Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/117/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711212191
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6711212191.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanému V., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX F., štátne občianstvo: SR, t.č. na neznámom mieste v
cudzine, zastúpenému Zdenkou Foltinovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica ako
opatrovníčkou, o zaplatenie sumy 1.169,47 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 229,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 229,08 Eur od 12. 03. 2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 325,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
325,42 Eur od 12. 03. 2010 do zaplatenia z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 13. 06. 2011, ktorá bola doručená súdu dňa 17. 08. 2011 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 1.169,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy
od 12. 03. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených telekomunikačných služieb
a zmluvnej pokuty na základe Zmluvy o pripojení č. A1988322 zo dňa 22. 08. 2005 v znení Dodatku k

Zmluve o pripojení č. A1988322 zo dňa 19. 05. 2009 a na základe Zmluvy o pripojení č. A3516444 zo
dňa 19. 12. 2007 v znení Dodatku k Zmluve o pripojení č. A3516444 zo dňa 19. 12. 2007. V zmysle
predmetných zmlúv o pripojení vypožičal žalovanému 2 ks SIM kariet, ktoré umožňovali žalovanému
využívať telekomunikačné služby ním poskytované, keď SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne
čísla: 0905937539, 0918795097. Pri uzavretí Dodatku k Zmluve o pripojení č. A1988322 odpredal
žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Nokia 5220 XpressMusic za kúpnu
cenu 1,- Eur, pri uzavretí Dodatku k Zmluve o pripojení č. A3516444 odpredal žalovanému mobilný

telefón/telekomunikačné zariadenie značky Huawei 3G Gold Express E870 PC card za kúpnu cenu
32,86 Eur. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 17.
05. 2009 do 16. 01. 2010 porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatkov k Zmluvám o pripojení č.
A1988322, č. A 3516444 je povinný mu zaplatiť zmluvnú pokutu spolu vo výške 825,72 Eur. Pokusom o
pokonávku zo dňa 25. 02. 2010 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúru za jednotlivé mesiace
a výšku zmluvnej pokuty, keď ho súčasne vyzval na ich úhradu najneskôr do 11. 03. 2010. Žalovaný
na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, a to ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Dlh žalovaného

tak pozostáva z neuhradených telekomunikačných služieb v uvedenom období v sume 343,75 Eur a
zo zmluvnej pokuty v sume 825,72 Eur, t.j. celkom v sume 1.169,47 Eur s príslušenstvom v podobe
uplatnených úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 12. 03. 2010 do zaplatenia.O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 25Ro/231/2011-32 zo dňa 14. 10. 2011, ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Nakoľko platobný rozkaz č.k. 25Ro/231/2011-32 zo dňa 14. 10. 2011 sa nepodarilo žalovanému doručiť
do vlastných rúk, keď tu je náhradné doručenie vylúčené podľa § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk,
náhradné doručenie je vylúčené, súd tento platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil uznesením č.k.
25Ro/231/2011-47 zo dňa 03. 05. 2012, podľa § 173 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak platobný

rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 05. 2012.

Nakoľko žalovaný sa zdržuje na presne nezistenej adrese v cudzine, Českej republike, súd žalovanému
ustanovil pre toto súdne konanie opatrovníčku v osobe Zdenky Foltinovej, súdnej tajomníčky Okresného
súdu Banská Bystrica uznesením č.k. 14C/117/2012-107 zo dňa 28. 10. 2013 podľa § 29 ods. 2 O.s.p., v

spojení s § 29 ods. 6 O.s.p., podľa ktorých, pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka
aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine,
alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je
postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Za opatrovníka
súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne inom prostredí, ktoré je

účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka
zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec. To neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez
príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000,- Eur. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 28. 10. 2013.

Ešte podaním zo dňa 09. 07. 2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 11. 10. 2012 žalobca navrhol
procesnú zmenu žaloby tak, že ďalej v konaní neuplatňuje nárok na zmluvnú pokutu v sume 825,72
Eur s príslušenstvom, ale nárok na náhradu škody v sume 353,84 Eur s príslušenstvom. Uvedená
škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia
a jeho akciovou cenou, t.j. čo predstavuje jeho škodu, ktorú žalovaný mu spôsobil tým, že získal

mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tým, že podpisom
dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti, pričom následne porušil svoj
základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby. Procesným návrhom na zmenu žaloby, ako v tomto podaní uviedol, má snahu
predísť procesnej neistote pri posudzovaní jeho nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej

náhrady škody, keďže ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá zmluvná pokuta za mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie bolo v inom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka
rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/91/2011 zo dňa 15. 06. 2011, keď potom v súlade s §
53a Občianskeho zákonníka je ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky.

Týmto podaním súčasne žalobca vzal žalobu späť včasti o zaplatenie sumy 614,97 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 12. 03. 2010 až do zaplatenia.

O tomto procesnom návrhu žalobcu rozhodol súd uznesením č.k. 14C/117/2012-71 zo dňa 16. 11. 2012,
ktorým konanie včasti o zaplatenie sumy 614,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

zo sumy 614,97 Eur od 12. 03. 2010 do zaplatenia zastavil podľa § 96 ods. 1 a § 96 ods. 3 O.s.p.,
podľa ktorých navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom.
Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr,
než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo

určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30
dní od späťvzatia návrhu.

O zmene žaloby v časti prekvalifikovania nároku žalobcu zo zmluvnej pokuty na nárok na náhradu
škody súd nerozhodoval, pretože ide o právne posúdenie nároku, ktoré patrí výlučne do kompetencie

rozhodujúceho súdu.

Potom sa tak žalobca ďalej v súdnom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 343,75 Eur s 9
% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 12. 03. 2010 z titulu neuhradených telekomunikačnýchslužieb, ďalej sumy 210,75 Eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 614,97 Eur s
príslušenstvom) spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 12. 03. 2010 do zaplatenia z
titulu zmluvnej pokuty, alebo z titulu náhrady škody, tiež náhrady trov konania.

Na to súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29. 10. 2013. Žalobca sa tohto pojednávania nezúčastnil,
na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas, neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil podaním
zodňa21.10.2013,ktorébolodoručenésúdudňa28.10.2013,nepožiadalvšakzožiadnehodôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, opatrovníčka

žalovaného sa tohto pojednávania tiež nezúčastnila, na toto pojednávanie bola predvolaná riadne a
včas, neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o
odročenie tohto pojednávania, keď potom za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok
na konanie súd na tomto pojednávaní dňa 29. 10. 2013 vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, v
neprítomnosti opatrovníčky žalovaného, keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy
podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Zo Zmluvy o pripojení č. A1988322 zo dňa 22. 08. 2005 (ďalej len „zmluva o pripojení“) v znení
Dodatku k tejto zmluve o pripojení č. A1988322 zo dňa 19. 05. 2009 (ďalej len „dodatok“) súd zistil, že
žalobca poskytol žalovanému na základe tejto zmluvy o pripojení a dodatku ako užívateľovi tzv. SIM
kartu č. 8942101550118422176 za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaným do siete žalobcu a

za účelom používania žalovaným služieb žalobcu v užívateľskom programe Volania do všetkých sietí
50 + Večer a víkend. Označenej SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo: XXXXXXXXXX.
Žalobca sa podľa tejto zmluvy o pripojení v spojení s jej dodatkom zaviazal poskytnúť žalovanému na
kúpu mobilného telefónu značky Nokia 5220 XpressMusic zľavu zo spotrebiteľskej kúpnej ceny tohto
mobilného telefónu a tento mobilný telefón mu so zľavou predal za kúpnu cenu 1,- Eur včítane DPH.

Žalovaný sa okrem iného podľa zmluvy o pripojení a dodatku zaviazal, že nedá svojim konaním žiaden
taký podnet, aby pred uplynutím doby 24 mesiacov od ich uzavretia bol žalobca nútený skončiť ich
platnosť, keď súčasne bol uzrozumený s tým, že pokiaľ nesplní bezozvyšku, alebo riadne a včas niektorý
zo svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení v spojení s dodatkom k nej, bude povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu v dojednanej výške 331,94 Eur a tiež vyrovnať všetky finančné záväzky za

verejné mobilné telefónne služby, ktoré mu žalobca poskytoval podľa zmluvy o pripojení a dodatku k
nej a pri ktorých už uplynula lehota ich splatnosti, konkrétne v článku 2. bode 2.5 sa žalovaný zaviazal,
že v prípade porušenia niektorej z jeho povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä,
ale nielen nezaplatenie splatnej sumy za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto
článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti,

vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez
ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) uhradí zmluvnú pokutu v dojednanej
výške 331,94 Eur.

Zo Zmluvy o pripojení č. A3516444 zo dňa 19. 12. 2007 (ďalej len „zmluva o pripojení“) v znení Dodatku

k tejto zmluve o pripojení č. A3516444 zo dňa 19. 12. 2007 (ďalej len „dodatok“) súd zistil, že žalobca
poskytol žalovanému na základe tejto zmluvy o pripojení a dodatku ako užívateľovi tzv. SIM kartu č.
8942101110006268312 za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaným do siete žalobcu a za účelom
používania žalovaným služieb žalobcu v užívateľskom programe Mobilný Orange Internet - Nonstop
a víkend. Označenej SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo: XXXXXXXXXX.. Žalobca

sa podľa tejto zmluvy o pripojení v spojení s jej dodatkom zaviazal poskytnúť žalovanému na kúpu
mobilného telefónu značky Huawei 3G Gold Express E870 PC card zľavu zo spotrebiteľskej kúpnej
ceny tohto mobilného telefónu a tento mobilný telefón mu so zľavou predal za kúpnu cenu32,86 Eur
včítane DPH. Žalovaný sa okrem iného podľa zmluvy o pripojení a dodatku zaviazal, že nedá svojim
konaním žiaden taký podnet, aby pred uplynutím doby 36 mesiacov od ich uzavretia bol žalobca nútený

skončiť ich platnosť, keď súčasne bol uzrozumený s tým, že pokiaľ nesplní bezozvyšku, alebo riadne a
včas niektorý zo svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení v spojení s dodatkom k nej, bude
povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v dojednanej výške 663,88 Eur a tiež vyrovnať všetky finančné záväzky
za verejné mobilné telefónne služby, ktoré mu žalobca poskytoval podľa zmluvy o pripojení a dodatku knej a pri ktorých už uplynula lehota ich splatnosti, konkrétne v článku 2. bode 2.5 sa žalovaný zaviazal,
že v prípade porušenia niektorej z jeho povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä,
ale nielen nezaplatenie splatnej sumy za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto

článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti,
vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez
ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) uhradí zmluvnú pokutu v dojednanej
výške 663,88 Eur.

Z Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ktoré boli vydané v
súlade so Zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov
(ďalej len „všeobecné podmienky“), ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňa 1. októbra 2006 (článok
18, bod 18.7) a ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmlúv o pripojení súd zistil, že sa v nich žalobca
zaviazal uskutočňovať vyúčtovanie cien za poskytované služby v zmysle platného cenníka v pravidelne

stanovených lehotách, keď táto lehota bola dojednaná ako zúčtovacie obdobie, ktoré bolo priradené
pre konkrétneho užívateľa (článok 11, bod 11.6). Ďalej sa žalobca zaviazal po skončení zúčtovacieho
obdobia vystaviť užívateľovi faktúru, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho
obdobia, vrátane zaplatených preddavkov a záloh užívateľom (článok 11, bod 11.8). Lehota splatnosti
faktúry, ktorá je daňovým dokladom podľa týchto všeobecných podmienok bola dohodnutá na 14 dní

odo dňa vystavenia faktúry (článok 11, bod 11.8). Tieto všeobecné podmienky boli súčasťou zmlúv
o pripojení, keď strany zmluvy o pripojení, teda žalobca a žalovaný sa ďalej dohodli, že ich právne
vzťahy, ktoré nie sú upravené v zmluvách o pripojení a vo všeobecných podmienkach sa budú riadiť
ustanoveniami Zákona a ak tieto nie sú upravené v Zákone, tak sa budú riadiť ustanoveniami ostatných
platných právnych predpisov (článok 17, bod 17.5).

Faktúrou č. 8281643116 zo dňa 17. 05. 2009, splatnou dňa 31. 05. 2009 žalobca fakturoval žalovanému
cenu služieb v sume 16,43 Eur za fakturačné obdobie od 15. 05. 2009 do 14. 06. 2009, faktúrou č.
8781394896zodňa17.05.2009,splatnoudňa31.05.2009žalobcafakturovalžalovanémucenuslužieb
v sume 105,59 Eur za fakturačné obdobie od 15. 05. 2009 do 14. 06. 2009, faktúrou č. 9005055143

zo dňa 19. 05. 2009, ktorá sa stala splatnou dňa 02. 06. 2009 žalobca fakturoval žalovanému cenu
mobilného telefónu v sume 1,00 Eur, faktúrou č. 1005451309 zo dňa 16. 06. 2009, splatnou dňa 30. 06.
2009 žalobca fakturoval žalovanému cenu upomienky v sume 1,33 Eur, faktúrou č. 8282139660 zo dňa
16. 06. 2009, splatnou dňa 30. 06. 2009 žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb v sume 28,51 Eur
za fakturačné obdobie od 15. 06. 2009 do 14. 07. 2009, faktúrou č. 8781885688 zo dňa 16. 06. 2009,

splatnou dňa 30. 06. 2009 žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb v sume 50,43 Eur za fakturačné
obdobie od 15. 06. 2009 do 14. 07. 2009, faktúrou č. 8282636051 zo dňa 16. 07. 2009, splatnou dňa
30. 07. 2009 žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb a odpojenia v sume 4,28 Eur, a faktúrou
č. 8782376748 zo dňa 16. 07. 2009, splatnou dňa 30. 07. 2009 žalobca fakturoval žalovanému cenu
odpojeniaasplátkypôžičkyvsume22,84Eur,keďspolutýmitofaktúramifakturovalžalobcažalovanému

cenu v sume 230,41 Eur.

Pokusom o pokonávku zo dňa 25. 02. 2010 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradených komunikačných služieb v sume 173,65 Eur a z titulu zmluvnej pokuty v sume 995,82
Eur, najneskôr do 11. 03. 2010, keď pokus o pokonávku bol žalovanému doručený dňa 01. 03. 2010

náhradným spôsobom, doporučene, nie do vlastných rúk.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace

služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č.610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah

vzniknutej škody.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 príkladmo vymenuváva, ktoré ustanovenia uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa najmä považujú za neprijateľné podmienky, keď podľa písm. k) sú to aj tie,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významomv zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka, je dôsledkom transpozície Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom
zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré

by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov“.

Súd ďalej poznamenáva, že odo dňa 01. 11. 2011 nadobudol účinnosť nový Zákon č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, keď podľa § 78 ods. 9 tohto zákona,
zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto

zákona (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“).

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť alebo
obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v
lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku
zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú
službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry, používať iba telekomunikačné zariadenie spĺňajúce požiadavky osobitných

predpisov.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných

služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami
o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Po prejednaní veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti

o zaplatenie sumy 229,08 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej žalovaným ceny telekomunikačných
služieb a nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 114,67 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej
žalovaným ceny telekomunikačných služieb. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvy o pripojení, v znení
dodatkovknim,nazákladektorýchposkytovalžalovanémudojednanételekomunikačnéslužbyvcenách
dojednaných v platnom Cenníku. Cenu poskytnutých telekomunikačných služieb za obdobie od 15. 05.

2009 do 14. 07. 2009, teda nie ako je uvedené v žalobe, že to bolo za obdobie od 17. 05. 2009 do 16.
01. 2010, fakturoval žalobca žalovanému spolu v sume 230,41 Eur, a to faktúrami č. 8281643116 zo
dňa 17. 05. 2009, vystavenej na sumu 16,43 Eur, č. 8781394896 zo dňa 17. 05. 2009, vystavenej na
sumu 105,59 Eur, č. 9005055143 zo dňa 19. 05. 2009, vystavenej na sumu 1,00 Eur, č. 1005451309zo dňa 16. 06. 2009, vystavenej na sumu 1,33 Eur, č. 8282139660 zo dňa 16. 06. 2009, vystavenej na
sumu 28,51 Eur, č. 8781885688 zo dňa 16. 06. 2009, vystavenej na sumu 50,43 Eur, č. 8282636051 zo
dňa 16. 07. 2009, vystavanej na sumu 4,28 Eur a č. 8782376748 zo dňa 16. 07. 2009, vystavenej na

sumu 22,84 Eur. Žalobca tak žalovanému týmito faktúrami vyfakturoval cenu telekomunikačných služieb
včítane upomienky spolu v sume 230,41 Eur, v konaní uplatnil nárok na zaplatenie ceny neuhradených
telekomunikačných služieb v sume 343,75 Eur, ktorý však nepreukázal v takomto rozsahu, preukázal
ho len v sume 229,08 Eur, keď potom bolo dôvodné nárok žalobcu v zvyšujúcej časti na zaplatenie
ceny tvrdených neuhradených telekomunikačných služieb voči žalovanému zamietnuť, a to v čiastke

114,67 Eur, pretože v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a to čo sa týka sumy 113,34 Eur z
titulu ceny neuhradených telekomunikačných služieb a čo sa týka sumy 1,33 Eur z titulu upomienky, keď
nepredkladal súdu v tomto ohľade žiadne dôkazy, na základe ktorých bol oprávnený spolu túto sumu
114,67 Eur účtovať ako cenu neuhradených telekomunikačných služieb, nedokladal v tomto ohľade
faktúryčodosumy113,34Eur,čosatýkadosumy1,33Eur,dokladalfaktúru,alenepreukázalnazáklade
akej skutočnosti teda čo do základu, i čo do výšky nárok na zaplatenie nákladov na upomienku v sume

1,33 Eur. Dôvodné potom bolo zamietnuť žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 114,67 Eur z titulu
ceny neuhradených telekomunikačných služieb s príslušenstvom, a priznať nárok na zaplatenie sumy
229,08 Eur z titulu neuhradenej ceny telekomunikačných služieb s príslušenstvom.

Žalobca v súdnom konaní voči žalovanému uplatnil popri prisúdenom nároku 229,08 Eur i nárok na

zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy od 12. 03. 2010 do zaplatenia, v tejto časti podal žalobu
dôvodne.

Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením sumy 229,08 Eur od 12. 03. 2010, pričom
toto omeškanie trvá, keď žalobca žalovaného vyzval pokusom o pokonávku zo dňa 25. 02. 2010

na úhradu, okrem iného i nezaplatenej ceny telekomunikačných služieb najneskôr do 11. 03. 2010,
žalovanému tento pokus o pokonávku bol doručený dňa 01. 03. 2010 doporučene, nie do vlastných rúk,
prostredníctvom pošty, žalovaný túto sumu v lehote, ktorú mu určil žalobca v tomto pokuse o pokonávku
neuhradil,pretojevomeškanísozaplatenímsumy229,08Eurododňanasledujúcehopourčení,dokedy
mal plniť, t.j. odo dňa 12. 03. 2010. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku,

prisúdil súd žalobcovi zo sumy 229,08 Eur i úroky z omeškania odo dňa 12. 03. 2010 až do zaplatenia
vo výške 9 % ročne.

Pri právnom posúdení nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd vychádzal z § 517 ods. 1
prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď podľa § 3 ods. 1 tohto Vládneho
nariadenia, avšak v znení do 31. 01. 2013, pretože k omeškaniu žalovaného došlo pred týmto dňom,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z ustanovenia § 10c tohto
vládneho nariadenia, avšak v platnom znení, ktoré je prechodným ustanovením k úprave účinnej od

01. 02. 2013, totiž vyplýva, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V posudzovanom prípade ku dňu omeškania, resp. k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 12. 03. 2010

bolazákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky1%ročne,zvýšenáo8percentuálnychbodov
bola 9 % ročne, preto žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
9 % ročne z prisúdenej čiastky 229,08 Eur.

Žalobca v súdnom konaní uplatnil voči žalovanému i nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 210,75

Eur, alebo náhrady škody v sume 210,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy
od 12. 03. 2010 do zaplatenia, keď v tejto časti uplatneného nároku súd posúdil žalobu žalobcu za
neopodstatnenú, keď v tejto časti súd potom žalobu žalobcu zamietol.Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, keď nepochybne
predmetné zmluvy o pripojení v spojení s dodatkami k nim sú spotrebiteľskými zmluvami, vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľ je zhľadiska informovanosti a zhľadiska vyjednávacej pozície v slabšom

postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami, ako to bolo v tomto prípade, alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny
štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.

Podľa článku 2. bod 2.5 Zmluvy o pripojení č. A1988322 zo dňa 22. 08. 2005 a jej Dodatku zo dňa 19. 05.

2009, ako i podľa článku 2. bod 2.5 Zmluvy o pripojení č. A3516444 zo dňa 19. 12. 2007 a Dodatku k nej
zo dňa 19. 12. 2007 „V prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo
2.4 tohto článku (najmä, ale nielen zaplatenie splatnej ceny za Služby, nedodržanie záväzku uvedeného
v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím
doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúcemu k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím
doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je Účastník

povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške (v prípade prvej zmluvy o pripojení a dodatku) 331,94
Eur a vo výške (v prípade druhej zmluvy o pripojení a dodatku) 663,88 Eur“. Na základe tohto článku
žalobca uplatnil nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to v obidvoch prípadoch zmlúv
o pripojení dohodnutej spolu v sume 995,82 Eur (331,94 Eur + 663,88 Eur), ktorú už pri podaní žaloby na
súd znížil na sumu 825,72 Eur, keď nezdôvodnil, prečo nárok v tejto časti uplatňuje len v takejto výške,

pričom po čiastočnom späťvzatí žaloby ho ďalej uplatňoval len vo výške 210,75 Eur, pretože zobral
čiastočne späť nárok o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 614,97 Eur, neuplatňoval ho teda vo výške
353,84 Eur, ako to dôvodil v podaní zo dňa 09. 07. 2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 11. 10. 2012.

Uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v neprospech žalovaného. V spotrebiteľskej
veci, ako je predmetná, už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť príslušný alebo výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, ako to bolo v tomto
prípade. Táto skutočnosť vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, spotrebiteľa, pričom
je zrejmé, že žalobca ako dodávateľ služby nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným

nesplnením povinností na jeho strane. Navyše pri takomto dojednaní zmluvnej pokuty žalobca ako
dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu a to pri samotnom dojednávaní tejto sankcie tak z pohľadu jej
výšky, ako aj zhľadiska času, t.j. teda kedy v dôsledku nezaplatenia sumy služieb dôjde k ukončeniu
zmluvy, napríklad, či je to 1 mesiac pred uplynutím doby viazanosti z dôvodu, že spotrebiteľ nezaplatí
cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, alebo inokedy, teda v priebehu doby viazanosti. Je nepodstatné,

kedy v posudzovanom prípade došlo zo strany spotrebiteľa k porušeniu povinností, je podstatné v
posudzovanom prípade, že táto situácia nie je rozlišovaná pri samotnom dojednaní sankcie. Tiež treba
poukázať, že pri takomto dojednaní právo na zmluvnú pokutu by malo vzniknúť podniku samotným
porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie
je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku. Tiež treba poukázať na to, že v danom

prípade zmluvná pokuta bola dojednaná v prípade porušenia „niektorej z povinností účastníka uvedenej
v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku“, keď z uvedenej formulácie možno vyvodiť, že tu ide o príkladmý
výpočet zmluvných povinností, pre prípad porušenia ktorých zo strany užívateľa, t.j. žalovaného bola
dojednaná zmluvná pokuta, čo spochybňuje platnosť tohto dojednania i s poukazom na ustanovenie §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť určite a zrozumiteľne,

inak je neplatný. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „v prípade porušenia
niektorej z povinností účastníka....“ (s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník
povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa.
Zmluva o pripojení, resp. zmluvy o pripojení, ktorých súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, a
dodatky k nim, obsahujú niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia

neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou.
Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve preto, že je len
príkladmý. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo
vzťahu k zabezpečovanej povinnosti.

Tu súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave, ako je v SR, vyššie uvedeným spôsobom
judikoval takýto záver i Najvyšší súd ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 2Odon 90/97 vyslovil, že pri
formulácii dohody o zmluvnej pokute spôsobom „ak obsluhovateľ v priebehu platnosti zmluvy poruší
svoje zmluvné záväzky, neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určite popísané povinnosti, ktorémali byť zaistené zmluvnou pokutou. Zo slov porušenie zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, ktoré
konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, po prípade ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou
pokutou, čo je podmienkou preto, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“. Uvedený

názor Najvyššieho súdu ČR potvrdil tento aj v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo/1526/2009, v ktorom uviedol,
že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na „porušenie
zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne
povinnostizozmluvnéhovzťahumajúbyťzabezpečenézmluvnoupokutou.RovnakoNajvyššísúdSRvo
veci sp. zn. M ObdO 4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorú zmluvná

pokuta zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná.

Na základe uvedeného podľa súdu neobstojí bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola
účtovaná za nezaplatenie faktúr, demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody
o zmluvnej pokute nepostačuje, preto jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok a ak je takáto dohoda
z tohto pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa

nachádza náhodou aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ v tomto prípade žalobca uplatňuje zmluvnú
pokutu.

Nakoľko súd dojednanie o zmluvnej pokute vyhodnotil ako absolútne neplatné podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nebolo možné nárok žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty priznať. Tiež

dojednanie o zmluvnej pokute nie je v posudzovanom prípade možné označiť za individuálne a to aj
s poukazom na článok 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS. Súdna kontrola štandardných zmlúv
je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice,
ak by sa pred neprijateľnou podmienkou spotrebiteľ nechránil. V posudzovanom prípade dojednanie o
zmluvnej pokute je tiež neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je podľa § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka tiež neplatnou.

Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 210,75 Eur s
príslušenstvom zamietol.

Súd ešte dodáva, že v súdenom prípade nie je možné využiť moderačné právo a zmluvnú pokutu znížiť
s poukazom na § 545a Občianskeho zákonníka, pretože pre uplatnenie moderačného práva na zníženie
zmluvnej pokuty platí, že zmluvná pokuta musí byť dojednaná platne. V uvedenom prípade to nebolo.

Pokiaľ žalobca žalobu v časti sumy 210,75 Eur s príslušenstvom v priebehu súdneho konania sa snažil

prekvalifikovaťnanáhraduškody,ktorámumalavzniknúťtak,žeideoškodu,ktorúmužalovanýspôsobil
tým, že získal mobilné telefóny za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatkov
sa zaviazal používať jeho služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, pričom následne porušil svoj
základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas
cenu za poskytnuté služby, ani z tohto dôvodu nepodal žalobu v tejto časti o zaplatenie sumy 210,75

Eur s príslušenstvom dôvodne. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo
vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a
d) zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne.
Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne

ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade na žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu
a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie), keď
dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je
na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uviedol, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy
o pripojení v spojení s dodatkom k nej, konkrétne záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním počas
dohodnutej doby, a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Žalobca v konaní bližšie
nerozlišoval, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaný porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu, alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď z predložených listinných

dôkazov mal súd však za preukázané, že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby, keď žalobcovi neuhradil faktúry, ktorými túto cenu žalobca vyfakturoval, resp. ich
neuhradil v lehote splatnosti, teda riadne a včas. Žalobca neuvádzal žiadne skutočnosti, a ani z listinných
dôkazov, ktoré predložil do súdneho konania nevyplynulo, žeby žalovaný porušil povinnosti zotrvať sožalobcom v zmluvnom vzťahu, napríklad tým, žeby bol zmluvu o pripojení vypovedal, odstúpil od nej
pred dohodnutou dobou viazanosti alebo si zmenil účastnícky program na program s nižšou cenou, ako
bol ten, na ktorom sa žalobca so žalovaným dohodli pri podpise zmluvy o pripojení, v spojení s dodatkom

k nej.

Napriek uvedenému prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, porušenie právnej povinnosti mal
súd za preukázaný, keď žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď
ďalej súd skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu

a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu treba vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. V danej veci súd
skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu ako poškodeného, a to, či toto zmenšenie bolo vyvolané,

teda či bolo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného.

V súdnom konaní bolo tak potrebné vyriešiť, či suma 210,75 Eur ako zľava z kúpnej ceny mobilného
telefónu ktorú žalobca žalovanému poskytol pri kúpe mobilného telefónu predstavuje skutočnú škodu,
ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu

za poskytnuté služby po celú dobu viazanosti dohodnutú v dodatku k zmluve o pripojení.

Povinnosťžalovanéhozaplatiť,alebovrátiťžalobcoviposkytnutúzľavuzkúpnejcenymobilnéhotelefónu
v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nevyplýva priamo z
dodatku k zmluve o pripojení, resp. zo samotnej zmluvy o pripojení, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú

všeobecné podmienky, a nemožno ju vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného
telefónu totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti
žalovaného. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanému pri kúpe
mobilného telefónu poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť žalobcovi za
poskytované služby riadne a včas, ale následkom vôle žalobcu vyjadrenej v zmluve o pripojení vrámci

jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s
porušením právnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej
doby viazanosti, ale len na základe vôle žalobcu vyjadrenej v zmluve o pripojení. Na formovaní vôle
žalobcu, ako aj žalovaného pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení, ktorej súčasťou bola i kúpa
mobilného telefónu zo strany žalovaného od žalobcu mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane

žalovaného napríklad ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba mobilného
telefónu, predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha
získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho
programu a podobne. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných
mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom

ktorého bola ním vyjadrená vôľa v zmluve o pripojení v spojení s dodatkom k nej odpredať žalovanému
mobilný telefón so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia povinností žalovaného platiť
riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto
zisku v podobe mesačných platieb žalovaného za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku
žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu takýmto následkom však nie je.

Pre prípad porušenia povinnosti žalovaného riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas
celej doby viazanosti si účastníci dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola
v obdobných prípadoch súdmi (nielen jedným ako to uvádza žalobca) vyhlásená za neprijateľnú
podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, keď plnenie z takejto zmluvnej

podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si zavinil sám žalobca,
keďže povinnosť žalovaného platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku k zmluve o pripojení práve on
na formulárovom tlačive. Takúto situáciu nemôže žalobca úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú
pokutu, ktorý by mu nebyť vyššie uvedenej vady podľa dodatku patril, sa bude snažiť prekvalifikovať na
iný právny nárok, teda nárok na náhradu škody, ktorým tento nie je.

Ďalej súd musí skonštatovať, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal ani výšku uplatňovanej
škody v sume 210,75 Eur. Škoda podľa žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, za ktorú bol mobilný telefón žalovanému odpredaný. Akolistinný dôkaz o tom, aká bola predajná cena mobilného telefónu odpredaného žalovanému v čase
uzatvorenia zmluvy, resp. zmlúv, žalobca dokladoval výtlačok z intranetového portálu svojej spoločnosti
označený ako „detaily k SOS“, na ktorom sú uvedené detaily týkajúce sa akcie ponúknutej žalovanému -

názov akcie, trvanie akcie, vybraný typ mobilného telefónu, akciová cena mobilného telefónu, dohodnutá
zmluvná pokuta, doba viazanosti a dátum, od ktorého mohol žalovaný uzatvoriť novú akciovú zmluvu,
prípadne získať nový mobilný telefón. Tento „interný“ výtlačok žalobcu, na ktorom sú uvedené jeho
vlastné údaje týkajúce sa zmluvného vzťahu so žalovaným, nie je dostatočný objektívny dôkaz spôsobilý
preukázať skutočnú trhovú cenu mobilného telefónu v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení v spojení

s dodatkom k nej so žalovaným.

Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, žeby boli splnené všetky zákonné predpoklady pre
vznik zodpovednosti za škodu, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou, a nepreukázal ani výšku uplatnenej škody riadnym spôsobom, súd žalobu žalobcu aj z titulu
náhrady škody v sume 210,75 Eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z

tejto sumy od 12. 03. 2010 do zaplatenia zamietol, keď príslušenstvo žalovanej pohľadávky zamietol
preto, lebo nepriznal ani samotnú pohľadávku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a to v spojení
s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešnejší vo väčšej miere

ako žalobca, úspešný bol v časti o zaplatenie sumy 325,42 Eur a v časti o zaplatenie sumy 614,97
Eur, keď i v tejto časti treba uvedenú sumu pričítať v prospech žalovaného, pretože v tejto časti
žalobca procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, preto by bol povinný i za túto časť konania
nahradiť žalovanému trovy konania, okrem časti konania, v ktorej žalovaný bol úspešný, čo spolu
predstavujeúspechvoveci940,39Eurvprospechžalovaného,pretobolodôvodnérozhodovaťotrovách

konania žalovaného, žalovaný však návrh na priznanie trov konania nepodal, keď o trovách konania súd
rozhoduje len na návrh, preto súd o trovách konania žalovaného ako úspešnejšieho účastníka konania
rozhodol tak, že sa mu náhrada trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §
204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)