Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Edita Szabová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14CoD/8/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309211609
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1309211609.1
Uznesenie
Krajský súd v A. v konaní o prijatie peňazí do súdnej úschovy za účelom splnenia záväzku zložiteľa:
J.-K., a.s., so sídlom A., S. č. XX/C, pre príjemcu: R. F., nar. XX.X.XXX naposledy bytom C. XX, A.,
ako veriteľa, na odvolanie zložiteľa proti uzneseniu Okresného súdu A. J. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XX
U XXX/XXXX-XX, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd A. J. napadnutým uznesením zamietol návrh podaný na súde dňa X.X.XXXX na prijatie
peňažnej sumy 66,06 eur do súdnej úschovy za účelom splnenia záväzku navrhovateľa v prospech R. F..
V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že navrhovateľ podal návrh z dôvodu, že je likvidátorom
spoločnosti K., a.s. v likvidácii. Príjemca ako akcionár úpadcu má nárok na podiel na likvidačnom
zostatku úpadcu, ktorý mu zložiteľ poukázal bezúspešne n adresu príjemcu, uvedenú v záhlaví
uznesenia. Súd pri skúmaní podmienok konania zistil, že príjemca dňa 14.10.2006 zomrel.
Pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal z ust. § 185a ods. 1, 2 a 3 O.s.p. a z ust. § 118 vyhl. Ministerstva
spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku súdov.
Uviedol, že v konaní o úschovách súd nepreskúmava pravdivosť údajov zložiteľa, ani okolnosti, ktoré sa
týkajú záväzku samotného (jeho existencie, výšky, či je zložiteľ dlžníkom a príjemca úschovy veriteľom
a pod.), ale skúma výhradne to, či zložiteľovo tvrdenie zodpovedá dôvodom pre zloženie do úschovy
podľa hmotného práva.
V tejto súvislosti poukázal na súdnu judikatúru , v zmysle ktorej v prípade úschovy za účelom splnenia
záväzku (tzv. solučná úschova) musí byť k návrhu uvedený niektorý z dôvodov stanovených hmotným
právom, v súlade s ktorým sa plnenie skladá do úschovy. Súd pri posudzovaní, či sú dané podmienky
pre prijatie predmetu plnenia do úschovy v zmysle § 185a O.s.p., skúma splnenie formálnych podmienok
prijatia úschovy (pozri primerane R XX/XXXX a R XX/XXXX) a tiež to, či predmet úschovy je v čase
rozhodovania už v dispozícii súdu (Stanovisko NS SR, uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk
súdov SR pod por. čís. 37/2008).
Zložiteľ svoj návrh odôvodnil tým, že svoj záväzok voči veriteľovi nemôže splniť, pretože príjemca -
veriteľ je v omeškaní.
XX E. X/XXXXSúd zdôraznil, že uvedenie dôvodu úschovy podľa ust. § 185a ods. 1, 2 O.s.p. je nevyhnutnou
náležitosťou návrhu na prijatie do úschovy, ktorý dôvod ako formálnu podmienku prijatia do úschovy
je povinný skúmať. Aj keď v prvom štádiu konania o úschovách je účastníkom len zložiteľ, súd v
rámci skúmania podmienok konania prešetroval pobyt príjemcu, pričom zistil, že tento zomrel pred
začatím konania. V čase podania návrhu, rovnako ako v čase, keď sa zložiteľ snažil príjemcovi ponúknuť
predmet úschovy, bol príjemca už mŕtvy. Z tohto dôvodu zložiteľ nemohol príjemcovi ako veriteľovi
podmet úschovy riadne ponúknuť a teda príjemca nemôže byť v omeškaní. Smrť príjemcu dávno pred
podaním návrhu na súd je skutočnosťou odôvodňujúcou záver, že zákonný dôvod úschovy voči tomuto
príjemcovi daný nie je. Právni nástupcovia príjemcu nemôžu byť účastníkmi konania pri nezmenenom
návrhu, pretože z návrhu nevyplýva to, že cenný papier príjemcu ako poručiteľa prešiel na jeho právnych
nástupcov a že by u týchto bol daný dôvod úschovy tak, ako to uviedol zložiteľ, teda, že je právny
nástupca pôvodného príjemcu v omeškaní. Súd nemá zákonnú povinnosť skúmať právnych nástupcov
pôvodného veriteľa; neukladá mu to žiaden právny predpis. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa
vyhodnotil návrh navrhovateľa za nedôvodný.
Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie zložiteľ dôvodiac, že z jeho návrhu je zrejmé, že chcel
zložiť do úschovy peniaze, pretože nemôže splniť záväzok z dôvodov, ktoré vysvetlil v návrhu na prijatie
do úschovy. Dostatočne označil za veriteľa fyzickú osobu, o ktorej sa domnieval, že jej mal splniť
záväzok.Zamietnutienávrhuzdôvodu,žesúdzistil,ževeriteľ,ktoréhozložiteľoznačilvosvojomnávrhu,
zomrel, podľa jeho názoru mu znemožňuje v rozpore so zákonom zložiteľovi splniť svoj záväzok. Súd
konal podľa názoru zložiteľa v rozpore s § 185b O.s.p., pretože bolo povinnosťou súdu v prvom rade
prijať peniaze do úschovy a konať so zložiteľom ako jediným z účastníkom konania. Podľa jeho názoru
úmrtie príjemcu nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu, ale naopak na vykonanie ďalších úkonov
smerujúcich k rozhodnutiu, že predmet úschovy pripadne štátu. Zamietnutie návrhu je v rozpore so
základným princípom inštitútu súdnej úschovy. Zložiteľ v návrhu zo dňa X.X.XXXX v bode D) uviedol
všetky zo zákonných dôvodov úschovy, aby v prípade akýchkoľvek pochybností splnil riadne zákonnú
požiadavku na obsah vyhlásenia.
Pokiaľ súd v uznesení konštatuje, že podanie zložiteľa nespĺňa zákonné náležitosti, konkrétne, že z
neho nevyplýva, že cenný papier poručiteľa prešiel na jeho právnych nástupcov, mal postupovať podľa
§ 43 ods. 1 prvá a druhá veta O.s.p. a zložiteľa vyzvať, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné
podanie doplnil alebo opravil. Označenie príjemcu v návrhu na úschovu má v prípade konania o úschove
zásadne informačný charakter, a má umožniť identifikovať skutočného veriteľa, ktorému sa má splniť
záväzok. Podľa označenia veriteľa v návrhu môže súd zistiť neskôr napr. dedičov označeného príjemcu.
Označenie príjemcu v návrhu na úschovu bolo vykonané na základe údajov zo zákonnej evidencie
majiteľov zaknihovaných cenných papierov vedenej E.. Zložiteľ je vždy povinný plniť príjemcom na
základe údajov zistených v evidencii. Príjemca neoznámením zmeny v osobe akcionára sa svojim
konaním dostal ako veriteľ voči dlžníkovi do omeškania s plnením záväzku. Zložiteľ v zmysle platných
právnych predpisov nie je povinný skúmať a zabezpečovať zmenu údajov majiteľov emitentom vydaných
cenných papierov. Je zrejmé, že pokiaľ zložiteľ vo svojom návrhu uviedol ako príjemcu osobu, ktorá
podľa zistenia súdu zomrela, zložiteľ v súlade s § 185a ods. 2 O.s.p. veriteľa nepozná. Dedič, nový
nadobúdateľ akcií bol povinný v zmysle obsahu vlastníckeho práva k akciám splniť základnú informačnú
povinnosť vo vzťahu k E., a.s. a vo vzťahu k zložiteľovi týkajúcu sa zmeny osobných
XX E. X/XXXX
identifikačných údajov, ak takáto zmena na jeho strane nastala. Táto povinnosť vyplýva priamo zo
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, v znení neskorších predpisov a obchodného zákonníka.
Ďalej zdôraznil, že zložiteľ nemal vedomosť o tom, prečo si veriteľ plnenie neprevzal a žiaden zákon
Slovenskej republiky mu neukladá povinnosť zisťovať takúto informáciu. Súd podľa jeho názoru pri
rozhodovaníojehonávrhuvôbecnebraldoúvahyexistenciuE.apovinnostiakcionáravočitejtoinštitúcii.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, keďže jediným zákonným spôsobom zániku
záväzku je v súlade s ust. § 185a O.s.p. uloženie peňazí do súdnej úschovy.
Keďže v súvislosti s podaným odvolaním mu vznikla poplatková povinnosť vo výške 6,50 eur, vznikol
mu výdavok v príčinnej súvislosti s omeškaním veriteľa Okamihom zaplatenia súdneho poplatku za
odvolanie zložiteľom si tento náklad jednostranne voči veriteľovi započítava, a tým sa znižuje sumaurčená na úschovu. Z uvedeného dôvodu zložiteľ vzal návrh na úschovu peňažnej sumy vo výške 66,06
eur v časti 6,50 eur späť a navrhol súdu, aby konanie v tejto časti zastavil. V súlade s uvedeným zložiteľ
skladá do úschovy súdu sumu 59,56 eur.
Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech. Ide o konanie, v ktorom je súd
viazaný návrhom, a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne.
Keďže sa v celom rozsahu stotožňuje dôvodmi napadnutého uznesenia, poukazuje na ich správnosť (§
219 ods. l, ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje
za potrebné uviesť ešte nasledovné:
V konaní bolo zistené, že príjemca R. F. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z obsahu spisu, predovšetkým však z
návrhu, vôbec nevyplýva, žeby daný cenný papier bol predmetom dedičstva po poručiteľovi R. F., a teda
kto ho nadobudol, resp. že doteraz nebol predmetom dedičstva, alebo že podľa osobitného právneho
predpisu vlastníctvo poručiteľa prešlo na inú osobu ako na dediča.
Podľa § 185a O.s.p. na súde možno zložiť do úschovy peniaze, cenné papiere a iné hnuteľné veci
hodiace sa na úschovu za účelom splnenia záväzku. (ods. 1) Návrh na prijatie do úschovy musí
obsahovať vyhlásenie toho, kto peniaze, cenné papiere alebo iné veci do úschovy skladá (zložiteľ),
že záväzok, ktorého predmetom sú hodnoty skladané do úschovy, nemožno splniť, pretože veriteľ je
neprítomný alebo je v omeškaní alebo že zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo že
zložiteľ veriteľa nepozná. (ods. 2) Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí účastníkom
do vlastných rúk. (ods. 3).
Podľa § 185b O.s.p. účastníkom konania je zložiteľ a po prijatí úschovy aj ten, pre koho sú peniaze,
cenné papiere alebo iné veci určené (príjemca). Po právoplatnosti uznesenia o prijatí do úschovy je
účastníkom konania aj ten, kto uplatňuje právo na predmet úschovy.
XX E. X/XXXX
Podľa § 185c O.s.p. ak si úschova vyžiada trovy, uloží súd zložiteľovi, aby zložil primeraný preddavok na
trovy. Ak sa preddavok v určenej lehote nezaplatí, súd návrh na prijatie úschovy zamietne; súd takisto
zamietne návrh na prijatie úschovy, ak sa vec nehodí na
úschovu vôbec alebo ak sa nenájde vhodný spôsob úschovy.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že konanie o úschovách možno začať len na návrh a
osobou oprávnenou k podaniu návrhu je zložiteľ, ktorý chce týmto spôsobom splniť záväzok. Návrh
na prijatie do úschovy musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí uvedených v ustanovení §
79 ods. l, § 42 ods. 3 O.s.p. aj zákonný dôvod, pre ktorý zložiteľ peniaze alebo veci do úschovy
skladá, ako aj vyhlásenie zložiteľa o dôvode úschovy, t.j. o dôvode, pre ktorý nemôže splniť záväzok,
ktorého predmetom sú hodnoty skladané do úschovy. Dôvodom úschovy za účelom splnenia záväzku
môže byť len to, že 1/ veriteľ je neprítomný (jeho pobyt nie je známy), 2/ veriteľ je v omeškaní (napr.
veriteľ neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol súčinnosť potrebnú ku splneniu dlhu alebo
odmietol vydať potvrdenie, že dlh je splnený), 3/ zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom
(napr.akpožadujúsplneniespoločnejpohľadávkyvzniknutejzatrvaniabezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov rozvedení manželia, ktorých majetok nie je vyporiadaný; ak plnenia sa dožadujú viacerí
dedičia poručiteľa pred právoplatnosťou rozhodnutia o dedičstve, pretože dovtedy sú právne vzťahy
dedičov poručiteľa pre dlžníka neujasnené), 4/ dlžník veriteľa nepozná (napr. preto, že po smrti veriteľa
nie sú známi jeho dedičia). Dôvod úschovy musí byť v návrhu vymedzený rozhodujúcimi skutočnosťami,
nestačí len odkázať na konkrétne zákonné ustanovenie. Do úschovy súdu môže byť zložený aj výťažok
z predaja akcií, plnenie z pohľadávky akcionára na zaplatenie ceny akcií alebo dočasných listov
vyhlásených za neplatné, príp. znížené o pohľadávku spoločnosti, ktorá proti akcionárovi vznikla v
súvislosti s vyhlásením jeho akcií alebo dočasných listov za neplatné; do úschovy súdu môžu byť
zložené teda len peniaze, cenné papiere alebo iné hnuteľné veci, ktoré pre ich povahu alebo veľkosť
možno uložiť na súde.Dôvod úschovy a vecnú legitimáciu účastníkov konania súd nepreskúmava, ale zaoberá sa len tým, či
tvrdenie zložiteľa je zhodné s dôvodmi uvádzanými pre tento spôsob zániku záväzku v hmotnom práve.
Nezaoberá sa preto ani tým, či zložením veci do úschovy skutočne nastanú zamýšľané hmotnoprávne
účinky, teda zánik záväzku splnením. Vychádza z tvrdenia zložiteľa a prípadnú nesprávnosť alebo
neúplnosť návrhu v tomto smere je povinný odstrániť postupom podľa ustanovenia § 43 O.s.p. Ak zistí
že dôvod úschovy daný nie je, návrh zamietne. Pri rozhodovaní súdu o prijatí plnenia do úschovy mu
neprináleží skúmať základný právny úkon, ktorým dlh vznikol. Pravdivosť týchto údajov súd nepreveruje
a ani za ich pravdivosť nezodpovedá. Pokiaľ zložiteľ neopíše pravdivo rozhodujúce skutočnosti, na
základe ktorých možno plnenie prijať do úschovy, nesie za takéto tvrdenie sám zodpovednosť; môže
spôsobiť to, že nepríde ku splneniu dlhu, hoci aj súd plnenie do úschovy za tým účelom prijal. Túto
otázku však súd nie je oprávnený riešiť v konaní o úschove, ale v inom, sporovom konaní. Súd teda tento
dôležitý dôvod preskúmava len na základe tých skutkových okolností, ktoré zložiteľ v návrhu uviedol a
na ktoré sa odvoláva. Žiadne dokazovanie nevykonáva.
Súd úschovu buď prijme, ak sú v návrhu uvedené skutkové okolnosti odôvodňujúce prijatie úschovy,
alebojuzamietne,akbyprijatiedoúschovyneboloodôvodnenépožadovanýmiskutkovýmiokolnosťami,
ak by to odporovalo zákonu alebo ho obchádzalo. V prípade, že súd bude postupovať podľa ustanovenia
§ 43 O.s.p. (neodstránia sa formálne
XX E. X/XXXX
nedostatky návrhu), alebo návrh zamietne (napr. nie je daný dôvod úschovy, z dôvodu uvedeného
v ustanovení § 185c O.s.p., prijatie peňazí alebo iných vecí by odporovalo zákonu), vráti zložiteľovi
predmet úschovy. Aké náležitosti má mať uznesenie o prijatí veci do úschovy uvádza ustanovenie § 157,
§ 167 ods. 2 O.s.p. Nie je nutné vydávať uznesenie o prijatí veci do úschovy vtedy, keď je zrejmé ešte
predtým, že súd návrh zamietne alebo konanie zastaví.
V prejednávanej veci možno dať za pravdu zložiteľovi len v tom, že v prvom štádiu konania je účastníkom
len on. Keďže ešte pred podaním návrhu na súd nastala rozhodujúca právna skutočnosť spočívajúca
v tom, že príjemca R. F. zomrel, neobstoja dôvody zložiteľa uvedené v návrhu, ktorými odôvodňuje
zloženie plnenia do úschovy na súde. Hoci dôvody zložiteľa sú zhodné so zákonnými dôvodmi, ide len
o formálne tvrdenie; smrť príjemcu dávno pred podaním návrhu na súd je skutočnosťou odôvodňujúcou
záver,žeskutočnýzákonnýdôvodúschovy,vočitomutopríjemcovidanýnieje.Pretietodôvodynemohol
byť ani veriteľ, v predmetnej veci R. F. účastníkom konania v tom štádiu konania, v ktorom mu zákon
postavenie účastníka konania priznáva. Právni nástupcovia príjemcu nemôžu byť účastníkmi konania
pri nezmenení návrhu. Z návrhu totiž nevyplýva, že cenný papier poručiteľa prešiel na jeho konkrétnych
právnych nástupcov, nevyplýva z neho, že by títo boli neznámi, žeby bol neznámy ich pobyt, žeby boli v
omeškaní, že ich veriteľ nepozná, a teda žeby konkrétny zákonný dôvod bol odôvodnený rozhodujúcimi
skutočnosťami. Ak zložiteľ neuviedol ďalší zákonný dôvod odôvodnený konkrétnymi skutočnosťami,
súd prvého stupňa správne postupoval, keď návrh zamietol. Súd prvého stupňa sa správne zaoberal
už na samom začiatku touto rozhodujúcou skutočnosťou, ktorou smrť veriteľa nepochybne je, hoci je
účastníkom až v druhej časti konania. Nemožno prisvedčiť zložiteľovi, že v skutočnosti veriteľa nepozná,
pretože ho jednoznačne sám označil, nemôže tvrdiť, že nepozná jeho dedičov, keďže doteraz z návrhu
nevyplýva, čo vykonal preto, aby sa o ich existencii dozvedel. Označenie veriteľa nemá preto len
informačný charakter. Odvolací súd opätovne uvádza, že súd môže prijať veci do úschovy len postupom
a z dôvodov uvedených v zákone (§ 185a a nasl. O.s.p.).
Zložiteľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé
rozhodnutie. Zo spisu nevyplýva, žeby súd prvého stupňa zložiteľovi odňal možnosť konať pred súdom,
žeby mu odňal právo na spravodlivú súdnu ochranu, žeby konal v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej
republiky.
Nebol daný ani zákonný dôvod rozhodovať o čiastočnom späťvzatí návrhu, keďže nie je daný základ
nároku navrhovateľa. Zákonné zásady, ktorými sa riadil súd prvého stupňa, i odvolací súd, sú zhodné
so zákonnými zásadami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozsudku sp.zn. 5 Cdo
153/2007.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.