Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/116/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713204236
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6713204236.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu
TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr.
Alanom Strelákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti
žalovaným I) Y. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. X. XXX, XXX XX T., štátne občianstvo: SR a II) P. A.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom A. X. XXX, XXX XX T., štátne občianstvo: SR, o zaplatenie sumy 1.386,- Eur

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní I) a II) sú p o v i n n íspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 618,- Eur s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 618,- Eur od 20. 07. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 570,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne
zo sumy 570,- Eur od 20. 07. 2011 do zaplatenia a o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 198,- Eur voči

žalovaným I) a II) z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 14. 01. 2013, ktorá bola doručená súdu dňa 21. 03. 2013 domáhal voči
žalovaným I) a II) zaplatenia sumy 1.386,- Eur (1.188,- Eur + 198,- Eur) s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 1.188,- Eur od 20. 07. 2011 až do zaplatenia, tiež náhrady trov konania, keď

povinnosť na plnenie žiadal uložiť žalovaným I) a II) spoločne a nerozdielne. Žalobu odôvodnil tým, že
dňa 09. 09. 2010 bola medzi ním ako veriteľom na jednej strane a žalovanými I) a II) ako dlžníkmi na
strane druhej uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 420102053 (ďalej len „zmluva o úvere“)
na čiastku 1.500,- Eur, za odplatu vo výške 570,- Eur. Zmluvou o úvere sa žalovaní I) a II) zaviazali
celkovú čiastku vo výške 2.070,- Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných
splátkach vo výške 7,50 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 204,75 Eur. Prvá
splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy o úvere a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola

splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky bol ako veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak
sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili žalovaní I) a II) podpisom na
úverovej zmluve. Žalovaní I) a II) celkovo do dnešného dňa uhradili sumu 882,- Eur, pričom posledná
uhradená suma vo výške 205,- Eur bola zaplatená dňa 29. 05. 2011. V súlade s článkom II. zmluvy
o úvere boli žalovaní I) a II) povinní hradiť úver v 13 mesačných splátkach, pričom prvá splátka bola

splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy o úvere, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola
splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Vzhľadom na to, že žalovaní I) a II) neplnili
riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, oznámil im stratu výhody splátok podľa § 53 ods. 8Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 15. 08. 2011 upozornil žalovaných I) a
II) na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V Oznámení o zosplatnení záväzku zo
dňa 09. 09. 2011 oznámil žalovaným I) a II), že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty)

sa stal splatným ku dňu 19. 07. 2011. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere neevidoval a ani
neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu zo strany žalovaných I) a II). Preto dlžná čiastka činí sumu 1.188,-
Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 2.070,-
Eur a čiastkou vo výške 882,00 Eur, ktorá bola žalovanými I) a II) uhradená (2.070,- Eur - 882,00 Eur
= 1.188,00 Eur). V zmysle bodu 3. Obchodných podmienok (ďalej len „obchodné podmienky“), ktoré

sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa žalovaní I) a II) zaviazali uhradiť v prípade porušenia
podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny
mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu,
keď sa žalovaní I) a II) dostali do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je vo
výške 1.500,- Eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 49,50 Eur (t.j. 3,30 % zo sumy
1.500,- Eur = 49,50 Eur). Vzhľadom na uvedené sú žalovaní I) a II) podľa zmluvy o úvere povinní uhradiť

zmluvnú pokutu vo výške 49,50 Eur za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej
čiastky. V zmysle § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., si uplatňuje úhradu zmluvnej pokuty až do
dosiahnutia maximálnej prípustnej hranice určenej v citovanom vládnom nariadení, t.j. do dosiahnutia
výšky poskytnutých finančných prostriedkov, pričom výška sankcií za omeškanie nesmie presiahnuť
maximálnu výšku v zmysle § 3a ods. 1 tohto nariadenia. Po dosiahnutí tejto výšky si uplatňuje úhradu

zákonného úroku z omeškania v zmysle § 3a ods. 3 tohto nariadenia. Ďalej sa žalovaní I) a II) zaviazali
uhradiť v zmysle bodu 3. obchodných podmienok náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony
spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške
20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,00 Eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu (t.j. 20 % zo sumy
1.500,- Eur), najmenej však 67,- Eur. Za účelne vynaložené náklady sa považujú najmä osobné návštevy

a vyhľadávanie dlžníka poverenou osobou zo strany veriteľa, vyhotovenie a zasielanie upomienok,
registrácia, evidencia a dohľadávanie dlžníka v systéme veriteľa, pravidelné overovanie a aktualizácia
dát dlžníka, identifikácia a zaúčtovanie nepravidelných platieb mimo určenú výšku, telefonické hovory,
náklady spojené s pokusmi o mimosúdne vyriešenie sporu (poštovné, právne konzultácie). Náhrada
podľa tohto nezahŕňa náklady súdneho konania alebo iného konania spojeného s vymáhaním dlhu. Z

týchto dôvodov podal voči žalovaným I) a II) žalobu o zaplatenie sumy 1.386,- Eur, z toho sumy 1.188,-
Eur z titulu úveru a sumy 198,- Eur z titulu mesačnej zmluvnej pokuty vo výške 49,50 Eur x 4 mesiace
omeškania od júla 2011 do októbra 2011 s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.188,-
Eur od 20. 07. 2011 až do zaplatenia.

O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 8Ro/57/2013-36 zo dňa 26. 04. 2013, ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu č.k. 8Ro/57/2013-36 zo dňa 26. 04. 2013 žalovaní I) a II) podali včas odpor,
ktorý odôvodnili vo veci samej.

Nakoľko proti platobnému rozkazu č.k. 8Ro/57/2013-36 zo dňa 26. 04. 2013 podali včas odpor žalovaní
I) a II), ktorý odôvodnili vo veci samej, zrušil sa tým zo zákona v plnom rozsahu tento platobný rozkaz
a súd vo veci nariadil pojednávanie, keď podľa § 174 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.), ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje

sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Žalovaní I) a II) v odpore zo dňa 06. 06. 2013, ktorý bol doručený súdu dňa 10. 06. 2013 uviedli, že
neuznávajú nárok žalobcu, pretože spotrebiteľský úver im bol poskytnutý na základe Zmluvy o úvere
č. 420091196 zo dňa 16. 12. 2009 bez riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, keď z

tohto dôvodu namietali platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy. Podľa ich
názoru rozhodcovská doložka nie je v zmluve o úvere dojednaná individuálne, ktorá skutočnosť vyplýva
z jej zaradenia do obchodných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere.
Dôsledkom takto dojednanej rozhodcovskej doložky je následok, že žalobca si dohodol rozhodcovskú
doložku sám pre seba, čím obchádza § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z tohto vyplýva,

že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami
a to v neprospech nich ako spotrebiteľov. Podpisom tejto zmluvy o úvere sa ako spotrebitelia vopred
vzdali práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti, alebo z nemožnosti ovplyvniť obsah
zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovskádoložka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade
s Smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. apríla 1993. Z týchto dôvodov žiadali
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 02. 10. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 04. 10. 2013 k odporu
žalovaných I) a II) uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaných I) a II) v časti ich odporu, že si
uplatňuje nárok zo Zmluvy o úvere č. 420091196 zo dňa 16. 12. 2009, nakoľko táto zmluva bola
predčasne splnená, čím nemusel pristúpiť k uplatňovaniu svojich práv a právom chránených záujmov

prostredníctvom súdnej ochrany, čo sa týka tejto zmluvy o úvere. Využil princíp súdnej ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov vyplývajúcich z inej spotrebiteľskej zmluvy a to Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 420102053 zo dňa 09. 09. 2010. Súčasne nesúhlasil s argumentáciou žalovaných I) a II),
ktorou namietajú neplatnosť rozhodcovskej doložky, keďže táto právna vec sa prejednáva na vecne a
miestne príslušnom všeobecnom súde. Na základe tohto mal za to, že žalovaní I) a II) podali odpor
po zákonnej lehote na jeho podanie, a preto žiadal odpor odmietnuť. Podľa jeho názoru odpor nemôže

byť odôvodnený ľubovoľnými tvrdeniami, resp. okolnosťami. Na to, aby následkom odporu bol zánik
vydaného platobného rozkazu je nevyhnutné, aby odpor bol odôvodnený vo veci samej. To znamená, že
argumenty sa musia týkať samotného uplatňovania nároku a to buď v rovine skutkových tvrdení, alebo
v rovine právneho posúdenia. Na základe tohto mal za to, že odpor žalovaných I) a II) nenaplnil tieto
podmienky, keďže samotný sa nedotýka ani skutkových tvrdení, a ani právneho posúdenia. Preto daný

odpor nespĺňa zákonom stanovené podmienky odporu, ktoré by zapríčinili zrušenie platobného rozkazu.

Súd napriek argumentácii žalobcu vo vyjadrení zo dňa 02. 10. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 04.
10. 2013 nariadil vo veci pojednávanie na deň 24. 10. 2013, pretože mal za to, že odpor žalovaných
I) a II) zo dňa 06. 06. 2013, ktorý bol doručený súdu dňa 10. 06. 2013 proti platobnému rozkazu č.k.

8Ro/57/2013-36 zo dňa 26. 04. 2013 vyvolal procesné účinky uvedené v § 174 ods. 2 prvá veta O.s.p.,
teda že sa zo zákona zrušil tento platobný rozkaz v plnom rozsahu, keď na to súd nariadil vo veci
pojednávanie. V odpore proti platobnému rozkazu možno uviesť na obranu akékoľvek skutočnosti, z
ktorých vyplýva, že žalovaný neuznáva nárok uplatnený žalobou, keď je následne potom na vyhodnotení
súdu, a to v ďalšom priebehu súdneho konania vrámci prejednania veci na súdnom pojednávaní

vyhodnotiť, či tieto skutkové okolnosti súvisia so žalovaným nárokom, alebo nesúvisia, čo potom má
odraz na meritórnom vybavení žaloby. Rozkazné konanie je tzv. skrátenou formou súdneho konania, v
ktorom sa vychádza len z tvrdení žalobcu, ak je podaný odpor proti platobnému rozkaz, ktorý bol podaný
v tzv. skrátenom súdnom konaní, prináleží žalovanému uviesť akúkoľvek argumentáciu na obranu, ak
tento odpor podá, podá ho včas, pričom z odporu vyplýva, že neuznáva nárok, musí byť vec prejednaná

na pojednávaní, lebo inak by bolo odňaté právo takémuto účastníkovi na súdnu ochranu. Z týchto
dôvodov súd teda považoval odpor za odôvodnený vo veci samej a priznal mu účinky vyplývajúce z §
174 ods. 2 prvá veta O.s.p.

Pojednávania nariadeného v súdenej veci na deň 24. 10. 2013 sa právny zástupca žalobcu zúčastnil,

žalovaní I) a II) sa tohto pojednávania nezúčastnili, na toto pojednávanie boli predvolaní riadne a včas,
predvolanie im bolo doručené prostredníctvom pošty doporučene do vlastných rúk dňa 17. 09. 2013
(čl. 44 spisu), títo dňa 24. 10. 2013 o 09.05 hod. telefonicky oznámili prostredníctvom dcéry, že si
nesprávne v predvolaní pozreli hodinu nariadeného pojednávania, mali za to, že pojednávanie vo veci
bolo nariadené o 10.00 hod., pričom bolo nariadené o 09.00 hod., ďalej oznámili, že sa nestihnú dostaviť

na pojednávanie o 09.00 hod., súd v predmetnej veci začal pojednávať o 09.00 hod., pojednávanie
bolo ukončené o 09.50 hod., keď ani do ukončenia pojednávania vo veci o 09.50 hod. žalovaní I) a
II) sa neustanovili na pojednávanie, nepožiadali o odročenie tohto pojednávania z dôvodu, pre ktorý
im trvalo meškanie na pojednávanie, keď potom súd za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných
podmienok na konanie vec na pojednávaní dňa 24. 10. 2013 prejednal v neprítomnosti žalovaných I) a

II), v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie,môžesúdvecprejednaťvneprítomnostitakéhotoúčastníka;prihliadnepritomnaobsahspisu
a dosiaľ vykonané dôkazy.

Ešte súd poznamenáva, že žalovaní I) a II) sa ustanovili na súd dňa 24. 10. 2013 v predmetnej veci až
po skončení pojednávania a to o 10.00 hod. (čl. 58 spisu), teda po skončení pojednávania v predmetnejveci, ktoré bolo skončené o 9.50 hod., keď boli oboznámení so stavom súdneho konania a s výsledkom
pojednávania, ktoré prebehlo tohto dňa bez ich osobnej účasti.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 09. 09. 2010 uzavreli žalobca ako veriteľ na jednej strane a žalovaní I) a II) ako dlžníci, resp.
spoludlžníci na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420102053 (ďalej len „zmluva o
úvere“). Na základe tejto zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovaným I) a II) bezúčelový, hotovostný,

spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- Eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny,
pričom žalovaní I) a II) podpisom na zmluve o úvere potvrdili prevzatie úverovej istiny v sume 1.500,- Eur
v hotovosti. Žalovaní I) a II) sa ďalej v zmysle tejto zmluvy o úvere zaviazali uhradiť žalobcovi istinu vo
výške 1.500,- Eur, odplatu za poskytnutie úveru vo výške 570,- Eur, spolu celkovo sumu 2.070,- Eur. Túto
sumu v sume 2.070,- Eur sa žalovaní I) a II) zaviazali uhradiť žalobcovi v 13 mesačných splátkach a to
nasledovne:vprvýchtrochmesačnýchsplátkachvovýške7,50Euraďalejvpravidelnýchrovnomerných

10 mesačných splátkach vo výške 204,75 Eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 10. deň
po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia mala byť splatná 30. deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. Strany zmluvy o úvere si ďalej dojednali, že žalobca ako veriteľ je
oprávnený žiadať od žalovaných I) a II) ako dlžníkov, resp. spoludlžníkov vrátenie celej dlžnej sumy po
uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú

písomne inak. Doporučený termín úhrady bol stanovený na 26. dňa v mesiaci. Priemerná RPMN v
zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z., ku dňu podpisu zmluvy o úvere bola 47,39. Zmluva
o úvere bola žalovanými I) a II) podpísaná aj na jej druhej strane, kde sú uvedené Obchodné podmienky
(ďalej len „obchodné podmienky“), ktoré tvorili prílohu zmluvy o úvere. V článku 1. týchto obchodných
podmienok je uvedená RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70 %. V článku 3. obchodných

podmienok si zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník, resp. spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa
článku2.zmluvyoúvere,jeveriteľoprávnenýpožadovaťoddlžníka,resp.spoludlžníkazároveňzmluvnú
pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý
aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvné strany sa ďalej dohodli,
že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi, resp. spoludlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov

za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania
vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,- Eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu. Tiež si tu
zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe nimi
uzatvorenej zmluvy o úvere alebo súvisiacich s touto zmluvou (vrátane sporov o jej platnosť a výklad),
predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri

Rozhodcovská spoločnosť, a.s., IČO: 44 146 990 so sídlom Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava.
Týmto však nie je dotknuté právo dlžníka, resp. spoludlžníka obrátiť sa s návrhom na začatie konania
na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky.

Predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 15. 08. 2011 žalobca žalovaných I)

a II) upomínal na uhradenie dlhu zo zmluvy o úvere po splatnosti v sume 778,50 Eur, vyzýval ich na
úhradu tejto sumy najneskôr do 5 dní od obdržania výzvy, Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa
09. 09. 2011 oznámil žalovaným I) a II), že ich záväzok zo zmluvy o úvere zosplatnil ku dňu 19. 07. 2011
z dôvodu omeškania so splácaním úveru. Súčasne im oznámil, že týmto sa stáva celý dlh splatný, t.j.
istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny, spolu vo výške 1.188,- Eur a náhradou účelne vynaložených

nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského
konania vo výške 20 % z úveru (najmenej však 67,- Eur), t.j. v sume 300,- Eur. Celková dlžná čiastka
bola vyčíslená na sumu 1.488,- Eur, ktorú žalobca žiadal uhradiť od žalovaných I) a II) bezodkladne v
hotovosti, prípadne na jeho bankový účet uvedený v tomto oznámení. Súčasne ich upozornil, že inak
vec bude postúpená príslušnému súdu na konanie.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná vrámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
vrámci svojej podnikateľskej činnosti
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom, všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových

nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutý takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným
použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím

fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo

pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 príkladmo vymenuváva, ktoré ustanovenia uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa najmä považujú za neprijateľné podmienky, keď podľa písm. k) sú to aj tie,

ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvoduneprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka, je dôsledkom transpozície Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom

zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov“.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobažalobcujedôvodnávočižalovaným
I) a II) v časti o zaplatenie sumy 618,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 618,-
Eur od 20. 07. 2011 do zaplatenia, nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 570,- Eur s úrokom z omeškania

vo výške 9,50 % ročne zo sumy 570,- Eur od 20. 07. 2011 do zaplatenia a o zaplatenie ďalšej sumy
198,- Eur (zmluvná pokuta).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 09. 09. 2010 uzavreli žalobca ako veriteľ na
jednej strane a žalovaní I) a II) ako dlžníci, resp. spoludlžníci na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom

úvere č. 420102053 (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe tejto zmluvy o úvere žalobca poskytol
žalovaným I) a II) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- Eur. Úver bol poskytnutý
za celkový úrok vo výške 20 % z istiny, pričom žalovaní I) a II) podpisom na zmluve o úvere potvrdili
prevzatie úverovej istiny v sume 1.500,- Eur v hotovosti. Žalovaní I) a II) sa ďalej v zmysle tejto zmluvy o
úvere zaviazali uhradiť žalobcovi istinu vo výške 1.500,- Eur, odplatu za poskytnutie úveru vo výške 570,-

Eur, spolu celkovo sumu 2.070,- Eur. Túto sumu v sume 2.070,- Eur sa žalovaní I) a II) zaviazali uhradiť
žalobcovi v 13 mesačných splátkach a to nasledovne: v prvých troch mesačných splátkach vo výške 7,50
Euraďalejvpravidelnýchrovnomerných10mesačnýchsplátkachvovýške204,75Eur,pričomsplatnosť
prvej splátky bola dojednaná na 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného
zaplatenia mala byť splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Strany zmluvy o úvere si

ďalej dojednali, že žalobca ako veriteľ je oprávnený žiadať od žalovaných I) a II) ako dlžníkov, resp.
spoludlžníkov vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej
splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. Doručený termín úhrady bol stanovený na 26.
dňa v mesiaci. Priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z., ku dňu podpisu
zmluvy o úvere bola 47,39. Zmluva o úvere bola žalovanými I) a II) podpísaná aj na jej druhej strane, kde

sú uvedené Obchodné podmienky (ďalej len „obchodné podmienky“), ktoré tvorili prílohu zmluvy o úvere.
V článku 1. týchto obchodných podmienok je uvedená RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70
%. V článku 3. obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník, resp. spoludlžník
nesplní svoj záväzok podľa článku 2. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka, resp.
spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom

na 13 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.
Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi, resp. spoludlžníkovi náhradu
účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo
rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,- Eur, ktorá nepodliehavyúčtovaniu. Tiež si tu zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov na základe nimi uzatvorenej zmluvy o úvere alebo súvisiacich s touto zmluvou (vrátane sporov o
jej platnosť a výklad), predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského

súdu zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť, a.s., IČO: 44 146 990 so sídlom Viedenská cesta 5,
851 01 Bratislava. Týmto však nie je dotknuté právo dlžníka, resp. spoludlžníka obrátiť sa s návrhom na
začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky. Predžalobnou upomienkou - výzvou
k úhrade dlžnej sumy zo dňa 15. 08. 2011 žalobca žalovaných I) a II) upomínal na uhradenie dlhu z
zmluvy o úvere po splatnosti v sume 778,50 Eur, vyzýval ich na úhradu tejto sumy najneskôr do 5 dní od

obdržania výzvy, Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 09. 09. 2011 oznámil žalovaným I) a II), že
ich záväzok zo zmluvy o úvere zosplatnil ku dňu 19. 07. 2011 z dôvodu omeškania so splácaním úveru.
Súčasne im oznámil, že týmto sa stáva celý dlh splatný, t.j. istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny,
spolu vo výške 1.188,- Eur a náhradou účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním
dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z úveru (najmenej
však 67,- Eur), t.j. v sume 300,- Eur. Celková dlžná čiastka bola vyčíslená na sumu 1.488,- Eur, ktorú

žalobca žiadal uhradiť od žalovaných I) a II) bezodkladne v hotovosti, prípadne na jeho bankový účet
uvedený v tomto oznámení. Súčasne ich upozornil, že inak vec bude postúpená príslušnému súdu na
konanie.

Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere

uzatvorenou podľa zákona č. 129/2010 Z.z., v znení neskorších predpisov a podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Spravuje sa teda právnym režimom zákona č. 129/2010 Z.z., a právnym režimom Občianskeho
zákonníka.

Súd predmetnú zmluvu o úvere podrobil jej preskúmaniu zhľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských
zmlúv, a to bez ohľadu na to, že žalovaní I) a II) v odpore proti platobnému rozkazu voči tejto zmluve
o úvere nič nevytkli.

Podľa obsahu predmetná zmluva o úvere nespĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., a preto bola uzatvorená v rozpore s týmto zákonom, keď
potom je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Predovšetkým
táto spotrebiteľská zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, obsahuje len
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ďalej neobsahuje podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, keď v spotrebiteľskej zmluve je len uvedené, že úver je

poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny, ďalej obsahuje síce ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, avšak neobsahuje všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, čo sú náležitosti, ktoré musí obsahovať
zmluva o spotrebiteľskom úvere. Táto zmluva je tiež neplatná i podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť čo do dojednania splatnosti mesačných splátok, pretože žalovaní

I) a II) sa zaviazali úver vrátiť v 13 mesačných splátkach a to nasledovne: v prvých troch mesačných
splátkach vo výške 7,50 Eur a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške
204,75 Eur, pričom prvá splátka mala byť splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka
až do úplného zaplatenia mala byť splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, termín úhrady
bol doporučený na 26. dňa v mesiaci, čím spotrebiteľ nemal jasne a zrozumiteľne formulovanú splatnosť

úveru, resp. jednotlivých splátok úveru, čo napokon vyplýva i z vyjadrenia žalobcu v súdnom konaní,
ktorý uviedol v rámci prejednania veci, že splatnosť splátok bola dojednaná na 26. deň v mesiaci.
Uvádzal, že prvá splátka bola splatná dňa 19. 09. 2010, druhá bola splatná dňa 26. 10. 2010 a ďalšie
boli splatné dňa 26. 11. 2010 a tak ďalej.

Na základe týchto skutočností súd vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom úvere za absolútne neplatný
právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Tiež zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré sú podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatné. Spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená ako formulárová zmluva na

predtlači, vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa. Právnu úpravu
spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematický špecifický okruh ustanovení o prejave vôle
vedúci k materiálnej ochrane spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné,
teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboliindividuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto
bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných
práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito,

jasne, zrozumiteľne. Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru
súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné
alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť
nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z tohto dôvodu absolútne
neplatná. V tomto smere úvah súdu je i to, že sám žalobca spravodlivo nevychádza z rozhodcovskej

doložky dojednanej v obchodných podmienkach.

Predmetná zmluva o úvere obsahuje dojednanie za poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur, odplaty
vo výške 570,- Eur na obdobie poskytnutia úveru 13 mesiacov, obsahuje dojednanie úroku z úveru
vo výške 20 % z istiny pri tomto úvere poskytnutom na 13 mesiacov, čo v prepočte činí 325,- Eur,
spolu sumu 895,- Eur za zapožičanie úverových prostriedkov v sume 1.500,- Eur, čo podľa názoru súdu

nemôže podliehať súdnej ochrane, pretože takéto dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi podľa
§ 3 Občianskeho zákonníka, hraničí s „úžerou“, takéto podmienky sú neprijateľné a teda zo zákona
absolútne neplatné, keď žalobca potom sa nemôže domáhať účinnej súdnej ochrany takto dojednaných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

Žalobca tiež v súdnom konaní nepreukázal ako veriteľ, splnenie povinností vyplývajúcich z § 7 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z., teda nepreukázal a ani nevedel v súdnom konaní uviesť ako posudzoval s
odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaných I) a II) ako spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver, či
posudzoval príjem žalovaných I) a II) ako spotrebiteľov, teda ich schopnosť splácať úver počas doby, na
ktorú bol poskytnutý a v dojednaných splátkach.

Nemožno tiež opomenúť, že v zmluve o úvere je síce uvedená priemerná RPMN pri dobe návratnosti
úveru 13 mesiacov „47,39“, ale nie je tu uvedené, či je to v percentách, v promile a podobne, teda i v
tomto ohľade zmluva o úvere nespĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, resp. aj v tomto ohľade nebola
dojednaná platne v zmysle určitosti každého právneho úkonu. Uvedenie RPMN v spotrebiteľskej zmluve

zrozumiteľne a určite je významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere.

Nakoľko súd posúdil zmluvu o spotrebiteľskom úvere za absolútne neplatný právny úkon ako celok, bez
ohľadunato,ževyhodnotil,žesúabsolútneneplatnýmiajniektorézmluvnedojednanéjejpodmienkyako
neprijateľné, z takéhoto neplatného právneho úkonu žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie

spotrebiteľského úveru, resp. jeho zostatku včítane odplaty, mohol mu vzniknúť len nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

Žalovaní I) a II) plnili žalobcovi celkovo sumu 882,- Eur, prijali plnenie 1.500,- Eur, rozdiel predstavuje

618,- Eur, keď potom žalobca má voči žalovaným I) a II) nárok na zaplatenie tejto sumy z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia. V zvyšujúcej časti, čo sa týka zaplatenia sumy 570,- Eur s príslušenstvom
ako nesplatenej časti úveru, včítane odplaty súd potom žalobu žalobcu voči žalovaným I) a II) zamietol,
keď zamietol žalobu žalobcu i v časti o zaplatenie sumy 198,- Eur z titulu zmluvnej pokuty, keďže
vyhodnotil, že spotrebiteľská zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom ako celok, takže nemôže

byť priznaný nárok na zmluvnú pokutu, keďže zmluva bola od počiatku neplatným právnym úkonom, a
jej účinky teda nenastali pre účastníkov zmluvy o úvere od samotného počiatku.

Z prisúdenej sumy 618,- Eur súd priznal žalobcovi i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa §
517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 a podľa § 563 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Na základe uvedeného potom žalobca má voči žalovaným I) a II) nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania z prisúdenej sumy, keďže žalovaní I) a II) sú v omeškaní s vydaním bezdôvodného

obohatenia žalobcovi. Toto omeškanie stále trvá, preto až do vydania bezdôvodného obohatenia
žalovaní I) a II) sú povinní žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania a to odo dňa 20. 07. 2011, keď vo
výzvach žalovaní I) a II) boli uzrozumení s tým, že predčasná splatnosť úveru je ku dňu 19. 07. 2011,
čím došlo k zosplatneniu bezdôvodného obohatenia.

Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení

neskorších predpisov (v znení do 31. 01. 2013, keďže k omeškaniu došlo pred týmto dňom), výška
úrokov z omeškania bola o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, keď základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania v tomto prípade bola 1,50 %, zvýšená o 8
percentuálnych bodov bola 9,50 %, keď potom žalobca má nárok voči žalovaným I) a II) na zaplatenie

úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne.

Zo sumy 570,- Eur úroky z omeškania súd nepriznal, nakoľko nepriznal v tejto časti ani istinu, tak
nepriznal ani príslušenstvo z istiny.

Čo sa týka obrany žalovaných I) a II) v odpore proti platobnému rozkazu, súd sa s touto nevyporiadaval,
pretože sa týkala inej zmluvy o úvere. Žalobca však v súdnom konaní preukázal uzavretie zmluvy o
úvere č. 420102053 zo dňa 09. 09. 2010, od ktorej odvodzoval svoj nárok, i keď táto zmluva je absolútne
neplatným právnym úkonom.

Čo sa týka plnenia, súd uložil povinnosť žalovaným I) a II) platiť dlh prisúdený súdnym rozhodnutím
spoločne a nerozdielne podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak právnym
predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, alebo ak to vyplýva z
povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných

zanikne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, keďže žiaden z účastníkov nemal plný úspech vo veci, žalobca bol úspešný v
časti o zaplatenie sumy 618,- Eur s príslušenstvom, žalovaní I) a II) boli úspešní v časti o zaplatenie

sumy 768,- Eur s príslušenstvom. Bolo potom spravodlivé rozhodnúť o trovách konania účastníkov tak,
aby si každý z účastníkov znášal trovy súdneho konania sám.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §

204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)