Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/181/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411205575
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1411205575.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: H..
K. Ž., bytom E.. P. XX, L., zastúpený Advokátskou kanceláriou Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/
A, Bratislava, proti odporkyni: J.. L. K., bytom X. Z. XX, L., zastúpená HKP Legal s.r.o., Sasinkova 6,
Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.157,34 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške

- 8,5 % zo sumy 995,81 eur od 1.7.2007 do zaplatenia,
- 8,5 % zo sumy 1.194,98 eur od 1.1.2008 do zaplatenia,
- 8,5 % zo sumy 1.194,98 eur od 1.7.2008 do zaplatenia,
- 10,50% zo sumy 1.194,98 eur od 1.1.2009 do zaplatenia,
- 9% zo sumy 1.194,98 eur od 1.7.2009 do zaplatenia,
- 9% zo sumy 1.194,98 eur od 1.1.2010 do zaplatenia,
- 9% zo sumy 1.194,98 eur od 1.7.2010 do zaplatenia,

- 9% zo sumy 1.194,98 eur od 1.1.2011 do zaplatenia,
- 9% zo sumy 1.194,98 eur od 1.4.2011 do zaplatenia,
s tým, že odporkyni sa povoľuje dlžnú sumu navrhovateľovi zaplatiť v pravidelných splátkach po 200 eur
mesačne, počnúc 15.11.2013, vždy k 15. dňu v mesiaci, pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 3.5.2011 domáhal zaviazať odporkyňu na zaplatenie
sumy 10.157,34 eur s úrokmi z omeškania a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 332/05-83 bolo manželstvo účastníkov rozvedené,
ich vtedy maloleté deti H. Ž. a G. Ž. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti odporkyne,
navrhovateľovi bola určená povinnosť prispievať na výživu mal. H. sumou 6.000,-Sk mesačne, na
výživu mal. G. sumou 5.000,-Sk mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do rozvodu
manželstva a zverenia mal G. dňa 3.4.2007. V časti zverenia H. do osobnej starostlivosti odporkyne a aj

v časti určenia výšky výživného na obe deti rozhodnutie právoplatnosť na základe odvolania sa oboch
strán nenadobudlo, avšak stalo sa predbežne vykonateľným. Napriek tomu, že syn H. bol uvedeným
rozsudkom zverený do osobnej starostlivosti odporkyne, sa sám rozhodol žiť s otcom, s ktorým býva
na základe vzájomnej dohody rodičov od februára 2007. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že napriek
uvedeným skutočnostiam, t.j. predbežne vykonateľnému rozsudku a následnej osobnej starostlivosti o
syna H., sa výlučne sám podieľal na zabezpečovaní synovej výživy a na financovaní jeho výdavkov

a to osobnou starostlivosťou a zároveň si túto vyživovaciu povinnosť plnil duplicitne poukazovaním
finančných prostriedkov k rukám odporkyne v zmysle predbežne vykonateľného rozsudku a to až do
februára 2008. Poukazoval na konanie 12C 332/05 vedené na tunajšom súde v ktorom sa preukázalo,že odporkyňa poberané výživné na syna H. úmyselne a vedome nepoužila a nespotrebovala na jeho
výživu. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.1.2010, č.k. 5Co 166/2007-367 bol vyššie
uvedený rozsudok tunajšieho súdu č.k. 12C 332/05-83 zrušený v časti zverenia syna H., vyživovacej

povinnosti rodičov voči obom mal. deťom a styku s rodičmi a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava IV dňa 4.2.2011 vydal vo veci nový rozsudok, ktorým mal. H.
zveril na čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti, pričom zastupovať mal. H. a spravovať jeho
majetok majú právo obidvaja rodičia. Súd v tomto rozsudku zaviazal odporkyňu na čas po rozvode
prispievať na výživu mal. H. sumou 90 eur mesačne od 3.4.2007 do 31.8.2009 a od 1.9.2009 sumou

106,60eurmesačne.Zároveňsúdzaviazalodporkyňuzaplatiťnavrhovateľovizročnévýživnézaobdobie
od 3.4.2007 do 4.2.2011 v sume 2.623,76 eur. Navrhovateľ v návrhu upriamoval pozornosť súdu na
skutočnosť, že Okresný súd v odôvodnení uvedeného rozsudku č.k. 12C 332/2005- zo dňa 4.2.2011
na str. 8 výslovne uviedol, že pozornosti v tejto súvislosti súdu tiež neuniklo, že odporkyňa poberanú
sumu výživného na syna H. nepoužila a nespotrebovala na výživu mal. H., a súdu nepreukázala,
že by túto sumu vynakladala akoukoľvek formou v prospech mal. H.. Navrhovateľ má za to, že

všetky plnenia, ktoré poskytol odporkyni z titulu vyživovacej povinnosti na syna H. na základe v
odvolacom konaní zrušeného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.1.2007, č.k. 12C
332/05-83, ktorý nikdy nenadobudol právoplatnosť, napriek predbežnej vykonateľnosti, treba považovať
za plnenia bez právneho dôvodu, ktoré zakladajú bezdôvodné obohatenie odporkyne. Navrhovateľ
tak poskytoval odporkyni plnenia výlučne v dôsledku predbežnej vykonateľnosti uvedeného rozsudku,

ktorý bol odvolacím súdom zrušený, pričom súd prvého stupňa následne vydal v tejto veci úplne nový
rozsudok, ktorým upravil platenie výživného na čas po rozvode manželstva navrhovateľa a odporkyne
diametrálne odlišne vo vzťahu k synovi H.. Navrhovateľ teda neplnil z titulu objektívne existujúcej
vyživovacej povinnosti k synovi H., resp. túto svoju povinnosť plnil duplicitne, a to ako osobnou
starostlivosťou o syna H. tak aj poukazovaním finančných prostriedkov k rukám matky. Keď odporkyňa

prijímala od navrhovateľa vyššie uvedené výživné na syna H. naďalej aj potom, ako sa syn od nej
odsťahoval a žil s ním, úmyselne sa bezdôvodne obohatila prijímaním plnenia bez právneho dôvodu.
Žiada preto, zaviazať odporkyňu vrátiť mu vyplatenie súm, ktoré od neho takto prijala titulom výživného
na syna H. za obdobie od nadobudnutia predbežnej vykonateľnosti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa
23.1.2007, č.k. 12C 332/05-83, do nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku tunajšieho

súdu zo dňa 4.2.2011, č.k. 12C 332/05-740 t.j. za obdobie od februára 2007 do apríla 2011 (spolu 51
mesiacov).
Odporkyňavovyjadreníknávrhu uviedla,ževpredmetnejvecisanejednáoinštitútobčianskehoprávaa
to plnenia bez právneho dôvodu podľa § 452 OZ, nakoľko túto otázku upravuje zákon o rodine a to § 78 a
použitie ustanovení § 452 OZ vylučuje priame použitie ustanovení občianskeho zákonníka upravené v §

110 ZoR. Uviedla, že k preplatkom na výživnom dochádza v rámci rodinnoprávnych vzťahov výživného,
ktoré komplexne upravuje zákon o rodine, takže prekročenie rozsahu tohto plnenia musí byť podľa
názoru odporkyne riešené v rámci tohto vzťahu a nie z titulu bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že
navrhovateľ plnil vyživovaciu povinnosť na mal. Mateja na základe právoplatného a vykonateľného
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.3.2006, č.k. 14P 169/2005-118, ktoré nebolo až do

právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 4.2.2011, č.k.12C 332/2005-740 zrušené. Okrem toho
na výkon plnenia bolo na Okresnom súde Bratislava IV vedené aj exekučné konanie pod sp. Zn. 37Er
14849/2006. Je irelevantné, kde maloletý syn žil, keďže až do právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu
č.k.12C332/2005-740zodňa4.2.2011nebolmaloletýH.zverenýdoosobnejstarostlivostinavrhovateľa.
Poukazovala na to, že pre výživné maloletých detí platí, že pri znížení alebo zrušení výživného na

dobu minulú sa spotrebované výživné nevracia, za spotrebované výživné sa považuje to, čo bolo
preplatené, povinný nemá nárok na vrátenie preplatku, spotrebované výživné sa nevracia ani v inej
forme, takže povinný nemôže preplatok zúčtovať proti v budúcom splatenom bežnom výživnom. Vo
vyjadrení tiež uviedla, že nadväznosti na odôvodnenie návrhu navrhovateľa a ním uvádzaný právny
titul z opatrnosti vznáša námietku premlčania. Spochybňuje tvrdenie navrhovateľa, že z jej strany išlo

o úmyselné bezdôvodné obohatenie, v ktorej súvislosti poukazovala na právoplatný a vykonateľný
rozsudok tunajšieho súdu č.k. 14P 169/2005-118 zo dňa 23.3.2006. Uviedla, že navrhovateľ v priebehu
rokov, ani raz nepodal návrh na jeho zrušenie. Až do právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu č.k.12C
332/2005-740zodňa4.2.2011nebolaúpravazvereniamaloletéhoH.doosobnejstarostlivostiupravená.
K začatiu plynutia subjektívnej premlčacej doby by v danom prípade došlo najneskôr dňom 1.3.2007,

keďženavrhovateľuvádza,žemaloletýsynH.žiluňho.Odporkyňavovyjadrenízvýrazňovala,ževýživné
na syna Mateja bolo použité pre jeho potreby. Aj po jeho odchode k otcovi chodili spolu na rôzne akcie,
kultúrne podujatia, návštevy kina, spoločné obedy, spoločné dovolenky. Syn od nej dostával peniaze pre
svoju potrebu a rôzne dary. Výživné bolo spotrebované aj na úhradu pôžičky, ktorú si zobrala za účelomfinancovania H. lyžiarskeho zájazdu v roku 2007 a zároveň, aby splatila pôžičky, ktorými hradila jeho
doučovania /potreboval veľké množstvo hodín doučovania za účelom doplnenia vedomostí, nakoľko
vzniknutá situácia v tom čase spôsobila aj jeho výrazné zhoršenie prospechu/, záujmy, záujmové krúžky,

školy v prírode, rodinný lyžiarsky pobyt v roku 2006 a veľa iných výdavkov. Poukazovala na znenie
dôvodovej správy k § 99zák. č. 94/1963 Z.z. teraz § 78 zák. č. 36/2005 Z.z., podľa ktorej treba zabrániť
zhoršeniu životnej úrovne maloletých, ktoré by nevyhnutne nastalo, keby došlo k zníženiu výživného
so spätnou účinnosťou a maloletý by mal vrátiť sumy, ktoré už nemá,v ktorej súvislosti namietala svoju
pasívnu legitimáciu v predmetnom spore. Odporkyňa ďalej uviedla, že po návrate z lyžiarskeho zájazdu

10.2.2007 po drobnom konflikte (normálny v pubertálnom období) syn odišiel k otcovi utiekať sa o
poľutovanie,ktoréhosamuvhojnejformedostalo.Onasasynanevzdala.Odovzdalaho dostarostlivosti
otca na čas od 12.2.2007 do 25.2.2007. Synovo správanie sa však počas pobytu u otca veľmi zmenilo,
po návrate od otca umelo vyvolával konflikty a mal agresívne prejavy voči nej i jeho sestre, ktoré vyústili
až do fyzického napádania. Facka z bezmocnosti síce nič nevyriešila, ale dala dôvod na okamžité
účelovévykonštruovanépoužitienaútokvočinejzostranynavrhovateľa,ktorýsituáciuokamžitezneužil.

Syna vmanipuloval do pozície týraného dieťaťa, od toho času H. býva u navrhovateľa, obidvaja sa proti
rozsudku tunajšieho súdu odvolali. Konečné rozhodnutie bolo vyhlásené vo februári 2011. Návrh žiadala
ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil splnenie hmotnoprávnych podmienok
bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 26.11.2012 uviedol, že poukazuje na odôvodnenie rozsudku tunajšieho

súdu zo dňa 4.2.2011, č.k. 12C 332/2005, v ktorom sa výslovne uvádza, že odporkyňa sumu poberanú
ako výživné na mal. syna H. nepoužila a nespotrebovala na jeho výživu, ale ako sama uviedla na
kompenzáciu životnej úrovne dcéry. Súd rovnako nemal preukázané, na aký účel odporkyňa tieto
prostriedky skutočne vynaložila. Naopak súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporkyne voči
mal. synovi H. prihliadol na skutočnosť, že odporkyňa sa okrem súdom predbežne určenej vyživovacej

povinnosti a príležitostných drobností na výžive mal. H. inak nepodieľala. Vzhľadom na vyššie uvedené
má za to, že plnenie, ktoré odporkyni poskytol z titulu vyživovacej povinnosti na mal. syna H. na
základe predbežne vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.1.2007, č.k. 12C
332/2005-83, ktorý nikdy nenadobudol právoplatnosť, ale následne bol v odvolacom konaní zrušený,
treba považovať za plnenia, ktoré zakladajú bezdôvodné obohatenie odporkyne. Svoju vyživovaciu

povinnosť voči mal. synovi H. tak plnil duplicitne, a to jednak osobnou starostlivosťou o syna ako aj
poukazovaním finančných prostriedkov k rukám matky. Má za to, že keď odporkyňa príjimala od neho
výživné na syna naďalej aj potom, ako sa od nej syn odsťahovala žil s ním, úmyselne sa tak na úkor
navrhovateľa bezdôvodne obohacovala. Aj naďalej prijímala plnenia na ktoré v tom čase už fakticky
neexistoval žiaden právny dôvod, keďže si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému už riadne plnil

iným spôsobom a poukazovanie výživného navrhovateľom k rukám odporkyne bolo teda s ohľadom
na záujmy maloletého bezpredmetné. Navrhovateľ nesúhlasí ani s argumentmi odporkyne, že v
predmetne veci je potrebné postupovať podľa ustanovení zákona o rodine. Navrhovateľ v tejto súvislosti
uviedol, že zákon o rodine neobsahuje žiadnu komplexnú špeciálnu úpravu inštitútu bezdôvodného
obohatenia. Ustanovenie § 78 zákona o rodine upravuje iba rozsah nároku v prípade spotrebovaného

výživného, avšak nezakladá samotný právny dôvod, resp. titul nároku na vrátenie nespotrebovaného
výživného. Jediná špeciálna úprava, ktorú zákon o rodine obsahuje je teda iba v časti spotrebovaného
výživného, iné otázky zákon o rodine nerieši. V zmysle § 110 zákona o rodine sa teda na uvedené
subsidiárne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka. Poukazoval na to, že Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 23.1.2007, č.k. 12C 332/2005-83, ktorý v časti rozvodu manželstva nadobudol

právoplatnosť dňa 3.4.2007 došlo k neúčinnosti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 23.3.2006, č.k. 14P
169/2005-118. Plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľom po rozvode nie je možné viazať na toto
rozhodnutie, t.j. na rozsudok OS Bratislava IV zo dňa 23.3.2006, č.k. 14P 169/2005-118. Opätovne
poukazoval na to, že vyživovaciu povinnosť voči synovi H. si plnil na základe rozhodnutia tunajšieho
súdu zo dňa 23.1.2007, č.k. 12C 332/2005-83, keď aj napriek tomu, že toto rozhodnutie v časti zverenia

syna H. do osobnej starostlivosti odporkyne ako aj v časti určenia výživného na obidve deti na základe
odvolania oboch strán nikdy nenadobudlo právoplatnosť, z dôvodu jeho predbežnej vykonateľnosti
poukazoval odporkyni peňažné prostriedky vo výške 199,16 eur mesačne. Avšak takéto plnenie
poskytnuté na základe v opravnom konaní zrušeného rozhodnutia, či už právoplatne alebo predbežne
vykonateľného, treba považovať za plnenie bez právneho (hmotnoprávneho) dôvodu. Poukazoval tiež

na skutočnosť, že mal. syn H. býva od februára 2007 u otca, u ktorého sa rozhodol žiť po vzájomnej
dohode rodičov. Odporkyňa teda od februára 2007 vedela o tom, že si svoju vyživovaciu povinnosť
voči mal. synovi H. plnil už prostredníctvom osobnej starostlivosti a spoločného bývania s maloletým.
Na poukazovanie výživného na mal. syna H. k rukám odporkyne od februára 2007 neexistoval žiadnyhmotnoprávny nárok. Poukazoval na dokazovanie vo veci 12C 332/2005 z ktorého vyplynulo, že
žalovaná suma, ktorú odporkyňa poberala ako výživné na mal. syna H. nepoužoila a nespotrebovala na
jeho výživu, ale ako sama uviedla použila ho na kompenzáciu životnej úrovne dcéry, resp. na splácanie

spotrebného úveru, na opravu auta, balkóna , vymaľovanie bytu a pod. (str. 4 rozsudku OS BA IV č.k.
12C 332/2005-740 zo dňa 4.2.2011).
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava
IVč.k.12C332/05-83zodňa23.1.2007, RozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIVč.k.12C332/05-740
zo dňa 4.2.2011, Exekučným príkazom Exekútorského úradu Mgr. Michnicovej sp. Zn. Ex 180/06 zo dňa

20.4.2011, ako aj ostatným obsahom spisu a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. zistil tento skutkový
stav:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 332/05-83 bolo manželstvo účastníkov rozvedené,
ich vtedy maloleté deti H. Ž. a G. Ž. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti odporkyne,
navrhovateľovi bola určená povinnosť prispievať na výživu mal. H. sumou 6.000,-Sk mesačne, na
výživu mal. G. sumou 5.000,-Sk mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do rozvodu

manželstva a zverenia mal G. dňa 3.4.2007. V časti zverenia H. do osobnej starostlivosti odporkyne
a aj v časti určenia výšky výživného na obe deti rozhodnutie právoplatnosť na základe odvolania
sa oboch strán nenadobudlo, avšak stalo sa predbežne vykonateľným. Napriek tomu, že syn H. bol
uvedeným rozsudkom zverený do osobnej starostlivosti odporkyne, sa sám rozhodol žiť s otcom, s
ktorým býva na základe vzájomnej dohody rodičov od februára 2007. Napriek uvedeným skutočnostiam,

t.j. predbežne vykonateľnému rozsudku a následnej osobnej starostlivosti o syna H., sa podieľal na
zabezpečovaní synovej výživy a na financovaní jeho výdavkov a to osobnou starostlivosťou a zároveň si
túto vyživovaciu povinnosť plnil duplicitne poukazovaním finančných prostriedkov k rukám odporkyne v
zmyslepredbežnevykonateľnéhorozsudku. Navrhovateľpoukazovalnakonanie12C332/05vedenéna
tunajšom súde v ktorom sa preukázalo, že odporkyňa poberané výživné na syna H. úmyselne a vedome

nepoužila a nespotrebovala na jeho výživu. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.1.2010,
č.k. 5Co 166/2007-367 bol vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu č.k. 12C 332/05-83 zrušený v časti
zverenia syna H., vyživovacej povinnosti rodičov voči obom mal. deťom a styku s rodičmi a vec bola
vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava IV dňa 4.2.2011 vydal vo veci
nový rozsudok, ktorým mal. H. zveril na čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti, pričom zastupovať

mal. H. a spravovať jeho majetok majú právo obidvaja rodičia. Súd v tomto rozsudku zaviazal odporkyňu
na čas po rozvode prispievať na výživu mal. H. sumou 90 eur mesačne od 3.4.2007 do 31.8.2009 a od
1.9.2009 sumou 106,60 eur mesačne. Zároveň súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zročné
výživné za obdobie od 3.4.2007 do 4.2.2011 v sume 2.623,76 eur. Odporkyňa prijímala od navrhovateľa
vyššieuvedenévýživnénasynaH.naďalejajpotom,akosasynodnejodsťahovalažilsnavrhovateľom.

Za obdobie od februára 2007 do apríla 2011 (spolu 51 mesiacov) odporkyňa prijala od navrhovateľa
titulom výživného na v tom čase maloletého H. sumu 10.157,34 eur.
Právna zástupkyňa navrhovateľa akcentovala predovšetkým, že hoci od februára 2007 bol syn H. v
osobnej starostlivosti navrhovateľa, na základe predbežne vykonateľného rozsudku tunajšieho súdu zo
dňa 23.1.2007 č.k. 12C 332/2005-83 navrhovateľ pravidelne mesačne k rukám odporkyne platil výživné

aj na maloletého H. v sume 6.000,-Sk mesačne, čím sa odporkyňa bezdôvodne na jeho úkor obohatila.
Poukazovala narozsudoktunajšiehosúduč.k.12C332/2005-740zodňa4.2.2011,konkrétnejehoštvrtú
stranu, kde sama odporkyňa uviedla, že výživné považovala za plnenie na vykompenzovanie potrieb
maloletej G. a iné. Výživné, ktoré navrhovateľ platil na výživu v tom čase maloletého H. nebolo použité
na jeho výživu, na krytie jeho potrieb. Nárok navrhovateľa nie je premlčaný, keď sa jedná o úmyselné

bezdôvodné obohatenie sa odporkyne. Poukazovala tiež na 7. a 8. stranu vyššie uvedeného rozsudku,
kde súd okrem iného uviedol, že odporkyňa sa na výžive mal. H. nepodieľala. Navrhovateľka predmetné
výživné nespotrebovala na výživu syna H..
Právny zástupca odporkyne poukazoval predovšetkým na to, že sa odporkyňa sa na úkor navrhovateľa
bezdôvodne neobohatila, keď navrhovateľ prispieval aj na výživu maloletého H. na základe súdneho

rozhodnutia tunajšieho súdu. Výživné, ktoré navrhovateľ platil na výživu mal. H. bolo aj spotrebované
na jeho výživu. Uviedol, že nárok navrhovateľa je premlčaný.
Odporkyňa vypovedala, že odsek rozsudku č.k. 12C 332/2005-740 zo dňa 4.2.2011, ktorým
argumentovala právna zástupkyňa navrhovateľa je vytrhnutý z kontextu. Odsek vyznel úplne inak,
ako vyznieť mal. Vec prejednávajúcej sudkyni všetko vydokladovala, aby mala predstavu, čo všetko

financuje. Napr. bola nútená vziať si úver, keď mali v byte v dôsledku poškodených zásuviek až požiar.
Keď potom, ako si navrhovateľ našiel priateľku, zostala s deťmi sama a úplne bez peňazí, požičali jej
cudzí ľudia. V tom čase konala tak, ako konala, tzn. v snahe deťom čo najviac kompenzovať, že nežijú v
úplnej rodine im kupovala to, i ono. Ako ďalej uviedla, vtedy konala tak, ako konala, dnes by konala inak.Vo februári 2007 synovi H. zaplatila lyžiarsky výcvik, kúpila mu naň potraviny. Po lyžiarskom výcviku H.
odišiel bývať k otcovi. Pôžičky, ktoré čerpala, bolo brané predovšetkým na uspokojovanie potrieb syna
H., ktorý bol náročný, nedokázal prosto ustáť, že ich finančné možnosti sú obmedzené. Hoci syn H.

od februára 2007 žil s navrhovateľom, výživné, ktoré jej posielal na jeho výživu mu nevracala, keď v
tom čase s navrhovateľom spolu vôbec nekomunikovala, peniaze prijala a viac to neriešila, prijímanie
výživného aj na výživu syna H., hoci žil s otcom, považovala za kompenzáciu za ťaživé minulé roky
a zvýraznila, že peniaze boli zakaždým minuté na obidve v tom čase maloleté deti. S Matejom sa
stretávala, snažila sa mu dávať peniaze na čo potreboval. Uviedla, že rozsudok tunajšieho súdu, ktorým

bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu H. sumou 6.000,-Sk mesačne bol vykonateľný, a sudca
krajského súdu jej povedal, že navrhovateľ je povinný na základe uvedeného súdneho rozhodnutia platiť
výživné aj na syna H., aj keď žije s otcom. Uviedla, že v období rokov 2007 - 2011 sa so synom H.
stretávala cca 1x do mesiaca, dávala mu peniaze na to, čo potreboval. V roku 2009 so synom strávili
dovolenku u jej rodičov na východnom Slovensku, chodili na rôzne výlety, ktoré financovala. Pôžičky
čerpala aj na zaplatenie napr. doučovaní syna H.. Nechcela prerušiť aktivity a záujmy detí, pretože na

to nemá peniaze. Chcela, aby deti aj po rozvode mali životnú úroveň, na akú boli dovtedy zvyknutí.
Právna zástupkyňa navrhovateľa poukazovala na to, že nie je pravdou, že by sa odporkyňa so synom H.
v uvedenom období stretávala 1x do mesiaca. Stretávali sa oveľa menej, len sporadicky. Za celú dobu
dala H. možno 40 eur. Na financovaní lyžiarskeho zájazdu výrazne finančne participoval navrhovateľ
zaplatením 6 tisícového výživného za ten mesiac.

Svedkyňa A.. C. Č., ktorá je susedou i priateľkou odporkyne vypovedala, že má vedomosť o tom, že
navrhovateľodporkyňupsychickyifyzickytýral.Považujezanespravodlivé,žepotom,akosinavrhovateľ
našiel inú ženu, nie aby to odporkyni nejakým spôsobom kompenzoval, ale ju vláči po súdoch. Vie, že
odporkyňa všetky peniaze, ktoré mala a má, investuje do detí. Vie, že odporkyňa sa aj na viacerych
miestach zadĺžila, len aby deti mali, čo potrebujú. Svedkyňa ďalej uviedla, že pokým žil H. s mamou -

odporkyňou, mali spolu veľmi pekný vzťah. A taký istý vzťah majú spolu aj v súčasnosti. Boli spolu na
viacerych výletoch.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
o domácnosť.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva
na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa § 162 ods. 1 O.s.p. pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich

doručenia.
Podľa § 162 ods. 2 O.s.p. predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo
pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Vzhľadom na námietku premlčania odporkyne sa súd najprv zaoberal tým, či nárok navrhovateľa nie
je premlčaný.

Nárok navrhovateľa premlčaný nie je, pretože predbežne vykonateľné rozhodnutie tunajšieho súdu zo
dňa 23.1.2007, č.k. 12C 332/2005-83 bol právnym dôvodom na plnenie, ktorý však dodatočne odpadol.
Začiatokplynutiapremlčacejdobyjeviazanýnamoment,kedykodpadnutiuprávnehodôvodunaplnenie
došlo. Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu na poskytnuté plnenie sa toto stáva bezdôvodnýmobohatením, čo je v posudzovanom prípade dňom 8.4.2011, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie
tunajšieho súdu č.k. 12C 332/2005-740 zo dňa 4.2.2011.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že napriek tomu, že rozsudkom tunajšieho

súdu zo dňa 23.1.2007 č.k. 12C 332/2005-83 bol i maloletý H. na čas po rozvode zverený do
osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 6.000,-Sk mesačne,
maloletý H. od 27.2.2007 žil s otcom, bol teda v nepretržitej osobnej starostlivosti navrhovateľa. Táto
skutočnosť bola preukázaná výsluchom účastníkov konania a bola konštatovaná aj v rozvodovom
konaní účastníkov a rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 4.2.2011, č.k. 12C 332/2005-740. Navrhovateľ

tak v období od 27.2.2007 zabezpečoval nielen osobnú starostlivosť v tom čase mal. H. a zabezpečoval
ho aj po finančnej stránke. Keďže však existoval rozsudok tunajšieho súdu č.k. 12C 332/2005-83 zo
dňa 23.1.2007 ktorý v časti o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 3.4.2007, ktorým dňom
sa stal zároveň predbežne vykonateľný výrok o vyživovacej povinnosti, platil navrhovateľ výživné aj na
výživu mal. H. naďalej k rukám odporkyne.
Navrhovateľ si svoju povinnosť plnil aj napriek tomu, že mal. H. vo vyššie uvedenom období nebol fyzicky

v osobnej starostlivosti matky. Prijatím finančných prostriedkov z titulu výživného na mal. H. došlo na
straneodporkynekbezdôvodnémuobohateniu,keďženavrhovateľjejplnilnazákladeprávnehodôvodu,
ktorý dodatočne odpadol. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 332/2005-740 zo dňa 23.1.2007
totiž na čas po rozvode zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať
na jeho výživu sumou 90 eur mesačne od 3.4.2007 do 31.8.2009 a od 1.9.2009 sumou 106,60 eur

mesačne.

Tvrdenie navrhovateľa, že finančné prostriedky z titulu výživného na mal. H. neboli použité a
spotrebované na jeho výživu mal súd preukázané rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 12C 332/2005-740
zo dňa 4.2.2011, kde súd vykonaným dokazovaním okrem iného zistil, že ,, navrhovateľka po odchode

odporcuzospoločnejdomácnostiostalabezprostriedkov,prvédvarokysasnažilaudržaťživotnúúroveň
detí tak ako mali. Vzala si pôžičky a úvery, ktorými kryla potreby syna a dcéry, dopriala im záujmové
aktivity - školy v prírode, lyžiarske potreby, doučovania. Peniaze, ktoré prichádzali na syna v dobe, keď s
ňou nežil boli spotrebované oboma deťmi a zároveň aspoň v omrvinkách vykompenzovali životnú úroveň
Dominike ako má jej brat. Dlhoročnými súdnymi spormi a finančnými ťažkosťami jej vznikol finančný

dlh. Syn má u otca ďaleko nadštandartnejšie podmienky ako dcéra u nej. Časť výživného považovala
ako kompenzáciu za pôžičku. Brala si spotrebný úver na opravu auta, opravu balkóna, vymaľovanie
bytu, čo slúžilo na zabezpečenie potrieb obidvoch detí a najmä syna v období, keď býval u nej. Deťom
hradila všetko tak, ako na čo boli zvyknuté, lekárov a kultúrne a zábavné akcie. Považovala to za svoje
právo žiadať odporcu o dorovnanie životnej úrovne akú mala počas manželstva, považovala výživné na

syna, ktoré poberá za kompenzáciu týchto výdavkov“. Súd v uvedenom rozsudku okrem iného uvádza,
že ,, pozornosti v tejto súvislosti súdu tiež neuniklo, že odporkyňa takto poberanú sumu nepoužila a
nespotrebovala na výživu mal. H.. Nepreukázala, že by túto sumu mesačne akou formou vynakladala
napr. na nákup vecných plnení, sporenie, alebo na iný napr. investičný produkt v prospech mal. H.. Mal.
H. vo vyjadrení pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že navrhovateľka mu dala len sumu 40 eur“. Súd v

uvedenom konaní konštatuje, že ,, navrhovateľka nepredložila súdu žiaden dôkaz, ako použila túto sumu
v prospech mal. H.. Jej tvrdenie súd vyhodnotil ako vnútorne rozporné, lebo na jednej strane tvrdila,
že výživné od odporcu spotrebovala na výživu mal. H., a na druhej, že to použila aj na kompenzáciu
životnej úrovne dcéry“.
Súd nemohol prihliadať na obranu odporkyne, že výživné poukazované jej navrhovateľom na výživu

mal. H. použila a bolo spotrebované na jeho výživu, keď tieto svoje tvrdenia doposiaľ relevantným
spôsobom nepreukázala a za účelom preukázania tohto jej tvrdenia nenavrhla vykonať žiadny dôkaz.
Najejtvrdenie,žerelevantnépokladničnédokladyjejpripožiarizhoreli,zktoréhodôvodunemámožnosť
svoje tvrdenia preukázať, súd prihliadať nemohol.
Odporkyňa finančné prostriedky poukazované jej navrhovateľom v období od 27.2.2007 na výživu mal.

H. nepoužila a nebolo spotrebované na jeho výživu, z ktorého dôvodu sa odporkyňa za uvedené obdobie
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol bezdôvodne obohatila, ktoré bezdôvodné obohatenie
je povinná navrhovateľovi vydať. Bezdôvodné obohatenie odporkyne predstavuje prijaté výživné za
obdobie od februára 2007 do apríla 2011 v celkovej sume 10.157,34 eur (51 mesiacov x 6.000,-Sk,
tj. 199,16 eur).

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania, má navrhovateľ
právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, výšku ktorých
určil v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., v prevyšujúcej časti súd návrh v časti úrokov z
omeškania zamietol.Vzhľadom na odporkyňou prezentovanú ťaživú osobnú a finančnú situáciu, súd jej povolil dlh
navrhovateľovi zaplatiť v splátkach po 200 eur mesačne.
O trovách konania súd podľa § 150 ods. 3 O.s.p. rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava IV písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku a uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a to, že:

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.