Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/67/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010207
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5813010207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému

F. O., pre prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 26.09.2013 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., O. č. XXX/X prechodne bytom F. H., V. č. X, rozvedený,
bez pracovného pomeru, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

ako konateľ spoločnosti F., s. r . o., K. XXXX/X A. (teraz F., s. r. o., L. XX; predtým J., s. r. o., V. č.
XXX/XX, Z.), IČO: XX XXX XXX, do 25.05.2010 a ani neskôr neuhradil Daňovému úradu Námestovo
daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010, priznanú v daňovom priznaní podanom
dňa 10.05.2010 vo výške 50.350,- Eur, hoci disponoval prostriedkami spoločnosti postačujúcimi na
zaplatenie tejto dane,

t e d a

v značnom rozsahu nezaplatil splatnú daň,

č í m s p á c h a l

prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, 2 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 278 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. j/, l/Trestného zákona a § 38 ods. 3
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 3 /tri/ roky.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný sa na súdom nariadené hlavné pojednávanie nedostavil, požiadal však, aby sa hlavné
pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti.

Súd preto vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.Súd na hlavnom pojednávaní prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že niekedy v
mesiaci február 2010sa v jednom bare v H. zoznámil s J. A. a J. A.. Bol bez práce a oni mu ponúkli takú

prácu, že na Slovensku prevezme jednu firmu a bude za to dostavať 1.000,- Eur mesačne. Povedali
mu, že o chod firmy a o účtovníctvo sa budú starať oni a on bude podpisovať iba nejaké papiere.
Zodpovednosť mal mať pán A.. O niekoľko dní mu zavolala , že pôjdu spolu na Slovensko. Šli asi za
dva mesiace Doviezli ho do J., kde sa stretli s J. U.. Vtedy ho videl prvý krát. Neskôr sa s U. stretli,
podpisoval nejaké papiere za prítomnosti nejakej ženy. Podľa neho to bola právnička, alebo účtovníčka.

Tie papiere, čo podpisoval boli doklady o prevode firmy J. s.r.o. Vtedy podpísal aj prevzatie hotovosti
50.500 Sk. V ten istý deň odovzdal peniaze v Českom K. pánovi A., ktorému odovzdal aj účtovníctvo.
Peniaze boli v obálke, označené lístkom z banky a účtovníctvo bolo v jednej igelitovej taške. Zvyšok mal
vo svojom batohu. Uviedol, že na Slovensko prišiel ešte raz a to kvôli podpisovaniu ďalších papierov.
Pri odovzdávaní peňazí mu pán U. povedal, že suma 50500 Sk predstavuje daň na DPH. Peniaze však
nepoužil na zaplatenie DPH, ale ich odovzdal pánovi A., lebo bol s ním tak dohodnutý. Pri odovzdávaní

mu povedal, že tie peniaze majú ísť na dane. S pánom A. a A. boli dohodnutí iba ústne, nikdy nespisovali
žiadnu dohodu. Uviedol, že oni sa mali starať o firmu a mali ho vyplatiť, čo sa však nestalo. Po krátkej
dobe sa rozhodol, že s firmou nechce mať nič spoločné a preto napísal pánovi A. správu. A. mu povedal,
že to nejako urobia a po určitom čase previedol zrejme firmu na inú osobu, nakoľko on bol na Slovensku
podpisovať zmluvu o prevode. V závere svojej výpovede uviedol, že má skončenú základnú školu s

neukončil SOU. Napriek tomu si mal dať pozor na to, čo podpisuje, Netrpí žiadnou duševnou chorobou a
nebol ani pod vplyvom drog. Tých 1.000,- Eur ho natoľko zaujalo, že nerozmýšľal na d možným rizikom.

So súhlasom prokurátora bola prečítaná zápisnica o výsluch svedkyne E. X., ktorá sa v prípravnom
konaní vyjadrila, že je SZČO a od roku 1995 spracúvala účtovníctvo rôznym subjektom. Asi od novembra

2009 spracovával účtovníctvo vo firme J., s.r.o., kde bol konateľom J. U.. Uviedla, že má pocit, že vo
firme figuroval aj T. G. a to ako spoločník, avšak sa s ním nikdy osobne nestrela. Vždy za ňou chodil pán
U., ktorý jej nosil účtovné doklady. Pre pána U. pracuje od roku 2000, avšak pre firmu J. pracovala iba od
novembra 2009 asi do mája 2010. Hneď na začiatku ju požiadal o vypracovanie daňového priznania za
rok 2009 a spomínal, že budú nakupovať nehnuteľnosti a že budú robiť aj DPH. Hovoril, že im predtým

robili účtovníctvo v Námestove. Bolo to atypické, nakoľko mali vlastný software a U. jej doniesol aj ich
laptop a na tom doklady spracovávala. Faktúry jej dal až v roku 2010 a ona sa nepamätala, či spoločnosť
bol mesačný, alebo štvrťročný platca DPH. Ten laptop jej U. dal vždy vtedy, keď potrebovala spracovať
doklady na DPH. Niekedy v roku 2010 mal veľkú vrátku DPH a vtedy kúpil nejakú nehnuteľnosť v
Ružomberku.

Z výpovede svedka Ing. V. A. z prípravného konania vyplynulo, že pracuje na Daňovom úrade v
Námestove a do jeho pracovnej náplne patrí oddelenie správy daní. Dňa 10.5.2010 bolo na Daňový úrad
v Námestove podané riadne daňové priznanie k DPH za mesiac apríl 2010 a za subjekt J., s.r.o. Dňa
24.6.2010 bolo na Daňový úrad Košice podané dodatočné daňové priznanie, ale na rovnakú daňovú

povinnosť vo výške 50.350 Eur. Subjekt už vystupoval pod názvom F., s.r.o., so sídlom v Košiciach.
Časť daňovej povinnosti bola uhradená dňa 15.10.2010 vo výške 74,63 Eur. Bolo to zaplatené na
exekučný účet. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo bola zaplatená takáto výška. Od mája 2009 bola
spoločnosť platcom DPH, pričom od mája do augusta 2009 podával nulovú DPH, za september 2009
podal nadmerný odpočet 6.078,30 Eur, ktorý mu bol vrátený 23.1.2009. Následne za október 2009

podal nulovú DPH, za november 2009 podal nadmerný odpočet 63.270 Eur, ktorý mu bol vrátený
vo výške 60.016 dňa 24.02.2010 kvôli tomu, že časť nadmerného odpočtu bola preúčtovaná na
úhradu daňovej povinnosti za mesiac december 2009 a to vo výške 253,97 Eur. Za január 2010 podal
nadmerný odpočet 64.312,56 Eur, ktorý mu nebol vrátený, nakoľko sa vykonávala daňová kontrola,
ktorá ale nebola ukončená, nakoľko daňový subjekt nespolupracoval. Posledné daňové priznanie podal

v septembri 2010, kde vykázal nadmerný odpočet vo výške 208,42 Eur, ktorý mu nebol vrátený, nakoľko
ďalšie daňové priznanie nepodal. Dovtedy podal všetky daňové priznania. Za júl 2010 vykázal daňovú
povinnosťvovýške786,88Eur,ktorúuhradildňa25.08.2010azaaugust2010vykázaldaňovúpovinnosť
vo výške 612,33 Eur, ktorú uhradil dňa 27.09.2010. Za máj a jún 2010 mal nulovú daňovú povinnosť.
Nakoľko nebola ukončená daňová kontrola, správcom dane zostáva Daňový úrad Námestovo, aj keď

má firma sídlo v inom obvode.Z výpovede svedka T. G. z prípravného konania vyplynulo, že osobu menom F. O. nepozná a nepozná
nikoho z H., alebo zo I.. Vôbec tam nechodieva. Má v Čechách príbuzných, občas ich navštevuje ale s
s menami F. O. z H., J. A. a G. zo I. sa nestretol.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to daňového
priznania, postúpenia podania, prihlášky k registrácií daňovníka, protokolu o vydaní osvedčenia o
registrácií a pridelení daňového identifikačného čísla, výzvy Daňového úradu Námestovo, daňového
exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky z účtu, správy Daňového úradu Námetovo,

daňového priznania, poznámok k účtovnej závierke k 31.12.2009, správ Daňového úradu Žilina,
pobočka Námetovo, odovzdávacieho protokolu, kúpnej zmluvy, faktúry, výpis katastra nehnuteľnosti,
zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia, potvrdenia, plnomocenstva, zmluvy o prevode
obchodného piliera, prehlásenia, odovzdávacieho protokolu účtovných a daňových dokladov, správy
Československej obchodnej banky, a. s., daňového exekučného príkazu, rozhodnutia o začatí
daňového exekučného konania, výpisu účtu, správy polície ČR, úradného záznamu OR PZ Trenčín,

internetového výpisu z obchodného registra, odpisu z registra trestov, informácie o odsúdeniach osoby
v ČR, výpisu Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, správy Úradu práce ČR, krajská pobočka Ostrava
a správy Okresnej správy sociálneho zabezpečenia Ostrava.

Prečinu nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa dopustí ten, kto v značnom

rozsahu nezaplatil splatnú daň.

Vykonaným dokazovaním mal súd z preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo a naplnil tak zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Obžalovaný sa ku skutku v rámci svojej výpovede z prípravného konania priznal a na svoju obhajobu
uviedol, že ho zlákala možnosť zarobenia si sumy 1.000,-Eur mesačne. Nepriamo je usvedčovaný aj
výpoveďou svedka Ing. V. A. a listinnými dôkazmi, ktoré boli v rámci dokazovania prečítané na hlavnom
pojednávaní.

Vzhľadom na to, že súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného, tohto uznal za vinného z prečinu
nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu- rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom -potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Z odpisu z registra súd zistil, že obžalovaný nebo doteraz súdom trestaný a zo správy z miesta trvalého
bydliska nevyplynuli žiadne skutočnosti ovplyvňujúce toto trestné konanie.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd potom ustálil, že na prevýchovu obžalovaného je postačujúce

uloženie podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov, s podmienečným odkladom a
určením skúšobnej doby na 3 roky.
prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, 2 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia

rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.