Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 18, 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11Er/216/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809206028
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Pečeňáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7809206028.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava, zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, Bratislava proti povinnému:
S. Š., H. XX.XX.XXXX, C. Q. B. XX, XXX XX Q. o vymoženie 601,47 Eur s prísl. a trov exekučného
konania, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka
60, Bratislava, pod sp. zn. EX 5518/09, takto

r o z h o d o l :

exekúciu zastavuje,
oprávneného zaväzuje zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 Eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava poverením č. 5808 022268 * zo dňa 03.09.2009 poveril v zmysle ust. § 45
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 02545/09 zo dňa 27.05.2009
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 601,47 Eur s
príslušenstvom a trovy exekučného konania.

Podľa ust. § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len
„OSP“),sanavýkonrozhodnutiaaexekučnékonaniepodľaosobitnéhopredpisu(Exekučnéhoporiadku)

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa ust. § 103 OSP, súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ust. § 44 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), tuzemský

rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.Podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 ZRK

(1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh
účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c) ZRK.

Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s.. Rozhodcovský súd odvodil svoju príslušnosť na rozhodovanie sporov z
rozhodcovskej doložky, ktorá bola dohodnutá v bode 17., Všeobecných podmienok poskytovania úveru,
ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 25.03.2008. Na základe
uvedenej zmluvy bol povinnému poskytnutý úver vo výške 14.000,00 Sk.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
Zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmet u svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v OZ pomenovaná), ale možno
ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné
podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv.
neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí

právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv.
spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú OZ
zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter
zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom.

Súd posúdil predmetnú zmluvu medzi oprávneným a povinným, ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože pre
posúdenie právneho vzťahu účastníkov zmluvy (úverovej zmluvy) nie je rozhodujúce, ako je zmluva
označená, ale rozhodujúci je jej obsah, teda či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy
ako spotrebiteľského úveru. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných

zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný
vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej,
alebo inej podnikateľskej činnosti.Z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané
údaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok
poskytovania úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinný teda

mal možnosť len akceptovať alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. Uvedený záver súd
potvrdzuje množstvo obdobných vecí vedených na tunajšom súde, v ktorých oprávnený vystupuje.

Ochrana, ktorú Občiansky zákonník poskytuje spotrebiteľom, umožňuje exekučnému súdu preskúmať
spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, keď spotrebiteľ nekalý charakter tejto

podmienky sám nenamieta, pretože nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu
nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje
neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

Z uzavretej zmluvy sa oprávnený domáhal svojich práv proti povinnému žalobou na Stálom
rozhodcovskom súde zriadenom zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.. Rozhodcovský súd

založil svoju právomoc z v zmluve uvedenej rozhodcovskej doložky a vo veci rozhodol tak, že žalobe
oprávneného vyhovel.
Riešenie sporov - rozhodcovská doložka - je upravené v bode 17., Všeobecných podmienok
poskytovania úveru v tomto znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľaust.§53ods.2OZ,zaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujútaké,sktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú

nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo
zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom
na obsah ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienkyv spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti
spotrebiteľ dovolával.

Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná (v zmluve a vo všeobecných obchodných
podmienkach) a spotrebiteľovi predložená na podpis, nesvedčí o jej individuálnom dojednaní.
Rozhodcovská doložka úplne splýva s ostatnými obchodnými dojednaniami, o ktorých je známe, že
sa s nimi spotrebiteľ často vôbec neoboznamuje, napriek tomu, že v samotnej zmluve deklaruje opak.
Spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, keďže bola spísaná na predtlačenom

formulári úverových zmluvných podmienok a preto si dodávateľ (oprávnený) musel byť istý, že bude
prijatá. Spotrebiteľ (povinný) mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Za individuálne
dojednanie nemožno považovať také dojednanie, ktorého obsahom je vzdanie sa (a to už výslovne
alebo konkludentne) práva, ktoré spotrebiteľovi priznáva OZ, alebo znamená zhoršenie postavenia

spotrebiteľa. Súd preto konštatuje, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Na základe
uvedeného sa javí, že účelom rozhodcovskej doložky bolo predovšetkým zabezpečiť oprávnenému
možnosť domáhať sa práv proti povinnému pred rozhodcom, ktorého si sám určil a zakotvil do
všeobecných podmienok.

Rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve možno pripustiť, len v prípade, že by garantovala
účastníkom spravodlivé konanie a rovné zaobchádzanie, čo v spotrebiteľskom vzťahu znamená
zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je
formulovaná v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu určenému

rozhodcovi.Znenierozhodcovskejdoložkyneodporujesícedoslovnémuzneniuzákonnéhoustanovenia,
avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon
obchádza (in fraudem legis). Spôsobuje tým značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky
neprijateľnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s ust. § 53 ods. 5 OZ absolútne

neplatná.

Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a
absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom.
Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, môže súd exekúciu súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že v
predmetnej exekúcii sú dané dôvody na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku a ust. § 45 ods. 1 a 2 ZRK, na ktoré súd prihliada ex offo, teda aj bez návrhu. Exekučný
titul, rozhodcovský rozsudok, zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom

nedovolené a odporuje dobrým mravom.

Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 40,00 Eur nasledovne:
- odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice podľa § 21a 16,60 Eur
- žiadosť o udelenie poverenia 3,32 Eur

- upovedomenie o začatí exekúcie 3,32 Eur
- príkaz na začatie exekúcie 3,32 Eur
- exekučný príkaz 3,32 Eur
t. j. spolu 29,88 Eur. DPH 20% vo výške 6,64 Eur. V zmysle § 26 vyhlášky základ na určenie odmeny
podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50

eurocentov nahor. Spolu 40,00 Eur.

Podľaust.§196Exekučnéhoporiadku,zavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákonapatríexekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanejhodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľaust.§200ods.1Exekučnéhoporiadku,trovamiexekúciesúodmenaexekútora,náhradahotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

V zmysle ust. § 199 Exekučného poriadku pri výpočte odmeny exekútora a náhrady hotových výdavkov
a náhrady za stratu času je potrebné postupovať v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len
„Vyhláška“).

Podľa ust. § 14 ods. 1 Vyhlášky v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.

Podľa ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Na základe vyššie uvedeného priznal súd súdnemu exekútorovi:

- odmena pri zastavení exekúcie podľa ust. § 14 ods. 1 Vyhlášky 33,19 Eur
- 20 % DPH 6,64 Eur
Spolu: 39,83 Eur

V zmysle ust § 26 Vyhlášky sa zaokrúhľuje základ na určenie odmeny a vypočítaná odmena v zmysle

ust. § 4 a 5 Vyhlášky a nie odmena v zmysle ust. § 14 ods. 1 Vyhlášky, ktorá je pevne určená.

Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nakoľko ten podal
návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí takými právnymi vadami, že v
exekúcii nie je možné pokračovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia
tohto uznesenia na Okresný súd Rožňava.

Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť

podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.