Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 25, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/394/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112239199
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112239199.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: O. M., Y. J. XX,

E., právne zastúpenej JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom so súdom Jarková 63, Prešov, proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, Košice, právne zastúpenému
JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Nemcovej 22, Košice, v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/2141/2012 zo dňa 9.1.2012,

o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice

sp. zn. 2C/2141/2012 zo dňa 9.1.2012 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 21.11.2012 navrhla žalobkyňa zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho
súdu Košice zo dňa 9.1.2012 sp. zn. 2C/2141/2012 a zároveň odložiť jeho vykonateľnosť. V rámci
žaloby poukázala na to, že žalobu podáva z viacerých dôvodov a to: podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona
o rozhodcovskom konaní t.j., že ako jedna z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy, podľa § 40 ods. 1 písm. d) t.j., že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská

zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní
namietal a zároveň ako ďalší dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedla ustanovenie § 40 ods.
1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní t.j. že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobkyňa poukázala na to, že rozhodcovská doložka
nebola individuálne dojednaná, pretože nemohla ovplyvniť jej obsah a bez podpísania rozhodcovskej
doložky by s ňou poisťovňa nebola uzavrela poistnú zmluvu, pričom podľa § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa má chápať takéto ustanovenie ako nedojednané individuálne, a preto podľa § 53 ods. 4

písm. r) Občianskeho zákonníka neprijateľné. V rámci odôvodnenia žaloby, žalobkyňa taktiež poukázala
na to, že v predmetnej veci došlo k zániku poistenia ku dňu 15.6.2010.

Z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 9.1.2012 sp. zn. 2C/2141/2012 vyplýva,
že žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanej) bola uložená povinnosť do 5 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) peňažnú sumu vo
výške 41,16 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR. Z predmetného rozhodcovského

rozsudku nevyplýva, čo predstavuje sumu 41,16 EUR a taktiež ani výpočet a odôvodnenie priznaných
trov konania.Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že jej je ľúto, že sa musela dostaviť pred súd,
pretože poisťovňu Rapid life považovala za serióznu, pričom už aj v minulosti s nimi mala uzavretú
zmluvu, ktorá bola riadne ukončená. Čo sa týka poistnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, tak

túto zrušila a dokonca jej ešte prišiel od žalovaného preplatok, preto považovala celú vec za uzavretú a
ostala veľmi prekvapená, keď jej bol doručený rozhodcovský rozsudok s tým, že má zaplatiť sumu 41,16
EUR a sumu 276 EUR ako trovy konania. Ohľadom sumy 41,16 EUR sa vyjadrila, že táto predstavuje
províziu, ktorú musela vrátiť E.. X., ktorá s ňou dojednala poistnú zmluvu, keďže zmluva bola ukončená
v určitom období, kedy musí ten kto zmluvu dojednal províziu vrátiť, pričom tú istú sumu má vrátiť aj

ona duplicitne. Žalobkyňa uviedla, že pri dojednávaní poistenia ju p. X. nepoučila o tom, čo je obsahom
všeobecných poistných podmienok a teda ju nepoučila ani o tom, že v prípade sporov sa tieto budú
riešiť na základe rozhodcovského konania rozhodcovským súdom, resp. ju nepoučila ani o skutočnosti,
že sa dojednáva nejaká rozhodcovská doložka. Zároveň uviedla, že pri dojednávaní poistnej zmluvy jej
nebolo vysvetlené, čo je rozhodcovské konanie, resp. čo je rozhodcovská doložka resp. ani to, že si
môže vybrať medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom.

Žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 18.12.2012 poukázal na to, že charakter konania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, pričom konanie o nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy (typické súdne konanie podľa O.s.p.) je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku (osobitné konania podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.). Konanie o zrušenie

rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, ale len konaním o preskúmanie zákonnosti
postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne vymedzených v § 40 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z.z.. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že žalobkyňa sa nemusela podriadiť rozhodovaniu
sporov rozhodcovským konaním a aj keď tak urobila, mohla ešte v určitej dobe rozhodcovskú doložku
individuálne odmietnuť a zrušiť jej účinky bez toho, aby mala vplyv na zvyšok poistného vzťahu, preto

rozhodcovská doložka nemôže byť neprijateľnou podmienkou, keďže bola individuálne dojednaná.

Svedkyňa L. X. v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že u žalovaného pracovala v zákazníckom
centre od roku 2004 do roku 2011, pričom v minulosti to bola ešte Prvá československá poisťovňa.
Poukázala na to, že v rámci školení ich žalovaný školil v tom zmysle, že majú predstaviť spoločnosť,

aké produkty spoločnosť ponúka, pričom ona to takto realizovala aj vo vzťahu k žalobkyni a informovala
ju o jednotlivých druhoch poistení, jednotlivých pripoisteniach, na akú dobu sa poistenie uzatvára, aká
je výška poistného, spôsob jeho platenia, keďže na tieto veci boli školení. Poukázala tiež na to, že asi
od roku 2008 sa vyhotovoval aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý ostával pre potreby
poisťovne a klientovi sa kópia neodovzdávala. Zároveň uviedla, že klientovi odovzdávala všeobecné

poistné podmienky a upovedomila ho o tom, že sú tam vysvetlené pojmy, vrátane napr. civilizačných
chorôb, ako je potrebné postupovať pri vzniku úrazu, kto je oprávnenou osobu a pod.. Svedkyňa sa ďalej
vyjadrila, že klientom, ktorým dojednávala zmluvy nevysvetľovala nejaké osobitné zmluvné dojednania
týkajúce sa rozhodcovského konania, resp. uzavretia rozhodcovskej doložky, pričom o týchto veciach
vôbec nič netušila a nikto ich o tom ani neškolil. Ohľadom podpisu klientov na všeobecných poistných

podmienkach uviedla, že v rámci školení im to bolo vysvetlené tak, že klient podpisuje to, že preberá
všeobecné poistné podmienky, pričom ich nikto neškolil o tom, že jeden podpis by sa mal týkať niečoho
iného a druhý rozhodcovského konania, pretože im bolo povedané iba to, že klient musí všeobecné
podmienky podpísať na obidvoch miestach, kde je pretlač, pričom pokiaľ by ich nepodpísal, zmluva
by nebola poisťovňou akceptovaná. Svedkyňa sa zároveň vyjadrila, že zmluvy dojednávala aj svojím

známym, napr. aj svojmu bratovi, preto pokiaľ by bola školená na to, čo je podstatou rozhodcovského
konania a za akých podmienok prebieha, tak by určite nebola klientom odporúčala podpísanie takýchto
dohôd, resp. doložiek. Svedkyňa uviedla, že u žalovaného pracovala do roku 2011, avšak už asi od
roku 2009 začali u žalovaného určité problémy, boli rušené niektoré pobočky, v médiách sa prezentovali
negatívne reakcie na túto poisťovňu a z tohto dôvodu ľudia aj rušili poistky, pričom od roku 2011 sa

zrušili všetky zákaznícke centrá, likvidovali sa produkty, preto nebolo ani čo ponúkať, a z tohto dôvodu
ukončila živnosť a prestala pre žalovaného pracovať. Ohľadom vrátenia provízie uviedla, že nikto ich
neškolil na to, že v rámci všeobecných poistných podmienok sú ustanovenia o tom, že aj klient má vracať
províziu, keďže túto províziu v prípade ak bola zmluva zrušená do 25 mesiacov vracali oni, pričom si
museli vytvárať aj tzv. kaučné konto, kde im žalovaný strhával vždy 10% z provízie, ktoré malo byť vo

výške1.000EUR,pričomunejbolasituáciataké,žeznačnémnožstvoľudí,ktorýmdojednávalazmluvné
poistenia, zmluvy porušilo, preto jej z tohto konta boli stiahnuté všetky peniaze.Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ

sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred

podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo

vzájomnej žalobe.
Podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z. z. v platnom znení, účastníci rozhodcovského konania majú v
rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak jej ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom medzi účastníkmi

nebolo sporné podanie tejto žaloby v zákonnej lehote. Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa
14.12.2009 uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka, pričom zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci
predmetu svojej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľkou, keďže zmluvu uzavrela ako fyzická osoba. Zpredloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu, ani z vyjadrení účastníkov nevyplýva,
aby bola žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané

opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj
prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive
žalovaného.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,

ktoré môžu byť považované za nekalé.

Súd pri posudzovaní prejednávanej veci vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom
na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku
je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej republiky ako obyvateľom členského štátu minimálne taký

štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka
nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý
výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte sa s účinnosťou od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia

o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach bolo to,
že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím
reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná v osobitných

zmluvných dojednaniach č. 02/2008 k poistnej zmluve, ktoré sú bezprostrednou súčasťou všeobecných
poistných podmienok (VPP) a v časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE týchto VPP, ktoré predstavujú
neprehľadný text písaný malými písmenami na 13-tich stranách. Z bodu 1 osobitných zmluvných
dojednaní vyplýva, že tieto osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve vyššie uvedeného čísla sú
samostatnými zmluvnými dojednaniami oddeliteľnými od zvyšku poistnej zmluvy, resp. všeobecných

poistných podmienok (ďalej aj „poistné podmienky“ alebo „VPP“), pričom ak sú oboma zmluvnými
stranami dojednané a riadne podpísané, tvoria neoddeliteľnú a právne obojstranne záväznú súčasť
poistnéhovzťahu.Poisťovňajezdôvodovuvedenýchvods.7d,XVII.častiVPPoprávnenátietoosobitné
zmluvné dojednania meniť a dopĺňať mechanizmom a s účinkami uvedenými v ods. 7d, XVII. časti VPP.
Z bodu 3 vyplýva, že poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň

svojímpodpisomsamostatnesvojuvôľuvprípadevznikuakéhokoľveksporumedzizmluvnýmistranami,
že sa na miesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konania v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku. Z bodu 4 vyplýva, že napriek odseku 1 týchto osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné
strany dohodli, že za účelom realizácie osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah

v súlade s potrebami poistníka môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany
poistník individuálne písomne odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia
a zároveň ods. 3 týchto osobitných zmluvných dojednaní, a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý
alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu.
Súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci osobitných zmluvných dojednaní nie je dojednaná výlučne

iba tzv. rozhodcovská doložka, ale aj ďalší inštitút zániku poistenia, pričom samotná žalobkyňa sa
vyjadrila tak, že osoba, ktorá s ňou dojednávala poistnú zmluvu (E.. X.) jej vôbec nevysvetlila obsah
všeobecných poistných podmienok, iba jej ukázala, kde má zmluvu resp. tieto VPP podpísať, pričom
nebola ani zmienka o tom, že v prípade vzniknutých sporov budú tieto riešené cestou rozhodcovskéhosúdu. V tomto ohľade súd poukazuje na to, že právny zástupca žalovaného síce tvrdil, že žalobkyňa
mala možnosť osobitné dojednanie podpísať alebo nepodpísať, avšak z výsluchu svedkyne vyplynulo,
že pokiaľ by VPP neboli podpísané na oboch miestach predtlače, žalovaný by zmluvu neakceptoval. Súd

má za to, že rozhodcovská doložka zakomponovaná v rámci všeobecných poistných podmienok, aj keď
je obsiahnutá v rámci osobitného zmluvného dojednania, v rámci ktorého je zahrnutý ešte ďalší inštitút
(zánik poistenia) nie je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. V tomto ohľade súd zároveň
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012, z ktorého
vyplýva, že na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná

nemení nič ani skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie
predtlačeného formulára osobitných podmienok, aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.

Z časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE bod 1.),2.), a 8.) VPP vyplýva, že: 1.) poisťovňa a poistník
sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom

konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. 2.) Pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa

potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom
rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút
rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály

rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto právnická
osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v Obchodnom
vestníku. 8.) Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne
všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu
na postupníka nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu

nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v
prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné
práva, ktorú sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným
spôsobom podľa ods. 2 tohto článku. Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie o práve žalobkyne domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. 2ÚS2164/2010 vyplýva,
že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre
spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu

spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá
procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa aj keby

mala pred podpisom poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými
dojednaniami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská
doložka, nemohla ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku
nemožno považovať za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaný
ako dodávateľ nepreukázal opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky,

ktoré ani nie sú súčasťou zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných dojednaní
resp. VPP nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na
uvedené je teda podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 Občianskeho

zákonníka, a z tohto dôvodu súd žalobe na základe § 40 ods. 1, písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z.
vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Z vykonaného dokazovania, obsahu VPP, ako aj
rozhodcovského rozsudku, mal súd zároveň za to, že v prejednávanej veci bola taktiež porušená zásada
rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1, písm. h) zák. č. 244/2002 Z.z.), a to minimálne už pri výbere rozhodcu,s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k prípadu poisťovňa, t.j.
žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j. žalobkyne na kreovanie tohto orgánu.

Súd zároveň uvádza, že pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazoval na to, že žalobkyňa mala
vedomosť o tom čo je rozhodcovský súd, resp. rozhodcovské konanie, keďže už v minulosti bola na
základe rozhodcovského rozsudku zaviazaná na zaplatenie dlžného poistného v sume 12 EUR a trov
konania 230 EUR, súd poukazuje na skutočnosť, že aj samotná žalobkyňa sa vyjadrila, že pri prvej
zmluve, ktorú uzavrela so žalovaným si bola vedomá svojej povinnosti doplatiť dlžné poistné, ktoré

neuhradila z dôvodu, že prišla o prácu, pričom ohľadom trov konania si dohodla splátkový kalendár,
keďže išlo o vysokú sumu, čo ale podľa názoru súdu neznamená, že žalobkyňa bola ako spotrebiteľ
informovaná o podstate rozhodcovského konania, o rozdiele tohto konania v porovnaní s konaním pred
všeobecným súdom, pričom iba fakt, že žalovaná doplatila dlžné poistné a uhradila žalovanému trovy
rozhodcovského konania neznamená v prejednávanej veci jej informovať o týchto inštitútoch. Právny
zástupca žalovaného ďalej poukázal vo vzťahu k výsluchu svedkyne X. na skutočnosť, že táto vyhotovila

pri jednaní so žalobkyňou záznam o požiadavkách a potrebách klienta, z ktorého vyplýva, že v prípade
vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie
využiť inštitút rozhodcovského konania, k čomu samotná svedkyňa uviedla, že v rámci školení im táto
skutočnosť bola vysvetlená tak, že pokiaľ by sa klient sťažoval na nich ako sprostredkovateľov z dôvodu,
že klientovi nevysvetlili všetky druhy poistenia, tak takýto vzťah by bolo možné riešiť takýmto spôsobom,

pričom takýto záznam sa začal vyhotovovať iba od určitého obdobia z dôvodu, že určitý klient sa prišiel
sťažovať s tým, že nemal vybavenú poistnú udalosť a sťažoval sa na sprostredkovateľa v tom zmysle, že
ho neoboznámil so všetkými pripoisteniami, preto sa začal vyhotovovať tento záznam, z ktorého vyplýva,
aké požiadavky má klient, aká bude výška poistného, spôsob platenia a pod.. Z týchto skutočností
podľa názoru súdu taktiež nemožno vyvodiť to, že žalovaný náležite školil sprostredkovateľov poistenia

a že títo následne oboznamovali osoby, ktorým bolo poistenie dojednané, keďže jednak z výsluchu
žalobkyne, ako aj svedkyne vyplynulo to, že žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom informovaná o
podstate rozhodcovského konania, resp. o dojednaní rozhodcovskej doložky. K námietke právneho
zástupcu žalovaného ohľadom možnosti písomného odmietnutia ustanovenia časti XV. VPP (bod 4.
osobitných zmluvných dojednaní), súd poukazuje na to, že ani táto možnosť poistníka nemení nič na

závere, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná.
Na základe vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobe vyhovel a zrušil predmetný rozhodcovský
rozsudok.

Na základe návrhu žalobkyne súd v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj

o odložení jeho vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151ods. 1 O.s.p, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa§151ods.2O.s.p,akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov

konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspešná
žalobkyňa si síce uplatnila náhradu trov konania, avšak tieto nevyčíslila v zákonnej lehote, preto súd nie

je viazaný vyhláseným rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania a žalobkyni náhradu trov konania
nepriznal, pričom neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.