Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, August 26, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/478/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711217850
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711217850.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Údernícka
5, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Údernícka 5 proti odporcovi: O. T.,
G., A.. B.. L. 1, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu: 1) Spotrebiteľské združenie OSA,
IČO : 42 260 086, Bratislava, Fedinova 9, zastúpený HKP Legal, s. r. o., Bratislava, Sasinkova 6
a 2) Občianskym združením slovenských spotrebiteľov AZ, IČO : 42 264 154, Skalica, Petrovská

10, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Kempom, Chorvátsky Grob, Námestie Josipa Andriča 1, o
zaplatenie 272,38 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka Spotrebiteľského združenia
OSA proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok č. k. 6 C 163/2012 - 39 zo dňa 14.3.2013 a návrhu na
prerušenie konania rozhodol

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a .
Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 23,32 Eur k rukám jeho
právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Pezinok č. k. 5 Ro 631/2011 - 16
zo dňa 31.1.2012. Následne konanie zastavil. Navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 9,87 Eur.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vedľajším účastníkom taktiež náhradu

trov konania nepriznal.
Konanie zastavil z dôvodu, že navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť. O trovách konania
rozhodoval podľa § 146 ods. 2 O. s. p.. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že mu
žiadne nevznikli. Náhradu trov konania vedľajším účastníkom nepriznal z dôvodu, že tieto trovy im
nie je možné priznať, lebo v oznámení o vstupe do konania požiadali o zaslanie návrhu na začatie
konania. Z uvedeného mal za preukázané, že nie je možné priznať trovy konania za prevzatie a prípravu

z dôvodu, že sa so spisovým materiálom neoboznámili. Pokiaľ ide o vznesenie námietky premlčania
Spotrebiteľským združením OSA, táto bola vznesená bez toho aby sa vedľajší účastník oboznámili s
návrhom na začatie konania. Trovy nepovažoval za účelné vynaložené.
Proti tomuto rozhodnutiu v časti nepriznania trov vedľajšiemu účastníkovi podal odolanie vedľajší
účastník - Spotrebiteľské združenie OSA. Žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie súdu
prvého stupňa zmenil a zaviazal navrhovateľa zaplatiť mu trovy konania, prípadne žiadal uznesenie

súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vo svojom odvolaní uviedol, že rozhodnutie o nepriznaní práva na náhradu trov právneho zastúpenia
vedľajšiemu účastníkovi vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vedľajší účastník v konaní vystupoval na podporu odporcu proti ktorému podal navrhovateľ žalobný
návrh. Zo späťvzatia návrhu nevyplýva, z akého dôvodu vzal navrhovateľ svoj návrh späť. Podstatným
pre právne posúdenie veci je, že nárok uplatňovaný navrhovateľom nebol uplatňovaný dôvodne, resp.

bol premlčaný podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd mal preto o trovách konania rozhodnúť
podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a činavrhovateľ svojim nedôvodne podaným návrhom nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Tým, že
navrhovateľ zobral žalobu v celom rozsahu späť zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak
nestalo pre správanie odporcu.

Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom podľa
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z..
SZ OSA je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov.
Prejednávaná vec je spotrebiteľským sporom. Článkom 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa Únii
ukladá úloha zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, ako aj podporovať právo spotrebiteľov

na informácie a na vytváranie združení na ochranu svojich záujmov.
Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť je nie
iba absurdný ale najmä odporujúci zákonom SR a tiež predpisom EÚ. Absurdnosť takéhoto stanoviska
zvýrazňuje skutočnosť, že navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky
vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv a samotný navrhovateľ je v konaniach zastúpený advokátom.
Pokiaľ je možné, aby sa „silný navrhovateľ dal zastúpiť advokátskou kanceláriou a v prípade úspechu vo

veci žiadal náhradu trov právneho zastúpenia, musí byť možné, aby mal takéto oprávnenie aj vedľajší
účastník konania, ktorý je navyše v tomto prípade spotrebiteľské združenie.
Námietka premlčania nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany
súdu. Námietka premlčania je právnou námietkou vyplývajúcou z hmotnoprávnych právnych predpisov.
Bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by

v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné,
že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od
ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, naviac,
ktoré obsahovali aj neprijateľné podmienky.
Súd prvého stupňa svojim postupom a nepriznaním náhrady priamo poprel rovnosť podmienok v

konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných o. i. v §
93 ods. 4 O. s. p. a znemožnil tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom.
Súd prvého stupňa zároveň fakticky odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského
združenia v rámci občianskeho súdneho procesu.
Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka by došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces zahŕňajúceho okrem iného aj tzv. „princíp rovnosti“.
Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom jasne deklaruje aj Rozsudok Súdneho
dvora EÚ (druhá komora) zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09, DEB Deutsche Energiehandels - und
Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko.
Na záver odvolania vedľajší účastník uviedol, že má za to, že právo spotrebiteľa na združovanie a

zákonné úlohy spotrebiteľského združenia vrátane kvalifikovanej ochrany spotrebiteľa v občianskom
súdnom procese sú základnými právami vyplývajúcimi z Článku 169 Zmluvy o Európskej únii, z čl. 38
Charty základných práva EÚ (? viď odvolanie) a ďalších európskych právnych noriem. Vzhľadom na to,
v prípade ak sa odvolací súd stotožní a názorom súdu prvého stupňa, vedľajší účastník to z dôvodov
uvedených vyššie považuje okrem porušenia základných procesných práv aj za podstatný zásah do

činnosti občianskeho združenia vymedzenej zákonom a právnymi predpismi EÚ a zároveň za zásadné
obmedzenie práv spotrebiteľov v rámci súdneho konania a žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 109
ods. 1 písm. c) O. s. p. pre vydaním rozhodnutia konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie -
vrátaneprávanapriznanienáhradytrovkonaniavprípade,akprocesnéúkonyzdruženiabudúvsúdnom

procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za
následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť a domáhal
sa aj zaplatenia trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil na sumu 23,32 Eur.
K návrhu na prerušenie konania a predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie v

súvislosti s nárokom na náhradu trov konania združenia ako vedľajšieho účastníka zaujal stanovisko, že
návrh je nedôvodný a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania, z dôvodu, že v každom jednotlivom
prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania.
V odvolaní poukázal tiež na to, že cieľom Spotrebiteľského združenia OSA je kolektívna ochrana
spotrebiteľov. Musí teda byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri

súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka považuje za
neúčelné a nadbytočné a zároveň poukázal na názor Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozhodnutí
sp. zn. 17 Co 164/2012.Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu a to oznámením
o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z
tohto je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť

o prejednávanom prípade. Vedľajší účastník navyše viaceré procesné podania nadbytočne opakuje
bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa k predmetu sporu. Navrhovateľ zastáva
názor,žetrovykonaniavedľajšiehoúčastníkaniesútrovamiúčelnevynaloženými nauplatňovaniealebo
bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p.. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 Co 141/2012, Krajského súdu v Banskej

Bystrici 17 Co 91/2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13 Co 35/2012 a 13 Co 36/2012, Ústavného
súdu SR v náleze II. ÚS 78/03, Krajského súdu v Banskej Bystrici 16 Co 100/2012, Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 13 Co 40/2012.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal vec v napadnutej časti
podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu
nie je dôvodné.

Odvolací súd vzhľadom na návrh vedľajšieho účastníka, ktorým sa domáhal prerušenia konania podľa
§ 109 ods. 1, písm. c) O. s. p. sa najprv zaoberal týmto návrhom.
Podľa § 109 ods. 1, písm. c) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Konanie o takzvanej predbežnej otázke (prejudiciálne konanie) je konaním pred Súdnym dvorom ES a

zároveň konaním, ktoré z hľadiska svojej dôležitosti pre celkový systém komunitárneho práva zohráva
prvoradú a nezastupiteľnú úlohu. Všetky základné idey a princípy komunitárneho práva, ktoré neboli
striktne definované v primárnom práve (v zakladajúcich zmluvách, ich dodatkoch a doplnkoch), dovodil
vo svojej judikatúre Súdny dvor ES (princíp prednosti komunitárneho práva, princíp bezprostredných
účinkov komunitárneho práva atď).

Konanie o predbežnej otázke vychádza z niekoľkých zásadných premís. V prvom rade je potrebné si
uvedomiť, že charakter komunitárneho (a následne úniového a európskeho), predovšetkým doktrína
priority, prednosti komunitárneho práva pred právom vnútroštátnym, predpokladá, že akékoľvek
nejasnosti či divergencie vyplývajúce z jeho aplikácie nemôže záväzným spôsobom vykladať
vnútroštátny (národný) súd. Vnútroštátny súd nemôže rozhodovať o otázkach platnosti a výkladu

komunitárneho práva, ale ako jediný je oprávnený závery Súdneho dvora ES aplikovať na konkrétny
ním prejednávaný prípad.
Vnútroštátny súd môže položiť len takú otázku, ktorá sa týka :
- výkladu komunitárneho práva, konkrétne výkladu Zmluvy o založení ES
- platnosti sekundárneho práva komunitárneho práva

- výkladu štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES.
Vo všetkých prípadoch musí vnútroštátny súd preukázať, v čom je posúdenie nastolenej otázky
podstatné pre konkrétne rozhodnutie vo veci (viď dôvodovú správu k § 109 O. s. p. Občiansky súdny
poriadok Števček/Ficová a kolektív, Beckova edícia komentované zákony).
Vedľajší účastník svojim návrhom formuloval otázky, v zmysle ktorých sa domáhal aby Súdny dvor ES

zodpovedal na otázky výkladu vnútroštátneho práva. V položených otázkach nejde o prípadný rozpor,
či v danom prípade pri priznaní trov konania konal súd v rozpore s komunitárnym právom, ale domáha
sa vedľajší účastník zodpovedania, že mu trovy konania patria. Ustanovenie procesných podmienok,
ktoré sa uplatnia pri prejednávaní a rozhodovaní sporov (a teda aj rozhodovanie o trovách konania) je
vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu podľa zásady procesnej autonómie

členských štátov, pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé ako pravidlá upravujúce
obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a že nevedú k praktickej nemožnosti alebo
nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Európskej únie (zásada efektivity)
(rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9 Co 70/2012).
Vzhľadom na uvedené vyššie odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania podľa §

109 ods. 1, písm. c) O. s. p. ako nedôvodný zamietol.
Predmetom odvolacieho konania bol nárok vedľajšieho účastníka na trovy konania.
Podľa obsahu odvolania vedľajší účastník v odvolaní v prvom rade namieta nerovnaký prístup súdu a
tú skutočnosť, že mu súdom prvého stupňa je odmietané právo na právne zastúpenie advokátom.
Odvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujenato,žesúdprvéhostupňaneodmietolvedľajšiemuúčastníkovi

na riadne právne zastúpenie advokátom (resp. právnom spoločnosťou). Z odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvého stupňa takýto postup ani nenasvedčuje. Preto odvolanie vedľajšieho účastníka je v tomto
smere nedôvodné a kontraproduktívne.Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,

je povinný uhradiť jeho trovy.
Z konania je nesporné, že navrhovateľ svojim podaním zo dňa 18.2.2013, doručeným súdu prvého
stupňa 20.2.2013 vzal návrh späť a žiadal konanie zastaviť.
Z konania je tiež nesporné, že vedľajší účastník (prvý v poradí - Spotrebiteľské združenie OSA) oznámil
vstup do konania podaním zo dňa 13.4.2012, doručeným súdu dňa 20.4.2012. Týmto podaním žiadal

o doručenie návrhu na začatie konania .
Vstup do konania odôvodnil citáciou § 93 ods. 2, § 93 ods. 3, § 93 ods. 4 O. s. p., § 3 ods. 4, § 3 ods. 5 a
§ 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľov. Ďalej uviedol v čom spočíva jeho činnosť a konštatoval, že
predmetná vec je spotrebiteľským sporom. Žiadal preto o zaslanie elektronickej verzie návrhu konania
na začatie konania.
Zároveň týmto podaním vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil ...„Vychádzajúc zo záverov

právneho posúdenia dôvodnosti nárokov uplatňovaných navrhovateľom v obdobných súdnych
konaniach vedených v spotrebiteľských veciach máme za to, že (aj) nároky navrhovateľa uplatňované
v tomto konaní sú premlčané a preto v záujme efektívnej ochrany odporcu ako spotrebiteľa týmto
vznášame námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči odporcovi v tomto konaní a
navrhujeme návrh v celom rozsahu zamietnuť.“....

Zároveň sa domáhal priznania náhrady trov konania za 2 úkony právnej služby, ktoré bližšie
nešpecifikoval, s tým, že tieto špecifikuje po skončení konania, resp. na výzvu súdu.
K podaniu priložil vedľajší účastník kópiu plnomocenstva zo dňa 20.2.2012, ktorým vedľajší účastník
splnomocnil advokátsku kanceláriu HKP Legal, s. r. o. ...“na právne zastupovanie vo všetkých
konaniach vo veci spotrebiteľských žalôb, v ktorých splnomocniteľ vystupuje ako aktívne alebo pasívne

legitimovaný, alebo do ktorých vstúpi ako vedľajší účastník na základe svojho oprávnenia v zmysle § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení alebo § 54 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (? uvedené zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka
sa týka právnych prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži). Týmto ho splnomocňuje na všetky úkony
právnej služby a na všetky s konaním súvisiace úkony, ako aj na úkony spojené so získaním informácií

o prebiehajúcich spotrebiteľských konaniach.“... .
Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k názoru, že navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil
zastavenie konania.
Vedľajšiemu účastníkovi teda môžu patriť trovy právneho zastúpenia, musia však spĺňať podmienku, že
boli potrebné pre účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. súd pri priznávaní trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
musí prihliadať a každý jeden úkon právnej služby musí posudzovať podľa toho, či bol potrebný na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. je povinný vždy skúmať
účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je

vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť
vtedy,akvychádzazozákonnýchdôvodovaneprekračujeichmedze.Jepretopotrebnérozlišovaťmedzi
právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom
na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie
alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu

trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne (viď NS SR
vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009).
V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu
vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, prípadne úkony, ktoré podnietili konanie navrhovateľa
k späťvzatiu návrhu.

Z úkonov vedľajšieho účastníka a to z podania zo dňa 13.4.2012, doručenému súdu dňa 20.4.2012
vyplýva, že vedľajší účastník vstupoval do konania v čase, kedy nemal vedomosti o obsahu žalobného
návrhu, teda čoho sa navrhovateľ vo svojom žalobnom návrhu domáha. Týmto podaním, ktorým
zahlásil svoj vstup do konania zároveň požiadal o doručenie žalobného návrhu na začatie konania.
Preto pri udeľovaní plnej moci zo dňa 20.2.2012 nemohol vedľajší účastník advokátovi poskytnúť žiadne

informácie o konaní, o žalobnom návrhu. Samotné prevzatie zastupovania advokátom bez toho, aby mu
boli poskytnuté akékoľvek informácie o konaní nie je možné považovať za úkon právnej pomoci v zmysle
vyššie uvedenej citovanej vyhlášky a tým ani za účelne vynaložené trovy konania na uplatňovanie, alebo
bránenie práva.Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník na strane odporcu je zastúpený advokátom, ktorý žiadal
o priznanie náhrady trov konania. Zo samotného podania právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
vyplýva, že žiadal o doručenie návrhu na začatie konania, z čoho je zrejmé, že sa chcel oboznámiť so

spisovým materiálom. Nie je v danom prípade zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca vedľajšieho
účastníka konania oboznámil so spisovým materiálom. To, že právny zástupca vedľajšieho účastníka
považoval za potrebné oznámiť vstup združenia do konania, o predmete ktorého nemal vedomosť, nie
je úkonom v konaní, a uplatnené trovy konania za tento úkon nie sú účelne vynaložené.
Odvolací súd sa vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za úkon právnej služby -

prevzatie a príprava zastúpenia zaujal názor, že v prejednávanej veci nemožno hovoriť o trovách účelne
vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Z plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi
vedľajším účastníkom vyplýva, že k prvému úkonu právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia
došlo dňa 20.2.2012, v ktorej plnej moci nie je ani uvedená spisová značka predmetného konania, ani
označený súd na ktorom má byť konanie vedené. U obsahu plnej moci ani je nie je zrejmé pre aké
konanie je predmetná plná moc udelená. Je potrebné konštatovať, že ide o všeobecné splnomocnenie

vyjadrené ...“na právne zastupovanie vo všetkých konaniach vo veci spotrebiteľských žalôb, v ktorých
splnomocniteľ vystupuje ako aktívne alebo pasívne legitimovaný, alebo do ktorých vstúpi ako vedľajší
účastník na základe svojho oprávnenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v platnom znení alebo § 54 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom
znení. Týmto ho splnomocňuje na všetky úkony právnej služby a na všetky s konaním súvisiace úkony,

ako aj na úkony spojené so získaním informácií o prebiehajúcich spotrebiteľských konaniach.“... . Z
uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu do konania vedľajší účastník nepoznal predmet sporu a ani len
nemal vedomosť, či v predmetnom konaní bude vôbec zastupovať, čo je zrejmé z dátumu udelenia
plnej moci zo dňa 20.2.2012 a listu, ktorým vstúpil vedľajší účastník do tohto konania zo dňa 20.4.2012.
Odvolaciemu súdu však nie je jasné ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu

zastúpenia,keďsamotnývedľajšíúčastníknevedel,doakéhokonaniavstupuje.Podľaodvolaciehosúdu
len na základe skutočnosti, že odporcom by mal byť spotrebiteľ, v konaní o ktorom vedľajší účastník
nemal ešte vedomosť a bez akejkoľvek bližšej vedomosti o konaní a o predmete a štádiu konania, do
ktorého by mal vstúpiť, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. Trovy,
ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi za uvedený úkon právnej služby, teda nemožno považovať za

účelne vynaložené. Odvolací súd nepopiera existenciu úkonu prevzatie a príprava zastúpenia právnym
zástupcom vedľajšieho účastníka, len za tento úkon vedľajšiemu účastníkovi správne nepriznal náhradu
trov právneho zastúpenia z dôvodu, že nespĺňa podmienku účelnosti vynaloženia vyžadovanú § 142
ods. 1 O. s. p..
Taktiež nie je možné z tohto podania zo dňa 20.4.2012 nazvané ako vyjadrenie vedľajšieho účastníka

k žalobe a vznesenie námietky premlčania ho hodnotiť ako trovy účelne vynaložené trovy konania na
uplatňovanie, alebo bránenie práva.
Vo vzťahu k vznesenej námietky premlčania ako úkonu právnej služby vykonanému právnym
zástupcom vedľajšieho účastníka má odvolací súd za to, že ani trovy právneho zastúpenia vynaložené
vedľajším účastníkom na tento úkon právnej služby nemožno považovať za účelne vynaložené na

uplatňovanie alebo bránenie práva, nakoľko tento úkon nebol nevyhnutný pre úspech odporcu vo
veci. Vznesenie námietky premlčania je všeobecné a bez toho aby vedľajší účastník mal akékoľvek
znalosti o prejednávanej veci. V čase vznesenia námietky premlčania nemal ešte ani doručený
návrh a preto nemohol mať vedomosti, či vznesená námietka premlčania je dôvodná alebo nie. Zo
samotného podania a odôvodnenia námietky premlčania ako to uviedol v podaní ...„Vychádzajúc zo

záverov právneho posúdenia dôvodnosti nárokov uplatňovaných navrhovateľom v obdobných súdnych
konaniach vedených v spotrebiteľských veciach máme za to, že (aj) nároky navrhovateľa uplatňované
v tomto konaní sú premlčané a preto v záujme efektívnej ochrany odporcu ako spotrebiteľa týmto
vznášame námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči odporcovi v tomto konaní a
navrhujeme návrh v celom rozsahu zamietnuť.“... je možné konštatovať, že takéto vznesenia námietky

premlčania nie je možné kvalifikovať ako úkon právnej služby potrebný na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Postup vedľajšieho účastníka je
tzv. „strieľaním od boku“ a bez znalosti konkrétnej právnej veci, k veci sa nevyjadroval s odbornými
znalosťami k veci. Z konania nemožno dospieť k záveru, že navrhovateľ vzal žalobu späť na základe
tohto úkonu vedľajšieho účastníka, nakoľko navrhovateľ dôvod späťvzatia návrhu nekonkretizoval.

Odvolací súd poznamenáva, že jedine navrhovateľ ako pán sporu má právo disponovať so žalobou, čo
zahŕňa aj jej späťvzatie či už s uvedením dôvodu alebo bez. Súd pritom v prípade späťvzatia žaloby
bez uvedenia dôvodu, neskúma aké dôvody navrhovateľa k späťvzatiu žaloby viedli. V danom prípade
nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva za dôvodné. Záversúdu prvého stupňa o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi za úkony právnej služby
je preto správny.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 142 ods. 1 a § 149 O. s.
p.. Navrhovateľovi vznikli trovy právneho zastúpenia za podané vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho
účastníka. Navrhovateľ trovy konania si vyčíslil vo výške 1 úkonu právnej služby á 13,94 Eur a režijný
paušál vo výške 9,37 Eur + DPH.

Trovy boli vypočítané v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. - hodnota jedného právneho úkonu je 23,24 Eur
+ 20 % DPH (4,69 Eur) = 27,89 Eur, z toho 1 = 13,95 Eur a režijného paušálu 7,81 Eur (pre rok 2013)
+ 20 % DPH (1,56 Eur) = 9,37 Eur, spolu 23,32 Eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.