Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 14, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/70/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212128
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6712212128.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

v I.rade T.. Q. W., E.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX A., štátny občan SR ,
navrhovateľky v II.rade J.. Y. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX A., štátna
občiankaSR,navrhovateľkyvIII.radeV..M.W.,rod.W.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomS.XXXX/X,XXX
XX A., štátna občianka SR, všetci zast. Mgr. Branislavom Ujvárim, advokátom, so sídlom Staré Grunty
216, 841 04 Bratislava, IČO: 42 258 391 proti odporcovi J.. F. W., nar. XX.XX.XXXX, nar. XX.XX.XXXX,
štátny občan SR, trvale bytom Ž. X, XXX XX Ž., o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľom n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ v I.rade a navrhovateľka v II.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť trovy
konania štátu vo výške 13,37 €, navrhovateľka v III. rade je p o v i n n á nahradiť trovy konania štátu vo
výške 13,37 €, odporca je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu vo výške 13,37 €, ktoré sú povinní

zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia doručili na tunajší súd dňa 06.08.2012 návrh zo dňa 06.08.2012, ktorým sa domáhali,
aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov a odporcu k nehnuteľnostiam nachádzajúcich
sa v k.ú. Ž.J., obec Ž., okres K., zapísaných na LV č.XX, vedený Správou katastra Krupina a to
rodinný dom so súpisným č. X na pozemku parcelné číslo X, pozemok KN„C“ s parcelným číslom X o
výmere 775m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria a pozemok KN„C“ s parcelným číslom X o
výmere l773 m2, druh pozemku záhrady a tieto nehnuteľnosti aby súd prikázal následne do podielového
spoluvlastníctva manželov navrhovateľa v I.rade navrhovateľky v II.rade v spoluvlastníckom podiele5/8-

ín a do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky v III.rade v spoluvlastníckom podiele 3/8-iny. Žiadali,
aby súd zaviazal navrhovateľov na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva
zaplatiťodporcovisumu6.000€do60dníodprávoplatnostirozsudku,aabybolodporcapovinnýzaplatiť
navrhovateľom trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoj návrh zdôvodnili tým, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností a to navrhovateľ v I.a II.rade v podieli l/2-ica a navrhovateľka v III.rade a odporca v podieli
každý l/4-ina. Pôvodným vlastníkom týchto nehnuteľností bola Zuzana Remiarová, rod. Buzalková,

stará matka navrhovateľa v I.rade a odporcu, ktorá ich nadobudla v roku 1933 a v roku l974 ich
previedla formou kúpnopredajnej zmluvy na navrhovateľa v I.rade a navrhovateľku v II.rade v podieli
l/2-ica, a tiež na odporcu s jeho vtedajšou manželkou v podieli l/2-ica. V roku 1984 nadobudla bývalá
manželka odporcu v rámci vyporiadania BSM spoluvlastnícky podiel vo výške l/4-ina na predmetnýchnehnuteľnostiach, o ktorý odporca neprejavil záujem a preto ho odkúpila navrhovateľka v III.rade,
ktorá je dcérou navrhovateľa v I.rade a navrhovateľky v II.rade. Od roku 2000 až po súčasnosť
podľa tvrdení navrhovateľov dochádza medzi nimi a odporcom k nezhodám a sporom týkajúcich sa

úhrady miestnych daní a poplatkov viažucich sa k užívaniu predmetných nehnuteľností, na ktoré
odporca odmieta prispievať, a tiež ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods.2
Občianskeho zákonníka, keď odporca nerešpektuje väčšinu počítanú podľa spoluvlastníckych podielov
a hospodári na predmetných nehnuteľnostiach svojvoľne bez súhlasu ostatných vlastníkov a jeho
správanie vykazuje známky násilného správania. Odporca v roku 2011 bez súhlasu navrhovateľov

choval na pozemku tri kone, ktoré zapríčinili devastáciu tak povrchu predmetného pozemku ako aj
poškodenie vysadených rastlín a drevín. V tejto súvislosti umiestnil odporca na pozemku aj nádrž
na napájanie koní a vykonával chovné úkony proti vôli navrhovateľov. Tiež od novembra 2011 do
apríla 2012 umožnil bez súhlasu navrhovateľov Z. Q., rod. W. užívať predmetné nehnuteľnosti bez
právneho titulu. Odporca pod vplyvom alkoholu vytrhal na pozemku s parcelným č. X stromy, čím
spôsobil materiálnu škodu. Tiež navrhovatelia priviezli v roku 2007 l3 pm3 palivového dreva, ktoré

odporca bez ich súhlasu a finančnej účasti spílil a použil pre vlastnú potrebu. Odporca dlhodobo
nevyvíjal žiadnu snahu o údržbu, opravu a zveľaďovanie predmetných nehnuteľností a nechce sa
podieľať ani na spolufinancovaní základných opráv nevyhnutných na zachovanie bezpečnosti a
obývateľnosti predmetných nehnuteľností. Vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníkom vzťahu, ak mu to z akéhokoľvek dôvodu nevyhovuje,

majú navrhovatelia zato, že je nutné vyporiadať spoluvlastnícke vzťahy medzi navrhovateľmi a
odporcom. Tiež poukázali nato, že násilné správanie odporcu nie je zlučiteľné s užívaním predmetnej
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve a vykazuje známky agresívnej intolerancie voči rodinným
príslušníkom. Konflikty v minulosti musela riešiť polícia, o čom majú svedčiť zápisnice evidované na
Policajnom zbore v Krupine, preukazujúce spáchanie priestupkov voči občianskemu spolunažívaniu.

Na zrušení a vypriadaní podielového spoluvlastníctva majú navrhovatelia záujem z toho dôvodu, že
chcú vykonať potrebné opravy predmetných nehnuteľností a tieto plnohodnotne užívať bez násilných
intervencií odporcu. Navrhovatelia mali záujem dohodnúť sa s odporcom mimosúdne. Za týmto
účelom sa dňa 9.5.2012 právny zástupca navrhovateľov stretol s odporcom v mieste jeho bydliska
kde mu predstavil možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva s akcentom na prevod jeho

spoluvlastníckeho podielu do vlastníctva navrhovateľov za primeranú finančnú náhradu a to formou
písomne uzatvorenej dohody v zmysle § 141 ods.1 OZ. Následne odporcovi poskytli časový priestor na
prijatie rozhodnutia a dňa 28.5.2012 opätovne navštívil právny zástupca navrhovateľov a navrhovateľ
v I.rade odporcu, na stretnutí sa však nepodarilo vyššie spomínanú dohodu uzavrieť, hoci navrhovateľ
v I.rade ponúkol odporcovi finančnú čiastku prevyšujúcu finančnú hodnotu jeho spoluvlastníckeho

podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Vzhľadom k vyššie uvedenému a s poukazom nato, že
reálne rozdelenie veci neprichádza v tomto prípade do úvahy z toho dôvodu, že pri vertikálnom
rozdelení by nevznikli dve samostatné novovzniknuté stavby, pretože predmetné nehnuteľnosti majú
jeden samostatný vchod a objekty opísané v pripojenom znaleckom posudku č.63/2012 J.. T. F.
nie sú spôsobilé na samostatné bývanie a s poukazom na násilné správanie odporcu a účelné

využitie veci podľa názoru navrhovateľov prichádza do úvahy len vyporiadanie spôsobom prikázania
týchto nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov. Hodnota týchto nehnuteľností v
pripojenomznaleckomposudkupredstavuječiastku14.400€atedafinančnáhodnotaspoluvlastníckeho
podielu odporcu predstavuje 3.600 €, avšak s odkazom na príbuzenský vzťah s odporcom, v snahe
zabezpečiť mu dôstojné bývanie by mu navrhovatelia boli ochotní vyplatiť ako náhradu sumu 6000 €,

ktorá by mala postačovať na kúpu nehnuteľnosti v okrese Krupina.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.l2.2012
a podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa l0.l2.2012, v ktorom okrem iného uviedol, že D. T. v roku
1974 previedla predmetné nehnuteľnosti na neho a navrhovateľa v I.rade z toho dôvodu, že v tom

čase mala 73 rokov a dom vyžadoval opravy, ktoré ona nemohla vzhľadom na svoj vek prevádzať,
a preto ich mali previesť nadobúdatelia, ktorí mali predmetné nehnuteľnosti používať na rekreačné
účely. Odporca tvrdil, že celú reštauráciu-opravu nehnuteľnosti v nasledujúcich rokoch zabezpečoval
projekčne on, pomáhal aj pri realizácií a odporcovia, ktorí žili v Bratislave k tomu nijako neprispeli.
Odporca poprel, že by od roku 2000 dochádzalo medzi ním a navrhovateľmi k nezhodám a sporom.

Odporca tiež poprel, že by sa odmietol podieľať na úhrade miestnych daní a poplatkov, podľa jeho
názoru odporcovia ho v tejto veci vôbec neoslovili a keď tak urobia tak si svoj podiel vyrovná. Potvrdil, že
umožnil p. A. spásať záhradu tromi koňmi, avšak poprel, že by tým došlo k nejakej škode, skôr naopak.
Odporcapotvrdil,ževnavrhovateľmitvrdenomobdobípovolilp.Q.spávaťvletnejkuchyni,pretoževtomčase nemala kde bývať. Uviedol, že na pozemku dal s koreňmi povyťahovať len nerodiace staré slivky,
ktoré neprinášali v posledných rokoch žiadnu úrodu a v snahe obnoviť sad zabezpečil mladé stromky-
jablone,moruše. Škodu na stromkoch spôsobuje aj vysoká zver, ktorá ich navštevuje od susedného

sadu. V minulosti v sade zabezpečil projekčne aj realizáciou melioráciu-odvodnenie pozemku a v časti aj
oplotenie od susedných pozemkov. Poprel, že by odmietal podieľať sa na spolufinancovaní základných
opráv nehnuteľností, keď ho požiadajú tak sa bude podieľať a aj vlastným rozhodnutím sa aj v súčasnosti
aj v minulosti na týchto podieľal. Pokiaľ ide o stav nehnuteľnosti, ktorí navrhovatelia preukazovali
fotodokumentáciou, odporca uviedol, že ony len fotia a konštatujú s tým, že on na strechu občas chodí,

realizuje opravy proti zatekaniu od dažďa. Odporca uviedol, že chce dožiť život v dome s popisným č.
X v prednej izbe, ktorá je prvá od vchodu do domu so vstupom z kuchyne. Odporca poprel aj násilné
správanie voči navrhovateľom. Pokiaľ ide o mimosúdne vyriešenie veci odporca namietol, že by mu
navrhovatelia ponúkli finančnú čiastku 6000 €, túto prvý krát zistil až v návrhu, ktorý mu poslali zo súdu.
Odporca uviedol, že v roku 1974 zabezpečoval reštaurovanie jednej izby ( výmena okien, dvíhanie časti
stropu) a v ďalšom období reštaurovanie aj projekčne vo dvore vonkajšie fasády stien so zábradlím,

výstavbu sociálneho zariadenia, vodovod zo studne, pričom niektoré akcie aj ohlasoval stavebnému
úradu. Na týchto akciách sa navrhovatelia nezúčastňovali. Tiež odporca poukázal nato, že 3.8.2000 v
dedičskej veci po poručiteľke P..W., nar. XX.XX.XXXX , zomrelej XX.X.XXXX jeho mame, jeho podiel
l/3-ina v čistej hodnote 83.293 Sk nadobudla V.. M. W. a aj z tohto dôvodu by ho mohla nechať aj ona
dožiť v polovici nehnuteľnosti ( v jej l/4-ine), ktorú nadobudla kúpou od jeho bývalej manželky J. W. vo

forme notárskej zápisnice z 28.9.2001.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň l4.11.2012, ktoré bolo odročené za účelom nariadenia
znaleckého dokazovania na zistenie všeobecnej -trhovej ceny predmetných nehnuteľností. Po
vykonanom znaleckom dokazovaní súd nariadil vo veci pojednávanie na deň l4.8.2013, na ktoré sa

dostavil navrhovateľ v I.rade, nedostavila sa navrhovateľka v II.rade a navrhovateľka v III.rade. Dostavil
sa právny zástupca navrhovateľov v I. až III. rade, ktorý mal doručenie predvolania na toto pojednávanie
vykázané riadne a včas. Dostavil sa tiež odporca, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie
vykázané riadne a včas. Súd postupoval podľa § 101 ods.2 O.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal
a rozhodol.

Súd sa na týchto pojednávaniach oboznámil s prednesom právneho zástupcu navrhovateľov, vykonal
výsluch navrhovateľa v I.rade, odporcu, a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré označil navrhovateľ, a
ktorých kópie doložil k návrhu na začatie konania, resp. doložil v priebehu konania a to : originál LV

č.XX z prílohovej obálky na čl. 9, znalecký posudok č.63/2012 znalca J.. T. F. z čl. 11-55, kúpnopredajnú
zmluvu z čl. 57-59 zo dňa 18.1.1933, notársku zápisnicu z čl. 61-62, notársku zápisnicu z čl. 64-65,
príjmové pokladničné doklady z čl. 67-91, fotografie z prílohovej obálky na čl.92, zápis zo stretnutia z čl.
94, oboznámil sa so znaleckým posudkom č.20/2013 J.. P. A. z čl. 145-190, ktorý bol vypracovaný na
základe nariadeného znaleckého dokazovania v tomto konaní, tiež ponuku inzerovaných nehnuteľností

z čl.201-210 a ponuku inzerovaných nehnuteľností z čl.219-232 a zistil tento skutkový stav.
Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že sa v zásade pridržiavajú
podaného písomného návrhu zo dňa 6.8.2012, pričom uviedol, že reálna deľba predmetných
nehnuteľností neprichádza do úvahy zo stavebnotechnického hľadiska, je to v podstate nemožné, resp.
ak by to bolo možné len s veľkými finančnými nákladmi, pričom odporca už predtým uviedol, že na

takomto niečom sa nebude podieľať. Ako najschodnejšia sa javí možnosť, že by vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam nadobudli navrhovatelia a odporcu by vyplatili finančnou čiastkou vo
výške 6000 €, ktorú by boli navrhovatelia odporcovi ochotní vyplatiť s tým, že zároveň uviedli, že
boli ochotní ísť s odporcom vybrať nehnuteľnosť, ktorá by mu vyhovovala túto zakúpiť a zabezpečiť
jeho presťahovanie tak, aby mal zabezpečené slušné a dôstojné bývanie. Tretiu možnosť, že by

sa nehnuteľnosť predala a výťažok z predaja by sa rozdelil podľa pomeru podielov jednotlivých
spoluvlastníkov odmietli, nakoľko sa jedná o rodinný majetok, ktorý majú navrhovatelia záujem ponechať
si vo svojom vlastníctve. Tieto možnosti boli takýmto spôsobom prejednané aj s odporcom na stretnutí
v máji 2012, avšak s odporcom nebola možná dohoda. Na prvom pojednávaní právny zástupca
navrhovateľov uviedol, že nevie či o skutočnostiach, ohľadne násilného správania odporcu exitujú

aj nejaké zápisnice na príslušnom obvodnom oddelení polície. Na ostatnom pojednávaní uviedol, že
pokiaľ ide o petit, pokiaľ žiadali prikázať navrhovateľovi v I. rade a navrhovateľke v II.rade ich podiel
do podielového spoluvlastníctva, že tam došlo zrejme k písacej chybe a ony by mali nadobudnúť ten
podiel do bezpodielového spoluvlastníctva, a pokiaľ ide o výrok ktorým žiadali, aby boli navrhovateliazaviazaný zaplatiť odporcovi sumu 6000 €, túto sú ochotní zaplatiť všetci traja navrhovatelia spoločne
a nerozdielne. Pokiaľ ide o náklady, ktoré mal investovať odporca do nehnuteľnosti považujú ich za
nepreukázané, nakoľko zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva aký je v súčasnosti stav tejto

nehnuteľnosti. Pokiaľ odporca poprel násilné správanie voči navrhovateľom majú zato, že zápisnice z
vyšetrovania, resp. z prejednávania týchto priestupkov by bolo možné v prípade potreby vyžiadať od
príslušných orgánov. Majú vedomosť, že odporca má aj viac dlhov ako uviedol on sám, z tohto dôvodu
by mohlo dôjsť až k exekvovaniu jeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, čím by došlo k ich
ďalšiemu znehodnoteniu.

Z výsluchu navrhovateľa v I.rade súd zistil, že odporca má problémy s alkohol už od roku 1990, pričom
keď im mama v roku 2000 zomrela bolo potrebné postarať sa o otca, ktorý bol vážne chorý a nakoľko
tohto nebol odporca schopný, zabezpečovala to až do jeho smrti v roku 2004 jeho manžela, teda
navrhovateľka v II.rade. Najprv ho opatrovala v Ž. 2 roky bez opatrovateľskej zmluvy následne ho
zobrali k nim do Bratislavy kde si ale nevedel zvyknúť a preto sa vrátili na Ž.. Už vtedy odporca
útočil aj voči jeho manželke aj voči ich otcovi hlavne keď bol pod vplyvom alkoholu. Manželke nadával

tými najhoršími nadávkami. Podarilo sa im zakúpiť nehnuteľnosť-dom oproti ich rodičovskému domu
a tam manželka žila a doopatrovala otca. V tomto dome sa navrhovatelia zdržujú aj keď prídu na Ž.,
vlastnícky patrí ich dcére teda navrhovateľke v III.rade. Keď zájde za odporcom do rodičovského domu
a odporca je v podnapitom stave, čo býva dosť často tak ho uráža, slovne ho napáda, vyhráža sa
mu, naposledy keď dostal predvolanie na súd. Myslí si, že nie je možné s nim spoluužívať nejakú

nehnuteľnosť. Navrhoval odporcovi aby podstúpil protialkoholické liečenie, ale to odporca odmietol.
Poprel že by odporca zabezpečoval a financoval rekonštrukciu predmetných nehnuteľností, uviedol, že
túto zabezpečoval otec spolu s majstrami, aj ju rodičia financovali. Keď je odporca opitý jeho správanie
sa zmení o l80 stupňov a nedá sa s nim existovať, bez ich súhlasu si do ich domu nasťahoval aj
cudzích ľudí. Za užívanie nehnuteľnosti im neplatí odporca žiadnu čiastku, hoci mu patrí len l/4-ina a

do nehnuteľnosti nič neinvestuje a z tohto dôvodu nehnuteľnosť chátra. Podľa jeho názoru hrozí aj to,
že s kamarátmi by tú sumu 6000 €, ktorú by mu mali byť povinní vyplatiť prepil a teda by podľa jeho
názoru mala byť táto viazaná na kúpu konkrétnej nehnuteľnosti. Uviedol tiež, že v septembri 2009 poslal
odporcovi list, v ktorom vyčíslil, že od roku 2000 do roku 2004 náklady na starostlivosť o otca, ktorú
zabezpečovala jeho manželka predstavujú čiastku 165.000 Sk, plus drevo dovezené navrhovateľom v

I.rade na Ž., ktoré odporca bez ich súhlasu spálil, a tiež alikvotná časť nájmu spolu predstavujú dlh, ktorý
má odporca voči navrhovateľom vo výške l76.611 Sk s tým, že aj do budúcnosti ho požiadali, aby platil
nájomné, pričom do dnešného dňa odporca z toho žiadnu sumu ani neuhradil, ani ďalej nájomné neplatí
za užívanie predmetných nehnuteľností.
Z výsluchu odporcu na pojednávaní súd zistil, že tento s návrhom nesúhlasí a žiada, aby mu dovolili

dožiť v predmetnom dome a aby mohol využívať priestory gruntu, pretože sa na reštaurovaní toho
celého gruntu podieľal. V predmetnom dome s popisným č. X býva od narodenia s výnimkou rokov
1970-1983 keď bol ženatý a býval v K. a dva mesiace mal trvalý pobyt aj v K.. Po rozvode sa vrátil do
tohto domu kde odvtedy žije. Na dome pracoval ešte s jeho rodičmi a starými rodičmi, teda ešte pred
rokom l974, keď ich stará mama teda jeho a navrhovateľa v I.rade ho predala každému v 1-ici s tým,

že ho majú rekonštruovať. V podstate tam všetko robil on aj zabezpečoval, pretože brat Q. žil v A.. Ku
skutočnostiam, ktoré uvádzal vo svojom písomnom vyjadrení, že v rámci dedičského konania po jeho
mame jeho dedičský podiel bol ponechaný v prospech jeho neteri teda navrhovateľky v III.rade uviedol,
že sa tak dohodli, že za ten jeho podiel na dedičstve mu nič nevyplatili s tým, že on ani nič nežiadal. Keď
prevádzala svoj podiel jeho bývalá manželka, on o tento nemal záujem. Poprel, že by musela niekedy

zasahovať polícia ohľadne rozporov medzi nim a navrhovateľmi, tiež poprel, že by im niekedy nadával,
resp. sa s nimi bil. Odporca uviedol, že má dôchodok od januára 2013 asi vo výške 3l2 €, že nie je
vlastníkom iných nehnuteľností ako tých, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, a že nemá žiadne
úspory len dlhy, keď si zobral pôžičku zo Slovenskej pôžičkárne, ktorú má splácať do roku 2019, ktorú
si zobral na sumu 2.700 € kde mesačne spláca asi 30 €. Tiež uviedol, že nevlastní žiadne auto alebo

nejaký iný hnuteľný majetok. Uviedol, že má dve deti dcéru T. a syna T., ale že sa s nimi nestýka, v
mieste bydliska nemá ani príbuzných okrem navrhovateľov a ani tam nemá kamarátov.
Z výpisu z LV č.XX zo dňa 6.8.2012 súd zistil, že sú na ňom evidované parcely registra „ C“, evidované
na katastrálnej mape pozemok parcelné č.X o výmere 1773 m2-záhrady, pozemok parcelné č. X o
výmere 775m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom so súpisným č. X postavený na parcele č.X,

nehnuteľnosti sa nachádzajú v k.ú. Ž., okres K., pričom v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby sú
uvedení J.. F. W., nar. X.X.XXXX v spoluvlastníkom podieli l/4-ina, T.. Q. W. E.. a Y. W., nar. X.X.XXXX
a 20.6.1942 v spoluvlastníckom podieli l/2-ica a V.. M. W., nar. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podieli
l/4-ina. Ťarchy bez zápisu, iné údaje bez zápisu.Zo znaleckého posudku č.63/2012 vypracovaného Ing. Rastislavom Dobošom zo dňa 29.6.2012
( vyhodnoteného súdom v tomto konaní ako listinný dôkaz ) súd zistil, že v ňom boli ohodnocované
nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č.XX, pričom znalec určil všeobecnú hodnotu predmetných

nehnuteľností na celkovú sumu l4.400 €, keď ohodnocoval pozemky, rodinný dom i k nemu príslušiace
drobné stavby, a to hospodársku časť domu, komoru, pajtu, letnú kuchyňu, prístrešok, vŕtanú studňu
a prípojku elektriny.
Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 13.1.1933 súd zistil, že bola uzavretá medzi D. A. ako odpredávateľkou
a D. T., rod. A. ako odkupiteľkou s tým, že predmetom tejto kúpnopredajnej zmluvy sú pozemky tam

špecifikované s uvedením parcelných čísel za cenu 2500 Kč.
Z notárskej zápisnice z októbra 1974 z pokračujúcej notárskej zápisnice z 5.11.1974 N 755/74 Nz
768/74 registrované dňa l8.l2.1974 štátnym notárstvom vo Zvolene pod č.registrácie RI 322/74 súd zistil,
že z obsahu týchto vyplýva, že D. T., nar. XX.X.XXXX týmto kúpnou zmluvou previedla na J.. F. W.
s manželkou Z. W. a na T.. Q. W. s manželkou J.. Y. W. v podiele každému l/2-icu z celého domu
č.l5 pozostávajúceho z dvoch izieb, kuchyne,komory, maštale, stodoly, s dvorom a záhradou vedené v

Stredisku geodézie vo Zvolene v obci Ž. v pozemkovej knihe vo vložke č.122.
Z notárskej zápisnice zo dňa 28.9.2001 č.Nz 325/2001 súd zistil, že predmetom tejto zápisnice bolo
spísanie kúpnej zmluvy, kde predávajúce J. W.Č., nar. R..R..XXXX odpredáva podiel l/4-ina kupujúcej
V.. M. W., nar. XX.XX.XXXX do jej výlučného vlastníctva a to konkrétne l/4-inu z rodinného domu súpisné
č.X v Ž., l/4-inu vedľajších stavieb k domu prislúchajúcich, l/4-inu vonkajších úprav, l/4-inu pozemkov

a to parcelu č.X-záhrady o výmere 887 m2, parcelu č.X zastavané plochy o celkovej výmere 387 m2,
nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľností v EL č.XX,XX a v LV č.XX pre k.ú. Ž.. Ďalší účastníci
tejto notárskej zápisnice J.. F.P. W., T.. Q. W. a J.. Y. W. prehlásili, že ako ďalší podieloví spoluvlastníci
predmetných nehnuteľností svojimi podpismi na tejto notárskej zápisnice potvrdili, že nevyužívajú
svoje predkupné právo ohľadne prevodu spoluvlastníckeho podielu a J.. F. W. spolu s J. W. zároveň

prehlásili, že aj keď sú na LV č.XX zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci tento zápis nezodpovedá
skutočnosti, nakoľko ich manželstvo zaniklo rozvodom, rozsudkom Okresného súdu Zvolen, ktorý
nadobudol právoplatnosť l8.1.1984, čím sa dňom l8.1.1987 ich bezpodielové spoluvlastníctvo zmenilo
na podielové, nakoľko nebolo vyporiadané ani dohodou, ani súdnou cestou.
Z navrhovateľom predložených príjmových pokladničných dokladov a platobných výmerov vyplýva,

že platobné výmery boli vystavované obcou Ž.J. ako správcom dane voči T.. Q. W. E.. s tým, že z
pripojených príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že bola nimi uhrádzaná daň z nehnuteľnosti
T.. Q. W. E.. v prospech obce Ž..
Z pripojenej fotodokumentácie založenej v prílohovej obálke na čl.92 súd zistil, že na týchto fotografiách
majú byť zachytené skutočnosti preukazujúce chov koní na pozemku s parcelným č.X a následne

poškodenie tohto pozemku, tiež fotografie preukazujúce vstup Z. Q. na predmetné pozemky, taktiež
fotografie zachytávajúce vytrhané stromy na pozemku s parcelným č.X a fotografie zachytávajúce stav
nehnuteľnosti s poškodenou strechou nad stajňou, zatečenou obvodovou stenou v kuchyni, zatečeným
stropom a poškodenými komínami.
Zo zápisu zo stretnutia zo dňa 28.5.2012 súd zistil, že v tomto zápise je uvedené, že k dohode o

zrušení spoluvlastníctva nedošlo, nakoľko ani jeden z návrhov neuspel u zúčastnených strán, pričom
účastníkmi mali byť J.. F. W., T.. Q. W. E.. a V.. W. K., keď cieľom stretnutia mala byť dohoda o zrušení
ich spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní.
Zo znaleckého posudku č.20/2013 znalkyni Ing. Anny Bešinovej zo dňa 20.3.2013 súd zistil, že znalkyňa
vypracovala znalecký posudok na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa l6.11.2012 sp.zn.10C

70/2012-121,keďúlohouznalkynebolourčiťvšeobecnú-trhovúcenunehnuteľností,ktorésúpredmetom
tohto konania ku dňu vypracovania znaleckého posudku, pričom znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu
všetkých nehnuteľností a to tak stavieb ako i pozemkov na celkovú sumu 2l.300 €, keď ohodnocovala
pozemky parcelu č.X a parcelu č.X, a tiež rodinný dom so súpisným č.X, ako i hospodársku časť humno,
prístrešok, letnú kuchyňu, ploty, plotovú bránu-studňu, elektrickú prípojku, vodovodnú prípojku do letnej

kuchyne, múrik ganku a spevnené plochy.
Z navrhovateľmi predložených ponúk inzerovaných nehnuteľností súd zistil, že sa tu nachádzajú
nehnuteľnosti v okrese K., žiadna nehnuteľnosť sa nenachádza priamo v Ž., pričom sa jedná o
nehnuteľnosti označené ako chaty, resp. rodinné domy s tým, že navrhovaná kúpna cena týchto
nehnuteľností je v rozmedzí od 6.500 € do 9.990 €.

Z ponuky inzerovaných nehnuteľností vyhľadaných súdom súd zistil, že sa jedná o chaty, chalupy,
rodinné domy i byty v okolí K., A. Š. a D. s tým, že ako nehnuteľnosť s najnižšou cenou je tu uvedená
chatavoD.-V.súžitkovouplochoul0m2zastavanáplochal0m2vovýške4.500€aďalšienehnuteľnosti
od 6.500 € vyššie kde sa tiež jedná o chatu v R..Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.
Podľa § l42 ods.1 OZ , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom nato, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § l42 ods.2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo
prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľov nie je dôvodný.
Z ustálenej judikatúry, rozhodnutie NS SR z 30.11.2010 sp.zn.1Cdo/84/2009, a tiež rozsudok NS SR
z 25.l.1998, sp.zn.4Cdo/137/97, R/100/99 vyplýva, že Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods.2

nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, a keďže tieto osobitné dôvody
nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného
dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť,
či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa
spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší. Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko

závažná aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti
takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného
zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať
spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo
ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou

súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie
situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Na úplnom poznaní skutkového
stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe so
situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade jej zamietnutia je nevyhnutným základom, bez ktorého
je akýkoľvek záver o neexistencii alebo existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa predčasný a

nepodložený. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna
situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie sporné nehnuteľnosti nedostatok možnosti uspokojovať svoje
potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej ( napr. citové vyplývajúce z
dĺžky času, po ktorý vec užíval alebo dané osobou od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo
materiálnej ( napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených

na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcov môže byť napr. to, že si v plnom rozsahu
( napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v
prípade vyhovenia ich žalobe, alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov,
takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní
do ich vlastníctva majú v úmysle predať.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že všetci účastníci súdneho konania sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Nakoľko nebolo preukázané, že by
došlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a navrhovatelia z tohto dôvodu
podali návrh na súd, aby tento zrušil predmetné spoluvlastníctvo a vykonal vyporiadanie. Pri skúmaní
možnosti rozdeliť predmetné nehnuteľnosti reálnou deľbou súd vychádzal z tvrdení navrhovateľov, ktoré

nespochybnil ani odporca, že zo stavebnotechnického hľadiska toto v podstate neprichádza do úvahy,
a v prípade že by to aj bolo technicky možné bolo by to spojené s veľkými finančnými nákladmi, ktoré
žiadna zo strán neprejavila záujem znášať, a teda súd vychádzal zo záveru o reálnej nedeliteľnosti
nehnuteľnosti. Vychádzajúc zo skutkových zistení dospel súd k záveru, že v tomto konaní existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa tak ako ich má na mysli ustanovenie § 142 ods.2 OZ s tým, že

súd vykonal vo veci podrobné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, z ktorého vyplynulo,
že v prípade neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa by boli naplnené všetky predpoklady
nato, aby súd predmetné podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal formou prikázania predmetných
nehnuteľností za primeranú náhradu navrhovateľom. Avšak súd videl dôvody hodné osobitného zreteľav tom, že mal preukázané, že odporca v predmetných nehnuteľnostiach žil, v podstate od narodenia,
s výnimkou doby keď bol ženatý ( cca l3 rokov) a opätovne tu žije od roku 1984. Nie je vlastníkom
žiadnej inej nehnuteľnosti a za jeho súčasnej finančnej situácie (výška aktuálneho dôchodku ,dlh

voči nebankovej inštitúcii), a tiež s poukazom na pretrhnuté rodinné väzby (neexistencia predpokladu
pomoci zo strany príbuzných) mu ani s pripočítaním náhrady za vyrovnanie jeho podielu zo zrušeného
podielového spoluvlastníctva vo výške 6000 €, ktorú boli ochotní vyplatiť navrhovatelia, neumožňuje
zabezpečiť si primerané náhradné bývanie, keď súd prihliadol na trhové ceny bytových nehnuteľností
predložených i samotnými navrhovateľmi, keď v zásade najnižšia ponuka bola vyššia ako suma, ktorú

by odporca mal obdržať od navrhovateľov ako výplatu s tým, že je navyše otázne, či predmetné
nehnuteľnosti, pokiaľ sa jednalo o chaty spĺňajú charakter celoročne obývateľných nehnuteľností, resp.
bola otázna užívateľnosť týchto nehnuteľností bez prípadných ďalších investícií s poukazom na ich
technický stav. Naopak zo strany navrhovateľov nebolo preukázané, že by boli odkázaní na bývanie v
predmetnom dome, ich záujem na zániku podielového spoluvlastníctva vychádzal hlavne z nezhôd pri
výkone spoluvlastníckych práv. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že odporca má t.č. 69 rokov, a tiež na

navrhovateľmitvrdenúskutočnosť,žejeotázneakobybolodporcaschopnýnaložiťsprípadnouvýplatou
za jeho zrušený podiel na predmetných nehnuteľnostiach vzhľadom na nadmerné požívanie alkoholu,
keď má súd zato, že by nemalo byť možné, aby v dôsledku rozhodnutia súdu vznikla situácia, že sa
niektorí z účastníkov konania stane bezdomovcom. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd
bol teda toho názoru, že zrušenie a vyporiadanie predmetného podielového spoluvlastníctva účastníkov

by bolo spojené s takými negatívnymi následkami vo vzťahu k odporcovi, ktoré by výrazným spôsobom
presahovali záujem navrhovateľov na nezotrvaní v spoluvlastníckom vzťahu s odporcom, keďže všetci
navrhovatelia nielenže trvale žijú v Bratislave, ale v samotnej obci Ž. kde sa nachádzajú predmetné
nehnuteľnosti má navrhovateľka v III.rade podľa tvrdenia samotných navrhovateľov nehnuteľnosť, ktorú
užívajú aj navrhovatelia v I. a II.rade na rekreačné účely, keď sa zdržujú na Ž.. Záujmy navrhovateľov,

ktoré ich najmä viedli k podaniu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
možné riešiť aj za zachovania súčasných spoluvlastníckych vzťahov s poukazom na ustanovenie § 139
Občianskeho zákonníka. Na základe týchto skutočností súd preto návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods.1 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“) ,podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. Nakoľko si odporca náhradu trov konania neuplatnil,
súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 148 ods.1 veta prvá O.s.p. má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania ktoré platil. V priebehu konania vznikli štátu trovy konania vo výške 100,22 € a
to na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen zo dňa l5.4.2013, sp.zn.10C 70/2012-193, keď bolo
znalkyni Ing. Anne Bešeňovej priznané znalečné vo výške 280,22 €,z čoho suma 180 € bola znalkyni
vyplatená z preddavkov na znalecké dokazovanie zložených navrhovateľmi a zvyšná suma l00,20 €

bola znalkyni vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu. Pôvodne boli všetci účastníci zaviazaní,
uznesenímtunajšiehosúduzodňal6.11.2012,ktorénadobudloprávoplatnosťpokiaľideovýrokohľadne
uloženia povinnosti zložiť preddavok dňa 4.l.2013, zložiť preddavok na trovy dôkazu každý vo výške 60
€. Sumu 60 € voči odporcovi bude teda súd vymáhať v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami
a z rozpočtových prostriedkov štátu tak zostala nevyriešená čiastka 40,22 €, na ktorú súd zaviazal

pomerne všetkých účastníkov s tým, že pokiaľ ide o skutočnosť, že účastníci majú povinnosť platiť
trovy konania štátu podľa výsledkov konania, súd vychádzal z toho, že v prípade, že by neexistovali
dôvodyhodnézreteľa,ktorévždymusíposúdiťsúd,bolbynávrhnazrušenieavyporiadaniepodielového
spoluvlastníctva navrhovateľov dôvodný a preto zaviazal všetkých účastníkov k úhrade trov konania
štátu rovným dielom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)