Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, August 2, 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10Cpr/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812203784
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7812203784.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu T. E., H.. XX.XX.XXXX,

C. Z. Č.. XX, XXX XX Q., zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave,
Hviezdoslavovač.4,protižalovanémuISOWOOD,s.r.o.Nadabulač.232,IČO:45514321,zastúpenému
JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá č. 45, o zaplatenie 769,99
€ istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Z a v ä z u j e žalobcu uhradiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 689,14 €, v lehote do troch

dní od právoplatnosti rozsudku, platbou u právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Hedvigy Gallovej.

Z a s t a v u j e konanie v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasapôvodnepodanoužaloboudomáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmbysúdzaviazalžalovaného
zaplatiť mu z titulu náhrady škody sumu 769,99 € ako nevyplatenú mzdu za mesiac jún až september
2010 v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Počas konania upravil žalovanú sumu tak, že
žiadal zaviazať žalovaného uhradiť mu 727,50 € s 9,00 % úrokom z omeškania od podania žaloby (od
23.4.2012) do zaplatenia a nahradiť trovy konania, pričom žalovaná suma pozostáva zo mzdy vo výške

642,86 € (rozdiel v nevyplatenej mzde za obdobie jún až september 2010) a z náhrady za stravovanie
vo výške 84,65 €. V prevyšujúcej časti pôvodne uplatnenej žaloby z titulu náhrady za dovolenku žalobca
zobral žalobu späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Žalobca poukázal na to, že uzavrel so
žalovaným pracovnú zmluvu 17.6.2010 s nástupom do práce od 18.6.2010 s dohodnutým druhom
pracovného pomeru: výroba drevených hračiek, s miestom výkonu práce: Rožňava, Nadabula 232, s
dohodnutou hrubou mzdou 348,54 € mesačne, so skúšobnou dobou tri mesiace. Žalobca zdôraznil, že
žalovaný mu nevyplatil mzdu za obdobie od 18.6.2010 do 18.9.2010 ako bola dohodnutá v pracovnej

zmluve, pričom pracovný pomer u žalovaného žalobca ukončil Dohodou o skončení pracovného pomeru
dňa 18.9.2010. Žalobca vo veci podal podnet na začatie trestného stíhania pre prečin nevyplatenia
mzdyaodstupného,pričomuznesenímObvodnéhooddeleniaPZRožňavaČVS:ORP-273/RV-RV-2011
zo dňa 6.7.2011 bolo trestné stíhanie zastavené a žalobca bol odkázaný so svojimi nárokmi na
občianskoprávne konanie. Žalobca podal podnet aj na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave
o nevyplatenej mzde, pričom vo veci konal aj Inšpektorát práce v Košiciach, ktorý prešetroval podnet
a nemohol vykonať kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a mzdových predpisov, nakoľko

mu to žalovaný neumožnil.

Žalobca zdôraznil skutočnosť, že počas trvania pracovného pomeru chodil do práce, avšak nevykonával
tú prácu, na ktorú bol prijatý v chránenej dielni, ale vykonával inú prácu, pričom dostával mesačne po80,00 € za prácu a raz 40,00 € za maľovanie s tým, že uvedená suma bola odpočítaná zo sumy, ktorá by
mu ináč patrila za uplatnené obdobie. Potvrdil tú skutočnosť, že podpísal výplatné listiny, ale finančné
prostriedky mu neboli vyplatené tak, ako je uvedené na výplatnej listine. Do zamestnania bol prijatý

prostredníctvom úradu práce a mal vyrábať drevené hračky. Keď nastúpil do práce, bolo mu povedané,
že nemusí chodiť do práce a bude dostávať 100,00 € mesačne. S takouto alternatívou nesúhlasil, lebo
chcel pracovať a zarobiť peniaze. Preto riadne chodil do práce, pričom bol pridelený do haly, kde nebolo
nič a bolo mu uložené, aby vymaľoval halu. Následne prijali k nemu Z. C., ktorá upratovala a pomáhala
mu. Potom boli zaradení do vedľajšej dielne, kde sa vyrábali eurookná, ktoré opracovával. Keď prišla

prvávýplata,konateľžalovanéhomupovedal,abypodpísalvýplatnúlistinustým,žemuvyplatillen80,00
€, nakoľko tvrdil, že nemá peniaze. Výplatnú listinu žalobca podpísal, ale zobral len 80,00 €. Na ďalší
mesiac sa to opakovalo, ako aj ďalšie tri mesiace. Žalobca to už nebol ochotný znášať, preto to nahlásil
na úrade práce a prišla kontrola, ktorá však nedokázala urobiť kontrolu, nakoľko ich nepustili. Na úrade
práce mu povedali, aby ešte čakal, že čo z toho bude. Nakoniec uzavreli dohodu o ukončení pracovného
pomeru, pričom následne asi o mesiac boli opätovne prijatí do pracovného pomeru. Výplatu preberali

tak, že konateľ žalovaného, C. C., zamestnancov po jednom volal do kancelárie a dával podpisovať
výplatnú listinu. Stále uviedol, že ešte nemá peniaze od úradu práce a že potom im vyplatí zvyšok mzdy.
Podobne to bolo aj s Z. C., ktorá so žalobcom robila a tiež robila obrusovanie okien a keďže nedostala
mzdu, nebola ochotná ďalej pracovať a tak ju prepustili. Podobne aj ostatní zamestnanci išli na úrad
práce a aj na políciu podať trestné oznámenie. Druhý konateľ žalovaného, pán T., sa mu vyhrážal, že ak

to dá na políciu a na súd, takže ho zničí. Žalobca sa rozhodol podať vec na súd, pričom ostatní kolegovia
mu povedali, že keď dobre dopadne, tak podajú aj oni. Výplaty stále vyplácal len C. C., pričom všetkým
vyplácal len časť mzdy a zvyšok sľuboval doplatiť, keď dostane dotácie.

Žalobca k jednotlivým zložkám žalovanej sumy uviedol, že za obdobie mesiacov jún 2010 až september

2010 podľa výplatných listín mal dostať 922,86 €, pričom v skutočnosti mu bola v júni 2010 vyplatená
suma 40,00 €, v júli 2010 suma 80,00 €, v auguste 2010 suma 80,00 € a v septembri 2010 suma 80,00
€, spolu 280,00 €. Čo sa týkalo ďalšej časti žalovanej sumy a to príspevku na stravovanie, žalobca
poukázal na to, že od 18.6.2010 do 18.09.2010 žalovaný neposkytol na pracovisku ani raz jedno teplé
hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja zamestnancom. Preto si uplatňoval príspevok na stravovanie za

odpracovaných 57 dní, pričom hodnota príspevku v tom období predstavovala 1,485 €, spolu 84,65 €.
Žalobca popieral tú skutočnosť, že by mu bola zabezpečená strava a to, že údajne podpísal dokument,
kde mu bolo umožnené stravovať sa, je len nekalou praktikou žalovaného. Žalobca si zabezpečoval
stravovanie sám, ako aj ostatní kolegovia a počas trvania pracovného pomeru ich žalovaný neoboznámil
s možnosťou stravovania sa v Reštaurácii Fontána. Naviac uvedená reštaurácia sa nachádza cca 5

km od pracoviska žalovaného a pri obedňajšej prestávke o dĺžke 30 minút by nebolo možné stihnúť
sa naobedovať v tak vzdialenej reštaurácii, pričom zo strany žalovaného im na pracovisku nebola
poskytnutá žiadna strava.

Žalobca z vykonaného dokazovania mal za dostatočne preukázané, že k vyplateniu súm zo strany

žalovaného, deklarovaných na výplatnej páske, nedošlo. V tejto súvislosti poukázal na svedecké
výpovede svedkov, C., Q., N. a E., ktorí potvrdili fakt, že im vyplatená suma v hotovosti sa nezhodovala
so sumou uvedenou na výplatnej páske a že takéto praktiky žalovaného sa opakovali každý mesiac
pri vyplácaní mzdy. Zo strany žalovaného dochádzalo k neustálemu ubezpečovaniu, že mzdy, resp. ich
rozdiel medzi tým, čo podpísali a čo prevzali, budú okamžite doplatené, ak dôjdu peniaze z úradu práce.

Žalobca aj ďalší zamestnanci v domnení, že dôjde k doplateniu ich mzdy, každý mesiac boli donútení
podpísať výplatné pásky. Bola to ich jediná nádej, že niekedy v budúcnosti sa im doplatí to, čo bolo
dohodnuté v rámci pracovnej zmluvy. Náplňou práce mala byť výroba drevených hračiek, pričom malo
ísť o menej náročnú činnosť, keďže žalobca a jeho kolegovia boli osoby ťažko zdravotne postihnuté, ale
žalovaný im nikdy takúto prácu nepridelil. Žalobca v práci natieral steny a vyrábal drevené rámy na okná.

Svedok Ď. pri výsluchu na polícii uviedol, že nedostával mzdu tak, ako je uvedené na výplatnej páske,
pričom na súde už tvrdil, že prevzal celú sumu a až po opätovnom poučení o následkoch krivej výpovede
svoju výpoveď skorigoval tak, že nikdy neprevzal tú sumu, ktorá bola uvedená na výplatnej listine, ale že
to mal so žalovaným dohodnuté na inom spôsobe náhrady. Aj touto výpoveďou bolo preukázané, že zo
strany žalovaného nedochádzalo k výplate súm uvedených na výplatných páskach. Čo sa týkalo svedka

G., tak sa jednalo o osobu, ktorá patrila do skupiny ľudí poberajúcich 80,00 € s tým, že nemuseli chodiť
do práce. Na pracovisku sa ukázal len raz mesačne, keď bol prevziať 80,00 €. Žalobca ďalej uviedol,
že celá chránená dielňa zriadená žalovaným, bola vytvorená za účelom ľahkého zarobenia peňazí.
Žalovanýimtotižponástupedopráceponúkolalternatívu,ženemusiachodiťdopráceadostanúnarukukaždý mesiac po 80,00 €. Svedčí o tom tá skutočnosť, že zamestnanci, ktorí do práce nechodili, doma
preberali peniaze. Žalovaný tak vyplatil svojim zamestnancom 80,00 €, avšak zo strany úradu práce
mal dostať preplatené finančné prostriedky, ktoré boli uvedené na výplatných páskach, čo predstavuje

slušný príjem. Žalobca poukázal aj na osobu konateľa žalovaného, pána C., ktorému protispoločenské
konanie nie je cudzie a všetkých zamestnancov potreboval len za účelom získania finančnej dotácie od
úradu práce, o čom svedčí aj výpoveď svedkov, ktorým platil za to, že nechodili do práce. Keďže žalobca
do práce chodil, chce dostať svoju mzdu.

Z výpovede žalobcu v rámci trestného stíhania vyplýva, že v zápisnici o trestnom oznámení žalobca
uviedol, že celková suma, ktorú mu za štyri mesiace žalovaný vyplatil bola 150,00 € a pri výsluchu
uviedol, že vyplácal ho konateľ žalovaného pán C. a suma, ktorou ho vyplácal, bola 50,00 €, ktorú
vytiahol z peňaženky a takto mu celkovo uhradil 150,00 €. Koncom augusta mu vyplatil sumu 80,00 €.

Súd v konaní vydal platobný rozkaz 15Ro/70/2012-12 zo dňa 18.5.2012, voči ktorému v zákonnej lehote

podalodporžalovanýapoukázalnazáznamodInšpektorátuprácevKošiciachzodňa18.5.2011,keďna
základe podnetu žalobcu vykonal inšpekciu zameranú na dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových
predpisov v období od apríla do decembra 2010. V závere záznamu je uvedené, že neboli zistené žiadne
nedostatky. Na základe podnetu žalobcu bolo začaté trestné stíhanie za prečin nevyplatenia mzdy a
odstupného,ktoréhosamaldopustiťžalovaný,resp.jehoštatutárnizástupcovia,ktorékonanievšakbolo

zastavené z dôvodu, lebo nebolo preukázané, že by sa skutok stal. Žalovaný zdôraznil, že za obdobie
od 18.6.2010 do 18.9.2010 vyplatil žalobcovi mzdu v zmysle výplatnej listiny, ktorú žalobca vlastnoručne
podpísal.

Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že by mal mesačne vyplácané iba 80,00 €, dokonca v mesiaci

jún iba 40,00 €. Poukázal na výplatné listiny, ktoré boli riadne podpísané žalobcom ako aj ostatnými
zamestnancami. Tvrdenie sa nezakladá na pravde, aj keď ho potvrdzuje svedok Q., ktorý prispel
žalobcovi aj na úhradu súdneho poplatku. Ani svedkovia N. a E., ktorí uviedli, že si nič nenárokujú,
nakoľko im žalovaný nič nedlhuje, aj keď im vyplatili iba po 80,00 € mesačne. Svedkovia K., G. a
Ď. tiež uviedli, že si nič nenárokujú a potvrdili, že mali všetky svoje nároky titulom mzdy vyplatené.

Žalobca si ďalej nárokoval sumu 84,65 € titulom príspevku na stravovanie, avšak takýto príspevok
mu nepatrí, pretože žalovaný mu umožnil a zabezpečil stravovanie v Reštaurácii Fontána v Rožňave,
čo žalobca potvrdil svojim podpisom. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a žalovaný
namietal vieryhodnosť jeho výpovede ako aj výpovedí ním uvedených svedkov, ktorí sú jeho priatelia a
spoluzamestnanci so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorých pracovná disciplína a dochádzka do

práce bola problémová. Nepravdepodobnosť podpisovania výplatných pások v päťkrát po sebe idúcich
mesiacoch na inú sumu, než bola vyplatená, je znásobená tým, že žalobca dňa 19.9.2010 podpísal
Dohodu o vykonaní práce na dobu do 12.11.2010, čo by určite neučinil, keby mu naozaj žalovaný dlhoval
na nevyplatenej mzde tak vysokú sumu. Ak by boli žalobcom uvádzané tvrdenia pravdivé, v žiadnom
prípade by trestné stíhanie vo veci prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného nebolo zastavené z dôvodu,

že skutok nebol preukázaný. Preto žalobca navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania vo
výške 723,44 € z titulu trov právneho zastúpenia.

Konateľ žalovaného C. C.E. uviedol, že vytvoril chránenú dielňu, kde zamestnal žalobcu ako aj ďalších
siedmich zamestnancov so zdravotným postihnutím. Najprv zamestnanci boli zapracovávaní na výrobu

drevených hračiek, avšak oni nevedeli vyrábať veci. Výsledok bol taký, že k spätnému dátumu bola
chránená dielňa zrušená a preto od úradu práce nedostal ani jedno euro dotácie a zo svojich finančných
prostriedkov vyplatil na zriadenie dielne 20.000 €. Zamestnanci dostali výplaty riadne tak, ako tu sú
podpísané na výplatných listinách, pričom mzdy vyplácal jeden alebo druhý konateľ v hotovosti na dielni.
Zamestnancov si volal po jednom, peniaze vyplatil v hotovosti a zamestnanci mu podpísali výplatnú

listinu. Finančné prostriedky pochádzali buď z firmy Z. alebo zo Sklenárstva druhého konateľa, pána
T.. Tiež sa dávali finančné prostriedky na účet a z nich sa vyplácali odvody pre poisťovne. Účtovníčka
vypracovala výplatnú listinu, ktorú odovzdala konateľovi a podľa toho sa vyplatila mzda. Aj v konfrontácii
so žalobcom konateľ zotrval na tom, že vyplatil mzdu v takej výške, aká je uvedená na výplatnej listine.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a zistil nasledovné:

Svedok Z. T., bývalý konateľ a spoločník žalovaného potvrdil, že sa vytvorila chránená dielňa, bolo
urobené výberové konanie a s vybratými zamestnancami sa uzavreli riadne pracovné zmluvy cez úradpráce. U zamestnancov skúšali ich manuálne zručnosti, aby mohli vyrábať veci, avšak nakoniec sa celý
projekt nezrealizoval a dielňa sa zavrela. Finančné prostriedky zabezpečil svedok a spoločník C. C..
Svedok odpredal svoj podiel u žalovaného a v čase predaja bolo všetko vyrovnané. Nepamätal si, že by

vyplácal výplatu žalobcovi, avšak má vedomosti o tom, že všetky výplaty boli riadne vyplatené v čase,
keď odchádzal z firmy.

Svedok S. Q. uviedol, že spolu so žalobcom bol zamestnaný u žalovaného. Výplaty vyplácal konateľ
C., avšak suma vyplatená nezodpovedala sume uvedenej na výplatnej páske. Bolo mu povedané, že

peniaze mu budú vyplatené, keď dostanú z úradu práce. Svedok pri prvej výplate dostal 81,00 € a na
výplatnej páske bolo 317,00 €. Na ďalší mesiac asi nedostal nič a na nasledujúci mesiac dostal 80,00 €.
V decembri 2010 dostal od pána T. asi 124,00 €, pričom potreboval peniaze, tak výplatné pásky podpísal.
Tiež bol ubezpečený, že nevyplatené peniaze dostane. Z konfrontácie medzi svedkom a konateľom C.
vyplynulo to, že svedok tvrdil, že nedostal celú výplatu, pričom konateľ to popieral. Výplaty sa preberali
po jednom, ale zamestnanci medzi sebou sa rozprávali a tiež povedali, že nedostali celú mzdu tak, ako

podpísali. Túto skutočnosť oznámili na úrade práce, kde sa to neriešilo a tiež podali trestné oznámenie.
Svedok si doplatok mzdy zatiaľ neuplatňoval. Z výpovede svedka vo veci trestného stíhania vyplýva,
že za dobu trvania pracovného pomeru od 18.6.2010 do 18.9.2010 mu malo byť celkovo vyplatených
740,99 €, avšak mu bola vyplatená len suma 261,00 €. Bol uisťovaný, že peniaze mu budú doplatené,
ak ich preplatí úrad práce.

Svedok Š. Ď. uviedol, že bol zamestnaný u žalovaného. Mzda sa preberala v hotovosti, pri preberaní
neboli všetci, keď sa podpisovala výplatná listina. Žalovaný mu nič nedlhuje a obdržal mzdu tak, ako je
uvedená na výplatnej páske. Následne uviedol, že dostal sumu, ktorá je uvedená na výplatnej páske, ale
nedostal ju v hotovosti, ale formou inej pomoci, kde si firma jeho otca a firma pána T. navzájom pomáhali

a navzájom si započítavali vzájomné služby, pričom uviedol, že žalovaný mu nič nedlhuje. Vo firme sa
všeličo rozprávalo, dielňa sa ešte len zapracovávala, ľudia frflali, svedok nebol prítomný pri preberaní
výplaty, rozprávalo sa tam, že nedostali toľko, koľko mali, avšak on sa o nich nestaral. Nepamätal sa,
že by sa so žalobcom na túto tému rozprával. Z výpovede svedka v rámci trestného stíhania vyplýva,
že za odvedenú prácu u žalovaného bol vyplatený nie tak, ako je uvedené na výplatných listinách, ale

sa dohodol s konateľmi firmy a zobral tie peniaze, ktoré mu vyplatili priamo, pričom netrval na vyplatení
dlžnej sumy.

Svedok A. N. uviedol, že bol zamestnaný u žalovaného, avšak odrobil len niekoľko dní, nakoľko bol
práceneschopný. Výplatu mu dal konateľ T., prvýkrát mu doniesol 80,00 €, mal vtedy odrobených päť

dní a potom bol práceneschopný. K tomu dostal ešte nemocenské dávky. Druhýkrát bol za ním pán T.
a doniesol mu 80,00 € a tretíkrát mu tiež doniesol 80,00 € a dal mu podpísať výstup zo zamestnania.
Svedok nemal žiadnu pohľadávku voči žalovanému. Z výpovede svedka v rámci trestného stíhania
vyplýva, že nastúpil do práce u žalovaného, avšak hneď sa stal práceneschopným. Po ukončení
práceneschopnosti bol to nahlásiť zamestnávateľovi, ktorí mu uviedol, že zatiaľ nemusí chodiť do práce

a že mu dajú vedieť. Výplata mzdy sa realizovala vo forme zálohy po 80,00 € s tým, že zvyšok mu mal
byť doplatený neskôr. Po troch mesiacoch mu bolo oznámené ukončenie pracovného pomeru, pričom
za odvedenú prácu bol svedok vyplatený nie tak, ako je to uvedené vo výplatných listinách, ale dohodu
s konateľom akceptoval a nemá žiadnu pohľadávku voči žalovanému.

Svedok Q. E. uviedol, že bol zamestnaný u žalovaného s tým, že za prácu dostal výplatu po 80,00 €
mesačne a naposledy dostal 30,00 € alebo 40,00 €. Dohoda medzi svedkom a konateľom žalovaného
bola taká, že bude brať 100,00 € mesačne s tým, že nemusí chodiť do roboty. Zo začiatku do
roboty nechodil, len následne, aby absolvoval nejakú prax. Peniaze, ktoré podpísal, nedostal, nakoľko
sa dohodli, že bude dostávať 100,00 €. Z výpovede svedka v rámci trestného stíhania vyplýva, že

počas trvania pracovného pomeru mu bola vyplatená trikrát mzda po 80,00 € a raz 30,00 €, keď bol
práceneschopný. Celkovo mal dostať 786,41 €, ale bolo mu vyplatených len 270,00 €.

Svedok S. G. uviedol, že bol zamestnaný u žalovaného od júna do septembra 2010 a mzda mu bola
vyplatená v takej výške, ako je podpísaná na výplatnej listine. Vykonával upratovanie a prípravu dielne,

aby mohla byť spustená prevádzka. Peniaze boli vyplácané v hotovosti, nemal vedomosť o tom, že by
jeho kolegovia hovorili, že dostali menej peňazí, ako podpísali na výplatnej páske. Z výpovede svedka v
rámci trestného stíhania vyplýva, že žalovaný mu vyplatil mzdu riadne a včas tak, ako bola uvedená navýplatnej listine a po ukončení pracovného pomeru ešte ostal v spoločnosti ďalej pracovať na dohodu
a riadne bol vyplatený.

Svedok O. K. uviedol, že bol zamestnaný u žalovaného asi štyri mesiace. Výplatu vyplácal konateľ C.
a prvá výplata bola asi 80,00 €, potom dostávali zamestnanci viac. Svedok uviedol, že nikdy nedostal
sumu, ako bola uvedená na výplatnej páske odrazu, ale dostal ju na viackrát. Do práce chodil pravidelne,
dostávalzálohu,takžecelúmzdudostal,alenaviackrát.Nemalvedomosťotom,kedysavyplácalamzda
ostatným zamestnancom, alebo že by mali menej. Potvrdil, že žalovaným bol v celom rozsahu vyplatený.

Z výpovede svedka v rámci trestného stíhania vyplýva, že mzda bola vyplácaná, aj keď niekedy meškala,
alekonateľC.mumzduvyplatil,čobolopodpísanénavýplatnejpáske.Namzdenemážiadnepodlžnosti.
Po ukončení pracovného pomeru v septembri 2010 ostal vo firme ešte vykonávať práce na dohodu, za
čo bol riadne vyplatený.

SvedkyňaZ.C.uviedla,žebolazamestnanáužalovanéhovchránenejdielni,avšaknajprvtrebalodaťdo

poriadkudielňuapretorobilaspolusožalobcom.Ostatnýchzamestnancovvidelalenpripodpisezmluvy.
Následne bola presunutá do stolárskej dielne, kde bolo prašné pracovné prostredie a práca na stroji,
pričom bola alergička. Práca nebola pre ňu a nemala zabezpečené riadne pracovné podmienky. Čo sa
týkalo odmeňovania, dostala na výplatu 80,00 € pri podpise zmluvy a potom už nič nedostala. Keďže ju
prešla trpezlivosť, rozviazala pracovný pomer a vtedy je bola doplatená suma 150,00 € a za tri mesiace

práce dostala 230,00 €. Pri výplate nebola vyplácaná suma, ktorá bola uvedená na výplatnej listine z
dôvodu, že konateľ C. ich presvedčil nech podpíšu výplatné listiny s tým, že to potrebuje preukázať na
úrade práce a keď mu dajú dotáciu, tak peniaze im doplatí. Výplatné listiny podpísala dúfajúc, že peniaze
dostane. Keď sa to opakovalo aj na ďalší mesiac, stratila trpezlivosť a preto radšej odišla od žalovaného.
Počas troch mesiacov pri výplate stále podpísala výplatnú listinu s tým, že peniaze nedostala. Žalobca

dopadol podobne, nakoľko so žalobcom sa o tom rozprávala, že ani on nedostal peniaze. Svedkyňa
uviedla, že jej nebolo ponúknuté, že nemusí chodiť do práce, ona so žalobcom do práce chodiť musela.
S ostatnými zamestnancami sa počas troch mesiacov nestretla. Žalobca jej povedal, že dostal výplatu
80,00 €. Z výpovede svedkyne v rámci trestného stíhania vyplýva, že za celé obdobie, čo pracovala u
žalovaného, jej bola vyplatená suma 220,00 €, pričom podľa výplatných listín mala dostať 838,86 € a

to, že nebola vyplatená celková suma uvedená na výplatnej listine bolo odôvodnené tým, že úrad práce
ešte nepriznal dotáciu na mzdu.

Svedkyňa T. E., ktorá vykonávala účtovníctvo pre žalovaného uviedla, že z predložených listinných
dôkazov vyplývajú pohyby v pokladničnej knihe, kedy boli vložené a na čo boli použité finančné

prostriedky. Uviedla, že nebola prítomná pri výplatách, len jej boli nahlásení zamestnanci a potrebné
údaje, vypracovala mzdový list, vypočítala hrubú mzdu, odvody, čistú mzdu, následne sa vypracovala
výplatná listina, ktorú podpísali zamestnanci a táto sa priložila ako doklad do účtovníctva. Žalovaný
mal finančné prostriedky v hotovosti v pokladni, nemal ich na účte. So zamestnancami sa stretla na
začiatku ich pracovného pomeru, kde predložili doklady, nahlásili v akej sú poisťovni. Počas trvania

pracovného pomeru sa zamestnanci dotazovali, či im niečo ešte bude vyplatené s tým, že im bolo
vysvetlené, že svedkyňa robí len účtovníctvo a nič nevypláca. Zamestnanci nepýtali mzdu, ale pýtali sa,
či nedostanú ešte niečo naviac. Svedkyňa potvrdila, že všetky odvodové povinnosti za zamestnancov
aj za žalovaného boli uhradené v prospech poisťovní, o čom existujú účtovné doklady.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Z Pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 17.6.2010 vyplýva, že bol dohodnutý
deň nástupcu do práce 18.6.2010 s druhom vykonávanej práce výroba drevených hračiek na pracovisku
Rožňava, Nadabula 232 s dohodnutou hrubou mzdou 348,54 € so skúšobnou dobou tri mesiace a s

pracovným pomerom na dobu neurčitú.

Z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 18.9.2010 vyplýva, že pracovný pomer sa skončil v
skúšobnej dobe k tomuto dňu.

Z Dohody o vykonaní práce zo dňa 19.9.2010 vyplýva, že žalobca so žalovaným uzavrel dohodu do
12.11.2010 s dohodnutou odmenou 30,00 € mesačne za účelom opracovania dreva.Z výplatnej listiny za obdobie 06/2010 vyplýva, že žalobca podpísal prevzatie sumy 125,96 € a podobne
aj ďalší siedmi zamestnanci, ktorí boli vypočutí ako svedkovia. Z výplatnej listiny za obdobie 07/2010
vyplýva, že žalobca podpísal prevzatie sumy 307,51 € ako aj ostatní vypočutí svedkovia, pričom A. N.

prevzal 10,46 €. Z výplatnej listiny za obdobie 08/2010 vyplýva, že žalobca podpísal prevzatie sumy
307,50 €, ako aj ostatní svedkovia, okrem A. N. a Z. C.. Z výplatnej sitiny za obdobie 09/2010 vyplýva,
že žalobca podpísal prevzatie sumy 181,87 € a na výplatnej listine sú uvedení aj ďalší zamestnanci
s rôznymi inými sumami. Vo výplatnej listine žalobca prevzal aj sumu 24,30 € na základe dohody o
vykonaní práce. Z výplatnej listiny za obdobie 11/2010 vyplýva, že žalobca podpísal prevzatie sumy

24,30 €. Výplatné listiny sa zhodujú s údajmi uvedenými vo výplatných páskach za celé vyššie uvedené
obdobie u jednotlivých zamestnancov, teda žalobcu a vypočutých svedkov.

Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava zo dňa 10.5.2013 vyplýva, že so žalovaným
uzavreli dohodu z 1.6.2010 o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne. Dňa 24.6.2009 bola
zaevidovaná žiadosť o priznanie postavenia chránenej dielne a chráneného pracoviska, na základe

ktorej bolo priznané postavenie chránenej dielne 28.6.2010. V zmysle dohody nedošlo k žiadnemu
finančnému plneniu z dôvodu nesúladu a nezrovnalostí zistených v podporných dokladoch žiadosti o
úhradu platby pri opakovaných monitoringoch, resp. z ústnych podaní zamestnancov. Účastníci pristúpili
dňa 12.11.2010 k skončeniu dohody vzájomnou dohodou spätne od 1.6.2010 a k odňatiu postavenia
chránenej dielne. Z kalkulácie predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne zo dňa 1.6.2010

vypracovaných žalovaným pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava vyplýva, že celkové
náklady predstavujú 117.725,92 € a maximálny príspevok podľa dohody je 74.921,44 €. Kalkulovaná
suma predstavuje 30.700 € náklady na zriadenie dielne a 57.025,90 € mzdových nákladov pre osem
zamestnancov platených mesačnou mzdou po 348,54 €.

Z Dohody o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne uzavretej medzi Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Rožňava a žalovaným zo dňa 1.6.2010 vyplýva, že žalovanému bol schválený
príspevok v celkovej výške 74.921,44 € poskytnutý ako príspevok na zriadené pracovné miesto pre
občana so zdravotným postihnutím v profesii výroba drevených hračiek.

Z pokladničnej knihy žalovaného za rok 2010 vyplýva, že celkové vklady predstavovali 19.792 € a
celkové výdavky predstavovali 15.810,81 €, z čoho odvody predstavovali 2680 € a mzdy predstavovali
6991,35 €.

Z mesačného výkazu poistného a príspevkov pre sociálnu poisťovňu uhradených žalovaným vyplýva,

že za žalobcu, ako aj ostatných zamestnancov bola odvedená v mesiaci jún 2010 suma 356,80 €, v
mesiaci júl 2010 suma 835,80 €, v mesiaci august 2010 suma 955,20 €, v mesiaci september 2010
suma 449,10 €.

Z výkazu preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie pre Union zdravotná poisťovňa za

mesiace jún 2010 až september 2010 vyplýva, že okrem ostatných zamestnancov aj u žalobcu bol
vykonaný odvod preddavku z hrubej mzdy zhodnej ako na výplatnej listine. Podobne u ostatných
zamestnancov je výkaz u zdravotnej poisťovne Dôvera a Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Z výpisu z účtu žalovaného ku dňu 30.06.2010 až 30.09.2010 vyplýva, že boli vykonávané odvody v

prospech sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní v súlade s vyššie uvedenými výpočtami odvodov.

Zo Záznamu Inšpektorátu práce Košice zo dňa 18.5.2011 vyplýva, že žalovaný predložil osobné
spisy zamestnancov a to žalobcu a vypočutých svedkov, prihlášky do sociálnej poisťovne, skončenie
pracovného pomeru svedka N. a svedkyne C.Á., skončenie pracovného pomeru u žalobcu a ostatných

svedkov dohodou, odhlášky zo sociálnej poisťovne, mzdové listy zamestnancov, výplatné listiny
zamestnancov, Hospodársku zmluvu s Fontána RV s.r.o. o poskytovaní stravy zamestnancom,
Oboznámenie zamestnancov o možnosti odoberania stravy zo dňa 18.6.2010, záznam o vstupnom
školení BOZP, priznanie postavenie chránenej dielne a zrušenie postavenia chránenej dielne. Pri výkone
inšpekcie neboli zistené nedostatky.

Zo správy Inšpektorátu práce Košice zo dňa 29.7.2013 vyplýva, že pri výkone inšpekcie boli predložené
okrem iných doklady a to Oboznámenie zamestnancov s možnosťou odoberania stravy v priestorochReštaurácie Fontána od 18.6.2010 do skončenia pracovného pomeru a Hospodárska zmluva medzi
dodávateľom Fontána RV s.r.o. a žalovaným, odoberanie obedov pre zamestnancov žalovaného.

Z Prehlásenia zamestnancov pre žalovaného, ktoré podpísal, okrem iných aj žalobca dňa 18.6.2010
vyplýva, že žalobca potvrdil, že bol oboznámený s možnosťou odoberania stravy v priestoroch
Reštaurácie Fontána od 18.6.2010 do skončenia pracovného pomeru a zároveň potvrdil, že aj využil
možnosť odoberania stravy v uvedenej reštaurácii.

Z uznesenia Obvodného oddelenia PZ v Rožňave ČVS: ORP-273/RV-RV-2011 zo dňa 6.7.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 27.7.2011 vyplýva, že trestné stíhanie začaté za prečin nevyplatenia mzdy
a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť C. C. a Z. T.
ako konatelia žalovaného tým, že nevyplatili svojmu zamestnancovi mzdu, na ktorú mal nárok v deň
splatnosti v období od júna do septembra 2010, čím mali spôsobiť žalobcovi škodu vo výške 769,99 €,
bolo zastavené, pretože sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Z pracovného hodnotenia žalobcu u jeho zamestnávateľa JUDr. Ladislava Csákóa vyplýva, že žalobca
pristupuje k práci zodpovedne, je dochvíľny, svedomitý a prispôsobivý. Osvojuje si pracovné postupy a
poznatky potrebné na výkon práce. Je nekonfliktný a schopný pracovať v kolektíve. Voči jeho pracovnej
morálke a osobným vlastnostiam zamestnávateľ nemá žiadne výhrady.

Z uznesenia Okresného súdu Rožňava 3T/121/1997-211 zo dňa 31.3.1998 vyplýva, že konateľ
žalovaného C. C. je účastný amnestie a odpúšťa sa mu uložený trest a dňom 3.3.1998 sa na neho hľadí
akoby nebol odsúdený.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto
ju zamietol.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia nevyplatenej mzdy a príspevku na stravovanie. V časti
nevyplatenej dovolenky zobral žalobu späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že nárok na

šesť dní dovolenky, ktorý mu vznikol počas trvania pracovného pomeru, vyčerpal.

Výrok o zastavení konania v prevyšujúcej časti, teda v sume 42,49 € sa opiera o ustanovenie § 96 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku.

Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný mu nevyplatil riadne mzdu za obdobie mesiacov 06/2010
až 09/2010, pričom nedoplatok predstavuje 642,86 € a naviac žalovaný nezabezpečil žalobcovi
stravu, preto žalobca požadoval do žalovaného sumu 84,65 € ako príspevok na stravovanie za 57
odpracovaných dní.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhnú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie

tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok
neunesenie dôkazného bremena. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie ten účastník
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide
o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch strana zaťažená
dôkazným bremenom však objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach,

významných pre rozhodnutie v predmetom spore, avšak protistrana má tieto informácie k dispozícii.
Ak strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň oporné body skutkového stavu a zvýši tak
pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje vysvetľovacia povinnosť protistrany. Nesplnenie
tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu
povinnosť nesplnila. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného

bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na
súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne ajiné než nevrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, teda zodpovednosť za

preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Povinnosťou žalobcu v tomto konaní bolo teda preukázať, že žalovaný mu nevyplatil mzdu za konkrétne
obdobie, resp. že mu nezabezpečil stravovanie, alebo uhrádzanie príspevku na stravovanie. Na druhej
strane povinnosťou žalovaného bolo tvrdenia žalobcu vyvrátiť dôkaznými prostriedkami, z ktorých by

jednoznačne vyplývalo, že mzdu žalobcovi vyplatil a zabezpečil mu stravovanie alebo mu uhrádzal
príspevok na stravovanie.

Žalobca v konaní tvrdil, že mu nebola vyplatená celková mzda vo výške 922,86 €, ako mala byť za
obdobie od júna 2010 do septembra 2010, kým mu trval pracovný pomer. Ďalej žalobca tvrdil, že mu
bola vyplatená suma len 280 € a to 40,00 € za mesiac 06/2010 a po 80,00 € za mesiace 07/2010, 8/2010

a 9/2010. Žalobca potvrdil, že podpísal výplatnú listinu, že prevzal celú tam uvedenú sumu, no napriek
tomumumalibyťvyplatenénímuvedenénižšiesumysprísľubom,žeakžalovanýdostanedotáciu,bude
mu mzda doplatená v celkovej výške. Žalobca ďalej poukázal na to, že uvedenú skutočnosť nahlásil
na úrade práce, o čom svedčí záznam o podaní zo dňa 3.11.2010, naviac podal trestné oznámenie,
ktoré bolo spísané dňa 6.4.2011 na OO PZ v Rožňave, z ktorého vyplýva, že žalovaný mu za štyri

mesiace práce vyplatil len 150,00 € a mal mu vyplatiť 946,99 €. Podobne aj v zápisnici o výsluchu svedka
poškodeného žalobca tvrdil, že mu celkovo bola vyplatená suma 150,00 € zo strany žalovaného, pričom
koncom augusta 2010 mu bola vyplatená suma 80,00 € a potom suma 50,00 €. V žalobe žalobca však
tvrdil, že mu bola celkovo vyplatená suma 280,00 € a to za maľovanie vo výške 40,00 € a trikrát po 80,00
€ za mesiace júl až september 2010.

Jedná sa o rozpor vo výpovediach žalobcu, nakoľko z iných vykonaných dôkazov nebolo možné overiť,
koľko v skutočnosti žalobca mal dostať reálne vyplatených finančných prostriedkov z titulu mzdy okrem
tvrdenia žalobcu a výplatných listín, ktoré žalobca podpísal za sporné obdobie.

Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že aj ostatní zamestnanci nepoberali mzdu vo výške, ktorá bola
uvedená na výplatnej listine, ale poberali po 80,00 €, čo vyplynulo z výpovedí ostatných zamestnancov,
ktorí buď potvrdili, že im nebola vyplácaná celá mzda, resp. mali rozporné výpovede ako svedok Ď.,
ktorý pred políciou vypovedal tak, že nedostal celú mzdu a pred súdom už vypovedal inak, pričom u
svedka G. sa jednalo o osobu, ktorá nemusela chodiť do roboty a preto potvrdil, že mal vyplatenú mzdu.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pri preberaní mzdy bol sám s konateľom žalovaného C. C. a
teda nevedel uviesť žiadny priamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že nemal vyplatenú mzdu. Poukazoval
však na nepriame dôkazy a to vyplácanie mzdy ďalším zamestnancom, resp. oznámenie na úrad práce
a na políciu, že mu nebola vyplatená mzda. Zároveň o tom aj svedčí podaná žaloba aj keď ostatní

zamestnanci žalobu nepodali, pričom len svedok S. Q. uviedol, že mal prispieť do súdneho poplatku pre
žalobcu a že vyčká na to, ako dopadne žalobca.

Súd zdôrazňuje, že žalobca okrem vyššie uvedených tvrdení a nepriamych dôkazov nepredložil žiadny
priamy dôkaz na skutočnosť, že by mu nebola vyplatená riadne mzda za sporné obdobie, nakoľko túto

okolnosť len tvrdil, čo bolo však v úplnom rozpore s tým, že vlastnoručne podpísal všetky výplatné listiny,
kde potvrdzoval prevzatie mzdy.

Na druhej strane bolo povinnosťou žalovaného v konaní preukázať dôkazom, resp. označiť taký dôkaz,
ktorý by preukazoval, že mzdu žalobcovi riadne vyplatil.

Žalovaný v konaní predložil kompletné výplatné listiny za obdobie od júna do septembra 2010 a to za
žalované obdobie, ako aj výplatné listiny za ďalšie obdobie, kde žalobca u neho pracoval na základe
dohodyovykonanípráce.Výplatnálistinajejpodpísanážalobcomataknaorigináli,akoajnafotokópiách
žalobca potvrdil svoj podpis. Výplatná listina sa zhoduje s výplatnou páskou jednotlivých zamestnancov

aj žalobcu za sporné obdobie. Žalovaný v konaní súdu predložil výpis z pokladničnej knihy, z ktorej
vyplývajú výbery finančných prostriedkov na mzdu a na odvody, ako to bolo vyššie oboznamované a
ďalej predložil výpisy z účtu za rok 2010, z ktorých vyplývajú jednotlivé platby pre sociálnu poisťovňu a
zdravotné poisťovne podľa toho, ktorý zamestnanec, v ktorej zdravotnej poisťovni bol poistený. Zároveňdoložil výkazy preddavkov na poistné u všetkých zamestnancov ako aj u žalobcu, z ktorých vyplýva,
že u žalobcu pre poisťovňu Union odvádzal preddavky v súlade so zákonom vypočítaných z celkového
príjmu žalobcu zhodného príjmom uvedeným v opise mzdového listu za sporné obdobie.

Na jednej strane teda žalobca tvrdil, že mu nebola vyplatená mzda, pričom v rámci trestného oznámenia
uviedol, že mu bola vyplatená suma len 150,00 € a v žalobe uviedol, že mu bola vyplatená suma 280,00
€, pričom svoje tvrdenia preukazoval označením svedkov, zamestnancov, ktorí mali potvrdiť, že tiež
nemali vyplatenú celkovú mzdu.

Iný priamy dôkaz, z ktorého by sa dalo jednoznačne uzavrieť, že žalobcovi žalovaný mzdu nevyplatil,
v konaní nepredložil.

Na druhej strane žalovaný v konaní predložil výplatné listiny podpísané žalobcom, ktorý potvrdzoval
prijatie mzdy tak, ako je uvedená na výplatnej listine. Žalovaný teda predložil výplatnú listinu podpísanú

vlastnoručne žalobcom, čo je autentický najdôveryhodnejší dôkazný prostriedok, ktorý sa používa
za účelom potvrdenia určitej skutočnosti. Podpis v súkromnom práve sa považuje za platný ak je
vlastnoručný a obsahuje meno osoby, ktorá ho urobila. Etymológia slova podpis vychádza z latinského
slova signum, ktoré sa prekladá ako znamenie, znak, doklad, alebo i dôkaz. Ide o formálne označenie
právneho úkonu konajúcou osobou, ktorý sa má urobiť v materializovanej forme. Písomná forma

právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti, kde je zachytený text listiny
a podpisu konajúcej osoby.

Žalobca teda vlastnoručným podpisom potvrdil, že prevzal na výplatnej listine uvedenú sumu mzdy
za jednotlivé mesiace, čím najautentickejším spôsobom potvrdil realizáciu tohto úkonu. Ak žalovaný v

konaní predložil originál výplatnej listiny, kde bol podpísaný žalobca, že prevzal sumu tam uvedenú,
žalovaný si splnil svoju dôkaznú povinnosť preukázať v konaní, že mzdu žalobcovi vyplatil. K výplatným
listinám žalovaný predložil ďalšie listinné dôkazy svedčiace o tom, že výplatné listiny boli totožné
s výplatnými páskami za jednotlivé obdobie u všetkých zamestnancov, kde bol vykonaný výpočet
mzdy, odvodov a výpočet čistej mzdy. K výplatným páskam zároveň boli pripojené výkazy odvodov

pre sociálnu poisťovňu a pre zdravotné poisťovne a zároveň bol predložený dôkaz výpisu z účtu
žalovaného, že uvedenú platby boli za zamestnancov uhradené. Pri trestnom stíhaní v konaní ORP-273/
RV-RV-2011 boli uvedené listiny žalovaným predložené a výsledkom bolo zastavenie trestného stíhania
z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie a to nevyplatenie mzdy a
odstupného. Z výsledkov kontroly Inšpektorátu práce Košice vyplýva, že v účtovníctve žalovaného a

v pracovnoprávnych dokladoch neboli zistené nedostatky. Z toho je možné konštatovať, že žalovaný
ako zamestnávateľ si splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákonník práce a iné právne predpisy v
súvislosti s uzatváraním pracovného pomeru, vyplácaním mzdy, ako aj ukončením pracovného pomeru
a s vykonaním odvodových povinností.

Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 až 3 Zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce:
(1) Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

(2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné,

odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu,
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy
z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť,
peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so

zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy,
ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom
zamestnancovi zo zisku po zdanení.

(3) Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri

príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení
alebo zo sociálneho fondu.

Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 až 3 Zákonníka práce:(1) Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho
mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

(2) Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením
dovolenky.

(3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné
obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom

výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 až 8 Zákonníka práce:
(1) Vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak kolektívna zmluva alebo
zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania mzdy v
prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia alebo v

cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

(2) Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej
zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie
každej skompletizovanej pridelenej práce.

(3) Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých
termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom
termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú.

(4) Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak
sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom
pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo
najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú
inak.

(5) Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje
o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o
stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach
zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak

sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami.
Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne
v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na
starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na
garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na

starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ
predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

(6) Zamestnanec môže na prijatie mzdy písomne splnomocniť inú osobu. Bez písomného
splnomocnenia možno vyplatiť mzdu inej osobe ako zamestnancovi, len ak tak ustanoví osobitný

predpis.

(7) Zamestnávateľ nemá právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca vo voľnom nakladaní
s vyplatenou mzdou.

(8) Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú
zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike,
ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe
dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr
v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené

zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení teda vyplýva, že zamestnávateľ je povinný zamestnancovi
za vykonanú prácu vyplácať mzdu a akým spôsobom.V prejednávanej veci žalovaný vyplácal svojim zamestnancom mzdu v hotovosti po tom, ako podpísali
výplatnú listinu. Z toho vyplýva, že žalovaný si splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá

zákonník práce a v konaní predložil dôkaz a to podpis na výplatnej listine, že žalobcovi mzdu vyplatil.

Z predložených listinných dôkazov je jednoznačné, že žalobca v mesiacoch júl až november 2010
podpisoval výplatné listiny a potvrdzoval, že mzdu prebral. Súd nepovažuje za logické, aby zamestnanec
po takú dlhú dobu prebral menšie sumy a napriek tomu potvrdzoval prevzatie vyšších súm, čím by sa

zbavil akéhokoľvek možného dôkazu o tom, že prevzal nižšiu sumu, ako mu v skutočnosti mala byť
vyplatená. Ani tvrdenie žalobcu, že sa spoliehal, že žalovaný mu vyplatí aj zvyšok mzdy, nakoľko tak
mu to sľuboval, nemôže spôsobiť negovanie listinného dôkazu, ktorý predložil žalovaný a to podpísanie
výplatnej listiny. Je pravdou, že žalovaný mal uzavretú dohodu s Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Rožňave o zriadení chránenej dielne a o poskytnutí dotácie na zriadenie chránenej dielne a
na refundáciu mzdy prijatých zamestnancov, avšak uvedená dohoda bola zrušená spätne k 1.6.2010 a

žalovaný neobdržal od úradu práce žiadne finančné prostriedky. To však nepreukazuje, že by z vlastných
finančných prostriedkov nevyplatil svojich zamestnancov vrátane žalobcu.

Za uvedenej dôkaznej situácie súd konštatuje, že žalovaný jednoznačným originálnym spôsobom v
konaní preukázal, že mzdu žalobcovi vyplácal tak, ako je uvedená na výplatnej listine a preto v tejto

časti bolo potrebné žalobu zamietnuť. Tvrdenie žalobcu, že dostal len 280,00 € (v trestnom konaní tvrdil,
že len 150,00 €) hoci aj podporené výpoveďami niektorých svedkov, že ani oni nedostali celú mzdu
ešte nepreukazuje skutočnosť, že žalobca nedostal celú mzdu, keď dôkazná situácia bola len tvrdením
žalobcu podporeným nepriamymi dôkazmi proti tvrdeniu konateľa podporeným priamym dôkazom -
výplatnou listinou.

Ďalším nárokom žalobcu bola náhrada za neposkytnutú stravu.

Podľa § 152 ods. 1 až 8 Zákonníka práce:
(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie

zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť
nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na
pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť
zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme v zahraničí.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého
hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom
stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie
pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie

sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá
má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v
rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín,
zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac
však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín
podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

(4) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej

osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota
stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75% stravného
poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

(5) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej

osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok,
je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3% z hodnoty sumy uvedenej na
stravovacej poukážke.(6) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak
povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce
na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak

zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov
nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

(7) Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 6 aj zamestnancovi pri
výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa odseku 2 alebo ak by

stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

(8) Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov
a) upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky,
prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,

b) umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za
rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,

c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie
podľa odseku 3.

Žalobca tvrdil, že žalovaný mu nezabezpečil stravovanie na pracovisku buď poskytovaním jedného
teplého hlavného jedla vrátane teplého nápoja, alebo zabezpečením stravovania prostredníctvom inej
osoby. Preto si uplatnil náhradu vo výške 84,65 € za 57 odpracovaných dní.

Na druhej strane žalovaný uviedol, že predložil listinné dôkazy pri kontrole Inšpektorátu bezpečnosti
práce Košice, ktoré sú uvedené v zápisnici o vykonanej kontrole a to Hospodársku zmluvu uzavretú s
Fontána RV s.r.o. Rožňava a žalovaným o poskytovaní obedov pre zamestnancov žalovaného počnúc
od 18.6.2010, teda od vzniku pracovného pomeru žalobcu a zároveň predložil listinný dôkaz - podpísaný
žalobcom a siedmimi svedkami vypočutými v tomto konaní, kde svojim podpisom potvrdili, že boli

oboznámenísmožnosťouodoberaniastravyvpriestorochReštaurácieFontánavRožňaveod18.6.2010
do skončenia pracovného pomeru u žalovaného. Z oboznamovanej hospodárskej zmluvy vyplýva, že
dodávateľ bude poskytovať pre zamestnancov žalovaného obedy vo forme polievky a hlavného jedla a
nazákladeodobratýchobedovzamestnancamisabudežalovanémufakturovaťcenazaodobratéobedy.

Z vyššie uvedených listinných dôkazov teda vyplýva, že žalovaný si splnil svoju povinnosť v
zmysle ustanovenia § 152 zákonníka práce tým, že zabezpečil svojim zamestnancom stravovanie
prostredníctvom právnickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ je povinný stravovanie iba

zabezpečiť a nie ho aj sám poskytovať. Svoju povinnosť si teda splní, ak poskytne jedno teplé hlavné
jedlo a vhodný nápoj, buď realizuje vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení
iného zamestnávateľa, alebo ak zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom
právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na sprostredkovanie stravovacích služieb.

V prípade, že žalobca nevyužil uvedenú možnosť a počas pracovného pomeru sa nechodil stravovať
do zariadenia, kde bola zabezpečená strava, sám zmaril možnosť využiť zabezpečené stravovanie a
preto nie je dôvodné, aby si uplatňoval náhradu za neposkytnutú stravu. Súd v tejto súvislosti opäť
konštatuje, že žalobca mal preukázať, že mu žalovaný nezabezpečil stravovanie v zmysle zákonníka
práce, čo však žalovaný vyvrátil predloženými listinnými dôkazmi z 18.6.2010, z ktorých vyplýva, že

hneď v prvý deň vzniku pracovného pomeru umožnil svojim zamestnancom a teda aj žalobcovi stravovať
sa v zmluvnom zariadení. Ani skutočnosť, že zmluvné zariadenie nie je v tesnej blízkosti prevádzky,
nespôsobuje neumožnenie stravovanie sa, nakoľko žalovaný by musel poskytnúť dostatočný časový
priestor pre svojich zamestnancov, aby vedeli počas obedňajšej prestávky sa dostaviť k poskytovateľovi
stravy a vrátiť sa späť na pracovisko, resp. mali možnosť využiť stravovanie aj po ukončení pracovnej

doby pri návrate z pracoviska. Preto bolo potrebné aj v tejto časti žalobu zamietnuť.Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Úspešný žalovaný si uplatnil trovy konania vo výške 723,44 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
nasledovne:

1. Príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 1.6.2012, hodnota jedného úkonu 51,45 € plus režijný paušál
7,63 €, t.j. 59,08 €.
2. Písomné podanie vo veci samej-odpor zo dňa 4.6.2012, hodnota jedného úkonu 51,45 € plus režijný
paušál 7,63 €, t.j. 59,08 €.

3. Účasť na pojednávaní zo dňa 10.12.2012, hodnota jedného úkonu 51,45 € plus režijný paušál 7,63
€, t.j. 59,08 €.
4. Účasť na pojednávaní zo dňa 6.2.2013, hodnota jedného úkonu 51,45 € x 2 plus 1 x režijný paušál
7,81 €, t.j. 110,71 €.
5. Porada s klientom zo dňa 12.3.2013, hodnota jedného úkonu 51,45 € plus režijný paušál 7,81 €, t.j.
59,26 €.

6. Účasť na pojednávaní zo dňa 13.3.2013, hodnota jedného úkonu 12,86 € plus režijný paušál 7,81
€, t.j. 20,67 €.
7. Účasť na pojednávaní zo dňa 12.6.2013, hodnota jedného úkonu 51,45 € plus režijný paušál 7,81
€, t.j. 59,26 €.
8. Účasť na pojednávaní zo dňa 21.6.2013, hodnota jedného úkonu 51,45 € plus režijný paušál 7,81

€, t.j. 59,26 €.
9. Porada s klientom zo dňa 18.7.2013, hodnota jedného úkonu 51,45 € plus režijný paušál 7,81 €, t.j.
59,26 €.
10. Písomné podanie vo veci samej zo dňa 19.7.2013, hodnota jedného úkonu 51,45 € plus režijný
paušál 7,81 €, t.j. 59,26 €.

11. Účasť na pojednávaní zo dňa 19.7.2013, hodnota jedného úkonu 51,45 € plus režijný paušál 7,81
€, t.j. 59,26 €.
12. Účasť na pojednávaní zo dňa 2.8.2013, hodnota jedného úkonu 51,45 € plus režijný paušál 7,81
€, t.j. 59,26 €.

Trovy konania spolu: 723,44 €.

Súd zistil, že žalovaný si vyúčtoval odmenu v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v časti hodnoty úkonu
a režijného paušálu za jednotlivé vykonané úkony, avšak pri dvoch poradách so žalovaným zo dňa
12.3.2013 a 18.7.2013 mal účtovať v súlade s § 14 ods. 2 písm. a) Vyhlášky 655/2004 Z.z. jeden úkon

vo výške 2/3-tín základnej sadzby tarifnej odmeny za ďalšiu poradu s klientom za každú skončenú
hodinu, nakoľko porady trvali podľa záznamov viac ako hodinu a menej ako dve hodiny. Preto náhrada
za uvedený úkon mala pozostávať z odmeny vo výške 34,30 € plus 7,81 € režijný paušál. Preto v tejto
časti súd odmenu znížil. Odmena za právne zastupovanie predstavuje náhradu za 12 úkonov tak, ako
ich uplatnil žalovaný, ktoré boli vykonané. Uplatnená odmena bola znížená tak, ako je vyššie uvedené

a celková odmena predstavuje 689,14 €.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadal aj na ustanovenie § 150 ods. 1,2 Občianskeho
súdneho poriadku, avšak nedospel k záveru, že by sa tu jednalo o dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie trov konania, nakoľko žalobca žiadal doplatiť mzdu napriek tomu, že podpísal prevzatie

uvedenej mzdy. Vzhľadom na skutočnosť, že sa vo veci jedná o pracovný spor, ale v podstate aj o
drobný spor, vzhľadom na to, že žalovaná suma nepresahuje 1000,00 €, v zmysle odseku 2 citovaného
§-u, súd môže nepriznať trovy konania, alebo ich znížiť. Aj keď trovy konania dosahujú skoro výšky
žalovanej sumy, súd však konštatuje, že boli vynaložené dôvodne, nakoľko žalovaný sa musel brániť
voči tvrdeniam žalobcu, ktoré v konaní nepreukázal a za tým účelom museli byť vykonávané viaceré

pojednávania aj z titulu výsluchu svedkov a zabezpečené listinné dôkazy a preto súd nepristúpil k
zníženiu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí

byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.