Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/156/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112206412
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112206412.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C.. Y. X., N.., P. XX, XXX XX C. P. Y., proti
odporcovi: F. E. - U. F. F. E., Ž. O. XX, XXX XX V., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy,
na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. februára 2013, č.k.
16C 47/2012-92, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych
poplatkov. Na základe žiadosti posudzoval podľa ustanovenia § 138 O.s.p. jeho osobné pomery. Z
potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch vyplynulo, že navrhovateľ je vyštudovaný
v odbore ekonómia, je zamestnaný vo funkcii navrhovateľa s pracovným pomerom na neurčitý čas,
pričom jeho príjem za posledný polrok predstavuje sumu 639,32 EUR, iný príjem nemá, nevlastní

nehnuteľnosti, ani motorové vozidlo. Ďalej mal súd za preukázané, že má pohľadávky vo výške
242.594,67 EUR, 2.208,057 EUR, 22.560,- EUR vymáhané v konkurze 3K 42/2010, ďalej má pôžičky
v sume 11.391,23 EUR, 13.366,44 EUR, 10.049,13 EUR, 2.157,26 EUR a 2.689,19 EUR uplatnené v
konkurze 3K/42/2010. Na stravu a oblečenie mesačne minie sumu 250,- EUR, 86,- EUR na cestovné
do zamestnania a výdavky na lieky predstavujú sumu 30,- EUR, je ženatý a manželkin príjem je 520,-
EUR mesačne a nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Zistil, že navrhovateľ je zapísaný

ako jediný spoločník a konateľ v spoločnosti U. P. spol. s r.o., IČO: XX XXX XXX, pričom
výška vkladu navrhovateľa v obchodnej spoločnosti je 783.376,48 EUR. Mal za to,
že navrhovateľ opodstatnenosť svojej žiadosti nepreukázal dostatočne, keďže neuviedol skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali záver, že je v situácii, v ktorej by platenie súdneho poplatku malo za následok
ohrozenie jeho sociálnych a majetkových pomerov do takej miery, že by bola ohrozená jeho životná
existencia alebo existencia osôb na neho odkázaných. Uviedol, že navrhovateľ má pravidelný mesačný

príjem zo zamestnania, je registrovaný v obchodných spoločnostiach ako spoločník a konateľ a
má tak možnosť získať finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku bez toho, aby
sa ocitol v hmotnej núdzi. Mal za to, že samotné vyhlásenie konkurzu na majetok navrhovateľa nie je
okolnosťou, ktorá by preukázala existenciu majetkových pomerov účastníka, pre ktoré by bolo možné
priznať oslobodenie od súdneho poplatku a nie je dôvodom na oslobodenie od súdnych
poplatkov. Vzhľadom na majetkové pomery navrhovateľa, na predmet sporu a zákonné ustanovenia súd

prvého stupňa dospel k záveru, že u navrhovateľa nie sú splnené podmienky na oslobodenie
od súdnych poplatkov, nakoľko to nezakladajú jeho majetkové pomery.

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ riadne a včas odvolanie, nakoľko súd prvého stupňa
právne a vecne pochybil pri vyhodnocovaní podania navrhovateľa zo dňa 25.01.2013, ktorým sa
domáhal oslobodenia od súdnych poplatkov. Uviedol, že jeho čistý príjem je 639,92 EUR, pričom na

stravu a oblečenie mesačne minie 250,- EUR, na cestovné do zamestnania 86,- EUR a na lieky 30,-
EUR. Disponibilný zostatok predstavuje 273,92 EUR. Jeho manželka má čistý mesačný príjem 520,-EUR, pričom na stravu a oblečenie mesačne minie 250,- EUR, na cestovné do zamestnania 82,- EUR
a na lieky 42,- EUR. Disponibilný zostatok predstavuje sumu 146,- EUR. Uviedol, že okrem toho musí
dotovaťpovinneúčetsprávcukonkurznejpodstatyvovýške160,-EUR,pričommuzostane iba

113,92 EUR. Poukázal na to, že požadovaný poplatok súdu predstavuje sumu 1.056,- EUR, pričom ide
zjavne o nezvládnuteľný nepomer, ktorý nie je možné legálne zvládnuť. Uviedol, že spolu s manželkou
žijeusvojejdcérysjejznačnoufinančnoutoleranciouavďakavleklémukonkurzusadoposiaľnepodarilo
speňažiť k dnešnému dňu žiadnu z pohľadávok, vďaka dlhotrvajúcim incidenčným sporom s hlavným
dlžníkom. Pokiaľ ide o existenciu spoločnosti U. P. sP.. so základným kapitálom 783.376,48 EUR uviedol,

že ide o základné imanie, ktoré je kryté pohľadávkou voči F. vymáhanej v súdnom konaní č.k. 23Cb
12/2010, pričom žaloba bola podaná v roku 2008 a doposiaľ sa neuskutočnilo ani jedno pojednávania, a
to napriek výzvam o odstránenie prieťahov. Mal za to, že spoločnosť sa ocitla vo finančnej situácii, kedy
jediným východiskom je riešenie jej zániku. Postup súdu prvého stupňa je podľa neho postupom,
ktorým porušuje ústavné právo navrhovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že

navrhovateľovi prizná oslobodenie od súdnych poplatkov.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy spočíva v
oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Právo na súdnu ochranu však nie je
absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam,
resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy), medzi ktoré patrí aj zaplatenie súdneho
poplatku podľa ustanovení príslušného zákona. Zákonná procesná úprava občianskeho súdneho

konania tak zveruje súdu príslušnému na konanie v konkrétnej veci právomoc zaistiť naplnenie účelu
základného práva na súdnu ochranu osoby, ktorá sa podaním návrhu na začatie konania súdnej
ochrany domáha v situáciách, v ktorých by výška súdneho poplatku vzhľadom na osobné,
majetkové a príjmové pomery takejto osoby predstavovala reálnu a objektívnu prekážku prístupu k súdu
v rozpore s účelom a zmyslom práv zaručených v čl. 46 ods. 1 Ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Podľa § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o
svojvoľné alebo zrejme bezúspešné bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie
na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však

nevracajú.

Toto zákonné ustanovenie je zamerané na ochranu účastníkov, ktorí by pre svoje sociálne, zárobkové a
majetkové pomery bez ohrozenia svojich základných životných potrieb nemohli uplatňovať alebo brániť
svoje právo. Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle neho

sú teda rozhodujúce predovšetkým majetkové, zárobkové a sociálne pomery účastníka, ale aj výška
súdneho poplatku a povaha nároku. Pri fyzických osobách súd prizná oslobodenie od súdnych poplatkov
len vtedy, ak by účastník nemohol poplatok zaplatiť bez ohrozenia svojej výživy, resp. výživy osôb, ktoré
je zo zákona povinný vyživovať a jeho zaplatením by sa mohol dostať do stavu hmotnej núdze. Súčasne
musí byť splnená aj druhá zákonná podmienka ust. § 138 ods. 1 O.s.p., a to, že nejde o svojvoľné alebo

zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha proti odporcovi ochrany osobnosti formou ospravedlnenia
a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 33.000,- EUR. S navrhovateľom predloženého
potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomerov vyplýva, že navrhovateľ je ženatý a
zamestnaný s pravidelným čistým mesačným príjmom 639,92 EUR. Súd prvého stupňa v danej

veci podľa odvolacieho súdu bral do úvahy všetky skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov
navrhovateľa zistené z predložených dokladov a porovnal ich s výškou súdneho poplatku (1.056,- EUR)
a dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre oslobodenie navrhovateľa
od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh. Vzhľadom na osobné a majetkové pomery
navrhovateľa, zaplatenie súdneho poplatku nepredstavuje tak citeľný zásah do jeho finančnej situácie,

ktorý by bol objektívne spôsobilý ohroziť zabezpečovanie ich nevyhnutných potrieb. Vzhľadom na tieto
skutočnosti možno teda aj podľa odvolacieho súdu od navrhovateľa spravodlivo požadovať vo veci
zaplatenie súdneho poplatku. Pre úplnosť treba uviesť, že aj keď v prípade navrhovateľa nejde o prípad,
kedy by zaplatenie súdneho poplatku na svojom životnom štandarde nepocítil, nejde u neho o takúsituáciu, že by len pre aktuálne výdavky nemohol v súdnom konaní brániť svoje práva, najmä ak
berúc do úvahy to, že navrhovateľ podal návrh na 29.02.2012, a teda mal dostatok času si predmetné
finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku zabezpečiť, prípadne si ich mohol ušetriť zo svojho

disponibilného zostatku.

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto uznesenie Krajský súd v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.