Čiastočný rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111237350
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1111237350.7

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v
právnej veci navrhovateľa : O. X., Q.. XX.X.XXXX, I.. N. Č.. XX, XXX XX U., zastúpený : Advokátska
kancelária Mišík s.r.o., ul. Prievozská č. 4B, 821 09 Bratislava, proti odporcovi : Rozhlas a televízia
Slovenska, ul. mýtna č. 1, 817 55 Bratislava, IČO : 47 232 480, o určenie neplatnosti rozviazania
pracovného pomeru a určenia, že pracovný pomer navrhovateľa s odporcom trvá a o náhradu mzdy,

čiastočným rozsudkom o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a o určení, že pracovný
pomer navrhovateľa s odporcom trvá, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na určenie, že výpoveď zo dňa 23.6.2011, daná odporcom navrhovateľovi
podľaust.§63ods.1písm.b)Zákonníkapráce, jeneplatná apracovnýpomernavrhovateľasodporcom
trvá, z a m i e t a.

Súd o náhrade mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru rozhodne po právoplatnom
skončení konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 28.10.2011 doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa

31.10.2011 sa navrhovateľ domáhal, určenia, že výpoveď zo dňa XX.X.XXXX je neplatná a pracovný
pomer navrhovateľa s odporcom trvá, odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo
výške priemerného zárobku odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť, t.j. od 1.9.2011 do dňa, od
ktorého mu začne prideľovať prácu podľa Pracovnej zmluvy. Návrh odôvodnil tým, že dňa 27.4.2009
uzavrel navrhovateľ ako zamestnanec s odporcom ako zamestnávateľom Pracovnú zmluvu na neurčitý
čas, pracovná pozícia N., X. s dohodnutým dňom nástupu do práce X.X.XXXX. Dňa 23.6.2011 doručil

odporca navrhovateľovi písomnú výpoveď - skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. §
63 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce, s výpovednou dobou 2 mesiace. Navrhovateľ sa domnieva,
že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné, a to z dôvodu, že odporca porušil ust. §
61 ods. 3 Zákonníka práce, postup pri hromadnom prepúšťaní a ust. Kolektívnej zmluvy, a dopustil
sa diskriminačného konania. Navrhovateľ trvá na ďalšom zamestnávaní. Navrhovateľ návrh doplnil
podaním zo dňa 31.5.2012 s poukazom na vyjadrenie odporcu a poukázal na ust. § 231 ods. 1

zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov s tým, že odporca uzatvoril
dňa 26.1.2011 spolu s odborovými organizáciami pôsobiacimi u zamestnávateľa Kolektívnu zmluvu
na obdobie od 26.1.2011 do 31.12.2013, ktorá bola publikovaná vo Vestníku Rozhlasu a televízie
Slovenska, ročník I., čiastka 2, dňa 27.1.2011. V zmysle článku 3 ods. 2 Kolektívnej zmluvy sa
odporca zaviazal realizovať znižovanie plánovaného počtu funkčných miest na základe schválených
organizačných zmien, racionalizačných opatrení, prípadne z dôvodu neobsadených funkčných miest s

cieľom dosiahnuť efektívne vynakladanie finančných prostriedkov v prvom rade u tých zamestnancov,
ktorí porušujú pracovnú disciplínu a u zamestnancov, ktorí nespĺňajú predpoklady alebo stanovenépožiadavky pre priamy výkon práce a u zamestnancov s pracovným pomerom na dobu určitú až po
skončení doby uvedenej v Pracovnej zmluve. V zmysle čl.3 písm.b) Kolektívnej zmluvy sa odporca
zaviazal nepristúpiť pri znižovaní stavu zamestnancov k rozviazaniu pracovného pomeru, ak to nebude

nevyhnutné, so zamestnancami v období 5 rokov pred vznikom ich nároku na starobný dôchodok.
Odporca pri postupe hromadného prepúšťania a optimalizácie stavu zamestnancov, ktorého dôsledkom
bolo aj skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom, nedodržal a ani materiálne neskúmal
podmienky skončenia pracovného pomeru, na ktoré sa zaviazal. Odporca sa výslovne zaviazal skončiť
pracovný pomer so zamestnancom, ktorý je v období 5 rokov pred vznikom nároku na starobný

dôchodok iba v nevyhnutnom prípade. Navrhovateľ je v súčasnosti v dôsledku skončenia pracovného
pomeru poberateľom predčasného starobného dôchodku a v rozhodnom čase bol zamestnancom,
na ktorého sa záväzok odporcu vzťahoval. Povinnosťou odporcu bolo v prípade, ak sa domnieval,
že je potrebné vykonať také organizačné zmeny, dôsledkom ktorých je potrebné rozhodnutie o
nadbytočnosti, u každého zamestnanca skúmať, či nie je možné dosiahnuť zníženie funkčných
miest skončením pracovného pomeru s takým zamestnancom, ktorý porušuje pracovnú disciplínu,

resp. nespĺňa kvalifikačné predpoklady a v prípade zamestnanca v období 5 rokov pred vznikom
nároku na starobný dôchodok skúmať aj nevyhnutnosť tohto kroku. V prípade navrhovateľa tak
odporca nepostupoval. Odporca mal povinnosť nielen vykonať skúmanie týchto dvoch predpokladov,
ale naplnenie oboch predpokladov prerokovať v prípade konkrétneho zamestnanca s odborovou
organizáciou ako aj so samotným zamestnancom. Objasnenie, akým spôsobom odporca preskúmal a

zdôvodnil naplnenie oboch predpokladov stanovených Kolektívnou zmluvou nie je zahrnuté v zázname
z prerokovania hromadného prepúšťania s odborovými organizáciami ani v úradnom zázname z
pohovoru so zamestnancom v súvislosti so zrušením pracovného miesta. Dôsledkom tohto pochybenia
odporcu je právna neúčinnosť prerokovania skončenia pracovného pomeru so zamestnancom ako aj
s odborovým orgánom. Kolektívna zmluva uzavretá medzi odborovou organizáciou môže obsahovať

akékoľvek záväzky, ktorých obsah nie je v rozpore s právnymi predpismi. V ustanoveniach, ktoré
upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancami, z ktorých
vznikajú nároky bližšie neručenému okruhu zamestnancov, má Kolektívna zmluva normatívnu povahu. Z
uvedeného vyplýva, že v Kolektívnej zmluve bol určený spôsob a mechanizmus skúmania predpokladov
pre skončenie pracovného pomeru u vybranej skupiny zamestnancov, ktorých naplnenie malo byť

predmetom prerokovania s oboma subjektmi, t.j. odborovou organizáciou, ako aj zamestnancom, a
ktorých skúmanie malo byť podkladom pre určenie okruhu prepúšťaných zamestnancov. Tým, že
odporca takéto skúmanie nevykonal, resp. uvedené skutočnosti neboli v rámci procesu skončenia
pracovného pomeru prerokované, zaťažil výpoveď zo dňa 23.6.2011 dôvodom neplatnosti. Odporca v
celom procese hromadného prepúšťania nepreukázal ako vykonal materiálne skúmanie predpokladov

ustanovených v čl. 3 ods. 2 a 3 Kolektívne zmluvy, v prípade navrhovateľa nijako neodôvodnil
nevyhnutnosť jeho prepustenia. Ak by uvedené zisťovanie vykonal, jeho výsledky a zdôvodnenie
rozhodnutia malo byť obsahom prerokovania s odborovými orgánmi a s postihnutým zamestnancom.
Navrhovateľ vyslovil domnienku, že uvedené dojednania v Kolektívnej zmluve nemožno vnímať iba
ako deklaratívne ustanovenia bez právnej relevancie, uvedené postupy sú pre zmluvné strany záväzné

a musia byť zohľadnené pri konaní zmluvných strán, v tomto prípade najmä vo výklade skutočnosti,
či došlo k riadnemu a právne účinnému prerokovaniu skončenia pracovného pomeru výpoveďou
s navrhovateľom, ako aj pri určení okruhu zamestnancov a funkčných miest, ktoré boli postihnuté
hromadným prepúšťaním. Navrhovateľ zdôraznil, že na výkon činnosti N.É. má výnimočné predpoklady,
predmetnú kvalifikáciu nadobudol štúdiom, ale činnosti N. sa venoval celú svoju profesionálnu kariéru,

pričom získal bohaté skúsenosti pri tvorbe a réžii konkrétnych programov ako aj výkonom činnosti
tzv. režiséra zmeny (vysielania). Obe povolania sú v W. W. využívané v rámci RTVS dodnes a
vykonávajú ich zamestnanci s nižšou kvalifikáciou, resp. slabšími pracovnými skúsenosťami a odporca
tieto kritériá pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. Navrhovateľ sa domnieva, že odporca v procese
optimalizácie pracovných síl preniesol ťarchu hromadného prepúšťania v podstate v prevažujúcej miere

výlučne na zamestnancov organizačnej zložky Slovenská televízia, čím došlo k porušeniu zásady
rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov zákonom č. 365/2004
Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Z organizačnej
štruktúry odporcu, ako aj personálneho obsadenia stredných a vyšších pozícií v riadení odporcu,

vrátane obsadenia osoby štatutárneho orgánu odporcu v rozhodnom čase, t.j. po vykonaní zlúčenia
SlovenskejtelevízieaSlovenskéhorozhlasudoRozhlasuatelevízieSlovenskavyplýva,žedostredných
a vyšších riadiacich pozícií, a to aj na úrovni regionálnych pracovísk, boli ustanovovaní trvale alebo
na prechodné obdobie najmä manažéri organizačnej zložky RTVS Slovenský rozhlas, ktorí vykonávalisvoje funkcie v zaniknutom Slovenskom rozhlase. Výber konkrétnych zamestnancov a funkčných miest,
ktoré budú zahrnuté do hromadného prepúšťania, bolo zverené najmä do pôsobnosti nadriadených
zamestnancov na úrovni stredného a vyššieho manažmentu. Jednotlivé sekcie žalovaného odporcu boli

zlučované s cieľom odstránenia duplicity činností v oboch organizačných zložkách, pričom vedením
zlúčených útvarov boli trvale alebo prechodne poverovaní riadiaci pracovníci pred tým pôsobiaci v
Slovenskom rozhlase. Navrhovateľ má za to, že nemožno diskriminačné dôvody obmedziť iba na
dôvody uvedené v ust. § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona a v ust. § 13 ods. 5 Zákonníka
práce, pojem "iné postavenie" je potrebné stiahnuť aj na príslušnosť organizačnej zložke zlučovaných

zamestnávateľov, i keď sa zlúčenie vykonalo priamo zákonom. Odporca svojim konaním v procese
hromadného prepúšťania naplnil skutkovú podstatu nepriamej diskriminácie v zmysle ust. § 2 a) ods.
3 antidiskriminačného zákona. Zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch sa
uplatňuje najmä v oblastiach prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii.
Poukázal na ust. § 13 ods. 1 Zákonníka práce. V Slovenskej televízii pred jej zánikom a zlúčením
so Slovenským rozhlasom došlo k niekoľkým vlnám hromadného prepúšťania z dôvodu racionalizácie

početných stavov zamestnancov, pričom v rokoch 2003-2010 sa znížil počet zamestnancov v Slovenskej
televízie o viac ako 1200 a teda ku dňu zlúčenia bola Slovenská televízia z hľadiska využitia pracovných
síl optimalizovaná. Samotná dôvodová správa k zákonu o Rozhlase a televízii Slovenska predpokladala
úsporu na mzdách zodpovedajúcu zníženiu početných stavov zamestnancov o 80, pričom napokon
došlo k prepusteniu 401 zamestnancov. Nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania v práve na

prístup k zamestnaniu zaťažil žalovaný odporca celý proces hromadného prepúšťania ako aj skončenia
pracovného pomeru výpoveďou navrhovateľovi, dôvodom neplatnosti. V záverečnej reči dňa 23.5.2013
právny zástupca navrhovateľa uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú, a žalovaný odporca nijakým
spôsobom nepreukázal naplnenie ustanovení kolektívne zmluvy o spôsobe hromadného prepúšťania,
kritériách výberu zamestnancov, ktorí budú postihnutí hromadným prepúšťaním, ako aj zohľadnenia

zvýšenej ochrany zamestnancov v období pred dôchodkovým vekom. Žalovaný odporca nielenže
nepreukázalzohľadnenietýchtokritérií,alevôbecnepreukázalichskúmanievovzťahuknavrhovateľovi.
Zotrvával ďalej aj na vytknutých pochybeniach pri prejednaní hromadného prepúšťania ako aj konkrétne
výpovede žalovaného príslušnou odborovou organizáciou. Žalovanému odporcovi sa v konaní rovnako
nepodarilo hodnoverne preukázať absenciu diskriminačného dôvodu pri hromadnom prepúšťaní, kedy

toto nepomerne zasiahlo najmä zamestnancov organizačnej zložky Slovenskej televízie, pričom sa
obmedzil na preukázanie, že žalobca nepoukazoval na tento diskriminačný dôvod počas trvania
zamestnania. Uvedené je irelevantné, pretože tento dôvod sa v konaní žalovaného prvýkrát objavil až pri
spornej a napadnutej výpovedi z pracovného pomeru. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby
súd určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a uplatnil si náhradu mzdy a náhradu

trov konania.

Navrhovateľ sa na pojednávaní vyjadril k spôsobu a k redukcii zamestnancov s tým, že boli dané kritéria,
zamestnanci, s ktorými sa má rozviazať pracovný pomer. Poukázal na kritéria, ktoré boli uvedené v
informácii o hromadnom prepúšťaní na str. 6. Navrhovateľ poukázal na to, že je absolvent X vysokých

škôl, obidvoch týkajúcich sa W., W. Ž. aj W. A. N.. Dĺžka jeho praxe je od roku XXXX, t.j. po skončení
T. nastúpil do W. a za svoju prax v W. vykonal vyše XX inscenácií a rozprávok ( robil celý život v
detskej redakcii, ku koncu svojej kariéry som prešiel na iné N. Š.), a v U. U. robil všetko, tam bol jediný
N. a okrem uvedených inscenácií urobil niekoľko tisíc publicistických relácií pre deti aj dospelých. V
čase došlo k hromadnému prepúšťaniu mal navrhovateľ jeden rok pred nástupom na riadny dôchodok.

Poukázal na Kolektívnu zmluvu, kde je uvedené, že pri znižovaní stavu zamestnancov sa nepristúpi k
rozviazaniu pracovného pomeru, ak to nebude nevyhnutné, so zamestnancami v období 5 rokov pred
vznikom nároku na starobný dôchodok. Náhradné miesto mu ponúknuté nebolo. Do zápisnice uviedol,
že nikto s ním nič neprerokoval aj keď navrhovateľ povedal, že môžem robiť čokoľvek, a ponúkol svoju
prácu, či už v U., alebo v U. U.. Pán M. povedal, že on nemôže o ničom rozhodovať že o tom môže

rozhodovať generálna riaditeľka, ku ktorej sa navrhovateľ hlásil dva až tri krát, ale ho dva krát odmietla.

Odporca prevzal návrh na začatie konania spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu v lehote 15 dní, dňa
8.2.2012 a k návrhu sa písomne vyjadril podaním zo dňa 17.2.2012 doručeným súdu dňa 21.2.2012 a
žiadal návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť s tým, že odporca nárok navrhovateľa uplatnený

v žalobe o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa
zo dňa 28.10.2011 neuznáva. Navrhovateľ nastúpil do pracovného pomeru v Slovenskej televízii dňa
1.5.2009 na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 27.4.2009 na dobu neurčitú, s mesačnou mzdou 996,-
eur, druh práce: N., X.. Navrhovateľ sa domnieva, že odporca porušil ust. § 61 ods. 3 Zákonníka práce,ale odporca vyhlasuje, že nijakým spôsobom neporušil ust. citovaného paragrafu Zákonníka práce,
nakoľko po skončení pracovného pomeru s navrhovateľom odporca znovu neutvoril zrušené pracovné
miesto a ani neprijal na toto pracovné miesto iného zamestnanca, čo odporca preukazuje porovnaním

Systemizácia zamestnancov ku dňu 1.6.2011 a ku dňu 31.12.2012. Navrhovateľ sa domnieva, že
odporca porušil postup pri hromadnom prepúšťaní, ale odporca vyhlasuje, že pri hromadnom prepúšťaní
vyhlásenom v máji 2011 boli dodržané všetky ustanovenia § 74 Zákonníka práce. Navrhovateľ sa
domnieva, že odporca porušil ustanovenia Kolektívne zmluvy, ale odporca sa v tejto časti žaloby
nevyjadril nakoľko navrhovateľ v žalobe neuviedol, ktoré ustanovenie Kolektívne zmluvy bolo podľa

jeho názoru porušené. Navrhovateľ sa domnieva, že sa odporca dopustil diskriminačného konania,
ale odporca vyhlásil, že sa v priebehu hromadného prepúšťania nedopustil žiadneho diskriminačného
konania. Na pojednávaní právny zástupca odporcu s tým, že navrhovateľ spochybnil samotné hromadné
prepúšťanie, predložil súdu Zápis z rokovania medzi zástupcami zamestnávateľa, ktorého sa zúčastnil
Top management počnúc generálnou riaditeľkou RTVS a za účasti všetkých sekčných šéfov. Za
odbory sa zúčastnili zástupcovia všetkých odborových organizácií pôsobiacich pri RTVS. V tom čase

navrhovateľ mal výkon práce v U. U.. Konkrétne na tomto sedení p. Y. predseda odborovej organizácie
štúdia U.Á. U. sa dal zastupovať pánom R. ( t.j. predsedom odborovej organizácie pôsobiacej pri RTVS)
a so zápisu ( právna zástupkyňa odporcu sa ho zúčastnila ), boli podrobne informovaní jednotliví
predsedovia organizácií o podmienkach hromadného prepúšťania, tieto informácie dostali ešte pred
sedením. Mali čas si ich naštudovať. Preto mohlo samotné rokovanie prebiehať spôsobom konkrétnych

otázok zo strany odborov a priamych odpovedí zo strany vedenia RTVS. Jednotlivé otázky a odpovede
sú rozpracované v zápise. Následne, keďže sa dospelo po tomto rokovaní k záverom, bola postúpená
v zmysle Zákonníka práce informácia o plánovanom hromadnom prepúšťaní RTVS na obdobie od
26.1.2011 - 31.12.2013. Sú tu rozpracované všetky zákonom požadované informácie, ktoré sú v zápise.
Pôvodne, keďže v žalobe i doplnení navrhovateľ uvádza, že bolo prepustených 400 osôb, taký bol

pôvodný plán a predpoklad. Hromadné prepúšťanie bolo rozhodnutím generálnej riaditeľky zastavené
k 1.10. ( bola pripojená tabuľka v rámci porovnávania hromadného prepúšťania a TV spolu k 1.10.
2011 vrátane voľných miest zrušených 241,75úväzkov). Právny zástupca navrhovateľa prezentoval, že
bolo hromadné prepúšťanie robené hlavne v TV, a to preto, že TV je pomerne väčšia v porovnaní s
rozhlasom a bola v katastrofálnom stave v čase jej zlúčenia jej finančná situácia. V marci 2011 bola

prijatá a Radou RTVS schválená nová organizačná štruktúra tohto nového subjektu, pretože RTVS
vznikla ako nová verejno-právna inštitúcia na základe zák.č. 532 /2010 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2011.
Zákon hovorí, že je vecou zamestnávateľa a jeho zamestnancov aby pri racionalizačných opatreniach
s cieľom zefektívniť prácu sám rozhodol, ktorí zamestnanci zostanú pracovať a s ktorými bude musieť v
rámcihromadnéhoprepusteniabyťukončenýpracovnýpomer.Boloprijatérozhodnutiegen.riaditeľom,v

rámci kolektívneho vyjednávania, kde bolo rozhodnuté o tom, že nenárokovateľná čiastka mzdy ( to boli
dodatkové zložky TV) boli pozastavené , pozastavilo sa ich vyplácanie z titulu rozpočtového provizória
tak ako je v danom rozhodnutí uvedené. Šlo o rozhodnutie, ktoré bolo nutné a nevyhnutné z titulu
finančnej situácie v TV, takéto zložky mzdy v rozhlase neexistovali. Mzdy zamestnancov Rozhlasu boli
v priemere o 1/3 menšie ako mzdy zamestnancov TV. V rámci hromadného prepúšťania boli zrušené aj

všetky voľné systematizované miesta v RTVS, boli zrušené všetky voľné miesta, a preto nemohli byť zo
strany zamestnávateľa v rámci pohovorov ponúknuté. Navrhovateľ bol zamestnancom štúdia U.Á. U.. K
personálny zmenám, ktoré prebiehali v regionálnom štúdiu bol poverený p. R. generálnou riaditeľkou.
Odporca poukázal na rozhodnutie generálnej riaditeľky RTVS o zrušení miesta navrhovateľa a to v
nadväznosti na spomínanú organizačnú zmenu, ktorú schválila nová organizačná štruktúra RTVS od

marca 2011. Toto rozhodnutie je dokument, ktorý spúšťal všetky ostatné úkony súvisiace so skončením
pracovného pomeru navrhovateľa, bolo odoslané aj do U. U., tak ako to je uvedené v kolektívnej
zmluve RTVS na prerokovania a vyjadrenie sa k tomuto rozhodnutiu zo strany odborov, bolo to dané
na prerokovanie odborom, aj to prerokovávali 16.6. Nie je pravdou, ako tvrdí navrhovateľ, že neboli
prerokovávané tieto veci aj s odbormi, pretože takýmto postupom bola prerokovávaná, ktorý zastupoval

daného zamestnanca vždy aj to rozhodnutie o zrušení jeho miesta a zároveň bola prerokovávaná
vopred. Vždy sa k tomu mali možnosť vyjadriť. Následne po prerokovaní bol vedený s navrhovateľom
pohovor, za účasti zástupcov regionálneho štúdia, a navrhovateľ bol informovaný o tom, že jeho miesto
bolo rozhodnutím generálnej riaditeľky zrušené, a práve preto, že všetky voľné miesta boli zrušené,
nebolo možné navrhovateľovi ponúknuť iné vhodné voľné miesto, a preto v rámci pohovoru je vecou

zamestnanca sa rozhodnúť, či ukončí pracovný pomer dohodou za podmienok určitého finančného
zvýhodnenia podľa kolektívnej zmluvy, alebo výpoveď za vyplatenia odstupného podľa ustanovení
kolektívnej zmluvy. Na tomto stretnutí sa navrhovateľ rozhodol pre ukončenie pracovného pomeru
výpoveďou. Navrhovateľovi bolo vyplatené odstupné vo výške XXXX,XX eur, na to navrhovateľ doručilsvoje vyjadrenie k výpovedi, kde píše, že nesúhlasí s výpoveďou. Generálna riaditeľka sa ním zaoberala
a vyjadrila sa tak, že : ak by navrhovateľ dohodou ku dňu nástupu na dôchodok odišiel, ak nie, na
výpovedi trvá, v konečnom stanovisku bolo, že toto miesto sa musí zrušiť. Dátum prijatia je 24.8.2011

a tento dátum v prípade, ak by odporca nebol úspešný v spore, tak tento dátum by bol dátumom, od
ktorého by sa priznala náhrada mzdy ( ust. § 79 Zákonníka práce )..

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov pána N. R. a pána H. M.,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový

stav :

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ nastúpil do pracovného pomeru v Slovenskej televízii
dňa 1.5.2009 na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 27.4.2009 na dobu neurčitú, s mesačnou mzdou
996,-eur, druh práce: N., X..

Dňa 27.1.2011 bolo vydané "Rozhodnutie zástupkyne štatutárneho orgánu Rozhlasu a televízie
Slovenska" v nadväznosti na rozhodnutie zamestnávateľa o rozpočtovom provizóriu z 1.1.2011, o
vyplácaní dodatkovej zložky mzdy podľa písm.b) ak je v pracovnej zmluve dohodnutá základná zložka
mzdy vo výške od 900,-eur do 1049,99eur, vôbec sa nevyplatí 80% DZM.

Z "Písomného poverenia na vytvorenie mimoriadnej úlohy" zo dňa 15.3.2011 vyplýva, že generálna
riaditeľkaPhDr.J.M.zadalatýmtosvedkoviJ..G..N.R.mimoriadnuúlohu(napr.analýzustavuľudských
zdrojov, návrh personálneho obsadenia a iné ) ako splnomocnencovi nad rámec jeho pracovnej náplne.

Zo "Zápisu z rokovania medzi zástupcami zamestnávateľa - Rozhlas a televízia Slovenska a zástupcami

zamestnancov - odborovými organizáciami pôsobiacimi pri Rozhlase a televízii Slovenska" okrem iného
vyplýva, že dňa 5.4.2011, došlo k rokovaniu a zástupcovia odborových organizácií vyhlásili že im bola
dňa 4.4.2011 doručená "Informácia o plánovanom hromadnom prepúšťaní".

Rozhodnutím generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska zo dňa 3.6.2011 boli zrušené

nadbytočné voľné funkčné miesta v rozsahu uvedenom v prílohe tohto rozhodnutia. Výbor ZO OZM pri
Sro na svojom zasadnutí dňa 14.6.2011 prerokoval uvedené rozhodnutie zamestnávateľa.

Z Rozhodnutia generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska PhDr. J. M., zo dňa 8.6.2011,
vyplýva, že bolo zrušené ako nadbytočné funkčné miesto navrhovateľa : N. a na zrušenom pracovnom

mieste bol zaradený navrhovateľ osobné č: XXXXX. K rozhodnutiu došlo s cieľom zvýšiť efektívnosť
práce v Rozhlase a televízii Slovenska.

Listinným dôkazom "Žiadosť podľa ust. § 74 Zákonníka práce o prerokovanie výpovede" zo dňa 8.6.2011
bolo preukázané, že podľa Kolektívnej zmluvy Rozhlasu a televízie Slovenska Odborovej organizácii,

ZO OZM Banská Bystrica bolo predložené na prerokovanie Rozhodnutie generálnej riaditeľky zo dňa
8.6.2011 o zrušení funkčného miesta navrhovateľa ako zamestnanca s osobným číslom : XXXXX s
odôvodnením, že Rozhlas a televízia Slovenska nemá možnosť ponúknuť navrhovateľovi iné vhodné
pracovné miesto a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu
práce, stal sa navrhovateľ pre potreby Rozhlasu a televízie Slovenska nadbytočným. Bolo oznámené,

že s navrhovateľom bude ukončený pracovný pomer výpoveďou podľa §63 ods. 1 písm.b) Zákonníka
práce ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom ( navrhovateľom ) na skončení pracovného
pomeru dohodu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce. Odborový zväz bol
vopred požiadaný o prerokovanie výpovede zamestnanca z dôvodov uvedených v §63 ods. 1 písm.b)
Zákonníka práce.

Dňa 16.6.2011 bolo potvrdené prerokovanie zrušenia funkčného miesta navrhovateľa Výborom
odborovej organizácie OZM ZV STV Banská Bystrica. Počas súdneho konania odporca preložil
súdu "Žiadosť podľa §74 Zákonníka práce o prerokovanie výpovede - Doplnenie" zo dňa 17.5.2013,
podpísané pánom Y., pani X. a pánom X. za Slovenský odborový zväz verejnej správy a kultúry, ktorý

potvrdzuje, že ZV OZM TŠ Banská Bystrica dňa 16.6.2011 prerokoval nielen zrušenie pracovného
miesta navrhovateľa, ale aj skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce.Zo "Zápisu zo zasadnutia zo dňa 16.6.2011" vyplýva, že Odborový zväz masmédií Závodný výbor STV
Banská Bystrica prerokoval doručené žiadosti podľa §74 Zákonníka práce a KZ z dôvodov uvedených
v §63 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce (prítomní : D. W., Š. X., H. X.).

Listom zo dňa 22.6.2011 Odborový zväz masmédií zaslal odporcovi "stanovisko Výboru ZO k žiadosti
zamestnávateľa podľa ust. § 74 Zákonníka práce a KZ RTVS". Z obsahu tohto listinného dôkazu
vyplýva, že na kolektívnom vyjednávaní dňa 26.1.2011 sa zmluvné strany dohodli, že korešpondenciu,
ktorá sa dotýka viacerých odborových organizácií ( žiadosť o stanovisko, prerokovanie, súhlas a pod.)

bude realizovaná prostredníctvom predsedníčky ZO OZM pri SRo a OZM. V nadväznosti na uvedené
k listu č. j. : 245/6/2011 vo veci žiadosti o prerokovanie podľa §74 Zákonníka práce a KZ RTVS,
ktorý prevzala dňa 10.6.2011 , k výpovediam podľa §63 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce dotknutých
zamestnancov ( navrhovateľa označeného v 7. rade ) bolo oznámené, že na základe písomného
vyhlásenia zamestnanca v zmysle ust. § 232 ods. 3 Zákonníka práce prerokoval Výbor ZO OZM pri STV
BB aj žiadosti o prerokovanie výpovedí podľa §63 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce zamestnancov RTVS

o.z. SRo Banská Bystrica. Odporca potvrdil prijatie dňa 23.6.2011.

Z listinného dokladu "Úradného záznamu z pohovoru so zamestnancom v súvislosti so zrušením
jeho pracovného miesta zo dňa 23.6.2011" vyplýva, že na základe Rozhodnutia generálnej riaditeľky
Rozhlasu a televízie Slovenska zo dňa 8.6.2011 bolo zrušené funkčné miesto navrhovateľa : N. ( na

zrušenom pracovnom mieste bola zaradený navrhovateľ osobné č: XXXXX. Vzhľadom na vyššie
uvedené a na skutočnosť, že v dôsledku organizačných zmien s cieľom zvýšiť efektívnosť práce sa stal
zamestnanec ( navrhovateľ ) nadbytočným a zamestnávateľ nemá možnosť ponúknuť zamestnancovi
iné vhodné pracovné miesto, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto
výkonu práce, jeho pracovný pomer môže byť v zmysle Zákonníka práce skončený nižšie uvedenými

spôsobmi :
a) Dohodou podľa §60 Zákonníka práce z dôvodov uvedených v §63 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce
alebo
b) Výpoveďou podľa §63 ods. 1písm.b/Zákonníka práce,
Pričom v priebehu pohovoru boli navrhovateľovi ( zamestnancovi ) oznámené dôvody zrušenia jeho

pracovnéhomiestaaskutočnosť,žezamestnávateľnemámožnosťponúknuťzamestnancoviinévhodné
pracovné miesto , a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu
práce, a zároveň bol oboznámený s možnými spôspbmi skončenia pracovného pomeru, ako aj s jeho
súvisiacimi právnymi nárokmi v zmysle Zákonníka práce a Kolektívnej zmluvy Rozhlasu a televízie
Slovenska. Dňa 23.6.2011 záznam navrhovateľ podpísal a prevzal.

Dňa XX.X.XXX1 doručil odporca navrhovateľovi písomnú výpoveď - "Skončenie pracovného pomeru
výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce", s výpovednou dobou 2 mesiace
s odôvodnením, že na základe písomného Rozhodnutia generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie
Slovenska zo dňa 8.6.2011 bolo zrušené funkčné miesto navrhovateľa : N. z dôvodu organizačných

zmien s cieľom zvýšiť efektívnosť práce v Rozhlase a televízii Slovenska. Vzhľadom na vyššie uvedené
a skutočnosť, že Rozhlas a televízia Slovenska nemá možnosť ponúknuť navrhovateľovi iné vhodné
miesto, a to ani na kratší pracovný čas v mieste , ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, stal sa
navrhovateľprepotrebyRozhlasuatelevízieSlovenskanadbytočným.Rozhodnutieozrušenífunkčného
miesta a výpoveď boli prerokované príslušným odborovým orgánom. Navrhovateľ prevzatie výpovede

potvrdil vlastnoručným podpisom dňa XX.X.XXXX. Výpovedná lehota uplynula dňa XX.X.XXXX.

Navrhovateľ listom zo dňa 24.8.2011 doručeným odporcovi dňa 24.8.2011 oznámil, že rozviazanie
pracovného pomeru k XX.X.XXXX považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho odporca naďalej
zamestnával.

Z rozhodnutia generálnej riaditeľky RTVS zo dňa 28.9.2011 s účinnosťou od 1.10.2011 vyplýva, že
končí hromadné prepúšťanie v Rozhlase a televízii Slovenska , ktoré bolo prerokované so zástupcami
zamestnancov-odborovýmiorganizáciamipriRTVSdňa5.4.2011anáslednedňa6.4.2011prerokované
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Z výpovede svedka na pojednávaní dňa 21.2.2013, N. R., bolo preukázané, že navrhovateľ je bývalý
zamestnanec RTVS. Svedok v RTVS pracuje XX rokov, v pozícii vedúceho zamestnanca asi XX rokov.
V tom čase, keď bol zamestnancom, svedok bol splnomocnencom vtedajšej generálnej riaditeľky. Vsúčasnosti je svedok riaditeľom odboru hudby a špecializovaného programu. Ako splnomocnenec bol
poverený analýzou výrobných a organizačných procesov v regionálnych štúdiách RTVS v Košiciach
a Banskej Bystrici. Svedok v súvislosti so znižovaním stavov zamestnancov, v regionálnom štúdiu

Banská Bystrica ako splnomocnenec generálnej riaditeľky mal povinnosť urobiť komplexnú analýzu
výrobno-realizačnýchprocesov,malnavrhnúťoptimálneriešenieriadeniavrámcivnútornejorganizačnej
štruktúru a v kontexte s pripravovanou organizačnou zmenou v celej RTVS súvisiacou so zmenou
organizačných a výrobných procesov, mal navrhnúť možnosti racionalizácie ľudských , technických a
výrobno-realizačných zdrojov. Kritériá, podľa ktorých postupovali, vychádzali v kontexte s prípravou

programovej štruktúry vysielania a výroby RTVS a vychádzali aj so zmenou riadenia výroby v
regionálnych štúdiách, konkrétne : výroba väčšiny programov sa presunula do výrobných pracoviska
v Bratislave, konkrétne : spravodajstvo a niektoré publicistické formáty, čím v neposlednom rade aj
po analýze využitia interných kapacít v informačných systémoch ako sú Provys vyplynuli isté profesie
ako nadbytočné. Navrhovateľ v tom čase pracoval v pracovnej pozícii N., a návrh na zrušeniu tejto
pracovnej pozície vychádzal predovšetkým z toho, že réžia spravodajských a publicistických formátov

sa zabezpečovala vo výrobných priestoroch v Bratislave a po analýze využitia internej kapacity režiséra
v regionálnom štúdiu bola percentne táto kapacita nevyťažená v kontexte s fondom pracovného
času. V rámci riešenia tohto problému znižovania stavov sa svedok nestretol s riešením problémov
diskriminácie , resp. sťažností v tomto smere zo strany zamestnancov. Pri vyhodnocovaní potreby
racionalizačných opatrení v rámci vyššie popísaných procesov analýzy, prebehli medzi svedkom a

jeho priamymi nadriadenými zamestnancami regionálneho štúdia RTVS rozhovory aj o kvalite práce
jednotlivých interných kapacít aj o ich potencionálnej budúcej externej spolupráce v rámci výnimočných
realizácií, ktoré nevyžadovali zamestnanecký pomer a boli viac orientované ako umelecké formáty.
Pozícia N. v tom čase bola nadbytočná, iné výhrady k práci, konkrétne k práci navrhovateľa neboli. Na
otázku " Akým spôsobom ste zohľadnili článok 3 Kolektívnej zmluvy, v zmysle ktorého odporca nepristúpi

k ukončeniu pracovného pomeru ak to nebude nevyhnutné so zamestnancami v období 5 rokov pred
vznikom nároku na starobný dôchodok?" svedok uviedol, že ako vyplývalo z jeho poverenia, jeho úlohou
nebolo realizovať znižovanie stavov, ale jeho úlohou bolo navrhovať optimálne riešenia, z čoho vyplýva
aj to, že výkladom Zákonníka práce a rizík, ktoré z toho vyplývajú sa zaoberalo personálne oddelenie a
svedok ako navrhovateľ optimalizačných riešení. Obsah návrhov svedka neobsahoval konkrétne mená,

obsahoval predovšetkým konkrétne pozície a návrhy procesných realizačných postupov. Ďalšiu etapu
racionalizačných opatrení už riešili priamy nadriadený, konkrétne riaditeľ v regionálnom štúdiu RTVS.
V tom čase sa nemohlo ani nastať niečo také, že aby svedok bol informovaný o procese ako, kto a s
kým rozprával o rozväzovaní pracovného pomeru, v tom čase bol poverený úplne inými úlohami. Proces
racionalizácie (ešte stále prebieha), bolo to rozhodnutie na niekoľko rokov, ktoré vychádza z priorít

zmeny výrobno-realizačných procesov a z kontextu zmien, ktoré predpokladali presťahovanie interných
kapacít do jedného priestoru, konkrétne interných kapacít STV a interných kapacít organizačnej zložky
Slovenského rozhlasu do jedného priestoru.

Z výpovede svedka H. M. ( výsluch vykonaný na pojednávaní dňa 15.4.2013 ), vyplýva, že v čase

keď navrhovateľ dostal výpoveď, svedok bol vo funkcii T. N. Š. RTVS Banská Bystrica. Ku dňu
31.12.2012 mu nebola predlžená termínovaná pracovná zmluva. Pozícia T. N. znamená to niekoľko
veci napr. organizácia, ktorú svedok viedol nemala právnu subjektivitu a zásadné rozhodnutia neboli
rozhodnutiami svedka, boli rozhodnutiami Program. rady, Výkonnej rady. Svedok ako T. N. nastúpil
po tom čo vyhral konkurz dňa17.5.2011. Od 1.1. ako vznikla RTVS prebiehal personálny audit v celej

RTVS, ktorého svedok nebol účastník. Keď nastúpil do pozície T. N., dostal zoznam pozícií, ktoré v
hromadnom prepúšťaní budú zrušené. Čo sa týka pozície N. v organizačnej zložke televíznej, štúdia
RTVS v Banskej Bystrici, bol jeden z dôvodov aj to, že regionálny denník, ktorý režíroval tento N.,
plánoval sa vysielať z U. a to bol dôvod, prečo sa zrušilo funkčné miesto. Podľa listinných dôkazov
sa svedok zúčastnil na osobnom pohovore, ktorý prebiehal s navrhovateľom dňa 23.6.2011. K tejto

skutočnosti svedok uviedol, že v rámci hromadného prepúšťania dostali presnú štruktúru, ako majú
postupovať pri prepúšťaní, pri predkladaní výpovedí. Toho sa držali, boli tam zákonné dôvody, prečo
sa funkčné miesto zrušilo a aké možnosti má ten človek, ktorý dostáva výpoveď. Boli možnosti, buď
šiel výpoveďou alebo dohodou. Ak šiel výpoveďou, mal nárok na výpovednú lehotu , ak šiel dohodou,
mal nárok na odmenu. Všetky pohovory prebiehali rovnako. V prvej vlne prepúšťania v Banskej Bystrici

v štúdiu RTVS prepustili 13 ľudí. Ako výkonný riaditeľ, neriešil diskriminačné návrhy, resp. nejaké
sťažnosti zo strany navrhovateľa v tejto súvislosti. Skutočnosť, že v zmysle Kolektívnej zmluvy, bolo
povinnosťou zamestnávateľa zohľadňovať viaceré kritériá, okrem iného pracovné výsledky, previnenia
a aj tú skutočnosť, že prepúšťaný zamestnanec sa nachádza v období 5 rokov pred starobnýmdôchodkom, svedkovi nebolo známe. Navrhovateľovi nebolo ponúknuté iné prac. miesto, pretože v
hromadnom prepúšťaní sa rušia automaticky všetky voľné pracovné miesta.

Skutočnosť, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku, nebola medzi účastníkmi sporná.

Podľa ust. § 61 ods. 3 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, ak zamestnávateľ dal
zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené
pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ môže
dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak

b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom

zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa ust. § 74 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď

alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní
odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu,
platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa ust. § 231 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, odborový orgán uzatvára

so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových
podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy
medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami
zamestnancov výhodnejšie, ako upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento
zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že

sa od nich nemožno odchýliť. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa
uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Pracovná zmluva je
neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva.

Podľa článku 3 ods. 2 Kolektívnej zmluvy Rozhlasu a televízie Slovenska na obdobie 26.01.2011

- 31.12.2013, znižovanie plánovaného počtu funkčných miest RTVS na základe schválených
organizačných zmien, racionalizačných opatrení, prípadne z dôvodu neobsadených funkčných miest s
cieľom dosiahnuť efektívne vynakladanie finančných prostriedkov :
a) v prvom rade u tých zamestnancov, ktorí porušujú pracovnú disciplínu a u zamestnancov, ktorí
nespĺňajú predpoklady alebo stanovené požiadavky pre priamy výkon práce

b) u zamestnancov s pracovným pomerom na dobu určitú až po skončení doby uvedenej v Pracovnej
zmluve, t.j. ako miesto neobsadené.

Podľa čl.3 písm. b) Kolektívnej zmluvy Rozhlasu a televízie Slovenska na obdobie 26.01.2011 -
31.12.2013, RTVS pri znižovaní stavu zamestnancov nepristúpi k rozviazaniu pracovného pomeru, ak

to nebude nevyhnutné :
b) so zamestnancami v období 5 rokov pred vznikom ich nároku na starobný dôchodok.

Dňa 23.6.2011 doručil odporca navrhovateľovi písomnú výpoveď - "Skončenie pracovného pomeru
výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce", s výpovednou dobou 2 mesiace .

Výpovedná lehota uplynula dňa 31.8.2011. K spochybneniu prerokovania predmetnej výpovede so
zástupcami zamestnávateľov, súd poukazuje na listinné dôkazy a to :

a) "Žiadosť podľa ust. § 74 Zákonníka práce o prerokovanie výpovede" zo dňa 8.6.2011 z ktorého
vyplýva, že podľa Kolektívnej zmluvy Rozhlasu a televízie Slovenska Odborovej organizácii, ZO OZM

Banská Bystrica bolo predložené na prerokovanie Rozhodnutie generálnej riaditeľky zo dňa 8.6.2011 o
zrušení funkčného miesta navrhovateľa ako zamestnanca s osobným číslom : XXXXX s odôvodnením,
že Rozhlas a televízia Slovenska nemá možnosť ponúknuť navrhovateľovi iné vhodné pracovné
miesto a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,stal sa navrhovateľ pre potreby Rozhlasu a televízie Slovenska nadbytočným. Bolo oznámené, že
s navrhovateľom bude ukončený pracovný pomer výpoveďou podľa §63 ods. 1 písm.b) Zákonníka
práce ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom ( navrhovateľom ) na skončení pracovného

pomeru dohodu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce. Odborový zväz bol
vopred požiadaný o prerokovanie výpovede zamestnanca z dôvodov uvedených v §63 ods. 1 písm.b)
Zákonníka práce
b) dňa 16.6.2011 bolo potvrdené prerokovanie zrušenia funkčného miesta navrhovateľa Výborom
odborovej organizácie OZM ZV STV Banská Bystrica.

c) "Doplnenie" zo dňa 17.5.2013 podpísané pánom Y., pani X. a pánom X. za Slovenský odborový zväz
verejnej správy a kultúry, ktorí potvrdili, že ZV OZM TŠ Banská Bystrica mal dňa 16.6.2011 prerokoval
nielen zrušenie pracovného miesta navrhovateľa, ale aj skončenie pracovného pomeru výpoveďou
podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
d) "Zápis zo zasadnutia zo dňa 16.6.2011" z ktorého vyplýva, že Odborový zväz masmédií Závodný
výbor STV Banská Bystrica prerokoval doručené žiadosti podľa §74 Zákonníka práce a KZ, z dôvodov

uvedených v §63 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce (prítomní : D. W., Š. X., H. X.).
e)Listomzodňa22.6.2011Odborovýzväzmasmédiízaslalodporcoviakozamestnávateľovi"stanovisko
Výboru ZO k žiadosti zamestnávateľa podľa ust. § 74 Zákonníka práce a KZ RTVS". Z obsahu tohto
listinného dôkazu vyplýva, že na kolektívnom vyjednávaní dňa 26.1.2011 sa zmluvné strany dohodli, že
korešpondenciu, ktorá sa dotýka viacerých odborových organizácií ( žiadosť o stanovisko, prerokovanie,

súhlas a pod.) bude realizovaná prostredníctvom predsedníčky ZO OZM pri SRo a OZM. V nadväznosti
na uvedené k listu č. j. : 245/6/2011 vo veci žiadosti o prerokovanie podľa §74 Zákonníka práce a
KZ RTVS, ktorý prevzala dňa 10.6.2011, k výpovediam podľa §63 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce
dotknutých zamestnancov ( navrhovateľa označeného ako zamestnanca v 7. rade ) bolo oznámené, že
na základe písomného vyhlásenia zamestnanca v zmysle ust. § 232 ods. 3 Zákonníka práce prerokoval

Výbor ZO OZM pri STV BB aj žiadosti o prerokovanie výpovedí podľa §63 ods. 1 písm.b) Zákonníka
práce zamestnancov RTVS o.z. SRo Banská Bystrica. Odporca potvrdil prijatie dňa 23.6.2011.

Uvedené listinné dôkazy preukazujú, že odporca ako zamestnávateľ si splnil zákonom mu danú
povinnosť a to ust. § 74 Zákonníka práce a predmetná výpoveď bola zo strany zamestnávateľa vopred

prerokovaná so zástupcami zamestnancov

K otázke riadneho prerokovania hromadného prepúšťania so zástupcami zamestnancov v roku 2011
súd poukazuje na ustanovenia Zákonníka práce a zákona o kolektívnom vyjednávaní s tým, že zákon
nezakazuje zastúpenie na základe plnomocenstva. Je nesporné, že u odporcu pôsobí osem odborových

organizácií. Predseda ZO OZM Banská Bystrica bol na základe udeleného plnomocenstva zastúpený
pánom Z.. W.. R., predsedom ZO OZM pri STV Bratislava, čo je nesporne preukázané z listinného
dôkazu - "Zápisu z rokovania medzi zástupcami zamestnávateľa - Rozhlas a televízia Slovenska a
zástupcami zamestnancov - odborovými organizáciami pôsobiacimi pri Rozhlase a televízii Slovenska"
zodňa5.4.2011,kedydošlokrokovaniuakdezástupcoviaodborovýchorganizáciívyhlásiliokreminého,

že im bola dňa 4.4.2011 doručená "Informácia o plánovanom hromadnom prepúšťaní".

S poukazom na ustálený skutkový stav, súd čiastočným rozsudkom návrh navrhovateľa na určenie, že
výpoveď zo dňa 23.6.2011daná odporcom navrhovateľovi podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce, je neplatná a pracovný pomer navrhovateľa s odporcom trvá, zamietol.

Súd dodáva, že s poukazom na čl.3 písm. b) Kolektívnej zmluvy Rozhlasu a televízie Slovenska
na obdobie 26.01.2011 - 31.12.2013, RTVS pri znižovaní stavu zamestnancov odporca pristúpil
k rozviazaniu pracovného pomeru, nakoľko vzhľadom na vzniknutú situáciu u zamestnávateľa
navrhovateľa bolo nevyhnutné aj so zamestnancami v období 5 rokov pred vznikom ich nároku

na starobný dôchodok, rozviazať pracovný pomer (hromadné prepúšťanie, nemožnosť ponúknuť
navrhovateľovi iné vhodné pracovné miesto a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo
dohodnuté ako miesto výkonu práce, nakoľko sa stal navrhovateľ pre potreby Rozhlasu a televízie
Slovenska nadbytočným ).

Podľa ust. § 13 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ je v
pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakomzaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon).

Podľa ust. § 13 ods. 5 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, zamestnanec, ktorý sa
domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa odseku 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa
právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a
o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení
neskorších predpisov, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie
z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej
skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu,

farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku,
rodu alebo iného postavenia.

Podľa ust. § 2 a) ods. 3 zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení

neskorších predpisov, nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo
prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto
predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a
sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

Súd na záver poukazuje na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal diskrimináciu
voči svojej osobe žiadnym dôkazným prostriedkom, pričom súd nezistil z listinných dôkazov a ani z
výsluchu svedkov pána R. a pána H. M. žiadne konanie odporcu ako zamestnávateľa, ktoré by bolo
v rozpore s dobrými mravmi a to pri rozväzovaní pracovného pomeru s navrhovateľom ( navrhovateľ
bol informovaný dňa 23.6.2011 o dôvodoch zrušenia systemizovaného miesta : režisér ) . Nebol

preukázaný psychický nátlak odporcu ako zamestnávateľa na navrhovateľa, či porušenie zásady
rovnakého zaobchádzania, alebo rozhodnutie odporcu ako zamestnávateľa, či iná diskriminácia osoby
zamestnanca - navrhovateľa v tomto prípade.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na citované ustanovenie súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.