Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/109/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708209807
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6708209807.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu

K. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. R. č. XXXX, R., zastúpený advokátom Mgr. Iankom Troiakom,
Advokátska kancelária Zvolen, Dukelských hrdinov 34, proti žalovaným I. Mestská nemocnica s
poliklinikou Krupina, n.o., so sídlom Krupina, Ul. 29. augusta č. 23, IČO: 31908403 a II. Fakultná
nemocnica s poliklinikou Bratislava, so sídlom Bratislava - Ružinov, Ružinovská č. 6, IČO: 31813861,
o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a nemajetkovej ujmy a náhradu za stratu na
zárobku, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o zaplatenie bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a hotových výdavkov voči

žalovanému v II. rade z a m i e t a .

Súd žalobu voči žalovanému v II. rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Súd žalobu o priznanie náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti, po skončení
práceneschopnosti a do budúcna voči žalovanému v II. rade z a m i e t a .

Žalovanému v I. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalovanému v II. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen titulom štátom preddavkovaných trov
sumu 77,84 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne podanou žalobou doručenou súdu 12.9.2008 žiadal žalobca zaviazať žalovaných I. a II.
spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 71.220,-- Sk z titulu bolestného, sumu 172.740,-- Sk titulom

sťaženia spoločenského uplatnenia a sumu 61.452,-- Sk titulom hotových výdavkov. Ďalej žiadal
zaviazať oboch žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 3.000.000,-- Sk
a náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 40.279,-- Sk, náhradu za stratu
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vo výške 5.157,-- Sk, do budúcna žiadal rentu od
1.10.2008 mesačne vo výške 224,-- Sk a rovnako nahradiť trovy konania.

V priebehu konania po nariadení znaleckého dokazovania a vypracovaní znaleckého posudku bolo

oznámené Obvodným úradom Banská Bystrica, odbor všeobecnej, vnútornej správy, že žalovaný v
I. rade Mestská nemocnica s poliklinikou Krupina, n.o., so sídlom Krupina bola vymazaná z registra
neziskových organizácií, pričom rozhodnutie o výmaze neziskovej organizácie bolo vydané 12.12.2012
a právoplatnosť nadobudlo 2.1.2013. Deň výmazu nastal ku dňu právoplatnosti rozhodnutia. Vzhľadomk tejto skutočnosti, že nebol určený právny nástupca žalovaného v I. rade súd uznesením zo dňa
18.3.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.4.2013 s poukazom na ustanovenie § 107 ods.
4 Občianskeho súdneho poriadku konanie voči žalovanému v I. rade zastavil. O trovách konania

žalovaného v I. rade nerozhodol s tým, že o týchto bude rozhodnuté konečným rozhodnutím vo veci
samej. Ďalej súd konal len so žalovaným v II. rade.

Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa 26.9.2005 v skorých ranných hodinách utrpel úraz
ľavého ramena. V ten istý deň bol pre úraz ľavého ramena ošetrený u žalovaného v I. rade, kde bola

konštatovaná zlomenina ramennej kosti s posunom. 30.9.2005 bol opätovne ošetrujúci v chirurgickej
ambulancii s konštatovaním nezmeneného postavenia zlomeniny bez zváženia operačného výkonu.
Následne 24.10.2005 bol odoslaný na röntgenové vyšetrenie s konštatovaním uspokojivého postavenia
konsulidácie zlomeniny. Nakoľko žalobca trpel výraznými bolesťami vyhľadal špecialistu ortopéda, ktorý
po CT vyšetrení skonštatoval trieštivú zlomeninu hlavice ramennej kosti s početnými kostnými úlomkami
s ich propagáciou vpred a subluxačným postavením v zmysle posunu hlavice ramennej kosti vzad.

Napriek doporučeniu špecialistu - ortopéda konzultovať vyššie konštatované zranenie bol opätovne
žalobca dňa 7.11.2005 ošetrený u žalovaného v I. rade s doporučením rehabilitácie a s kontrolou o
jedenmesiac.Doporučeniešpecialistu-ortopédaneboloakceptovanéazranenienebolokonzultovanés
vyšším pracoviskom. Mal za to, že postupom zamestnancov žalovaného v I. rade pri jeho ošetrení došlo
k poškodeniu zdravia a vytvorením úplnej stuhlosti ramenného kĺbu v nepriaznivom postavení. Táto

skutočnosť má vplyv nielen na jeho zdravotný stav po fyzickej, ale aj psychickej stránke, jeho sociálne
väzby na rodinu a pracovné zaradenie.

Pokiaľ ide o žalovaného v II. rade u tohto bol hospitalizovaný z dôvodu úrazu ľavého ramena v čase od
14.11.2005 do 16.11.2005 s tým, že podľa prepúšťacej správy z chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice

s poliklinikou Bratislava nebola potvrdená lézia n. axillaris. Sám si dal vyhotoviť znalecký posudok
znalcom MUDr. Hrbáňom z 21.8.2008 v dôsledku úrazu zo dňa 26.9.2005, kde vyplýva zo znaleckého
posudku, že utrpel trieštivú zlomeninu hlavice ľavej ramennej kosti s posunutím úlomkov, luxačnú
zlomeninu ľavej ramennej kosti v oblasti chirurgického krčku, úrazové poškodenie n. axillaris vľavo
(poranenie dôležitého periférneho nervu s prerušením vodivých vlákien). Žalobca zastával názor, že

pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s týmto úrazom mu poskytovatelia tak žalovaný v
I. rade, ako aj žalovaný v II. rade neurobili potrebné vyšetrenia, nezvolili optimálne liečebné postupy,
nekonzultovali spôsob liečby s vyšším pracoviskom v dôsledku čoho došlo k trvalému poškodeniu jeho
zdravia. Žalobca zastáva názor, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti neboli zvolené optimálne
liečebné postupy, neboli urobené potrebné vyšetrenia, nekonzultovali sa spôsoby liečby s tým, že pri

použití správnej a adekvátnej liečby špecialistom z odboru traumatológie mohla byť končatina plne
funkčná. V súvislosti s liečbou vznikli žalobcovi náklady na cestovanie do zdravotníckych zariadení,
ktoré žiadal v tomto konaní priznať. Podľa znaleckého posudku MUDr. F.Hrbáňa znalca z odboru
zdravotníctva a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia bolo bolestné obodované na 225 bodov pri
hodnote jedného bodu 316,50 Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia na 250 bodov, pričom znalec

zvýšil bodové hodnotenie na dvojnásobok vzhľadom na stratu možnosti žalobcu uplatniť sa v živote
a v spoločnosti s poukazom aj na jeho vek. Okrem bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia
a náhrady výdavkov, ktoré mu vznikli, žiadal aj náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti
a po skončení pracovnej neschopnosti, ktorú vyčíslil v písomnej žalobe. Okrem toho žiadal priznať aj
rentu do budúcna. Tým, že sa mu znížila kvalita života od úrazu oproti dobe pred úrazom žiadal priznať

aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu pomôže zmierniť fyzické a psychické utrpenie, emocionálne
útrapy, ktoré prežil a aj prežíva. Z dôvodu zdravotných následkov zo strany žalovaných sa mu veľmi
závažným spôsobom zasiahlo do jeho práva na ochranu osobnosti s tým, že žiadal ako nemajetkovú
ujmu priznať čiastku 3.000.000,-- Sk.

Žalovaný v II. rade zaslal súdu písomné vyjadrenie dňa 29.4.2009 a zároveň na pojednávaniach uviedol,
že žalobu voči nim považujú v celom rozsahu za nedôvodnú. Dňa 22.4.2009 k uvedenému prípadu
zvolali odbornú komisiu, dôvodom ktorého zvolania bolo zaujatie odborného stanoviska k poskytnutiu
zdravotnej starostlivosti žalobcovi, ktorý dňa 26.9.2005 utrpel úraz ľavého ramena a bol ošetrovaný v
období od 14.11. do 16.11., približne sedem týždňov po úraze v ich zdravotnom zariadení. Zástupca

prednostu Prvej chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava MUDr. Miroslav Žiak
uviedol, že pacient bol prijatý dňa 14.11. za účelom zhodnotenia poúrazových zmien v oblasti ľavého
ramenného kĺbu. Pracovisko vyhľadal z dôvodu, že nebol spokojný so svojim aktuálnym zdravotným
stavom a počas dvoch dní hospitalizácie bol exaktne klinicky vyšetrený a okamžite boli zrealizovanédostupné vyšetrenia. Ďalší postup bol odporučený v prepúšťacej správe o čom bol žalobca ako pacient
riadne poučený. Zo zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že na ich pracovisku, t.j. u žalovaného v II.
rade nebola potvrdená, ale ani vylúčená lézia nervu axillaris. Pacientovi bolo doporučené hlásiť sa u

obvodného lekára do 3 dní od ukončenia hospitalizácie na ich pracovisku, kľudový režim v domácom
prostredí, medikamentózna terapia naďalej, analgetiká proti bolesti, polyvitaminózna liečba a začať
s intenzívnou rehabilitáciou cestou obvodného lekára objednať a doriešiť vyšetrenia EMG, ktoré by
mali vylúčiť léziu nervu axillaris, vykonať MRI čím by sa vylúčil subakromiálny impingement, lézia,
defekt puzdra. Následne s výsledkami možná konzultácia v ich zdravotnom zariadení v traumatologickej

poradni. Uvedené období od 14.11. do 16.11. bolo prvým a posledným kontaktom so žalobcom. Žalobca
sa následne ani po tomto dátume s nimi viac nekontaktoval. Rovnako ani na Úrade pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou nebola evidovaná žiadna sťažnosť zo strany žalobcu. Na zasadnutí
odbornej komisii prizval žalovaný aj ďalších odborníkov lekárov z iných nemocníc, ktorí po preštudovaní
zdravotnej dokumentácie jednoznačne potvrdili správnosť medicínskych postupov pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. Na základe týchto skutočností poukazoval žalovaný v II. rade na nedostatok

príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou s tým, že nenesú zodpovednosť
za trvalé následky a zlý zdravotný stav u žalobcu. Vychádzajúc z odborného prehodnotenia poskytnutej
zdravotnej starostlivosti žalobcovi, ako aj zdravotnej dokumentácie trvajú na tom, že žalovaný v II. rade
konal v súlade so zákonom na úrovni aktuálnych poznatkov lekárskej vedy počas krátkej a jedinej doby
poskytovania zdravotnej starostlivosti. Neporušil žiadnu povinnosť, ani neopomenul nič čo malo byť v

súladesprávomvykonané.Ztýchtodôvodovpovažovaližalobuvcelomrozsahuzanedôvodnú,nakoľko
nenesú žiadnu zodpovednosť na súčasnom zdravotnom stave žalobcu.

Žalobca k žalobe pripojil vyčíslenie nákladov na cestovanie do zdravotných zariadení počas liečenia
úrazuzodňa26.9.2005srozpisomciestdojednotlivýchzdravotníckychzariadeníspolushistóriouzmien

cien čerpacích staníc, lekárskych záznamov, kópiou technického preukazu. Z lekárskych záznamov,
ktoré doložil do spisu vo fotokópiách vyplýva jednotlivý postup a ošetrenia v zdravotníckych zariadeniach
od úrazu až počas celkovej doby liečby a liečenia žalobcu.

V konaní súd vypočul viacerých svedkov z okolia žalobcu. Svedkyňa H. N., ktorá je sestrou žalobcu

uviedla, že vzťah s bratom, t.j. žalobcom má veľmi dobrý. Navštevujú sa pravidelne počas víkendov,
kde mu pomáhajú. V dôsledku úrazu potrebuje pomoc rodiny a okolia, nakoľko nie je schopný spraviť
všetko. Napríklad mu zabezpečujú palivo na zimu, pretože v dome sa kúri tuhým palivom. Chodievajú k
nemu pomáhať pri práci s drevom. Taktiež pri varení, pretože má problémy navariť si sám jedlo. Keď sa
spotí pri práci nedokáže sa vyzliecť zo spotených vecí, pretože má problém pri obliekaní. Pomáha mu

aj s opraním, požehlením. Na otázku zo strany súdu uviedla, že nevaril si ani pred úrazom, ale vedel si
oprať, ožehliť, upratať. Bol technicky zdatný, zručný, mal vlastnú dielňu, sám si urobil rôzne veci, staval
dvojposchodový rodinný dom, vyrábal nábytok, bol veľmi šikovný. Vzhľadom na obmedzenia v súvislosti
s úrazom ľavej ruky, ktorú ledva zdvihne do výšky ramien, pretože má obmedzenú hybnosť mu musia
pomáhať pri rôznych prácach. Počas úrazu mal známosť približne 4-5 rokov, avšak sa rozišli.

Ďalšia svedkyňa W. S. potvrdila, že je sestrou žalobcu. Aj ona uviedla, že brat bol technicky zdatný, bol
schopný urobiť čokoľvek a komukoľvek chodil pomáhať. Ľudia si ho veľmi vážili, po úraze sa to zmenilo,
obmedzila sa jeho schopnosť pomáhať, robiť a sám sa stal odkázaný na pomoc iných ľudí. Problémy
má s ľavou rukou, ktorú nedokáže zdvihnúť hore, s problémami ju dvíha do výšky ramien. Chodí mu

pomáhať najmä pri domácich prácach, varení, nákupoch, ale aj v prípade údržby, opravy rodinného
domu. V čase, keď utrpel úraz žila s ním v spoločnej domácnosti aj matka, ktorú opatroval a o ktorú sa
staral. Momentálne je v domove dôchodcov, pretože sa nedokáže už o matku postarať. Má problémy pri
obliekaní a rovnako aj pri bežných činnostiach. V čase, keď bol PN pomáhala mu, umývala ho, obliekala
a starala sa o neho, pretože mal veľké bolesti. Občas s ním bola na vyšetreniach najmä na Sliači u MUDr.

Hudeca, na traumatológii u MUDr. Mlynárika. Podľa jej slov sa žalobca vyhýba spoločnosti, pretože má
pocit, že je handicapovaný a zle to na neho vplýva.

Ďalší svedok vypočutý v konaní bol K. S., ktorý uviedol, že je blízky sused žalobcu. Okrem toho jeho otec
a otec žalobcu boli bratranci. Potvrdil, že so žalobcom vyrastal od detstva, poznajú sa, je podľa jeho slov

technický typ, pomáhal vždy susedovcom, dobre s nimi vychádzal. Medzi koníčky, ktorým sa venoval
boli najmä dielenské práce. Po úraze už nedokázal doopatrovať svoju matku, o ktorú sa dovtedy staral.
Aj on ako sused mu chodí pomáhať najmä pri úprave a príprave dreva na zimu nakálať, napíliť a uložiť.
Rukou, ktorú mal zranenú hýbe, ale s obmedzeniami. Párkrát ho viezol na vyšetrenia do krupinskejnemocnice, v tom období mu pomáhali najmä sestry, ktoré k nemu chodievali, pretože sa nedokázal
obliecť, umyť, hýbať poriadne s rukou, mal bolesti.

Svedkyňa L. R. potvrdila, že sa so žalobcom stretávala aj v čase, keď utrpel úraz ramena boli si blízky.
Rozišli sa v roku 2006. So žalobcom sa poznala približne tri roky, bol jej sympatický, bol milý, stretávali
sa, chodievala aj k nemu domov a on chodieval za ňou do Banskej Bystrici. Považovala ho za vážnu
známosť. Po úraze sa podľa jej slov veľmi zmenil. Zmenil svoje správanie, bol nervózny, podráždený,
snažila sa mu pomáhať s tým, že myslela, že sa zmení, avšak úraz zmenil ich vzťah a nedokázali to

prekonať. Nevedel sa zmieriť s tým, že má obmedzenú hybnosť ľavej ruky. Bol nervózny sám zo seba
aj z nej, bol rád, keď bola pri ňom, ale sa aj hneval, keď tam bola. V dôsledku bolesti a nervozity mával
triašky, potil sa a zmenil sa aj ich intímny život. Podľa jej slov mal problémy šoférovať, vyzliekať sa a
tiež aj psychické problémy. Svedkyňa potvrdila, že už pred týmto úrazom ľavého ramena mal zdravotné
ťažkosti, mal úraz hlavy a v dôsledku úrazu hlavy bral lieky, ale bližšie sa k týmto skutočnostiam vyjadriť
nevedela.

Svedok N. B. v konaní uviedol, že sa so žalobcom pozná od detstva. Okrem toho boli aj spolupracovníci
u bývalého zamestnávateľa, kde bol žalobca hodnotený ako vynikajúci zamestnanec. Pred úrazom bol
veľmi šikovný, všetko vedel opraviť, pracoval na sústruhu, na fréze, veľa robil sám. Dokázal vyrobiť aj
nábytok. V súčasnosti podľa jeho slov je odkázaný na pomoc priateľov, známych a všetko čo treba okolo

domu urobiť stojí, pretože si to sám urobiť nevie. Bol ho navštíviť po úraze aj v nemocnici, mal bolesti,
častokrát aj keď bol doma prišiel za ním do dielne, aby mu svedok pomohol, napravil obväz, pretože
tento mu padal a mal bolesti.

Ďalší svedok K. J. rovnako ako predchádzajúci potvrdil, že je priateľ žalobcu a jeho sused. Poznajú sa

od detstva. Sú blízki susedia a vidia si do dvorov. On bol prvý kto kontaktoval žalobcu po úraze. Našiel
ho ležať v chodbičke pod terasou, bol celý biely, spotený a vo veľkých bolestiach. Hneď ho viezol na
ošetrenie do nemocnice. Nevedel si spomenúť, či ho podopieral alebo ho posadil na vozík a niesol ho,
pretože mu bolo veľmi zle na odpadnutie, triasol sa, bol spotený. Podľa slov svedka boli na röntgene
a potom mu ruku len zabandážovali. Pamätal si, že sa sťažoval žalobca, že mu je zle. Pred úrazom

bol veľmi šikovný, všetko si robil svojpomocne a sám. Robil okolo domu, na poli, oral, sial, kosil. Mal
gazdovstvo. V súčasnosti je odkázaný na pomoc susedov, najmä pri väčších prácach. K lekárovi chodil
jeho motorovým vozidlom.

Vzhľadom na postoj žalovaných aj žalovaného v I. rade, ktorý rovnako ako žalovaný v II. rade popieral

zodpovednosť za následky úrazu u žalobcu a popierali zanedbanie povinnosti zo strany zdravotníckeho
zariadenia súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Do funkcie znalca ustanovil MUDr. Mariána
Nosáľa, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a ortopédia. Znalec vo
veci podal znalecký posudok dňa 31.12.2010 č. 53/2010, kde sa vyjadroval jednak k aktuálnemu
zdravotnému stavu, ako aj k príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na zdraví u žalobcu a následným

porušením alebo protiprávnym konaním zo strany žalovaného I. a žalovaného II. V zmysle záverov
znaleckého posudku vyplýva, že v súčasnosti je žalobca liečený psychiatrom pre ťažkú vracajúcu
sa organickú afektívnu depresívnu poruchu po úraze hlavy, ktorý utrpel ešte pred týmto úrazom
a organickú poruchu osobnosti. Jeho ochorenie si vyžaduje sústavnú psychiatrickú starostlivosť a
liečbu antidepresívami, sedatívami a nootropikami. Prognóza nie je podľa psychiatrického vyšetrenia

priaznivá. Po úraze dňa 26.9.2005 má žalobca výrazne porušenú funkciu ľavého ramenného kĺbu
s ťažkým obmedzením hybnosti a bolesťami. Pri bolestiach užíva analgetika. Stav je komplikovaný
poúrazovým poškodením axilarneho nervu v dôsledku čoho je porušená funkcia deltového svalu. Podľa
EMG vyšetrenia v marci 2006 došlo k čiastočnej obnove tejto funkcie. Žalobca má trvalé následky
aj po úraze v novembri 2007 kedy po páde z rebríka utrpel pomliaždenie hrudníka, pravého kolena,

zlomeniny záprstných kostí a prvého článku palca ľavej nohy, pomliaždenie pravej ruky, neskôr bola
zistená zlomenina člnkovitej kosti pravého zápästia. Dňa 13.9.2006 mu bol priznaný čiastočný invalidný
dôchodok s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 45% pre psychiatrickú diagnózu a 10% pre
poruchu funkcie ľavého ramenného kĺbu. Neskôr mu bol priznaný plný invalidný dôchodok s mierou
poklesuvykonávaťzárobkovúčinnosť65%prepsychiatrickédiagnózya10%preporuchufunkcieľavého

ramenného kĺbu. Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva, že pred úrazom dňa 26.9.2005 bol žalobca
liečený psychiatrom pre ťažkú organickú afektívnu depresívnu poruchu po úraze hlavy a organickú
poruchu osobnosti.Ohľadom žalovaného v II. rade pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v čase od 14.11. do 16.11.2005
uviedol znalec, že žalovaný postupoval správne. Pri röntgenovom vyšetrení bola zistená zhojená
zlomenina ramennej kosti, vylúčené bolo aj čiastočné vykĺbenie ramennej kosti, prítomný bol súčasný

pohyb ramennej kosti a lopatky bez pohybu medzi nimi, preto bolo od operačnej liečby upustené.
Pri klinickom vyšetrení aktívne žalobca zapájal do pohybu svalové skupiny, preto nebolo potvrdené
poškodenie axilarneho nervu. Odporúčené mal EMG vyšetrenie, MRI vyšetrenie a rehabilitáciu za
účelom zlepšenia hybnosti ľavého ramenného kĺbu. Rovnako mal odporučené kontrolné vyšetrenie s
výsledkom vyššie uvedených vyšetrení. Na ďalšiu otázku, či je medzi liečebným postupom žalovaného

v II. rade a poškodením žalobcovho ramenného kĺbu príčinná súvislosť znalec jednoznačne uviedol,
že tu nie je príčinná súvislosť. Žalobcovi vzniklo ťažké poškodenia funkcie ľavého ramenného kĺbu
v dôsledku trieštivej zlomeniny hlavice ramennej kosti komplikovanej poranením axilarneho nervu.
Tvrdenie žalobcu, že operačnou liečbou by sa bolo dosiahlo v jeho prípade plnej funkcie ľavého
ramenného kĺbu sa nezakladá na pravde. Pri takomto type zlomeniny vždy vznikne obmedzenie
funkcie ramenného kĺbu. To znamená, že znalec vylúčil protiprávne konanie žalovaného v II. rade

a teda nie je tu ani dôsledok závažného poranenia ramennej kosti v súvislosti s takýmto konaním
žalovaného v II. rade a škoda na zdraví bola spôsobená zlomeninou ľavého ramenného kĺbu. Rovnako
sa vyjadroval aj k postaveniu žalovaného v I. rade, či došlo k porušeniu ustanovení zákona o zdravotnej
starostlivosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v I. rade zanikol bez právneho nástupcu a konanie voči
žalovanému v I. rade bolo právoplatne zastavené, súd ďalej tieto skutočnosti v rozhodnutí neuvádzal a

nerozoberal. Znalec sa taktiež vyjadril k postupu samotného žalobcu s tým, či si samotný žalobca svoj
stavnezapríčinilačivprípadeoperáciealeboinejliečbybymoholbyťzdravotnýstavžalobcupriaznivejší
znalec uviedol: „Nejestvuje spôsob, ktorým by sa dalo preukázať, že operáciou, prípadne inou liečbou
by bol zdravotný stav priaznivejší. Bionekróza hlavy ramennej kosti vznikla v dôsledku porušenia
výživy niektorých úlomkov. Nemožno zabrániť tejto bionekróze žiadnym liečebným postupom. Ani

operačnou liečbou by nebolo možné dosiahnuť plnú funkciu ramenného kĺbu. Opakovaným poškodením
imobilizácie aj neúmyselným mohlo dôjsť k zväčšeniu posunu úlomkov aj k následnému zväčšeniu
bolesti v oblasti zlomeniny. Žalobca podľa zdravotnej dokumentácie zanedbal liečebnú rehabilitáciu,
ktorú mal odporučenú dňa 24.10.2005. Prvý záznam z rehabilitácie je až z 21.11.2005. Neskorý začiatok
liečebnej rehabilitácie mohol mať negatívny vplyv na konečnom rozsahu funkčného obmedzenia ľavého

ramenného kĺbu“. Znalec zodpovedal aj na otázku ohľadom budúcnosti a kvality života žalobcu s tým,
že v budúcnosti nemožno očakávať zlepšenie funkcie ľavého ramenného kĺbu vzhľadom na poškodenie
axilarneho nervu. Potvrdil, že toto ochorenie negatívne ovplyvňuje kvalitu života žalobcu v tom zmysle,
že je obmedzený v pracovnom zaradení, v športe, domácich prácach, má ťažkosti pri osobnej hygiene,
obliekaní, má bolesti, oslabenie svalovej sily deltoveho svalu. Nie je schopný pohybu nad úrovňou

ramenného kĺbu, nedočiahne si na hlavu, nedá ruku za chrbát. Má bolesti pri pohybe aj kľudové. Funkcia
lakťového kĺbu ako aj funkcia ruky však ostala neporušená. Poškodenie tohto nervu nespôsobuje a
neovplyvňuje úchopovú funkciu a jemnú motoriku ľavej ruky.

Po podaní znaleckého posudku tak žalovaný v I. rade, ako aj žalovaný v II. rade potvrdili závery znalca

a nemali k nim výhrady. Naopak žalobca mal námietky, na ktoré zodpovedal znalec písomným podaním
doručeným súdu 11.3.2011 s tým, že osobné vyšetrenie žalobcu by žiadnym zásadným spôsobom
neovplyvnilo závery vypracovaného znaleckého posudku. Pomohlo by pri zodpovedaní otázky č. 1 o aké
ochorenie sa v súčanosti u žalobcu jedná a aký je jeho súčasný stav, ale na iné otázky by nemalo žiaden
vplyv. Znalecký posudok bol vypracovaný z dostupnej zdravotnej dokumentácie. Opätovne zodpovedal

aj na ďalšiu námietku s tým, že podľa slov znalca nejestvuje spôsob, ktorým by sa dalo preukázať,
že operáciou prípadne inou liečbou by bol zdravotný stav žalobcu priaznivejší. V žiadnom prípade by
žalobca nemal plnú funkciu ľavého ramenného kĺbu. Podľa jeho praxe si pamätá mnoho prípadov kedy
pacienti liečení s konzervatívnou liečbou a včasnou rehabilitáciou mali lepší výsledok ako operovaní
pacienti, ktorí síce mali anatomicky zhojenú zlomeninu, ale nepohyblivé rameno. Podľa neho si žalobca

spôsobil ujmu na zdraví hlavne svojim nerozvážnym konaním.

Žalobca aj napriek záverom znaleckého dokazovania trval na podanej žalobe s tým, že doručil súdu
písomnú a e-mailovú korešpondenciu medzi v tom čase právnym zástupcom a Mestskou nemocnicou
s poliklinikou Krupina, teda žalovaným v I. rade, týkajúcou sa odškodnenia žalobcu, kde mu žalovaný

v I. rade navrhol majetkové vyrovnanie v súvislosti s posudkom Doc. MUDr. Štefana Ďurdíka, súdneho
znalca z odboru chirurgie. Z tohto dôvodu žiadali, aby do konania súd pripustil pristúpenie bývalej
poisťovne žalovaného v I. rade, keďže žalovaný v I. rade zanikol. Súd o tomto procesnom návrhu
rozhodol uznesením zo dňa 18.3.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.4.2013 tak, že nepripustilvstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného, nakoľko ČSOB poisťovňa nie je právnym
nástupcom po zaniknutej Mestskej nemocnice s poliklinikou Krupina, n.o. a nie je nositeľom práv a
povinností z tohto záväzkového vzťahu. Rovnako navrhli kontrolné znalecké dokazovanie, o ktorom súd

rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 30.5.2013 tak, že návrh na doplnenie dokazovania vykonaním
kontrolného znaleckého dokazovania zamietol pre nehospodárnosť konania.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok

ustanovených osobitným predpisom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení
ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je
služba vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na

správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za
škodutaktospôsobenúpodľatohtozákonanezodpovedajú;ichzodpovednosťpodľapracovno-právnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľaustanovenia§438ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“)akškoduspôsobíviacškodcom,
zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ustanovenia § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ustanovenia § 445 OZ strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje

sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred
poškodením dosahoval.

Podľa ustanovenia § 446 OZ náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného
sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov

o sociálnom poistení.

Podľa ustanovenia § 447 OZ náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej
renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa ustanovenia § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustili od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.Podanou žalobou žalobca žiadal priznať niekoľko nárokov. Jednak to bol nárok na náhradu škody v
súvislosti s úrazom, ktorý utrpel dňa 26.9.2005 a v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu jeho zdravia a to

ľavého ramenného kĺbu. Uplatňoval si bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia a hotové výdavky,
ktoré mu v tejto súvislosti vznikli najmä cestovaním do jednotlivých zdravotných zariadení na ošetrenia
a vyšetrenia. Ďalej si uplatňoval náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti, po skončení
práceneschopnosti, ako aj rentu do budúcna a tiež nemajetkovú ujmu vyčíslenú v sume 3.000.000,-- Sk
v dôsledku zásahu do jeho osobnostných práv. Tento nárok odôvodňoval tým, že tu nemožno mať žiadne

pochybnostispoukazomnapriebehliečbyužalobcu,ktorýsavyznačovalsústavnýmiomylmiodborného
zdravotného personálu, neschopnosťou poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť pri ťažkom úraze
žalobcu, ktorý by však pri správnej liečbe zostal bez následkov. Keďže nebola poskytnutá správna
liečba ostali u žalobcu dlhodobé fyzické útrapy prejavujúce sa neznesiteľnými bolesťami a končiace
sa nefunkčnosťou hornej končatiny, ako aj závažnými psychickými problémami. Z týchto dôvodov sa
podstatne zmenila a znížila kvalita života u žalobcu, ktorý je svojim spôsobom pri určitých druhoch

činností odkázaný na pomoc svojich blízkych a známych. Všetky tieto skutočnosti sa podpísali výrazne
pod zhoršenie jeho psychického stavu a žiadna iná satisfakcia ako náhrada nemajetkovej ujmy nemôže
zmierniť fyzické a psychické utrpenie, ako aj emocionálne útrapy, ktoré stále prežíva žalobca. Vzhľadom
k nárokom, ktoré si v konaní žalobca uplatnil súd vo veci nariadil v prvom rade znalecké dokazovanie,
kde sa snažil zistiť, či a kto zodpovedá za zdravotný stav u žalobcu a či zo strany žalovaného v I. rade

alebo zo strany žalovaného v II. rade došlo k zanedbaniu zdravotnej starostlivosti, resp. neposkytnutiu
adekvátnej zdravotnej starostlivosti. Znalecký posudok bol vo veci riadne vypracovaný a podaný a
znalec sa následne vyjadroval aj na námietky zo strany žalobcu. Nebol znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie traumatológia a chirurgia zistený nesprávny postup pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, či už zo strany žalovaného v II. rade, alebo zo strany žalovaného v I. rade. Keďže voči

žalovanému v I. rade bolo konanie právoplatne zastavené, súd ďalej otázku zodpovednosti u žalovaného
v I. rade v tomto rozhodnutí nerozoberal, ani sa ňou nezaoberal. Vychádzal len z toho, že znalec sa
vyjadril tak pri žalovanom v I. rade, ako aj pri žalovanom v II. rade, že nedošlo k nesprávnemu postupu
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a pri žalovanom v II. rade v čase od 14.11. do 16.11. uviedol, že
ich postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol správny. Rovnako uviedol, že medzi liečebným

postupom žalovaného v II. rade a poškodením žalobcovho ramenného kĺbu nie je príčinná súvislosť.
Vzhľadom k tejto skutočnosti súd ďalej neskúmal, či bodové hodnotenie a uplatnené nároky titulom
bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj hotových výdavkov a následne náhrada straty
na zárobku počas a po skončení práceneschopnosti sú vyčíslené správne, nakoľko nebol preukázaný
jeden zo základných predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody a to porušenie právnych

povinností zo strany žalovaného v II. rade, ktorý ostal ako účastník konania. Naopak znalec jednoznačne
vylúčil nesprávnosť postupu zo strany žalovaného v II. rade pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
a vylúčil existenciu príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia u žalobcu a nesprávnym postupom
žalovaného v II. rade. Vzhľadom k tomu súd žalobu čo sa týka uplatňovaného nároku na náhradu škody
titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, hotových výdavkov a náhrady straty na zárobku

zamietol ako nedôvodnú. Okrem týchto nárokov si žalobca v konaní uplatňoval aj náhradu nemajetkovej
ujmy s poukazom na ustanovenie § 11 a 13 Občianskeho zákonníka s tým, že v dôsledku poškodenia
zdravia u žalobcu došlo k zásadnému zásahu do jeho osobnostných práv a v dôsledku nesprávneho
spôsobu liečby a nesprávnych postupov zdravotníckych zariadení utrpel dlhodobé fyzické a psychické
útrapy, ktoré značne znížili kvalitu života u žalobcu. Aj v tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú

voči žalovanému v II. rade a ako nedôvodnú ju zamietol. Dôvodom, pre ktorý zamietol žalobu aj v tejto
časti bola tá skutočnosť, že nebolo preukázané a zistené, že by žalovaný v II. rade bol ten subjekt,
ktorý zodpovedal za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Naopak rovnako ako v prípade
predchádzajúcich nárokov aj v tomto prípade musí súd konštatovať, že postup žalovaného v II. rade bol
správny v súlade so zákonom o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a adekvátny a navyše v záveroch

znaleckého posudku a vo vyjadreniach znalca jednoznačne vyplýva, že sám žalobca zanedbaním
odporúčania lekára a rehabilitácie si spôsobil takéto poškodenia zdravia. Doslova znalec uviedol, že
žalobca si spôsobil ujmu na zdraví hlavne svojim nerozvážnym konaním tým, že nezačal s včasnou
rehabilitáciou. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd ďalej vo veci neviedol dokazovanie, nakoľko toto
dokazovanie by bolo nehospodárne a žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania v prípade žalovaného v I. rade súd rozhodoval podľa ustanovenia § 146 ods. 1,
písm. c/ O.s.p. s tým, že žalovanému v I. rade sa náhrada trov konania nepriznala, nakoľko konanie bolo
zastavené a pokiaľ ide o žalovaného v II. rade tento bol v konaní síce úspešný, preto mu prináležaloprávo na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
avšak v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. žalovaný v II. rade nežiadal priznať náhradu trov
konania, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Pokiaľideoštátompreddavkovanétrovykonaniaspoukazomnaustanovenie§148ods.1O.s.p.štátmá
podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého
účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi
zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V konaní boli trovy konania na znalecké dokazovanie vo výške 591,06 € s tým, že zostatok po zložení
záloh na znalecké dokazovanie zo strany žalovaného I. a žalovaného II. tak ostal 291,06 €. Jedná sa
o štátom preddavkované trovy, ktoré boli uhradené predbežne z rozpočtových prostriedkov štátu. Ďalej
tu bolo vyplatené svedočné vo výške 20,28 €, teda štátom preddavkované trovy predstavujú 311,34 €.
Nakoľko žalobcovi bolo priznané čiastočné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 3-ín

uznesením zo dňa 27.11.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.12.2008 súd ho zaviazal na úhradu
štátom preddavkovaných trov len v rozsahu 1-iny, t.j. vo výške 77,84 €, ktoré mu uložil zaplatiť na účet
tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).