Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 15, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/170/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7804110356
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7804110356.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu V. H., G. O. Č.. XX, Č.Á. V., proti žalovanému Z. Á.,
G. I. V. Č.. XX, o zaplatenie 1.659,69 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava zo dňa 12.4.2011 č.k. 6C/121/2004-300 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vo vzťahu k
žalovanému zaplatenia sumy 1.659,69 eura s prísl., konanie ohľadom úrokov z omeškania vo výške
17,6 % zo sumy 1.659,69 eura od 1.7.2001 do 30.6.2002 zastavil.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom zaplatenia kúpnej

ceny.

V dôvodoch rozsudku súd uviedol že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané uzavretie kúpnej
zmluvy ústnou formou medzi účastníkmi konania, predmetom ktorej by bol predaj a kúpa motorového
vozidla zn. M. XX J., D.: V.- XXX- M. za kúpnu cenu 50.000,- Sk, pretože nebol preukázaný zhodný
prejav vôle obidvoch zmluvných strán uzavrieť takúto zmluvu. Súd považoval za nepochybné, že

žalobcachcelpredaťpredmetnémotorovévozidlo,avšaknebolodostatočnepreukázané,žebyžalovaný
mal v úmysle motorové vozidlo kúpiť. N. Š. síce potvrdil, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi zaplatiť
kúpnu cenu v sume 50.000,- Sk, jeho výpoveď však súd považoval za účelovú, lebo svedok je v
priateľskom vzťahu so žalobcom a aj vzhľadom na to, že tvrdil, že pri dohode účastníkov konania
boli aj ďalší svedkovia O. M. L., pričom z výpovede svedka L. vyplýva, že informácie o tvrdenej kúpe
motorového vozidla žalovaným sa dozvedel od žalobcu a teda, že mal sprostredkované informácie.

Svedok nepotvrdil skutočnosť, že bol prítomný pri uzavretí ústnej kúpnej zmluvy medzi účastníkmi
konania. Za dôveryhodnú nepovažoval výpoveď svedka P. O., pretože svedok potvrdil, že pred jeho
výsluchom svedkovi Š.H. povedal, že on nič nepočul a nevidel. Svedkovia Z. H. M. Z. H. nepotvrdili,
aby od žalovaného mali vedomosť o tom, že žalovaný je vlastníkom motorového vozidla. Z úkonov
žalovaného nie je možné vyvodiť, že žalovaný bol vlastníkom veci, pretože tieto úkony mohol urobiť
aj na základe inej dohody účastníkov konania, nielen kúpnej zmluvy. Úkony žalovaného podľa názoru

súdu nevylučujú možnosť použitia motorového vozidla na prepravu iných vecí v prospech žalobcu
a nevylučuje to ani dlhodobý pobyt žalobcu v Čechách, pretože prepravu tovaru mohol uskutočniť
prostredníctvom inej osoby. Súd bol teda toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný
obsah dohody medzi účastníkmi konania, to že predmetom ich dohody bola dohoda o predmete kúpy a
cene predmetu kúpy, nebola preukázaná vôľa žalovaného nadobudnúť vlastnícke právo k motorovému
vozidlu kúpou za cenu tvrdenú žalobcom. Z týchto dôvodov súd preto žalobu zamietol. Žalobu ohľadom

úrokov z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 1.659,69 eura od 1.7.2001 do 30.6.2001 žalobca vzal
späť, preto konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. súd zastavil.Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd sa pri hodnotení dôkazov vôbec

nevyporiadal s jeho námietkou, že výpoveď svedka Š. a jeho konkubíny je motivovaná jeho nenávisťou
voči jeho osobe z dôvodu, ktorý uviedol jeho právny zástupca na pojednávaní 15.3.2007. Poukázal na
to, že účelovosť ich výpovedí už aj pôvodne prezentoval. Ďalej poukázal na skutočnosť, že svedok Š.
(účelovo) hovoril o tom, že opravu objednal prostredníctvom žalovaného, čo však vylučuje skutočnosť,
že všetky náklady spojené znášal žalovaný. Taktiež svedkyňa H. potvrdila skutočnosť, že boli znížené

podlahy motorového vozidla z dôvodu prevozu koní a nie nábytku, pretože nábytok je možné vyložiť aj
na nezníženú podlahu. Má za to, že pozornosti súdu ušli rozpory vo výpovediach žalovaného, najmä na
pojednávaní dňa 13.10.2004, kedy výslovne uviedol, že pri ním tvrdenej dohode nikto nebol prítomný
a neskôr si už „spomenul“ na svedkov, ktorí mali byť prítomní pri jej uzatváraní. Je pri tom zaujímavé,
že týchto svedkov označil až po vyše troch rokov trvania sporu, pričom sa nikdy predtým nezmienil o
tom. Ak by toto jeho tvrdenie bolo pravdivé nič mu nebránilo označiť svedkov už aj v podanom odpore.

Pokiaľ žalovaný tak neurobil, je potrebné túto skutočnosť považovať za takú, ktorá veľmi výrazným
spôsobom znižuje hodnovernosť a dôkaznú silu nielen jeho účastníckej výpovede, ale aj svedeckej
výpovede označených svedkov. Ďalej bol toho názoru, že súd sa nedostatočne vysporiadal s tým, že
svedok Š., M. M. O. priamo potvrdili uzavretie kúpnej zmluvy a nepriamo to potvrdili svedkovia H. M. H.,
ktorí sú v priateľskom vzťahu so žalovaným, kým jeho takmer nepoznajú a ktorí potvrdili, že žalovaný sa

správal ako vlastník uvedeného vozidla. Pokiaľ ide o svedka Š. uviedol, že tento je s ním v priateľskom
vzťahu vypovedal však po zákonnom poučení o trestných následkoch krivej výpovede. Pravdivosť jeho
tvrdení potvrdil i ďalší vo veci vypočutý svedok L.. Tento svedok je rovnako v priateľskom vzťahu k
žalovanému. Aj keď sa jedná len o nepriamy dôkaz je potrebné poukázať na skutočnosť, že by bolo bez
logiky, aby ho informoval o predaji vozidla bez skutočne uzavretej kúpnej zmluvy. Zdôraznil, že žalovaný

a nie on si objednal vykonanie takých prác na vykonanie ktorých nemal najmenší záujem a boli dôležité
výslovne pre žalovaného (navýšenie stropu za účelom prevozu ním chovaných koní), na svoje náklady.
Žalovanémuodovzdalvšetkydokladyodautavrátanenáhradnéhokľúčaatoajpodľatvrdenížalovaného
a za vozidlo zaplatil žalovaný poistné titulom zákonného poistenia. Svedkovia Š. M. H., ale aj samotný
žalovaný potvrdili, že vozidlo bolo na predaj a preto je proti logike, aby si motorové vozidlo dal prerobiť.

O účelovosti výpovede žalovaného svedčí okrem iného aj to, že na jednej strane potvrdil jeho dlhodobý
pobyt v zahraničí a na strane druhej hovoril o jeho údajnom sľube previezť jeho kone príležitostne k
veterinárovialebonapreteky.Nesúhlasilpretosnázoromsúduprvéhostupňa,ževdanomprípadenebol
preukázaný zhodný prejav vôle účastníkov konania uzavrieť kúpnu zmluvu, pretože to bolo preukázané
priamo ako výpoveďou svedkov Š. M. O., tak aj nepriamou výpoveďou N. H., H., M. M. L..

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p. a po opakovaní dokazovania výsluchom účastníkov, svedkov dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa pochybil pri zisťovaní
skutkového stavu veci ak v procese dokazovania nepostupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov, tak ako je vymedzená v ust. § 132 O.s.p. podľa ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pri tom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Z tohto dôvodu skutkový záver
súdu o tom, že v konaní nebolo preukázané uzavretie kúpnej zmluvy ústnou formou medzi účastníkmi
je predčasný a teda aj nesprávny.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na svoje zrušujúce uznesenie zo dňa 24.9.2008 č.k.

1Co/169/2007-159 v ktorom podrobne popísal postup súdu v procese dokazovania a upozornil súd
prvéhostupňa,žeopomenulvyhodnotiťvykonanédôkazyatojednakvýpoveďouúčastníkovapoštovými
poukážkami o zaplatení poistného v mesiaci december 2001 a apríl 2002 a taktiež, že sa nevyporiadal
s tvrdením žalobcu, že žalovaný označil vo veci svedkov po vyše troch rokoch trvania sporu. Zároveň
bolo súdu prvého stupňa uložené opätovne vec prejednať a vykonané dôkazy náležite vyhodnotiť v

súlade so zásadou hodnotenia dôkazov uvedenou v ust. § 132 O.s.p.. Súd však v rozpore s pokynmi
odvolacieho súdu opätovne nevyhodnotil účastnícke výpovede žalobcu a žalovaného, nevyporiadal sa s
tvrdením žalobcu o tom, že žalovaný označil svedkov po vyše troch rokoch trvania sporu a nevyhodnotil
ani poštové poukážky o zaplatení poistného žalovaným.Vzhľadom na to, že odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam dokazovanie opakoval (§ 213 ods. 3 O.s.p.)..

Žalovaný Z. M. na odvolacom pojednávaní uviedol, že sporné motorové vozidlo sa do jeho dispozície
na jeho pozemok dostalo tým spôsobom, že žalobca ho požiadal, aby mu umožnil na jeho pozemku
parkovať, čo sa uskutočnilo v jari roku 2001. Po tom čo bolo motorové vozidlo odstavené na jeho dvore
dohodol sa so žalobcom na tom, že motorové vozidlo prerobí a to za účelom, aby mohol na tomto

motorovom vozidle vykonávať aj prevoz koní. So žalobcom sa dohodol tak, že prestavbu motorového
vozidla bude financovať s tým, že raz ročne mu žalobca odvezie koňa do Bratislavy. Za motorové vozidlo
zaplatil aj v prelomoch rokov 2001-2002 povinné zmluvné poistenie. Na spornom motorovom vozidle
neuskutočnil ani jednu prepravu koňa, lebo motorové vozidlo bolo v takom stave, že sa preprava nedala
uskutočniť. Motorové vozidlo bolo rekonštruované takým spôsobom, že sa zvyšovala horná časť cca o
45 až 50 cm. Vzhľadom na to, že výšku prepravy konaní upravoval aj zákon podľa takéhoto predpisu

bolavykonávanáajúpravamotorovéhovozidla.Pridohode,ktorúuzatvorilsožalobcomnebolaprítomná
žiadna tretia osoba a ich dohoda sa uskutočnila na dvore u svedka Š.. Žalovaný sa nevedel vyjadriť
k tomu, kde v čase ústnej dohody so žalobcom sa zdržiaval svedok Š. a jeho družka H.. Žalovaný
nevedel vysvetliť na pojednávaní rozpor vo svojej výpovedi ohľadom skutočnosti, že žalobca ho požiadal
o vykonanie predaja tohto motorového vozidla až po tom, čo uskutočnil opravu tohto motorového vozidla

resp. jeho rekonštrukciu, keď v konaní pred súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 15.3.2007
vypovedal, že žalobca ho požiadal, aby mu sprostredkoval predaj tohto motorového vozidla už v jari
r. 2001. Žalovaný uviedol, že zrejmé to tak bolo, keď v minulosti už tak vypovedal, teraz si však na
to presne nespomína, lebo už je odstup rokov. Potvrdil však skutočnosť, že rekonštrukciu motorového
vozidla uskutočňovali svedkovia a to p. H. M. K.. H..

Svedok Z. H. potvrdil, že pre žalovaného uskutočnil opravu motorového vozidla zn. M. a jednalo sa o
elektroinštalačné práce. Uviedol, že nemá vedomosť o tom komu patrí uvedené motorové vozidlo, avšak
práce ho požiadal vykonať žalovaný. Ďalej uviedol, že v podstate ani do dnes nevie na koho je toto
motorové vozidlo zapísané v evidencii motorových vozidiel. Stotožnil sa so svojou výpoveďou v konaní

pred súdom prvého stupňa zo dňa 16.11.2005 v ktorej uviedol, že predpokladal, že žalovaný motorové
vozidlovlastníalebohobudevlastniť,keďnímtaktodisponujeaobjednalunehoajpráce.Privykonávaní
prác žil v presvedčení, že vozidlo patrí žalovanému.

Svedok Z. H. na odvolacom pojednávaní pri výsluchu uviedol že so žalovaným sa dohodol, že mu

vykoná opravu motorového vozidla M. v rámci prestavby tak, aby spĺňala požiadavky na prevoz koní
a táto oprava spočívala v tom, že nadstavba sa zvýšila pri rekonštrukcii asi o 50 cm a dozadu sa
vyhotovili vyklápacie dvere, aby umožňovali nástup pre koňa. Za uvedené práce nepožadoval od
žalovaného finančnú odmenu, pretože jeho odmena spočívala v kompenzácii za to, že sa mu staral
o jeho koňa, ktorého mal ustajneného v priestoroch žalovaného. Keďže motorové vozidlo na ktorom

mal vykonať opravy sa nachádzalo na dvore žalovaného vychádzal z toho, že sa jedná o motorové
vozidlo žalovaného, pretože ho vlastne o opravu požiadal a nie tretia osoba. Vo vzťahu k žalovanému
pri oprave motorového vozidla mu nekládol otázku, kto je vlastníkom tohto motorového vozidla, lebo ako
prevádzkovateľ autoservisu nekladie svojím zákazníkom otázky o tom, kto je vlastníkom motorových
vozidiel.

Svedok S. Š. rovnako na odvolacom pojednávaní pri výsluchu uviedol, že bol prítomný osobne pri
dohode medzi žalobcom a žalovaným na dvore jeho rodinného domu, kedy účastníci uzatvorili dohodu
v tom zmysle, že žalovaný umožnil žalobcovi parkovať predmetné motorové vozidlo a za tým účelom
bolo aj u žalovaného odstavené. Neskôr po uplynutí cca pol roka motorové vozidlo sa žalobca rozhodol

predať a ktoré predával aj on. Svedok sa nevedel vyjadriť o ďalšej konkrétnej jeho účasti pri dohode
medzi žalobcom a žalovaným. Svedok stále popisoval, že o všetkom vedel a má najlepšie vedomosti o
celej tejto udalosti, avšak nič nekonkretizoval.

Svedkyňa D. H. vo svojej svedeckej výpovedí v konaní pred odvolacím súdom uviedla, že žalobca mal

problémy s parkovaním sporného motorového vozidla, preto ich požiadal (spolu so svedkom Š.), aby mu
našli nejakého kupca na motorové vozidlo. Ohľadom uzatvorenia dohody medzi účastníkmi oznámila,
že ma takú vedomosť, že videla na dvore u svedka Š. ako stál žalobca so žalovaným a vzhľadom na to,
že bola v miestnosti, ktorá bola od ich stretnutia vzdialená asi 8m cez okno započula takú skutočnosť,že žalobca nemal kde parkovať motorové vozidlo a na parkovaní sa dohodol so žalovaným. Svedkyňa
nevedela vysvetliť rozpor vo svojej svedeckej výpovedi v konaní pred súdom prvého stupňa zo dňa
15.3.2007, keď vypovedala, že bola prítomná pri rozhovore žalobcu so žalovaným. Nevedela vysvetliť

ani situáciu, že ak žalobca ich mal požiadať o predaj motorového vozidla a prečo následne by požiadal
aj žalovaného o prestavbu motorového vozidla tak, aby slúžilo aj na prevoz koní.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu

dohodnutú cenu.

Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak.

Kúpna zmluva je zmluva, z ktorej vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať do vlastníctva a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu. Na vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle zmluvných strán, teda akceptácia
návrhu obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Kúpna
zmluva je zásadne zmluvou neformálnou, možno ju uzavrieť písomne, ústne i konkludentne.

V prejednávanej veci medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca bol vlastníkom sporného motorového
vozidla M. XXN D.. Č.. V. XXX-M., ktoré podľa jeho tvrdenia mal odpredať žalovanému na základe ústnej
kúpnej zmluvy na jar 2001 za dohodnutú kúpnu cenu 50.000,- Sk s tým, že žalovaný mal zaplatiť kúpnu
cenu do jedného roka. Žalobca motorové vozidlo fyzicky odovzdal žalovanému v presne nezistenom

čase na jar r. 2001 spolu s osvedčením o evidencii vozidla, technickým preukazom, náhradným kľúčom
a splnomocnením k jeho užívaniu, čo potvrdil aj žalovaný.

Po tom čo žalovaný motorové vozidlo od žalobcu prevzal na tomto začal vykonávať rekonštrukčné práce
spočívajúce vo zvýšení jeho úložnej plochy tak, aby motorové vozidlo vyhovovalo zákonným predpisom

na prevoz koní. Ako uviedol žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uvedené rekonštrukčné práce
vykonávalnazákladeverbálnehodohovorusožalobcom.Účelomrekonštrukčnýchprácboloakouviedol
na odvolacom pojednávaní, aby na M. mohol vykonávať prevoz koní a žalobca prevoz nábytku zo
zahraničia na Slovensko. Rekonštrukčné práce vykonával vo vlastnej réžii a za práce a vynaložené
prostriedky na prestavbu mu žalobca mal prisľúbiť, že príležitostne mu prevezie koňa, ak to bude

potrebovať (na preteky resp. k veterinárovi atď.). V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný ďalej
uviedol, že žalobca po slovnej potýčke koncom júna 2001 mu odmietol previezť koňa - kobylu k žrebcovi,
žiadal ho, aby mu uhradil náklady spojené s úpravou vozidla v sume 15.000,- Sk, čo žalobca odmietol.
Žalovaný ďalej tvrdil, že sporné vozidlo je vlastníctvom žalobcu a nikdy nemal v úmysle ho kupovať,
nakoľko nebol a nie je držiteľom vodičského oprávnenia. Súd prvého stupňa však nevyhodnotil dôkazný

prostriedok - výsluch žalovaného v súvislosti s inými dôkazmi resp. skutočnosťami, ktoré v konaní
vyšli najavo, preto jeho skutkový záver ako bolo uvedené vyššie nemožno považovať za správny. Z
uvedeného dôvodu preto odvolací súd opakoval dokazovanie výsluchom žalovaného a svedkov počas
odvolacieho konania a dospel k záveru, že tvrdenia uvádzané žalovaným v odpore proti platobnému
rozkazu, ale aj v konaní pred súdom nemožno považovať za pravdivé.

Ako už bolo vyššie uvedené žalobca mal záujem sporné motorové vozidlo M. odpredať za kúpnu cenu
50.000,- Sk, čo potvrdili jednak svedkovia S. Š., D. H. a aj samotný žalovaný. Tvrdenie žalovaného
v odpore proti platobnému rozkazu, ale aj v konaní pred súdom, že na základe verbálneho dohovoru
so žalobcom mal počas jeho pobytu v cudzine upraviť nadstavbu motorového vozidla tak, aby žalobca

s motorovým vozidlom mohol prevážať nábytok zo zahraničia na Slovensko nemožno považovať za
pravdivé vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa
15.3.2007 uviedol, že na jar v r. 2001 ho žalobca mal požiadať, aby odpredal jeho motorové vozidlo a
následne na odvolacom pojednávaní uviedol, že žalobca ho požiadal o odpredaj motorového vozidla až
po tom, čo uskutočnil rekonštrukciu tohto motorového vozidla. Uvedený rozpor vo svojich výpovediach

žalovanýnevedelodstrániťnaodvolacompojednávaní.Zostalotaknepreukázanétvrdeniežalovanéhoo
tom, že žalobca ho požiadal o vykonanie rekonštrukcie motorového vozidla. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že účelom vykonania rekonštrukcie motorového vozidla ako vyplynulo z výpovede žalovanéhona odvolacom pojednávaní, ale aj svedkov Z. H. M. Z. H. bola prestavba motorového vozidla resp. jeho
nadstavby tak, aby spĺňala zákonné požiadavky na prevoz koní.

Svedok Z. H. potvrdil, že žalobca sa venuje chovu koní a pre tento účel mu prerobil aj nadstavbu
motorového vozidla M.. Podľa svedka žalovaný mal záujem, aby zadné dvere - zadné čelo sa sklápalo
po celej šírke, aby do vozidla sa dali prepraviť kone ako na rampe. Motorové vozidlo na ktorom vykonával
rekonštrukčnéprácesanachádzalonadvorežalovanéhopretovychádzalztoho,žesajednáomotorové
vozidlo žalovaného, pretože on ho požiadal o vykonanie rekonštrukcie a nie tretia osoba. Svedok Z.

H. ohľadom otázky vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu predpokladal, že žalovaný
motorové vozidlo vlastní alebo ho bude vlastniť, keď ním takto disponuje a objednal si u neho aj
práce. Pri vykonávaní prác žil svedok v presvedčení, že vozidlo patrí žalovanému. Z uvedeného je
zrejmé, že aj keď svedkovia nemali vedomosť o tom, kto ako vlastník sporného motorového vozidla je v
evidencii motorových vozidiel zapísaný zo správania sa žalovaného usudzovali, že je zrejme vlastníkom
motorového vozidla, ak bezplatne mu vykonávali rekonštrukciu motorového vozidla za protislužbu. Za

povšimnutie stojí aj vyjadrenie žalovaného ak uviedol, že žalobca ho nikdy nenavštívil s úmyslom
vyzdvihnúť a odviezť si motorové vozidlo, čo svedčí o tom, že žalobca po tom, čo so žalovaným sa
dohodol o predaji motorového vozidla toto už nežiadal vydať iba zaplatiť kúpnu cenu.

Za nepravdivé treba považovať aj tvrdenie žalovaného v odpore o tom, že žalobca po slovnej potýčke

koncom júna 2001 mu odmietol previezť koňa - kobylu k žrebcovi, lebo toto jeho tvrdenie odporuje jeho
výpovedi v konaní pred odvolacím súdom, ak uviedol, že na M. neuskutočnil ani jednu prepravu koňa,
lebo motorové vozidlo bolo v takom stave, že preprava sa nedala uskutočniť.

Z výpovede žalovaného v konaní pred súdom prvého stupňa dňa 13.10.2004, ale aj počas odvolacieho

konania vyplynulo, že pri uzavretí ústnej dohody so žalobcom o tom, že zabezpečí opravu a prerobenie
vozidla nebol okrem nich nikto prítomný. Za takejto situácie nemožno za dôveryhodné považovať
svedecké výpovede svedkov S. Š.Í. M. D. H. ak tvrdili v konaní pred súdom, že takýchto jednaní sa
zúčastnili.

Zuvedenéhosprávaniasažalovanéhomožnovyvodiť,žetenvovzťahukspornémumotorovémuvozidlu
M. sa správal ako vlastník, ak na motorovom vozidle prostredníctvom svedkov Z. H. M. Z. H. vykonal
rekonštrukciu tak, aby motorové vozidlo spĺňalo zákonné požiadavky na prevoz koní, po tom čo mu
motorové vozidlo žalobca odovzdal spolu s dokladmi a náhradným kľúčom. V neprospech žalovaného
možno hodnotiť aj tú skutočnosť, že ten hradil za sporné motorové vozidlo aj povinné zmluvné poistenie

dňa 18.12.2001 a 3.4.2002 za obdobie od 1.1.2002 do 2.11.2002, a to všetko za situácie, keď žalobca sa
dlhodobo zdržiaval v zahraničí. Keďže na uzavretie kúpnej zmluvy ohľadom predaja motorového vozidla
sa nevyžaduje písomná forma treba konštatovať, že za predpokladu, že neexistujú priame dôkazy treba
vychádzať pri rozhodovaní z tzv. nepriamych dôkazov ohľadom uzavretia ústnej kúpnej zmluvy.

K otázke hodnotenia nepriamych dôkazov považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že
rozsah potrebného dokazovania v civilnom procese sa nezhoduje s rozsahom dokazovania potrebného
k uznaniu obžalovaného vinným v trestnom konaní. V civilnom konaní nemožno urobiť záver, že nebolo
unesené dôkazné bremeno pre to, že skutočnosť nebola vykonanými dôkazmi preukázaná nadovšetky
pochybnosti. Pre záver, že súd má určitú skutočnosť za preukázanú, postačuje, aby predmetný skutkový

záver bolo možné s veľkou mierou pravdepodobnosti pripustiť. Pretože v civilnom konaní neplatí zásada
in dubio pro reo, nemusia nepriame dôkazy tvoriť celkom uzatvorenú sústavu, ktorá nepripúšťa iný
skutkový záver než ten, ku ktorému súd dospel, ale postačuje, ak nepriame dôkazy s veľkou mierou
pravdepodobnosti k tomuto záveru (na rozdiel od možných záverov iných) vedú. Za nesprávny preto
treba považovať záver súdu prvého stupňa, ak vychádza z názoru, že z úkonov žalovaného nie je

možné vyvodiť, že žalovaný bol vlastníkom motorového vozidla, pretože tieto úkony mohol urobiť aj
na základe inej dohody účastníkov nielen kúpnej zmluvy. Výsledky vykonaného dokazovania v spojení
so skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo s veľkou mierou pravdepodobnosti vedú k záveru, že
žalovaný na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy so žalobcom nadobudol vlastníctvo k spornému
motorovému vozidlu odovzdaním na jar v 2001 roku (§ 133 Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že výpoveď svedka K. Š. je účelová
a P. O. nevieryhodná. Pri dôkaze výpovede svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s
prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci, aká jejeho rozumová a duševná úroveň, musí prihliadať aj k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie
skutočností o ktorých vypovedá, k spôsobu reprodukcie týchto skutočností, k chovaniu svedka pri
výsluchu(presvedčivosť,istotaplynulosťvýpovede,ochotazodpovedaťnaotázkuapod.)akpoznatkom

získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpovede svedka súladný s
inými dôkazmi, či im odporuje, po prípade, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie z uvedených
hľadísk po tom poskytuje záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených (preukázaných) skutočností.
Prisudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivým dôkazom sa vykonáva ich zhodnotením jednotlivo i v ich
vzájomnej súvislosti (§ 132).

SúdpovažovalvýpoveďsvedkaK.Š.zaúčelovúvzhľadomnato,žejevpriateľskomvzťahusožalobcom
a výpoveď svedka P. O. za nevieryhodnú bez toho, aby vyhodnotil komplexne všetky okolnosti súvisiace
sichvýpoveďou.Vzhľadomnaskutočnosť,žeodvolacísúdnemoholopakovaťdokazovanieajvýsluchmi
týchto svedkov z dôvodu ich práceneschopnosti bude opätovne úlohou súdu v ďalšom konaní vyhodnotiť
ich svedecké výpovede, prípadne aj po opätovnom výsluchu k doteraz preukázaným skutočnostiam.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že súd prvého stupňa pochybil pri zisťovaní skutkového
stavu veci, ak jednotlivé vykonané dôkazy nehodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a
zároveň neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a opätovne opomenul vyhodnotiť vykonané
dôkazy výsluchom účastníkov, nehodnotil listinné dôkazy - poštové poukážky o zaplatení poistného a

nevyporiadalsaanistvrdenímžalobcu,žežalovanýoznačilvovecisvedkovpovyšetrochrokochtrvania
sporu. Za takejto situácie nemožno považovať skutkový záver súdu prvého stupňa o tom, že z úkonov
žalovaného nie je možné vyvodiť, že žalovaný bol vlastníkom veci. Vzhľadom na to, že nebolo možné
opakovať dokazovanie v potrebnom rozsahu (pre neúčasť svedkov z dôvodu práceneschopnosti) neboli
splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolací súd postupom

podľa § 221 ods. 1,2 O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru a z pokynov odvolacieho
súdu vyslovených v tomto zrušujúcom uznesení a po opätovnom vypočutí svedkov K. Š. M. P. O. tieto

svedecké výpovede vyhodnotiť v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, vo veci rozhodnúť
a následne rozhodnutie podľa zásad uvedených v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť tak, aby bolo
preskúmateľné odvolacím súdom.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.