Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 2, 2013

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/146/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612010332
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Piusová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2013:2612010332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Senici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Piusovej a prísediacich R.

D. a Ing. Y. V. v trestnej veci proti obž. U. P., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie alebo obchodovanie s nimi podľa § 172
ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na hlavnom pojednávaní dňa 02.mája 2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
U. P. D. G. Á. M. , nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom F., E. č. XXX/X, t. č.
v ústave na výkon väzby Leopoldov od 6.8.2012,

j e v i n n ý, ž e

najmenej od presne nezisteného dňa mesiaca apríl 2012 v Trnave a Šelpiciach od doteraz neustálenej
osoby nakupoval nezistené množstvá pervitínu, ktoré dovážal do Senice a následne ich rozdelené do
papierových skladačiek na rôznych miestach v Senici predával U. U., X. Ž., Z. G. a ďalším neustáleným
osobám až do 6.8.2012, kedy o 16.25 h v Senici na ulici E. pred rodinným domom č. XXX vydal
polícií 3 kusy zatavených plastových injekčných striekačiek so zrezanými modrými piestami a znaleckým

posudkom kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava bolo zistené, že zatavené plastové
striekačky obsahovali metamfetamín o celkovej hmotnosti 2278 mg a o priemernej koncentrácií 78,8
% hmotnostného, čo predstavuje 45 až 180 obvykle jednorazových dávok drogy a metamfetamín je v
zmysle zák. NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

t e d a

neoprávnene kúpil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a uvedený čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov,ichdržaniealeboobchodovaniesnimipodľa§172ods.1písm.c/,d/,ods.2písm.c/Tr.zák.

Za to sa
o d s u d z u j e :

podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. c/, j/, l/, n/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1
Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák., pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. ukladá sa ochranné protitoxikomanické liečenie ústavné.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. ukladá sa ochranný dohľad na dobu 2 /dva/ roky.

Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. odsúdenému, ktorému súd uložil ochranný dohľad, je po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody povinný:
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,

b) osobne sa hlásiť v určených lehotách,
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému U. P. a
vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, vypočutím svedkov X. Ž., Z.
G., Y. M., L. Č., U. M., prečítaním výpovede svedka U. U., vykonal znalecké dokazovanie znaleckým

posudkom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria znalcov MUDr. Y. U. a MUDr. W. Ž., ku ktorému
vypočul na hlavnom pojednávaní znalkyňu MUDr. Y. U., znaleckým posudkom KEU PZ Bratislava, odbor
kriminalistická chémia, odvetvie kriminalistická toxikológia, ku ktorému vypočul na hlavnom pojednávaní
znalca mjr. Ing. U. M., oboznámil listinné dôkazy obsiahnuté v spise, z ktorých poukazuje najmä na
vyčísleniehodnotyzaistenejdrogyPrezídiapolicajnéhozboru,úradubojaprotiorganizovanejkriminalite,

národnej protidrogovej jednotky, lekárskou správou neštátnej psychiatrickej ambulancie v Senici MUDr.
E. M., zápisnice o vydaní veci, fotodokumentácie predbežného výsledku skúmania, správy ORPZ
Senica, ako i ostatným obsahom trestného spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania, súd zistil skutkový stav tak ako je opísaný vo výrokovej

časti rozsudku. Skutkový stav preukazujú dôkazy, ktoré boli získané zákonným spôsobom. Z nich
predovšetkým je to výpoveď obžalovaného U. P., ktorý sa od počiatku trestného stíhania k obvineniu
priznával a zotrval na svojom priznaní aj na hlavnom pojednávaní. Zároveň vo svojej výpovedi podrobne
popísal, za akých okolností skutok spáchal a vyjadril sa aj k jeho časovému trvaniu. Potvrdil vo
svojom doznaní, že od apríla roku 2012 začal predávať drogy, z dôvodu svojej závislosti na pervitíne a

marihuane. Uviedol, že drogy užíval niekoľko rokov, prevažne to bol pervitín ale aj marihuana. V ten deň,
kedy došlo k jeho zadržaniu, bol kúpiť v Šelpiciach pervitín a to od osoby, ktorej meno uviedol polícií
a v tomto aj v plnej miere s políciou spolupracoval. Dňa 6.8.2012 ako sa vracal zo Šelpíc, spozoroval,
že vozidlo, v ktorom sa viezol, bol to taxík Hyundai, je sledované iným vozidlom. Domnieval sa, že toto
vozidlo patrí polícií, i keď takto nebolo označené. Toto vozidlo sledovalo vozidlo, v ktorom sa viezol asi

pol kilometra. Následne, keď pred domom svojich rodičov z taxíka vystúpil, zároveň zastalo za nimi aj
vozidlo, ktoré ich sledovalo. Z vozidla vystúpil policajt, zakričal „polícia“ rozbehol sa a skočil na neho,
zhodil ho na zem, kde ho spacifikoval. Na zemi potom počkal do príchodu vyšetrovateľa a následne ho
vyšetrovateľ po zistení totožnosti vyzval k vydaniu drogy. Uviedol, že všetky drogy, ktoré mal, dobrovoľne
vydal. Boli to tie drogy, ktoré kúpil v Šelpiciach. Obžalovaný priznal, že drogy nakupoval a predával

viacerým osobám, išlo predovšetkým o pervitín, ktorý odpredával menovite U. U., X. Ž., Z. G., ale aj
ďalším osobám, ktoré menovite neuviedol.

Pokiaľ ide o množstvo a cenu, za akú drogy predával uviedol, že pervitín nakupoval v závislosti od
peňazí, ktoré mal k dispozícií a predával ho, zvyčajne jednu dávku, ktorou bola papierová skladačka za

10,- €. Konope nepredával. Osoby, ktoré od neho drogy kupovali, odoberali od neho drogy v množstve
jednu dve dávky. Na svoju obhajobu uviedol, že sám bol závislý na pervitíne a potreboval si zabezpečiť
príjem, ktorý by pokryl jeho potrebu pervitínu. To bolo aj motívom toho, že drogy predával. Nerobil to
z nejakých zištných dôvodov, ale len preto, aby si mohol sám drogu zadovážiť. Uviedol, že rodičia mu
dávali peniaze na jeho potreby, ale na drogy mu peniaze nedávali. Je si vedomý toho, čo urobil a ľutuje

toho. Jeho túžbou je sa zbaviť drogovej závislosti od pervitínu a chce sa podrobiť liečeniu.

Popri vlastnom doznaní obžalovaného usvedčovali výpovede svedkov X. Ž., Z. G., U. U., ktorý potvrdili,
že od obžalovaného nakupovali drogy, menovite pervitín. Za jednu dávku, ktorou bola papierová
skladačka, niekedy len jednoduché odsypanie drogy z injekčnej striekačky, zaplatili 10,- € a kupovali

tieto spravidla dva - tri krát týždenne. Vždy to však bolo najviac dve - tri dávky za čo zaplatili 20 až30,- €. K tomuto množstvu sa konkrétne vyjadroval svedok X. Ž., kým svedok Z. G. kupoval pervitín od
obžalovaného vždy len za 10,- €, nikdy nie viac a peniaze mu odovzdal pri prevzatí drogy. Svedkovia sa
zhodne vyjadrili, že obžalovanému nikdy nehovorili o tom, že sú závislí na drogách, niektorí ani neboli

závislí avšak o tom, že obžalovaný je užívateľom drog vedeli, keď sa na obžalovaného nakontaktovali. Či
od obžalovaného kupovali aj ďalšie osoby sa svedkovia nevedeli vyjadriť, ale obžalovaný sám uviedol,
že odberali od neho aj iné osoby, ktorých mená neuvádzal.

Zo zápisnice o vydaní veci bolo preukázané, že obžalovaný drogy, ktoré dňa 6.8.2012 o 16.25 h v

Senici vydal pred rodinným domom č. XXX na E. ulici, a to tri kusy uzavretých plastových obalov s
obsahom bielej kryštalickej látky s modrým uzáverom, vydal dobrovoľne. Z predbežného skúmania
a následne znaleckého posudku KEU PZ Bratislava doplneného na hlavnom pojednávaní osobným
výsluchomznalcazodborukriminalistickáchémia,odvetviekriminalistickátoxikológiamjr.Ing.U.M.,mal
súd preukázané, že tri kusy predložených zatavených plastových injekčných striekačiek so zrezanými
modrými piestami obsahovali metamfetamín o celkovej hmotnosti 2278 mg a o priemernej koncentrácií

78,8 % hmotnostného, obsahoval 1795 mg absolútneho metamfetamínu, pričom uvedené množstvo sa
považuje za 45 až 180 obvykle jednorazových dávok drogy.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria znalcov MUDr. Y. U. a MUDr.
W. Ž. súd zistil, že obžalovaný, ako vyplynulo zo skúmania duševného stavu, v súčasnosti netrpí a

ani v inkriminovanom čase netrpel takou duševnou poruchou, ktorá by znižovala jeho ovládacie a
rozpoznávacie schopnosti. V čase spáchania trestnej činnosti vedel rozpoznať nebezpečnosť svojho
konania pre spoločnosť a vedel a mohol ovládať svoje konanie. Zároveň znalci u obžalovaného
konštatovali, že tento je závislý od amfetamínov (pervitín), cannabinoidov (marihuana) a táto závislosť
je u neho plne rozvinutá. Zistený bol u neho aj abusus alkoholu, v súčasnej dobe bez plne rozvinutej

závislosti ale s rizikom rozvoja závislosti. Osobnosť obžalovaného je v dôsledku drogovej závislosti
depravovaná, t.j. negatívne zmenená v charaktere, vyšších citoch, záujmoch, sociabilite a vo vôľovom
potenciály. Obžalovaný v roku 2011 prekonal prechodnú psychotickú poruchu, ktorá prebehla v júli -
auguste roku 2011 a ktorú si vyprovokoval požitím amfetamínov vo vyššej dávke a vyššej frekvencii.
V inkriminovanom čase psychózou netrpel a netrpí ňou ani v súčasnosti. Zároveň znalci navrhli

u obžalovaného uloženie protitoxikomanického ochranného liečenia ústavnou formou, od ktorého
možno očakávať kladný účinok. Naopak, v prípade pokračovania užívania drog obžalovaný by mohol
pokračovať v páchaní trestnej činnosti. V štádiu abstinencie nie je z psychiatrického hľadiska u neho
riziko protispoločenského konania. Predpokladom abstinencie však je absolvovanie protitoxikomanickej
liečbyatoústavnouformou.Preferovanoudrogouuobžalovanéhojeamfetamín,ktorýobžalovanýužíval

cca 3 - 4 krát do týždňa v dennej dávke 0,1 gramu, výlučne sniffingom (šňupaním). Pobyt obžalovaného
naslobodezapodmienokabstinenciedrogniejezpsychiatrickéhohľadiskaprespoločnosťnebezpečný.
Podľaznalcovmalobžalovanývinkriminovanomčasedostatokinformáciíovplyvedrognajehopsychiku
aj o možnostiach liečby závislosti a požívaniu drog mohol predísť.

Z lekárskej správy MUDr. E. M. psychiatričky neštátnej psychiatrickej ambulancii v Senici vyplynulo, že
obžalovaný predtým než bol vzatý do väzby bol evidovaný v uvedenej ambulancii v súvislosti s užívaním
drog, avšak túto nenavštevoval ani sa neliečil.

Súd sa zaoberal obhajobou obžalovaného, ktorá smerovala k poukázaniu na to, že v prípravnom konaní

došlo k porušeniu procesných predpisov, nakoľko obhajoba mala za to, že v danom prípade obžalovaný
bol zadržaný po tom, ako vozidlo taxík, v ktorom sa obžalovaný viezol bolo sledované políciou cca 300
m od čerpacej stanice Slovnaft v Senici až na E. ulicu pred rodinný dom č. XXX, kde obžalovaný z taxíka
vystúpil a následne došlo k zadržaniu obžalovaného a k dobrovoľnému vydaniu drogy obžalovaným.
Obhajoba vidí pochybenie v tom, že v tomto prípade išlo o sledovanie osôb a vecí v zmysle § 113 Tr. por.

a polícia, ktorá tento úkon realizovala mala mať na tento úkon súhlas prokurátora, keď aj dodatočne.
Obhajoba k tomu predložila aj stanoviská Najvyššieho súdu SR na podporu svojho tvrdenia, poukázala
aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej podľa názoru obhajoby táto skutočnosť vyplýva.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkov Y. M. a L. Č., pracovníkov odboru kriminálnej polície OR

PZ Senica, ktorí zhodne uviedli, že v priebehu leta roku 2012 získali informácie, že obžalovaný U. P. by
malvSeniciavokolípredávaťpervitín.Začiatkomaugustaroku2012sapotomdozvedeli,žeU.P.odišiel
do Trnavy strieborným taxíkom zn. Hyundai kupovať pervitín. Rozhodli sa ho preto počkať na benzínovej
pumpe Slovnaft pri výpadovke v Senici, či sa bude vracať späť. Nevedeli kedy sa bude vracať, ale pourčitejdobeokolonichprešlostriebornévozidlozn.Hyundaisoznačenímtaxi.Keďžehonemalimožnosť
zastaviť, nedovoľovala to situácia na ceste, tak išli za ním. Na E. ulici vodič taxíka zastavil a oni zastavili
za ním, dovtedy nevedeli, že taxík zastaví na E. ulici, ale zastavilo tam. Svedok L. Č. išiel k vodičovi

taxíka a jeho kolega Y. M. išiel za spolujazdcom, ako sa neskôr ukázalo, spolujazdec v striebornom
taxíku zn. Hyundai bol obžalovaný U. P.. Počul, keď M. povedal, že je podozrenie, že spolujazdec
vo vozidle Hyudnai, ktorým bol obžalovaný má pri sebe psychotropné látky a vyzval tohto, aby počkal
na mieste, kým príde vyšetrovateľ, ktorý sa dostavil v priebehu 20 minút. Bol to vyšetrovateľ N., ktorý
následne vyzval obžalovaného, aby dobrovoľne vydal omamné a psychotropné látky, ktoré má u seba,

čo obžalovaný uposlúchol a dobrovoľne drogy, ktoré mal u seba a jednalo sa o tri zatavené striekačky
s bielou kryštalickou látkou, o ktorých sa obžalovaný vyjadril, že je to pervitín a tento vyšetrovateľovi
dobrovoľne vydal.

Svedok U. M., vodič a taxikár strieborného vozidla zn. Hyundai potvrdil, že obžalovaný drogy vydal
dobrovoľne, evidentne nemal tendenciu drogy nejakým spôsobom zatajiť, ani sa ich zbaviť. Pri vydaní

drogy s policajtmi spolupracoval.

Súd sa s námietkou obhajoby o nelegálnosti sledovania vozidla, v ktorom bol obžalovaný, bez príkazu
orgánu činného v trestnom konaní zaoberal už v čase rozhodovania o ďalšom trvaní väzby, kedy
konštatoval, že z výpovedí svedkov Y. M. a L. Č., príslušníkov polície nevyplýva, že títo presne vedeli,

že práve strieborný Hyundai, za ktorým sa vydali skontrolovať ho, prepravuje konkrétnu osobu a to U.
P.. V tom čase nepoznali totožnosť vodiča ani prípadných spolujazdcov. Skutočnosť, že práve z tohto
vozidla následne vystúpil z miesta spolujazdca U. P. zistili, až keď taxík zastavil asi po 400 m na E. ulici.
V takomto prípade činnosť policajtov nemožno hodnotiť ako sledovanie osoby alebo veci podľa § 113 Tr.
por., nakoľko nebolo zrejmé, že by policajti v čase spozorovania strieborného taxíka mali znalosť o tom,

že konkrétne v tomto vozidle sa nachádza U. P.Á.. Skôr ho skontrolovať policajti nemohli, nakoľko im to
situácia v cestnej premávke nedovoľovala, bez toho, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia ostatných
účastníkov cestnej premávky. Podozrenie, že by vo vozidle mohla byť záujmová osoba, preto preverili
následnou kontrolou osádky vozidla, s čím argumentovala aj dozorujúca prokurátorka a považovala
tento postup policajtov za zákonný.

Súd aj po vypočutí svedkov Y. M. a L. Č., príslušníkov polície na hlavnom pojednávaní opätovne
dospel k záveru, že v danom prípade nešlo zo strany polície o sledovanie osôb a vecí v zmysle §
113 Tr. por., ktorým sa rozumie dlhšie trvajúca činnosť špecializovaného útvaru polície, ktorým je Úrad
zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru Bratislava s cieľom zistiť čo najviac informácií

o podozrivých osobách a s cieľom zadovážiť čo najviac dôkazov pre trestné konanie. Túto činnosť
nevykonávajú bežní policajti v službe ale na to určený príslušný orgán polície. V konkrétnom prípade
k takejto činnosti zo strany polície nedošlo. Skutočnosť, že v taxíku bol obžalovaný U. P., policajti
zistili až po zastavení vozidla a skontrolovaní jeho osádky. Následne obžalovaný dobrovoľne vydal
drogy, ktoré mal zaistené, zákonným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že sledovanie je treba odlíšiť od

preverovania získaných informácií o podozrení spáchania trestnej činnosti. V takomto prípade a to bol
aj konkrétny prípad obžalovaného U. P., boli policajné orgány povinné zasiahnuť ihneď a neodkladne,
inak by poslanie policajného zboru pri odhaľovaní trestnej činnosti sa míňalo účinkom.

Súd opätovne zastáva stanovisko, že v tomto prípade policajné orgány postupovali v súlade so zákonom

pri preverovaní informácie o možnom páchaní trestnej činnosti a o jej údajnom páchateľovi. Išlo teda
o zákrok v zmysle policajného zákona a nie o sledovanie osôb a vecí v zmysle § 113 Tr. por. V tejto
súvislosti súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo 61/2012 zo dňa 31.10.2012. V
tomtosauvádza,ževposudzovanomprípade,ktorýmsazaoberalsenátNajvyššiehosúduSRjezrejmé,
že sa jednalo o krátkodobé sledovanie, ktorého bezprostredným cieľom bolo zadržanie páchateľov, k

čomu na základe tohto úkonu došlo.

S poukazom na okolnosti prípadu bol podľa stanoviska NS SR postup príslušných policajných zložiek
vykonaný lege artis a pre nedostatok príkazu na sledovanie osôb a vecí podľa § 113 Tr. por. v danom
prípade nebolo možné považovať tento úkon za nezákonný.

Súd nezistil v konaní príslušníkov polície, ktorí preverovali v konkrétnom prípade informáciu o možnom
páchaní trestnej činnosti a jej páchateľovi nezákonnosť postupu ale mal za to, že išlo o konanie, ktoré
je v súlade so Zákonom Národnej rady SR č. 171/93 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len zákon oPolicajnom zbore), kde sú uvedené základné úlohy Policajného zboru, definovaná služobná činnosť
policajta, služobný zákrok, povinnosť vykonať služobný zákrok podľa § 2 cit. zák. úlohy Policajného
zboru, ods. 2 písm. b/ polícia odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, ďalej v § 8 cit. zák. je

definovaná služobná činnosť policajta, kde je v ods. 3 uvedené, že „služobnou činnosťou sa rozumie
činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa zákona NR SR č. 171/93 Z.z. o Policajnom zbore (§2
ods. 1) v znení neskorších predpisov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. V § 9
je charakterizovaný služobný zákrok a povinnosť policajta vykonať služobný zákrok, pričom z ods. 3
cit. zák. vyplýva, že „služobným zákrokom je podľa zákona o Policajnom zbore ustanovená a v jeho

medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv
a slobôd osoby“. Cieľom služobných zákrokov je najmä zabrániť, resp. prekaziť páchanie trestného
činu, priestupku, zamedziť narušovaniu verejného poriadku, zmierniť následky trestného činu, zadržať
páchateľa a pod. Pri vykonávaní služobných zákrokov sa policajti riadia aj okrem iných interných
predpisov aj Metodikou vykonávania služobných zákrokov príslušníkmi Policajného zboru v policajnej
praxi. Účelom metodiky je odporučiť taktiku a postup príslušníkov Policajného zboru pri vykonávaní

služobnej činnosti a pri vykonávaní služobných zákrokov. V zmysle cit. metodiky je bližšie špecifikovaná
taktika služobných zákrokov, pričom je uvedené, že to je cieľavedomý postup smerujúci k jeho
úspešnému realizovaniu. V rámci taktiky služobného zákroku policajt zvolí optimálny postup, výber
a primeranú intenzitu použitia donucovacích prostriedkov. Taktiku služobného zákroku je možné v
priebehu služobného zákroku meniť podľa vzniknutej situácie. Zákon o Policajnom zbore teda umožňuje

pri preverovaní informácie zo strany polície postupovať spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu.

K ďalšej procesnej námietke, na ktorú poukázal obhajca na hlavnom pojednávaní spočívajúcej v tom, že
obhajcovinebolodoručenéuznesenievyšetrovateľaopribratíKEUPZBratislavanapodanieznaleckého
posudku, išlo o uznesenie sp. zn. ČVS: D.-XXX/OVK-F.-XXXX zo dňa 6.8.2012, čím malo byť porušené

právo na obhajobu, súd uvádza, že uznesenie o pribratí KEU PZ Bratislava bolo vydané po začatí
trestného stíhania vo veci, ktoré uznesenie bolo vydané pod č. ČVS: D.-XXX/OVK-F.-XXXX zo dňa
6.8.2012 v spise na č. l. 4, teda tento úkon vyšetrovateľa o pribratí ústavu na vykonanie znaleckého
dokazovania treba považovať za úkon lege artis. Je pravdou, že v tomto smere súd zistil, že existujú
stanoviská Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplýva, že takéto uznesenie má byť doručené stranám,

teda obvinenému aj obhajcovi, súd je viazaný stanoviskami Najvyššieho súdu SR.

Následne súd preveroval u orgánu policajného zboru, ktorý viedol vyšetrovanie v predmetnej veci, či
skutočne nebolo doručované toto uznesenie obvinenému a jeho obhajcovi, nakoľko v originále spisu,
ktorý má k dispozícií súd nie sú založené doručenky o doručení tohto uznesenia, pričom zistil z

úradného záznamu Okresného riaditeľstva PZ Senica zo dňa 9.4.2013 vyšetrovateľa por. Mgr. L. N.Ú.,
že uznesenie ČVS: D.-XXX/OVK-F.-XXXX zo dňa 6.8.2012 nebolo doručované obvinenému ani jeho
obhajcovianidodatočne,nakoľkovočiobvinenémuU.P.bolovznesenéobvinenieprezločinnedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., až dňa 7.8.2012. V tejto súvislosti súd poukazuje na stanovisko

Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. XTdo XX/XXXX zo dňa 16.8.2011, z ktorého vyplýva,
že práva obhajoby sú vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu zabezpečené zákonným spôsobom po
vznesení obvinenia vrátane postupom v súdnom konaní, ktorý umožňuje účasť obvineného na vykonaní
dotknutého dôkazu v potrebnej miere.

Súd na hlavné pojednávanie následne predvolal znalca z KEU PZ Bratislava mjr. C.. U. M., ktorý bol
určený znaleckým ústavom, aby v prípade potreby tlmočil obsah znaleckého posudku a tohto vypočul
na hlavnom pojednávaní dňa 2.5.2013 k znaleckému posudku KEU PZ Bratislava sp. zn. P.-M.-V.-W.-
XXXX/XXXXX. Znalec pretlmočil obsah znaleckého posudku, zároveň potvrdil jeho platnosť aj v štádiu
konania na hlavnom pojednávaní. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že obhajoba v priebehu celého

vyšetrovania nenamietala túto skutočnosť, namietala ju až na hlavnom pojednávaní, pričom obhajca
aj obžalovaný mali možnosť sa s týmto uznesením oboznámiť počas úkonov vykonávaných orgánom
činným v trestnom konaní a aj súdom. Preto námietka obhajoby sa javí ako účelová a nespôsobilá
spochybňovať na tom základe celé konanie ohľadom znaleckého dokazovania.

Na základe vyššie uvedených výsledkov dokazovania mal súd za preukázané, že skutok obžaloby sa
stal, tento bol správne právne posúdený už obžalobou Okresného prokurátora ako obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., pretože neoprávnenekúpil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a uvedený čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - na viacerých osobách.

Závažnejší spôsob konania spočíva v tom, že obžalovaný spáchal trestný čin na viacerých osobách v
zmysle § 138 písm. j/ Tr. zák..

Obžalovaný uviedol tri osoby, ktorým drogy predával. Tieto osoby boli v predmetnej veci vypočuté
a potvrdili, že od obžalovaného nakupovali drogy. Je evidentné, že boli naplnené pojmové znaky

kvalifikovanej skutkovej podstaty predmetného trestného činu, t.j., že trestný čin bol spáchaný na
viacerých osobách, keďže viacerými osobami je potrebné rozumieť najmenej tri osoby, na ktorých je
páchaný trestný čin.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného bolo zistené, že U. P. podľa jeho
vlastného vyjadrenia aj podľa potvrdenia firmy, ktorá je zapísaná v obchodnom registri s obchodným

menom I. s.r.o., F., E. ulica XXX/X a ktorej konateľom je D. P. - matka obžalovaného a spoločníkom C..
X. P. - otec obžalovaného, pracoval na dohodu o pracovnej činnosti predtým, než bol vzatý do väzby.

Počas doterajšieho výkonu väzby, ktorú obžalovaný vykonáva na oddelení so zmierneným režimom
výkonu väzby, príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje, nevyvoláva konfliktné situácie medzi

obvinenými a udržiava poriadok na požadovanej úrovni, z ktorého dôvodu nebol doteraz disciplinárne
postihovaný. V mieste bydliska neboli na obvineného zo strany občanov sťažnosti, ktoré by museli
byť predmetom riešenia správneho orgánu. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR naproti
tomu vyplýva, že obžalovaný U. P. bol doposiaľ viackrát postihovaný za drobné porušenia dopravných
predpisov, za čo mu boli jednotlivo ukladané pokuty od 10 do maximálnej výšky 60,- €. Z odpisu registra

trestov je preukázané, že doposiaľ nebol súdne trestaný. V odpise registra trestov nemá žiadny záznam.

Pri ukladaní trestu súd v zmysle § 34 ods. 4 Tr. por. súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa jeho
pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa týchto zásad súd u obžalovaného zistil, že tento spáchal

obzvlášť závažný zločin, motívom jeho spáchania bola skutočnosť, že obžalovaný je sám závislý na
návykových látkach, pričom motívom spáchania trestného činu bola snaha zadovážiť si tieto látky, na
ktorých je závislý, naproti tomu nebola zistená snaha obohatiť sa zo spáchania tejto trestnej činnosti.
U obžalovaného boli zistené štyri poľahčujúce okolnosti, na ktoré súd pri ukladaní trestu prihliadol.
Podľa § 36 písm. c/, j/, l/, n/ Tr. zák. a to, že obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s negatívnymi

dôsledkami svojej choroby, závislosť na návykových látkach je nepochybne porucha, ktorá má negatívne
dôsledky pre jej užívateľa, pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, obžalovaný nebol doposiaľ
súdne trestaný, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napokon
obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Napomáhanie orgánom
pri objasňovaní trestnej činnosti, obžalovaný preukázal vyjadrením policajného zboru, ktoré predložil na

hlavnom pojednávaní a z ktorého vyplynulo, že obžalovaný má významný podiel pri odhalení páchateľa
drogovej trestnej činnosti, keď označil páchateľa tejto trestnej činnosti, od ktorého páchateľa obžalovaný
drogy (pervitín) nakupoval a následne voči tomuto páchateľovi bolo zavedené trestné konanie, ktoré sa
aj v súčasnosti voči tomuto páchateľovi vedie.

Súd mal za to, že z prihliadnutím na tieto poľahčujúce okolnosti, uloženie trestu v rozpätí trestnej sadzby,
ktorá u obžalovaného prichádza za predmetný trestný čin od 10 do 15 rokov by bolo neprimerane tvrdým
postihom a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje u obžalovaného aj trest kratšieho trvania
tak ako to vyplýva z ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., na ktoré ustanovenie súd pri ukladaní trestu obžalovanému
prihliadol a uložil mu s ohľadom na toto ustanovenie trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ rokov, pričom

mal na zreteli zároveň aj ust. § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák., že trest aj s použitím tohto ustanovenia
nemohol byť kratší ako 5 /päť/ rokov vzhľadom na dolnú hranicu trestnej sadzby trestného činu, z ktorého
bol uznaný vinný, ktorá je 10 /desať/ rokov, súčasne mal za to, že i trest, ktorý mu uložil v kratšom trvaní,
zabezpečí jednak ochranu spoločnosti ako aj nápravu obžalovaného.

Pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a to podľa ust.
§ 48 ods. 4 Tr. zák., ktoré ustanovenie umožňuje zaradiť páchateľa trestného činu aj do ústavu s
miernejším stupňom stráženia ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia
páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.Pri zaradení obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia súd zohľadnil u obžalovaného
jednak závažnosť trestného činu ale aj jeho osobné pomery, že nebol doteraz vo výkone trestu,
počas doterajšej väzby obžalovaný rešpektuje v plnej miere väzobný režim, ktorý neporušuje žiadnym

spôsobom, spáchanie trestnej činnosti úprimne ľutuje, priznal a úprimne ľutoval, čo súd považuje za
prvý predpoklad nápravy a v neposlednom rade i to, že obžalovaný chce svoju závislosť na návykových
látkach riešiť tým, že sa podrobí ochrannému liečeniu protitoxikomanickému, ktoré mu súd zároveň
uložil a to na základe poznatkov, že obžalovaný trpí drogovou závislosťou. Znalci na základe vyšetrenia
duševného stavu konštatovali, že táto závislosť u obžalovaného je plne rozvinutá, pričom zároveň znalci

vzhľadom na stupeň tejto závislosti navrhli, aby liečenie vykonal ústavnou formou, čo súd akceptoval
a ochranné liečenie protitoxikomanické obžalovanému uložil v ústavnej forme. Napokon obžalovanému
bol uložený ochranný dohľad na dobu dvoch rokov. Toto ochranné opatrenie bolo obžalovanému
uložené zo zákona, keďže zákon expresis verbis priamo ukladá povinnosť v prípade, že trest sa
ukladá páchateľovi obzvlášť závažného zločinu takéto ochranné opatrenie uložiť. Podmienky, za ktorých
ochranné opatrenie po výkone trestu, teda už na slobode odsúdený bude vykonávať, sú uvedené priamo

v zákone a súd ich konštatoval aj vo výroku odsudzujúceho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
Senicado15dníodoznámeniarozsudku.Odvolaniemáodkladný účinok.(§306/2Tr.por.).Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v

neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).

poškodený,ktorýuplatnilnároknanáhraduškody,prenesprávnosťvýrokuonáhradeškody (§307/1cTr.
por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.