Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/334/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711208707
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7711208707.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. R. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov N. I. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej v I. na I. ulici u N. B. a N.. D. R. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v I. na ul. N.. I.
č. XX v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a o nariadenie ústavnej
starostlivosti o odvolaní kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 6.7.2012

č.k. 17P/173/2011-94 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch o zverení maloletej N. do osobnej starostlivosti otca, o určení
výživného, o styku matky s maloletou N. a o zastavení konania o nariadenie ústavnej starostlivosti a v
r a c i a vec v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zastavení konania o návrhu matky na zverenie maloletej N.

do jej osobnej starostlivosti.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. N. do osobnej starostlivosti otca, zaviazal matku
prispievať otcovi na výživu maloletej 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa vždy do 25. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku a upravil styk matky s maloletou
neobmedzene. Zastavil konanie o návrhu matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, a aj

konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie kolízny opatrovník s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože nedostatočne zistil skutkový stav veci a v dôsledku
toho vec nesprávne právne posúdil. Predovšetkým vôbec nezisťoval, v akom štádiu je trestné stíhanie

otca za fyzické napadnutie matky maloletej, ani názor maloletej prostredníctvom psychológa, ktorá je
podľa jeho názoru dostatočne vyspelá na to, aby ho mohla samostatne formulovať. Namietal, že súd
prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s tým, či otec je schopný postarať sa o maloletú za situácie, keď
má dlh na nájomnom v rozsahu 6.000 Eur. Zdôraznil, že rodinu dlhodobo monitorujú ako problémovú
s prejavmi fyzickej a verbálnej agresivity medzi rodičmi maloletej navzájom a aj v ich správaní voči
nemu,čomuselonamaloletejzanechaťnásledky.Uviedol,žeodzačiatkuprejavovalaomaloletúzáujem

len matka, otec začal až takmer po mesiaci. Poznamenal, že rodičia nevynaložili dostatok úsilia na
úpravu svojich pomerov pre výkon riadnej starostlivosti o maloletú. Konštatoval, že matka dala súhlas
na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca pod jeho nátlakom.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu kolízneho opatrovníka navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne

správny. Zdôraznil, že pri výkone rodičovských práv a povinností má vždy prednosť rodič maloletého
dieťaťa pred ústavným zariadením. Spochybnil kvalifikovanosť a nezaujatosť kolízneho opatrovníka av tejto súvislosti podrobne rozobral jednotlivé situácie, keď s ním prichádzal do kontaktu. Podľa jeho
názoru nie je potrebné zisťovať názor maloletej, pretože ho dostatočne prezentuje nielen ústne, ale
aj v písomnostiach, ktoré im doručuje, kde uvádza, že rodičov ľúbi a chce ísť domov. Uviedol, že na

príslušných pracovníkov kolízneho opatrovníka podal trestné oznámenie, pretože opití fyzicky napádali
matku pred maloletou. Poznamenal, že trestné stíhanie bolo proti nemu zastavené, že u neho boli
prešetrované pomery, a že polícia u nich zasahovala v dôsledku neprimeraného správania bývalého
manžela matky. Zdôraznil, že maloletá bola pred jej umiestnením do detského domova spokojná, slušne
a čisto oblečená, najedená a bez ujmy na zdraví. Aj v súčasnosti je pri návštevách šťastná, spontánna a

smeje sa. Z uvedených dôvodov žiadal, aby kolízny opatrovník predložil súdu dôkazy, ako bol ohrozený
jej život alebo zdravie, keď bola v ich starostlivosti. V ďalšom zo svojich podaní poukázal na to, že matka
pri návšteve maloletej v domove zistila, že má rozbitý nos a krvné podliatiny na tvári.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu kolízneho opatrovníka navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne

správny. Uviedla, že je voči nim zaujatý napriek tomu, že maloletú veľmi ľúbia, a že aj maloletá ich ľúbi a
chce ísť domov. Spochybnila tvrdenia, že by boli voči nemu agresívni, práve naopak, agresívne je podľa
nej správanie kolízneho opatrovníka voči nim.

Odvolací súd na základe odvolania kolízneho opatrovníka preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a rozsudok v časti podľa § 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec v
rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a v časti potvrdil podľa § 219 O.s.p..

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p,. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci

nenavrhli. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť
skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Z § 120 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu je súd

povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov
treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Odvolací súd po preskúmaní výrokov o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a o zastavení konania o nariadenie ústavnej
starostlivosti a konania, ktoré im predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil
dôsledne §-om 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ktorým je

nesporne aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči mal. dieťaťu a o nariadenie
ústavnej starostlivosti, kedy súd má povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov
konania a napriek tomu, konajúci súd vykonaným dokazovaním dôsledne nezistil všetky okolnosti,
ktoré sú pre rozhodnutie významné. Predovšetkým sa vôbec nezaoberal skutočnými dôvodmi, pre ktoré
bola maloletá predbežne umiestnená v detskom domove, v tomto smere nevykonal ani jeden dôkaz z

pripojeného spisu o nariadenie ústavnej starostlivosti, nezisťoval v akom štádiu je trestné stíhanie otca a
dostatočnú pozornosť nevenoval ani zisťovaniu názoru maloletej prostredníctvom psychológa. Z obsahu
spisu tiež nevyplýva, že by súd preveroval, či má otec skutočne viacero pohľadávok, z ktorých by vedel
uhradiť dlh na byte, ktorý má v celkovom rozsahu 6.000 Eur a ako sa bude starať o uspokojovanie potriebmal. N., ak sám tvrdí, že nemá dostatok prostriedkov ani na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti
voči ďalším jeho deťom v minimálnom rozsahu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že
výsluch účastníkov konania má svoje opodstatnenie najmä tam, kde skutočnosť, ktorá je predmetom

dokazovania nie je možné dokázať vykonaním iného dôkazu. Ak ale možno tvrdenie účastníka konania
verifikovať listinnými dôkazmi, je povinnosťou súdu prvého stupňa, obzvlášť v nesporových konaniach,
tak v záujme mal. dieťaťa spraviť, t.j. porovnať ho s príslušnými listinnými dôkazmi, pri existencii ktorých
nadobúda tvrdenie, resp. výpoveď účastníka len podporný význam. Konajúci súd sa dopustil aj ďalšieho
pochybenia, ak zastavil konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti, pretože upravil výkon rodičovských

práv a povinností k maloletej jej zverením do osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd uvádza, že
zastaviť konanie možno len vtedy, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorú nie je možné
odstrániť (§ 104 ods. 1 O.s.p.) alebo v prípade, ak účastník vezme svoj návrh späť (§ 96 O.s.p.).
Samotné zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti otca nie je dôvodom na zastavenie konania
o nariadenie ústavnej starostlivosti, ale na zamietnutie návrhu na nariadenie ústavnej starostlivosti.
Pretožesúdprvéhostupňadostatočnenezistilvšetkyokolnosti,ktorésúpreúpravuvýkonurodičovských

práv a povinností a pre rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti podstatné, odvolací súd zrušil
napadnuté výroky rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa odseku 2 cit. zák. ust. vec v
rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou vykonať
dôsledne dokazovanie v naznačenom smere, predovšetkým zistiť, v akom stave je trestné stíhanie otca,
nariadiť vo veci znalecké dokazovanie z odboru psychológie na posúdenie osobnostných čŕt rodičov

z hľadiska ich schopností zabezpečovať riadny výkon starostlivosti o maloletú, ich vzťahu k maloletej,
a prostredníctvom neho zistiť aj názor maloletej, ozrejmiť, akým spôsobom bude otec zabezpečovať
potreby maloletej, ak mu bude zverená do osobnej starostlivosti, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže
byť potrebným, opäť rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o nariadení ústavnej
starostlivosti a rozsudok v príslušných výrokoch odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bol

spätne preskúmateľný, presvedčivý a logicky správny.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd konanie nezastaví, ak odporca
so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, ak na základe späťvzatia
návrhu matkou zastavil konanie o jej návrhu na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, pretože
späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym procesným úkonom účastníka voči súdu, ktorým
prejavuje svoju vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Súd nie je

oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré navrhovateľ svoj návrh na začatie konania berie späť, a teda ani
domnienkykolíznehoopatrovníka,žematkazobralasvojnávrhspäťasúhlasilasozverenímmaloletejdo
osobnej starostlivosti otca pod jeho nátlakom. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade späťvzatia návrhu
na začatie konania ide o procesný úkon (nie hmotnoprávny), ktorý súd posudzuje podľa jeho obsahu a
ako bol navonok prejavený a nikdy nie podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou

vôľou konajúceho bol skutočný súlad. Vzhľadom k tomu, že matka sa na pojednávaní jasne vyjadrila, že
netrvá na svojom návrhu na zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti uvedomujúc si povahu
konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, súd prvého stupňa postupoval správne, ak v
tejto časti zastavil konanie. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že konanie vo veci starostlivosti
súduomaloletýchmôžezačaťsúdajzvlastnejiniciatívy,aakpodoplnenídokazovaniadospejekzáveru,

že najvhodnejšou osobou pre výkon osobnej starostlivosti je matka, nič mu nebráni zveriť maloletú do
jej osobnej starostlivosti aj bez existencie návrhu.Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.