Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 45C/32/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312200864
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1312200864.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v Bratislave sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej veci navrhovateľa:

A. zastúpený: Mgr. et. Michal Bezák, advokát, Krásno, proti odporkyni: I., zastúpená: P. o zaplatenie
638,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 350,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 350,- eur od 15.12.2010 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.01.2012
domáhal sa zaplatenia náhrady škody vo výške 638,36 euro s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
638,36 euro o 15.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh skutkovo odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom bytu číslo 6, ktorý sa nachádza na 2. poschodí
bytového domu na ulici J .., v katastrálnom území Bratislava Nové Mesto.

Dňa 14.10.2010 došlo k vytopeniu bytu navrhovateľa a to tečením vody z bytu odporkyne, ktorý
sa nachádza priamo nad bytom navrhovateľa. V dôsledku intenzívneho a dlhotrvajúceho úniku vody
z rozvodu vody, ktorý sa nachádzal v byte odporkyne došlo k vzniku značných škôd na majetku
navrhovateľa, najmä k úplnému znehodnoteniu omietky stien v byte navrhovateľa , maľovky stropu,
maľovky stien, a to hlavne v najviac zatečených častiach bytu navrhovateľa v kuchyni, chodbe, obývacej
izbe, v kúpeľni a WC.

Výšku škody si navrhovateľ vyčíslil len z čiastočných nákladov na odstránenie spôsobených škôd
po zatečením vody z bytu odporkyne ak to len na stenách a stropov v byte vo výške 838, 36 eur. Dňa
29.11.2010 navrhovateľ zaslal odporkyni list spolu s faktúrou číslo 21/2010 vo výške 836,36 eur a vyzval
ju nanáhradu spôsobenejškody. Odporkyňa zaslala navrhovateľovi poštovou poukážkou sumu vo výške
200 eur a zostávajúcu časť 638,36 eur neuhradila. Odporkyňa v podaní zo dňa 11.12.2010 uviedla
" súhlasím, že dňa 14.10.2010 došlo k prasknutiu ohybnej prívodnej trubky k nádržke WC a tým aj k
poškodeniu maľovky v bytoch, ktoré boli postihnuté“.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že únikom vody z bytu odporkyne došlo k zatečeniu vody do elektroinštalácie
v byte navrhovateľa, k následnému skratu na elektrických rozvodoch, v dôsledku čoho nemal v byte
elektrický prúd viac ako dva dni. Okrem iného sa tak navrhovateľovi pokazili potraviny z dôvodunefunkčnosti chladničky pre nemožnosť ju opätovne zapojiť na elektrickú sieť, ďalej k poškodeniu
podlahových krytín. Z dôvodu unikajúcej vody z bytu odporkyne došlo k vytopeniu ďalších bytov a
nebytových priestorov, ktoré sa nachádzali pod bytom navrhovateľa.

Súd návrhu vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č.k. 39 Ro/ 52 /2012 - 17 zo dňa
31. 1. 2012, proti ktorému odporkyňa v lehote stanovenej zákonom podala odpor v ktorom uviedla, že
dňa 14.10.2010 došlo v byte odporkyne k prasknutiu hadice prichádzajúcej vodu do WC, nachádzajúcej
sa v stúpačkovej šachte a to bez akéhokoľvek zavinenia odporkyne. V liste zo dňa 11.12.2010 preto

uviedla navrhovateľovi, že uvedená udalosť je objektívnou skutočnosťou, nie je skutočnosťou majúcou
pôvod v jej zavinenom, čo aj nedbanlivostnom konaní. Zdôraznila že hadica z ktorej voda vytekala sa
nachádza v stúpačkovej šachte a únik vody z nej nebol na prvý pohľad viditeľný, preto odporkyňa
nemala vedomosť o úniku vody.

Ďalej uviedla že k nedbanlivostnému konaniu došlo na strane navrhovateľa, ktorý po zistení úniku

vody keď ešte nebolo jasné z ktorého bytu voda unikala nevykonal neodkladné opatrenia na zabránenie
rozsahu škody na svojom majetku a to najmä uzavretím hlavného ventilu vody v prízemí bytového domu,
ku ktorému mal prístup. Týmto prispel k zväčšeniu rozsahu škody a jeho postup nebol v súlade so
všeobecnou prevenčnou povinnosťou v zmysle § 417 ods. 1 Obč. zák.

Odporkyňa po tom ako sa dozvedela o úniku vody z vodovodného potrubia vo svojom byte a o
navrhovateľom tvrdenom vytopení jeho bytu z bytu odporkyne požiadal syn odporkyne Ľudovít Koťka
navrhovateľa o sprístupnenie bytu za účelom obhliadky škody, ktorá sa u neho stala, čo navrhovateľ
odmietol a neumožnil vidieť rozsah zatopenia bytu.

Z faktúry č. 21/2010 vyplýva, že navrhovateľ si dal oškrabať 130 m2 a následne inštalovať 130 m2
novej omietky, vymaľovať 185 m2 stien, čo spolu s materiálom predstavovalo 838,36 eur. Navrhovateľ
nepreukázal potrebu zrekonštruovať takúto rozsiahlu plochu stien v byte vzhľadom na rozlohu bytu ide o
plochu stien takmer celého bytu a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodou a škodovou udalosťou v
ním tvrdenom rozsahu. Fotografie navrhovateľa ktorými preukazoval rozsah zatečenia bytu, odporkyňa

nepovažovala za dôkaz o skutočnom rozsahu navrhovateľom tvrdenej škody a to z toho dôvodu, že
navrhovateľ nepreukázal, že uvedené praskliny v omietke boli spôsobené v súvislosti s únikom vody
od odporkyne a rozsah poškodenia omietky podľa fotografii nie je taký veľký v akom rozsahu si dal
navrhovateľ urobiť rekonštrukciu omietky. Odporkyňa poskytla navrhovateľovi plnenie, za náhradu škody
v sume 200 eur, ktorú považovala za oprávnenú vzhľadom na okolnosti škodovej udalosti a preto žiadala

návrh zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Vladimír Koťka, Petra Kovačka, Jozef

Gabaš,oboznámilsaslistinnýmidôkazmi,výpisomLVčísloXXXX,B.,katastrálneúzemieZ.,pracovným
listom z havarijnej služby Olivová s.r.o., Bratislava súd dňa 14.10.2010, potvrdením havarijnej služby k
pracovnému listu číslo 1867/2010 za 03.11.2011, faktúrou číslo 21/2010 zo dňa 15.11.2010 na sumu
838,36 eur s určenou lehotou splatnosti 22.11.2010, výzvou navrhovateľa na náhradu spôsobenej
škody z 29.11.2010, stanovisko odporkyne k náhrade škody z 11.12.2010, poštovou poukážkou zo dňa

14.12.2010 ozaplatenísumy200,-eur odporkyňou,fotodokumentáciou,vyjadrenímAllianz-Slovenská
poisťovňa, a.s., Bratislava zo dňa 09.11.2010, podnetom na začatie priestupkového konania podaným
navrhovateľom dňa 27.08.2012, príjmovým pokladničným dokladom č. 21/2010 z 15.11.2010 o zaplatení
faktúry 838,36€navrhovateľom,faktúrouč.14/1994zodňa30.07.1994zainštaláciuvnútornejomietkya
maľovanie-X.,situačnýmplánombytupodľastavebno-projektovejdokumentácie,odbornýmvyjadrením

č. 64/2012 D., posúdením rekonštrukčných prác spol. ZON, s.r.o., Senec, odborným stanoviskom č.
3/2013 znalca D., a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že dňa 14.10.2010 došlo k vytopeniu jeho bytu, ktorý sa nachádza na
2. poschodí bytového domu a to odporkyňou, ktorá býva nad bytom navrhovateľa na treťom poschodí.

V byte býva spolu s priateľkou ktorá mu telefonovala asi po 10:00 hod., že má kompletne zatečený
byt, preto asi za pol hodiny prišiel domov a videl, že v byte sa nachádza voda na stenách, na podlahe,
na strope, okrem spálne t. j. v chodbe, krajnej izbe, kúpeľni, WC, kuchyni a obývačke. Na zemi
na podlahách bola voda asi vo výške 3 až 4 centimetre. Odporkyňa mu povedala, že ona jeho bytnevytopila, sused bývajúci nad bytom odporkyne T. po obhliadke bytu zistil, že z jeho bytu voda
neunikala. Suseda, ktorá býva pod bytom navrhovateľa mala zatečený byt a na prízemí bytového
domu bolo kaderníctvo, do týchto priestorov taktiež voda unikala.

Havarijný technik zastavil centrálny prívod vody a zistil, že voda unikala asi hodinu až dve z bytu
odporkyne, osobne ukázal navrhovateľovi vymontovanú prívodovú hadicu WC z bytu odporkyne a po
vykonanej oprave prestala voda vytekať z bytu odporkyne.

V dôsledku úniku vody vznikol skrat na elektrickom vedení, elektrikár upozornil navrhovateľa, aby
nezapínal elektrinu, pretože by hrozil vznik požiaru a bolo potrebné vymeniť elektrické vedenie vo WC,
v kúpeľni, v kuchyni.

Na stenách sa začala odlupovať omietka lebo bola veľmi premočená v exponovaných miestnostiach,
boli zatečené aj stropy a bočné steny. Na podlahách mal navrhovateľ kocky z PVC, ktoré boli odlepené

v kuchyni a na chodbe, v obývačke mal parkety preto musel vymeniť celú podlahu novou plávajúcou
podlahou. Ďalšie náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vytopením bytu si od odporkyne neuplatnil. Asi
jeden týždeň sa museli najskôr steny vysušiť a následne mohol dať byt vymaľovať. Odporkyňa nemala
záujem o obhliadku bytu navrhovateľa a po vykonaní opráv súvisiacich len s maľovaním bytu požiadal
odporkyňu o preplatenie faktúry. Dňa 14.12.2010 syn odporkyne zaslal navrhovateľovi sumu 200,- eur

a vec považoval za vyriešenú.

Navrhovateľ vo výpovedi ďalej uviedol, že byt bol zatečený vodou, bolo potrebné vykonať odstránenie
poškodenej omietky od zatečenia, ktorá sa odlupovala a bolo preto potrebné odstrániť omietku z
poškodených častí stien. V predmetnom byte boli vykonané stierky na stenách aj na strope

predchádzajúcim majiteľom Pavlom Kyacom, ktorá skutočnosť je uvedená vo faktúre číslo 14 /1994
zo dňa 30.07.1994 a to v rozsahu 233,5 m2 .

Po vykonaní prác v dôsledku vytopenia bytu odporkyňou bolo potrebné oškrabať omietku, natiahnuť
novú omietku a to v predsieni, WC, kuchyni, kúpeľni a v časti dvoch izieb, ďalej vykonať penetráciu

potrebnú na zamedzenie vzniku plesní, nakoľko k zatečeniu došlo v zimných jesenných mesiacoch a
pleseň sa tvorila krátko po zatečení. Po penetrácii bola natiahnutá nová omietka a následne bol byt
vymaľovaný o výmere 185 m2, za poškodenú predsieň 40 m2, WC 7 m2, jednu izbu 34 m2, kuchyňu 25
m2, kúpeľňu 21 m2, druhú izbu 58 m2. Jemnú vnútornú omietku bolo potrebné spraviť z toho dôvodu, že
sa musela vymeniť elektroinštalácia a v týchto miestach bolo potrebné dorovnať vnútorné nerovnosti

stien, JUPOL bola farba potrebná na maľovanie. Škoda teda vznikla vo výške 838,36 eur ako je uvedené
vo faktúre na č. 21/2010 zo dňa 15.11.2010, súčet plochy jednotlivých miestností predstavuje 189 m2,
teda o 4 m2 menej ako bolo uvedené vo faktúre, v položke maľovanie a to 185 m2. Škrabanie omietky
a natiahnutie novej omietky bolo uvedené vo výmere 130m2, v skutočnosti ide o poškodenie časti stien
a stropov ktorá musela byť nevyhnutne obnovená v dôsledku zatečenia bytu.

Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že prišiel za ňou navrhovateľ v doobedňajších hodinách z dôvodu že ho
vytápa, odporkyňa nemala v byte vodu, voda jej stekala na WC po stene, unikala z hadičky po rúrkach
v šachte kde bolo WC. Navrhovateľ zavolal havarijnú službu, technik vodu zastavil a v byte odporkyne
vymenil hadičku, ktorá mala prívod k WC. Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že ma staré WC ktoré má

hore nádržku, hadička je namontovaná pri ventiloch vody, z ktorej ide voda do rúrky a do WC. Za opravu
hadičky zaplatila 40,- eur. Navrhovateľ býva pod bytom odporkyne, ktorý bol vytopený, ako aj suseda z
1. poschodia ktorá jej tiež povedala, že mala vodu v byte. Odporkyňa nemala byt poistený až po tejto
udalosti uzavrela poistnú zmluvu.

Vo výpovedi ďalej uviedla, že navrhovateľ nerobil žiadne stierky v byte, byt nie je tehlový, ale z liateho
betónu, nie je z panelu, ktorý bol postavený asi v 60. - tych rokoch. Sporovala vykonané práce ohľadne
natiahnutia novej omietky, jemnej vnútornej omietky, penetráciu, za škodu spôsobenú navrhovateľovi
zaplatila 200 eur, ktorú považovala za dostačujúcu.

Odporkyňa uznala náklady navrhovateľa za maľovanie a farbu JUPOL vo výmere 114,14 m2, za
predsieň vo výmere 21, 78 m2, kuchyňu vo výmere 16, 25 m2, kúpeľňu vo výmere 15, 79 m2, nakoľko
povrch kúpeľne bol pokrytý obkladom do určitej výšky, WC vo výmere 7 m2, jednu izbu vo výmere 18,
06 m2, druhú izbu vo výmere 35,26 m2, zohľadnila 2 kusy farby zn. JUPOL predstavujúcej náklady zamaľovanie sumu 183,38 euro s 19 % DPH čo predstavovalo 218,22 eur za ktoré odporkyňa uhradila
200,- eur.

SvedokPeterKovačka uviedol,žebývanaprvomposchodí vbytovomdomepodbytomnavrhovateľa.V
októbri 2010 mal vytopený byt, zatečené steny v kuchyni a to časť plafónu a jednej steny, v kúpeľni tiež
časť plafónu a jednej steny, na chodbe 2 steny v obývacej miestnosti časť jednej steny, na podlahe bola
voda asi 0,5 centimetrov v kuchyni a v kúpeľní. Škodu nahlásil poisťovni nakoľko mal uzavretú poistnú
zmluvu, ktorá mu vyplatila poistné plnenie vo výške 150,- eur, pričom byt mal pred rekonštrukciou. Vo

výpovedi ďalej uviedol, že na stenách je omietka, ide o liaty betón na ktorom je cementová omietka. V
byte sa nachádza nádržka na WC, ide o starší typ, v šachte sa nachádza nádržka a hadičky na prívod
vody do WC.

Svedok P. uviedol, že vykonáva podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba a to elektroinštalačné práce,
ktoré si objednal navrhovateľ nakoľko mal zatopený byt. Pamätal sa, že steny boli zatečené, boli vlhké

preto sa musela vypnúť elektrická energia, lebo boli skratované krabice a mohlo by dôjsť k požiaru, v
danom prípade boli hliníkové káble ktoré bolo potrebné vymeniť za medené, o niekoľko dní prerobil celé
elektrické vedenie a to nielen v miestnostiach ktoré boli vytopené. Vo výpovedi ďalej uviedol, že najviac
bola zatečená vodou kúpeľňa, kuchyňa asi dve steny a strop, jedna izba vedľa kúpeľne a to plafón. K
zoskratovaniu elektrických obvodov došlo v kúpeľni a v kuchyni. V byte navrhovateľa boli omietky, ktoré

boli vyduté a na niektorých miestach bola opadaná omietka.

Svedok K. uviedol, že keď prišiel k matke nevidel v byte žiadnu vodu. Od odporkyne sa dozvedel, že
navrhovateľ mal vytopený byt. Matku navštívil až po oprave hadičky vo WC, videl aj starú hadičku ktorá
bola hrdzavá a prasknutá. Hadička sa nachádzala za priečkou vo WC ktorú nebolo vidieť, na prívodovej

hadičke je páčka ktorá sa dá zavrieť, je napojená na studenú vodu ktorá sa nachádza v stupačke.
Vo výpovedi ďalej uviedol, že v súvislosti s uplatňovaným nárokom na náhradu škody mu povedala
matka, že žiadala navrhovateľa o vstup do bytu, chcela vidieť rozsah poškodenia čo jej navrhovateľ
neumožnil. Steny v byte sú z liateho betónu, preto sa najskôr odstráni stará maľovka a maľuje sa
primalexom, lebo steny sú úplne hladké .

Z pracovného listu zo dňa 14.10.2010 súd zistil, že Havarijná služba Olivová, s.r.o., Bratislava v čase
od 10,00 hod do 11.15 hod vykonala práce z dôvodu nahlásenej havárie.

Havarijná služba Olivová, s.r.o., Bratislava v potvrdení zo dňa 03.11.2011 uviedla, že dňa 14.10.2010 bol

vytopený pán P. na ulici P. pani A. u ktorej odstraňovali haváriu prasknutej hadičky k WC v dôsledku
čoho bol vytopený byt pána P..

Z faktúry č. 21/2010 zo dňa 15.11.2010 súd zistil, že V. za vykonané stavebné práce po vytopení
fakturoval A. celkom sumu 838,36 eur, s určenou lehotou splatnosti 22.11.2010: škrabanie omietky za

130 m2, cena bez DHP 104,- eur, natiahnutie novej omietky za 130 m2, cena bez DHP 273,- eur,
maľovanie za 185 m2, cena bez DPH 240,50 eur, jemná vnútorná omietka 5 ks, cena bez DHP 52,50
eur, penetrácia 1 ks, cena bez DHP 7,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu č. 21/2010 zo dňa 15.11.2010 súd zistil, že A. zaplatil V. sumu

838,36 eur, za vykonané práce po vytopení bytu.

Navrhovateľ dňa 29.11.2010 vyzval odporkyňu na náhradu spôsobenej škody ku, ktorej došlo dňa
14.10.2010 a žiadal zaplatiť sumu 838,36 eur na základe z faktúry a to do štrnástich dní od doručenia
písomnej výzvy.

Odporkyňa v písomnom stanovisku dňa 11.12.2010 uviedla navrhovateľovi že dňa 14.10.2010 došlo k
prasknutiu ohybnej prívodnej trubky k nádržke WC a tým aj k poškodeniu maľovky v bytoch, ktoré boli
poškodené. Škoda nebola spôsobená nedbanlivosťou odporkyne mala zato, že navrhovateľ neuzavrel
hlavný prívod, keď vedel odkiaľ tiekla voda. Nesúhlasila s vyčíslením škody z toho dôvodu, že nevidela

skutočný rozsah zatopenia a uznala náhradu škody vo výške 200,- eur, ktorú zaplatila dňa 14.12.2010
poštovou poukážkou.Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, okres B., obec: B. - m.č. Z., katastrálne územie: Z. súd zistil, že A. je
vlastníkom bytu č. X, na X. poschodí, ktorého spoluvlastnícky podiel je 1/1.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, okres B., katastrálne územie: Z. súd zistil, že I. je vlastníkom bytu
č.XX, na X. poschodí, ktorej spoluvlastnícky podiel je 1/1.

Z faktúry č. 14/1994 zo dňa 30.07.1994 súd zistil, že G. za inštaláciu vnútornej omietky a maľovanie
233,5 m2 fakturoval X. sumu 12.842,50 Sk.

Navrhovateľ plochy stien a stropov jednotlivých miestností uviedol v podaní zo dňa 31.01.2012,
doručenom súdu dňa 08.02.2013, podľa stavebnej projektovej dokumentácie z roku 1960, nasledovne:
- predná izba pozostávajúca z plochy stien a stropu bez dverí a okna je 34, 90 m2,
- WC - plocha stien a stropu bez dverí je 11,70 m2,
- predsieň malá - plocha stien a stropu bez prechodového otvoru vchodových dverí a dverí do polizby

je 13,80 m2,
- predsieň veľká - plocha stien a stropu bez prechodového otvoru, bez plochy WC dverí, dverí do
kúpeľne a obývačky je 21,50m2,
- kúpeľňa - plocha stien a stropu bez dverí a obkladu je 18 m2,
- kuchyňa - plocha stien a stropu bez dverí a balkóna je 29,40 m2,

- obývačka - plocha stien a stropu bez dverí a okna je 59,70 m2.

Súčet jednotlivých miestností okrem spálne bol 192,30 m2 po odpočítaní obkladu v kúpeľni 3,30 m2
predstavuje 189 m2.

Z odborného vyjadrenia, znaleckého úkonu číslo 64/2012 vypracovaného D. dňa 29.11.2012 , na
požiadanie odporkyne súd zistil že, vnútorné omietky stien boli nanášané o hrúbke niekoľko milimetrov
10 - 12 mm, pokiaľ by na stenách došlo k odpadnutiu omietky, na predložených fotografiách by boli
zjavné priehlbiny. Na predložených fotografiách nebolo zjavné ani vydutie omietky, povrch stien bol
rovný. K poškodeniu omietkových vrstiev zvyčajne dochádza pri dlhodobom pôsobení vlhkosti, nie

pri jednorazovom zatečení a následnom vysušení povrchu stien. Znalkyňa na základe predložených
fotografií teda konštatovala, že na fotografiách bolo jasne vidno poškodenie maľby stien, nie však
omietkovej vrstvy, ktorá bola celistvá a nepoškodená.

Spoločnosť ZON s.r.o., Senec v písomnom vyjadrení na požiadanie odporkyne uviedla, že po

preštudovaní predmetných fotografii bolo zreteľné olúpanie farebného náteru, nedošlo k vydutiu či
opadaniu omietky, povrch steny bol rovný a celistvý a vplyvom vlhkosti popukal navlhnutý farebný náter.
Povrch stien bol však zreteľne nepoškodený a ani na jednej z fotografií omietka zo steny neopadávala.
V prípade opadnutia či vydutia omietky by na stene vznikali výrazné nerovnosti, trhliny či priehlbiny. Na
základe uvedeného stavu navrhli vysušiť povrch stien, dohladka zoškrabať starý farebný náter a stenu

natrieť farebným náterom v dvoch vrstvách.

D., znalec z odboru stavebníctva, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, v odbornom
stanovisku č. 3/2012 zo dňa 07.02.2013 na požiadanie navrhovateľa uviedol, že na základe vizuálneho
posúdenia z predložených fotografií možno konštatovať, že zistený stav zakladá reálne možnosti vzniku

viacerých poškodení bytu v dôsledku jeho vytopenia vodou a to od poškodenia vonkajšej úpravy
povrchu stien a stropov v podobe maľovky, ktoré je nesporné cez poškodenie omietky, poškodenie
elektroinštalácie vrátanie svietidiel, poškodenie dverí až po poškodenie podláh bytu a poškodenie
vnútorného zariadenia a vybavenia bytu. Uvedené reálne možnosti vzniku viacerých poškodení bytu v
dôsledku jeho vytopenia nie je pritom možné obmedzovať a súčasne odvodzovať len za okamžitého

stavu zachyteného na predložených fotografiách presne v danom čase a v okamihu ale aj zo stavu
následného, ktorý prebieha počas celého procesu vysušovania omietok a muriva. Otázka pôsobenia
vody v stavebných konštrukciách sa musí brať komplexne ak nie v oddelených javoch. Až po úplnom
vysušení omietok a muriva je možné zistiť skutočný rozsah a intenzitu poškodenia omietok aj v podobe
vytvorených vlhkostných máp, škvŕn, fľakov rôznej veľkosti a ich umiestnenia s hnedožltými okrajmi.

Vlhkostné mapy vznikajú v dôsledku zanesenia rôznych nečistôt, chemických a minerálnych látok,
vrátane biologických spolu s vodou do maľovky, omietky a muriva, podobne ako pri povodniach a
záplavách stavieb. Voda v miestach kde začína vnikať do stavebných konštrukcií stropov a stienuž pred vstupom do týchto stavebných konštrukcii obsahuje určité nečistoty, mastnoty, oleje, rôzne
mikroorganizmy, baktérie, kvasinky ktoré splavuje z povrchov konštrukcii cez ktoré presakuje do vnútra
týchto konštrukcii, obsahuje viaceré rozpustné chemické látky s ktorými prišla do styku. Ďalšie množstvo

chemikálií priberá voda pri ceste stavebnými konštrukciami /betón, tehla, omietka/ pretože aj stavebné
materiály obsahujú rozpustné zložky. Napr. vápno ako prvotriedne spojivo obsiahnuté vo vápenno
cementovej omietke bytu obsahuje vodorozpustné časti a preto je ohrozené vymývaním. .

Z predložených fotografií zhotovených s odstupom času po zatopení bytu dňa 24.10.2010 vidieť

vytvorenie veľkostných máp, z ich charakteru možno s určitosťou vyvodiť záver, že v tomto smere
došlo aj k poškodeniu omietok a nielen maľovky. Jednou z mnohých vlastnosti omietky ide aj o jej
homogenitu a rovnorodosť, čo bolo v dôsledku zatečenia omietok a následného vytvorenia vlhkostných
máp na maľovke a v omietke evidentne zmenené, čo sa týka poškodenia maľovky a poškodenia omietky
popísaným spôsobom ide o skutočnú škodu.

Z niektorých predložených fotografii u niektorých plôch stropov a stien sú trhliny na týchto plochách
a to nielen trhliny na samotnej maľovke ale aj v omietke, byt bol vytopený viac krát, len počas doby
užívania navrhovateľom sa tak údajne stálo asi tri krát v roku 2004, 2006 a naposledy v roku 2010.
Z pohľadu zmeny pôvodných vlastností omietky je v tomto smere úplne jedno či sa vytvorí pri tomto
procese vzduchová medzera medzi omietkou a podkladom, lebo tento proces je nezvratný a vyžaduje

si zásadnú opravu omietky odstránením pôvodnej omietky až po podklad a nanesenie novej omietky.
Oddelenie omietky od podkladu /vydutie/ len do 1 mm alebo aj do 2 mm na väčšej ploche nie je pritom
možné zistiť v žiadnom prípade len voľným okom a to dokonca ani na mieste samom, dá sa to zistiť
len priamym poklepom na omietku.

Záver uvedený v odbornom vyjadrení v znení "na predložených fotografiách nie je zjavné ani vydutie
omietky, povrch stien je rovný " je absolútne zavádzajúci a pre súdne konanie nepoužiteľný.

V závere odborného stanoviska znalec uviedol, že na základe predložených dokladov a zistených
skutočností boli v dôsledku opakovaného alebo jednorazového vytopenia bytu dňa 14.10.2010

poškodené vnútorné omietky. Na základe predloženej fotodokumentácie z vytopenia bytu zo dňa
14.10.2010 a 24.10.2010 možno konštatovať rozsah poškodenia bytu a vzniknutých škôd a
poškodenie omietok.

Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na

majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 417 ods. 1 Obč. zák., komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom
primeraným okolnostiam ohrozenia.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák., zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Obč. zák., škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 450 Obč. zák., z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži.

Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej
osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie
nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.Podľa§517ods.2Obč.zák.,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej
povinnosti spočíva i existencii takého úkonu ktorý je v rozpore s objektívnym právom, porušenie právnej
povinnosti vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem.

Porušenie právnej povinnosti ako predpoklad zodpovednosti za náhradu škody ,je tiež porušenie
povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám § 415 Obč. zák., /všeobecná prevenčná
povinnosť/. Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam
ohrozenia podľa § 417 Obč. zák. /špeciálna prevencia/.

Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi

ako všeobecným ekvivalentom, spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje
majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.

Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu je, že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,

bezprostredný a nie sprostredkovaný.

Zavinenie má charakter subjektívny, znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku
škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Občiansky zákonník umožňuje zbaviť sa
zodpovednosti tvz. exkulpáciu, škodca musí preukázať existenciu takých okolností z ktorých možno

spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od
neho objektívne požadovať.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 14.10.2010 došlo ku škode, vytopeniu
bytu navrhovateľa a to tečením vody z bytu odporkyne, v dôsledku prasknutej hadice privádzajúcej

vodu do WC odporkyne. Hadica ktorá privádza vodu z vodovodného zariadenia sa nachádzala v
stúpačkovej šachte, k prasknutiu hadice privádzajúcej vodu do WC odporkyne došlo až za samotnými
ventilmi spoločných vodovodných zariadení.

Vzmysle§2ods.5Zák.č.182/1993Z.z.,spoločné zariadenia súurčenénaspoločnéužívanie,takýmito

zariadeniami sú okrem iného aj vodovodné zariadenia, prípojky a preto
WC ani príslušenstvo, prívodná hadica do WC ktorá sa nachádza za ventilmi spoločných vodovodných
zariadení, nie sú spoločnými zariadeniami domu, ale sú súčasťou bytu.

Uvedenú skutočnosť, že došlo ku škode mal súd preukázanú z pracovného listu č.1867/2010 zo

dňa 14.10.2010 o odstraňovaní havárie vody, z potvrdenia Havarijnej služby s.r.o., Bratislava zo dňa
03.11.2011 o tom, že dňa 14.10.2010 v čase od 10:00 hod do 11:15 hod., odstraňovali haváriu vody,
bol vytopený vlastník p. P. od pani A. u ktorej odstraňovali prasknutú hadičku k WC.

Ďalej z vyjadrenia navrhovateľa, ktorý uviedol, že havarijný technik zastavil centrálny prívod vody a

zistil, že voda unikala z bytu odporkyne, osobne ukázal navrhovateľovi vymontovanú prívodovú hadicu
WC z bytu odporkyne a po vykonanej oprave prestala voda vytekať z bytu odporkyne.

Samotným vyjadrením odporkyne, ktorá aj v písomnom stanovisku k náhrade škody 11.12.2010 uviedla,
„ súhlasím, že 14.10.2010 došlo k prasknutiu ohybnej prívodnej trubky k nádržke WC„.

Výsluchom svedkov X., ktorý býva na prvom poschodí v bytovom dome pod bytom navrhovateľa a v
mesiaci októbri 2010 mal vytopený byt, svedkom K. synom odporkyne, ktorý po oprave hadičky vo
WC, videl starú hadičku ktorá bola hrdzavá a prasknutá, svedka P., ktorý videl ako boli steny v byte
navrhovateľa zatečené, boli vlhké a preto sa musela vypnúť elektrika.

V danom prípade odporkyňa ako vlastníčka bytu v dome, je povinná na svoje náklady byt udržiavať v
stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy, je povinná konať tak,
aby pri užívaní, nerušila a neohrozovala ostatných vo výkone ich vlastníckych práv, je povinná odstrániťzávady a poškodenia ktoré spôsobila, táto povinnosť odporkyne vyplýva z ustanovenia § 11 ods.1 ,ods.
2. Zák. č. 182/1993 Z.z.

Súd prihliadol na to že vodovodné zariadenia, rozvody boli staré, samotná odporkyňa uviedla, že ma
staré WC ktoré má hore nádržku, hadička je namontovaná pri ventiloch vody, z ktorej ide voda do
rúrky a do WC, za opravu hadičky zaplatila 40,- eur. Počas užívania bytu sa rekonštrukčné práce na
vodoinštalačných zariadeniach nevykonávali, preto treba venovať zvýšenú pozornosť a skontrolovať
tesnenia v napojených častiach, ak by prevenčná starostlivosť bola venovaná zo strany odporkyne,

nemusela by vzniknúť škoda, navyše k vytápaniu bytu navrhovateľa zo strany odporkyne došlo viac
krát, len počas doby užívania navrhovateľom sa tak údajne stálo asi tri krát, v roku 2004 keď musela
vymeniť prívodnú hadicu do kuchynskej vodovodnej batérie, v roku 2006 a naposledy v roku 2010.

Navyše odporkyňa mala za to, že byt navrhovateľa nevytápala nakoľko údajne nemala vodu v byte len
vo WC, v rámci prevenčnej povinnosti riadne neskontrolovala únik vody, nezastavila prívod vody, tvrdila

že voda vyteká od suseda, ktorý býva nad odporkyňou, v dôsledku čoho voda unikala dlhšiu dobu.

Navrhovateľ na odvrátenie hroziacej škody, vykonal primerané opatrenia smerujúce k tomu, aby sa
hroziace nebezpečenstvo odvrátilo, po príchode domov asi po 10:00 hod., zavolal havarijnú službu,
ktorá zastavila centrálny prívod vody, dopytom od susedov zistil, že vytopený byt mal sused X.

nachádzajúci sa pod bytom navrhovateľa, sused T. bývajúci nad bytom odporkyne nemal únik vody v
byte, navrhovateľ zavolal aj elektrikára, ktorý ho upozornil na to, že v dôsledku úniku vody by mohol
vzniknúť skrat na elektrickom vedení, bol upozornený na to, aby nezapínal elektrinu, pretože by hrozil
vznik požiaru.

V prejedávanej veci sa odporkyňa nezbavila zodpovednosti /tzv.exkulpácia/ v konaní nepreukázala, že
škodu nezavinila, práve k porušeniu prevenčnej povinnosti došlo z nedbanlivosti zo strany odporkyne
a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal súd tiež preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a vznikom škody, teda vzťah príčiny a následku, ktorý bol priamy a bezprostredný.

Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecnými
ekvivalenciami, t. j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí. Pod pojmom skutočná škoda sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúce majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody vo výške 638,36 eur, za vykonané práce po vytopení bytu,
na základe faktúry č. 21/2010 zo dňa 15.11.2010, ktorá skutočnosť bola medzi účastníkmi sporná.
Odporkyňa uznala nárok na náhradu škody len vo výške 200,- eur, za maľovanie, ktorú zaplatila
navrhovateľovi dňa 14.12.2010 poštovou poukážkou.

Odporkyňa považovala za sporný, navrhovateľom vymedzených rozsah prác vo faktúre: škrabanie
omietky, natiahnutie novej omietky, 5 kusov balení jemnej vnútornej omietky, penetráciu, plochu stien
ktorú bolo potrebné vymaľovať.

Ďalejuviedla,ževbytenavrhovateľasa vápenno-cementováomietkanastenáchnenachádza,nakoľko
steny sú z hladkého liateho betónu, na ktorý sa nanáša farebný náter, prípadne bola stena vyrovnaná
betónovým poterom, nie však omietkou, nanášanie omietky na steny bolo nadbytočné a nehospodárne.

Uvedenú skutočnosť navrhovateľ preukázal súdu, faktúrou zo dňa 30.07.1994 o vykonaní vnútornej

omietky /stierky/ v rozsahu 233,5 m2 už právnym predchodcom navrhovateľa. Svedeckou výpoveďou
pánom X., ktorý býva asi 50 rokov v byte ako odporkyňa mal preukázané, že na stenách bytov boli
už v pôvodnom stave nanesené cementové - vápenaté omietky, napokon uvedenú skutočnosť potvrdil
svedok P., ktorý vykonával opravu elektroinštalácie v byte navrhovateľa.

Súd považoval za skutočnú škodu, teda navrhovateľom vynaložené finančné náklady ktoré požadoval
od odporkyne za potrebné na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu, v rozsahu vykonaných prác,
ktoré mal preukázané listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami.Vzhľadom na rozsah vytopenia bytu v jesenných mesiacoch, bolo potrebné vykonať škrabanie
poškodenej omietky, penetrácia bola potrebná na zamedzenie vzniku plesní nakoľko k vytopeniu bytu
došlo v mesiaci októbri, následne bola natiahnutá nová omietka, jemná vnútorná omietka bola spravená

z dôvodu výmeny elektroinštalácie v miestach kde bolo potrebné dorovnať nerovnosti stien a napokon
bolo potrebné byt vymaľovať, uvedené práce súd preto považoval za hospodárne a nevyhnutné na
navrátenie veci do pôvodného stavu.

Súd sa nestotožnil s názorom odporkyne, že na stenách nedošlo k vydutiu či opadnutiu omietky, ale

došlo len k poškodeniu omietok, svedok P. jednoznačne uviedol, že v byte navrhovateľa boli omietky
vyduté a na niektorých miestach bola opadaná omietka.

Vo veci posúdenia vzniku škody, súd ďalej vychádzal z odborného stanoviska č. 3/2013 znalca z
odboru stavebníctva, Ing. X., že v predmetnom byte v dôsledku vytopenia bytu sa otázka pôsobenia
vody v stavebných konštrukciách musí brať komplexne a nie v oddelených javoch, čo podrobne uviedol

v odbornom stanovisku. Na niektorých predložených fotografiách boli preukázateľné trhliny na samotnej
maľovke ale aj v omietke, preto záver uvedený v odbornom vyjadrení znaleckého úkonu č. 64/2012
zo dňa 29.11.2012 vypracovaného D. v znení "na predložených fotografiách nie je zjavné ani vydutie
omietky, povrch stien je rovný " bol absolútne zavádzajúci a pre súdne konanie nepoužiteľný. Na základe
predložených dokladov a zistených skutočností boli v dôsledku opakovaného alebo jednorazového

vytopenia bytu dňa 14.10.2010 poškodené vnútorné omietky, na základe predloženej fotodokumentácie
z vytopenia bytu zo dňa 14.10.2010 a 24.10.2010 bolo možné konštatovať predpokladaný rozsah
poškodenia bytu a vzniknutých škôd a poškodenie omietok .

Súd mal ďalej preukázanú celkovú plochu stien a stropov jednotlivých miestností bytu z údajov zo

stavebnotechnickej a projektovej dokumentácie, okrem spálne vo výmere 192,30 m2, po odpočítaní
plochy obkladu v kúpeľni je 2,20m2 x 1,50 = 3,30 m2 , predstavuje výmera plochy stien a stropov v
byte celkom 189 m2, teda o 4 m2 viac ako je fakturovaná zhotoviteľom v rozsahu 185 m2, z toho
časť bytu zatopením poškodenej a obnovenej plochy stien predstavuje 130m2.

Preto sa súd nestotožnil s názorom odporkyne, že celková výmera plochy poškodených stien
predstavuje 110,06 m2 /predsieň -21,78 m2, kuchyňa -16,25 m2, kúpeľňa -11,96 m2, WC -7m2 s ktorou
súhlasila, menšia izba -18,27 m2, väčšia izba - 35,34 m2./ a náklady za vymaľovanie bytu by boli len v
sume 178,78 eur, v ktorej zohľadnila 2 ks balenia farby zn. JUPOL po 17,50 eur, spolu s DHP, a celková
škoda by bola vo výške 212,75 eur.

Navrhovateľ v konaní náležite preukázal výšku škody 838,36 eur, z ktorej po čiastočnej úhrade
odporkyňou 200,- eur, si uplatnil žalovanú istinu v sume 638,36 eur. Z dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd náhradu škody primerane zníži, vzal pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako
aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá škodu spôsobila, prihliadol pritom aj na pomery

fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne
podľa § 450 Obč. zák.

Súd mal za to, že v danom prípade boli dané podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňujúceho
sudcovského práva a náhradu škody z dôvodu hodných osobitného zreteľa primerane znížil.

Navrhovateľ zaplatil náhradu škody vo výške 838,36 eur dňa 15.11.2010 na základe príjmového
pokladničného dokladu č. 21/2010 V..

Odporkyňa zaplatila navrhovateľovi sumu 200,- eur dňa 14.12.2010 poštovou poukážkou. Náhrada
škody predstavuje 638,36 eur, ktorú súd znížil o 288,36 eur a preto zaviazal odporkyňu na zaplatenie

škody navrhovateľovi vo výške 350 eur. Odporkyňa z náhrady škody 838,36 eur celkom zaplatí
navrhovateľovi 550 eur /200 eur a 350 eur/ čo predstavuje asi 2/3 náhrady škody 558,90. Vo zvyšnej
časti 288,36 eur spolu s príslušenstvom, súd návrh zamietol.

Pri znížení náhrady škody súd zobral zreteľ na to, ako ku škode došlo, jednalo sa o poškodenie hadice

privádzajúcej vodu do WC odporkyne, ktorá sa nachádzala v stúpacej šachte, ktorú nebolo vidno
ale vzhľadom na vek vodovodných zariadení, ktoré boli staré bolo možné predpokladať vznik škody a
skontrolovať tesnenia v napojených častiach, aby nemusela vzniknúť škoda. Súd prihliadol aj na osobné
a majetkové pomery odporkyne, ktorá má 82 rokov je dôchodkyňa, nemala uzavretú poistnú zmluvupre poistenie škôd, ktorú až následne uzatvorila. Zníženie náhrady škody nezasiahne neprimerane
do majetkových pomerov poškodeného, ktorý v budúcnosti môže taktiež uzavrieť poistnú zmluvu pre
poistenie škôd.

Námietky odporkyne ohľadne správania sa navrhovateľa a správania sa navrhovateľa vo vzťahu k
odporkyni, /pričom je vedené priestupkové konanie voči odporkyni/ súd považoval za účelové.

Súd nevykonal dokazovanie na návrh navrhovateľa výsluchom svedkov, matky navrhovateľa Valérie

Jackulíkovej prostredníctvom dožiadaného súdu, svedkyne K., svedkyne I., svedka G. ohľadne
vytopenia a rozsahu vytopenia bytu, ktoré vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval za
nadbytočné.

Odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením sumy 350 eur, ktorú nezaplatila na základe výzvy
navrhovateľa zo dňa 29.11.2010 v plnej výške, dňa 14.12.2010 uhradila len časť 200,- eur, preto súd

zaviazal odporkyňu na zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 350 eur od 15.12.2010 až
do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálne banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá
ku dňu 15.12.2010 bola vo výške 1%, podľa §3 odst. 1 Nar. vlády č.586/2008 Z.z.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a vzhľadom na čiastočné
procesné úspechy každej sporovej strany vo veci, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský
súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.