Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 3, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/213/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201954
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201954.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu

JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: T. Y., bytom P.O. F.
XX/XX, XXX XX T. X., zastúpený: JUDr. Zsolt Suver, advokát, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.p. SLV-PS-PK-164/2011 zo dňa 17.10.2011, takto, jednohlasne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia
PZč.p.SLV-PS-PK-164/2011zodňa17.11.2011vspojeníspersonálnymrozkazomriaditeľaRiaditeľstva
hraničnej polície Sobrance z r u š u j e podľa §250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. v časti, podľa ktorej žalobcovi

nepatrí služobný príjem za dobu od 08.04.2011 do 13.07.2011 a podľa ktorej sa doba od 08.04.2011
do 13.07.2011 žalobcovi nezapočítava do doby rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku
za výsluhu rokov. V tých častiach, v ktorých boli rozhodnutia zrušené, sa vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutiaMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikyč.p.SLV-PS-PK-164/2011zodňa17.10.2011(ďalej
len „rozhodnutie“), ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bol potvrdený personálny rozkaz riaditeľa
Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru
č. 328 zo dňa 14.07.2011 (ďalej len „personálny rozkaz“) o ustanovení žalobcu podľa § 33 ods. 1 s
poukázaním na § 196 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) do voľnej funkcie REFERENT (5722) oddelenia
hraničnejkontrolyPZUbľa,RiaditeľstvahraničnejpolícieSobranceúraduhraničnejacudzineckejpolície
prezídia PZ, služobného úradu Ministerstva vnútra SR.

Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom názore, že dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Tdo 30/2010 zo dňa 07.04.2011,
ktorým bol zrušený právoplatný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 Tov 4/2009 z 23. júna

2009 v spojení s odsudzujúcim rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 2 T 2/2007 z 26.
novembra 2008, zároveň mali byť zrušené aj rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v
zmysle§192ods.1písm.f)zákonaoštátnejslužbe.Žalobcazaujalnázor,ževýrokováčasťoznačeného
rozsudku Najvyššieho súdu SR sa vzťahuje výlučne iba na zrušenie rozhodnutí vydaných na podkladeprávoplatného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne v spojení s odsudzujúcim rozsudkom Vojenského
obvodového súdu Prešov v trestnom konaní, nie však na zrušenie rozhodnutí, ktoré síce mali podklad v
zrušenom právoplatnom odsudzujúcom rozsudku, avšak boli vydané v konaní o žalobcovom služobnom

pomere v zmysle ustanovení zákona o štátnej službe.

Žalobca bez bližšie zdôvodnenia spochybnil, že by pôvodná funkcia, ktorú zastával do prepustenia zo
služobného pomeru, nebola v čase jeho opätovného ustanovenia do funkcie voľná. Poukazoval hlavne
na to, že kým pre účely výkonu pôvodnej funkcie bol zaradený do 2. platovej triedy, pre účely výkonu

terajšej funkcie bol zaradený iba do 1. platovej triedy, dôsledkom čoho sa jeho funkčný plat znížil o 34,50
€ mesačne. Žalobca vyjadril presvedčenie, že ak by aj nemohol byť ustanovený do svojej pôvodnej
funkcie, mal byť ustanovený aspoň do takej, ktorá sa pôvodnej funkcii vyrovná, resp. nebude znamenať
zníženie jeho funkčného platu, ako aj prídavku za výsluhu rokov určeného percentuálnym podielom
funkčného platu. Zároveň namietal aj tú skutočnosť, že bol personálnym rozkazom zo dňa 14.7.2011
ustanovený do funkcie spätne ku dňu 08.04.2011, teda ku dňu nasledujúcemu po zrušení rozhodnutí vo

veci jeho prepustenia zo služobného pomeru.

Žalobca nesúhlasil s nezapočítaním obdobia od 08.04.2011 do 13.07.2011 podľa § 86 ods. 5 písm. e/
zákona o štátnej službe o doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku
za výsluhu rokov, ako aj s nepriznaním služobného príjmu za toto obdobie pre neospravedlnenú

neprítomnosť v službe a uviedol, že s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.04.2011
svojho nadriadeného oboznámil. Zdôrazňoval najmä tú skutočnosť, že písomné vyhotovenie rozsudku
Najvyššieho súdu SR bolo jeho právnemu zástupcovi doručené 30. apríla 2011. Na základe žiadosti
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24. mája 2011 bol následne uvedený rozsudok na Okresnom súde
Prešov opatrený doložkou právoplatnosti a dňa 31.05.2011 bol zaslaný žalovanému. Žalobca považoval

nezapočítanie odbornej praxe ako aj nepriznanie služobného príjmu za obdobie od 08.04.2011 do
13.07.2011 za vykonané bez zákonného opodstatnenia.

Žalobca tiež namietal, že mu v napadnutom rozhodnutí nebol priznaný osobný príplatok odvolaním sa na
tú skutočnosť, že sa jedná o pohyblivú zložku služobného príjmu ako aj na to, že žalobca bol ustanovený

do inej funkcie, akú zastával pred prepustením zo služobného pomeru a preto nie je možné hodnotiť
splnenie podmienok množstva a kvality plnenia služobných úloh, ako ani ich zložitosť a náročnosť.
Žalobca mal za to, že osobný príplatok je fakultatívnou zložkou, avšak jeho odňatie, resp. nepriznanie
nemôže byť odôvodnené nemožnosťou zaradenia žalobcu do jeho pôvodnej funkcie, ktorú vykonával
pred prepustením zo služobného pomeru a tým zároveň nemožnosťou hodnotenia zákonných kritérií

pre jeho priznanie, obzvlášť ak jediným dôvodom prepustenia a tým opustenia pôvodnej funkcie bolo
právoplatné odsúdenie pre úmyselný trestný čin, ktorý bol následne pre jeho nezákonnosť zrušený.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhoval túto zamietnuť. Poukazoval na to, že v
čase rozhodovania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v

ustanovení § 192 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnej službe bol jedinou skutočnosťou a jediným podkladom
pre vydanie personálneho rozkazu o prepustení práve právoplatný odsudzujúci rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne. Zrušením rozsudku Krajského súdu v Trenčíne a rozsudku Vojenského obvodového
súdu Prešov, ktorými bol žalobca právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselných trestných činov,
a to vyššie uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR, zanikol podklad, na základe ktorého bol

vydaný personálny rozkaz riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 234 zo dňa 05.08.2009 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ z
dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnej službe, ako aj rozhodnutie
žalovaného č.p. SLV-107/PK-2009 zo dňa 24.09.2009 o zamietnutí podaného odvolania žalobcu proti
tomuto personálnemu rozkazu. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj z dôvodu, že žiadny príslušník PZ

nemôže počas trvania služobného pomeru zostať nezaradený (t.j. musí byť ustanovený do konkrétnej
funkcie alebo zaradený do záloh v súlade s ustanoveniami zákona o štátnej službe), bolo potrebné dňom
08.04.2011, teda dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR,
vyriešiť otázku žalobcovho zaradenia.

Vzhľadom na to, že funkcia, v ktorej bol žalobca ustanovený podľa §33 ods. 1 zákona o štátnej službe
v čase pred jeho prepustením zo služobného pomeru príslušníka PZ, nebola po zrušení rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne rozsudkom Najvyššieho súdu SR voľná, bolo zákonnou povinnosťou
príslušného nadriadeného žalobcu podľa § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe s poukázaním na § 196ods. 2 zákona o štátnej službe žalobcu ustanoviť do akejkoľvek voľnej funkcie, na ktorú žalobca spĺňal
zákonom stanovené podmienky uvedené v § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe. Žalovaný mal za to, že
ustanovenie žalobcu do voľnej funkcie bolo v súlade s § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe. Žalovaný

ďalej uviedol, že nie je jeho zákonnou povinnosťou, tak ako sa mylne domnieval žalobca, ustanoviť
ho do funkcie, ktorá sa vyrovná jeho pôvodnej funkcii, resp. nebude pre neho znamenať zníženie jeho
funkčného platu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustálenú súdnu judikatúru Najvyššieho súdu
SR, podľa ktorej cit.: „S poukazom na to bolo potrebné v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 ods. 1
zákonaprisvedčiťžalovanémuvtomzmysle,žedikciazákonahovoríoustanovenídovoľnejfunkcieanie

do „primeranej“ resp. „adekvátnej“ funkcie. Logickým výkladom citovaného ustanovenia preto dôvodne
možno dospieť k záveru, že citované predpoklady sa posudzujú z hľadiska potrieb a požiadaviek pre
danúvoľnúfunkciu,čonemožnovykladaťtak,ževprípadesplneniapožadovanýchkritériíjeautomaticky
nárokovateľná adekvátna voľná funkcia.“ (Najvyšší súd SR napr. č.k. 1 Sžo 264/2009).

S poukazom na § 196 ods. 1 zákona o štátnej službe v spojení s § 86 ods. 5 zákona o štátnej službe

žalovaný zastal názor, že doba neplatného skončenia služobného pomeru od 07.08.2009 (prepustenie
zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnej službe) do dňa
07.04.2011, ktorý predchádza dňu ustanovenia žalobcu do voľnej funkcie napadnutým personálnym
rozkazom, sa započítava do doby započítateľnej odbornej praxe, ako doba trvania služobného pomeru v
zbrojenombezpečnostnomzbore.Námietkužalobcu,žebolustanovenýdofunkcieuždňom08.04.2011,

žalovaný na základe uvedených skutočností považoval za irelevantnú.

Skutočnosť, že žalobcovi napadnutým personálnym rozkazom nebol priznaný osobný príplatok podľa
§ 91 ods. 2 zákona o štátnej službe, neznamená podľa žalovaného neplatnosť personálneho rozkazu.
Žalovaný uviedol, že rozhodovanie o priznaní osobného príplatku žalobcovi nebolo predmetom konania

vedeného u žalovaného. Poukázal na to, že osobný príplatok je nenárokovou a tzv. pohyblivou zložkou
služobného príjmu policajta, ktorú priznáva príslušný nadriadený podľa ním stanovených zásad, najmä
s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť.

Podľa názoru žalovaného v zmysle § 196 ods. 1 zákona o štátnej službe za čas neplatného skončenia

služobného pomeru, t.j. od 07.08.2009 do 07.04.2011, patrí žalobcovi služobný príjem podľa § 84 ods.
2 písm. a/ až m/ zákona o štátnej službe, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného
pomeru. Vzhľadom k tomu, že žalobca v dobe od 08.04.2011 do 13.07.2011 nevykonával štátnu službu,
neplnil počas uvedenej doby žiadne služobné úlohy, nepatrí mu podľa § 84 ods. 2 zákona o štátnej
službe za túto dobu služobný príjem.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v tých jeho častiach, v ktorých bolo rozhodnuté, že

žalobcovi nepatrí služobný príjem za dobu od 08.04.2011 do 13.07.2011 a že sa doba od 08.04.2011
do 13.07.2011 žalobcovi nezapočítava do doby rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku
na výsluhu rokov.

Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že personálnym rozkazom riaditeľa Úradu

hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR č. 234 zo dňa 05.08.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.09.2009 v spojení s rozhodnutím ministra vnútra SR č.p.: SLV-107/PK-2009
zo dňa 24.09.2009, bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnej službe
zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru (zaradený v stálej štátnej služby vo funkcii
referent Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Zboj, Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance,

Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR, služobného úradu Ministerstva vnútra
SR) s tým, že jeho služobný pomer skončil dňom doručenia personálneho rozkazu dňa 07.08.2009.
Dôvodom prepustenia žalobcu bolo, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. 2Tov/4/2009-968 zo
dňa 23.06.2009 (právoplatným dňa 23.06.2009) bol uznaný vinným zo spáchania viacerých trestných
činov, za ktoré bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody i k peňažnému trestu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Tdo 30/2010 zo dňa 07.04.2011 v dovolacom
konaní rozhodol, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.06.2009 sp. zn. 2Tov/4/2009 bol
porušený zákon v neprospech žalobcu a tento rozsudok, ako aj rozsudok Vojenského obvodového súduPrešov z 26.11.2008 sp. zn. 2T/2/2007, boli v časti týkajúcej sa žalobcu zrušené. Zrušené boli aj ďalšie
rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Dňa16.05.2011doručilžalobcažalovanémunávrhnaobnovukonaniaojehoprepusteniezoslužobného
pomeru a žiadal, aby boli rozhodnutie Ministerstva vnútra SR č.p.: SLV-107/PK-2009 zo dňa 24.09.2009,
ako aj personálny rozkaz riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR č. 234
zo dňa 05.08.2009 zrušené a aby bol žalobcovi umožnený ďalší výkon štátnej služby v policajnom zbore.

Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo 30/2010 zo dňa 07.04.2011 tvrdiac, že podľa
ustálenej súdnej praxe a judikatúry za novú skutočnosť zakladajúcu dôvod obnovy konania sa považuje
aj neskôr vydané rozhodnutie súdu, ktorým bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie zmenené alebo
zrušené. Dňa 02.06.2011 doručil žalobca žalovanému originál vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho
súdu SR opatrený doložkou právoplatnosti za účelom rozhodnutia o jeho návrhu na obnovu konania.
Návrh žalobcu na obnovu konania vybavil žalovaný listom zo dňa 07.07.2011, ktorým oznámil žalobcovi,

že vyššie uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR boli zrušené aj rozhodnutia vo veci prepustenia
žalobcu zo služobného pomeru a preto sa v prípade žalobcu bude ďalej postupovať podľa § 196
zákona o štátnej službe. Na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.05.2012 (sp. zn.
Sžnč/8/2011), ktorým bola žalovanému uložená povinnosť konať a rozhodnúť o návrhu žalobcu na
obnovu konania zo dňa 10.05.2011 v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia, vydal žalovaný

dňa 26.06.2012 rozhodnutie č.p.: SPC-ORSP-355/2011, ktorým podľa § 245 ods. 1, 2 zákona o štátnej
službe povolil obnovu konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ a na
základe zistených nových skutočností zrušil rozhodnutie ministra vnútra č.p.: SLV-107/PK-2009 zo dňa
24.09.2009 a personálny rozkaz riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR
č. 234 zo dňa 05.08.2009.

Personálnym rozkazom riaditeľa Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej
polície Prezídia policajného zboru č. 328 zo dňa 14.07.2011 bol žalobca podľa § 33 ods. 1 a § 196 ods.
2 zákona o štátnej službe ustanovený dňom 08.04.2011 do funkcie referent (5722) Oddelenia hraničnej
kontrolyPZUbľa,RiaditeľstvahraničnejpolícieSobrance,ÚraduhraničnejacudzineckejpolíciePrezídia

Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Podľa § 85 ods. 1 a 5 zákona o štátnej
službebolzaradenýdoprvejplatovejtriedy,bolimuďalejpriznanépríplatkyatozanerovnomernosťčasu
služby, rizikový príplatok a bolo rozhodnuté, že podľa § 196 ods. 1 v spojení s § 86 ods. 3 písm. a/ zákona
o štátnej službe sa doba od neplatného skončenia služobného pomeru dňa 07.08.2009 do dňa, ktorý
predchádzal ustanoveniu žalobcu do funkcie, teda do 07.04.2011, započítava do doby započítateľnej

odbornej praxe ako doba trvania služobného pomeru v ozbrojenom bezpečnostnom zbore. Nadriadený
tiež rozhodol, že podľa § 86 ods. 5 písm. e/ zákona o štátnej službe sa doba od 08.04.2011 do dňa, ktorý
predchádzal nástupu žalobcu do výkonu služby t.j. do 13.07.2011, nezapočítava do doby rozhodnej pre
určeniepercentuálnehopodieluprídavkuzavýsluhrokovažepodľa§196ods.1zákonaoštátnejslužbe
za čas neplatného skončenia služobného pomeru, teda od 07.08.2009 do 07.04.2011, patrí žalobcovi

služobný príjem podľa § 84 ods. 2 písm. a/ až m/ zákona o štátnej službe, ktorý mu patril v čase pred
neplatným skončením služobného pomeru a zároveň že žalobcovi nepatrí služobný príjem za dobu od
08.04.2011 do 13.07.2011, nakoľko počas nej nevykonával štátnu službu (§ 84 ods. 2 zákona o štátnej
službe). Proti uvedenému personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutímč.p.:SLV-PS-PK-164/2011dňa17.10.2011tak,žeodvolaniežalobcuzamietolapersonálny

rozkaz č. 328 zo dňa 14.07.2011 potvrdil z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom SR,

t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p.
súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi.

Podľa § 5 ods. 4 zákona o štátnej službe obsadzovanie miest policajtov vo všetkých druhoch štátnej
služby možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a
je voľné.Podľa § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie,
ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do
funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví alebo vymenuje,

ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady
na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe.
Pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery
služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.
Podľa § 196 ods. 1 zákona o štátnej službe ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší,

služobný pomer trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí policajtovi služobný príjem
podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. s) a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods.
2 písm. a) až m), ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. Podľa ods. 2
ak po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru nie je možné policajta zaradiť do pôvodnej
funkcie, ustanoví alebo vymenuje sa do funkcie podľa § 33; to neplatí, ak nie sú splnené podmienky
podľa § 14 ods. 5.

Na podklade vyššie opísaného skutkového stavu súd konštatuje, že prepustenie žalobcu zo služobného
pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnej službe, ku ktorému došlo doručením
personálneho rozkazu žalobcovi dňa 07.08.2009, bolo v úplnom súlade so zákonom, nakoľko bol
žalobca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Zrušenie právoplatného rozsudku trestného

súdu, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania úmyselných trestných činov, rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní, bolo nepochybne dôvodom na obnovu konania vo veci
prepustenia žalobcu zo služobného pomeru. Obnova uvedeného konania bola napokon povolená a
rozhodnutia služobných orgánov o prepustení žalobcu zo služobného pomeru boli zrušené. Keďže
predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci ustanovenia žalobcu do

novej funkcie a o súvisiacich peňažných nárokoch po zrušení rozhodnutí o prepustení zo služobného
pomeru, nepatrí súdu v tomto konaní vyjadrovať sa k okolnostiam a dôvodom rozhodovania žalovaného
o návrhu na obnovu konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru. Bez zreteľa na to,
či a kedy došlo k vydaniu písomného rozhodnutia vo veci povolenia obnovy, je súd toho názoru, že
toto rozhodovanie nemalo vplyv na práva a povinnosti žalobcu, o ktorých sa rozhodovalo napadnutým

rozhodnutím vo veci ustanovenia žalobcu do novej funkcie.

Pokiaľ ide o zákonnosť ustanovenia žalobcu do novej funkcie po zrušení rozhodnutia o jeho prepustení
zo služobného pomeru, je súd toho názoru, že žalovaný vo veci postupoval v súlade s § 33 ods. 1
a § 196 ods. 2 zákona o štátnej službe. Do pôvodnej funkcie, ktorú zastával pred prepustením, by

bolo možné žalobcu zaradiť iba za predpokladu, že by táto funkcia bola voľná. Platí, že v zmysle
§ 5 ods. 4 zákona o štátnej službe možno policajta zaradiť na výkon štátnej služby len na miesto,
ktoré je vytvorené a podľa schválenej systemizácie je voľné. Nakoľko funkcia, ktorú žalobca zastával
pred prepustením zo služobného pomeru, bola obsadená, boli služobné orgány povinné v zmysle §
33 ods. 1 zákona o štátnej službe ustanoviť žalobcu do voľnej funkcie, na ktorú spĺňa kvalifikačné

predpoklady. Rozhodovanie o ustanovení do funkcie podľa uvedeného ustanovenia patrí do diskrečnej
právomoci príslušného nadriadeného, ktorý pritom prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného
hodnotenia na zdravotný stav policajta.

Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že nebolo jeho povinnosťou ustanoviť žalobcu len do takej

funkcie, ktorá sa vyrovná jeho pôvodnej funkcii a nebude pre žalobcu znamenať zníženie funkčného
platu. Z právneho poriadku nevyplýva pre žalobcu právny nárok na zaradenie do takejto funkcie, ani
na zachovanie všetkých tých platových náležitostí, ktoré mal pred prepustením zo služobného pomeru.
Povinnosťou nadriadeného v zmysle § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe bolo ustanoviť žalobcu do
akejkoľvek voľnej funkcie, na ktorú spĺňal požadované kvalifikačné predpoklady, čo sa aj stalo. Služobné

orgány postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcu ustanovili do voľnej funkcie dňom nasledujúcim
po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo 30/2010 zo dňa 07.04.2011,
pričom dobu od neplatného skončenia služobného pomeru dňa 07.08.2009 do 07.04.2011, kedy
bolo rozhodnutie vo veci prepustenia zrušené, započítali do doby odbornej praxe ako dobu trvania
služobného pomeru žalobcu v ozbrojenom bezpečnostnom zbore. Zákonu zodpovedajúce bolo aj

rozhodnutie o tom, že za čas neplatného skončenia služobného pomeru (07.08.2009 - 07.04.2011) patrí
žalobcovi služobný príjem, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru.Žalovaný podľa názoru súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď rozhodol,
že žalobcovi nepatrí služobný príjem za dobu od 08.04.2011 (deň nasledujúci po právoplatnom
zrušení rozhodnutí vo veci prepustenia zo služobného pomeru) do 13.07.2011 (deň, ktorý predchádzal

ustanoveniu žalobcu do novej funkcie), s odôvodnením, že počas tejto doby žalobca nevykonával
štátnu službu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovi aj po túto dobu trval služobný pomer a s
trvaním služobného pomeru by mal byť spojený aj nárok na služobný príjem, ktorý žalobcovi patril pred
ustanovením do novej funkcie. Je treba zdôrazniť, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo
30/2010 zo dňa 07.04.2011 bol Okresnému súdu v Prešove doručený dňa 21.04.2011, pričom tento

prvostupňový trestný súd následne doručil rozsudok žalobcovi dňa 30.04.2011. Žalobca bez zbytočného
odkladunávrhomzodňa10.05.2011doručenýmžalovanémudňa16.05.2011požiadaloobnovukonania
vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru a zároveň žiadal, aby mu bol umožnený ďalší výkon
štátnej služby. V prílohe listu zo dňa 30.05.2011 doručeného žalovanému dňa 02.06.2011 žalobca
zaslal originál rozsudku Najvyššieho súdu SR opatrený doložkou právoplatnosti. Žalobca teda urobil
všetko, čo bolo možné od neho rozumne očakávať, aby sa čo najskôr po zrušení rozhodnutí vo veci

jeho prepustenia znovu ujal výkonu štátnej služby príslušníka PZ. Skutočnosť, že žalobcov nadriadený
rozhodol o ustanovení žalobcu do novej funkcie personálnym rozkazom až dňa 14.07.2011, nemôže
byť podľa názoru súdu pričítané na ujmu žalobcovi. Či a kedy sa žalobca ujme výkonu štátnej služby
teda záviselo na rozhodnutí služobných orgánov, nie na žalobcovi, ktorý po uvedenú dobu objektívne
nemohol vykonávať štátnu službu bez zodpovedajúceho služobného zaradenia. Z uvedených dôvodov

súdpovažovalrozhodnutiežalovanéhoonepriznaníslužobnéhopríjmužalobcovizadobuod08.04.2011
do 13.07.2011 za nezákonné, pretože nevykonávanie štátnej služby nebolo zo strany žalobcu svojvoľné
či bezdôvodné.

Ztýchistýchdôvodov považujesúdzanezákonnéajrozhodnutiežalovaného,žedobaod08.04.2011do

13.07.2011 sa nezapočítava žalobcovi do doby rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku
za výsluhu rokov, čo žalovaný odôvodnil tým, že po uvedenú dobu bol žalobca bez ospravedlnenia
neprítomný v službe. Aj v tomto prípade je súd toho názoru, že neprítomnosť v službe nebola zavinená
žalobcom a nakoľko žalobca po uvedenú dobu nemohol vykonávať štátnu službu, bolo by nezapočítanie
tejto doby do doby rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov nezákonné

a nespravodlivé.

Pokiaľ ide o žalobcom namietané nepriznanie osobného príplatku, súhlasí súd s názorom žalovaného,
že tento príplatok je nenárokovou a pohyblivou zložkou služobného príjmu policajta, o ktorej podľa
stanovených zásad rozhoduje príslušný nadriadený. Rozhodnutie o tom, či a v akej výške sa žalobcovi

priznáva osobný príplatok, je vo výlučnej diskrečnej právomoci nadriadeného, do ktorej súd nie je
oprávnený zasahovať.

Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že v časti
vymedzenej vo výroku tohto rozsudku vychádzal žalovaný z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a napadnuté rozhodnutie v tejto časti zrušil a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti bolo rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. vo zvyšku zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu

trov konania, nakoľko žalobca v prevažnej časti predmetu konania úspech nemal a žalovanému právo
na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to
písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Bratislave.V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.