Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by JUDr. Janka Butašová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Show within judicial proceeding

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/240/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712204631
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2712204631.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš Kušnír,
s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcom: v 1. rade: K. N., R.. XX.X.XXXX,
S.. Č. X, XXX XX H., v 2. rade: W. K., R.. XX.X.XXXX, N. XXX/XX, XXX XX T., v 3. rade: H. K., R..
XX.X.XXXX, S.. H. XX, XXX XX T., o zaplatenie 3242,80 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd u r č u j e, že zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o splátkovom úvere veriteľa: Slovenská

sporiteľňa a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00151 653 zo dňa 6.9.2004, zmluva uzavretá na strane
druhej s odporkyňou v 1. rade ako dlžníčkou v nasledujúcich bodoch v znení:

V článku I. výška úveru 50.000,-Sk, výška úrokovej sadzby 12,30 % ročne, poplatok za poskytnutie
úveru 2% z výšky úveru splatný v deň podpisu zmluvy, poplatok za správu úveru 40,-Sk mesačne, výška
splátok 1.190,-Sk, periodicita splátok, mesačne k 20.dňu v mesiaci, splatnosť 1. splátky 20.10.2004,
konečná splatnosť úveru 20.8.2009, spôsob splácania inkasom z konkrétneho čísla účtu, uvedené

úrokové sadzby sú splatné ku dňu podpisu zmluvy a zmena výšky ktorejkoľvek úrokovej sadzby sa riadi
VOP veriteľa účinnými od 1.8.2002.

V článku II. bod 1. veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver po splnení podmienok uvedených
v zmluve a to takým spôsobom, že úver pripíše v prospech účtu dlžníka uvedeného v základných
podmienkach zmluvy,

Bod 2. úver sa považuje za poskytnutý dňom pripísania úveru na účet dlžníka, uvedeného v základných

podmienkach zmluvy

Bod 3. dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky,
poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté
podmienky.

Bod 4. zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti uvedenej

v základných podmienkach zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou.

Článok III. (splácanie úveru, úrokov a poplatkov) bod 3. dlžník sa zaväzuje splácať úver mesačnými
splátkami, v periodicite a k termínu dohodnutému v základných podmienkach zmluvy, bod 4. dlžník
súhlasí, aby veriteľ vykonával inkaso z konkrétneho čísla účtu a to vo výške a v termíne splátok
uvedenom v základných podmienkach zmluvy a/ alebo v súlade s bodom 4. článok IV. zmluvy a dlžník
súhlasí, aby veriteľ vykonal inkaso z účtu v prípade omeškania zo splácaním pohľadávky z úveru a to

vo výške pohľadávky z úveru, s ktorou je dlžník v omeškaní.Bod5dlžníkjepovinnýzaplatiťveriteľovivzmysle§499Obchodnéhozákonníkapoplatokzaposkytnutie
úveru vo výške dohodnutej v základných podmienkach zmluvy, poplatok za poskytnutie úveru je splatný
v deň podpisu zmluvy,

Bod 7 dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania
vo výške určenej veriteľom zverejnením a dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné
poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu.

Bod 8 výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom pohľadávky z úveru,

Bod 9 predčasné splatenie pohľadávky z úveru, alebo mimoriadna splátka úveru na základe žiadosti
dlžníka je možná len po predchádzajúcom súhlase veriteľa a splnení podmienok stanovených veriteľom.

Bod 11 úver vrátane úrokov za celú dohodnutú dobu úveru je okamžitý splatný ku dňu, keď sa veriteľ

dozvie o nepravdivosti dlžníkom poskytnutých údajov o osobitnom vzťahu dlžníka k veriteľovi podľa
zákona č. 483/2001 Zbierky zákonov o bankách.

Článok IV. (úročenie úveru)
Bod 1 veriteľ úročí úver úrokovou sadzbou dohodnutej v základných podmienkach zmluvy (ďalej len

úroková sadzba),

Bod 2 veriteľ je oprávnený meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v základných podmienkach zmluvy,
zmena výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím veriteľa a zverejnením,

Bod 3 ak zmena úrokovej sadzby má za následok zmenu výšky splátok, je veriteľ oprávnený zmeniť
splátkový plán dlžníka a o vykonanej zmene veriteľ následne dlžníka informuje.

Bod 4 v prípade zmeny splátkového plánu je veriteľ oprávnený zmeniť výšku splátky, ktorú inkasuje
na základe súhlasu s inkasom tak, aby dohodnutá lehota splatnosti úveru bola dodržaná, veriteľ je

oprávnený túto zmenu vykonať aj v prípade, ak dôjde k zmene výšky poplatkov, prípadne akejkoľvek
skutočnosti, najmä omeškaniu so splácaním pohľadávky z úveru a s tým spojených poplatkov, ktorá má
za následok predlženie lehoty splatnosti úveru, dlžník súhlasí so zmenou výšky inkasovanej sumy,

Bod 5 dlžník a veriteľ sa dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 16,03 %, pričom je

vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru,
ročná percentuálna miera nákladov sa počas trvania úverového vzťahu mení v prípade, ak dôjde k
zmene úrokovej sadzby a/ alebo poplatkov a/ alebo sa dlžník omešká so splátkou a/ alebo uhradí splátku
v iný ako dohodnutý deň podľa zmluvy

Článok 5 bod 2 dlžník vyhlasuje, že s oboznámil s VOP veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich
dodržiavať, súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely
zmluvy sa VOP rozumejú všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002,

Bod 3 všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami

VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto
poradí,

Bod 4 zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného
zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení príslušného zákonníka. Sú všetky podmienkami

neprijateľnými a neplatnými.

Súd určuje, že podmienky obsiahnuté v dohodách o ručení obe zo 6.9.2004 uzavreté podľa § 303 a nasl.
Obchodného zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00151 653
na strane veriteľa a ručiteľov odporcov v 2. a v 3. rade v článku I. (úvodné ustanovenia) podľa ktorého

ručiteľ berie na vedomie, že veriteľ uzavrel dňa 6.9.2004 s dlžníkom, odporkyňou v 1. rade zmluvu o
splátkovom č. XXXXXXXXXX (ďalej len úverová zmluva) v sume 50.000,-Sk, v článku II. ( predmet
dohody) ručiteľ týmto vyhlasuje, že podľa ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí
nasledovné pohľadávky veriteľa: a/ pohľadávka, ktorá vznikla v úverovej zmluvy, v znení jej neskoršíchzmien na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver a ktorú tvorí istina vo výške 50.000,-Sk, úroky,
úroky z omeškania všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou, alebo b/ pohľadávka a jej
príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy, alebo v dôsledku jej výpovede,

alebo c/ pohľadávka na uhradenie nákladov podľa úverovej zmluvy, tejto dohody a všetkých ostatných
zmlúv uzavretých medzi veriteľom a dlžníkom alebo d/ pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v
dôsledkuzánikuúverovejzmluvyinýmspôsobomakosplnením,odstúpením,alebovypovedaním,alebo
e/ pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne resp. vznikla v
dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo

plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo f/ pohľadávka (pohľadávky) a jej príslušenstvo, ktoré
vzniknú na základe zmeny právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou t.j. pohľadávky vyplývajúce
zo zmeny výšky poskytnutých peňažných prostriedkov a pod. alebo nahradením záväzku vyplývajúceho
z úverovej zmluvy nových záväzkov, a to v prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne
a včas, ručiteľ sa neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzuje, že uhradí pohľadávku veriteľovi, a to
aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi, zmluvné strany sa dohodli na vylúčení ust. § 306 ods. 1

Obchodného zákonníka,

Článok III. (záverečné ustanovenia) bod. 3 ručiteľ vyhlasuje, že sa oboznámil s VOP veriteľa súhlasí s
nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním,
pričom pre účely tejto dohody sa pod VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom

s účinnosťou od 1.8.2002,

Bod 4 účastníci dohody sa dohodli, že právne vzťahy vzniknuté z tejto dohody sa budú riadiť príslušnými
ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou tejto dohody, obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi
predpismi a to v uvedenom poradí,

Bod 6 záväzok ručiteľa vyplývajúci z tejto dohody zaniká až úplným zaplatením pohľadávky sú všetky
podmienkami neprijateľnými a neplatnými,

Súd určuje, že zmluvné podmienky obsiahnuté v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní

záväzku zmluvných strán veriteľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803
a dlžníka - odporkyne v 1. rade podpísanej v Skalici dňa 3.1.2010 v časti uznania záväzku vo výške
2.308,96 €, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37
€ záväzok zo zmluvy uzavretej s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. č. XXXXXXXXX zo
6.9.2004 pod bodom 4 rozhodcovská doložka,

Pod bodom 3 forma splatenia záväzku 3.2 v prípade, že odporkyňa v 1. rade nebude splácať
záväzok podľa vyššie dohodnutých splátok stane sa splatný celý zvyšok pohľadávky a to prvým dňom
nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky sú neprijateľnými podmienkami a neplatnými.

Odporcom súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresnom súde Skalica dňa 2.7.2012 návrh, ktorým navrhol zaviazať rozsudkom
odporcov 1. - 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3242,80 eur,
úrok z omeškania vo výške 1157,96 €, úrok z omeškania vo výške 14,25% z sumy 1958,96 eur od

1.6.2012 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh zdôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku od veriteľa
Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Bratislava/ ďalej v texte označovaná aj právny „predchodca
navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ „/ na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 22.10.2008 a
ďalej tvrdil, že jeho právny predchodca uzavrel s odporcom dňa 6.9.2004 Zmluvu č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky

čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností
a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Odporcovi v 2.
a 3. rade prevzali na seba ručiteľský záväzok. Navrhovateľ uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a
spĺňa všetky náležitosti zmluve o úvere podľa § 497 - §507 obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že
odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca

odstúpilodzmluvyavyzvalodporcunaúhradudlžnejsumy.Pohľadávkanavrhovateľakudňupostúpeniapohľadávky predstavovala sumu 3652,80 €, ktorá pozostáva z istiny 2368,96 €, riadneho úroku 6,15
€, úroku z omeškania 1277,69 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení. Po postúpení pohľadávky
ku dňu podania návrhu odporcovia uhradili v splátkach sumu 410 €. Odporca v 1. rade uznal vyššie

uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku a zároveň uznal aj náklady inkasného konania, ktoré si
navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Zároveň si navrhovateľ uplatnil zákonný úrok z omeškania od
1.6.2012 do zaplatenia.

Navrhovateľ na návrhu trval v celom rozsahu.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu, iba odkazom na zmluvu o postúpení pohľadávok a odkazom
na ustanovenia Obchodného zákonníka súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu výzvou zo dňa
10.10.2012. Súd požadoval po navrhovateľovi bližšie uviesť čo konkrétne tvorí sumu 2368,96 €, ako bol
vypočítaný úrok vo výške 6,15 € ( za aké obdobie, z akej sumy za použitia akej percentuálnej sadzby),
ako bol vypočítaný úrok z omeškania vo výške 1277,69 € ( uviesť kedy sa odporca dostal do omeškania,

z akej sumy, za aké obdobie je úrok z omeškania počítaný a aká bola výška sadzby úroku z omeškania),
prípadne či odporcovi boli účtované iné poplatky, sankcie, zmluvné pokuty. Bol vyzvaný, aby uviedol
koľko splátok a v akej výške odporca celkovo zaplatil a ako boli tieto splátky započítané. Súd vyzval
navrhovateľa, aby predložil listinné dôkazy, z ktorých bude mať súd preukázanú dlžnú sumu a z čoho
táto suma pozostáva ( napr. výpisy z účtu, sadzobník poplatkov, prehľad splátok a pod.).

Na výzvu navrhovateľ reagoval písomným podaním z 4.12.2012 tak, že zaslal súdu zostavu prehľadu
transakcií úveru ( platobnú históriu odporcu), bez toho, aby uviedol skutočnosti, na ktoré bol súdom
vyzvaný a bez bližšieho popisu predloženého dôkazu.

Navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa, predvolaní na pojednávanie riadne a včas sa naň
nedostavili. Právny zástupca navrhovateľa vo svojom ospravedlnení ako dôvod ospravedlnenia uviedol,
že vytýčený termín pojednávania mu koliduje so skôr vytýčeným termínom pojednávania na Okresnom
súde v Dolnom Kubíne a Rimavskej sobote a nepodarilo sa mu zabezpečiť substitučného zástupcu.
Vzhľadom na to, že sa mu ani nepodarilo zabezpečiť originály listinných dôvodov požiadal o odročenie

pojednávania a vytýčenie ďalšieho termínu pojednávania.

Súd nepovažoval dôvod, pre ktorý sa ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa za taký vážny
dôvod, pre ktorý by bolo dôvodné pojednávanie v prejednávanej veci odročiť , keďže aj z písomného
plnomocenstva advokáta navrhovateľa, vyplýva, že navrhovateľ vyslovil súhlas a dal advokátovi

oprávnenie, ustanoviť si v prípade potreby za seba zástupcu. Právny zástupca navrhovateľa bol vyzvaný
( výzva mu bola doručená dňa 11.10.2012), aby do termínu bližšie špecifikoval dlžnú čiastku a doložil
listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení( napr. výpisy z účtu, sadzobník poplatkov, splátkový kalendár
a pod.). Keďže právny zástupca na túto výzvu reagoval len tak, že zaslal súdu výpis z účtu súd vo
veci vytýčil pojednávanie na deň 3.4.2013. Súčasne s predvolaním bolo aj poukázané na § 120 ods.

4 O.s.p, pričom predvolanie bolo doručené právnemu zástupcovi dňa 7.3.2013, čiže takmer mesiac
pred termínom pojednávania. Napriek tomu do dňa pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 3.4.2013
( teda v dostatočnom časovom predstihu) požadované vysvetlenie nepredložil a dňa 2.4.2013 faxovým
podaním žiadal o odročenie pojednávania. Súd aj napriek tejto žiadosti o odročenie zo strany právneho
zástupcu navrhovateľa pojednávania prejednal vec bez jeho prítomnosti, vzhľadom na to, že neboli

splnené podmienky na odročenie pojednávania a rozhodol na základe predložených listinných dôkazov.
Pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať
za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu).
Všeobecne za dôležitý dôvod treba považovať také skutočnosti, ktorú sú vzhľadom k svojej povahe
spôsobilé neúčasť účastníka konania (zástupcu) na pojednávaní súdu ospravedlniť, t. j. také, ktoré

mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné) ako
z hľadísk objektívnych, tak subjektívnych (či mohla byť prekážka predvídaná prípadne odvrátená).
Podľa súdu za takýto dôležitý (ospravedlniteľný) dôvod možno za určitých okolností považovať účasť
účastníka konania (zástupcu) na inom súdnom pojednávaní alebo na pracovnom stretnutí, ak koliduje s
termínom pojednávania, a to predovšetkým vtedy, ak sa o jeho termíne dozvedel neskôr, než o termíne

pojednávania a v tak krátkom čase pred pojednávaním, že už nebolo dobre možné vec zabezpečiť inak.
V tomto prípade mal právny zástupca navrhovateľa dostatok času, aby mohol účasť na pojednávaní
zabezpečiť inak, napr. zastúpenie realizovať iným advokátom alebo koncipientom. V takomto prípade
mohla byť prekážka na strane právneho zástupcu navrhovateľa predvídaná a prípadne aj odvrátená.Na pojednávanie sa dostavila odporkyňa v 1. rade. Odporcovia v 2. a 3. rade sa na pojednávanie bez
ospravedlnenia nedostavili, k návrhu sa žiadnym spôsobom nevyjadrili.

Z týchto dôvodov súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. a rozhodol bez účasti odporcov
v 2. a 3. rade, navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.

Odporkyňa v 1. rade pri výsluchu uviedla, , že je to už dávno, čo podpísala zmluvu o splátkovom úvere
so Slovenskou sporiteľňou, už si ani nepamätá, akú výšku úveru dostala. Čo sa týka odporcov v 2.
a 3. rade títo za úver ručili. Čo sa týka výplaty čiastky 50.000,-Sk dostala ich odporkyňa na ruku a
v ten istý deň aj podpisovala zmluvu, ručitelia podpisovali v ten istý deň ako dostala odporkyňa v 1.
rade peniaze. Odporkyňa v 1. rade si nepamätá koľko splátok istiny zaplatila. Odporkyňa uvádza, že
nedostala ani celých 50.000,-Sk, ale dostala len 49.000,-Sk. Na pobočke, kde jej vyplatili peniaze si hneď

SLSP odrátala 1.000,-Sk. Odporkyňa v 1. rade uvádza, že obdržala iba 49.000,-Sk. Pri podpise zmluvy
odporkyňa zmluvu nečítala, na pobočke jej ju dali iba podpísať, bolo jej iba povedané, že dostáva úver
50.000,-Sk a že bude splácať splátku asi 1.119,-Sk. V čase poskytnutia peňazí bola odporkyňa v 1. rade
nezamestnaná. V sporiteľni sa jej pýtali, či má príjem, uviedla, že je zamestnaná, čo nebola pravda. K.
zohnali potvrdenie, D. zohnala potvrdenie o príjme odporkyne v 1. rade, pôžičku dostala. Odporkyňa v 1.

rade uvádza ,že sa D.J. aj K. bála, do SLSP ju priviezli autom, keď peniaze odporkyňa v 1. rade dostala,
hneď ich musela D. O. K. odovzdať. Či bol W. K. a H. K. zamestnaní si odporkyňa nepamätá. H. K.
býva v T., kde presne odporkyňa v 1. rade nevie. Odporkyňa v 1. rade dochádza do T., ale s odporcami
v 2. a 3. rade sa nestretáva. Splátky odporkyňa osobne nosila do SLSP. Odporkyňa uvádza, že na
vzatie pôžičky ju naviedla kamarátka D. a ona zabezpečila aj ručiteľov pre SLSP, D. sa jej vyhrážala, že

odporkyňa v 1. rade musí hradiť pôžičku, aj keď odporkyňa v 1. rade peniaze odovzdala D.Á.. Odporkyňa
z pôžičky dostala 15.000,-Sk ostatné si vzala D.. K. dostali asi upomienku, odporkyňu v 1. rade v T.
napadli a dostala aj facku za to, že neplatí. Zmluvu o splátkovom úvere so SLSP uzatvárala s tým, že
bola pod nátlakom D. O. K., oni zohnali nejaké potvrdenia o tom, že oni ako ručitelia, teda K. majú príjem
a tiež zohnali aj pre ňu potvrdenie, že ja má príjem, čo nebola pravda. Keď podpisovala zmluvu bola

nezamestnaná. Keď podpisovala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, nevedela,
že dlh je premlčaný. Až v decembri minulého roku, alebo v januári tohto roku z televízora počula, že je
nejaká lehota, hovorili jej o 5 ročnej lehote, že s dlh premlčuje.

Tvrdenie navrhovateľa o existencii písomnej úverovej zmluvy bolo preukázané Zmluvou o splátkovom

úvere z 6.9.2004, z ktorej súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa, resp. veriteľ Slovenská
sporiteľňa a.s. Bratislava a odporca 1/ v postavení dlžníka podpísali dňa 6.9.2004 pod číslom
XXXXXXXXXX zmluvu o splátkovom úvere, ktorej obsahom boli upravené práva a povinnosti
zmluvných strán. Podľa článku I., označenej ako „základné podmienky“ predmetom zmluvy bolo
poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a mene a za podmienok dohodnutých v tejto

zmluve. Podľa čl. I bod 1/ zmluvy o úvere dlžník vyjadril povinnosť za podmienok dohodnutých v zmluve
poskytnutýúversplatiť,platiťúrokyaplniťďalšiepodmienkydohodnutévúverovejzmluve. Podľazmluvy
o úvere bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 50.000,-Sk /1659,70-eur/, úver
bol špecifikovaný ako spotrebný- bez účelu, úroková sadzba uvedená v zmluve bola premenlivá, vo
výške 12,30% ročne. Poplatok za poskytnutie úveru bol 2% z výšky úveru splatný v deň podpisu zmluvy,

poplatok za správu úveru 40,-Sk mesačne, výška mesačnej splátky 1190,-Sk, splátky splatné k 20. dňa v
mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.8.2009 a splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca.
Všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach Zmluvy sú podľa zmluvy o úvere platné
ku dňu uzatvorenia zmluvy a ich zmeny sa riadia úverovou zmluvou , úverovými podmienkam a VOP. V
bode4článkuII.dlžníkvyjadrujesúhlas,abybankavykonávalainkasozinkasnéhoúčtuvovýškesplátok

a v periodicite splátok, a to i v prípade ich zmien v súlade s úverovou zmluvou, úverovými podmienkami
a VOP. Z článku V / záverečné ustanovenia/ v bode 1/ sa uvádza, že dlžník súhlasí so sprístupnením
a poskytnutím všetkých údajov o všetkých úveroch a bankových zárukách poskytnutých dlžníkovi v
súvislosti s bankovým tajomstvom, bonitou dlžníka, spoločným registrom bankových informácií, celé
ustanovenie je podriadené zákonu o bankách. Článok V bod 2 je ďalším vyhlásením dlžníka, podľa

ktorého sa oboznámil so VOP veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa tohto článku
V. súd zistil, že sa dlžník a veriteľ majú riadiť v ich právnom vzťahu VOP, vydanými bankou a účinnými
od 1.8.2002. Z bodu 3 čl. V. vyplýva, že strany mali dohodnúť poradie, v ktorom sa budú riadiť ich vzťahy
zo zmluvy o úvere a záväznosť ich poradia. Z čl. V bod 4 obsahuje ustanovenia, z ktorého vyplýva, žestrany zvolili za právny predpis, ktorým sa majú riadiť ich právne vzťahy zo zmluvy o úvere Obchodný
zákonník, s odkazom na ustanovenie § 262 tohto právneho predpisu. Pod bodom 5 čl. V. je uvedené,
že úverová zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami.

Taktiež súd v zmluve o úvere nenašiel, žeby v nej bolo dohodnuté zabezpečenie úveru, ani podmienky
pri neplnení zo zmluvy o úvere, ako tvrdil navrhovateľ v návrhu.

K zmluve boli podpísané dve Dohody o ručení, obidve zo dňa 6.9.2004 s totožným obsahom. Prvá
Dohoda o ručení / ďalej iba „Dohoda“/ bola na strane Slovenskej sporiteľne a.s.. podpísaná dvoma

osobami za stranu veriteľa a za ručiteľa odporcom v 2. rade a druhá dohoda bola podpísaná za ručiteľa
odporcom v 3. rade. Podľa obidvoch týchto dohôd má ručiteľ vedomosť o tom, že veriteľ uzavrel dňa
6.9.2004 s dlžníkom, uvedená je odporkyňa v 1. rade zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
podľa ktorej veriteľ dlžníkovi poskytol úver 50.000,-Sk a podľa čl. II ručiteľ vyhlásil, že podľa § 303
Obchodného zákonníka uspokojí nasledovné pohľadávky veriteľa:
a/ pohľadávku, ktorá vznikla zo Zmluvy o úvere v znení jej neskorších zmien a dodatkov, na základe

ktorej poskytol veriteľ úver, ktorý tvorí istina 50.000,-Sk, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a
náklady spojené so zmluvou,
po b/ pohľadávku a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo
vypovedaním úverovej zmluvy,
c/ pohľadávku na uhradenie nákladov podľa úverovej zmluvy, tejto dohody a všetkých ostatných zmlúv

uzavretých medzi veriteľom a dlžníkom,
d/ pohľadávku a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti so zánikom úverovej
zmluvy iným spôsobom ako splnením, odstúpením od zmluvy alebo vypovedaním,
e/ pohľadávku a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v
dôsledku alebo v súvislosti s plnením veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, ktorý odpadol,

f/ pohľadávku/pohľadávky/ a jej /ich/ príslušenstvo, ktoré vzniknú na základe zmeny právneho vzťahu
založeného úverovou zmluvou, t.j. pohľadávky, vyplývajúce zo zmeny výšky poskytnutých peňažných
prostriedkov a pod., alebo nahradením záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy novým záväzkom, t.j.
v prípade privatívnej novácie právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou, a to v prípade, ak dlžník
neuhradí veriteľovi pohľadávke riadne a včas, a to aj bez doručenia výzvy dlžníkovi a strany sa dohodli

na vylúčení ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka
Podľa čl. II ručiteľ sa neodolateľne a bezpodmienečne zaväzuje, že uhradí pohľadávku veriteľa aj bez
doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi.

Podľa čl. III. bodu 2/ ručiteľ vyhlasuje, že si je vedomý všetkých právnych dôsledkov , súvisiacich s

dohodu a zároveň týmto potvrdzuje, že obsah a rozsah záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy a
z VOP veriteľa, za ktoré sa zaručuje, je mu známy, vrátane práv a povinností, ktoré z tohto ručenia
vyplývajú., V bode 3 vyhlasuje,, že sa oboznámil s VOP, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať,
oboznámil sa so Sadzobníkom, súhlasí s ním, ide o VOP účinné od 1.8.2002. Na dohodách je dátum
6.9.2004, miesto Veľké Kostoľany, rukou uvedený podpis pri ručiteľovi a za Slovenskú sporiteľňu a.s.

dve mená s funkciami radca a osobný poradca a dva podpisy.

Z „Oznámení o postúpení pohľadávky podľa § 526 OZ z 28.10.2008“ súd zistil, že Slovenská sporiteľňa
a.s. / po zmene sídla Tomášikova 48/ Bratislava oznamuje všetkým odporcom, že postupuje pohľadávku
XXXXX - A. do 5 rokov - spotrebný, číslo úveru/ číslo účtu XXXXXXXXXX podľa zmluvy uzatvorenej

s K. N. dňa 6.9.2004, postupuje pohľadávku celkom vo výške 3652,80eur. Od okamihu doručenia
oznámenia majú odporcovia v 1. - 3. rade plniť výlučne na zúčtovacie dáta navrhovateľa, uvedené v
oznámení. Iné v oznámení uvedené /okrem podpisov osôb za SLSP a.s. / nie je. Od všetkých odporcov
sa doručovaná zásielka vrátila späť odosielateľovi s poznámkou ,, adresát neznámy“.

Všeobecné obchodné podmienky boli súdu doručené v znení všetkých dodatkov ako ich úplné znenie,
účinné od 1.8.2002 v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003,
v znení Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004. U žiadneho z ustanovení takto menených VOP nie je
uvedené, ktorým dodatkom sa menilo a ako, či bolo napríklad vypustené alebo do VOP vložené to ktoré
ustanovenie a v ktorom čase a keďže dodatkov je celkom 3 bez poznania obsahu toho ktorého dodatku

nemožno zistiť, ako boli vo VOP upravené práva a povinnosti banky a odporcu, či obsahovali v čase od
vzniku zmluvy o úvere ustanovenia o spôsobe zániku zmluvy a ďalšie náležitosti, ktoré boli ustanovené
ako náležitosti zmluvy o úvere podľa zákona č. 281/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch a o zmenea doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov.

Z Výpisu z účtu odporcu v 1. rade súd zistil, že ho vyhotovila Slovenská sporiteľňa a.s. so začiatkom
2.9.2004- založenie účtu - suma 50.000 Sk. Dňa 6.9.2004 sú uvedené tieto položky v nasledovnom
poradí: schválenie úveru - 50.000Sk, uzavretie úverovej zmluvy - 50.000 SK, zaúčtovanie na pohl.
poplatok - 1000 Sk, hot splátka na úver- 1000 Sk, odúčt. pohľad. za popl. - 1000 Sk, bezhotovostné
čerpanie úveru- 50.000 Sk. Dňa 30.9.2004 nasleduje zaúčtovanie riadnych úrokov s kap. 427,1 Sk a

zaúčtovanie poplatku za vedenie účtu - 40 SK. Dňa 20.10.2004 bola evidovaná prvá bezhotovostná
splátka úveru obyv. vo výške 422 Sk a dňa 26.10.2004 splátka 768 Sk. Z tohto výpisu z účtu súd
zistil, že odporkyňa poukázala do 31.12.2008 na účet celkom 6540,40 Sk Sk, t.j. v prepočte 217,10 eur,
splatila banke aj poskytnutie úveru 1000,-Sk. Dňa 27.12.2004 a 16.3.2005 bol odporkyni vyúčtovaný
poplatok za I upomienku vo výške 100 Sk. Dňa 26.1.2005 a dňa 13.4.2005 bol odporkyni vyúčtovaný
poplatok za II upomienku vo výške 300 Sk. Mesačne bol odporkyni účtovaný aj poplatok za vedenie

účtu najprv vo výške 40 Sk, odo dňa 30.11.2004 vo výške 50 Sk a odo dňa 31.7.2006 vo výške 60 Sk.
Položky v prehľadoch transakcií sú premenlivé mesačne vo výškach úroku, úroku z omeškania až do
22.10.2008, kedy je ešte k 20.10.2008 zaúčtovaný úrok z omeškania vo výške 1654,9 Sk, vo výpise ku
dňu 22.10.2008 uviedla odpis istiny vo výške 71367,30 Sk, odpis riadnych úrokov vo výške 185,30 Sk
a odpis úrokov z omeškania zmluvných vo výške 38491,60 Sk.

Súd uvádza, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár s predtlačou,
na ktorom v bode 1. 1. uvedený veriteľ - navrhovateľ a v bode 1.2. dlžník meno odporkyne 1/
s jej rodným číslom, na tlačive je ďalej bod 1.3. s textom osoba pristupujúca k záväzku podľa §
533 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. konkrétne údaje ako meno, rodné číslo alebo dátum narodenia

nevyplnené, tiež adresa podľa OP nevyplnené, osobné údaje a podpisy overil /č. IP/ 11. Nečitateľný
podpis overujúceho. Bod 2. má názov Uznanie záväzku. V bode 2.1. je text, „Osoby uvedené v bode v
bode 1.2 a, alebo 1.3. tejto dohody uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi,
ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa a.s. číslo
zmluvy/číslo zákazníka XXXXXXXXX zo dňa 6.9.2004 /ďalej len zmluva/. Dlžná suma pozostáva z istiny

2308,96-eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37-
eur. Na predtlači je bod 3. nazvaný Forma splatenia záväzku. Bod 3.1. v predtlači znie : Osoby uvedené
v bode 1.2 a, alebo 1.3. tejto dohody sa zaväzujú splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných
splátkach nasledovne: Výška splátky nie je vyplnená, Dátum splátky /deň v mesiaci/ nie je vyplnený.
Osoby uvedené v bode 1.2. a / alebo 1.3. tejto dohody sa zaväzujú k úhrade príslušenstva pohľadávky

vyplývajúceho zo zmluvy a narastajúcich úrokov z omeškania počas splácania. Osobám uvedeným v
bodoch 1.2. a / alebo 1.3. tejto dohody bude bez odkladu vyhotovený a zaslaný písomný splátkový
kalendár s podrobným rozpisom splátok, ktoré zároveň berú na vedomie, že zaslanie tohto splátkového
kalendára je len pre informačné účely a nemá vplyv na platnosť tejto dohody. Osoby uvedené v v bode
1.2. a / alebo 1.3. tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V bode

3.2. je predtlačou uvedené, v prípade, že osoby uvedené v bode 1.2. a, alebo 1.3. tejto dohody nebudú
splácať svoj záväzok podľa vyššie dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a
to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky.

Bod 4. je nazvaný Rozhodcovská doložka. Text znie: Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory,

ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno, 841 04 Bratislava /Ďalej len rozhodcovský súd/ ak žalujúca strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných prepisov rozhodcovského
súdu, a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo

b/ pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova
13, 040 01 Košice /ďalej len „rozhodcovský súd“/ jediným rozhodcom ustanoveným predsedom
Rozhodcovského súdu alebo c/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu / zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok/ Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu

o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vnikne z tejto dohody vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súdebola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Bod 5. Dohody je nazvaný Záverečné ustanovenia. Podľa 5.1. právne predpisy /?/ touto dohodou
neupravenésasprávajú/?/ustanoveniamiplatnýchprávnych predpisov,bod5.2.dohodajevyhotovená
v potrebnom počte rovnopisov, t.j. po jednom pre každého účastníka zmluvy, bod 5.3. zmluvné strany
vyhlasujú, že táto dohoda bola uzatvorená vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni a ani za nápadne
nevýchodných podmienok, pred podpisom si ju prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju

podpísali., bod 5.4. dohoda sa stáva platnou a účinnou dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami,
5.5. osoby uvedené v bode 1.2. a, alebo 1.3. tejto dohody prehlasujú, že v súlade s § 7 zákona 428/2002
Z. z. súhlasia, aby veriteľ spravoval ich osobné údaje, ktoré mu boli poskytnuté pri uzavieraní tejto
dohody, ako aj tie, ktoré veriteľ iným zákonným spôsobom získal počas trvania tejto dohody, alebo aj
po jej zániku, pokiaľ je to nevyhnutné na uplatnenie jeho práva z tejto dohody. Dátum a miesto podpisu
dohody zmluvnými stranami je uvedené v Skalici, dňa 3.11.2010 a na dohode sú vyznačené miesta pre

podpisy dlžníka, IP č. XX Š. J. / č. IP, meno, priezvisko/, ďalej je vyznačené miesto na podpis osoby
pristupujúcej k dlhu a na dohode je vytlačené EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava,
s IČO-m a DIČ navrhovateľa. Z výpovede odporkyne 1/ vyplýva, že na dohodu za okolností, ktoré súd
zistil z jej výsluchom, dala svoj vlastnoručný podpis.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov

je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka je veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv
na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník

však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej

banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo
k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň
kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku veriteľ môže svoju

pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnenímpostupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. /
účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluva
o spotrebiteľskom úvere podľa

ods. (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,

podľa ods. (2) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

podľa ods. (3) zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

podľa ods. (4) pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,

ak bol spotrebiteľovi na jej základ
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

podľa ods. (5) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v

zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
Podľa§658ods.1OZpripeňažnejpôžičkemožnodohodnúť úroky.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom

alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal.

Podľa § 564 Občianskeho zákonníka ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi sa riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5
Cdo 196/2009, podľa ktorého účastníci konania nie sú povinní právny nárok právne kvalifikovať, pretože
právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby

uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti
možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo
možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie
je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe / návrhu/ vyhovené. Ak účastník
uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s

týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka
a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav
dopadajú.

Právna otázka vzťahov, ktoré navrhuje navrhovateľ riešiť podľa ustanovení ním uvádzaných ustanovení

Obchodného zákonníka už slovenská judikatúra ustálila v mnohých veciach obdobných veci
prejedávanej a dospelo sa k záveru, že právny vzťah založený zmluvou o úvere podľa zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi nie je obchodno-právny, ale občiansko-právny
vzťah. Súd zastáva názor, že navrhovateľom tvrdené skutočnosti nemožno podriadiť pod hypotézu
právnej normy § 497 a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka, ale základom pre právnu

kvalifikáciu záväzkového vzťahu v súdenej veci je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v
konkrétnostiach súdeného prípadu v znení ku dňu 30.6.2006 /účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere/.
U tohto zákona sa nejedná iba o právnu úpravu osobitného typu úverovej zmluvy a teda iba absolútny
obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, u zákona č. 258/2001 Z z. ide o právnypredpis,upravujúciosobitnýtypzmluvyvovšeobecnosti.Zmluvyospotrebiteľskýchúverochpredstavujú
samostatný druh súkromnoprávnych zmlúv. Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je zrejmé, že
účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale

naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania (tovarov a služieb) spotrebiteľmi. Spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel, ako výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania (§ 3 ods. 2 označeného zákona). Vzhľadom na takto zákonom zadefinovanú povahu
jedného z účastníkov právneho vzťahu vo veci účastníkov, nemožno konštatovať, že by malo ísť o
obchodno-právny vzťah. Vzťah medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a spotrebiteľom nespadá

ani pod žiadnu situáciu, vymedzenú v ust. § 261 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka. Spotrebiteľský úver
nie je špecifickým druhom úveru a preto ani v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka
nie je na mieste aplikovať na posudzovaný prípad ustanovenia Obchodného zákonníka. Z hľadiska
posudzovaného prípadu je dôležitý aj legislatívny odkaz použitý v § 5 zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý pre
prípad odstúpenia od zmluvy odkazuje na § 48 Občianskeho zákonníka, teda nie na použitie ustanovení
Obchodného zákonníka, uvedeného v tomto zákone v § 344. Pre všetky uvedené dôvody súd aplikoval

na vzťah účastníkov konania predpisy občianskoprávne, najmä Občiansky zákonník, z neho najmä
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, zmluve o pôžičke, splatnosti záväzku, ktorého predmetom je
peňažné plnenie, nakoľko dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcami vznikla bezúročná zmluva o pôžičke, ktorej platnosť a trvanie, tiež ručiteľský
záväzok súd ďalej posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nie Obchodného zákonníka a

celýprávnyvzťahposudzovalajpodľazákonač.258/2001Z.zvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy.

Navrhovateľ v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, navrhol v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p.
aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva.Navrhovateľjepovinnýuviesťskutočnosti,oktorésaopierajehoprávoaleboinýnárok.Podstatou

tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej a navrhovateľ v návrhovom
konaní tvrdil, že mu vznikol nárok na plnenie zo záväzkového vzťahu, všeobecne charakterizovanom v
ustanovení § 488 OZ ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Svoje tvrdenia vyvodil z právneho vzťahu, ktorým
bola písomne uzavretá Zmluva o úvere, uzavretá na jednej strane s pôvodným veriteľom, ktorým

bola banka a odporcom v 1. rade na druhej strane, z ktorej bol dlžníkom a odporcovi v 2. a 3. rade
ručiteľmi, ktorým z ručiteľského záväzku vyplýva povinnosť v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok
plniť na požiadanie veriteľom záväzok za dlžníka. Navrhovateľ svoj uplatnený nárok odôvodňoval
len na základe predloženej predmetnej zmluvy, o ktorej tvrdil, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi
sa spravuje režimom Obchodného zákonníka. Po oboznámení sa s navrhovateľom predloženým

dôkazom, výpisom zo Slovenskej sporiteľne začínajúcim dňom 2.9.2004 založením účtu súd dospel
k záveru, že právny vzťah vzniknutý týmto dňom medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom a ručiteľmi
treba podriadiť pod hypotézu práve právnej normy ustanovenia § 657 OZ, ktorá dopadá na súdom
zistený skutkový stav a ďalej podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v

znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi a ustanovenia
jeho písmena a/, podľa ktorého sa na účely tohto zákona sa rozumie nielen zmluva o úvere ale aj
zmluva o pôžičke, obe zadefinované ako spotrebiteľský úver, ktorým je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov a podľa písmena b/ ustanovenia obsahom tak zmluvy o úvere ako aj zmluvy o pôžičke
je záväzok spotrebiteľa poskytnúť spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky a spotrebiteľov záväzok

ich vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Súd z dôkazu, predloženého
navrhovateľom vyvodil, že pôvodný veriteľ prenechal dlžníkovi /odporcovi v 1. rade / peniaze jednak vo
výške 1000,-Sk ešte pred podpisom zmluvy o úvere, datovanej dňom 6.9.2004. Súd z dôkazu vyvodil,
že medzi pôvodným veriteľom a odporcom v 1. rade boli uzavreté dňa 6.9.2004 dve zmluvy , jedna
bola zmluvou o pôžičke na čiastku 1000,-Sk, v písomnej zmluve o úvere zo dňa 6.9.2004 označená

ako poplatok za poskytnutie úveru, pričom z vyššie citovaného ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že pre
uzavretie dohody o pôžičke sa síce nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá
i ústne alebo konkludentným spôsobom, avšak ak sa uzatvára medzi dodávateľom a spotrebiteľom, čo
je splnené z tohto záväzkového vzťahu, vyžaduje sa podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení
účinnom v čase poskytnutia pôžičky písomná forma, ktorej nedostatok spôsobuje podľa zákona č.

258/2001 Z.z. neplatnosť zmluvy o pôžičke a druhou bola tiež zmluva o pôžičke na čiastku 49.000,-Sk,
uzavretá dňa 6.9.2004. K nedostatku písomnej formy zmluvy o pôžičke ako spotrebiteľskej zmluvy súd
dodáva, že aj podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebodohoda účastníkov, je neplatný.

Súd nemal pochybnosti, že zmluva o pôžičke na sumu 1000,-Sk vznikla s ostatnými s podstatnými
náležitosťami, pretože podľa výpisu z 6.9.2004 je zrejmé, že veriteľom bola Slovenská sporiteľňa,
a.s. a dlžník / odporca v 1. rade/ bol špecifikovaný jeho konkrétnym číslom účtu, na ktorý mu boli
poukázané 6.9.2004 veriteľom požičané peniaze, ktoré boli dlžníkovi skutočne odovzdané, o čom
svedčí bezhotovostné čerpanie dlžníkom, poznamenaný vo výpise Slovenskej sporiteľne a.s. dňom

6.9.2004. Súd mal za to, že odovzdaním peňazí dlžníkovi vo výške nie 50.000,-Sk ale iba 49.000,-Sk
medzizmluvnýmistranami vznikolprávnyvzťahzpôžičkydňa6.9.2004,priktorejnebolonavrhovateľom
v konaní preukázané, že sa jeho právny predchodca a dlžníci dohodli podľa ustanovenia § 658 ods.
1 OZ na úrokoch ohľadom takejto výšky poskytnutých prostriedkov a bolo potrebné súdom vyvodiť,
že pre nedostatok písomnej formy vyžadujúcej sa podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a § 40 ods. 1 OZ
sú takéto spotrebiteľské zmluvy o pôžičke zmluvami neplatnými. Súd zistil, že podľa
výpisu začínajúcom dňom 2.9.2004 a aj z výpovede odporcu v 1. rade, ktorý uviedol že žiadnu
hotovostnú splátku vo výške 1000,-Sk banke nepoukázal, odporca v 1. rade reálne nedostal pôžičku
v požadovanej výške 50.000,-Sk, ale iba vo výške 49.000,-Sk, nakoľko si pôvodný veriteľ uplatnil
z čiastky 50.000,-Sk sumu 1000,-Sk ako poplatok za poskytnutie úveru a odporca v 1. rade mal na

svojom účte formálne vykázaných bankou, pripísaných síce 50.000,-Sk, ale dňa 6.9.2004 nemohla
platne podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
medzi účastníkmi zmluva o spotrebiteľskom úvere na čiastku 50.000,-Sk. Je nelogické, že banka najprv
odpočíta spracovateľský poplatok, o ktorom ani nie je zrejmé, za aké služby ho pred poskytnutím úveru
dlžníkovi účtuje, vyznačí ho na účte dlžníka ešte pred poskytnutím peňazí dlžníkovi, vyznačí hotovostnú

splátku od dlžníka 1000,-Sk a až potom vyznačí čerpanie úveru bezhotovostne vo výške 50.000,-Sk.
Z uvedeného súd vyvodil existenciu dvoch pôžičiek poskytnutých odporcovi v 1. rade, jednej vo výške
1000,-Sk a druhej vo výške 49.000,-Sk s tým, že obe považoval bez dodržania ich písomnej formy za
neplatné a za bezúročné a bez poplatkov, pretože úroky a poplatky neboli uvedené v zmluve. Uvedené
podľa názoru súdu tiež nasvedčuje tomu, že sa jedná o právny vzťah, vzniknutý zo zmluvy o pôžičke, u

ktorej neboli dohodnuté úroky a nie o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorej
má byť jednou z podstatných náležitostí aj záväzok dlžníka zaplatiť úroky, pretože bez tohto záväzku sa
jednáspoukazomnaustanovenie§675OZozmluvuopôžičke. Zvýpisuzúčtupôvodnéhoveriteľajeho
deklarovaním o hotovostnej splátke dlžníka vo výške 1000,-Sk povinnosť dlžníka zaplatiť dlh z pôžičky
zanikla a súd sa ďalej touto pôžičkou nezaoberal.

Vzmysleustanovenia§497Obchodnéhozákonníkajeúver odplatnýmprávnymúkonom.Ekonomickým
cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú
dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstav dlžníka. Treba konštatovať, že ak by sa
aj spravoval záväzkový vzťah účastníkov podľa ustanovení Obchodného zákonníka o úvere, veriteľ

nesplnil svoju povinnosť poskytnúť dlžníkovi pre jeho ekonomické využitie požadovanú výšku finančných
prostriedkov, pretože časť úveru inkasoval veriteľ už v deň poskytnutia úveru a súd má za to, že takýto
právny úkon veriteľa je podľa ustanovenia § 39 OZ právnym úkonom neplatným, ktorý svojím účelom
odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom.

Ak dňa 6.9.2004 umožnil veriteľ odporcovi v 1. rade disponovať sumou 49.000 Sk, bez osobitnej
písomnej zmluvy uzavretej na túto čiastku, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so
všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1 ,2 zákona 258/2001 a nebola dodržaná zákonom
predpísaná forma, bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z pôžičky a už vôbec
nie o poplatkoch, na ktoré si navrhovateľ robil nárok v zmysle sadzobníka.

Plnenie, ktoré požadoval navrhovateľ po odporcovi v 1. rade t.j. dlžníkovi zaplatiť zo zmluvy o úvere
z 6.9.2004 bolo tak odporcovi v 1. rade k jeho dispozícii dané iba do výšky 49.000,-Sk /1626,50eur/
a vychádzajúc z výpisu z účtu súd dospel k záveru, že pôvodný veriteľ zo zmluvy o úvere o výške
úveru 50.000,-Sk odpočítal odporcovi 1/ bez reálneho poskytnutia sumy 1000,-Sk túto čiastku ako svoju

pohľadávku. Teda podľa vykonaného dokazovania do výšky úveru 50.000,-Sk ani plnenie veriteľa na
úvere alebo na pôžičke neexistovalo. Z výpisu z účtu odporkyne 1/ súd zistil, že banka počnúc dňom
20.10.2004 zaúčtovala odporkyni 1/ riadne úroky s kapitalizáciou vo výške 427,10-Sk, potom poplatok
za vedenie účtu 40,-Sk, bezhotovostnú splátku na istine 427,-Sk, z bezhotovostnej splátky úveru 768,-Skinkasovala banka 3,4-Sk a z ďalších splátok poukázaných odporkyňou 1/ vždy inkasovala najprv úrok,
potom poplatok za vedenie účtu, nasledovalo odúčtovanie úroku z omeškania a zostatok zo splátky,
pokiaľ nejaký zostal, zaúčtovala na istinu úveru. Odporkyňa 1/ podľa jej výpisu z účtu zaplatila na

splátkach 6.540,40-Sk /217,10-eur/ k 22.10.2008, čo je deň, dokedy viedla banka odporkyni účet. Pri
závereoneplatnostizmluvyopôžičkebolobymožnouplatňovať ajposudzovaťnároknavrhovateľaibaz
titulubezdôvodnéhoobohatenia podľa§451ods.2Obč.zák.,podľaktorého bezdôvodnýmobohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov a ktorý v ods. 1) cit. ustanovenia ukladá tomu, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
povinnosť obohatenie vydať. Nedostatok písomnej formy právneho úkonu zmluvy o pôžičke zakladá
podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch jej neplatnosť pre nedostatok
predpísanej formy, avšak s prihliadnutím na ustanovenie § 4 ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa
odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda aj pri poskytnutí úveru vo forme pôžičky platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základ podľa písmena a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho

začal čerpať a táto skutočnosť bola v konaní preukázaná výpisom z účtu odporkyne v 1. rade a tiež jeho
čiastočným plnením, ňou poukázanými splátkami.

Súd sa preto zaoberal povinnosťou odporcu v 1. rade vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie.

Veriteľ má právo od dlžníka požadovať po ňom aby niečo dal, konkrétne z pôžičky mu vznikne
subjektívne právo na vrátenie požičanej veci, zvyčajne peňazí. Nárok na vrátenie pôžičky /peňazí/ mu
však vznikne až v dobe, keď sa pôžička stane splatnou . Splatnosť je pojmovým znakom nároku, a
až splatnosťou vzniká možnosť uplatnenia práva na súde. V spotrebiteľskej zmluve o pôžičke ako
vyplýva z ustanovenia § 4 ods.2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa predpokladá, že doba

vrátenia pôžičky je dohodnutá , pretože sa v ustanovení ukladá povinnosť v zmluve uviesť nielen sumu,
počet splátok ale aj termíny splátok istiny, teda splatnosť. Splatnosť dlhu môže byť určená dohodou,
ustanovená právnym predpisom alebo rozhodnutím orgánu. Súdu nebol predložený žiadny dôkaz k
tomu, že zo zmluvy o pôžičke na sumu 49.000,-Sk nastala splatnosť jej vrátenia. Ak nebola splatnosť
dlhu určená dohodou ani iným spôsobom, možno podľa § 563 Obč. zák. o splnenie dlhu požiadať dlžníka

kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Uvedené
ustanovenie obsahuje dispozitívne pravidlo dávajúce veriteľovi právo určiť čas plnenia, teda vyvolať
splatnosť, ktorá nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Lehota splatnosti
pôžičky zo dňa 6.9.2004 síce je uvedená v zmluve o úvere dňom 20.8.2009. Považujúc zmluvu o
úvere z 6.9.2004 za neplatnú pre jej formálny nedostatok spočívajúci v písomnej forme, nebolo možno

akceptovať ani deň skončenia záväzkového vzťahu v nej uvedený dátumom 20.8.2009.

Na splatnosť celej pohľadávky navrhovateľa neexistuje žiadny dôkaz. Navrhovateľ listom označeným
ako pokus o zmier zo dňa 12.6.2012 síce vyzval odporcov v 1. - 3.rade na úhradu sumy vo výške
4559,31 € avšak z tohto listu nevyplývalo, že navrhovateľ vyzval odporcov na úhradu dlhu vyplývajúce z

predmetného vzťahu, keď z pokusu o zmier sa nedalo zistiť z akého vzťahu mala dlžná suma vzniknúť
a taktiež nebolo preukázané, že výzva bola odporcom doručená resp. že by sa dostala do jej dispozície.
Návrhpodanýnavrhovateľom jetakpredčasnepodanýnasúd,pretoženímneboluplatňovanýexistujúci
nárok, ktorý sa predpokladá aj pri povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. V konaní nebol predložený
žiadny spôsobilý dôkaz k tomu, že bolo účinne odstúpené podľa tvrdenia navrhovateľa od zmluvy či

o pôžičke alebo o úvere, s ktorými by sa spájali účinky zániku zmluvného vzťahu. Na to sa podľa
§ 34 Občianskeho zákonníka vyžaduje právny úkon, prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. V tomto
zmysle nebol predložený ani žiadny dôkaz, z ktorého by sa dalo vyvodiť, že zo strany veriteľa prišlo k
takej právnej skutočnosti, ktorá by mu podľa § 344 Obchodného zákonníka dávala možnosť, prípadne

dávala možnosť aj druhej zmluvnej strane od zmluvy odstúpiť v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva
alebo tento / Obchodný zákonník/ alebo iný zákon. Z ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku ruší ex tunc, teda od počiatku. Zánikom
zmluvy ( odstúpením) zanikajú všetky aj vedľajšie záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku
závislé.Podľa§451ods.1a2Občianskehozákonníka,peňažnéprostriedky,ktorépodľazmluvyobdržal

odporca v 1. rade a dlžil by ich ku dňu odstúpenia od zmluvy by potom boli bezdôvodným obohatením
na úkor navrhovateľa. V prípade zmluvy z 6.9.2004 by išlo o majetkový prospech získaný plnením z
neplatného právneho úkonu pre nedostatok písomnej formy. Ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohateniana úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý
je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Z vykonaného

dokazovaniaazáveruouplatňovanínárokupôžičkyposkytnutejvovýške49.000,-Skprejejpredčasnosť
uplatnenia návrhu bolo potrebné však celý návrh zamietnuť, aj pri závere, že pri neplatnosti právneho
úkonu pri nedodržaní predpísanej formy mohlo prísť k bezdôvodnému obohateniu. Plnenie veriteľovi
bolo u pôžičky ponechané na vôľu dlžníka, pretože nebol dohodnutý čas plnenia, ktorý nevyplýva ani
z právneho prepisu a nebol určený ani rozhodnutím súdu, veriteľ o to podľa § 564 OZ nepožiadal.

Ak nie je splatná pôžička a neboli dohodnuté ani splátky, nemohol sa dlžník dostať do omeškania s
platením peňažného dlhu a preto navrhovateľovi nemožno priznať ani toto príslušenstvo pohľadávky,
ani príslušenstvo pohľadávky na úrokoch a ani poplatky, keď navyše úroky a poplatky neboli uvedené
v zmluve. Veriteľ ich nemôže požadovať podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z týchto
dôvodov bolo nutné celý návrh zamietnuť a vzhľadom na predčasnosť podaného návrhu súd neuvádza
v rozsudku ani koľko skutočne odporca v 1. rade zo zmluvy o pôžičke dlží.

Súd nepriznal právo navrhovateľovi ani na plnenie od ručiteľa z nasledovných dôvodov:
V konaní bolo z listinných dôkazov - z dvoch Dohôd o ručení z 6.9.2004 zistené, že odporca v 2.
rade a odporca v 3. rade mal ručiť za záväzok dlžníka - odporcu v 1. rade, čo odporca v 2. a 3.
rade potvrdili svojím podpisom na dohodách o ručení. Ručenie je zabezpečovacím právnym inštitútom.

Právny vzťah vzniknutý z ručenia je vzťahom akcesorickým, závislým svojou existenciou na hlavnom
obligačnom záväzku, závisí od existencie záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľovi. Ručením sa
posilňuje veriteľova pozícia tým, že k hlavnému dlžníkovi pristupuje ďalšia osoba ako dlžník vedľajší.
Z ručenia vzniká i záväzok subsidiárny, ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ nie je na plnenie
veriteľovi povinný popri dlžníkovi, ale až po ňom. Obsahom právneho vzťahu vzniknutého z ručenia je

právnapovinnosťručiteľauspokojiťveriteľovnárok,pohľadávku,pokiaľnároknesplní dlžníkdobrovoľne,
riadne a včas a z obsahu právneho vzťahu ručenia vyplýva ručiteľovi aj oprávnenie domáhať sa voči
dlžníkovi, aby mu vydal to, čo za neho veriteľovi splnil. Pre občiansko-právny vzťah vzniknutý podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne zo zmluvy o pôžičky vzniknutej medzi účastníkmi platí
ustanovenie § 555 Občianskeho zákonníka, že záväzok dať zábezpeku možno splniť okrem iného

i spôsobilými ručiteľmi a nie ustanovenia § 303 - 312 Obchodného zákonníka, pretože ručenie je
zabezpečením práva veriteľa, ktoré mu vzniká v súvislosti s právami a povinnosťami veriteľa a dlžníka
zo záväzkového vzťahu, upraveného a vyplývajúceho z toho ktorého hmotnoprávneho predpisu a jeho
noriem. Ručenie odporcov v 2. a 3. rade bolo preto nutné posúdiť podľa predpisov občiansko-právnych,
pretože sa ním mal zabezpečiť záväzok vzniknutý podľa predpisov občianskeho práva. Za zistenia v

konaní, že medzi účastníkmi nevznikla zmluva o úvere dňa 6.9.2004, ale zmluva o pôžičke a predmetom
neboloposkytnutiesumy50.000,-Skaleiba49.000,-Sk,nemoholplatne vzniknúť zabezpečovacíinštitút
ručenia v časti týkajúcej sa záväzku ručiteľov platiť úroky a poplatky a prípadne ďalšie náklady banky.
Bez existencie takéhoto záväzku dlžníka, resp. v procesnom postavení v súdnom konaní odporcu v 1.
rade nemohla k nemu pristúpiť v pozícii vedľajšieho dlžníka ďalšia osoba, ručiteľ ako dlžník vedľajší

a nemohla vzniknúť ani povinnosť ručiteľov uspokojiť pohľadávku veriteľa na úrokoch a poplatkoch v
prípade, ak ju neuspokojí dlžník. Na vznik zmluvy sa vyžaduje právny úkon ako prejav vôle, ktorý má
smerovať k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú. Z podstaty dohôd, resp. zmlúv v prvom rade vyplýva, že sú v nich upravované práva
a povinnosti najmenej dvoch účastníkov. Ak práva a povinnosti neexistujú, zmluva nevznikne. Súd mal

z uvedených dôvodov za to, že obidve dohody o ručení pre neexistenciu častí obligačného záväzku
dlžníka zo zmluvy o úvere z 6.9.2004 nevznikla a hlavným dôvodom, pre ktorý bolo potrebné návrh voči
odporcom v 2. a 3. rade zamietnuť je skutočnosť, že ručiteľ má povinnosť plniť za dlžníka len splatný
záväzok, ktorého existencia v konaní preukázaná nebola.

Súd už uviedol a zdôvodnil, že nie je viazaný právnou kvalifikáciu nároku, uvedenou účastníkom.
Výsledkom zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania bol záver súdu o vzniku zmluvy o
pôžičke na čiastku 49.000,-Sk, nie zmluvy o úvere zo dňa 6.9.2004, z ktorej sa navrhovateľ domáhal
svojich nárokov a ktorý sa podaním návrhu stal predmetom súdneho konania. Podľa § 1 O.s.p.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávaní zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb a podľa § 2 v
občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon
rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to,, aby nedochádzalo k porušovaniupráv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor
týchtoosôb.Navrhovateľvyvolalsúdnesporovékonanietým,žepodalnávrhpodľa§79ods.1 O.s.p. na
plneniezozmluvyoúverez6.9.2004,oktorommásúdvzmyslecit.ustanovenípovinnosťrozhodnúťaje

zrejmézpredchádzajúcehoodôvodneniarozsudku,žesataknestalo,onávrhupodanomnavrhovateľom
zostalo nerozhodnuté. Po právoplatnosti rozhodnutia, týkajúceho sa hmotnoprávneho nároku na plnenie
zo zmluvy o pôžičke, stal by sa právoplatný rozsudok iba prekážkou rozhodnutej veci / rei iudicate/ iba z
tohto zisteného hmotnoprávneho vzťahu účastníkov súdneho konania a súdne rozhodnutie zo zmluvy o
pôžičke by bolo prekážkou právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods.

3 O. s. p., a patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 O. s. p. a bráni tomu, aby
vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná, avšak iba zo zmluvy o pôžičke z
6.9.2004. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne
rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu
konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, ktorými bol už uplatnený (z rovnakého stavu). Právoplatné rozhodnutie súdu tvorí

prekážku rozsúdenej veci však iba v takom rozsahu, o ktorom bolo súdom už právoplatne rozhodnuté.
Z uvedených dôvodov bolo preto potrebné vyporiadať sa aj s nárokom navrhovateľa, o ktorom tvrdil, že
mu vznikol z písomnej zmluvy o úvere z 6.9.2004.
Sčasti sa už súd vyporiadal so zmluvou o úvere z 6.9.2004 v tej časti odôvodnenia rozsudku, v
ktorom zdôvodňuje, prečo dospel k záveru o vzniku zmluvy o pôžičke a z akých dôvodov nemožno

akceptovať právnu kvalifikáciu nároku uvedenú navrhovateľom o vzniku zmluvy o úvere podľa
ustanovení Obchodného zákonníka. Zo záverov súd zdôrazňuje, že aj zmluva o úvere z 6.9.2004
má znaky spotrebiteľského úveru, čo uvádza v zmluve sám dodávateľ finančnej služby používajúc
termíny ročná priemerná miera nákladov, označenie spotrebný úver, vlastné zákonu o spotrebiteľských
úveroch a ako už súd uviedol, že na strane príjemcu zo služby bol spotrebiteľ, nakoľko v konaní nebolo

preukázané, žeby odporca v 1. rade prijaté peňažné prostriedky požadoval alebo použil na výkon svojho
povolania, resp. zamestnania alebo pre podnikateľské účely.
Už zákon č. 150/2004 Z.z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) zakotvil do nášho právneho poriadku inštitút
spotrebiteľských zmlúv. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom

Slovenska do EÚ. Uvedenou novelou, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2004 (s výnimkou § 60,
ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004), boli zosúladené s naším právnym poriadkom niektoré právne
akty Európskych spoločenstiev a EÚ, v oblasti spotrebiteľského práva Smernica Rady 93//13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej význam spočíva v ochrane spotrebiteľa v
EÚ a jej zmyslom je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva,

avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana
slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Novela zaviedla do
prvej časti Občianskeho zákonníka (Všeobecné ustanovenia) piatu hlavu pod názvom Spotrebiteľské
zmluvy. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami
adhéznymi,ktoréourčitomrovnakompredmeteplneniaštandardneaopakovaneuzatvárajúdodávatelia

s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred
v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva
často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť
ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, tak ako sa v nich právne vzťahy vyvíjajú, boli upravené

ďalšími novelami Občianskeho zákonníka. Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei,
že spotrebiteľ je v slabom postavení voči predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať
a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom
vopred skoncipované podmienky bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa
je preto v článku 6 Smernice premietnutý záväzok pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje, že

nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo
vnútorných právnych poriadkoch a zabezpečiť primerané a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov, ak podľa Čl. 3 Smernice, spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli
individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo je premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným veriteľom a odporcom v nadväznosti na
čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľnápodmienka")podnásledkomichneplatnostipodľa§54ods.5OZ.Pokiaľideočlánok4ods.
1 Smernice ten ustanovuje, aby bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a

na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ
( napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt.proti Erzsébet
Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách ex offo, aby sa dosiahla faktická rovnosť zásahom vonkajším zásahom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka / stavu k 31.12.2007/ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona o zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /ďalej len
„neprijateľná podmienka“/.

Podľa § 53 ods. 2 OZ ustanovenia ods. 1 sa nevzťahuje sa predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 3 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a/ má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy

b/ dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe preskúmania zmluvy o úvere z 6.9.2004 súd dospel k záveru, že celá zmluva o úvere a aj
dohoda o ručení je postavená na „dohode“ zmluvných strán, čo sa uvádza v ustanovení zmluvy o úvere
podľa jej čl. V bod 4, podľa ktorého strany prejavili vôľu, aby sa ich právne vzťahy riadili Obchodným
zákonníkom. K tomu súd uvádza, že už v čase podpísania zmluvy o úvere stranami platili ustanovenia §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách s charakteristikou subjektu dodávateľa

a spotrebiteľa a tiež bolo právne upravené v ustanoveniach zákona o spotrebiteľských úveroch, v § 2,
v ktorom je presne určené, čo sa rozumie spotrebiteľským úverom a čo pod právnym pojmom zmluvy o
spotrebiteľskomúvereajvtomtozákoneurčenéktojedodávateľomaktospotrebiteľom.Právnyporiadok
Slovenskejrepublikytedaužvčaseuzatvoreniazmluvyobsahovalustanoveniaospotrebiteľskompráve.
Preto voľba práva o riadení sa právnych vzťahov účastníkov záväzkového vzťahu podľa obchodného

práva je dohodou neplatnou vzhľadom na existujúcu osobitnú právnu úpravu spotrebiteľského úveru
ako typu spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia zmluvy. Za neplatné toto zmluvné dojednanie súd
považuje z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 OZ a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nakoľko je zrejmé, že je zneužitím silnejšieho postavenia

dodávateľa /banky/ voči spotrebiteľovi tým, že mu vnútil bez individuálneho dojednania / súd pripomína,
že zmluva o úvere podpísaná 6.9.2004 je formulárovou zmluvou s predtlačou podmienok zmluvy
stanovených dodávateľom/ podmienky zmluvy dané do zmluvy dodávateľom, ktoré mohol spotrebiteľ
buď ako celok prijať alebo odmietnuť. Dodávateľ sa správal pri predkladaní zmluvy odporcovi a tiež
ručiteľom ako profesionál, podnikateľ, ktorý ovláda na rozdiel od spotrebiteľa obchodné právo a využil

ho stanovením prísnejších podmienok vo svoj prospech oproti spotrebiteľovi, neznalému práva. Pri
posudzovaní neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súd vyvodil, že došlo k porušeniu zmluvnej
slobody a rovnosti zmluvných strán medzi účastníkmi v neprospech spotrebiteľa a ručiteľa. Dohodu o
voľbe práva súd preto považoval s poukazom na § 53 ods. 1 ods. 1 OZ za ustanovenie v spotrebiteľskej
zmluve, spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa a za podmienku pre spotrebiteľa neprijateľnú, poškodzujúcu ho a tiež v zmysle § 53 ods.
4 OZ za neplatnú, porušujúcu podľa § 54 ods. 1 OZ zákon v tejto časti, odchýliac sa v zmluvnej
podmienke od tohto zákonného ustanovenia v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho nastal stav, že
spotrebiteľ sa vopred vzdal svojich práv, ktoré mu priznávajú na jeho ochranu Občiansky zákonník a
občianskoprávne predpisy, zhoršujúc si cez zmluvné podmienky stanovené dodávateľom svoje zmluvné

postavenie. Svedčia o tom aj ostatné zmluvné podmienky stanovené bez individuálneho vyjednania so
spotrebiteľom dodávateľom zistené v konaní podľa výpisu z účtu odporcu, pretože dodávateľ riadiac
sa pre spotrebiteľa neprijateľným ustanovením o voľbe obchodného práva a zmluvnými podmienkami
v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch:

V článkuI.výškaúveru50.000,-Sk,výškaúrokovejsadzby12,30%ročne,poplatokzaposkytnutieúveru
2%zvýškyúveru,poplatokzasprávuúveru40,-Skmesačne,výškasplátok1190,-Sk,periodicitasplátok,
mesačne k 20.dňu v mesiaci, splatnosť 1. splátky 20.10.2004, konečná splatnosť úveru 20.8.2009,
spôsob splácania inkasom z účtu spotrebiteľa, úroková sadzba premenlivá, úroková sadzba sú platná
v deň uzatvorenia zmluvy, dlžník súhlasí so zmenou ich výšky i v prípade zmien, právny vzťah sa riadi

aj podmienkami upravenými vo VOP veriteľa účinnými od 1.8.2002 sú v rozpore s ustanovením §
53 ods. 3 OZ písm. a/, spotrebiteľ má plniť splátky, z ktorých nie je zrejmé, s odkazom na § 4 ods.
2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch do akej výšky je splátkou plnené na istine, úrokoch a
iných poplatkov, nerozčlenením jednotlivých čiastok, bez dodržania takéhoto postupu v zmluve obišiel
dodávateľ ustanovenie zák. č. 258/2001 Z.z. a to ust. § 2 písm. a/ ak uviedol iba výšku celkovej

splátky 1190,-Sk, spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy v akej výške plní na
istine, v akej na úrokoch, ustanovenie je v rozpore s § 53 ods. 3 písm. i) OZ, podmienka umožňuje
dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, podmienka
nebola individuálne dohodnutá, dodávateľ ju určil tak ako v mnohých ďalších formulárových zmluváchuzavretých s inými spotrebiteľmi a je neprijateľnou podmienkou aj naplnením dôvodu daného v § 53
ods. 3 písm. j) OZ, dáva dodávateľovi právo k zvýšeniu ceny služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal
právo odstúpiť od zmluvy, v článku II. bod 1. má dlžník plniť okrem povinnosti platiť úver, úroky aj ďalšie

podmienky dohodnuté v úverovej zmluve, nie je jasné, o aké ďalšie podmienky ide, v tejto časti súd
považuje zmluvu za právny úkon, ktorý je neurčitý podľa § 37 ods. 1 OZ a podľa § 39 OZ neplatný,
pretože zo zmluvy o úvere žiadne iné podmienky spotrebiteľovi v súvislosti s tým, že sú mu poskytované
peňažné prostriedky podľa zmluvy o úvere vo výške 50.000,-Sk, výška úroku, výška splátky, splatnosť
a sú uvedené v čl. I bod 1, nevyplývajú a nemohol sa s nimi preto ani vôbec oboznámiť.

K výroku rozsudku, podľa ktorého súd určuje, že zmluvná podmienka v článku II, bod 3 podľa ktorej
dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase v stanovenom čase platiť úroky, poplatky
dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky
podmienkou neprijateľnou a bod 4, podľa ktorej sa splatné úroky a splatné poplatky dňom ich splatnosti,
uvedenej v Základných podmienkach Zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou, súd uvádza, že

táto podmienka úzko súvisí s ostatnými podmienkami, o ktorých súd určil, že sú neprijateľnými. Podľa
ustanovenia článku IV. zmluvy o úvere, veriteľ úročí úver úrokovou sadzbou, dohodnutou v zmluve,
podľa čl. I. úrokovou sadzbou vo výške 12,30%, ktoré sú splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca
a u poplatku za vedenie účtu vo výške 40,-Sk splatnosť uvedená v zmluve nie je, zo zmluvy o úvere
nevyplýva. Zmluvná podmienka ako taká dáva možnosť dodávateľovi na konci mesiaca úročiť spolu

s istinou aj poplatok za vedenie účtu, pričom akýkoľvek poplatok súd určil za podmienku neprijateľnú,
poškodzujúcu spotrebiteľa. Táto podmienka je neurčitá v tom, že nie je jasné aké poplatky a náklady
spojenésúverommáspotrebiteľplatiť.Tietonákladyanipoplatkyniesúvzmluvepresnešpecifikovanéa
teda má dodávateľ priestor účtovať akékoľvek poplatky a náklady, čo pôsobí v neprospech spotrebiteľa.
Pre neprijateľnosť podmienky ohľadom poplatkov, z ktorých nie sú niektoré ani uvedené v zmluve,

poplatkyzaupomienkysúuvedenéibavsadzobníku,ktorýniejezmluvou,dodávateľnemôžepožadovať
podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve a bolo potrebné určiť túto podmienku za neprijateľnú a neplatnú.
Z rovnakých dôvodov súd posúdil ako neprijateľnú podmienku aj podmienku v článku III bod 1 zmluvy.
V týchto súvislostiach súd ohľadom nároku navrhovateľa uplatneného z neprijateľnej podmienky na

poplatky a úrok súd uvádza, že z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky bolo zistené, že
banka postúpila pohľadávku celkom vo výške 110.044-Sk, na istine 71.367,30-Sk, toľko bola aj istina do
splatnosti, na úrokoch postúpila 38.491,60-Sk, takáto suma je uvedená aj ako príslušenstvo pohľadávky
celkom, u počtu dní omeškania je uvedené 1312 dní a dátum poslednej úhrady je 17.10.2005 vo výške
701,-Sk. Banka zhrnula zrejme aj poplatky za upomienky a poplatky za vedenie účtu do niektorej sumy,

pričom ak súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o pôžičke na čiastku 49.000,-Sk, poplatky a úroky
pravdepodobne zahrnuté do istiny a príslušenstva navrhovateľovi z dôvodu neplatnosti zmluvy nepatria,
pretože právny nárok na ne môže vzniknúť iba z platného právneho úkonu.

Článok III bod 4 zmluvy podľa ktorého dlžník súhlasí s vykonávaním inkasa bankou z účtu dlžníka so

zmenou výšky splátok a so zmenou periodicity splátok v súlade so zmluvou, úverovými podmienkami
a VOP v spojení s článkom IV bod 4 je zmluvná podmienka odporuje ustanoveniu §4 ods. 5 zákona o
spotrebiteľskýchúveroch,dodávateľnemôžepožadovaťžiadnepoplatkyaniúroky, ktoréniesúuvedené
v zmluve, ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 3 písm. i) OZ, umožňujúcu dodávateľovi
jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve a bez toho, aby bolo

spotrebiteľovi ustanovením v zmluve daná možnosť reagovať na jednostrannú zmenu podmienok
zmluvy daním výpovede s primeranou lehotou alebo odstúpiť od zmluvy.

K bodu 2/ čl. VI zmluvy o úvere, veriteľ je oprávnený zmeniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v
základných podmienkach zmluvy podľa bodu 3 tohto článku má zmena úrokovej sadzby za následok

zmenu výšky splátok a veriteľ je oprávnený zmeniť splátkový plán dlžníka a s tým súvisiacich bod 4,
súd zaujíma po kontrole zmluvných podmienok stanovisko, že zmluvná podmienka je neprijateľnou
podmienkou, danou do formulárovej zmluvy bez možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah vzhľadom na
formulárovú predtlač dodávateľa a je nepochybne zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako
dlžníka. Spotrebiteľ je nepochybne v danom prípade slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe získať

úver spravidla náležite nevyhodnotí zmluvné podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu
a neporozumie významu podmienok . Táto podmienka dáva veriteľovi možnosť, aby bez toho, že dlžník
pozná konkrétny obsah zmeny svojho záväzku pristúpil veriteľ k jednostrannej zmene dohodnutých
podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa a aby sa zmenila aj dohodnutá konečná splatnosť úveru aspotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu bez dodržania ktorej je zmluva
neplatná. Súd mal v konaní preukázané, že Zmluva o úvere bola uzavretá v písomnej forme a považoval

preto zmluvnú podmienku uvedenú v časti IV, body 1,2,3,4, za neplatné nielen z dôvodu, že spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale aj za neplatnú podľa §
40 ods. 2 OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne a v
konaní nebol súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene písomne uzavretej zmluvy s obsahom,
z ktorého by vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene tak, ako je to uvedené v podmienke

čl. II bod 4 zmluvy o úvere z 6.9.2004, teda nedostatok písomnej formy o zmene zmluvy robí zmluvnú
podmienku neplatnou. Okrem uvedeného zdôvodnenia súd má za to, že v bode 4 časti, ktorú vyjadril
dodávateľ slovne „ak dôjde k zmene výšky poplatkov, prípadne k akejkoľvek skutočnosti“ je právny
úkon v tejto časti z hľadiska ustanovenia § 37 ods. 1 OZ neurčitý a nezrozumiteľný a preto neplatný,
pretože podľa § 34 nevyjadruje prejav vôle, k vzniku, zmene alebo zániku akých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, smeruje.

Súd hodnotí zmluvnú podmienku zmluvy o úvere danú do čl. IV bodu 5 za spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ak pripúšťa súhlas
dlžníka v prípade zmien zmluvy. Z takto formulovanej podmienky vyplýva možnosť pre dodávateľa meniť
aj v zmluve uvedenú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá stanovuje z hodnoty celkových

nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského
úveru a výška celkových nákladov ani pre spotrebiteľa zo zmluvy úvere nie je poznateľná napriek
tomu , že podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je pre spotrebiteľa jedným zo
zrozumiteľných ukazovateľov toho, koľko zaplatí na celkových nákladoch za spotrebiteľský úver, teda
inak povedané „koľko ho úver bude stáť“, pretože spotrebiteľovi zo zákona o spotrebiteľských úveroch

vyplýva povinnosť, záväzok podľa § 2 písm. a/ vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V zmysle § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Podmienky v čl. IV umožňuje dodávateľovi bez toho, aby sa mohol spotrebiteľ rozhodnúť, či pri zmene
výšky úroku alebo zmene výšky poplatkov má záujem naďalej pokračovať v úverovom vzťahu alebo
ho ukončiť. V konaní bolo preukázané výpisom z účtu odporcu v 1. rade, že banka / dodávateľ v
spotrebiteľskej zmluve/ pristúpila k jednostrannej zmene podmienok vo výške úroku a aj poplatkov za
vedenie účtu. Táto neprijateľná zmluvná podmienka je s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ

neplatná ako celok, nakoľko ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pod hrozbou
neplatnosti je predpísaná písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere malo prísť ku každej zmene
zmluvných podmienok v písomnej forme, čo sa pre platnosť zmeny zmluvy písomne uzavretej vyžaduje
v § 40 ods. 1 a 2 OZ. Súd preto považoval podmienku zmluvy o úvere v tej časti, v ktorej sa strany
dohodli v podstate o jednostrannej zmene podmienok, prípustnej iba zo silnejšej strany právneho

vzťahu - dodávateľa, bez písomných foriem zmien za ustanovenie v zmysle § 40 ods. 1 OZ a § 39 OZ za
právny úkon absolútne neplatný pre jeho nedovolenosť, sledujúcim zo strany dodávateľa ten cieľ, aby
nebol dodržaný zákon a vo vzťahu k spotrebiteľovi ju považuje za neprijateľnú a neplatnú, s odporcom
individuálne nevyjednanú a tiež podľa § 54 ods. 5 OZ za neplatnú.

Podľa článku III bod 5 dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi v zmysle § 499 Obchodného zákonníka
poplatok za poskytnutie úveru vo výške dohodnutej v základných podmienkach zmluvy, poplatok za
poskytnutie úveru je splatný v deň podpisu zmluvy, je neprijateľnou podmienkou s ohľadom na to, že
nie je v prospech spotrebiteľa riadiť sa v právnych vzťahoch ustanoveniami Obchodného zákonníka, je
to zákonom neprípustné, v rozpore so zákonom a v neprospech spotrebiteľa podľa § 54 ods. 1 OZ,

takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, tento výklad obsahu časti spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 OZ,
keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona si spotrebiteľ
nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie,

V rozpore s predpismi občianskoprávnymi bolo zistené účtovanie úroku z omeškania pôvodným
veriteľom spotrebiteľovi, čo súd zistil z výpisu z účtu odporcu v 1. rade, spočívajúce v tom, že
pôvodný veriteľ zrejme vychádzajúc z nesprávnej voľby práva, dohody o voľbe Obchodného zákonníka,
poškodzoval spotrebiteľa pri vyrubovaní mu úroku z omeškania podľa predpisov Obchodného zákonníkavo výške 26,40% ročne, sadzby, ktorá sa v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi stranami používala
ako sankcia za omeškanie u dlžníka, ktorý bol podnikateľom. Súd má za to, že odporca v 1. rade
vôbec nepoznal výšku úroku z omeškania, ktorú mu bude veriteľ pri omeškaní so splátkami účtovať

a ak veriteľ využil právo na úrok z omeškania v takejto výške, vo vzťahu k spotrebiteľovi sa jedná o
neprijateľnú podmienku, s ktorou nemal možnosť spotrebiteľ sa oboznámiť pred uzatvorením zmluvy v
zmysle značne poškodzujúcu spotrebiteľa na jeho práve byť v prípade omeškania s peňažným dlhom
sankcionovaný podľa predpisov občianskeho práva, konkrétne § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
k nemu vykonávaciemu právnemu predpisu nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., Dodávateľ tak účtoval

odporcovi vyšší úrok z omeškania ako je prípustný podľa občianskoprávnych predpisov, spotrebiteľ
podľa § 53 ods. 3 písm. a/ OZ má plniť z podmienky, s ktorej konkrétnym obsahom sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Podľa výpisu z účtu odporcu v 1. rade nezákonná výška
úroku z omeškania ovplyvňovala výšku úhrady na istine a úroku v neprospech dlžníka, pretože pôvodný
veriteľ zo splátok odpočítaval z došlých splátok najprv úrok z omeškania ako svoju pohľadávku, tiež
poplatky až potom úroky a istinu, čo je v rozpore s ustanovením § 566 ods. 2 OZ, / citácia ods.

2 : Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na
úroky, ak dlžník neurčí inak. s prihliadnutím na § 879j OZ/ § 879j znie: „Ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.“/ a
v konečnom dôsledku dlžník tak potom súhlasí so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná,

čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože banka si najprv vykoná podľa zmluvy a
podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z účtu na úrokoch z omeškania za oneskorené splácanie
pohľadávky z úveru. Týmito ustanoveniami Občianskeho zákonníka je vyjadrená neprípustnosť úhrady
dodávateľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu tak, ako bolo zistené z účtu odporcu 1/, je to v rozpore
so zákonom a v neprospech spotrebiteľa podľa § 54 ods. 1 OZ a takáto zmluvná podmienka spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takýto
výklad súdu obsahu časti spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 OZ, keďže je priaznivejší
pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa názoru súdu banka si zúčtovaním najprv úroku z omeškania a poplatkov zo splátky istí, že v
prípade nevymožiteľnosti jej pohľadávky od dlžníka nepríde o úrok z omeškania a o poplatky za správu
úveru a o poplatky za upomienky. Súd vyhodnotil postup banky za nesúladný zo zákonom, zákon
obchádzajúci a poškodzujúci spotrebiteľa, ktorý nemôže mať záujem na uhradení najprv úroku z
omeškania, poplatkov banke a až potom istiny a úrokov. Z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka

vyplýva, že ide zo strany veriteľa o poskytnutie finančných prostriedkov. Tomu nezodpovedá, že si
veriteľ stanovuje v zmluve poplatok za vedenie účtu a odpočítava od splátky uhradenej odporcom
poplatok za vedenie účtu, pretože odporcovi žiadne finančné prostriedky ale ani služby v zmysle §
4 ods. 4 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch neposkytuje, a to ani za účtované poplatky za
upomienky. Poplatok by mal podľa uvedených ustanovení korešpondovať nejakému predmetu plnenia.

Navrhovateľ ani bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť
poplatok 40,- Sk, neskôr 50,-Sk, potom 60 Sk, zmluvnú podmienku ohľadom poplatkov neobhájil. Zákon
o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§2 písm. e/, / ale
je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedenie účtu, teda za vedľajšie

plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa, zrejme podľa
§ 23 ods. 6 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a banka si účtovaním poplatku za vedenie účtu a
tiež prednostným odpočítavaním úroku z omeškania pred inými časťami pohľadávky, znižuje riziko
ako možnú stratu vrátane škody spôsobenej vlastnou činnosťou banky alebo spôsobenú banke inými
skutočnosťami, a to buď kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si

neplní svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko vysporiadania
obchodu a riziko obchodného partnera alebo z operačného rizika, vyplývajúceho z nevhodných alebo
chybných vnútorných postupov, zo zlyhania ľudského faktora, zo zlyhania používaných systémov alebo
z vonkajších udalostí, ktorého súčasťou je podľa zákona o bankách právne riziko, ktoré znamená riziko
vyplývajúce najmä z nevymožiteľnosti zmlúv, hrozby neúspešných súdnych konaní alebo rozsudkov s

negatívnym vplyvom na banku.

Banka stanovila v článku III, v bode 7/ zmluvnú podmienku, podľa ktorej je dlžník povinný v prípade
omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľomzverejnením a údajného súhlasu dlžníka, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a
náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v poradí určenom bankou vo
formulárovej zmluve. Túto podmienku súd vyhodnotil v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

platného a účinného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi ako ustanovenie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je
neprijateľnou podmienkou, pretože umožňuje dodávateľovi /banke/ aj v nadväznosti na bod 4/ čl. III
bez individuálneho vyjednania podmienky spotrebiteľom, aby banka / podľa zmluvy veriteľ/ vykonávala
inkaso z účtu uvedeného v Základných podmienkach zmluvy, a to vo výške a v termíne splátok podľa

Základných podmienok zmluvy a banke umožňuje zmeniť výšku splátky, na základe údajného súhlasu
dlžníka s inkasom tak, aby dohodnutá lehota splatnosti úveru bola dodržaná, a to v prípade, ak dôjde k
zmene výšky poplatkov, prípadne k akejkoľvek skutočnosti, najmä omeškaniu so splácaním Pohľadávky
z Úveru a s tým spojených poplatkov, ktorá má za následok predĺženie splatnosti úveru, dlžník potom
súhlasí so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale
narastá, pretože banka si najprv vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z

účtu na úrokoch z omeškania za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru. Podľa názoru súdu banka
si takouto podmienkou istí, že v prípade nevymožiteľnosti jej pohľadávky od dlžníka nepríde o úrok z
omeškania a o poplatky za správu úveru a o poplatky za upomienky. Súd vyhodnotil tieto zmluvné
podmienky ako neprijateľné, dané do zmluvy v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemôže mať záujem na
uhradení najprv úroku z omeškania, poplatkov banke a až potom istiny a úrokov.

Takisto podmienka v článku III bod 9 je v tejto súvislosti neprijateľnou , keď podmieňuje predčasné
splatenie úveru súhlasom veriteľa, keď vylučuje, aby dlžník splatil svoj dlh skôr, než ako mu určil veriteľ.
Takýto postup považuje súd v neprospech dlžníka, v ktorého záujme je čo najskôr splatiť istinu úveru a v
rozpore s ustanovením § 566 Občianskeho zákonníka kedy veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie

ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky, pričom toto čiastočné plnenie sa započítava najprv
na istinu. Touto podmienkou veriteľ sa odchýlil od ustanovení občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa, keď podľa tejto podmienky sa na predčasné splnenie vyžaduje súhlas veriteľa a splnenie
podmienok určených veriteľom.

PodmienkavčlánkuIIIbod11zmluvyjevrozpores§565vspojenís§53ods.9Občianskehozákonníka,
podľa ktorých veriteľ môže požadovať ak ide o plnenie v splátkach právo na zaplatenie celej pohľadávky
len v prípade omeškania niektorej splátky, pričom spotrebiteľa musí upozorniť na toto právo, nakoľko
veriteľ si právo zosplatniť celý dlh rozšíril aj na prípad keď sa veriteľ dozvie o nepravdivosti dlžníkom
poskytnutých údajov, čo súd považoval na neprimeranú podmienku.

Súd má za to, že navrhovateľovi by ani zo zmluvy o úvere z 6.9.2004 s poukazom na § 4 ods. 5 zákona
č. 258/2001 Z.z. nevznikol nárok na poplatky, ktorými zaťažil podľa výpisov účet odporcu v 1. rade,
keďže tieto nie sú všetky uvedené v zmluve. Zmluvnú podmienku, uvedenú v zmluve o úvere týkajúcu
sa poplatku za vedenie úverového účtu, ktorá má zaväzovať odporcu, v zmluvnom vzťahu spotrebiteľa,

na zaplatenie odplaty za vedenie úverového účtu súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku. Vedením
úverového účtu banka realizuje svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí finančných prostriedkov, úverov
klientom a slúži banke na sledovanie stavu plnenia na svojich účtoch zo strany dlžníka. Účet si banka
vedie vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, ktorý nie je odkázaný na prehľad o stave splácania
úveru. Banka teda dlžníkovi neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech

dlžníka. Banka ako dodávateľ finančnej služby musí poznať účel vedenia úverového účtu a musela
vedieť, že ide o neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poznať aj
právny následok neplatnosti takejto neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v

plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na
§ 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje
zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Pohľadávkou sa rozumie subjektívne právo
jedného subjektu (veriteľa) požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho
vzťahu určité plnenie, t.j. požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j.

opomenul, či strpel avšak vždy iba v súlade s platným právom. Pohľadávka veriteľa / banky/ na poplatok
za vedenie úverového účtu nemôže zaväzovať dlžníka v neplatnom záväzkovom vzťahu, iba z platného
záväzkového vzťahu je dlžník osobou povinnou poskytnúť veriteľovi plnenie v dojednanom rozsahu,
forme a čase. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi az neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie úverového
účtu. Z uvedených dôvodov niet právneho dôvodu na plnenie dlžníka veriteľovi.

K určeniu, že zmluvná podmienka v článku V., bod 2,3,4 o dohode zmluvných strán, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka, uvedená v Základných podmienkach Zmluvy o splátkovom úvere veriteľa
Slovenská sporiteľňa a.s., uvedená v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 23.5.2005 súd zastáva názor,
že ide o neprijateľnú podmienku z dôvodu, že je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a nebolo preukázané navrhovateľom, že
podmienka bola individuálne so spotrebiteľom vyjednaná v zmysle § 53 ods. 3 OZ, čo sa premietlo aj
do výšky úroku z omeškania určeného dodávateľom vo výške 26,40% ročne. Takto stanovený úrok z
omeškania je pre spotrebiteľa oproti predpisom občianskoprávnym, konkrétne s ustanovením § 517 ods.
1a2OZa nariadenímvládySR č.87/1995Z.z., nevýhodným,pretožepodľatýchtoustanovenísavýška
úroku z omeškania pohybovala v roku 2005 cca 6% -7% ročne. Bolo preto dôvodné celú podmienku

určiť za neprijateľnú s poukazom na ustanovenie § 53 ods.1 OZ, odchyľujúcu sa podľa § 54 ods. 1 a
2 OZ od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa
a zhoršujúcou jeho zmluvné postavenie. Dohoda účastníkov zmluvy o úvere, že ich právny vzťah sa
bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka je obsahom odporujúca zákonu a je neplatná
podľa § 39 OZ.

Tiež právna konštrukcia ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, o ktorú oprel navrhovateľ nárok
na zaplatenie úveru, predpokladá, že dlžník pre svoje ekonomické využitie potrebuje získať peňažné
prostriedkyvoformeodloženejplatby,jesivedomýzáväzkuposkytnutéfinančnéprostriedky,resp.podľa
zákonaospotrebiteľskýchúverochpeňažnéprostriedkyvrátiťveriteľoviazaplatiťzaposkytnutéfinančné

prostriedky úrok. Dlžník tak dôvodne predpokladá, že sa mu bude znižovať pri splátkach najprv výška
istiny, potom úrok, pretože od výšky istiny závisí aj výška úroku a pokiaľ banka nezúčtovala platby
odporcov najskôr na istinu a potom na zmluvný úrok, ale zo splátky zúčtovala najprv úroky z omeškania,
poplatky, ktorými zaťažila účet odporcu 1/, súd konštatuje, že banka konala v rozpore s § 566 ods.
2 OZ, a ak banka zúčtovala časť plnení odporcu na údajné sankcie - poplatky za upomienky a časť

poplatkov za vedenie účtu, ktorého výšku menila v priebehu trvania zmluvy o úvere , účtovala poplatky
odporcovi 1/ aj v rozpore s § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z../ods. (5) od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere/ a banke ani
nevznikol nárok na poplatky, ktorými napriek tomu zaťažila účet odporcu 1/, aj z dôvodu, že poplatky
za upomienky a poplatky za vedenie účtu okrem poplatku za vedenie účtu vo výške 40,-Sk, nie sú

uvedené v zmluve o úvere.

Na základe uvedeného treba vyvodiť, že celá dohoda strán zmluvy o úvere z 6.9.2004 vrátane
jej inštitútu zabezpečenia ručením je právnymi úkonmi v dôsledku voľby práva podľa Obchodného
zákonníka právnym úkonom neplatným z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 OZ a podľa § 39

OZ, čo súd zdôvodňoval vyššie v odôvodnení rozsudku.
Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť,
pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z jeho okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Právny úkon môže byť neplatný buď z časti alebo celkom. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje
na celý úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť
právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorý možno oddeliť od jeho ostatného obsahu,
bude neplatnou od počiatku iba táto časť právneho úkonu. Ak vadu časti právneho úkonu nemožno
od jeho ostatného obsahu oddeliť, čo treba dovodiť výkladom z prejavov vôle zúčastnených strán

na právnom úkone, z povahy právneho úkonu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, ako i z
účelu, ktorý konajúci právnym úkonom sledoval, bude neplatným celý právny úkon. Súd má za to,
že neplatným je celý právny úkon zmluvy o úvere pre ustanovenia v zmluve o úvere o voľbe práva
podľa Obchodného zákonníka, odkazov na jeho ustanovenie § 262 a odkazom na ustanovenia ohľadom
všeobecných obchodných podmienok, ktorých význam pre zmluvu je daný v § 273 Obchodného

zákonníka, ustanoveniam v dohode o ručení odkazujúcim tiež na ustanovenia §§ 303- 312 Obchodného
zákonníka a § 306 Obchodného zákonníka z dôvodu, že celý vzťah podľa prejavenej vôle strán v zmluve
o úvere alebo v dohode o ručení sa majú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd mal za to,
že z dôvodu neplatnosti „dohody“ o voľbe Obchodného zákonníka je neplatná celá zmluva ako celoka preto ani záväzky z nej a ani záväzok ručiteľa ako záväzok akcesorický, viazaný na platnosť zmluvy
vzniknúť nemohol. Za stavu, že sa vady predmetnej zmluvy o úvere dotýkajú jej základných náležitostí,
sú v istine / v akej výške bola poskytnutá/ a v premenlivej výške úroku neurčité, z výpisu z účtu odporcu

1/ je problematické zistiť, aké sú vlastne splátky v členení na istinu, úrok, po zohľadnení neplatných
ustanovení zmluvy, týkajúcich sa príslušenstva pohľadávky, poplatkov, niet bezvadného článku zmluvy,
dospel súd k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere z 6.9.2004 ako celku, z ktorej nemohol nadobudnúť
ani navrhovateľ zo zmluvy o postúpení pohľadávky ním tvrdenú pohľadávku. Z tých istých dôvodov určil
aj podmienky v Dohodách o ručení zo dňa 6.9.2004 v článku III bod 3. a 4 na neprijateľné.

Súd určil za neprijateľné podmienky uvedené v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zmluvných strán navrhovateľ a odporcu v 1. rade zo dňa 3.11.2010 v časti uznania záväzku.
Z tvrdenia odporkyne v 1. rade mal súd preukázané, že navrhovateľ odporkyni v 1. rade nevysvetlil,
aký dlh uznáva a z čoho dlh pozostáva, teda či uznáva aj nejaké úroky alebo poplatky prípadne úroky
z omeškania, navrhovateľ neuviedol z čoho pozostáva príslušenstvo pohľadávky a čo predstavujú

náklady na inkasné konanie a ako došlo k ich vyčísleniu. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť
pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 3.11.2010,
súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď dospel k záveru, že pri podpísaní „Dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej
obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa a využitie takej

obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa odporcu
akopriemernéhospotrebiteľa.zostranynavrhovateľadošlokporušeniuodbornejstarostlivostivovzťahu
k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať
od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Súd považuje za potrebné poukázať

aj na tú skutočnosť, že samotná „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ je vopred
navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia
o uznaní premlčaného dlhu. Súd uvádza, že odporkyňa v 1. rade nemohla uznať záväzok vo výške
2308,96 eur istiny a príslušenstva pohľadávky a nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37,- eur
z titulu zmluvy o úvere zo dňa 6.9.2004, pretože v čase, kedy malo dôjsť k uznaniu tohto záväzku

vzhľadom na ust. § 565 Obč. zák. záväzok v takejto výške splatný byť nemohol. Aj pre platnosť dohody
o uznaní záväzku (keďže v tomto prípade nejde len o jednostranný právny úkon dlžníka) sa vyžaduje,
aby nebola v rozpore so zákonom. Údajná dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
je jej predkladateľom /dodávateľom/ formulovaná tak, že v príslušenstve pohľadávky podľa zmluvy bude
príslušenstvo vyčíslené pri vystavení splátkového kalendára, resp. po zaplatení nákladov a istiny. Takto

naformulovaný právny úkon ako prejav vôle, smerujúci k vzniku uznania záväzku je pre jeho neurčitosť
podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Neplatnosť dohody spôsobil pri tom navrhovateľ, ktorý bol voči druhej
strane predkladateľom tejto dohody. Právo neznalý spotrebiteľ nepozná. Vo veci to bolo aj preukázané
výpoveďou odporkyne , ktorá nepozná a ani v čase podpísania uznania záväzku nevedela aký právny
význam má inštitút premlčania v občianskom práve, teda že právo môže byť vykonané prvý raz, keď

vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu a ide o oslabenie vymožiteľnosti práva, uplatneného
v súdnom konaní, ak je dlžníkom vznesená námietka premlčania nároku veriteľa. Odporkyňa uznala
dlh bez toho, žeby podľa § 558 OZ / citácia § 588 OZ : „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh
určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má
také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.“/ vedela, že jej

dlh je premlčaný v trojročnej lehote. Uznaný môže byť aj dlh premlčaný. Takéto uznanie však zakladá
právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre jeho omyl skutkový alebo právny, napr. že nepoznal
ustanovenia o premlčaní a ich právny význam, nevyvoláva uznanie žiadne právne účinky. Navrhovateľ
si musel byť vedomý skutočnosti, že dáva uznávať práva neznalej odporkyni premlčaný dlh. Pre

nedostatok vedomosti odporkyne o účinkoch premlčania uznanie záväzku odporkyňou je jej právny
úkon neúčinný. Uznanie dlhu odporkyňou súd hodnotí tiež ako neplatný právny úkon, nadiktovaný
dodávateľom spotrebiteľovi do „Dohody“, ktorý sa podľa § 39 OZ prieči dobrým mravom.

K „Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ v časti 3 . forma splatenia záväzku nie

je uvedená výška splátky, ani počet splátok a ani dátum prvej splátky. Právny úkon dohody o uzavretí
splátkového kalendára je aj v tejto časti neplatný pre jeho neurčitosť. Nedá sa oddeliť splatnosti a
výška splátky, takýto právny úkon daný dohody je neplatný a nevykonateľný. Praktiky navrhovateľa
ohľadom zmeny výšky splátok v neprospech spotrebiteľa a akoby dohodovania podmienok splátok,uznania záväzku a kvázi dohodovania rozhodcovskej doložky, prípadne pristúpenia ďalšej osoby k
dlhu dlžníka sú súdu známe aj z iných súdnych konaní, týkajúcich sa spotrebiteľov, napr. vo veci OS
Skalica sp. zn. 3C/200/2012 alebo napríklad z veci OS Skalica sp. zn. 3C/196/2012. Súd má za to, že

navrhovateľ nepreukázal dohodu s odporkyňou o výške splátok. Aby bola splátka dohodnutá, vyžaduje
sa k nej zhodný prejav vôle najmenej dvoch strán. Nekalým praktikám používaným navrhovateľom voči
spotrebiteľom nasvedčuje aj to, že síce dal do formulára „ dohody „ o splátkovom kalendári a uznaní
záväzku formuláciu o vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu, ale táto v skutočnosti v
zmysle práva naplnená nebola a taktiež neplní z „dohody“ ním tam dané ustanovenie, že dohoda je

vyhotovená v potrebnom počte rovnopisov, pre každého účastníka zmluvy po jednom rovnopise. Súd
pokiaľ prejednal nie zanedbateľné množstvo vecí, v ktorých sa odvoláva navrhovateľ na dôkaz, ním
označovaným za dohody uzavreté s odporcami /spotrebiteľmi/, nestretol sa ešte ani s jedným prípadom,
v ktorom by odporca, resp. odporcovia potvrdili, že im dohody boli aj odovzdané. Naopak tvrdili, že
pravdepodobne osoba, ktorá má byť podľa poznatkov súdu z jeho úradnej činnosti pravdepodobne
zástupcom navrhovateľa tlačivá pred nimi v časti výšky splátok vypisovala rukou, avšak až z listinného

dôkazu / Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku/, doručeného im súdom zistili,
že v tlačive sú strojom doplnené údaje, najmä o výške splátky a jej splatnosti, ktorú vôbec nedohodli.
Navrhovateľ k návrhom prikladá na dôkaz fotokópie Dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, nie originály, skutočne vyhotovené a podpísané v listine označenými za účastníkov a súd
vyvodil na základe zistení z jeho rozhodovacej činnosti aj v prejednávanej veci, že navrhovateľ dopisuje

údaje do listiny svojvoľne, bez skutočnej dohody s druhou stranou či treťou stranou. Chýba tak prejav
vôle druhej strany k vzniku právneho úkonu, ktorý zamýšľal navrhovateľ vyvolať ohľadom časti dohody,
nazvanej Forma splatenia záväzku. Súd má za to, že pre nedostatok vôle na strane odporkyne ohľadom
výškysplátokaichsplatnostidohodaosplatenízáväzkunevzniklaaodporkyňaňounemôžebyťviazaná.
Uznanie záväzku odporkyňou pre je nevedomosť o účinkoch premlčania nevyvoláva žiadne právne

účinky. Po preskúmaní „Dohody a uznania záväzku“ súd ďalej zistil, že je pochybná aj výška dlhu, ktorý
mala odporkyňa uznať. Navyše navrhovateľ dal do „dohody“ ustanovenie, podľa ktoré ho nezaväzuje
ani splátkový kalendár odporkyni zaslať. Otázne je potom, odkiaľ mala mať odporkyňa vedomosť, koľko
má platiť za príslušenstvo a z čoho s ohľadom na ustanovenie § 121 ods. 3 OZ príslušenstvo pozostáva.

Súdohľadom formulára,predtlačeDohodyouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkupovažuje
tiež za potrebné uviesť, že navrhovateľ pristupuje k ich predkladaniu spotrebiteľom doslova „náborovo“,
o čom svedčí zistenie súdu aj z jeho rozhodovacej činnosti, pretože všetky dohody, s ktorým sa súd v
rozhodovacej činnosti vo svojom územnom obvode oboznámil, majú tie isté znaky a sú podpisované IP
č. 11 a vyhotovené iba za tým účelom, že navrhovateľovi je známe, že jeho pohľadávky nadobudnuté zo

zmlúv o postúpení pohľadávok sú zväčša premlčané. Prieči sa potom dobrým mravom a je obchádzaním
práva, ak dáva navrhovateľ iba z dôvodu, aby sa v súdnom konaní domohol premlčanej pohľadávky,
podpisovať listinu, označenú za Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v znení,
ako súd uviedol v texte odôvodnenia rozsudku vyššie, navyše s podmienkami, ktoré zvyčajne spotrebiteľ
v hmotnej núdzi pre výšku splátky a krátkosť jej splatnosti, podmienky, danej do predtlačenej dohody

navrhovateľom, neprimerane pre spotrebiteľa krátkej lehoty na splnenie s tým, že neuhradením prvej
splátky sa stáva splatný celý dlh, čím navrhovateľ nesleduje nič iné, iba podať proti dlžníkovi na
základe „dohody a uznania záväzku“ po nastaní splatnosti návrh na súd. Občianskoprávne vzťahy
vznikajú z právnych úkonov alebo iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája a v
občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Môžu si vzájomné práva a povinnosti

upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení
zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť / podstata ustanovenia § 2 OZ/ , inak treba právne
úkony, z ktorých výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov bez právneho
dôvodu zasahuje do práv a oprávnených záujmov iných alebo je v rozpore s dobrými mravmi, nepožíva
súdnu ochranu. O dobrých mravoch vo všeobecnosti platí, že ide o pravidlá morálneho charakteru,

všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Činnosť, namierená proti súhrnu určitých etických pravidiel a
noriem v spoločnosti uznávaných je činnosťou proti dobrým mravom a podľa názoru súdu sa jej dopúšťa
aj navrhovateľ. Celý právny úkon „Dohody“, vrátane rozhodcovskej doložky, ktorá svojím obsahom je
spôsobilá poškodiť odporkyňu, respektíve v kontexte s odôvodnením rozsudku, že „dohody“ predkladá

navrhovateľ značnému množstvu spotrebiteľov, má súd za neplatný pre jeho obsah, účel, obchádzanie
zákona a taký, ktorý sa prieči dobrým mravom.Za neplatnú má súd aj „dohodu o splátkovom kalendári“, v ktorej sú uvedené podmienky predčasnej
splatnosti. Veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o splnenie dlhu a začiatok
plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúcim dňom po vzniku právneho vzťahu, dohodnutého

na dobu neurčitú, ktorá je tiež trojročná, pretože uznanie dlhu odporkyňou pre neznalosť právnych
účinkov vyvolávajúcich premlčanie je právny úkon odporkyne neúčinný. V prípadoch, keď splnenie dlhu
je stanovené na presne určenú dobu, tak so zročnosťou dlhu je spojený aj začiatok plynutia akejkoľvek
dĺžky premlčacej doby, ustanovenej Občianskym zákonníkom, či trojročnej alebo kratšej či dlhšej. Súd
skoršie v odôvodnení rozsudku uviedol s odkazom na § 563 OZ súvislosť medzi splatnosťou a časom

splnenia záväzku - dlhu, ak nebol čas dohodnutý. Zo zistení, popísaných v časti zdôvodnenia ohľadom
ustanovenia § 563 OZ treba vyvodiť, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať
o splnenie dlhu a takáto právna skutočnosť v konaní zistená nebola a nebola preukázaná v zmysle §
565 ani dohoda alebo existencia rozhodnutia, v ktorom by bolo určené, že pri plnení v splátkach sa
dáva možnosť veriteľovi žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Uznanie
záväzkuodporkyňoujeneplatné,veriteľmoholsvojeprávovykonaťvtedy,keďmoholpožiadaťosplnenie

dlhu a začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúcim dňom po vzniku právneho vzťahu,
dohodnutého na dobu neurčitú, ktorá je tiež trojročná, pretože uznanie dlhu odporkyňou pre neznalosť
právnych účinkov vyvolávajúcich premlčanie je právny úkon odporkyne neúčinný.

Súd taktiež vyhodnotil ako neplatnú podmienku bod 4. Dohody o uznaní označenú ako rozhodcovská
doložka. Podľa tejto doložky sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
dohody vrátane sporov o je platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené : a) Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno ,
84104 Bratislava ( ďalej len rozhodcovský súd), ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom

súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred
rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. jediným rozhodcom
ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu a to v súlade so štatútom a rokovacím podmienok
rozhodcovského súdu alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana

podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Táto rozhodcovská doložka síce dáva
možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej strane. Tento výber je však daný
tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr. V praxi to býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto podá návrh na
začatie konania proti spotrebiteľovi. Veriteľ na základe tejto doložky môže predložiť vec na prejednanie
rozhodcovskému súdu , ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k

výberurozhodcovskéhosúdužalujúcimdodávateľom,jespotrebiteľnútenýsapodrobiťrozhodcovskému
konaniu. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Z výsluchu odporkyne v 1. rade mal súd preukázané, že rozhodcovskú
doložku si osobitne nevyjednala. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.

Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou
dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Vzhľadom na neprijateľnosť tejto podmienky ju súd uviedol aj
vo výroku rozhodnutia.

Súdpriurčenízosporu,týkajúcejsaspotrebiteľskejzmluvy-voveciúčastníkovzmluvyoúvereadohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, vyslovil aj bez návrhu, že podmienky používané v tejto
zmluve sú podmienkami neprijateľnými, v dôsledku čoho nebolo navrhovateľovi priznané plnenie a bolo
potrebné podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. aj bez návrhu výslovne uviesť takéto zmluvné podmienky vo
výroku súdneho rozhodnutia.

Pri trovách konania súd poukazuje na § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v zásade úspešným účastníkom
sporového konania patrí náhrada ich účelne vynaložených trov, vzniknutých im na úspešné bránenie
práva. Predpokladom rozhodnutia o trovách konania je podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., aby ich účastník

uplatnil za podmienok stanovených v tomto ustanovení. Keďže si úspešní odporcovia náhradu trov
konania neuplatnili, nevyčíslili ich, súd rozhodol, že sa im napriek ich úspechu v konaní náhrada trov
konania nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.