Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 25, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/88/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221351
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4412221351.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti odporcovi: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom Bratislava,
Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 14. februára 2013, č. k. 8C/846/2012-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol v
zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanoveniami § 103 a § 83 OSP a zistil, že návrhom zo
dňa 27. 09. 2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd odporcu zaviazal na náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy. Zo spisu Okresného súdu Komárno vedeného pod sp. zn. 13C/637/2012 zistil, že
totožná vec je vedená aj v tomto konaní. Keďže išlo o taký nedostatok konania, ktorý nebolo možné
odstrániť, súd prvého stupňa konanie zastavil.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, odôvodniac
ho tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, ktoré videl v odňatí možnosti konať

pred súdom, v nesprávnom právnom posúdení veci spočívajúcom v tom, že súd prvého stupňa nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu, v nedostatočnom zistení skutkového stavu, ako aj v neúplnom
zistení skutkového stavu veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a tiež v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa neho vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa neskúmal ďalšie
skutkovéokolnostivyplývajúcezjehonávrhu.Malzato,ževpredmetnejvecipodaldňa 27.09.2012

žalobu, v ktorej navrhol, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi ujmu vo výške 224,29 eura
a majetkovú škodu vo výške 1.121,44 eura a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Nové Zámky v exekučnej veci EX 2812/2009. Nesprávny úradný postup Okresného
súdu Nové Zámky spočíval v tom, že exekučný súd vykonal opätovné posúdenie práva veriteľa na
zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup - formálne vyvolal
stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným

a dlžníkom ako povinným. Zároveň poukázal na to, že v žalobe podanej dňa 27. 09. 2012, vedenej pod
sp. zn. 13C/637/2012 namietal, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu
vo výške 1.862,44 eura a majetkovú škodu vo výške 125 eur a to z dôvodu nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnej veci EX 2812/2012, pričom nesprávny úradný postup
Okresného súdu Nové Zámky spočíval v nesplnení povinnosti exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti.

Z uvedeného podľa neho jednoznačne vyplývalo, že navrhovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. 8C
846/2012 uplatňuje celkom iný nárok než v konaní vedenom pod sp. zn. 13C 637/2012, ako aj namietalrôzne nesprávne úradné postupy Okresného súdu Nové Zámky. Mal za to, že vydaním napadnutého
rozhodnutia sa navrhovateľovi odňala možnosť konať pred súdom, ako aj súd prvého stupňa nesprávne
zistil skutkový stav, preto žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a

vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
postupom podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania (podľa § 214 ods. 2
OSP) a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne

zistil skutkový stav veci a vec aj nedostatočne odôvodnil, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa ním domáhal
vydania medzitýmneho rozsudku v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá OSP, ktorým by súd určil, že
odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598 so

sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky,
pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní
vedenom pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o
úvere č. 4192909 dlžníkom (povinným): meno a priezvisko dlžníka (povinného): B. M., dátum narodenia
dlžníka (povinného): XX. XX. XXXX (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil

registráciou exekučnej veci číslo EX 2812/2009) postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval
ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok). Následne sa domáhal vydania
rozsudku, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 1.121,44
eura a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 224,29 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Okrem toho požiadal aj o náhradu trov súdneho konania. V žalobnom návrhu namietal, že exekučný súd

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 13. 02. 2012 a to rozhodnutím o
zamietnutížiadostioudeleniepoverenia.Zuvedenéhomalzato,žekrozhodnutiuozamietnutížiadostio
udelenie poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby a omeškanie predstavovalo viac ako
1.010 dní. Nesprávny úradný postup charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez

splneniazákonnýchpodmienok,bolpríčinoukonkrétnehonásledku,ktorýsaprejavilvznikommateriálnej
škody a nemajetkovej ujmy na jeho strane. Okrem toho namietal, že exekučný súd tým, že svojím
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny
a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku
veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným

odvíjajúci svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Opísaný postup exekučného súdu hodnotil ako
nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, preto sa
domáhal náhrady majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Občiansky súdny poriadok dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel,
ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady
sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky,

takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné. Za neodstrániteľné
nedostatky sa považujú nedostatok právomoci súdu (§ 7 a 8 OSP), litispendencia (§ 83 OSP), res
iudicata (§ 159 ods. 3 OSP), ako aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 OSP).
Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania majú za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie
vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1, prípadne vec postúpiť inému orgánu.

Podľa § 83 OSP začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.Predmetné ustanovenie upravuje prekážku tzv. litispendencie (prekážku začatého konania) a právne
následky z toho vyplývajúce. Prekážka litispendencie vzniká ako procesnoprávny následok začatia
konania. Začatie civilného súdneho konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo konanie na inom

orgáne (spravidla súde). Ak by o tej istej veci prebiehalo naraz konanie na dvoch orgánoch, platí, že
orgán, ktorý začal o veci konať neskôr, musí konanie pre prekážku litispendencie zastaviť a konanie
dokončí orgán, u ktorého sa konanie začalo skôr.

O prekážke litispendencie hovoríme iba vtedy, ak súčasne prebieha konanie o tej istej veci na dvoch,

či viacerých orgánoch. Totožnosť veci je daná tzv. totožnosťou subjektov a tzv. totožnosťou predmetu
konania vyplývajúceho z rovnakého skutku. Totožnosť subjektov znamená totožnosť účastníkov konania
bezohľadunato,čivystupujúvrovnakýchaleborozdielnychprocesnýchpozíciácharovnakobezohľadu
na to, či v konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov. Totožnosť predmetu konania je totožnosť
nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu, či skutkového deja.

Podľa § 167 ods. 2 OSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

Podľa § 169 ods. 1 OSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej
označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania

uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie
dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník

konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces.

Ustanovenie § 169 ods. 1 OSP ukladá súdu v písomnom vyhotovení uznesenia uviesť, ktorý súd ho
vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a
deň a miesto vydania uznesenia. V nadväznosti i na ustanovenie § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení súd
musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval a ako vec právne

posúdil. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
uznesenie je takto odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho
rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený,

nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal;
niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a
súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť
preskúmateľné.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie
nedostatočne odôvodnil, keď citoval len ustanovenia OSP upravujúce prekážku tzv. litispendencie
(prekážku začatého konania) a poukázal na spis vedený pod sp. zn. 13C/637/2012, avšak neuviedol,
ako dospel k záveru, že ide o tú istú vec, pretože na záver o totožnosti veci nestačí vychádzať len zo
zistenia, že ten istý exekučný spis je podkladom pre nesprávny úradný postup v dvoch konaniach o

náhrade škody, ale je potrebné sa zaoberať aj skutkovými okolnosťami, z ktorých navrhovateľ odvodzuje
svojnárok.Aksúdprvéhostupňanevyhotovilfotokópiunávrhuvovecivedenejpodsp.zn.13C/637/2012
a neporovnal skutkový stav v oboch konaniach, je jeho rozhodnutie nielenže nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, ale vychádza aj z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd z týchtodôvodov považoval jeho rozhodnutie za predčasné, nezákonné a v rozpore s princípom
spravodlivosti obsiahnutým v základnom práve na súdnu a inú právnu ochranu, preto uznesenie súdu
prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude preto potrebné riadne zistiť skutkový stav veci a za týmto účelom vyhotoviť
fotokópiu návrhu vo veci vedenej pod sp. zn. 13C/637/2012, porovnať skutkový stav v oboch
konaniach a vyvodiť právny záver, nakoľko súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal
skutkovými okolnosťami, z ktorých navrhovateľ odvodzuje svoj nárok v jednotlivých veciach, ktoré

predčasne vyhodnotil ako totožné, pretože na záver, že ide o tú istú vec, je okrem totožnosti subjektov
potrebná aj totožnosť predmetu konania vyplývajúceho z rovnakého skutku. Po doplnení dokazovania v
naznačenom smere súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom
konaní viazaný (§ 226 OSP). V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa o trovách konania, vrátane
trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.