Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 27, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/27/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207202812
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4207202812.9

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ivan Pádej, správca konkurznej podstaty úpadcu:
Jednota spotrebné družstvo Komárno v likvidácii, so sídlom Komárno, Petöfiho 7, IČO 00 168 858,
zastúpený JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Centrum 18/23, proti
žalovanej: S.. D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., H. X, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 71
799,44 Eur, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. októbra

2011, č. k. 6C/193/2007-562, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 21. 10. 2011, č. k. 6C/193/2007-562 uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi 71 782,84 Eur, do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2 OZ. Vykonaným

dokazovaním zistil, že žalobca bol uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6K 417/99-347 zo
dňa 25. 10. 2004 ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu: Jednota spotrebné
družstvo Komárno v likvidácii. Predtým túto funkciu vykonávala žalovaná. Žalobca sa ako správca
konkurznej podstaty domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej tým, že žalovaná
ako správkyňa konkurznej podstaty uzatvorila kúpne zmluvy s kupujúcimi: T. J., O. R., ALFA-CONTAKT,
s. r. o., H. C., C. C., ALFA-CONTAKT, s. r. o. (dňa 09. 01. 2004), RUBIN-H, s. r. o. Mal za to, že

od týchto kupujúcich prevzaté kúpne ceny odovzdala len čiastočne do konkurznej podstaty úpadcu,
prípadne kúpnu cenu vôbec neodovzdala. Súd preskúmaním predmetných zmlúv zistil, že spolu nebola
odovzdaná suma 2 162 530,- Sk, čo je v prepočte 71 782,845 Eur. Žalovaná tvrdila, že všetky peniaze,
ktoré prevzala ako správkyňa konkurznej podstaty odovzdala pokladníčke T. D., ktorá jej o tom vydala
pokladničný doklad. Žalovaná však na zdôraznenie správnosti svojho tvrdenia neprodukovala žiaden
dôkaz. Vypočutá svedkyňa T. D. uviedla, že o týchto sumách, ktoré žalovaná prevzala od kupujúcich

a následne odovzdala do pokladne úpadcu, bol vystavený pokladničný doklad. Keďže žalovaná danú
skutočnosť nepreukázala, súd dospel k záveru, že na úkor úpadcu nadobudla bezdôvodné obohatenie,
a to vo forme plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je potrebné vydať do konkurznej podstaty. Listinnými
dôkazmi bolo preukázané, že žalovaná kúpne ceny prevzala, ale nebolo preukázané, že ich všetky do
konkurznej podstaty odovzdala. Takýto záver bol potvrdený aj znaleckým posudkom č. 2/2011 X.. O.
P., ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania proti žalovanej, ktorá je zároveň trestne stíhaná vo

veci trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, 3 Trestného
zákona a trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Trestného zákona, z ktorého je obvinená.
Vyhodnotením všetkých dôkazov dospel súd k tomu záveru, že žaloba v sume 71 782,845 Eur je
dôvodná a v tejto časti návrhu vyhovel. Vo zvyšku súd považoval žalobu za nedôvodnú, pretože mal
za preukázané, že žalovaná bezdôvodné obohatenie nadobudla v sume 71 799,44 Eur, tak ako sa
domáhal žalobca svojím žalobným petitom, ktorý bol pripustený uznesením zo dňa 11. 06. 2010, č. k.

6C/193/2007-401. Žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania považoval súd za nedôvodnú, pretože sa
žalovaná nemohla dostať do omeškania v súvislosti s plnením bezdôvodného obohatenia. Na margonámietky premlčania vznesenej žalovanou proti uplatnenému nároku žalobcu súd uviedol, že táto
námietka je nedôvodná, pretože v tomto prípade objektívna premlčacia doba je desať rokov odo dňa,
kedy došlo k nadobudnutiu bezdôvodného obohatenia (deň prevzatia peňazí), a v tejto dobe bol nárok

žalobcubezpochybneuplatnený.Otrováchkonaniasisúdspoukazomnaust.§151ods.3OSPvymienil
právo rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti výroku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu na priznanie úroku z

omeškania zo súdom priznanej sumy vo výške 71 782,84 Eur vo výške 15 % ročne odo dňa 25. 10.
2004 v celom rozsahu vyhovie, resp. rozsudok v tejto časti zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na
nové konanie. Mal za to, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil, keď nepriznal žalobcovi
právo na zaplatenie úroku z omeškania. Žalovaná sa o svojej povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie
žalobcovi dozvedela minimálne už po obdržaní písomnej výzvy žalobcu zo dňa 17. 06. 2006. Ak súd
nepriznal úrok z omeškania od žalobcom uvádzaného dátumu 25. 10. 2004, t. j. od dátumu reálneho

vzniku bezdôvodného obohatenia, mal byť priznaný úrok z omeškania od dátumu obdržania výzvy.
Výška úroku z omeškania bola pôvodne uplatnená vo výške 9,5 %, pričom bola v úprave návrhu zvýšená
na 15 %. Zvýšenie je odôvodnené tým, že ide o právny vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi,
a preto je nutná aplikácia obchodno-právnej úpravy úroku z omeškania. Čo sa týka priznania žalovanej
sumy 71 799,44 Eur, v tejto časti sa s rozsudkom súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožňuje.

Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania, ktoré bude na výzvu súdu špecifikovať.

Predmetný rozsudok včas podaným odvolaním napadla aj žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd
žalobu v plnom rozsahu zamietol a priznal jej náhradu trov konania, ako aj náhradu trov predbežného
opatrenia. Žalobca v predmetnom konaní, ako aj v konaní trestnom predkladá doklady, ktoré sú jednak

len vytrhnuté z účtovných dokladov, podľa svojej ľubovôle, alebo sú to aj doklady, ktoré nie je možné
uznať. Poukázala na skutočnosť, že z jej strany došlo k čiastočnému odovzdaniu dokladov, avšak bolo
dohodnuté, že sa po ich skompletizovaní spracuje konečná správa, v ktorej sa presne uvedie, čo všetko
bolo predmetom odovzdania funkcie. Uviedla, že od 07. 01. 2005 žalobca nekomunikoval so žalovanou
a to napriek tomu, že bol niekoľkokrát kontaktovaný telefonicky za účelom dohodnutia stretnutia. Podľa

jej názoru, žaloba žalobcu je podaná len na základe jeho nepodložených tvrdení. Spochybnila, že by
žalobca predložil súdu riadne všetky dôkazy a vedel zdôvodniť stav konkurzu, a to aj s ohľadom na
prevzaté účty a výdavky v konkurznom konaní. Opätovne vzniesla námietku premlčania, pretože má za
to, že v čase podania žaloby boli všetky žalované nároky premlčané.

Žalobca sa následne písomným podaním vyjadril k odvolaniu žalovanej, kde uviedol, že podal návrh
dôvodne, pričom v rámci rozsiahleho dokazovania dostatočne preukázal všetky skutočnosti týkajúce
sa získania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej. Žalovaná suma preukázateľne chýba,
pričom na základe listinných dôkazov je zrejmé, že táto suma ako súhrn čiastkových súm bola
zo strany žalovanej, v čase, keď bola správkyňou úpadcu prevzatá. Ďalej uviedol, že žalovaná sa

súdnych pojednávaní opakovane nezúčastňovala, jej argumentácia je bezdôvodná a účelová. Na margo
vznesenej námietky premlčania žalovanou uviedol, že ako žalobca preukázal, že k nadobudnutiu
bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej došlo v rámci 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty,
pričom toto vzniklo v čase, keď bola správkyňou konkurznej podstaty úpadcu, a teda finančné
prostriedky, ktoré prevzala, iba spravovala a nemohla si ich ponechať z dôvodu, že tieto v konečnom

dôsledku mali slúžiť na uspokojovanie veriteľov. Vzhľadom na hore uvedené, navrhol, aby odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, v ktorej nebol napadnutý žalobcom. Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 1 376,38 Eur.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo procesným postupom podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods.
2 OSP a dospel k tomu záveru, že odvolania obidvoch účastníkov sú dôvodné, aj keď s prihliadnutím
na právne dôvody, ako v nich bolo uvádzané.

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súd
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do

právomoci ktorého vec patrí.

Súd prvého stupňa, rozhodujúc o uplatnenom návrhu žalobcu voči žalobkyni týkajúceho sa zaplatenia
sumy 71 799,44 Eur s príslušenstvom, svoje vyhovujúce stanovisko ohľadne zaplatenia istiny v sume 71
782,84 Eur odôvodnil tým konštatovaním, že žalovaná v tejto výške získala na úkor žalobcu bezdôvodné
obohatenie(§451ods.1,2OZ),ktoréjepovinnážalobcovivydať.Vozvyšku,t.j.nadsumu71782,84Eur

posumu71799,44Eur,akoajvčastiuplatnenéhopríslušenstvaprvostupňovýsúdnávrhakonedôvodný
zamietol. Pri akceptovaní špecifík prejednávanej veci, ako aj obsahu skutkového vymedzenia podaného
návrhu na začatie konania je potrebné v súvislosti s vykonávaním funkcie správcu konkurznej podstaty
úpadcu v zmysle § 7 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. (zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov) mať na zreteli inštitút „Odbornej starostlivosti“. Odborná starostlivosť

je pojem, ktorý Zákon o konkurze a reštrukturalizácii používa najmä v súvislosti so zodpovednosťou
správcu za spôsobenú alebo vzniknutú škodu. Konaním s odbornou starostlivosťou treba rozumieť
tak aktívne konanie, t. j. robenie určitých úkonov, ako aj pasívne konanie, t. j. zdržanie sa robenia
určitých úkonov. Preto zanedbanie si svojich povinností tým, že sa nekonalo vtedy, keď sa podľa
odbornej starostlivosti konať malo, znamená, že sa s odbornou starostlivosťou nekonalo. Uvedené

potom znamená, že pri posudzovaní správania sa žalovanej ako bývalej správkyne konkurznej podstaty
úpadcu (Jednota spotrebné družstvo Komárno v likvidácii) a s tým spojených uplatnených nárokov
z nesplnenia si povinností rezultujúcich z obsahu ust. § 7 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je
potrebné vychádzať zo zodpovednosti takéhoto správcu prípadne iných osôb za spôsobenú škodu
v zmysle § 420 a nasl. OZ, a nie zo zodpovednosti týchto osôb v zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ, ako

nesprávne v danom prípade po právnej stránke kvalifikoval prvostupňový súd. Uvedené pochybenie
prvostupňového súdu v oblasti hmotnoprávnej právnej kvalifikácie prejednávanej veci, ktorá bola totožná
s hmotnoprávnou kvalifikáciou podaného návrhu zo strany žalobcu po procesnej stránke vyvolalo to,
že odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok v celom rozsahu pre nesprávne právne posúdenie
podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

Problematika nesprávneho právneho posúdenia veci súdu môže byť daná tým, že súd pri rozhodovaní
určitej právnej veci túto neposúdi správne podľa konkrétneho ustanovenia hmotnoprávneho predpisu,
alebo síce v súvislosti s právnym posudzovaním konkrétnej veci zvolil správny hmotnoprávny predpis,
ale nesprávne vyložil (aplikoval) jeho určité ustanovenie. Pri podanom návrhu na začatie konania
sú súdy pri rozhodovaní viazané iba skutkovým vymedzením podaného návrhu, avšak nie aj jeho

právnou kvalifikáciou obsiahnutou v rámci podaného návrhu na začatie konania. V ďalšom konaní bude
povinnosťou prvostupňového súdu posúdiť podaný návrh žalobcu na začatie konania v zmysle § 420
a nasl. OZ a zistiť, či v konaní žalovanej, ako bývalej správkyne konkurznej podstaty úpadcu došlo k
porušeniu jej povinností zakotvenej v ust. § 7 cit. zákona, a ak áno súčasne vymedzí aj naplnenie štyroch
esenciálnych predpokladov tohto druhu zodpovednosti, ktorými sú: a) porušenie právnej povinnosti,

b) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, c) samotná výška
škody, d) zavinenie. Až po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere sa bude prvostupňový súd
zaoberať dôvodnosťou uplatnenej výšky náhrady škody v uplatnenom, resp. pozmenenom návrhu
na začatie konania. Vzhľadom na hmotnoprávnu kvalifikáciu uplatneného návrhu na začatie konania
(náhrada škody) súd prvého stupňa opätovne prehodnotí aj uplatnenú námietku premlčania vznesenú

žalovanou v priebehu tohto konania. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, či
už vo veci samej, ale aj uplatneného príslušenstva, tak toto s poukazom na ust. § 157 ods. 2 OSP
vo všetkých svojich častiach musí vykazovať základný atribút, ktorým je jeho presvedčivosť. Vzhľadom
k tej skutočnosti, že v prejednávanej veci ide o prípad zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu,
povinnosťou prvostupňového súdu bude za predpokladu vyhlásenia vyhovujúceho rozsudku zaoberať

sa aj možnosťou uplatnenia, resp. neuplatnenia moderačného práva, tak ako je zakotvené v ust. §
450 OZ. Záverom odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa sa v danom prípade dopustil
nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v tom, že daný právny vzťah vzniknutý medzi
účastníkmi konania nesprávne kvalifikoval ako nárok rezultujúci z obsahu ust. § 451 ods. 1, 2 OZ a nasl.,hoci v oblasti právnej kvalifikácie mal daný právny vzťah posúdiť medzi účastníkmi konania ako návrh na
náhradu škody v zmysle § 420 a nasl. OZ. Porušením práva účastníka na spravodlivý proces zaručené
čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a tým zároveň

aj odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom [§ 221 ods. 1 písm. f) OSP] je možné považovať aj
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

O trovách tohto odvolacieho konania s poukazom na ust. § 224 ods. 3 a 4 OSP rozhodne súd prvého
stupňa vo svojom novom rozhodnutí.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.