Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109209253
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4109209253.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudcov

JUDr. Veroniky Svoradovej a Mgr. Ingrid Vallovej, v právnej veci navrhovateľky: O. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. XX, zastúpená JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom v Nitre, Školská 3,
proti odporcom: 1. Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. P. X. 37, Maďarsko, zastúpený JUDr. Ľubomírom
Krivočenkom, advokátom so sídlom Štúrovo, Nám. sv. Imricha 19, 2. mal. H. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom u matky, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletej H. G., o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. septembra 2012, č. k. 25C/81/2009-647, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku a trov konania

p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia otcovstva k mal. H., zverenia mal. H. do osobnej
starostlivosti navrhovateľky a určenia výživného odporcovi v 1. rade na mal. H. v sume 500 eur.

Rozsudkom zo dňa 13. septembra 2011, č. k. 25C/81/2009-558 súd prvého stupňa určil, že odporca v 1.
rade je otcom maloletej odporkyne v 2. rade. Maloletú H. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky,

ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a odporcovi v 1. rade uložil povinnosť prispievať
na jej výživu mesačne sumou 170 eur, počnúc od 01. 04. 2009, vždy do 15-teho dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Zročné výživné za
obdobie od 01. 04. 2009 do 30. 09. 2011 v sume 5.100 eur súd povolil odporcovi v 1. rade splácať
v mesačných splátkach po 215 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok,
počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Súd upravil styk odporcu v 1. rade s maloletou H. G.,
nar. XX. XX. XXXX tak, že odporca v 1. rade je oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu

sobotu v roku od 10.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti navrhovateľky. Odporca v 1. rade je povinný si
dieťa v začiatok styku v mieste bydliska navrhovateľky vyzdvihnúť a po skončení styku dieťa v mieste
bydliska navrhovateľky vrátiť navrhovateľke. Navrhovateľka je povinná dieťa riadne a včas na styk
pripraviť a odovzdať ho odporcovi. V prípade objektívnych dôvodov pre nemožnosť realizovať styk, toto
sú si účastníci povinní navzájom včas oznámiť. O trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania a náklady za vyhotovené preklady budú hradené z rozpočtových
prostriedkov súdu.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v 1. rade včas odvolanie v časti úpravy styku. O odvolaní odporcu
v 1. rade rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 15. februára 2012, č. k. 5Co/293/2011-582 tak, že
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o úprave styku odporcu v 1. rades maloletou H. G., ako aj v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa upravil styk odporcu v 1. rade s mal. H. G., nar. XX. XX.
XXXXtak,žeodporcav1.radejeoprávnenýstretávaťsasmaloletoukaždúpárnusobotuvrokuod10.00
hod. do 17.00 hod. v prítomnosti navrhovateľky. Odporca v 1. rade je povinný si dieťa v začiatok styku v
mieste bydliska navrhovateľky vyzdvihnúť a po skončení styku dieťaťa v mieste bydliska navrhovateľky
vrátiť navrhovateľke. Navrhovateľka je povinná dieťa riadne a včas na styk pripraviť a odovzdať ho

odporcovi. V prípade objektívnych dôvodov pre nemožnosť realizovať styk, toto sú si účastníci povinní
navzájom včas oznámiť. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Náklady za vyhotovené preklady budú hradené z rozpočtových prostriedkov
súdu. Rozhodnutie odôvodnil čl. 1 bod 1 písm. b), čl. 1 bod 2 písm. a) a čl. 8 bod 1 Nariadenia Rady
(ES) č. 2201/2002 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností a ustanoveniami § 25 ods. 1, § 28 ods. 1 a § 36 ods. 1 Zákona o rodine

a zistil, že Okresný súd Nitra má právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach rodičov maloletej H.,
teda aj o úprave styku s odporcom v 1. rade. V rámci doplneného dokazovania bolo zistené, že odporca
v 1. rade sa o maloletú dcéru vôbec nezaujíma, nekontaktuje ju, nestretáva sa s ňou a neplatí ani riadne
výživné. Maloletá H. si nezáujem odporcu v 1. rade uvedomuje. Navrhovateľka, viac ako odporca v 1.
rade, prejavovala záujem o to, aby sa odporca v 1. rade s dcérou kontaktoval, čo sa však nedialo. Je

nepochybné, že otec má právo sa so svojou dcérou stretávať, čomu nemôže brániť ani skutočnosť, že
žije v inom štáte. Pre styk medzi rodičom a dieťaťom je potrebné, aby bola vytvorená citová väzba, ktorá
umožní riadny priebeh styku. Ak súd nebral do úvahy krátke stretnutie v marci 2010, odporca v 1. rade sa
s maloletou nestretol 2 a pol roka. Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, jej i tak slabé spomienky na otca
vybledli a v podstate k nemu nemá žiadnu citovú, ani inú väzbu. S odporcom v 1. rade sa nechce stretnúť

bez prítomnosti navrhovateľky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré boli doplnením dokazovania
potvrdené, súd nevidel dôvod na doplnenie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku, preto tento
návrh zamietol. Znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, pričom zákon neurčuje, že
tento má byť robený automaticky pri rozvode a úprave styku. Súd mal aj bez tohto dôkazu dostatok
podkladov k rozhodnutiu a znalecké dokazovanie považoval za nadbytočné. Súd akceptoval návrh

navrhovateľky a rozhodol o styku odporcu v 1. rade s dieťaťom za prítomnosti navrhovateľky, ktorá
zabezpečí, aby styk riadne prebehol a po psychickej a citovej stránke zabezpečí potreby dieťaťa. Pri
rozhodovaní o styku nemožno nebrať do úvahy neexistujúce väzby medzi odporcami. V prípade, že
sa bude styk realizovať v rozsahu, ako súd rozhodol, nie je vylúčené, že sa obnovia a rozšíria väzby
medzi odporcom v 1. rade a dieťaťom, čo umožní ďalšie rozšírenie úpravy styku, pričom, v akej dobe to

bude, bude záležať len od účastníkov, teda aj od toho, či je záujem odporcu v 1. rade o dieťa skutočný.
Vzhľadom k tomu, že odporca v 1. rade je cudzí štátny príslušník, za účelom prekladov boli vynaložené
trovy štátu, ktoré budú hradené z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Nitra. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania,
pretože strany boli pomerne rovnako úspešné.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol odporca v 1. rade (aj keď ho nesprávne označil
ako odvolanie proti uzneseniu zo dňa 27. 09. 2012, č. k. 25C 81/2009-653), odôvodniac ho tým, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností. Na návrh navrhovateľky súd upravil práva a povinnosti k maloletej H. G. rozsudkom zo
dňa 27. 09. 2012. Podľa tohto rozsudku je oprávnený sa s mal. Karolínou stretávať každú párnu sobotu
v roku od 10.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti navrhovateľky. Odporca dňa 18. 06. 2012 podal na
súde návrh vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, v ktorom Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 05.
09. 2012, č. k. 35P/149/2012-34 konanie v časti zmeny úpravy styku zastavil. Následne podal návrh na

spojenie vecí na spoločné konanie, pričom súd rozhodol veci nespojiť, aj keď sú splnené predpoklady na
spojenie vecí. Súd má pritom povinnosť viesť konanie spôsobom, ktorým umožní účastníkom uplatnenie
ich procesných práv vyplývajúcich z OSP a Ústavy SR a tiež zabezpečí, aby konanie bolo spravodlivé
po zistení všetkých skutočností a dôkazov vo veci samej. Uviedol, že k mal. H. má blízky citový vzťah,
rád by s ňou trávil voľné chvíle, avšak napadnutý rozsudok mu to umožňuje len čiastočne. Prítomnosť

matky,vzhľadomnajejodmietavývzťahkodporcovi,muvždybránilaktomu,abysiotecmoholnerušene
vychutnať chvíle strávené s maloletou. Navrhovateľka mu deň po poslednej návšteve poslala SMS
správu, v ktorej mu oznámila, že do skončenia prebiehajúcich súdnych sporov sa s mal. H. stretávať
nemôže. Pri poslednej návšteve vychádzal odporca s dcérou veľmi dobre a mal. H. požiadala svojumamu - navrhovateľku, aby odišla z miestnosti, pretože sa chcela hrať len so svojím otcom. Mal. H.
svoj blízky citový vzťah k otcovi vyjadrila aj tým, že plakala a nechcela pustiť svojho otca domov, čo s
prihliadnutím na jej vekovú vyspelosť jednoznačne dokazuje potrebu prítomnosti odporcu v jej živote.

V súvislosti s platením výživného navrhovateľka utajila skutočnosť, že odporca jej za posledných 6
mesiacov poslal skoro 2.500 eur a následne jej mesačne posielal 100 eur na výživu mal. H.. Dôvodom
zníženia výživného bola podstatná zmena vo finančnej situácii odporcu, ako aj nárast jeho nákladov
na lieky v dôsledku vzniknutých chorôb. Na obzvlášť dôležité skutočnosti, týkajúce sa styku odporcu
s mal. H. a výšky ním plateného výživného, ktoré sú obsahom návrhu odporcu zo dňa 18. 06. 2012,

súd neprihliadol a ani sa s nimi nevysporiadal. Odporca prehodnotil svoje životné postoje, má záujem
vybudovať si úzky citový vzťah so svojimi maloletými deťmi, poskytnúť im možnosť poznania cudzieho
jazyka a rozšírenia zorného poľa o poznanie inej kultúry i s ohľadom na miesto jeho bydliska, ktoré je G.,
preto žiadal, aby mal právo s mal. H. sa stretávať bez prítomnosti matky každý párny týždeň od piatku
17.00 hod. do nedele 17.00 hod., každoročne v deň menín a narodenín mal. H. od 14.00 hod. do 17.00
hod., každý párny rok cez vianočné sviatky od 10.00 hod. na prvý sviatok vianočný do 15.00 hod. na

druhý sviatok vianočný, každý nepárny rok na Silvestra od 10.00 hod. dňa 31. 12. do 15.00 hod. na
nový rok a každý nepárny rok na veľkonočné sviatky od 10.00 hod. na Veľkonočný piatok do 10.00 hod.
na Veľkonočný pondelok. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu
na ďalšie konanie s tým, aby súd prvého stupňa spojil prebiehajúce konania tých istých účastníkov.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu v 1. rade uviedla, že od 27. 03. 2010 otec s maloletou
nemá žiaden kontakt. Posledná návšteva bola po ročnej odluke. Navrhovateľka chcela otcovi vyhovieť,
pretonechalaotcasdcérousamého,čovšaknadcérunemalopozitívnyvplyv.Dcérasapotejtonávšteve
nesprávala dobre a pomočovala sa. Počas celého roka 2010 odporca v 1. rade dieťa nekontaktoval,
nereagovalaninaSMSsprávyatelefonátyodnavrhovateľky.Dcéranemáootcazáujem,leboza6rokov

jej života s ním bola minimálny čas a nemá k nemu vôbec žiadny vzťah. Odporca v 1. rade robí vedome
súdne prieťahy, lebo nechce platiť výživné. Navrhovateľka má dojem, že nejde o dieťa, pretože, keby mal
o dieťa záujem, tak by ju navštevoval. S maloletou nenadväzuje žiaden kontakt. Odporcove vyjadrenia,
že platí 100 eur mesačne na výživné sa nezakladajú na pravde. K 17. 01. 2013 je navrhovateľke dlžný
5.137 eur. Navrhovateľka trvá na platení výživného v sume 170 eur mesačne z dôvodu, že maloletá

nastúpila od septembra do školy, čím sa na ňu zvýšili náklady. S dôvodmi odvolania odporcu nesúhlasí
a je presvedčená, že z jeho strany ide len o zámerné prieťahy v konaní.

Kolízny opatrovník k odvolaniu odporcu v 1. rade uviedol, že súd vo veci opakovane vykonal
dokazovanie, pričom bolo zistené, že odporca v 1. rade sa o maloletú vôbec nezaujíma, nekontaktuje ju,

nestretávasasňouaneplnísiriadneanisvojuvyživovaciupovinnosť.Navrhovateľka,viacakoodporcav
1.rade,prejavovalazáujemoto,abysaodporcav1.radesdcéroukontaktoval,čosavšaknerealizovalo.
Stretnutie odporcu s maloletou sa naposledy uskutočnilo v mesiaci marec 2010. Súd akceptoval návrh
navrhovateľky a rozhodol o styku odporcu v 1. rade s dieťaťom za prítomnosti navrhovateľky, ktorá
zabezpečí, aby styk riadne prebehol a po psychickej a citovej stránke zabezpečí potreby dieťaťa. Kolízny

opatrovník v rámci súdneho konania navrhol, vzhľadom na výsluch navrhovateľky a maloletého dieťaťa,
rozhodnúť o úprave styku tak, ako bolo rozhodnuté v predchádzajúcom rozhodnutí prvostupňového
súdu. Napriek snahe navrhovateľky o realizáciu styku odporcu v 1. rade s mal. dieťaťom sa realizácia
styku neuskutočňuje. Z uvedených dôvodov navrhujú rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 2 OSP) a vychádzajúc z
obsahu spisu a odvolania odporcu v 1. rade dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil

skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Súd prvého stupňa po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom sa riadil vo veci
právne záväzným názorom odvolacieho súdu, uvedeným v zrušujúcom uznesení a odvolací súd po
preskúmaní konania, ako aj napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd

prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a vec aj správne právne posúdil, keď vec
posudzoval podľa slovenského právneho poriadku, pretože vzťahy medzi rodičmi a deťmi, vrátane
vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov, sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa
obvyklý pobyt a to je v danom prípade Slovenská republika, preto sa odvolací súd s jeho rozhodnutím
stotožňuje a v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP naň odkazuje. K námietkam odporcu v 1. rade

uvedenými v odvolaní odvolací súd dodáva, že je vecou súdu, či konania vo veci tých istých účastníkov
konania, ktoré skutkovo spolu súvisia, spojí na spoločné konanie. Ide o rozhodnutie o vedení konania,
proti ktorému nie je možné podať odvolanie. O návrhu odporcu v 1. rade na spojenie vecí už súd prvého
stupňa rozhodol uznesením zo dňa 26. septembra 2012, č. k. 35P/149/2012-38 tak, že veci vedené pod
sp. zn. 35P/149/2012 a sp. zn. 25C/81/2009 na spoločné konanie nespojil, pričom toto procesné
rozhodnutie nemalo vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. K tvrdeniam otca o blízkom citovom

vzťahukmaloletejH.odvolacísúddodáva,žezdokazovaniavykonanéhosúdomprvéhostupňavyplýva,
že odporca v 1. rade sa s maloletou naposledy stretol v čase jej štvrtých narodenín, odkedy už uplynuli
takmer tri roky. Táto doba je dostatočne dlhá na to, aby vzťah maloletej H. k otcovi ochladol, čo vyplýva
z vyjadrení maloletej H. pred kolíznym opatrovníkom. Nezáujem o maloletú H. za túto dobu sa prejavil
na jej postoji v tom, že bez prítomnosti matky sa s otcom (odporcom v 1. rade) stretnúť nechce, pričom

aj názor dieťaťa, primerane jeho veku je potrebné brať do úvahy. Aj keď odporca v 1. rade v konaní
tvrdil, že matka mu styk s maloletou neumožňuje, skutočnosť, že sa s ňou po dobu takmer troch rokov
nestretol, preukazuje opak. Pokiaľ by mal odporca v 1. rade o maloletú skutočný záujem, navštevoval by
ju tak, aby sa jeho vzťah k maloletej dcére, ktorý v jej skorom detskom veku vznikol, naďalej upevňoval
a prehlboval a to aj napriek tomu, že jeho vzťahy s navrhovateľkou nie sú dobré. Z jeho strany bolo

potrebné si uvedomiť, že pokiaľ by bol vzťah s maloletou dcérou udržiaval a rozvíjal, mohol sa jeho
styk s maloletou postupne realizovať aj bez prítomnosti navrhovateľky. Keďže sa však po dlhú dobu
nerealizoval a vzťahy medzi odporcom v 1. rade a maloletou sa zmenili, je potrebné ich znovu začať
budovať. Vzhľadom k uvedenému aj odvolací súd považoval za terajšej situácie styk odporcu v 1. rade s
maloletou v rozsahu stanovenom súdom prvého stupňa a v prítomnosti matky za dostatočný, pričom sa

stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že pre posúdenie veci nebolo potrebné vykonať znalecké
dokazovanie,pretorozhodnutiesúduprvéhostupňapodľa §219ods.1OSPakovecnesprávnepotvrdil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP, a keďže ide
o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu, odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.