Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/94/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112214768
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112214768.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Babinovou v právnej veci žalobcu: F. G., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom D. XX, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo
Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66 p r o t i žalovanému: Provident Financial, s.r.o., Bratislava,
Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, právne zastúpený De minimis spol. s r.o. so
sídlom Mateja Bela 6, 811 06 Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, o vydanie 254,93 Eur s príslušenstvom
rozhodol

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie 254,93 Eur do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia,

súd u r č u j e , že administratívny poplatok je neprijateľný,

súd u r č u j e , že poplatok za zabezpečenie splátok úveru je neprijateľný,

o trovách konania súd rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal vydania sumy 254,93 Eur titulom bezdôvodného obohatenia.

Bezdôvodné obohatenie podľa žalobcu vzniklo zo zmluvy č. XXXXXXXXX zaplatením úroku,
administratívneho poplatku a poplatku za zabezpečenie splátok úveru.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalobcu a navrhoval vyhovieť žalobe v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie históriou splátok pôžičky č. XXXXXXXXX, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
z XX.XX.XXXX, zákazníckou kartou, zmluvou o zabezpečení splátok úveru z XX.XX.XXXX a zistil tento
skutkový stav:

účastníci uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie sumy 331,94 Eur. Celkové náklady úveru a administratívneho poplatku boli 1.226,- Sk +
1.724,- Sk = 2.950,- Sk. Celková dlžná suma predstavovala sumu 12.950,- Sk, t.j. 429,86 Eur. V čase

uzatvorenia zmluvy predstavovala 70,26 % RPMN a priemerná RPMN 81,80 %.

Žalobca sa zaviazal splatiť úver v 52 týždenných splátkach po 8,30 Eur s poslednou splátkou 6,64 Eur.
V čase uzatvorenia úveru bol žalobca živnostník.Dňa XX.XX.XXXX uzavreli účastníci aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie služby zo strany žalovaného spočívajúcej v preberaní peňažnej hotovosti podľa splátkového

kalendára vo vyššie uvedenej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy mal žalobca
uhradiť 51-krát po 2,99 Eur a poslednýkrát 4,65 Eur, spolu 157,01 Eur.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 153 ods.3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa § 451 ods.1,2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Predmetom žaloby bolo vydanie sumy 254,93 Eur a tiež určenie, že administratívny poplatok a poplatok
za zabezpečenie splátok úveru je neplatný. Žalobca poukázal na to, že so žalovaným uzavrel zmluvu

o spotrebiteľskom úvere dňa XX.XX.XXXX a rovnako aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru z toho
istého dňa.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil s poukazom na to, že obe zmluvy sú platné a sú uzavreté v súlade s
právnymi predpismi Slovenskej republiky, ktoré boli platné v čase uzavretia týchto zmlúv a tiež Európskej

smernice č. 93/13 z 5.4.1993 EHS.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.11.2008 do 28.2.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí ak ide o

predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

V odseku 4 citovaného ustanovenia sú príkladom uvedené neprijateľné podmienky pod písmenami a)
- r).

Podľa odseku 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa odseku 6, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde
o spotrebiteľský úver, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase
uzavretia zmluvy.

Podľa § 2 písm. c) Zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, celkovými náklady spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom, sú všetky náklady vrátane úrokov a poplatkov, ktoré sú spojené
s poskytnutím spotrebiteľského úveru s výnimkou sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi
za nesplnenie záväzku, poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby,

okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, poplatkov za prevod peňažných prostriedkov
a za udržanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a
iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky
sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery, členských príspevkov
pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, poplatkov za poistenie alebo záruky, okrem tých

poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo
nezamestnanosti spotrebiteľa.Podľa§3ods.5citovanéhozákona,preduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúveremusíbyťspotrebiteľ
písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť
spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa písm. a), podľa
písm. g) ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročnýabezpoplatkov.Podľapísm.i)výpočetnákladovuvedenýv§2písm.c),ktorénebolizahrnuté

do výpočtu RPMN, ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady.
Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa Nariadenia vlády č. 238/2008 § 1 ods. 1, výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
s výnimkou podľa ods. 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty
RPMN pre príslušný typ spotrebiteľského úveru, platný ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a zverejnenej podľa § 7a ods.2 zákona a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku
hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN a priemernej úrokovej miery za všetky typy

spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnené podľa § 7a
ods. 2 zákona (vládne nariadenie účinné od 1.7.2008).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Smernica Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách stanovuje
v čl. 3, bod 1, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa bodu 3, príloha obsahu indikatívny a nevyčerpávajúci

zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 4 bod 1, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola služba uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa bodu 2, hodnotenie nekalej povahy podmienok sa
nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane,
ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú
zrozumiteľné.

Podľa čl. 5, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v
súvislosti s postupmi stanovenými v čl. 7 ods. 2.

Podľa čl. 6 bod 1, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho opráva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 8, členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou
v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.

Podľa Smernice rady z 22.12.1986 o aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych
opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, bod 1 písm. e) pojem ročná

percentuálnamierapoplatkovoznačujeúplnénákladynaúverspotrebiteľavyjadrenéakoročnépercento
objemu úveru získané a vyrátané podľa existujúcich metód členských štátov.Podľa čl. 14 bod 2, členské štáty zabezpečenia, aby sa ustanovenia, ktoré príjmu na vykonanie tejto
smernice neobchádzali v dôsledku formulácie dohôd, najmä však formou rozdelenie čiastky úveru do
niekoľkých dohôd (Smernica 87/102/EHS platná do 10.6.2010).

Smernica 93/13 EHS predstavuje minimálnu harmonizáciu v danej oblasti a je možné, aby členské
štáty rozšírili skúmanie nekalosti zmluvných podmienok aj na zmluvné podmienky týkajúce sa
hlavného predmetu zmluvy a primeranosti ceny alebo úhrady. Smernica nemôže brániť tomu, aby
sa vo vnútroštátnom práve pojem zrozumiteľnosti zmluvných podmienok vykladal čo najširšie a v

čl. 4 ods. 2 ukladá, aby sa v prípade, ak hlavný predmet zmluvy alebo cena, resp. úhrada nie sú
vymedzené zrozumiteľne, vnútroštátne právo stanovilo povinnosť preskúmať, či tieto podmienky sú
nekalé. V prípadoch, keď je potrebné hodnotiť rovnováhu výhod, ktoré dané ustanovenie poskytuje tak
predávajúcemu ako aj spotrebiteľovi, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby rozhodol o nekalosti zmluvnej
podmienky.

Vzťah povinnosti uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov a povinností, formulovať zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zrozumiteľne, upravuje ako Smernica 87/102/EHS, tak aj Smernica 93/13/EHS.
Spotrebiteľ by mal dostávať zodpovedajúce informácie o podmienkach a cene úveru a o svojich
záväzkoch a tieto informácie by mali obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov za úver. Tento cieľ
má byť podľa smernice dosiahnutý tým, že čl. 1 ods. 2 písm. e) Smernice 87/102/EHS vymedzuje tento

pojem veľmi široko, ako údaj o úplných nákladoch spotrebiteľa na úver a jednak tým, že zakotvuje
jednoznačnú povinnosť zakotviť tento údaj v každej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ak tento údaj
v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba, jednoznačne ide o porušenie citovanej smernice, resp.
vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré boli prijaté pre jej transpozíciu.

Článok 5 Smernice 93/13/EHS zakotvuje široko koncipované pravidlo, v zmysle ktorého všetky písomné
ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne. Právne následky porušenia
tohto pravidla vyplývajú predovšetkým z vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré ho preberajú do
vnútroštátneho práva. Citovaná smernica uvádza dva následky podľa čl. 5 druhej vety, nezrozumiteľné
zmluvné podmienky sa majú vykladať v prospech spotrebiteľa a podľa čl. 4 ods. 2, ak hlavný predmet

zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú
vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné, aby sa preskúmalo, či tieto podmienky nie sú nekalé.

Judikatúra Súdneho dvora (rozsudok C-243/08 Pannon) ustálila, že je vecou členských štátov, ktoré
zmluvné podmienky vyhlásia za neprijateľné. Súd v tomto smere nie je limitované žiadnym uzavretým

okruhom neprijateľných podmienok. Občiansky zákonník nebráni súdu vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú
podmienku aj takú, ktorá nie je vypočítaná v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, čo je zrejme zo slova
„najmä“ a súd nie je obmedzený ani zoznamom nekalých podmienok uvedených v prílohe Smernice
rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v zmysle čl. 8, ktorý umožňuje
judikovať v záujme vysokej ochrany spotrebiteľov nad rámec smernice a jej nápomocnému okruhu

nekalých podmienok uvedených v prílohe. Vnútroštátny súd je povinný aj bez návrhu preskúmať
nekalosť zmluvnej podmienky, ak je podľa vnútroštátnych pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v
rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva a uplatniť všetky príslušné právne následky
vyplývajúce z vnútroštátneho práva a z hľadiska práva únie je dôležité, aby v prípade, ak sa určitá
zmluvná podmienka ukáže byť nekalou, bola splnená požiadavka čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, aby

spotrebiteľ nebol takouto podmienkou viazaný.

Podľa článku 4 ods. 2 Smernice 93/13/EHS, ak je cena spotrebiteľského úveru vyjadrená
nezrozumiteľne, vnútroštátny súd je povinný preskúmať nekalú povahu ceny úveru.

Z hľadiska únijného práva je preto povinnosťou súdu preskúmavať aj poplatky za vedľajší predmet
plnenia v zmysle vyššie citovaného čl. 4 ods. 2 Smernice 93/13/EHS a tiež v zmysle generálnej klauzuly
uvedenej v § 53 ods. 1 OZ. Preto sa súd nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že vedľajšie cenové
dojednania súdnemu prieskumu nepodliehajú. Súdnemu prieskumu v zmysle § 53 ods. 6 OZ podliehajú
aj finančné odplaty bez ohľadu na povahu úveru zo spotrebiteľskej zmluvy.

Ak by mal byť predmet plnenia a jeho cena vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľnosti podmienok,
bolo by to len v prípade, ak by bol predmet plnenia určitý. V opačnom prípade však podlieha podľa čl.
4 ods. 2 Smernice 93/13/EHS tejto kontrole.Z tohto dôvodu sa súd zaoberal predmetnými poplatkami z pohľadu, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 OZ ako univerzálneho pravidla

pre rozhodovanie o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Súd dospel k tomu záveru, že administratívny
poplatok porušuje generálnu klauzulu v § 53 ods. 1 OZ a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a poškodzuje spotrebiteľa.

Žalovaný argumentoval, že tento poplatok zahŕňa veľké množstvo nákladov, všetky administratívne

náklady spojené s uzavretím, spracovaním zmlúv, platby úveru, iné zmeny úveru, odmeny a mzdy
administratívnym pracovníkom a na ústredí softwérové licencie, poplatky za telefóny, osobné dostavenie
sa obchodného zástupcu, poskytovanie informácii, spracovanie úveru a príprava dokumentácie vrátane
povinného formulára, poskytovanie informácie o zostatku úveru a výšky poplatku, predčasné splatenie a
strpenie odkladu v prípade neočakávaných problémov zákazníka a pod., pokiaľ administratívny poplatok
má byť súčasťou ceny úveru, mal by vyjadrovať konkrétne plnenie tých nákladov, z ktorých pozostáva.

Spotrebiteľ sa až v súdnom konaní dozvedá, že poplatky sú v neprimeranej výške, sú dokonca vyššie
ako úroky, čo je neobvyklé aj v nebankovom sektore. Spotrebiteľ sa nemá možnosť zo zmluvy dozvedieť
podstatu tohto vedľajšieho predmetu plnenia. Za neurčitý poplatok je preto možné opodstatnene
považovať aj nekonkrétny poplatok a poplatok za neuzavretý a presne nevypočítaný okruh plnení. Z
hľadiska hospodárskeho cieľa úveru z kauzy je zjavné, že sa poplatkami snaží žalovaný nahradiť alebo

presnejšie povedané doplniť úroky. Súd by aj akceptoval sporné poplatky, ale nielenže sú neprimerane
vysoké, ale z cenového hľadiska neodzrkadľujú skutočné plnenie pre spotrebiteľa. Tento administratívny
poplatok nemá vyjadrenie predmetu plnenia v písomnej zmluve. Bez predmetu plnenia niet ani ceny.
Predmet zmluvy nebol vyjadrený, je neurčitý a tým podľa názoru súdu je takýto poplatok neprijateľný.
Spotrebiteľ z obsahu zmluvy nedokáže zistiť, čo je predmetom tohto poplatku. Ak by sa vychádzalo

len z domnienok, že poplatok je za nejakú celkovú administráciu, vyvstáva otázka, o akú administráciu
ide a či si môže veriteľ ľubovoľne dodatočne priraďovať akékoľvek plnenia k tomuto poplatku. Súd
je presvedčený, že bez určitého vyjadrenia predmetu plnenia spojeného s takýmto administratívnym
poplatkom, je dôvod na jeho vyhlásenie za neprijateľný. V judikatúre iných členských štátov možno
nájsť rozhodnutia o neprijateľnosti administratívneho poplatku v podstate nižšej výšky, len v rozsahu

2 % za posudzovanie bonity s konštatovaním, že takéto posudzovanie nie je v záujme spotrebiteľa,
ale veriteľa a preto má povahu poškodzujúcej zmluvnej podmienky (rozhodnutie Vrchného krajinského
súdu v Karlsruhe /Oberlandesgericht/ z 3.5.2010 č.k. AZ 17U192/2010). Naviac tento administratívny
poplatok žalovaný odvodzuje percentom od výšky úveru a tak spotrebitelia pri vyšších úveroch platia
vyššie administratívne poplatky za úkony žalovaného, ktoré zjavne nezávisia od výšky úveru. Napr.

telefonáty, licencie, informovanie, uzatváranie zmlúv. Tvrdenie žalovaného, že takéto zmluvy sú v
záujme spotrebiteľov a preto za ich vyhotovenie majú zaplatiť, sú neakceptovateľné. Argumentácia, že
spotrebitelia majú znášať výdavky žalovaného, ktoré mu vznikajú pri plnení si zákonných povinností
subjektu na finančnom trhu neobstojí, lebo spotrebitelia nemajú najmenší dôvod financovať obligátornú
činnosť žalovaného v súvislosti s jeho finančnými aktivitami. Ak spotrebiteľ má platiť žalovanému

administratívny poplatok aj napriek tomu, že mu nebolo dodané skutočné plnenie, ale plnenie, ktoré je
v záujme veriteľa, je toto v rozpore s princípom morálky a spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa.

Pokiaľ ide o posúdenie neprijateľnosti poplatku za zabezpečenie splátok úveru, tento poplatok má

predstavovať platbu za hotovostné vyberanie splátok osobou konajúcou za žalovaného ako veriteľa. Aj
pri tomto poplatku ide nielen o jeho neprimeranú výšku presahujúcu úroky, ale aj pochybný predmet
tejto služby, ak z poplatku je len cca 5 % určených na náklady vyberajúcej osoby a ostatné náklady
sú netransparentné a zo zmluvy vôbec nezistiteľné. Aj pri tomto poplatku nejde o skutočné plnenie v
prospech spotrebiteľa, pokiaľ sa z neho platia rôzne výdavky veriteľa, ktoré neslúžia spotrebiteľovi a

takto je spotrebiteľ zaťažený neprimerane vysokým poplatkom za službu, ktorá veriteľa stojí cca len 5 %
a je dokázané, že vyberanie hotovosti pri splácaní by u žalovaného fungovalo aj za 1/20 tohto poplatku.
Predmetom plnenia pri tejto doplnkovej službe je dostavenie sa obchodného zástupcu v dohodnutý
pravidelný čas a prevzatí peňažnej čiastky. Túto činnosť žalovaný vykonáva za 5 % tohto poplatku,
pričom žalovaný evidentne 95 % tohto poplatku používa na iný účel ako na úhradu nákladov na plnenie

z tejto doplnkovej služby, je používaný na iné neznáme účely, čo možno vyhodnotiť aj ako snahu
dosiahnuť za užívanie peňažných prostriedkov viac ako predstavuje profit z úrokov formálne uvedených
v zmluve, čo je obchádzaním zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle rozhodnutia
NS SR 1MCdo/1/09, NS ČR 21Cdo/1484/2004 sa za neprijateľný považuje poplatok, ak prevyšujenáklady spojené s vedľajším plnením. Za neprimerané sa považujú úroky odporujúce dobrým mravom.
Konštrukcia nákladov na plnenie za doplnkovú službu v závislosti od výšky úveru zjavne neobstojí,
naviac výška tohto poplatku je neprimerané vysoká, cca 40 % z úveru. Súd preto vyhlásil poplatok za

zabezpečenie splátok úveru ako doplnkovej služby za neprijateľný, lebo je netransparentný, neurčitý,
neprimerane prevyšuje náklady za doplnkovú službu spojenú s hotovostným inkasovaním splátok a v
spojení s nevhodným predkladaním podmienok bez náležitého informovania spotrebiteľa predstavuje
kontinuálne tendenciu žalovaného vytvárať dojem, že spotrebiteľ platí za poskytované služby a je v
skutočnosti klamaný na RPMN pretože výpočet RPMN obchádza práve prostredníctvom predražovania

úveru odmenou za zabezpečenie splátok úveru. Pritom tento poplatok za doplnkovú službu do RPMN sa
nezahŕňa. Európsky súdny dvor rozhodol, že by sa nedosiahol cieľ zamedziť používaniu neprijateľných
podmienok, ak by sa obsah podmienky mal súdom meniť a neprijateľná podmienka sa podľa rozsudku
C-618/10 Banco Espaňol DeCredito SA zo 14.6.2012 nemôže upravovať a je neprijateľná ako celok.

Obidva poplatky sú pre žalobcu poškodzujúce, netransparentné, ide o virtuálne plnenia spojené s

týmito poplatkami, ktoré sú v skutočnosti z ekonomického hľadiska nahrádzaním úrokov, ktoré by sa
už však dostali do kontroverzie s dobrými mravmi. Úroky a poplatky spolu prevyšujú 70 % spoločensky
akceptovateľnej výšky a ide v podstate o obchádzanie zákona. Úroky v neprimeranej výške v zmysle
judikatúry NS SR označuje za odporujúce dobrým mravom a preto sú absolútne neplatné (NS SR sp.
zn.5Cdo26/11 rozhodol, že ide o rozpor s dobrými mravmi pri úrokoch 48 %).

Z týchto dôvodov súd vyhovel návrhu a určil neprijateľné zmluvné podmienky týkajúce sa
administratívneho poplatku bez určenia jeho predmetu, ako aj poplatkov na základe zmluvy o
zabezpečení splátok úveru, týkajúceho sa odmeny za hotovostný výber splátok úveru prostredníctvom
obchodného zástupcu, keď odmena prevyšuje skutočnú odmenu obchodného zástupcu a zároveň táto

zmluvná podmienka neurčuje ďalšie náklady s touto službou spojené.

Súd žalobe vyhovel z vyššie uvedených dôvodov. Nebral do úvahy argumenty žalovanej strany ako
právne dôvodné z toho dôvodu, že právo Slovenskej republiky zhmotnené v Občianskom zákonníku
a v zákone o spotrebiteľských úveroch bližšie predpisuje zákonom stanovené podmienky pri postupe

dodávateľa služby, v danom prípade žalobcu pre spotrebiteľa, ktorý bol v tomto prípade žalovaný,
domnieva sa súd, že došlo k neplatnému právnemu úkonu, ktorý jednak odporuje týmto právnym
predpisom a obchádza ich, ale zároveň aj sa prieči dobrým mravom. Všetky tieto predpoklady § 39 OZ
v tomto prípade boli splnené.

Pokiaľ žalobca ešte pre úplnosť špecifikoval na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX výrok, pokiaľ išlo o
určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. jej neplatnosti, tu súd nevidel dôvod ešte pripúšťať
takúto špecifikáciu, keďže bolo zrejmé, že sa jedná o zmluvu č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX uzavretú
medzi žalobcom a žalovaným a neplatnosťou tejto zmluvy v časti dohodnutého administratívneho
poplatku a zabezpečenia splátok úveru predbežne riešil splatnosť, dospel k záveru, že je neplatná a z

toho dôvodu potom vyhovel žalobe v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods.3 O.s.p. osobitným rozhodnutím po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.