Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 6C/78/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303899521
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1303899521.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III. v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ingrid Degmovou Pospíšilovou v

právnej veci navrhovateľa: P. M., bytom F. XX, P., zast. JUDr. Jurajom Almášim, advokátom, Vajnorská
5, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo školstva SR, Stromová 21, Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 6.672,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 19.5.2003, upraveným a doplneným písomným podaním zo dňa 17.3.2006 domáhala
sa v tom čase maloletá navrhovateľka, zastúpená svojimi rodičmi ako zákonnými zástupcami proti
odporcovi 1 - Ministerstvu školstva SR a proti odporcovi 2 - Základná škola, ul. Slobody 2, Poltár

mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského upletenia v sume 4 155 000,-
Sk podľa § 7 ods. 3 Vyhl. č. 32/65 Zb. v aktuálnom znení, keď nárok oprela o tú skutkovú okolnosť,
že navrhovateľka dňa 1.4.1998 o 11.50 hod, ako žiačka počas vyučovacieho procesu v Základnej
škole Poltár utrpela úraz následkom prevrhnutia hrnca s vriacou vodou, pričom jej bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia predstavuje spolu hodnotu 2770 bodov. Za vedľajšieho účastníka na strane
odporcu označila navrhovateľka Allianz - Slovenskú poisťovňu, a.s.. Tento subjekt písomným podaním
zo dňa 3.10.2006 uviedol, že nemá záujem na výsledku tohto konania z dôvodu, že úraz navrhovateľky

nie je krytý poistením zodpovednosti za škodu žiadneho z odporcov a preto nemá záujem vystupovať
v tomto konaní ako vedľajší účastník.

Odporca v rámci svojej obrany voči návrhu namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v spore
majúc za to, že pasívne legitimovaným subjektom v čase podania návrhu
-2- 6C 78/2003

(19.5.2003) bol Okresný úrad v Poltári a len pre prípad, že by bol žalovaným by jeho záväzok mohol ku
dňu 1.4.2004 prejsť na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky z dôvodu zániku okresných úradov
dňom 31.12.2003. Ďalej namietal premlčanie nároku navrhovateľky v časti opierajúcej sa o lekárske
posudky z roku 1998 a taktiež mal za to, že v prípade navrhovateľky nejde o taký prípad hodný
osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval nutnosť 50 - násobného zvýšenia základného odškodnenia.

Okresný súd Bratislava III vydal dňa 23.3.2007 pod č.k. 6C 78/2003-103 rozsudok, ktorým odporcu

2 zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 152 700,-Sk a vo zvyšku návrh voči odporcovi
2 zamietol. Voči odporcovi 1 návrh zamietol v plnom rozsahu. Odporcom 1,2 právo na náhradu trov
konania nepriznal.Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podala v zákonnej lehote dňa 11.5.2007 odvolanie
navrhovateľka a taktiež v zákonnej lehote dňa 17.5.2007 odporca 2.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 12.6.2008, pod č,k. 6Co 283/07-159, rozhodol tak, že
rozsudok Okresného súdu Bratislava III v časti, ktorou bola odporcovi 2 uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľke sumu 152 700,-Sk zmenil tak, že žalobu proti odporcovi 2 zamietol. V časti, ktorou
bola žaloba proti odporcovi 1 zamietnutá, ako i v časti náhrady trov konania napadnutý prvostupňový
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.

Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku rozsudku Krajského súdu v Bratislave bola právoplatne zamietnutá
žaloba proti odporcovi 2, t.j. proti Základná škola v Poltári, Ul. Slobody č. 2, ktorá po právoplatnosti
rozsudku krajského súdu stratila pozíciu účastníka konania. Odporcom v konaní ostalo Ministerstvo
školstva Slovenskej republiky.

V zmysle intencií vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Bratislave súd vyzval Slovenskú
kanceláriu poisťovateľov, zast. Allianz - Slovenskú poisťovňu, a.s., či má záujem vystupovať v konaní
ako vedľajší účastník na strane odporcu. Označený subjekt o vedľajšie účastníctvo nemal záujem v
zmysle písomného podania zo dňa 17.12.2008.

Okresný súd Bratislava III vydal vo veci dňa 9.3.2010 pod č. k. 6C 78/2003-263 rozsudok, ktorým
odporcu, t. j. Ministerstvo školstva SR, zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 29.376,61
Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal právo na náhradu trov konania, majúc za to, že v prípade navrhovateľky ide o prípad hodný
osobitného zreteľa pokiaľ ide o bolestné i sťaženie spoločenského uplatnenia odôvodňujúci mimoriadne

odškodnenie súdom, a to 50- násobku za bolestné s prihliadnutím na rozsiahlosť popálením na dolných
končatinách, bolestivosť ošetrenia bez prítomnosti rodičov zohľadniac nízky vek navrhovateľky v čase
ošetrovania, nutnosť každodenných preväzov, útrapy súvisiace s cestovaním na ošetrovanie, početnosť
následných operácií v celkovej anestézii s potrebou viacdňovej hospitalizácie bez rodičov zohľadniac
opäť nízky vek navrhovateľky a 25- násobku za sťaženie spoločenského uplatnenia zohľadniac

rozsiahlosť a umiestnenie popálením a aktuálny stav vyplývajúci z fotodokumentácie v súvislosti so
ženským pohlavím navrhovateľky, ktorá má obavy z nadväzovania intímnych vzťahov a teda i obavy z
úspešnosti v snahe zakladania si rodiny a taktiež obavy z navštevovania plavární a kúpalísk a pod.

-3- 6C 78/2003

Ohľadom náhrady trov konania súd uvedeným rozsudkom rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p.
vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľky v konaní a vzhľadom na skutočnosť, že odporcovi dovtedy
v konaní žiadne trovy nevznikli.

Vo zvyšku istiny súd návrh navrhovateľky zamietol vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku
navrhovateľky odporcom pokiaľ ide o odškodnenie za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa znaleckých posudkov z r. 1998 majúc námietku premlčania s poukazom na § 106 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka za dôvodnú.

V dôsledku odvolania oboch procesných strán proti rozsudku Okresného súdu Bratislava 3 zo dňa
9.3.2010 rozhodol Krajský súd Bratislava uznesením zo dňa 25.8.2011, č. k. 6Co 203/2010-305, tak,
že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava 3 na ďalšie
konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uviedol, že Ministerstvo
školstva SR je nositeľom pasívnej legitimácie v danom spore a ďalej, že uplatnený nárok navrhovateľky
nemožno zatiaľ vyhodnotiť za premlčaný, nakoľko má za to, že škoda spočívajúca v sťažení
spoločenského uplatnenia vznikne, akonáhle sa po úraze a jeho prípadnom liečení ustáli zdravotný stav
poškodeného natoľko, že je zrejmé, či a aké nepriaznivé následky úraz zanechal a v prejednávanej

veci teda premlčacia doba na uplatnenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia začala
plynúť v momente, keď bol zdravotný stav navrhovateľky ustálený. V prípade bolestného premlčacia
doba taktiež začne plynúť ukončením liečebného procesu.Ďalej odvolací súd vo svojom rozhodnutí vyjadril názor, že nedošlo do času jeho rozhodnutia k
zadováženiu skutkových podkladov potrebných na posúdenie, či možnosti navrhovateľky sú v dôsledku
úrazu tak obmedzené, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa a vyjadril názor, že pokiaľ ide o sťaženie

spoločenského uplatnenia z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, že by išlo o takýto výnimočný
prípad.

Pokiaľ ide o bolestné, odvolací súd mal za to, že prvostupňovým súdom neboli zabezpečené dostatočné
podklady pre záver, že odškodnenie bolestného treba zvýšiť 50- násobne a nariadil mu doplniť

dokazovanie vypočutím lekárov, ktorí navrhovateľku ošetrovali a operovali na zistenie, bolestné v akej
výške je primerané vytrpenej bolesti.

Podľa § 226 O. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Pred vydaním rozhodnutia dňa 9.3.2010, č. k. 6C 78/2003-263, Okresný súd Bratislava III vykonal
dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom trestného spisu OS Lučenec 2T
35/00, ako i s obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Lučenec
č. ČVS: OUV-78/PT-20-98, s obsahom znaleckých posudkov znalcov MUDr. Jána Bábika a MUDr. Igora
Mička k výške bolestného a s obsahom znaleckého posudku PhDr. Haidovej a MUDr. Mička ohľadom

obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia, ako i s fotodokumentáciou ohľadom aktuálneho stavu
poranenia navrhovateľky, pričom na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový
stav:
-4- 6C 78/2003

Navrhovateľka ako maloletá dňa 1.4.1998 ako žiačka 3. B triedy Základnej školy na ul. Slobody v Poltári
utrpela úraz - popáleniny II. a III. stupňa na dolných končatinách. K úrazu došlo na hodine výtvarnej
výchovy pri procese varenia a následného maľovania veľkonočných vajíčok za prítomnosti učiteľky Mgr.
X., ktorá pred hodinou upozornila žiakov, že sa nesmú zdržiavať v blízkosti variča s vriacou vodou.
Následne však došlo k prevrhnutiu hrnca s vriacou vodou a k obareniu troch žiakov, medzi ktorými bola

i v tom čase maloletá navrhovateľka.

Rozsudkom Okresného súdu v Lučenci zo dňa 31.1.2002, č.k. 2T 35/00-460, ktorý v spojení s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 1To 330/02-475, nadobudol právoplatnosť dňa
5.6.2002, bola učiteľka Mgr. X. uznaná vinnou, že inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú újmu na

zdraví , čím spáchala trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zákona a bola odsúdená k
peňažitému trestu vo výmere 5000,-Sk, s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 1 mesiac pre
prípad úmyselného marenia výkonu peňažitého trestu.

Dňa 8.12.1998 bol vypracovaný MUDr. Jánom Bábikom - prednostom Kliniky popálenín a rekonštr.

chirurgie Posudok o bolestnom, v rámci ktorého bolestné navrhovateľky ohodnotil na 310 bodov (110
bodov za popáleninu III. stupňa na pravom stehne a predkolení a 200 bodov za plošnú jazvu na pravom
stehne a predkolení).

Posudkom MUDr. Igora Mička - znalcom v odbore zdravotníctva a farmácii zo dňa 8.12.1998 bolo

poranenienavrhovateľkypreúčely trestnéhokonaniaobodovanéna270bodov(90bodovzapopáleninu
II. stupňa a 90 bodov za popáleniu III. stupňa, pričom tieto sumy znalec navrhol zvýšiť o 1/2 z dôvodu
komplikácií počas liečby).

Dňa 3.2.2003 bol MUDr. Jánom Bábikom vypracovaný posudok o bolestnom navrhovateľky pre incíziu

exc. hypertr. jazvy na pravom stehne (liečba 15.8.2002 - 24.8.2002) a pre inicíziu, exc. dist. časti jazvy
(liečba 5.8.2002 - 12.8.2002) a pre voľný DE prenos kože v počte 90 bodov.

V rámci trestnoprávneho konania pred Okresným súdom v Lučenci MUDr. Igor Mičko - znalec z odboru
zdravotníctva a farmácie - vypracoval znalecký posudok dňa 8.12.1998, kde sťaženie spoločenského

uplatnenia navrhovateľky ohodnotil na 1100 bodov.

Dňa 22.4.2003 vypracovala PhDr. Katarína Haidová - klinický psychológ - znalecký posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia navrhovateľky, v ktorom ho ohodnotila na 1000 bodov (400 bodov titulomvážnych duševných porúch po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy a 600 bodov
titulom vážnych duševných porúch vzniknutých pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriamych
psychologických činiteľov a tiesnivých situácii).

Po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave uznesením zo dňa 25.8.2011, č. k. 6Co 203/2010-305,
Okresný súd Bratislava III v zmysle intencií tohto uznesenia odvolacieho súdu, ktorými je so zreteľom
na § 226 O. s. p. prvostupňový súd viazaný, doplnil dokazovanie výsluchmi svedkov pred dožiadaným
súdom Okresným súdom Košice II, a to MUDr. Jána Babíka, MUDr. Jána Orsága, MUDr. Eugena

Frišmana, MUDr. Soni Babjakovej, MUDr. Marýny Kačmarčíkovej a MUDr. Petra Lengyela, ktorí boli
ošetrujúcimi lekármi navrhovateľky a títo i operovali. Svedkovia D., I., M. a V.
-5- 6C 78/2003

uviedli, že úraz pacientky mal štandardný priebeh ako u ostatných detských pacientov, s komplikáciou
infekcie rán, čo je tiež bežný vývin poranenia, resp. uviedli, že si na podrobnosti s pacientkou vôbec

nespomínajú a neboli s ňou v žiadnom kontakte viac rokov.

Z výpovede svedka MUDr. Babíka vyplynulo, že zranenie navrhovateľky predstavovalo popáleniny 2. a
3. stupňa na 3% povrchu tela a vzhľadom na nízky vek navrhovateľky išlo o vážne poranenia. Došlo k
sekundárnej infekcii, následne bola opakovane operovaná 10.4.1998, 29.4.1998, 18.8.2001, 7.8.2002,

9.12.2003 a 13.12.2006, a to z dôvodu, že jazvy nerástli rovnako rýchlo ako pacientka, t.j. aby nedošlo k
zníženiu pohyblivosti dolnej končatiny. Stav navrhovateľky bol stabilizovaný, keď prestala rásť, t.j. okolo
22. roku. Skracovanie jaziev bránilo flexii kolena. Liečba bola bolestivá z dôvodu brúsenia a uvoľňovania
jaziev, čo u malého dieťaťa vyžaduje celkovú anestézu. Starostlivosť o jazvu je doživotná. Priebeh liečby
bol komplikovaný odlúčením od rodičov a opakovaná anestéza má tiež následky. Opakované korekcie

sú u pacientov detského veku z dôvodu rastu bežné i vo vyššom počte. Infekcia vznikla z dôvodu
umiestnenia poranenia v blízkosti genitálií.

Predmetom sporu je náhrada škody na zdraví, ktorú utrpela navrhovateľka dňa 1.4.1998 počas
vyučovacieho procesu a mimoriadne zvýšenie tejto náhrady súdom z dôvodov hodných osobitného

zreteľa.

Podľa § 39 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 223/1998 Zb.z., ktorým sa vykonáva Zákonník práce, za škodu,
ktorá vznikla žiakom základných škôl, základných umeleckých škôl, osobitných škôl a pomocných škôl
pri vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiakov v školských zariadeniach, alebo v

priamej súvislosti s nimi, zodpovedá príslušná škola, prípadne orgán, ktorý školu odborne vedie.

Úraz, ktorý utrpí školák pri plnení príkazu daného učiteľom a súvisiaceho s vyučovaním a výchovou v
škole, je úrazom pracovným. Ak ide o deti školského veku, potom je treba príkazy, zákazy a iné pokyny
k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia nielen vydať a ich dodržiavanie kontrolovať, ale tiež prípadne

urobiť opatrenia, ktoré by porušovaniu zákazu účinne zabránilo (R 111/1967).

Podľa § 190 ods. 1 Zák. práce účinného v r. 1998 (Zák. č. 65/1965 Zb.z.) ak u zamestnanca došlo
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti
úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec

v čase úrazu v pracovnom pomere.

V zmysle § 193 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo
u ktorého sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu
zodpovedá, poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Pre určenie výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo potrebné aplikovať
vyhlášku č. 32/1965 Zb. z. v znení vyhlášky č. 47/1995 Zb.z..

Podľa § 2 ods. 1 Vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení Vyhl. č. 47/1995 Zb. odškodnenie za bolesť sa poskytuje

za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo

-6- 6C 78/2003odstraňovaním jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky.
Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 uvedenej vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie
na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (SSÚ) sa určuje formou jednorázovej
peňažnej sumy podľa vyhl. č. 32/1965 Zb.z. v znení neskorších predpisov . Základom sú stanovené
sadzby s bodovacím systémom, pričom počet bodov, z ktorého sa pri odškodnení vychádza, stanoví
lekár v lekárskom posudku. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa ( § 7 ods. 3
citovanej vyhlášky) môže súd tieto sumy mimoriadne zvýšiť bez akéhokoľvek obmedzenia, najmä bez

ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v zmysle zásad plnej a tým i spravodlivej nápravy.

Podľa§7ods.1,2,3cit.vyhláškyplatnej vr.1998(vyhl.Č.47/1995Zb.z.)výška odškodneniazabolesťa
za sťaženie spoločenského uplatnia sa určuje sumou 30,-Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť

sumu 120 000,-Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36 000,-Sk. V prípadoch
hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
primerane zvýšiť, a to i nad sumu stanovenú v odsekoch 1,2.

Pri ujme na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti a SSU poškodeného. Ide o nároky

nemajetkovej povahy, ktoré sú viazané výlučne na osobu poškodeného. Pri bolestnom sa
odškodňujú bolesti poškodeného pri ublížení na zdraví, pri jeho liečení, ako i pri odstraňovaní jeho
následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje v prípade, ak poškodenie zdravia má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Toto poškodenie sa prejavuje

viditeľným spôsobom (napr. zohyzdením), alebo môže nastať aj v prípade, kde o takéto viditeľné
poškodenie nejde, napr. v obmedzení alebo celkovej strate možnosti voľby povolania, nedostatku
osobného uplatnenia v rodinnom živote, prípadne v kultúrnej alebo v športovej činnosti a pod. Bolesť
sa odškodňuje jednorázovo, pričom za bolesti sa považuje aj sťaženie životnej pohody, ako sú závažné
psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti

z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti.

Celková výška odškodnenia z titulu oboch nárokov je maximalizovaná. Výnimku z tejto zásady obsahuje
ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení noviel, ktoré v prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa
umožňujú súdu odškodnenie primerane zvýšiť, a to bez ohľadu na maximalizáciu výšky týchto nárokov

vyplývajúcich z ust. § 6 ods. 2 vety prvej vyhl. a § 7 ods. 2 vyhl. Pre súd nie je stanovená horná hranica
zvýšenia uvedených náhrad, ale v oboch prípadoch platí zásada, že odškodnenie musí byť primerané
povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia musí
byť primerané aj povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v takom rozsahu, v akom
-7- 6C 78/2003

sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote. Celková výška odškodnenia závisí jednak od
lekárskeho posudku a jednak od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený vo veku poškodenia
zdravia z hľadiska jeho ďalšieho uplatnenia v živote a spoločnosti, a ktoré sú pre neho obmedzené alebo
stratené. Ide najmä o možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom, športovom a spoločenskom

živote. Vždy musí mať súd za preukázané, že ide o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa.

Pokiaľ ide o posúdenie okolnosti, či u navrhovateľky ide o prípad hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci
mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, prvostupňový súd
viazaný intenciami Krajský súd v Bratislave musí konštatovať, že v časti posúdenia sťaženia

spoločenského uplatnenia tomu tak nie je. Krajský súd Bratislava totiž vo svojom zrušujúcom uznesení
uviedol názor, že dokazovaním vykonaným do prvostupňového rozhodnutia zo dňa 9.3.2010 nedošlo
k preukázaniu okolností odôvodňujúcich takéto konštatovanie. Následne nebolo vykonané žiadne
dokazovanie v smere zistenia ďalších skutkových okolností pre posúdenie, či zranenie navrhovateľkyjej spôsobilo trvalé následky obmedzujúce ju v jej spoločenskom, profesionálnom a kultúrnom živote,
resp. návrhy na takéto dokazovanie neboli vôbec produkované. Súd preto konštatuje, že dôvod pre
mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky nie je daný.

Pokiaľideonáhraduzabolesťaposúdenieexistenciedôvodunajejmimoriadnezvýšeniesozreteľomna
okolnostihodnéosobitnéhozreteľa,prvostupňovýsúdbolopäťviazanýnázoromsúduodvolacieho,ktorý
v zrušujúcom uznesení uviedol, že u navrhovateľky o takýto prípad ide, len treba doplniť dokazovanie
na posúdenie primeranosti násobku základného odškodnenia. Doplneným dokazovaním, a to výsluchmi

ošetrujúcich lekárov navrhovateľky, došlo k zisteniu, že u navrhovateľky nešlo o výnimočný prípad oproti
iným detským pacientom, resp. to že v jej osobe nejde o výnimočný prípad vyplynulo zo zistenia, že
ošetrujúci lekári si vo väčšine na ňu nespomínajú. Súd však zohľadnil okolnosť, že k zraneniu došlo v
detskomvekunavrhovateľky,sčímvyhláškaprezákladnéodškodnenienepočíta,zktoréhodôvodutreba
prihliadnuť na potrebu následných operácií z dôvodu rastu, čo u dospelých pacientov nie je dôvodné,
ďalej na zložitejšiu situáciu detského pacienta oproti dospelému z dôvodu odlúčenosti od rodičov.

Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že pre prípad inej lokalizácie zranenia možno dôvodne
predpokladať, že by intenzita infekcie bola miernejšia a teda i proces hojenia rýchlejší a menej náročný
a bolestivý.
Z uvedených dôvodov súd považoval za potrebné rozhodnúť tak, že navrhovateľke priznal 10- násobok

základného odškodnenia za celých 670 bodov bolestného pri sume 30,-Sk za 1 bod.

Opäť vychádzajúc z intencií zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu súd totiž neprihliadol na
odporcom vznesenú námietku premlčania časti nároku navrhovateľky vychádzajúceho z posudkov
z r. 1998, keďže premlčacia doba začína plynúť až ustálením zdravotného stavu. Z doplneného

dokazovania jednoznačne vyplynulo, že všetky opakované operácie neboli robené len z dôvodu
estetického, ale ich potreba vyplynula z dôvodu rastu navrhovateľky, keď v opačnom prípade by mohlo
nastať znefunkčnenie, resp. obmedzenie hybnosti dolnej končatiny, proces hojenia a zdravotný stav
navrhovateľky bol teda ustálený až ukončením jej rastu, t. j. vo veku 22 rokov.
-8- 6C 78/2003

Nárok navrhovateľky v časti bolestného súd preto nepovažuje za premlčaný.

Ohľadom náhrady trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. vzhľadom na len čiastočný
úspech navrhovateľky v konaní. Súd nerozdelil náhradu vzniknutých trov pomerne z dôvodu, že

rozhodnutie o výške plnenia záviselo plne od úvahy súdu, či v prípade navrhovateľky ide o prípad hodný
osobitného zreteľa odôvodňujúci mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia, rovnako pokiaľ ide o násobok základného odškodnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).