Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 28, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/176/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911216448
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7911216448.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: F. Q. T., T..I..N.., so sídlom v P., Ú. 5, IČO: XX XXX XXX,
zast. Advokátskou kanceláriou B. Q., T..I..N.., so sídlom v P., Ú. X, IČO : XX XXX XXX, proti žalovanej
N. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bývajúcej vo L., X. C.. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zast.
opatrovníkom - N. L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej O. V. N. N. T. X., so sídlom
v Y.Š., L. XX, IČO : XX XXX XXX, zast. J.. D. R., advokátom so sídlom v T., V.R.. T. X, o zaplatenie

3.996,71 eura s prísl. o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 27.júna 2012,
č.k. 2C/78/2012-57 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania
vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa

I/ konanie zastavil,

II/ vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania,

III/ vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom konania na strane žalovanej vyslovil, že žalobca
je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej 100 % náhradu trov konania, o výške
ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením,

IV/ rozhodol o vrátení súdneho poplatku z návrhu vo výške 232,87 eura žalobcovi prostredníctvom
daňového úradu príslušného podľa sídla žalobcu po právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p., keďže žalobca
po vydaní platobného rozkazu vzal návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Zároveň
rozhodol o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3,4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v znení neskorších predpisov.

O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm.
c/ O.s.p., keď z procesného hľadiska platí, že síce zastavenie konania zavinil žalobca, ale žalovaná
zastúpenáopatrovníkomsineuplatnilanároknanáhradutrovkonania.Ďalejuviedol,ževedľajšíúčastník
na strane žalovanej zastúpený advokátom si uplatnil nárok na náhradu trov konania, preto súd podľa
§ 146 ods. 2 O.s.p. žalobcu zaviazal na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného, pričom túto náhradu vyjadril podľa § 151 ods. 7 O.s.p. zlomkom s tým, že o výške náhrady

trov konania rozhodne samostatným uznesením.Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zmeniť a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

V odôvodnení uviedol, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania nemožno považovať za účelne
vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, pretože aj keď zákon pripúšťa vstup vedľajšieho
účastníka do konania, žalobca nevidí význam v jeho právnom zastúpení. Zdôraznil, že združenie sa
samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Konaním

vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov
konania a jeho nehospodárnosti a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust.
§ 150 O.s.p.. Poukázal na to, že rozhodnutie o náhrade trov právneho zastúpenia je nepreskúmateľné,
nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so
spisovým materiálom. Vyslovil názor, že v predmetnom prípade nedošlo k naplneniu podstaty právneho
úkonu príprava a prevzatie právneho zastúpenia, keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka nemal

k dispozícii návrh na začatie konania. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 99,79 eura
vrátane DPH.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutomvýrokuakovecnesprávnepotvrdiť.Uviedol,žeprávonazástupcumázrovnakýchdôvodov,

z akých ho má žalobca a navrhol priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že v
množstve súdnych sporov pôsobil jeho vstup pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc
si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal
zastaviť. Uviedol, že sú to práve združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré majú právo v súlade so
zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia
pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách
konania vedľajšieho účastníka (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné v
napadnutom výroku v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia (nielen rozsudku) súdu
prvého stupňa musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku
rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne

závery, ktoré prijal. V rámci právneho posúdenia súd vyloží, ktoré ustanovenia právneho predpisu použil
a ako ich interpretoval.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.) je nielen formálnou

požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo
neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak
v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom
odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť

preskúmateľné.

Tieto požiadavky napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nespĺňa. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajšímúčastníkom na strane žalovanej aplikoval ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., a teda vzhľadom na
skutočnosť, že zastavenie konania zavinil žalobca, zaviazal ho na náhradu trov konania vedľajšieho
účastníka, ktorý vystupoval na strane úspešnej žalovanej.

Aj za situácie, že súd dospel k vyššie uvedenému záveru, bolo jeho povinnosťou skúmať účelnosť
trov vynaložených vedľajším účastníkom, lebo aj v prípade zastavenia konania platí, že úspešnému
účastníkovi možno priznať iba náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Aj keď táto zásada je priamo upravená iba v ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účelnosť vynaložených trov je

zásadou, ktorá platí aj pri aplikácii ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Účelnosť je potrebné skúmať vo vzťahu ku
každému úkonu právnej služby, za ktorý sa žiada priznať odmena.

V posudzovanej veci vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia o trovách konania vo vzťahu žalobcu a
vedľajšieho účastníka treba konštatovať, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne týmito zásadami,
lebo v odôvodnení chýba úvaha súdu a teda vysvetlenie, v čom spočíva účelnosť trov, ktorých náhradu

priznal vedľajšiemu účastníkovi. Odôvodnenie tohto výroku je formulované iba tak, že „súd zaviazal
žalobcu na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, pričom túto náhradu
vyjadril zlomkom podľa § 151 ods. 7 O.s.p. s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným
uznesením“).

So zreteľom na vyššie uvedené, odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. a má za následok nepreskúmateľnosť
uznesenia pre nedostatok dôvodov. Táto vada súčasne znamená odňatie možnosti konať pred
súdom tomu účastníkovi, ktorému nepreskúmateľným uznesením bola uložená nejaká povinnosť (v
prejednávanej veci je to žalobca), lebo mu neumožňuje, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne

využitie svojho procesného práva na podanie odvolania proti nemu (§ 201 prvá veta O.s.p.). Ak je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť, prichádza do úvahy
iba jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/,
ods. 2 O.s.p..

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa uvedeného ustanovenia uznesenie súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zrušil a vec v rozsahu zrušenia
vracia na ďalšie konanie.

Úlohou súdu v ďalšom konaní bude zaoberať sa otázkou, či vedľajším účastníkom uplatnené trovy

konania sú účelne vynaloženými, lebo iba v takomto prípade mu patrí ich náhrada. Súd bude teda
skúmať, či uplatnené trovy boli vynaložené v súvislosti s úkonmi vykonanými v prospech žalovanej a v
súvislosti s právnymi službami, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Ak totiž nepôjde o
takéto úkony, nemožno mu náhradu trov konania za ne priznať.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.