Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 23, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9P/91/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206479
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812206479.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté

deti O.: B., nar. XX.XX.XXXX, W., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, mal. deti bytom u matky, deti
rodičov: matky T. O., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.R. A. XXX, D., a otca M. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M.R. A. XXX, D., t.č. bytom N. XXX, právne zastúpeného Centrom právnej pomoci, so
sídlom Nám. slobody 12, P.O. Box 125, Bratislava 1, IČO: 30 798 841, adresa pre doručovanie Centrum
právnej pomoci - Kancelária Tvrdošín, Školská 165/2, Tvrdošín, maloleté deti zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o návrhu otca na zníženie
výživného na mal. deti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 04.10.2012 sa otec mal. detí M. O. domáhal
zníženia výživného voči maloletým deťom. C. odôvodnil tým, že s odporkyňou sú rodičmi štyroch
nezaopatrených detí - plnoletej A., nar. XX.XX.XXXX, a maloletých B., nar. XX.XX.XXXX, W., nar.
XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX. Rodičovské práva a povinnosti k nezaopatreným deťom boli
naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/98/2008-70 zo dňa 12.06.2008,

právoplatným dňa 25.09.2008, ktorým bolo manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozvedené a bola
schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky a
otec sa zaviazal prispievať na výživu v tom čase mal. A., nar. XX.XX.XXXX, sumou XXX,XX € mesačne,
B., nar. XX.XX.XXXX, sumou XX,XX € mesačne, W., nar. XX.XX.XXXX, sumou XX,XX € mesačne a
B., nar. XX.XX.XXXX, sumou XX,XX € mesačne, t.j. celkovým výživným vo výške XXX,XX € mesačne.
Od XX.XX.XXXX má oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorú vykonával aj v čase
poslednéhorozhodnutiavoveciurčeniavýživnéhonamal.deti,atoaždoXX.XX.XXXX.Vsúčasnosti,od

XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX má pozastavenú činnosť. O zníženie výživného žiada z toho dôvodu, že
na jeho strane došlo k takej zmene pomerov, ktorá zakladá jeho nárok na primerané zníženie výživného,
keďže od XX.XX.XXXX pozastavil prevádzkovanie živnosti z dôvodu nedostatku práce a týmto dňom sa
aj riadne zaevidoval v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom jeho evidencia trvá aj naďalej. Od
XX.XX.XXXXsazároveňzamestnalnazáklade"Q.opracovnejčinnosti"uzamestnávateľa-W.Q.DSX.
so sídlom v C., kde jeho príjem v priemere dosahuje výšku XX,XX € mesačne. N. si stabilné zamestnanie
avšak doposiaľ sa mu nepodarilo uplatniť sa na trhu práce. Od XX.XX.XXXX mu bol priznaný nárok na

poberanie dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi vo výške cca XX,- € mesačne. J. výška jeho
mesačného príjmu je teda len cca XX,- € mesačne, pričom z tejto nie je schopný prispievať na výživu
svojich maloletých (nezaopatrených) detí doposiaľ určenou celkovou sumou XXX,XX € Vo zvyšku je
odkázaný na pomoc svojich blízkych príbuzných a známych (strava, ubytovanie, platenie výživného apod.). O. je povinný vyživovať aj plnoletú (nezaopatrenú) dcéru A., ktorá sa štúdiom v dennej forme
pripravuje na svoje budúce povolanie. Na jej výživu je povinný prispievať sumou XXX,XX €, pričom aj
u nej žiada cestou súdu o primerané zníženie výživného. Na platenie výživného si bol doteraz nútený

požičiavať, pričom k dnešnému dňu nemá na výživnom žiaden dlh. O. situáciu považoval spočiatku za
prechodnú,pretonežiadalozníženievýživnéhohneďpotom,akonajehostranedošlokzmenepomerov,
t.j. už od XX.XX.XXXX. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti ku všetkým štyrom nezaopatreným
deťom a o tieto sa hodlá postarať, avšak súčasná situácia ho výrazne limituje čo do plnenia si tejto
povinnosti. H. výživného nepovažuje za účelové, ale len za prechodný stav, kde bude vynakladať všetku

svoju energiu nato, aby daný stav v čo najbližšej dobe zvrátil. A. na uvedené žiadal navrhovateľ o
zníženie výživného na mal. deti na sumu XX,- € mesačne na každé dieťa počnúc dňom právoplatnosti
rozhodnutia.
B. maloletých v písomnom vyjadrení k návrhu (č.l. XX-XX) žiadala, aby súd návrh otca ako nedôvodný
zamietol. P., že od roku XXXX pracuje pre zamestnávateľa O. odborná škola lesnícka D., pričom za
vykonávanú prácu dostáva minimálnu mzdu. S. spolu s deťmi. C. nemá iný príjem ako výživné a mzdu,

s financovaním domácnosti jej vypomáhajú jej príbuzní. Má mesačné výdavky na plyn XX,- €, elektrinu
XX,- €, nedoplatok XX,- €, vodu XX,- €, nedoplatok XXX,- €, telefón XX,- €, internet XX,- €, strava
XXX,- €, základné hygienické potreby 30,- €, pôžičku od Poštovej banky a.s. 230,- €, cestovné do školy
mal. W. a B. 40,- €, ročne na kúrenie, t.j. tuhé palivo XXX,- €, H. mal. B. 10,- €, školské pomôcky,
učebnice XXX,- €. Za finančné prostriedky z pôžičky od M. banky a.s. v celkovej výške XX.XXX,- € bola

uhradená rekonštrukcia kúpeľne, záchod, kúrenie, kotol a bojler. L. nakupuje nepravidelne, ak ostanú
nejaké peniaze po zaplatení nevyhnutných výdavkov. Má výdavky aj na ich dcéru A. (škola, cestovné a
ostatné bežné výdavky), ktorá žije s nimi v spoločnej domácnosti. Je síce plnoletá, avšak nie je schopná
samostatnesaživiťnakoľkosatohočasuštúdiomnadennejformepripravujenasvojebudúcepovolanie.
Má vedomosť, že navrhovateľ pracuje niekoľko hodín každý pracovný deň, čo nezodpovedá príjmu XX,-

€ (a deklarovanému pracovnému času X hod. denne). H. si nehľadá, pretože trávi pracovné dni prácou
presvojhozamestnávateľa.Nadochádzaniedoprácepoužívamotorovévozidlo,ktoréjezrejmefiremné.
Súdbymalprihliadaťnielennatvrdenienavrhovateľa,aleajnaskutočnosť,žesavzdalmožnostizárobku
podnikaním na živnosť, ako aj na skutočnosť, že si napriek svojim tvrdeniam nehľadá lepšie platenú
prácu. Navrhovateľ je práceschopný a má dobrý zdravotný stav. Býva spolu so svojimi rodičmi a iné

vyživovacie povinnosti ako vyživovaciu povinnosť voči ich deťom nemá.
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 23.01.2013, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľa a odporkyne a listinnými dôkazmi - rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k.
2C/98/2008-70 (č.l. 3-4), výpisom zo živnostenského registra (č.l. 5), potvrdením Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Námestovo o evidencii navrhovateľa v evidencii uchádzačov o zamestnanie (č.l.

6), potvrdením zamestnávateľa otca mal. detí (č.l. 7), rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
C. o priznaní dávky v hmotnej núdzi (č.l. 8), potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. (č.l. 9),
lustráciou v soc. poisťovni (č.l. 17-22), správou zamestnávateľa otca mal. detí (č.l. 33-35), správou soc.
poisťovne (č.l. 36), kópiou daňového priznania navrhovateľa za rok 2011 (č.l. 38-45), potvrdením Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo (č.l. 48-50), správou kolízneho opatrovníka (č.l. 54), spismi

Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2C/98/2008, sp. zn. 1P/125/2009 a sp. zn. 3P/91/2012, listinami
predloženými matkou mal. detí na pojednávaní (č.l. 55-72), ako aj ďalším obsahom spisu.
Otec maloletých na pojednávaní zotrval na svojom návrhu. Uviedol, že návrh podal z dôvodu, že
jeho príjem nedosahuje takú výšku, aby platil výživné v určenej výške. Keď podával návrh bol
nezamestnaný, v súčasnosti pracuje ako predavač. Keď mal živnosť robil sprostredkovateľa v oblasti

predaja autosúčiastok, teda sprostredkovával predaj súčiastok. Živnosť pozastavil lebo majiteľ, pre
ktorého vtedy sprostredkovával predaj, povedal, že prevádzka čo bola v Dolnom I. nevykazovala zisk
a mali svojich zamestnancov, tak že mu už toľko nemôže platiť. Bola to tá istá firma, pre ktorú robí aj
teraz, ale došlo tam k zmene majiteľa, keď predchádzajúci majiteľ predal túto novému majiteľovi. Pre
predchádzajúceho majiteľa pracoval na živnosť, pre súčasného pracuje na základe pracovnej zmluvy.

Iný príjem nemá. Hneď po pozastavení živnosti pracoval pre súčasného zamestnávateľa na základe
dohody o pracovnej činnosti. Je vyučený maliar - natierač. Pracoval aj v tejto oblasti do roku 1997. Hľadal
si prácu aj v tomto odbore, ale nič nenašiel. Rodičovskú dohodu, tak ako bola uzavretá, uzavrel lebo som
si myslel, že sa to zlepší. V súčasnosti býva s rodičmi, na domácnosť im doteraz neprispieval, avšak
keďže v súčasnosti robí bude im musieť prispievať na domácnosť vo výške 40 € mesačne. Mesačne

má výdavky aj na cestovné 73 €, stravu 45 € - 50 €, telefón 29,94 €, kde viazanosť má do 20.05.2013,
nakoľko tento si bral ešte keď mal živnosť, teda na podnikateľské účely. Má aj výdavky na zdravotné
účely tak 10 € mesačne, keď treba ísť ku zubárovi a pod. Za vedenie účtu platí 5 €. Účet má v mínuse164 €. Keď mal živnosť nezarobil toľko, ale výživné vtedy platil z režijných nákladov. Keď mal živnosť
prispieval deťom aj nad rámec výživného, na meniny, narodeniny, Vianoce. Dávali mu na to rodičia.

Matkamaloletýchnapojednávaníuviedla,žesnávrhomnesúhlasí,nakoľkokaždýmesiacsavýdavkyna
deti pohybujú skôr smerom hore. Syn pôjde teraz na lyžiarsky, tam bolo treba zaplatiť 25 €, dcére sa pred
Vianocami pokazili čižmy, bolo jej treba nové, druhej dcére bude treba teraz bundu. Jej priemerný čistý
mesačný príjem je okolo 360 €. V súčasnosti má len jeden príjem, pracuje ako upratovačka. Predtým
sa tam aj ubytovávalo, a teda mala istý príjem aj ako chyžná. V súčasnosti sa tam však už neubytúva

a má príjem len ako upratovačka. Rodinné prídavky poberá stále. Iný príjem nemá. Mesačné výdavky
má 41 € na plyn, elektrická energia 50 €, tam má ešte prísť nedoplatok, voda 20 € paušál mesačne,
nedoplatok za vodu bol 140 €, kúrenie, palivo 400 € ročne, telefón 50 €, z toho dobíja deťom podľa
potreby, internet 15 €, káblovka 5 €, rozhlas a televízia 4,64 €, cestovné synovia spolu 40 €, dcéra A. 40
€, úver v Poštovej banke 230 €, ZRPŠ 10 € na rok dcéra B., syn B. a W. spolu XX € a A. XX €. Potom
sú tam ešte jednorazové výdavky na deti, keď je potrebné kúpiť niečo do školy - zošity, knihy. Na stravu

má výdavky asi 300 € mesačne. Žije s deťmi a priateľom v dome. Priateľ pracuje u W. B. v T.. Prispieva
jej na domácnosť podľa možností tých 100 € až XXX € mesačne. Má tiež vyživovaciu povinnosť voči
dvom deťom. Pomáhajú im aj jeho rodičia. Priateľ má minimálnu mzdu, jeho deti sú vo veku 6 rokov a 9
rokov. Účet v banke má tiež v debete. Synovia majú akné, majú predpísaný H. - vodičku, dopláca spolu
12 €. Vodička im vyjde tak na mesiac. Syn B. teraz išiel na odber krvi, lebo mu to neprechádza, tak tam

bude asi treba ešte ďalšiu liečbu. Q. B. má tiež problémy s akné. Otec nad rozsah určenej vyživovacej
povinnosti neprispieva, v minulosti kúpil deťom len pár vecí.

Otec mal. detí k výpovedi matky uviedol, že pokiaľ ide o dom, kým žili spolu, tak sa dom prerobil, vymenili
sa okná, vstupné dvere. Platili vtedy za plyn menej a ešte mali aj preplatky. Matka detí pritom kúri ešte

aj tuhým palivom. Jeho rodičia majú na kúrenie omnoho nižšie výdavky, pričom vykurujú dve podlažia
a ešte aj jeho izbu.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že zníženie výživného nie je v záujme mal. detí. Výživné bolo určené v
roku 2008 kedy deti chodili na základnú školu, v súčasnosti najmladšia B. je na druhom stupni ZŠ v 9.
ročníku, dvaja synovia sú na strednej škole a najstaršia dcéra A. na nadstavbovom štúdiu. H. sa teda

pomery na strane mal. detí vzhľadom na ich vek a štúdium. Rodičovská dohoda bola uzavretá v roku
2008 kedy otec mal. detí už dva roky podnikal, a teda museli vedieť aké sú skutočné príjmy zo živnosti.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/98/2008 mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného
súdu Námestovo č.k. 2C/98/2008-70 zo dňa 12.06.2008, bolo manželstvo účastníkov konania (rodičov
maloletých detí) rozvedené a zároveň bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli mal.

deti A., B., W. a B. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec maloletých sa zaviazal prispievať na
výživu mal. A. sumou XXX,XX € (X.XXX,- Sk), mal. B. sumou XX,XX € (X.XXX,- Sk), mal. W. sumou
XX,XX € (3.000,- Sk) a mal. B. sumou XX,XX € (2.500,- Sk) mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky maloletých. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.09.2008. Zo spisu vyplýva, že v
čase uzavretia rodičovskej dohody bola matka zamestnaná na Strednom odbornom učilišti lesníckom,

D. ako upratovačka a zároveň vykonávala prácu aj vo vedľajšej pracovnej činnosti ako upratovačka -
ubytovanie na SOU T. s priemerným mesačným príjmom 338,52 € (10.198,17 Sk, hl. pracovný pomer) +
55,33 € (1.666,75 Sk, vedľajší prac. pomer). Otec maloletých pracoval ako samostatne zárobkovo činná
osoba v oblasti predaja autosúčiastok, kde za rok 2006 dosiahol podľa daňového priznania priemerný
čistý mesačný príjem 308,17 € (9.284,- Sk), za rok 2007 priemerný čistý mesačný príjem 327,91 €

(9.878,50 Sk). Pokiaľ ide o výdavky, tieto v rozvodovom konaní špecifikované neboli. Mal. deti v tom
čase navštevovali základnú školu v B., mal. B. 6. ročník, mal. W. 5. ročník a mal. B. 4. ročník.
Naposledy bolo o výživnom na mal. deti O. rozhodované v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 1P/125/2009.
Zo spisu na danú vec sa vzťahujúceho mal súd preukázané, že otec sa návrhom podaným dňa
24.04.2009 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči maloletým z dôvodu, že zo svojho príjmu

nestačil pokryť rozsudkom určené výživné 12.000,- Sk mesačne nakoľko podaním daňového priznania
zistil, že z jeho príjmov za rok 2008 mu vychádza priemerný mesačný príjme 9.254,- Sk (398,33
€), pričom pri schvaľovaní rodičovskej dohody predpokladal, že jeho príjem sa zvýši. Okresný súd
rozsudkom č.k. 1P/125/2009-91 zo dňa 20.11.2009 návrh otca na zníženie výživného zamietol. Súd
pritomvychádzalzozistenia,ženedošloktakejzmenevpomerochotcamal.detí,ktorábyodôvodňovala

zmeniť výšku výživného. Otec mal. detí bol naďalej živnostníkom, podľa daň. priznania za rok 2008
bol jeho čistý mesačný príjem cca 306,40 €. Priemerný čistý mesačný príjem matky bol v hlavnom
pracovnom pomere 284,93 € a vo vedľajšom 41,90 €. Matka ako výdavky uviedla výdavky na plyn 59,42
€, el. energiu 28,21 €, splátka pôžičiek spolu 41,83 €, školská strava pre deti 75,05 €, polročné výdavky- vodné a stočné 84,55 €, nedoplatok na el. energii 54,93 €, káblová televízia 36,84 € a raz ročne daň z
nehnuteľnosti a poplatok za odpad 41,51 €. B. bývala spolu s mal. deťmi v rodinnom dome, otec býval
spolusosvojimirodičmivichrodinnomdome.Rozsudok,vočiktorémuotecmaloletejpodalodvolaniebol

potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoP/3/2010-106 zo dňa 28.01.2010, právoplatným
dňa 13.03.2010.
Z výpisu zo živnostenského registra (č.l. 5) mal súd preukázané, že otec mal. detí mal
oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti od 15.06.2006 s predmetom podnikania
sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, obchodná činnosť v rozsahu voľnej živnosti,

maliarske a natieračské práce a služby osobného charakteru - vodič, pričom od 01.03.2012 do
28.02.2013 mal činnosť vo všetkých predmetoch podnikania pozastavenú.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo (č.l. 6) mal súd preukázané, že otec mal.
detí bol do 01.03.2012 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo (č.l. 8) ako aj potvrdenia (č.l. 9) vyplýva,
že otcovi mal. detí bola preddavkovo priznaná dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávky od 01.04.2012

v sume 41,78 €
Z potvrdenia zamestnávateľa otca mal. detí W. Q. DS X., C. (č.l. 34) vyplýva, že otec maloletých mal
uzavretú dohodu o pracovnej činnosti od 01.03.2012, kde jeho priemerný čistý mesačný príjem za
obdobie od 3/2012 do 11/2012 predstavoval 28,71 €.
Z kópie daň. priznania otca mal. detí za rok 2011 (č.l. 37-45) vyplýva, že otec mal. detí v roku

2011 dosiahol príjmy z podnikania 9.786,07 €, výdavky predstavovali 7.215,62 €, teda základe dane
predstavoval sumu 2.570,45 €, pričom navrhovateľovi nevznikla daňová povinnosť. Vychádzajúc zo
základu dane 2.570,45 € potom priemerný čistý mesačný príjem otca v roku 2011 predstavoval 214,20 €.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo (č.l. 49) vyplýva, že matka mal. detí
poberá prídavky na štyri nezaopatrené deti spolu v sume 90,16 € mesačne.

Podľasprávykolíznehoopatrovníka(č.l.54)matkamaloletýchbývaspolusmal.deťmivrodinnomdome,
ktorý je plne zariadený s potrebou rekonštrukcie. Pracuje na SOŠ T. v D. ako upratovačka. Hradí všetky
výdavky spojené s domácnosťou a starostlivosťou o deti. Spláca pôžičku, ktorú si zobrala na kúpu pece,
bojlera a prerábanie kúpeľne v sume 230,- € mesačne. V spoločnej domácnosti žije priateľ matky, ktorý
prispieva do domácnosti podľa finančných možností. Zamestnaný je vo firme B. T. ako vodič kamiónu. Je

rozvedený a plní si vyživovaciu povinnosť na dve maloleté deti. A., nar. XX.XX.XXXX, je študentkou 1.
ročníka nadstavbového štúdia SOŠ polytechnickej v Q. - I., odbor potravinárstvo. Poplatok za cestovné
je 40,- € mesačne, ZRPŠ 13,- €, učebné pomôcky cca 50,- €, poplatok za exkurziu 13,- €. Mal. B., nar.
XX.XX.XXXX, je študentom 2. ročníka SŠ C. - odbor stolár. M. za cestovné 20,- € mesačne, H. XX,-
€, má kožné problémy - výdavky 12,- € mesačne. Mal. W., nar. XX.XX.XXXX, je študentom 1. ročníka

SŠ C. - odbor propagačná grafika. A. na cestovné 20,- € mesačne, ZRPŠ 12,- €, študijné pomôcky cca
100,- € jednorázovo. Potreboval by k štúdiu počítač. Má kožné problémy - výdavky 12,- € mesačne. Mal.
B., nar. XX.XX.XXXX, je žiačkou 9. ročníka ZŠ M. B. v D.. A. na školu - ZRPŠ XX,- €, učebné pomôcky
XX,- €, monitor X,- €. Má kožné problémy, poplatok za lieky cca X,- € mesačne. B. sa vyjadrila, že otec
hradí výživné pravidelne v sume XXX,- € mesačne. C. rámec výživného neprispieva. Od apríla XXXX sa

s deťmi nekontaktuje. L. býva v rodičovskom rodinnom dome, kde má pre seba vyhradenú vlastnú izbu.
V spoločnej domácnosti žijú jeho rodičia a XX-ročný brat, ktorý je na invalidnom dôchodku. B. opatruje
brata a poberá opatrovateľský príspevok. L. mal. detí pracuje v predajni DS X. v Q. I. ako predavač
od XX.XX.XXXX. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. M.
dávku v hmotnej núdzi v sume XX,XX € mesačne. J. obdobie nezamestnanosti pracoval v predajni DS

X. v Q. Kubíne na dohodu.
Z potvrdenia o príjme predloženého matkou na pojednávaní (č.l. 55) vyplýva, že matka je zamestnaná
v O. jej príjem za november 2012 predstavoval v čistom 346,19 €.
Zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3P/91/2012 z potvrdenia o ukončení podnikania vyplýva,
že otec maloletých dňom 12.01.2013 ukončil podnikanie.

Z pracovnej zmluvy (č.l. 54-57 spisu 3P/91/2012) vyplýva, že otec maloletých dňa 02.01.2013 uzavrel
pracovnú zmluvu so zamestnávateľom W. Q. DS X., Námestovo s nástupom do zamestnania dňa
03.01.2013, s dohodnutou mzdou vo výške 406,- € mesačne, pričom pravdepodobný príjem v roku 2013,
ktorý bude poukazovaný na účet otca by mal byť 340,- € mesačne.
Na základe vykonaného dokazovania (výsluchom účastníkov konania, ako aj oboznámením listinných

dôkazov), dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam, ktoré nasledovne právne kvalifikoval:
Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti niesú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Hmotnoprávnou podmienkou zmeny rozhodnutia, príp. dohody o výživnom je skutočnosť, že na strane

povinnej alebo oprávnenej osoby došlo k zmene pomerov. Nejde pritom o akúkoľvek zmenu, ale len
o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné stanovené v predchádzajúcom rozhodnutí
už nezodpovedá zmenenej situácii, a to tak na strane osôb k výžive povinných, ako aj na strane
osoby výživou oprávnenej. Je preto potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného. Tieto okolnosti však môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti

len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť
odôvodnená buď subjektívne (okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného), alebo
objektívne (vývojom životných nákladov). Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata alebo
získanie výhodnejšieho zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej alebo zánik existujúcej
vyživovacej povinnosti, zhoršenie alebo zlepšenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného

sú takýmito okolnosťami napr. strata alebo nadobudnutie schopnosti (čiastočnej alebo úplnej) živiť sa
sám,zmenamajetkovýchpomerovapod.Ažvprípade,akmásúdpreukázané,žesapomeryúčastníkov
zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že by od posledného rozhodovania o výživnom voči
mal. deťom O. zo strany otca došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.

Pokiaľ ide o príjmy a výdavky na strane otca maloletých, k výraznej zmene (okrem obdobia od
01.03.2012 do 02.01.2013 kedy bol otec evidovaný na úrade práce, jeho príjem predstavoval len príjem
z dohody o pracovnej činnosti a dávky v hmotnej núdzi spolu vo výške cca 70,- €) oproti obdobiu kedy
bolo naposledy rozhodované o výživnom na mal. deti (vo veci sp. zn. 1P/125/2009) nedošlo. Pokiaľ ide
o príjmy otca, otec v čase posledného skúmania pomerov pracoval ako SZČO s priemerným čistým

mesačným príjmom 398,33 € (vychádzajúc z daň. priznania za rok 2008), pričom v súčasnosti pracuje
na základe pracovnej zmluvy s dohodnutou mesačnou mzdou 406,- € brutto, pričom v čistom bude
predstavovať príjem otca cca 340,- €. Oproti poslednému obdobiu tak pokles v príjmoch predstavuje
cca 60,- € (oproti obdobiu kedy bola uzavretá rod. dohoda pritom pokles len o cca 15,- €), ktorý pokles
nie je takou podstatnou zmenou, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Otec rovnako ako v čase

posledného rozhodovania o výživnom býva spolu so svojimi rodičmi v rodičovskom dome, ktorým zatiaľ
na domácnosť neprispieva. Pokiaľ ide o výdavky otca, výdavky na stravu, telefón ako aj cestovanie mal
otec i v čase posledného rozhodovania o výživnom.
K podstatnej zmene pomerov nedošlo ani na strane matky maloletých, ktorá je naďalej zamestnaná
na SOŠ lesníckej v D., s priemerným čistým príjmom 360,- € (v čase predchádzajúceho rozhodovania

predstavoval príjem matky cca 327,- €). M. ide o výdavky, tieto sa tiež výrazne nezmenili, pribudla splátka
pôžičky vo výške 230,- € mesačne. M. bola táto pôžička použitá na rekonštrukciu kúpelne, zakúpenie
bojlera a pece, nemožno pritom konštatovať, že by išlo o neúčelné vynaloženie nákladov, keď tieto boli
potrebné pre zabezpečenie štandardnej životnej úrovne nielen matky ale aj mal. detí, ktoré s matkou
žijú v spoločnej domácnosti. O. s matkou a mal. deťmi žije v spoločnej domácnosti priateľ matky, ktorý

však na domácnosť prispieva, a teda podieľa sa na úhrade svojich vlastných výdavkov, a teda nemožno
konštatovať, že by matka bez akejkoľvek náhrady poskytovala výživu inej osobe. M. ide o ostatné
výdavky matky, tieto sa v podstate nezmenili.
M. ide o podstatnú zmenu pomerov, túto však možno vidieť na strane mal. detí, ktoré v čase posledného
určenia výživného (teda nie rozhodovania o výživnom). V čase posledného určenia výživného mal. B.

a W. navštevovali základnú školu (6. a 5. ročník), pričom v súčasnosti navštevujú už strednú školu
(2. a 1. ročník), s čím sú nevyhnutne spojené vyššie výdavky pokiaľ ide o štúdium, cestovanie, ale aj
stravu (vzhľadom na vyšší vek detí) a ostatné základné potreby. U. mal. B. v čase posledného určenia
výživného bola na prvom stupni základnej školy, v súčasnosti je už v deviatom ročníku, pričom i zmenastupňa základnej školy je v zmysle ustálenej judikatúry považovaná za dôvod pre zvýšenie výživného,
keď pokiaľ ide o mal. B. k zvýšeniu výdavkov došlo i v súvislosti s fyziologickými zmenami v dôsledku
dospievania. A. mal. deti pritom majú zdravotné - kožné problémy, v súvislosti s dospievaním, ktoré v

čase posledného určenia výživného neboli dané a ktoré si rovnako vyžadujú zvýšené výdavky. Je teda
možné konštatovať, že na strane mal. detí došlo k zmene pomerov, ktorá by, v prípade zmeny pomerov
na strane otca, odôvodňovala skôr zvýšenie výživného, nie naopak.
Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd potom dospel k záveru, že na strane výživou
povinných ako aj výživou oprávnených osôb nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala

zníženie výživného, preto návrh otca na zníženie výživného zamietol. M. otec mal. namietal, že v čase
uzavretia rodičovskej dohody predpokladal, že jeho príjmy budú vyššie, k čomu však nedošlo, súd
poukazuje na skutočnosť, že v konaní o zvýšení či znížení výživného nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť pôvodného rozhodnutia o výživnom, ale len či došlo k podstatnej zmene pomerov oproti
predchádzajúcemu rozhodnutiu. M. ide o majetkové pomery rodičov, v tejto súvislosti súd poukazuje
tiež na skutočnosť, že otec maloletých nemá deti v osobnej starostlivosti, túto zabezpečuje matka, preto

otec má viac možností zabezpečiť si zvýšenie príjmu, prípadne i nájdením si ďalšej práce, aby mohol
dostáť svojim záväzkom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § X46 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez
návrhu, nakoľko v danej veci ide o veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré súd môže začať aj bez

návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z
rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).