Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010246
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812010246.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Vandy Mikulášovej a členov

senátu P. X. a Ing. H. F., v trestnej veci proti obžalovanej O. W., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
3 písm. a/Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.01.2013 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, slobodnú, kuchárku, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

dňa 12.01.2010 v Námestove, v rámci predbežného vyšetrenia v dedičskom konaní po nebohej Y. W.,

zomrelej XX.XX.XXXX, vedenom Okresným súdom Námestovo pod. sp. zn. 2D XXX/XXXX, predložila
notárovi- súdnemu komisárovi Mgr. H. I. potvrdenie Obce T. o tom, že poručiteľka žila v spoločnej
domácnosti s obvinenou a jej rodinnými príslušníkmi H. W. a Y. W. najmenej po dobu jedného roka, hoci
si bola vedomá, že uvedené nie je pravda a že s menovanou žila pred jej smrťou v spoločnej domácnosti
len štyri mesiace, následne bola na základe uvedeného potvrdenia pojatá do konania spolu s rodinnými
príslušníkmi H. W. a Y. W. ako dediča podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka o osvedčením o
dedičstve Okresného súdu Námestovo zo dňa 02.08.2010, sp. zn. 2D XXX/XXXX bolo O. W. potvrdené

nadobudnutievšetkéhomajetkuporučiteľkyvčistejhodnote101.930,57Eur,hociporučiteľkaumrelabez
zanechania závetu a bez zákonných dedičov, čiže jej majetok mal. podľa § 462 Občianskeho zákonníka
pripadnúť štátu, čím spôsobila Slovenskej republike- C. úradu Z. a U. škodu vo výške 101.930,57 Eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l a

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. j/Trestného zákona a
§ 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa§51ods.1Trestnéhozákonasúdurčujeskúšobnúdobusprobačnýmdohľadomna2/dva/roky.Podľa § 51 ods. 4 písm. g/Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanej povinnosť podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku o d k a z u j e poškodenú stranu Slovenskú republiku, C. úrad
Z. a U. L. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 03.08.2012 na O. W. obžalobu pre zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie

uvedené.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní nechcela s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobila vyhlásenie, že je nevinná.

Vo svojej výpovedi uviedla, že Y. W. bola jej stryná. Žila s ňou od malička. Uviedla, že keď sa stryná
vydala, tak s manželom bývali u nich. Potom sa odsťahovala ku mame, ale naďalej mali gazdovstvo u
nich. Keď jej manžel zomrel mala 50 rokov, stále bola mobilná s tým, že ona jej zabezpečila pohreb,
urobila kar a ešte tri mesiace po jeho smrti u nej spávala. Taktiež jej pomohla s pohrebom jej mamy. Asi
dva roky pred svojou smrťou chodila k nim 3 až 4 krá do týždňa a prespávala u nich. Keď bola v júni

roku 2009 na dovolenke v Grécku tak jej volala mama, že stryná ochorela. Keď ju prepustili tak znovu o
nejaký čas ju hospitalizovali s tým, že v nemocnici bola 2 alebo 3 týždne. Po prepustení jej povedala, že
by už chcela bývať u nich nastálo s tým. Ona sama nemá rodinný dom, býva s mamou u svojho brata.
Brat súhlasil s tým, aby stryná u nich bývala. Mala vlastnú izbu v ktorej s ňou spávala. Pomáhala im pri
bežných kuchynských úkonoch, prikúrila, kúpila uhlie a taktiež jej každý mesiac dávala 50,- Eur na chod

domácnosti. Pred tým ako bola hospitalizovaná v nemocnici tak viac krát do týždňa u nich prespávala,
pretože sa sama bála. V podstate keď šla z Trstenej z roboty tak sa pre ňu zastavila, šli k nim domov
navečerali sa, pomodlili sa a potom sa rozprávali. Ráno zase šla domov. V dome kde bývala nemala
sociálne zariadenie. Vyjadrila sa, že ,má vedomosť o tom, že k nej chodili W. ale za všetko im platila.
Ešte aj za to čo jej doniesli do nemocnice. Bola hospitalizovaná dva krát. Prvý krát bola hospitalizovaná

v máji 2009 a druhý krát v júni 2009. V tom medzi období medzi hospitalizáciami bývala doma. Podľa
nej u W. nebývala. U nich doma prespávala 3 až 4 krát do týždňa s tým, že vždy keď šla z roboty ju našla
doma. Ďalej uviedla, že jej pohreb vybavovala ona. Následne ju predvolal Mgr. H. I., ktorý jej povedal,
že nie je v príbuzenskom pomere s nebohou, ale keď mu vysvetlila, že s nebohou bývala v spoločnej
domácnosti tak jej dal nejaký papier zo zákona a povedal jej, že kto jej to potvrdenie o spoločnom bývaní

bude dávať tomu to má dať. Uviedla, že ona netúžila po jej majetku, ale kto by sa bol staral o jej dušu,
pomníky a kto by dával na omše. Uviedla, že v rámci dedičského konania zdedila všetko. Na vkladnej
knižke bolo 290.000,- Sk s tým, že pred dedičským konaní keďže spolu disponent na vkladnej knižke
bola pani W. jej túto šla odniesť k nim, pretože jej povedali, že keď sa tie peniaze vyberú tak, že sa
nebudú v rámci dedičského konania oplácať. W. ich síce vybrala, ale jej ich nedala. Tieto peniaze boli

zahrnuté do dedičstva. Z peňazí ktoré zdedila ale neboli to tie na vkladnej knižke dala urobiť strechu a
vymenila okná na dome v ktorom bývala pred tým pani Y. W.. Boli aj iné vkladné knižky s tým, že dokopy
to bola finančná hotovosť vyše milióna korún.

Svedok W. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o nebohú sa starali aspoň 20 rokov, s tým, že

po smrti jej manžela jej pomáhal pri výmene omietky na dome. Taktiež vymetal rúry v dome. Rok pred
smrťou bola chorľavejšia a keďže oni majú obchodík, na raňajky mala vždy čerstvé pečivo, salámu a
dva až tri krát do týždňa jej dávali obed a v nedeľu to bolo pravidlo. Keď chcela ísť v zime do kostola, tak
jej musel odhádzať chodník. Ona stále žila v tom domčeku a on so svojou ženou ju navštevovali každý
deň. Ráno prišiel s raňajkami, porozprávali sa. Taktiež jej chystal drevo a uhlie s tým, že keď už potom

bola chorľavá chodil jej kúriť. Mala problémy so zrakom. V domčeku aj spávala. Asi pol roka pred tým,
ako šla do nemocnice bola u nich. Sama si uvedomovala, že do nemocnice musí ísť, ale povedala im, že
si musí vybaviť veci. Aké konkrétne, to nevedel. Potom keď sa vrátila z nemocnice si len prišla k nim pre
kľúče a šla ku W.. Povedala, že svoj zámer ísť k nám nezmenila ale že ju oni majú za čo chovať. Uviedol,
že má vedomosť o tom, že po smrti svojho manžela na nich zanevrela, nakoľko jej pobrali majetky. Ešte

3 týždne pred smrťou im povedala, že ona ani závet nezmenila a že keď ju budeme chcieť zobrať, žepríde k nim. Dom pani W. je štvrtým domom od nich. Čo sa týka platenia za práce napr. keď si kúpila
buky zaplatila za ne ale už za prenájom traktora platil on. Hovorila mu, že aj by mu nejaké peniaze dala
ale že aj tak mu všetko ostane. Pred tým než šla do nemocnice mal vedomosť o tom, že má nejaké

peniaze. Potom ako zomrela už prístup k nim nemal.

Svedkyňa O. W. sa ku skutku vyjadrila, že o nebohú sa starali do júna 2009. Bývala sama, slabo videla
a oni jej nosili jej raňajky, obedy, chystali drevo, uhlie. Neskôr jej už manžel chodil aj kúriť. Prvý krát bola
hospitalizovaná v apríli 2009. Vedela o tom, že bude musieť ísť do nemocnice a povedala im, že keď sa

vráti, že pôjde k nim. Vtedy ju zašikovala domov, nakoľko si potrebovala vybaviť nejaké veci. Nechala jej
kľúče s tým, že z nemocnice pôjde k nim. Boli ju navštíviť aj v nemocnici a keď sa vrátila, tak sanitkár
prišiel k nim a povedal, že vezie babku a že ho poslala pre kľúče. Keď prišla ku sanitke, tak sa jej pýtala,
že prečo nejde k nim. Povedala jej, že ide do W., že ju majú začo chovať. Uviedla, že vie o tom, že W.
sa o ňu nestarali. Ona na nich nadávala, preklínala ich. Vyjadrila sa, že niekedy v novembri si všimla,
že, že je v dome a keď šla po ceste, tak sa jej pýtala, keďže počula všelijaké reči, že čo jej urobili keď

o nich tak hovorí. Povedala jej , že ona nič také nikomu nepovedala s tým, že platí všetko tak, ako sa
dohodli. Uviedla, že sa pamätá, že v roku 2005 spísala závet, ktorý ona aj videla. Nebohá jej povedala,
že ak oni nenechajú, tak k nim príde. Ďalej uviedla, že po smrti manžela Y. W., jeho majetok prešiel na
W.. Vravievala, že majetok jej zobrali a ju nechali tak. Peniaze za robotu im nedával, nakoľko vravela,
že aj tak všetko ostane im. Platila si iba bežné veci. Uviedla, že mala vedomosť, že nebohá mala viac

vkladných knižiek. Na jednej z nich bola spoludisponentom. Ona sama povedala, že je to preto, že keby
sa niečo stalo, tak aby to nešlo v prospech štátu a aby oni niečo mali.

Svedkyňa N. W. sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že o pani W. sa starali W.. Mama tu obžalovanej
ju chodila občas navštevovať ale vždy tam bol niekto od W.. Chodievala aj k nim a vravela, že strynú by

mal niekto k sebe zobrať, aby ten majetok nezobrali W. ale W.. Nebohá nemala rada rodinu W., pretože
po smrti jej manžela jej zobrali majetky a nebolo ani dedičské konanie. Z akého dôvodu šla po návrate
z nemocnice bývať ku W., to nevedela.

Svedok Y. W. sa ku skutku vyjadril, že nebohá po návrate z nemocnice už bývala u nich. Aj pred tým

u nich prespávala. Spolu s manželom predtým mali u nich kravu, slaninu. Prakticky všetko a taktiež u
nich aj prespávali. Ešte v čase, keď nebohá vládala tak jej s robotami chodili pomáhať nebohí X.. Potom
chodila k večer k nim prespať a ráno chodievala domov. Keďže sa o ňu nestaral, na nič si neuplatňuje
nárok

Svedkyňa V. W. sa vyjadrila, že o pani Y. W. sa starali W.. Nevedela to presne, ale 10-15 rokov. Keďže
jej videla rovno do okien, vídavala ich, ako jej chodili vymetať pec, chystať a čistiť chodníky. Pán W. tam
chodil aj v noci. Čo sa týka rodiny W., vyjadrila sa, že ako rodina sú dobrá ale nevidela, že by sa o
nebohú starali. Až potom keď sa vrátila z nemocnice, tak si ju okolo 20. júla zobrali domov.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa Mgr. T. Y., ktorá vypovedala, že si pamätá, že
obžalovanej vydávala potvrdenie o tom, že nebohá Y. W. žila s nimi v spoločnej domácnosti rok pred
svojou smrťou. Toto potvrdenie jej vydala na základe vedomostí. Vykonávala funkcii starostky obce 8
rokov. V obci vykonávali práce na komunikáciách a pani W. vídavala a u nich sedávať na dvore. To, že
vydalapotvrdenie,ženebohásnimižilarokvspoločnejdomácnostibolodanétým,ževykonávalafunkcii

starostky 8 rokov. Po obci chodila a viac krát ju tam videla Vzhľadom na rozpory vo svojich výpovediach,
bolananávrhprokurátoraprečítanáčasťzápisnicezprípravnéhokonaniazodňa05.01.2012asvedkyňa
sa k rozporom vyjadrila, že si až na hlavnom pojednávaní spomenula, že nebohú vídavala sedávať u
W. na lavičke. Pani W. jej povedala, že to potvrdenie potrebuje pre účely dedičského konania, keďže
pani W. zaobstarala pohreb.

Svedkyňa Y. Y. sa vyjadrila, že pani W. pred smrťou bývala u W.. Bolo je tam veľmi dobre, pretože keď
bývala sama cítila sa opustená. Vie o tom, že v nemocnici prosila pani O. W., že už nechce bývať sama.
Nepamätala sa na presné obdobie, kedy tam bývala, ale určite to bolo do jej smrti. Z nemocnice išla
rovno k nim. Nebohá sa jej sťažovala, že W. už nemajú na ňu toľko času, lebo podnikajú. Bola u nich

deň predtým, ako šla do nemocnice. Ona sa už sama nedokázala obriadiť, nemala doma sprchu ani
vaňu. W. nemali na ňu čas a ona sa preto pred lekármi cítila veľmi zle, že je špinavá. S nebohou spolu
20 rokov robili. Preto jej chodila aj s druhou kolegyňou gratulovať, keď mala okrúhliny, meniny. Taktiež
ju so súhlasom W. boli u nich pozrieť a hovorila jej, že je veľmi spokojná, že dovtedy nič také nezažila.Taktiež jej hovorila, že ona všetko dá tomu, kto ju do smrti dochová. Ona u W. žila po svojom návrate
s nemocnice. Predtým žila sama a starali sa o ňu W.. Ona už sama cítila, že nestíhajú starostlivosť o
ňu. V podstate bola na suchej strave a predsa starší človek potrebuje inú stravu. Keby mala stále takú

starostlivosť ako u W., bola by sa dožila vyššieho veku. Nevedela o tom, že by sa O. W. starala o nebohú
predtým, ako šla do nemocnice. W. šli k nej na návštevu aj jej upiekli na sviatky aj napr. keď zabíjali tak
jej doniesli ale W. sa o ňu starali viac. Starostlivosť Kosmeľovcov nebola každý deň.

Svedok U. P.ńák na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je sused W. a vie o tom, že pani Y. W. po návrate

z nemocnice bývala u nich a aj u nich zomrela. Ešte predtým tam bývala aj so svojím manželom. Mali
tam gazdovku. Potom bývala v dome so svojou mamou a potom po návrate z nemocnice bývala u W..
Vyjadril sa, že W. užíval jej pôdu s tým, že si myslel, že keď to užíva, bude to patriť jemu. Až raz sa
šiel spýtať pani W., že keď to nepotrebuje aby mu ten pozemok predala, ale viac krát mu povedala, že
ešte rozhodnutá nie je, ale že to dá tomu, kto jej dá poslednú šálku vody. Toto mu povedala dva krát.
Predtým než šla do nemocnice, bývala sama. Chodil tam W., ale ona hovorila, že za všetky služby,

ktoré jej urobil mu zaplatila.

Svedkyňa H. P. sa ku skutku vyjadrila, že pani W. po návrate z nemocnice bývala u W. a ona ju tam
chodilanavštevovať,pretoževtomčasekeďbolaonavnemocnicimalaajonavnemocnicisvojusestrua
pani W. sa vyjadrila, že ako je sestre dobre, keď ju má kto prísť pozrieť. Aj pred tým než bola v nemocnici

u nich prespávala. Cez deň ju O. W. odviezla aj doviezla do domčeka a potom ku nim.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok Mgr. H. I., ktorý sa vyjadril, že na základe predbežného
šetrenia bol predvolaný obstarávateľ pohrebu nebohej čo v tomto prípade bola pani W.. Vypočul ju, zistil
aktíva a pasíva dedičstva a taktiež zisťoval okruh dedičov. Po vysvetlení situácie ju poučil o spolužijúcich

osobách o možnosti ich dedenia. Nik iný sa do okruhu dedičov neprihlásil a keďže tá nebohá pani bola
pracovníčkou obecného úradu nemal žiadne pochybnosti a už vôbec nie podozrenie, že by tam mohlo
dôjsť k podvodu. Dedičstvo spolužijúcej osoby je zriedkavým prípadom. V prípade sporovej záležitosti to
rieši súd. Pravdepodobne potvrdenie z obce T. zabezpečila pani W.. Kto ho predložil to si nepamätal, ale
zrejme ona, keďže iba s ňou bol v kontakte. Keďže ide o nesporové konanie je tam určitá dôvera medzi

dedičmi a notárom a on nemôže ich tvrdenia nejakým spôsobom spochybňovať. V prípade akejkoľvek
pochybnosti sa nemajú takéto potvrdenia vydávať.

Súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátora prečítal zápisnice o výsluchu svedkov Ing. T. P.
a svedkyne JUDr. Q. L. z ktorých vyplynuli iba skutočnosti ohľadom náhrady škody

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov a to osvedčenia
o dedičstve 2D XXX/XXXX, lekárskej správy, uznesenia Okresného súdu Námestovo 2D XXX/XXXX
zo dňa 10.12.2009, oznámenia o úmrtí, poverenia Okresného súdu Námestovo, potvrdenia o lustrácií
poručiteľa v notárskom centrálnom registri závetov, predvolania na predbežné šetrenie, zápisnice o

predbežnom vyšetrení, potvrdenia obce T., žiadosti notára o vyhotovenie PK lustra, žiadosti o podanie
informácie, žiadosti o výpis účtu majiteľa cenných papierov, súhlasného vyhlásenie všetkých dedičov
o všeobecnej cene nehnuteľností, fotodokumentácie, potvrdenia Slovenskej sporiteľne, správy VÚB
Banky, správy Centrálneho depozitára CP SR, doplnenia žiadosti, výpisu účtu majiteľa, žiadosti o
vyhotovenie PK lustra, poverenia Okresného súdu Námestovo, rozhodnutia Okresného súdu Dolný

Kubín D XXX/XX zo dňa 24.11.1995, rozhodnutia Štátneho notárstva Dolný Kubín D XXX/XX zo dňa
20.07.1989, rozhodnutia Štátneho notárstva DK D XXX/XX zo dňa 28.04.1989, notárskej zápisnice B
zo dňa 12.04.1995, výpisu katastra nehnuteľností, správy ASET manažment, osvedčenie o dedičstve
2D XXX/XXXX, žiadostí o dodatočné prejednanie dedičstva, uznesenia OR PZ Dolný Kubín OKP zo
dňa 24.06.2011, uznesenia Okresnej prokuratúry Námestovo zo dňa 11.07.2011, vyjadrenia, žiadosti

Obvodného úradu Žilina, uznesenia OR PZ Dolný Kubín zo dňa 06.10.2011, uznesenia Okresnej
prokuratúry Námestovo zo dňa 17.10.2011, správy Obecného úradu Mútne, správy Sociálnej poisťovne
pobočka Dolný Kubín, správy ÚPSVaR Námestovo, správy OR PZ Dolný Kubín, výpisu ústrednej
evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, odpisu z registra trestov, uznesenia Okresného súdu
Námestovo 1D XXX/XXXX-X zo dňa 29.12.2011 a správy Katastra Námestovo.

Zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto na škodu
cudzieho majetku seba obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku
značnú škodu.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že Y. W. zomrela dňa XX.XX.XXXX bez zanechania
závetu, s tým, že po nej neostali žiadni dedičia zo zákona. Následne bol za súdneho komisára poverený

notár Mgr. H. I., ktorý z internej evidencie zistil, že na meno poručiteľky nie je evidovaný žiaden závet
a následne predvolal na predbežné šetrenie O. W., ktorá bola uvedená oznámení o úmrtí ako osoba
vybavujúca pohreb. Dňa 12.1.2010 sa obžalovaný dostavila k notárovi a do zápisnice o predbežnom
vyšetrení ( Dnot XXX/XXXX) uviedla, že poručiteľka mala spolu žijúceosoby a to, H. W. a Y. W.. Keďže
starostka obce Mútne Mgr. T. Y. jej dňa 8.1.2010 vydala potvrdenie, v ktorom obec potvrdila, že nebohá

Y. W. žila v rodine obžalovanej po dobu viac ako jedného roka pred svojou smrťou, súdny komisár
Mgr. H. I. ďalej konal s obžalovanou, H. W. a Y. W. ako s dedičmi, ktorí uzavreli dedičskú dohodu a
súdny komisár vydal dňa 02.08.2010 osvedčenie o dedičstve v súlade s touto dohodou. Predmetom
dedenia boli peniaze na vkladných knižkách, cenné papiere a nehnuteľnosti ocenené dohodou dedičov
na 101.930,57 Eur.

V zmysle ust.§ 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej po
dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti musia tvoriť s poručiteľom konzumné
spoločenstvo v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka, pričom doba jedného roka sa počíta späť odo
dňa smrti poručiteľa.

Podľa § 115 Občianskeho zákonníka sa pre existenciu spoločnej domácnosti vyžaduje trvalé spolužitie
dvoch a viac fyzických osôb, ktorého výrazom bude z pravidla ich spoločné bývanie v tom istom byte,
hoci spoločné bývanie nie je bezpodmienečne nutné. Na spolužitie nestačia len občasné návštevy,
občasné prespávanie, prechodné ubytovanie, alebo výpomoc v domácnosti. Spolužitie je trvalé len
vtedy, ak objektívne zistené okolnosti svedčia o úmysle osôb založiť a viesť také spolužitie, ale nie

na prechodnú dobu. Spoločné uhrádzanie nákladov na potreby domácnosti znamená stav, kedy určité
fyzické osoby spoločne a bez vzájomného rozlišovania hospodária so svojimi príjmami. Oproti tomu o
spoločné uhrádzanie nákladov na potreby domácnosti ide vtedy, keď fyzické osoby síce bývajú spoločne
v jednom byte, avšak každá hospodári so svojimi príjmami oddelene.

Zo zabezpečených dôkazov jednoznačne vyplynulo, že Y. W. netvorila s O. W., H. W. a Y. W. spoločnú
domácnosť v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka. V danom čase v ich vzťahu absentovalo tak trvalé
spolužitie, ako aj spoločné uhrádzanie nákladov na potreby domácnosti. Aj keby bolo pravdou tvrdenie
obžalovanej, že nebohá k nim chodievala už pred svojou hospitalizáciu viac krát do týždňa prespávať,
naďalej by šlo iba o občasné, prechodné spolužitie, ktoré nezakladá žiadne právne následky. Rovnako

medzi týmito osobami neexistovalo konzumné spoločenstvo, keďže dotknuté osoby nezlučovali svoje
príjmy a iné peňažné prostriedky na uhrádzanie nákladov na potreby domácnosti. Až po návrat z
nemocnice mala nebohá pravidelne prispievať na chod domácnosti sumou 50,- Eur mesačne a taktiež
mala zakúpiť aj uhlie.

Podľa názoru súdu obžalovaná vedela, v akej právnej citácii sa ocitlo ohľadom pozostalosti po nebohej,
t. j., že nie je dedičkou a dotknutý majetok pripadne štátu. Na základe týchto dôvodov si preto vyžiadala
od obecného úradu listinu, v ktorej si dala potvrdiť nepravdivé skutočnosti. Vzhľadom na to, že nebohá
žila samostatne a medzi hospitalizáciami krátko bývala u W. a O. W., pričom títo jej dlhodobo poskytovali
pomoc a opateru, nie je možné, aby si obžalovaná neuvedomovala nepravdivosť vyžiadanej listiny.

Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd uznal za vinnú zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
3 písm. a/ Trestného zákona.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jej zavinenie,

následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jej nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda
musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z
prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému

sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy
k riadnemu životu- rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom- potencionálnym páchateľom, voči
ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaná nebola doteraz súdom trestaná. Súd túto skutočnosť
vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti v

zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.

Vzhľadom na tieto skutočnosti jej potom súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, s
podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby s probačným dohľadom na 2 roky

Súčasne jej súd uložil podľa § 51 ods. 4 písm. g/Trestného zákona povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

O škode rozhodol tak, že podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú stranu U. republiku,
C. úrad Z. a U. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.