Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 19, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/244/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7100899326
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7100899326.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.
Petra Tutka a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcov: v 1. Z. Ľ. W., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U.,
J. X. Z. E. U., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. X. Z. I. U.Á., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. X. Z.
C. J., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. X. Z. Š. O., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. X. Z. G. O., P..
XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. X. Z. Ľ.Z. Z., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. X. Z. U. Z., P.. XX.X.XXXX,

Y. P. X. XX, U., J. X. Z. N. Y., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. M.. G. G., P.. XX.X.XXXX, Y.
P. X. XX, U., J. XX. Z. R. Y., P.. XX.XX.XXXX, Y. C. XX, U., J. XX. Z. J. Y., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX,
U., J. XX. Z. Ľ. H., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. G. Č., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J.
XX. Z. N. Č., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. W. L., P.. XX.X.XXXX, Y. L. XXX/XX, U., J. XX.
Z. M.. E. L., P.. X.XX.XXXX, Y. L. XX, U., J. XX. Z. N. L., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. Z..
E. Y.Á., P.. XX.X.XXXX, Y. E. XX, U., J. XX. Z. D. O., P.. X.XX.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. M.. G.
E., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. H. L.Á., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. G. H.,

P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. N.C.P. Š., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. N. Z.,
P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. D.. G. Š., W.., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. U. L.,
P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. T. G., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. M.. N. Ž., P..
X.XX.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. G.. V. Ž., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. G.. G. U., P..
XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. D. J., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. D. P., P.. XX.X.XXXX,
Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. U. U., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. G. Y.Á., P.. XX.X.XXXX, Y. U..

G. X, U., J. XX. D. X., P.. X.XX.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. L. X., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U.,
J. XX. Z. G. Y., P.. X.XX.XXXX, Y. X. XX, U., J. XX. Z. L. W., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z.
N. E., P.. XX.X.XXXX, Y. D. XX, U., J. XX. Z. E. U., P.. X.XX.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. D. U., P..
X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. I. A., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. D. L.U., P.. XX.X.XXXX,
Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. O. D., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. D. V., P.. XX.XX.XXXX, Y. P. X.
XX, U., J. XX. Z. X. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. E. X, U., J. XX. Z. I. O., P.. XX.X.XXXX, Y. Y. XX, U., J. XX.
Z. D.. G. U., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. M. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. J.

H., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. D.. G. I., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. E. Y., P..
XX.X.XXXX, Y. L. XX, U., J. XX. Z. H. Y., P.. X.XX.XXXX, Y. L. XX, U., J. XX. Z. D. U.Á., P.. XX.X.XXXX,
Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. M.. D. E., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. U. E., P.. XX.X.XXXX, Y. P.
X. XX, U., J. XX. Z. M.. G. C.Ň., P.. X.X.XXXX, Y. O. XX, H., J. XX. Z. T. A., P.. XX.X.XXXX, Y. J. U., P. X.
XX, J. XX. Z. Ľ. Y., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. E.. D.. J. U., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U.,
J. XX. Z. D. U., XX.XX.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. G. E., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. C.

X., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. G. H., P.. XX.X.XXXX, Y. J. U., P. X. XX, U., J. XX. Z. D. U.,
P.. X.X.XXXX, Y. J. U., I. X, J. XX. Z. G. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. U. XXX, J. XX. Z. U. D., P.. XX.X.XXXX,
Y. U. XXX, žalobcovia v 7 až 12., 14. až 23., 27., 28., 32. až 35., 38. až 42., 45. až 50., 52., 56. až 60., 63.
až 65., 67. a 68. rade zastúpení JUDr. Janou Kupcovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie
v Košiciach, Masarykova 2, žalobcovia v 1. až 6. rade, 13., 25., 26., 29., 36., 37., 43., 44., 51, 53. až
55. rade zastúpení Agnesou Štefančíkovou, nar. 29.8.1944, bytom v Košiciach, Národná trieda 70, proti
žalovanému: Územné bytové družstvo Hornád, IČO: 00 594 741, so sídlom v Košiciach, Národná trieda

66, zastúpenému JUDr. Kristínou Rigovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach,
Národná trieda 66, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov v 7. až 12., 14. až 23, 24.,
27., 28., 31., 32 až 35., 38. až 42., 45. až 50., 52., 56. až 60., 63. až 65., 67. a 68. rade proti rozsudku
Okresného súdu Košice I, zo dňa 27.4.2012, č. k. 18C/351/2000-920, jednohlasne takto r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu v časti nároku o určenie, že vlastníkmi
priestorov zapísaných ako byty č. X N. Č.. X bytového domu na P. X. Č.. XX J. U., N. N. Č.. XX N. XX
bytového domu na P. X. Č.. XX J. U., zapísaného na LV č. XXXXX, Správy katastra nehnuteľností U.,
U. Ú. U. - H., sú vlastníci bytov s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi.

V prevyšujúcej časti žalobu vylúčil na samostatné konanie.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcov, ktorí ako vlastníci bytov žiadali určiť,
že sú vlastníkmi nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome v U. P. P.Á. X. Č.. XX
N. Č.. XX a zároveň sú spoluvlastníkmi spoločných priestoroch v spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, v konkrétne vymedzených podieloch. Nárok uplatňovali na základe tvrdenia, že

žalovaný nadobudol vlastnícke právo k označeným nebytovým priestorom neoprávnene v rozpore s
ustanovení § 16 ods. 8 písm. b/ zákona č. 182/1993 Z. z. Mali za to, že tieto nebytové priestory pôvodne
slúžili na bytové účely, keďže sa jednalo o štyri samostatné bytové jednotky, nachádzajúce sa na prízemí
vchodov č. XX N. XX, ktoré od počiatku ich odovzdávania slúžili len na nebytové účely. Tieto priestory
splácali a na ich financovaní sa podieľali výlučne žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, splácaním

svojich členských podielov a anuity. Mali za to, že žalovaný sa na splácaní členských podielov a anuity
za tieto byty nepodieľal.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že listom zo dňa 28.9.2000 Okresný úrad Košice I, katastrálny odbor, oznámil, že Územné

bytové družstvo Hornád, so sídlom v Košiciach, Štefánikova č. 64, požiadalo dňa XX.XX.XXXX o zápis
bytového domu do katastra nehnuteľnosti. Prílohou žiadosti bolo rozhodnutie o určení súpisného čísla
a potvrdenie H. o tom, že sa jedná o bytový dom. Na základe predložených listín bol uvedený dom
súpisného čísla XXX stojaci na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, zapísaný do LV č. XXXXX, U.. Ú.. U.
- H.. V súvislosti s odpredajom bytov a nebytových priestorov v uvedenom dome, bol tento odpísaný

z LV č. XXXXX N. V. P. O. Č.. XXXXX, a to na základe prvej zmluvy o bezodplatnom prevode bytu
č. Y., ktorej vklad bol povolený dňa X.X.XXXX. Do LV bolo pod V1 zapísané ÚBD Hornád, Košice, v
podiele 0/0, čo znamená, toto je vlastníkom všetkých neprevedených bytov a nebytových priestorov,
až do ich odpredaja. Pokiaľ ÚBD Hornád chce mať na LV zapísané vo svojom vlastníctve konkrétne
byty, nebytové priestory a podiely na spoločných častiach a zariadeniach, je potrebné vykonať zápis na

základe návrhu na záznam. Zo správy ďalej vyvodil, že na základe predchádzajúceho konania za účasti
riaditeľky družstva a právnej zástupkyne, bol dohodnutý ďalší postup, na základe ktorého družstvo podá
príslušnýnávrhnazáznamozápisjednotlivýchbytovanebytovýchpriestorovspolusospoluvlastníckymi
podielmi na príslušný list vlastníctva.

Dňa XX.XX.XXXX bol podaný na príslušný úrad návrh vo veci žiadosti o zapísanie vlastníctva ÚBD
Hornádknebytovýmpriestoromč.X,Č..X,N.N.Y.Č..XXN.XX nachádzajúcichsanaprízemíbytového
domu na P. X. Č.. XX, ako aj príslušných spoluvlastníckych podielov. Na základe predmetného návrhu
boli uvedené byty zapísané spolu so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach
domu s podielom 0/0. Listom zo dňa XX.X.XXXX žalovaný požiadal príslušný katastrálny odbor o opravu

LV č. XXXXX z dôvodu, že pôvodná žiadosť zo dňa XX.XX.XXXX bola nesprávne vybavená tým,
že uvedené nebytové priestory, boli nesprávne definované ako byty, a preto ich žiadalo zapísať ako
nebytové priestory.

Súd prvého stupňa konštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalobcovia sa domáhajú určenia svojho

vlastníckeho práva k označenému predmetu konania, vyvodil existenciu naliehavého právneho záujmu
na nimi podanej určovacej žalobe.Na základe vykonaných dôkazov vyvodil skutkové závery, že označené priestory v súčasnosti zapísané
ako byty č. X N. X N. Y. Č.. XX N. XX bytového domu na P. X. Č.. XX N. XX, boli pôvodne bytmi,

ktoré začali užívať konkrétne fyzické osoby, ktorým boli pridelené a v súvislosti s tým tieto osoby
začali aj splácať členský vklad, resp. ho do družstva vložili. Neskôr rozhodnutím Rady Vsl. KNV v
Košiciach boli tieto byty označené za neužívateľné a ľudskému zdraviu závadné podľa § 64 vyhlášky
č. 41/1964 Zb., čím boli vypustené z tzv. bytového fondu. Na základe toho pôvodným užívateľom týchto
bytov boli členské vklady vrátené a boli im poskytnuté náhradné byty v iných lokalitách. Uvoľňovanie

označených bytov jeho pôvodnými užívateľmi sa dialo v určitom časovom horizonte, potom ako im boli
zabezpečené náhradné družstevné byty. Pri posudzovaní povahy predmetných priestorov, súd prvého
stupňa vychádzal z vtedy platnej definície bytov podľa § 62 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi
a konštatoval, že možno vyvodiť záver, že v danom prípade ide o byty, a to z dôvodu, že od začiatku
tieto boli podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie (v rámci bytového domu), pričom
takéto rozhodnutie nebolo zmenené príslušným orgánom - stavebným úradom. Z uvedeného vyvodil, že

predmetné priestory zostali vlastníctvom družstva, ktoré s nimi môže voľne disponovať a vo vzťahu, ku
ktorým žalobcovia ako jednotliví vlastníci bytov nemajú žiadne právo. Z tohto dôvodu žalobu zamietol.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že pokiaľ by aj pri posudzovaní povahy predmetných priestorov
vychádzal z rozhodnutia bývalej Rady Vsl. KNV zo dňa XX.X.XXXX, ktoré by považoval za rozhodnutie,

ktorým pôvodné byty boli určené na iné než bytové účely, hoci aj nepríslušným orgánom, treba
predmetné priestory považovať za nebytové priestory. Ani v tomto prípade, by podľa jeho názoru sa
žalobcovia nestali ich podielovými spoluvlastníkmi, pretože nebola splnená podmienka nadobudnutia
spoluvlastníctva k nim podľa § 16 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. Mal totiž za to, že zákon
vyžaduje pre tento spôsob nadobudnutia vlastníctva splnenie podmienky, aby sa na financovaní týchto

nebytových priestorov podieľali svojimi členskými podielmi len nájomcovia bytov v dome, resp. ich
právny predchodcovia. S poukazom na obsah listinného dokladu zo dňa X.X.XXXX mal za to, že
vo vzťahu k predmetným priestorom došlo po ich zriadení ku finančnému vysporiadaniu, a to tak, že
medzi družstvom a národným výborom (čiže štátom) sa preúčtoval dlhodobý úver a členský podiel.
Predmetnému finančnému vysporiadaniu nekorešponduje tvrdenie žalobkyne v 24. rade o tom, že

preúčtovanie dlhodobého úveru a členského podielu prešlo na užívateľov družstevných bytov v dome, a
teda aj s jej tvrdením, že na financovaní týchto priestorov sa podieľali členskými podielmi len nájomcovia.
Mal za to, že naopak tým, že pôvodným nájomcom boli vrátené vklady, ktoré za tieto byty do družstva
vložili a následne sa už nepočítalo s inými členskými vkladmi za tieto priestory a tieto boli neskôr dané už
iba do dočasného užívania organizáciám alebo podnikom, prefinancovanie týchto priestorov tak prešlo

na štát a družstvo. Tomu tiež zodpovedá aj v predmetnej písomnosti uvedené, že splácanie anuity už
neprichádza do úvahy.

Na základe toho súd prvého stupňa uzavrel, že nebola naplnená zákonom požadovaná podmienky
nadobudnutia spoluvlastníctva k týmto priestorom, a to že na financovaní predmetných priestorov sa

podieľali svojimi členskými podielmi iba nájomcovia bytov, resp. ich predchodcovia.

S poukazom na tieto dôvody žalobu v tejto časti zamietol.

Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa JUDr. G. U. tak v mene svojom, ako aj v mene žalobcov,

ktorých v konaní zastupuje. Títo žiadali napadnutý rozsudok v zamietavom výroku zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladali na tvrdení, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázali na to, čoho sa v konaní domáhali a na skutočnosť, že
bývalý správca si neplnil ako jeden z vlastníkov neprevedených bytov a nebytových priestorov svoje

povinnosti v zmysle ustanovenia § 8a a § 10 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
nepristúpil k Zmluve o spoločenstve a neplatil mesačné poplatky, a boli preto spoločenstvom podávané
návrhy na súd za dlhy za obdobie rokov XXXX N. XXXX. Majú za to, že dodnes ako vlastníci bytov
doplácajú za žalovaného platby do fondu za služby v obytnom dome. Poukázali na to, že žalovaný
nemohol byť v rokoch XXXX vlastníkom bytov, ani bytových priestorov v dome, pretože ešte neexistoval,

keďže vznikol až v roku XXXX I. H. H., J., U. a majú za to, že počas konania nepredložil dôkaz, že
mu toto vlastníctvo bolo prevedené, resp. že ho získal na základe iného rozhodnutia štátu po roku
XXXX. Majú za to, že žalovaný nepreukázal svoje vlastníctvo v zmysle platných právnych predpisov
a naďalej zotrvávajú na tom, že na výstavbe a údržbe bytového domu sa podieľali členskými podielmia splácaním pôžičky od štátu formou anuity, oni ako členovia družstva, resp. ich predchodcovia, preto
ani nesúhlasia so záverom prvostupňového súdu o tom, že financie boli vrátené družstvu a tým sa
žalovaný sa stal vlastníkom bytových a nebytových priestorov. Poukázali na to, že žalovaný ako správca

domu nie je podnikateľský subjekt, preto nemá vo svojich stanovách zakotvenú podnikateľskú činnosť,
a preto ak by sa stal vlastníkom sporných bytov a nebytových priestorov z ktorých by takto získal z ich
prenájmu prostriedky, tieto by mal odviesť do fondu údržby a opráv. Žalovaný však dodnes z uvedeného
nájmu priestorov nič neodvádza a taktiež z týchto financií neopravuje, ani nerekonštruuje predmetné
nebytové priestory, tieto sú zdevastované, majú zhnité vonkajšie okná a pod. Pre prípad potvrdenia

prvostupňovéhorozsudkužiadalipripustiťdovolanieakomimoriadnyopravnýprostriedokztohodôvodu,
aby sa rozhodlo, či bývalý správca domu môže takto nakladať s majetkom družstevníkov po prevode
bytov do ich vlastníctva v zmysle ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka.

Žalobkyňa N. Š. žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne tento zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených

v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p. V odvolaní uviedla, že predmetom konania, ktoré
trvá takmer dvanásť rokov, je určenie, či nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX U.. Ú.. H. D., N.
X. Y. Č.. X, X, XX, XX N. XX boli bytmi v súlade s terajším zápisom na LV, resp. či boli nebytovými
priestormi alebo spoločnými časťami bytového domu a taktiež vyriešenie otázky financovania výstavby
uvedeného bytového domu. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ tento pri kvalifikácii

uvedených priestorov uzavrel, že sa jedná o nebytové priestory. Záver súdu vychádza z príliš rigidného
výkladu právnych predpisov starých takmer päťdesiat rokov, resp. ignorovaním skutočného stavu,
ktorý nebol medzi účastníkmi ani sporný. Nestotožňuje sa ani v závere o tom, že ich kvalifikácia ako
bytové jednotky, vychádza z rozhodnutia údajne nepríslušného štátneho orgánu (Rady Vsl. KNV v
Košiciach). Závery súdu v tejto otázke minimálne neobstoja bez hlbšej analýzy príslušných ustanovení

zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, prípadne iných predpisov platných a účinných v čase
vydania rozhodnutia, ktoré mohli mať vplyv na právomoc KNV. Považuje za zarážajúce, že takmer po
päťdesiatich rokoch dochádza k revidovaniu platnosti rozhodnutia štátneho orgánu, o správnosti ktorého
nemal nikto pochybnosti. Za pochybenie považuje aj skutočnosť, že nebolo vykonané navrhované
dokazovanie znaleckými posudkami za účelom klasifikácie označených bytov, čo malo za následok

nesprávne závery súdu ohľadne charakteru sporných priestorov. Za nesprávne považuje závery súdu
prvého stupňa aj v otázke záverov o financovaní výstavby bytového domu, resp. sporných bytov. Súd sa
v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s právnym titulom, na podklade ktorého Správa katastra vykonala
zápis podľa § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, a to pod č. Z 1578/00. Má za
to, že každý družstevník - nájomca, splácal anuitu za svoj byt, avšak v súhrne táto suma predstavovala

anuitu za celý bytový dom, t.j. aj za sporné byty. Nájomcovia sa teda spoločne podieľali na financovaní
výstavby bytového domu, vrátane týchto bytov. Pokiaľ teda súd prvého stupňa zaujal opačný názor,
chýba jeho argumentácia, kto sa mal podieľať na ich financovaní, pokiaľ to neboli samotní nájomcovia.
Žalovaný ako subjekt toto vykonať nemohol, keďže nemohol byť svojim vlastným družstevníkom a
navyše bytový dom bol finančne vysporiadaný takmer päť rokov pred vznikom žalovaného.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom zamietavom výroku, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., na nariadenom odvolacom pojednávaní
a na základe tohto dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Jeho
skutkové závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní, vec aj správne právne posúdil a aj vecne
správne vo veci rozhodol.

Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné

rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa.

Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku, s ktorými sa
stotožňuje a na ich doplnenie považuje za potrebné dodať:

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia svoj nárok zakladajú na ustanovení § 16 ods. 8 zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu podania žaloby.Podľa tohto ustanovenia ak je v dome vo vlastníctve bytového družstva alebo obce nebytový priestor,
ktorý vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo
spoločných zariadení domu, prechádza tento nebytový priestor pri prevode bytov do podielového

spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu sa určuje podľa 5 ods. 1 písm. b/;
rovnakosapostupujeajprinebytovýchpriestoroch,naktorýchfinancovanísapodieľalisvojimičlenskými
podielmi len nájomcovia bytov v dome alebo ich právni predchodcovia. Na prevod vlastníctva týchto
nebytových priestorov sa nepoužijú ustanovenia ods. 4 a 5. Nájomné za užívanie týchto priestorov je
príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 10 ods. 2) príslušného domu.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že toto upravuje prechod vlastníckeho práva výlučne k
nebytovým priestorom, a teda nemožno jeho aplikáciu rozširovať aj na iné druhy priestorov, s ktorými
právna úprava nepočítala.

Tak,akotosúdprvéhostupňasprávnekonštatoval,spornépriestorybolipôvodneurčenévkolaudačnom

rozhodnutí bytového domu ako byty a takto boli aj pridelené pôvodne prvým konkrétnym nájomcom. Ako
byty sú vedené na LV aj v súčasnosti.

Otázkou charakteru priestorov v bytovom dome, resp. možnosťou zmeny ich charakteru, sa súdna
prax už zaoberala a v tomto smere zaujala názor, že pri posudzovaní otázky, či miestnosť alebo súbor

miestností je bytom (vychádzajúc z ustanovenia § 118 ods. 1, 2 a § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka)
je treba vychádzať zo stavebno-právnych predpisov. Vymedzenie pojmu bytu, teda predpokladá
právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o tom, či miestnosť alebo súbor miestností sú trvalo určené
na bývanie ako samostatné bytové jednotky. Rozhodujúcim pre otázku, či v konkrétnom prípade ide o
byt, je kolaudačný stav a nie stav fakticky, t.j. spôsob užívania miestnosti alebo súboru miestností. Ak

v kolaudačnom rozhodnutí sa povoľuje užívanie stavby k určenému účelu, potom aj zmeny v spôsobe
užívania stavby, sú prípustné len na základe rozhodnutia stavebného úradu o zmene užívania stavby.
Ako vyplýva zo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, dokončené stavby
sa môžu užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia na určený účel. Zmeniť účel užívania stavby,
ktorý bol určený kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebnom povolení, môže vykonať len stavebný

úrad po prerokovaní v stavebnom konaní a po jej dokončení vykonaním kolaudácie zmeny stavby.
Až z takéhoto rozhodnutia stavebného úradu súd v zmysle § 135 ods. 2 vety druhej O.s.p. vychádza
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/122/2007).

S poukazom na tieto právne závery možno v danom prípade uzavrieť, že nebolo v podstate sporné, že

sporné priestory, ktoré sú predmetom konania, boli v kolaudačnom rozhodnutí celého bytového dobu
určené na bývanie, a teda boli kolaudované ako byty, a takto aj začalo ich užívanie. Zmena tohto
charakteru priestorov mohla byť vykonaná iba rozhodnutím príslušného stavebného úradu na základe
stavebného konania o povolenie zmeny charakteru stavby. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu
prvého stupňa v tom, že takéto rozhodnutie zo strany žalobcu v konaní preukázané nebolo a nemožno

zanehopovažovaťaniuznesenieRadyVsl.KNVzodňaXX.X.XXXX,ktorýmbolorozhodnuté,žesporné
bytyspolusbytmivďalšíchbytovýchdomochsúneužívateľnéaľudskémuzdraviuzávadné,apretobudú
vykúpené a takto získané finančné prostriedky prevedené na vyššie citované stavebné bytové družstvá.
Tak, ako to vyplýva z listinného dôkazu (č. l. 37) toto rozhodnutie je rozhodnutím podľa § 64 vyhlášky
č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, ktoré nemožno zamieňať za rozhodnutie stavebného orgánu

vydaného v stavebnom konaní. Na takomto závere nemení nič ani skutočnosť, že zjavne bola zo strany
národných výborov snaha užívať uvedené priestory na účel iný, na aký boli kolaudované, a teda na účel
nebytových priestorov. Samotné faktické užívanie totiž nie je pre otázku posúdenia charakteru týchto
priestorov, resp. ich zmeny, právne významné. Nedostatok rozhodnutia stavebného orgánu o zmene
charakteru týchto stavieb je dôvodom prečo katastrálny úrad pri zápise na LV nevyhovel požiadavke

žalovaného, aby uvedené priestory boli zapísané ako nebytové. Aj keď stanoviská účastníkov k otázke
charakteru týchto nebytových priestorov sú v podstate zhodné v tom, žeby sa malo jednať o nebytové
priestory, nemal odvolací súd dôvod pre osvojenie si uvedeného skutkového zistenia založeného na
zhodnom tvrdení účastníkov, a to z toho dôvodu, že takémuto záveru nesporne odporuje nedostatok
právneho titulu pre zmenu charakteru. Rovnako na takomto závere nemení nič ani skutočnosť, že takéto

faktické užívanie na účel iný, než na ktorý boli stavebne určené, trvalo po dlhú dobu. Na týchto záveroch
nemôže nič zmeniť ani znalecké dokazovanie, a preto odvolací súd nepovažuje za pochybenie postup
súdu prvého stupňa, pokiaľ takémuto návrhu na vykonanie dokazovania nevyhovel.Uvedené skutočnosti vylučujú možnosť aplikovať na uvedený skutkový stav ustanovenie § 16 ods. 8
Zákona č.182/1993 Z.z.. Už samotné tieto závery dostatočne odôvodňujú zamietnutie nároku žalobcov
týkajúceho sa sporných priestorov. Z tohto hľadiska, teda už možno považovať za nadbytočné ďalšie

dôvody prvostupňového rozsudku týkajúce sa spôsobu financovania výstavby bytového domu, v ktorých
sa uvedené byty nachádzajú.

K výroku prvostupňového rozsudku, ktorým tento časť predmetu konania vylúčil na samostatné konanie,
odvolací súd udáva, že toto rozhodnutie je rozhodnutím podľa ustanovenia § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.,

ktorým sa upravuje vedenie konania, a proti takémuto rozhodnutiu odvolanie ani nie je prípustné.

Poukazom na tieto dôvody odvolací súd zamietavý výrok rozsudku súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd nevyhovel procesnému návrhu žalobcov na pripustenie mimoriadneho opravného

prostriedku (dovolania), a to z toho dôvodu, že podľa jeho názoru nejde o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu, ktoré by nebolo právnou praxou riešené.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p., nerozhodol o trovách
prvostupňového konania, bude jeho povinnosťou v konečnom rozhodnutí vo veci samej rozhodnúť aj o

trovách odvolacieho konania.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.