Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 5, 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/147/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112222689
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8112222689.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: SAPEX s.r.o., so sídlom

Prešov, Hlavná 13, IČO: 31648541, zastúpený JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou, so sídlom v
Prešove, Konštantínova 3, p r o t i žalovaným: 1. Z. X., nar. X.XX.XXXX, bytom P., S. X a 2. R. X., rod.
O., nar. XX.X.XXXX, bytom Prešov, Weberova 2, o zaplatenie 978,32 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 863,07 Eur s úrokmi
z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 6.9.2012 do zaplatenia a tiež trovy konania vo výške, ktorá
bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku z toho trovy právneho zastúpenia na účet právnej
zástupkyne žalobcu, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 24.7.2012 domáhal voči žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia

vo výške primeraného nájomného za obdobie od 1.6.2011 do 30.6.2012. Pôvodne vychádzal z výšky
69,88 Eur mesačne v súlade s evidenčným listom pre výpočet nájomného, neskôr však ešte pred
začatím konania vo veci samej ponížil mesačnú sumu na 66,39 Eur a preto žaloval o vydanie
bezdôvodnéhoobohateniapredstavujúcehosumu863,07Eur.Pôvodnežiadalozaplateniesumy978,32
Eur, v prevyšujúcej časti nad sumu 863,07 Eur však žalobu zobral späť ešte pred začatím konania
vo veci samej. Žalobca si uplatnil nárok aj na príslušenstvo pohľadávky, pôvodne vo forme poplatku z
omeškania, neskôr však v tejto časti zmenil žalobu na priznanie úrokov z omeškania zo sumy 863,07

Eur vo výške 8,75 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby.

O čiastočnom zastavení konania a pripustení zmeny žaloby súd rozhodol uznesením č.k. 11C
147/2012-53 zo dňa 9.11.2012.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom bytu v P. na ulici S. X, ktorý neoprávnene užívajú
žalovaní.

Obaja žalovaní so žalobou nesúhlasili. Spochybnili aktívnu legitimáciu žalobcu a to tak, ako aj v
mnohých iných sporoch tých istých účastníkov spochybňovali vlastníctvo žalobcu k domu, v ktorom
sa nachádza sporný byt. Vyslovili názor o neplatnosti kúpnej zmluvy z roku 1992 uzavretej medzi
žalobcom a reštituentkou W. X., ale aj predchádzajúcich dohôd o vydaní veci v zmysle zákona č.
403/1990 Zb. a zákona č. 87/1991 Zb., ktoré boli zo dňa 30.5.1991, 15.11.1991 a 15.1.1992. Spomínané
dohody zo dňa 30.5.1991 (uzavretá medzi povinnou osobou GASTROPOLOM a.s. a oprávnenou W. X.),

15.11.1991 (uzavretá medzi tými istými subjektmi) a 15.1.1992, medzi mestom P. a W. X. považovali za
absolútne neplatné. Pri dohodách zo dňa 15.1.1992 a 15.11.1991 vytýkali neuvedenie popisného čísla
budovy a katastrálneho územia. Opäť tak ako už v predchádzajúcich sporoch vyslovili názor o tom, že
GASTROPOLa.s.Prešovnikdynevznikol.Spochybniliajto,čiW.X.bolaoprávnenouosobounavydaniecelej veci (nehnuteľnosti), ktorá bola pôvodne v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb a W. X. bola
jedinou dedičkou len po jednej z nich - U. M.. Dohodu zo dňa 15.1.1992 považovali za neplatnú aj podľa
§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súvislosti so stanoviskom NS SR R69/01, ktorým bolo vyslovené,

že zákonnej požiadavke o prejavoch vôle účastníkov zmluvy o prevode nehnuteľnosti na tej istej listine
zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky jeden celok. S poukazom na
§ 44 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. by mali byť jednotlivé listy zošité šnúrou, čo však pri tejto dohode
nebol. Pokiaľ ide o samotnú kúpnu zmluvu z roku 1992 medzi žalobcom a W. X. podľa žalovaných jej
predmetom nebol dom na ulici S. Č.. X v P., súp. č. XXXX, pretože z textu zmluvy to nevyplýva. Navyše

pokiaľ predmetom kúpnej zmluvy sú viaceré nehnuteľnosti v rôznej hodnote, nešpecifikácia kúpnej ceny
pri jednotlivých nehnuteľnostiach spôsobuje neplatnosť zmluvy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, písomným vyjadrením žalovaných, evidenčným listom
pre výpočet nájomného, výpisom z LV č. XXXX kat. úz. P., výpovedou z nájmu zo dňa 7.6.2006,
písomným vyjadrením žalovaných, zápisnicou o prijatí peňazí do notárskej úschovy z č.l. 49, rozsudkom

tohto súdu č.k. 38C 211/2009-135 zo dňa 9.5.2012, spisom 35U 1/2012, spismi tohto súdu 11C 382/98, z
neho rozsudky z č.l. 61,152, spisom tohto súdu 29C 38/2005, 16C 240/2006, a zistil tento skutkový stav:

Predmetom sporu je trojizbový byt druhej kategórie v Prešove na ulici S. X. Ten sa nachádza v budove
súp. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. P.. Od 90- tých rokov je na tomto LV zapísaný ako

vlastníknehnuteľnostížalobca.Tentútobudovunadobudolkúpnouzmluvouzodňa30.1.1992uzavretou
s predávajúcou W. X..

Žalovaní sa stali nájomcami vyššie uvedeného bytu na základe rozhodnutia o pridelení náhradného
bytu bývalým MsNV, odborom bytovým v Prešove č. V. zo dňa 23.2.1990. Podľa evidenčného listu pre

výpočet nájomného zo dňa 30.5.2008 bola výška nájomného za predmetný byt vypočítaná na 2.105,20
Sk (69,88 Eur). Predmetom žaloby je však ešte nižšia suma, ponížená o 5%, čo mesačne predstavuje
66,39 Eur a s touto sumou ako výškou primeraného nájomného obaja žalovaní súhlasili.

Listom zo dňa 12.6.2006 dal žalobca žalovaným výpoveď z nájmu podľa § 711 ods. 1 písm. d/

Občianskeho zákonníka pre neplatenie nájomného. Konanie o neplatnosť tejto výpovede sa viedlo na
tomto súde pod sp. zn. 16C 240/06 a rozsudkom č.k. 16C 240/2006-110 zo dňa 30.11.2007 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co 13/08-198 zo dňa 30.4.2009 bola žaloba zamietnutá.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 8.6.2009.

Žalovaní aj naďalej predmetný byt užívajú, aj keď rozsudkom tohto súdu č.k. 38C 211/200-135 zo
dňa 9.5.2012 boli zaviazaní k jeho vyprataniu bez bytovej náhrady. Rozsudok v dôsledku odvolania
žalovaných nie je právoplatný.

Žalovaníspochybňovalivlastníctvožalobcuvkaždomsúdnomkonaní.Žalovanýv1.radedokoncapodal

aj žalobu no neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30.1.1992, konanie sa viedlo pod sp. zn. 11C 382/1998.
Žalovaný v ňom poukazoval na dôvody absolútnej neplatnosti reštitučných dohôd a spomínanej kúpnej
zmluvy, čiastočne tieto dôvody použil aj v tomto spore. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 11c
382/1198-61 zo dňa 26.10.2001 žalobu zamietol a vyslovil a zdôvodnil záver o platnosti všetkých týchto
dohôd vrátane kúpnej zmluvy. V rozsudku súd prvého stupňa poukázal aj na nedostatok naliehavosti

právneho záujmu žalovaného na určení neplatnosti zmluvy. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 1Co
96/02-152 zo dňa 17.5.2004 sa stotožnil s názorom o absencii naliehavosti právneho záujmu a preto
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Nepreskúmaval už namietané dôvody neplatnosti zmluvy.

V konaní 29C 38/05 sa žalobca domáhal vydania predmetu súdnej úschovy predstavujúcej nájomné,

ktoré žalovaní uhrádzali za predmetný byt do súdnej úschovy a odmietli dať súhlas na jeho úhradu
žalobcovi. Žalobe bolo vyhovené rozsudkom tohto súdu č.k. 29C 38/05-49 zo dňa 21.10.2005 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 3Co 485/2005-74 zo dňa 13.6.2006. Uvedený rozsudok
nadobudol právoplatnosť 17.7.2006. Aj v tomto spore súdy dospeli k záveru, že žalobca je vlastníkom
bytu užívaného žalovanými.

Najdôležitejšie pre tento spor bolo už spomínané konanie vedené pod sp. zn. 16C 240/06 o neplatnosť
výpovede z nájmu bytu. Keďže žalovaní aj danom konaní spochybňovali vlastníctvo žalobcu, súd sa
musel s týmto problémom vysporiadať a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o platnosti takkúpnej zmluvy žalobcu, ako aj predchádzajúcich reštitučných dohôd oprávnenej W. X.. Aj tento rozsudok
bol potvrdený odvolacím súdom.

Dňa 9.1.2012 žalovaný v 1. rade podal na tunajší súd žiadosť o prijatie úhrady nájomného do súdnej
úschovy za rok 2012. Touto žiadosťou žiadal o prijatie sumy 811,48 Eur ako nájomné na rok 2012,
vypočítané na základe evidenčného listu pre výpočet nájomného a to na celý rok 2012. O tejto žiadosti
nebolo rozhodnuté.

Nárok žalobcu bol uplatnený podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 710 ods. 1 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo
písomnou výpoveďou.

Podľa § 711 ods. 6 OZ neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo

dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu,
ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu.

Je nepochybné, že žalovaní užívajú a aj v žalovanom období užívali byt patriaci žalobcovi bez právneho
dôvodu, keďže ich nájomný vzťah k tomuto bytu zanikol 8.6.2009. Tým, že žalobcovi za jeho užívanie

nič neplatili, došlo na ich strane k bezdôvodnému obohateniu vo výške primeraného a obvyklého
nájomného, ktoré v danom prípade činí 66,39 Eur mesačne. O bezdôvodné obohatenie totiž ide aj v
prípade, ak majetok obohateného sa nezmenšil, hoci sa mal zmenšiť. Týmto spôsobom sa bezdôvodne
obohatí aj ten, kto užíva cudziu vec bez platnej nájomnej zmluvy. Skutočnosť, že nájomné bolo uhradené
do notárskej úschovy je pre tento spor irelevantná. Plnenie do notárskej úschovy totiž nespôsobuje

zánik dlhu. K tomu by došlo len plnením do súdnej úschovy tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 568
OZ. Konanie o úschovách je upravené v § 185 a a násl. Občianskeho súdneho poriadku. Za žalované
obdobie k žiadnemu plneniu do súdnej úschovy nedošlo (nepostačuje len podanie návrhu na súd o
prijatie plnenia do súdnej úschovy), preto súd nemohol dospieť k záveru o zániku dlhu. Aj keď o žiadosti
žalovaného o prijatie peňazí do súdnej úschovy nebolo rozhodnuté, podľa názoru súdu nie sú splnené

hmotnoprávne predpoklady pre vyhovenie tejto žiadosti v zmysle § 568 OZ.

K opakovanému spochybňovaniu aktívnej legitimácie žalobcu súd opakovane poukazuje na § 70 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z.z. v aktuálnom znení o katastri nehnuteľnosti. Podľa neho údaje katastra uvedené
v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 7 písm. c/ citovaného zákona kataster obsahuje aj údaje o právach k nehnuteľnostiam vrátane
identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľnosti.

Opäť súd nemá dôvod odkloniť sa od odôvodnenia rozsudku vo veci 38C 211/2009 a teda uvádza, že

žalovaný v 1. rade sa v minulosti už pokúsil o preukázanie iného stavu, ako bol zapísaný v katastri
nehnuteľnosti, keď sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalobca nadobudol vlastníctvo
k predmetnej nehnuteľnosti, avšak nebol úspešný. Súd prvého stupňa sa zaoberal platnosťou tak
napadnutej kúpnej zmluvy ako aj prevodov, ktoré jej predchádzali a dospel k záveru, že sú platné. Preto
žalobu zamietol, aj keď, ale len jeden z dôvodov bol v rozsudku uvedený nedostatok naliehavosti

právneho záujmu zo strany žalovaného v 1. rade (v pôvodnom konaní žalobcu) na vyslovenie neplatnosti
zmluvy. Je síce pravdou, že odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku sa zaoberal len týmto
posledným dôvodom, ale rozhodujúce je, že zmena vlastníctva ustálená nebola. Rozsudok tohto súdu
č.k. 11C 382/98-61 je teda právoplatný a záväzný pre účastníkov a všetky orgány, ako to vyplýva z §159 ods. 2 O.s.p. Znamená to, že súd nemôže ani prejudiciálne dospieť k inému záveru, než k platnosti
kúpnej zmluvy žalobcu.

V tejto súvislosti možno poukázať aj na § 159 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. V zmysle tohto ustanovenia by už žalovaní nemohli znovu
žalovať o neplatnosť kúpnej zmluvy (išlo by o prekážku právoplatne rozsúdenej veci), aj keby sa
argumentovalo ďalšími dôvodmi o absolútnej neplatnosti napadnutej zmluvy ako v pôvodnom konaní
11C 382/98. Súdy sú totiž povinné z úradnej moci preskúmavať platnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ.

Keďže teda žalovaní by už nemohli znovu žalovať o neplatnosť kúpnej zmluvy, o to viac nie je možné
otázkuplatnostikúpnejzmluvyposúdiťlenprejudiciálneinakakovpredchádzajúcomkonaní11C382/98,
v ktorom súd prvého stupňa dospel jednoznačne k záveru o platnosti nie len napadnutej kúpnej zmluvy,
ale aj predchádzajúcich prevodov a tento rozsudok je právoplatný. Dôležité je teda jeho odôvodnenie,
pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku neuviedol, že dôvody v rozsudku súdu prvého
stupňa sú nesprávne, a keďže rozsudok súdu prvého stupňa je právoplatný, je potrebné akceptovať aj

to, čo je uvedené v jeho odôvodnení, keďže zamietajúci výrok sa musí posúdiť z odôvodnenia rozsudku
(rozsudok NS ČR 32Cdo 243/03).

Ako už bolo zdôraznené, vlastníctvo žalobcu je preukázané výpisom z LV, opak by mali preukázať
žalovaní. S ich argumentáciou sa súdy už vysporiadali v predchádzajúci sporoch a stále dospeli k

záveru o vlastníctve žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti a to nie len v konaní 11C 382/98, 29C
38/05, ale tiež 16C 240/06, v ktorom súd musel vyriešiť otázku vlastníctva bytu, keďže pre posúdenie
platnosti výpovede z nájmu z pohľadu toho, či žalobca bol skutočne oprávnený ako vlastník k podaniu
napadnutej výpovede, to bolo kľúčové. Ako vyplýva z rozsudku, súd sa vysporiadal s námietkami
žalovaných, vyhodnotil ich ako nedôvodné a vyslovil záver, že žalobca bol vlastníkom objektu a teda

bol oprávnenou osobou na podanie výpovede. Pre tento spor teda bol rozhodujúci práve rozsudok vo
veci 16C 240/06, ktorý je záväzný pre účastníkov konania a súd s poukazom na § 159 ods. 2 O.s.p.
Pri tejto viazanosti je potrebné vychádzať nie len zo samotného výroku rozsudku, ale aj právnych
skutočností, ktoré boli nevyhnutným predpokladom pre príslušný výrok. Viazanosť teda nespočíva len
v tom, že súd zamietol žalobu o neplatnosť výpovede, ale aj v tom, že súd sa musel a aj sa patrične

vysporiadal s námietkou žalovaných o tom, že žalobca nebol vlastníkom nehnuteľnosti a teda nebol
(podľa žalovaných) oprávneným na podanie výpovede z nájmu. Súd však v konaní 16C 240/06 dospel k
jednoznačnémuzáveru,žežalobcajevlastníkomobjektuabolpretooprávnenýnapodanievýpovede.Aj
cezustanovenie§159ods.2O.s.pjeimplementovanýprincípprávnejistoty,ktorýjepotrebnépovažovať
za jeden zo základných princípov právneho štátu. Je nemysliteľné, ak žalovaný, ktorý bol neúspešný

v spore o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou žalobca nadobudol vlastníctvo (a to aj za predpokladu
zamietnutia žaloby len pre absenciu naliehavosti právneho záujmu na tomto určení) mohol byť úspešný
v otázke posudzovania tohto istého vlastníctva v iných sporoch, kde by sa táto otázka riešila len
prejudiciálneamalabysaposúdiťinak.Pokiaľzákonodarcaprostredníctvom§80písm.c/O.s.p.nedáva
možnosť aj pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu hocikomu podávať žalobu o jeho neplatnosť,

ale len osobe, ktorá preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu,
sledujesatýmnaplnenieprincípuprávnejistoty,abyprávnevzťahybolistabilizované.Právnepostavenie
žalovaných sa nezmenilo od sporu o neplatnosť zmluvy, stále boli len nájomcami sporného bytu a v
súčasnosti dokonca už tento nájomný pomer ani neexistuje. O to viac teda chýba u nich naliehavý právny
záujem na prijatie záveru o neplatnosti zmluvy, ktorý podľa názoru súdu je potrebné preukazovať aj v

prípade, ak platnosť zmluvy sa má posúdiť len prejudiciálne. Iný výklad by bol nelogický a viedol by k
absurdite a totálnemu potlačeniu princípu právnej istoty.

Žalovaní žiadali vykonať dôkazy uvedené v ich písomnom vyjadrení. V ňom žiadali o pripojenie
registrového spisu Gastropolu a.s. a spisu 9C 121/91 na preukázanie toho, že Gastropol a.s. nebol

zapísaný do podnikového registra. Poukázali aj na konkrétne listiny, ktoré síce označili ako dôkazy,
ale nepredložili ich súdu. Dôkazy, ktoré navrhli vykonať však súd považoval za zbytočné vzhľadom na
vyslovený právny názor, keďže všetky sa týkali spochybňovania vlastníctva žalobcu.

Úspešnému žalobcovi bola v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania. Tieto

predstavujú zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 58,50 Eur a trovy právneho zastúpenia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.