Rozsudok – Pracovné právo – Zodpovednosť za… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 19, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/101/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1395899724
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1395899724.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Aleny Svetlovskej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: A.. Š. H., L. F. N.. Č.. XX, V.,
proti žalovanému: Mesto Trnava, Hlavná ul. č. 1, Trnava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 6. mája 2010 č. k. 7C 133/1995- 777, pomerom hlasov 3:0,
takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody,

ktorá mu vznikla v dôsledku pracovného úrazu z roku 1960 (náhrada za stratu na zárobku po skončení
PN za obdobie od 1. 11. 1984 do 31. 3. 2003). Žalovanému súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov
konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca v čase od 21. 10. 1959 do 31. 1.
1967 pracoval v Kovovýrobe, š. p. Trnava (právny predchodca žalovaného) ako strojný zámočník a
konštruktér. Dňa 8. 7. 1960 žalobca utrpel pracovný úraz, keď pri rezaní závitu na hlavu hydraulického

lisu mu pod štít ochranných okuliarov vleteli úlomky zo závitnice a zasiahli pravé oko. Za tento pracovný
úraz zodpovedal v celom rozsahu právny predchodca žalovaného, keďže žalobca neporušil žiadne
bezpečnostné predpisy, pri práci použil predpísané pracovné pomôcky - ochranný štít na tvár a k
úrazu došlo v dôsledku vady materiálu. Žalobca bol odškodnený bolestným, náhradou za sťaženie
spoločenského uplatnenia a náhradou za stratu na zárobku počas liečenia. V dôsledku úrazu žalobca
oslepol na pravé oko a bol uznaný za čiastočne invalidného. Dňa 7. 12. 1965 mu bol odňatý čiastočný
invalidný dôchodok s tým, že bol uznaný za osobu so zmenenou pracovnou schopnosťou. V rokoch

1963 až 1965 absolvoval štúdium na Strojníckej fakulte SVŠT. Následne žalobca pracoval u viacerých
zamestnávateľov ako technický kontrolór, výskumno - vývojový pracovník, projektant, vedúci projektant.
Zo znaleckého posudku znalca H.. E. B. vyplynulo, že v dôsledku pracovného úrazu žalobca prestal
vidieť na pravé oko, ide prakticky o slepotu. Stratil preto priestorové videnie a bol zaradený medzi osoby
so zmenenou pracovnou schopnosťou. Vzhľadom na to nebolo vhodné, aby pracoval ako projektant
za rysovacou doskou a nebolo tiež vhodné, aby študoval na Strojníckej fakulte SVŠT. Nevhodne
zvolený študijný smer ako aj charakter práce v nasledujúcich rokoch bol zdrojom trvalej únavy zraku

na jedinom oku, čo sa postupne zhoršovalo aj vekom. Pokles akomodačnej sily je fyziologický proces,
ktorý nastupuje po 40. roku veku a pri neprimeranej námahe zraku aj skôr. Strata zraku na jednom oku
nevedie automaticky k ochoreniu druhého oka. Pri práci do blízka sa však zapája do činnosti vnútroočný
sval, ktorý sprostredkuje akomodáciu a jeho preťažovanie spôsobuje hmlisté videnie, bolesti očí ahlavy, začervenanie spojiviek, slzenie a pod. prácu oka zlepšuje a uľahčuje správna optická korekcia,
vhodné osvetlenie, primerané pracovné zaradenie podľa stavu zraku a potrebný oddych - regenerácia.
Na základe týchto skutočností znalec k príčine zhoršenia zraku u žalobcu prijal záver, že súčasné

ťažkosti žalobcu so zrakom od roku 1993 sú spôsobené výlučne dlhodobým nadmerným namáhaním
zraku v dôsledku nevhodne zvoleného študijného smeru, pracovného zaradenia, resp. osobného výberu
zamestnania, pretože po úraze a strate zraku na jednom oku mal žalobca vykonávať prácu, kde
sa nevyžaduje priestorové videnie, teda najmä organizačnú prácu, prípadne prácu ekonomického
zamerania. Štúdium na Strojníckej fakulte SVŠT bolo pre žalobcu nevhodné svojím zameraním a

náplňou a nevhodné bolo aj vykonávanie práce zodpovedajúcej získanej kvalifikácii (projektant). Z
tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Terajšie problémy
žalobcu so zrakom sú spôsobené výlučne dlhodobým nadmerným namáhaním zraku v dôsledku
nevhodne zvoleného študijného smeru, pracovného zaradenia, resp. osobného výberu zamestnania.
V konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi predmetným pracovným úrazom a zhoršením
zraku žalobcu. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, že nárok na náhradu za stratu na zárobku po

skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity vznikne zamestnancovi za predpokladu, že v
dôsledku pracovného úrazu mu klesne zárobok oproti zárobku, ktorý dosahoval pred úrazom a to v
súvislosti s poklesom jeho pracovnej schopnosti po úraze. Takouto zmenou, resp. znížením pracovnej
schopnosti však nie je vyšší vek poškodeného a s tým súvisiace zhoršenie zdravia zamestnanca
alebo iné okolnosti, napr. ďalšie ochorenia nesúvisiace s pracovným úrazom, zmena práce zavinená

poškodeným zamestnancom a nie v dôsledku poklesu pracovných schopností spôsobeného pracovným
úrazom a pod. Ak žalobca vo zvýšenej miere čítal, študoval, rysoval a vykonával činnosti pre neho
nevhodné, teda také, ktoré nadmerne zaťažovali zrak (napr. používal zrak i pre potrebu priestorového
videnia), toto jeho správanie viedlo k aktuálnym problémom, v dôsledku ktorých musel upustiť od
dovtedajších prác a pre rezanie a pálenie v oku nemôže dlho čítať. Terajší nepriaznivý zdravotný stav

si teda žalobca privodil sám nevhodnou prácou, neprimeraným sústavným a náročným preťažovaním
zdravého oka. V konaní teda nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zhoršením zdravotného stavu
žalobcu a predmetným pracovným úrazom. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu
zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Vytkol súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový
stav veci a vec nesprávne právne posúdil. K zhoršeniu jeho zraku došlo v dôsledku pracovného úrazu z
8.7.1960. Znalec H.. B. je podľa žalobcu skorumpovaný a žalovaný sa dopustil organizovaného súdneho
podvodu.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci je daná právomoc súdu a v tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na Stanovisko občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho súdu SR
k niektorým otázkam právomoci súdu na rozhodovanie o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb
z povolania.

Nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity

alebo čiastočnej invalidity (§ 195 Zák. práce) vzniká zo zodpovednosti za škodu pri pracovných
úrazoch a chorobách z povolania vtedy, ak sa poškodenému zamestnancovi znížil príjem preto, že
nemôže vykonávať doterajšiu prácu z dôvodu poškodenia zdravia pracovným úrazom alebo chorobou
z povolania. Strata na zárobku sa určuje rozdielom medzi priemerným zárobkom zamestnanca pred
vznikom škody a zárobkom dosiahnutým po poškodení zdravia, ku ktorému treba pripočítať prípadný

invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok poskytovaný z toho istého dôvodu. Takáto úprava
nároku poškodeného zamestnanca platí iba za predpokladu, že sa jeho pomery podstatne nezmenili
(clausula rebus sic stantibus). Preto sa v § 202 Zák. práce ustanovuje, že ak sa podstatne zmenia
pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, môže sa poškodený i
zamestnávateľ domáhať zmeny v úprave svojich práv, prípadne povinností.

Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že v konaní nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi zhoršením zdravotného stavu žalobcu pokiaľ ide o ľavé oko nepostihnuté predmetným
pracovným úrazom a týmto pracovným úrazom. Je nepochybné, že žalobca má problémy so zrakom -s ľavým okom, z výsledkov znaleckého dokazovania však vyplynulo, že tieto problémy s predmetným
pracovným úrazom nesúvisia a sú spôsobené dlhodobým nadmerným namáhaním zraku v dôsledku
nevhodne zvoleného študijného smeru, pracovného zaradenia, resp. osobného výberu zamestnania.

V konaní bolo preukázané, že žalobca v období rokov 1969 - 1984 nepretržite pracoval za rysovacou
doskou ako výskumný pracovník a projektant a pri tejto práci teda značne namáhal zrak. Tvrdil, že v
dôsledku problémov so zrakom túto prácu nemohol naďalej vykonávať a preto v roku 1984 nastúpil ako
robotník do Bytového hospodárstva, š. p. Trnava. Toto tvrdenie žalobcu odvolací súd nespochybňuje.

Ako je to však uvedené vyššie, v konaní nebolo preukázané, že by zhoršenie zraku žalobcu pokiaľ ide
o ľavé oko boli spôsobené predmetným pracovným úrazom. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje
na znalecký posudok znalca H.. E. B.. Z neho totiž vyplynulo, že strata zraku na jednom oku nevedie
automaticky k ochoreniu druhého oka, resp. k jeho vyčerpaniu a príčinou zhoršenia zraku u žalobcu bolo
dlhodobé nadmerné namáhanie zraku v dôsledku nevhodne zvoleného študijného smeru a pracovného
zaradenia, resp. osobného výberu zamestnania. Absentuje tu preto príčinná súvislosť medzi pracovným

úrazom a poškodením zraku žalobcu, resp. medzi pracovným úrazom a vznikom škody v podobe straty
na zárobku. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že v pracovnému úrazu došlo dňa 8.
7. 1960 a k strate na zárobku u žalobcu došlo od 1. 11. 1984, teda o 24 rokov neskôr. Za toto obdobie
sa zhoršil zrak žalobcu nie v dôsledku poškodenia zdravia spôsobeného pracovným úrazom (slepoty
pravého oka), ale v dôsledku nadmerného namáhania zraku.

Z uvedeného vyplýva, že neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za pracovný úraz v
zmysle § 190 a nasl. Zák. práce (zák. č. 65/1965 Zb.) a súd prvého stupňa preto postupoval správne,
keď žalobu zamietol. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.