Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 28, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/159/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709203041
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2709203041.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: SKAND Skalica, s.r.o., Nádražná 26, Skalica, IČO: 34
101 560, zastúpený advokátom: Mgr. Michal Řehák, advokát, ŘEHÁK & TISOŇ advokátska kancelária,
Potočná 2404/15, Skalica proti žalovanému: O. Q., narodený XX.XX.XXXX, N. XX, H., štátny občan
SR, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Arendacký, Advokátska kancelária Čapkova č. 2, Bratislava, o
zaplatenie sumy 17.260,84 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Skalica č.k. 1C/165/2009-265 zo dňa 14. apríla 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vrátane výroku o trovách
prvostupňového konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňarozsudkomnapadnutýmodvolanímžalovanéhovnapadnutejvyhovujúcejčasti uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.260,84 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od

6.9.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 2.465,05 eura advokátovi žalobcu a vo zvyšku
uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov
konania štátu v sume 24 eur Okresnému súdu Skalica do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd
prvého stupňa nárok žalobcu právne posúdil podľa § 77 ods. 1 písm. b), ods. 3 OSP, § 442 a nasl. OZ,
premlčanie nároku v zmysle § 106 ods. 1 OZ a započítanie v zmysle § 580 OZ. Mal za preukázané, že
v rámci konania o určenie neplatnosti výpovede medzi účastníkmi na návrh žalovaného súd uznesením

č.k. 5C/145/2001-133 zo dňa 3.5.2004 uložil povinnosť žalobcovi vyplácať časť pracovnej odmeny po
10.000,- Sk mesačne. Žalobca preukázal, že za čas od júna 2004 do júla 2008 vyplatil žalovanému
sumu 520.000,- Sk, t.j. 17.260,84 eura a to v júni 2004 sumu 30.000,- Sk a naďalej každý mesiac sumu
po 10.000,- Sk. Žalobca zasielal uvedené sumy na účet č. XXXXXXXX/XXXX v I. I., a.s.. Súd mal v
konaní preukázané, že uvedené číslo je totožné po prečíslovaní účtov v peňažnom ústave s číslom
účtu XXXXXXX-XXX. Výsluchom svedkýň a listinných dôkazov mal súd preukázané, že sa jedná o

číslo účtu, ktoré žalovaný nahlásil pri prechode výplaty mzdy v hotovosti na účty a číslo účtu aj po
prečíslovaní bolo používané žalobcom pri výplate akýchkoľvek plnení v súvislosti s pracovnoprávnymi
nárokmi žalovaného. Súd spôsob výplaty mzdy (náhrady miezd) žalobcu v prospech žalovaného
posúdil s použitím ustanovenia § 120 ods. 5 ZP (Zák.č. 65/1965 Zb.), keď na žiadosť zamestnanca
je zamestnávateľ povinný pri výplate miezd (náhrady miezd), prípadne iných peňažných plnení v
prospech zamestnanca po vykonaní prípadných zrážok zo mzdy podľa príslušných právnych predpisov

poukázať sumu určenú zamestnancovi na jeho účet v slovenskom peňažnom ústave. Žalobca plnenia
v súvislosti s nariadeným predbežným opatrením označil variabilným symbolom, ktorý sa zhoduje s
číslom konania nariadeného predbežného opatrenia v číslach XXXXXXX. Vzhľadom na hore uvedené
prebiehajúce súdne konania v súvislosti so skončením pracovného pomeru medzi účastníkmi od roku
1999 nikdy nebolo sporné, žalovaný toto nenamietal, že by si žalobca voči nemu neplnil povinnosti
uložené rozhodnutiami súdov a všetky plnenia žalobca zasielal vždy na to isté číslo účtu označené

žalovaným. Žalovaný aj v exekučnom konaní vedenom v jeho prospech ako oprávneného potvrdil, že
plnenia zo strany žalobcu ako povinného boli zasielané na ním označený účet s tým, že sa jedná o účetspoločný s jeho manželkou, ktorý spoločne používali a prijal plnenia zo strany žalobcu. Od roku 1999 až
do prebiehajúceho konania o vrátenie zaplatených súm na základe vydaného predbežného opatrenia
nikdy nepopieral prijatie vyplatených súm zo strany žalobcu a podľa ich vzájomnej korešpondencie

potvrdil prijatie súm s tým, že sa domáhal ďalšieho plnenia, ktoré nebolo bližšie špecifikované. Žalovaný
sámoznačilčísloúčtu,naktorémážalobcaplniťatoopakovaneajnazákladevýzvyžalobcu avprípade,
že mal záujem na zasielanie plnení na iné číslo účtu v roku 2003 po nariadení predbežného opatrenia
druhého v poradí, žalobca ako zamestnávateľ by bol povinný poukázať časť mzdy na žalovaným určený
účet, ak by o toto žalovaný požiadal alebo sa dohodol so žalobcom na takomto postupe v zmysle

ustanovenia § 130 ods. 8 ZP. Žalobca všetky plnenia v prospech žalovaného v súvislosti s výplatou
mzdy, časti mzdy, náhrad vyplácal po celé obdobie na žalovaným označené číslo účtu a žalovaný sa
nikdy nedomáhal výplaty plnení z dôvodu, že neboli poukázané jemu alebo na ním označený účet.
Žalovaný prípisom zo dňa 10.11.2008, teda aj po skončení pracovnoprávneho sporu medzi účastníkmi
vyzýval žalobcu na zaplatenie sumy 66.444,- Sk a to na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený
v I. pobočka H., teda totožné číslo účtu, na ktoré žalobca zasielal žalovanému všetky plnenia a

ktoré sám žalobcovi oznámil, preto námietka žalovaného v konaní o jeho nedostatku vecnej pasívnej
legitimácie nie je dôvodná. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa
preukázané, že žalobca na základe nariadeného predbežného opatrenia žalovanému plnil v žalovanej
sume a medzi predbežným opatrením a plnením bola preukázaná príčinná súvislosť. U predbežného
opatrenia išlo o dočasnú úpravu pomerov a to do právoplatného skončenia konania o neplatnosť

skončenia pracovného pomeru a sumy, ktoré boli žalovanému ako zamestnancovi vyplácané na základe
predbežného opatrenia, ktoré zaniklo nevyhovením návrhu vo veci samej, je žalovaný ako príjemca
vyplácaných súm tieto povinný vždy vrátiť. Žalovaný si musel byť vedomý toho, že ide o dočasnú úpravu
pomerov a bude musieť v prípade neúspechu vyplatené sumy vrátiť (R 26/1975). Súd vyčíslil ujmu ako
skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla s použitím ustanovenia § 442 OZ, keď podľa predložených

výpisov z účtu bolo preukázané, že žalovanému zaslal v mesačných splátkach celkom žalovanú sumu
s tým, že pri každej sume bol uvedený variabilný symbol XXXXXXX, totožný s časťou spisovej značky
konania, v ktorom bolo nariadené predbežné opatrenie(5C/145/2001). Námietku žalovaného v rámci
obrany v konaní týkajúcu sa započítania súd posúdil s použitím ustanovenia § 580 OZ. Suma na
započítanie zo strany žalovaného oproti uplatnenému nároku žalobcu predstavuje nárok na odstupné

v súvislosti so skončením pracovného pomeru výpoveďou, ktorého platnosť bola predmetom konania
vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5C/145/2001. Na základe rozhodnutia súdu bol návrh
na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi zamietnutý a pracovný pomer
skončil dňom 30.11.2001. Pracovný pomer medzi účastníkmi skončil z dôvodov uvedených v § 65 ods.
3 ZP (zák.č. 65/1965 Zb.) a to, že v dôsledku organizačných zmien bol zrušený obchodno-právny

úsek, žalovaný bol odvolaný z funkcie, bola mu ponúknutá iná funkcia, zodpovedajúca jeho kvalifikácii
a odmietol ponúknuté miesto. V zmysle vtedy platného ustanovenia § 65 ods. 3 tretia veta ZP, ak
zamestnávateľ nemá pre zamestnanca takú prácu alebo zamestnanec ju odmietne, je daný výpovedný
dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c) (fikcia nadbytočnosti); odstupné poskytované zamestnancom pri
organizačných zmenách patrí len v prípade rozviazania pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v

súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny. V zmysle vtedy platného ustanovenia § 1 zák. č.
195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru (zrušený zák. č. 311/2001
Z.z.) sa tento zákon vzťahuje na aj na pracovníkov organizácií, u ktorých dochádza pri organizačných
zmenách alebo racionalizačných opatreniach k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou danou
organizáciou z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce alebo dohodou z tých

istých dôvodov. Pracovný pomer so žalovaným bol skončený v zmysle ustanovenia § 65 ods. 3 vtedy
platného Zákonníka práce a nejednalo sa o prípad, kedy mu vznikol nárok na odstupné, pretože nebol s
ním rozviazaný pracovný pomer po odvolaní z funkcie v súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej
zmeny, ale po tom, čo odmietol inú pre neho vhodnú prácu. Súd mal za to, že pohľadávku žalovaného
nie je pohľadávkou spôsobilou na započítanie proti pohľadávke žalobcu uplatnenej v návrhu. O trovách

konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP s prihliadnutím na pomer úspechu účastníkov konania, keď
za úspešného považoval žalobcu v rozsahu 68,30%.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že uznesenie
súdu č.k. 5C/145/2001, ktorým mal žalobca platiť žalovanému po 10.000,- Sk mesačne, nadobudlo

právoplatnosť dňa 28.05.2004 a nie je v ňom uložená povinnosť platiť na účet v peňažnom ústave
patriaci žalovanému alebo ním určenej osobe. Preto v zmysle § 567 ods. 1 OZ peňažný dlh plnený
prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním
sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti,ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak, keďže
vlastníkom uvedeného účtu bola a je H. Q. - manželka žalovaného. Žalobca nijakým spôsobom
neinformoval majiteľku účtu, aké finančné prostriedky na jej účet zasiela a rovnako neinformoval ani

žalovaného, že povinnosť uloženú uznesením súdu zo dňa 03.05.2004 si plní zasielaním požadovaných
súm na spomínaný účet. Poukázal na výpovede svedkýň A. a I., z ktorých vyplynulo, že v roku 1998
žalovaný nahlásil toto číslo účtu, na ktorý sa mu zasielala mzda. Uvedené číslo používala počas celej
doby, čo žalobca vyplácal žalovanému všetky sumy. Žalovaný bol v roku 2000 vyzvaný na oznámenie
čísla účtu a to v súvislosti s predbežným opatrením, na ktorý sa mu majú finančné prostriedky posielať.

Bolo to z toho dôvodu, že dlhšiu dobu už nepracoval u žalobcu a bolo potrebné zistiť, na aký účet sa mu
majú peniaze zasielať. Po skončení pracovného pomeru a doručení ďalšieho rozhodnutia o predbežnom
opatrení však žalovaného nežiadali o oznámenie čísla účtu. Žalovaný ich nežiadal, aby zasielali sumy
na účet manželky s novým číslom účtu, ani im neoznamoval, že by došlo k prečíslovaniu účtu. Tvrdenie
svedkýň, že sa im zobrazovali na výpisoch z účtu súčasne pôvodné aj nové čísla účtu pani Q., bolo
vyvrátené na pojednávaní predložením výpisu z účtu pani Q. právnym zástupcom žalovaného a táto

skutočnosť nevyplýva ani z výpisov účtov, ktoré sú založené v spise. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,
že žalovaný nenahlásil žalobcovi, že došlo k prečíslovaniu účtu jeho manželky, nepožiadal, aby zasielala
peniaze na tento nový účet a osobitne aby tak robil v súvislosti s plnením povinnosti uloženej uznesením
Okresného súdu Skalica zo dňa 03.05.2004 č.k. 5C/145/2001-133. Žalobca nemal právny titul, aby
zasielal peniaze v súlade s uznesením súdu zo dňa 03.05.2004 na účet pani H. Q. a preto nie je možné

mať za to, že si splnil povinnosť uloženú mu uznesením súdu zo dňa 03.05.2011 (03.05.2004). Nakoľko
žalobca neposkytol plnenie podľa uznesenia súdu, nevznikla žalovanému povinnosť vracať mu finančné
sumy. Uviedol, že i za predpokladu, že by žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, by
toto rozhodnutie nebolo vecne správne. Súd sa nevyporiadal s obranou žalovaného, že žalobca mu
dlhuje na mzde 197.400,- Sk, ktorý dlh žalobca uznal v liste zo dňa 14.10.2008 a túto sumu je potrebné

započítať voči nároku žalobcu. Preto je rozsudok nepreskúmateľný. Žiadal, aby bola žaloba zamietnutá
a žalovanému priznaná náhrada trov tohto konania.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhol ako vecne
správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202
OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212
ods. 1 OSP) a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal
pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa je nárok žalobcu na zaplatenie 17.260,84 eura s
príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca ako zamestnávateľ žalovaného počas existencie

sporu vedeného pred Okresným súdom Skalica pod sp. zn. 5C/145/2001 na základe uznesenia súdu o
predbežnom opatrení zo dňa 03.05.2004 mu bol povinný vyplácať s účinnosťou od 01.04.2004 mesačne
po 10.000,- Sk do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Za obdobie od júna 2004 do júla
2008 celkom žalobca zaplatil žalovanému 520.000,- Sk - 17.260,84 eura. Spor o platnosť výpovede
vedený na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. SI-5C/145/2001 skončil tak, že žalovaný bol v tomto

spore neúspešný.

Súd prvého stupňa posúdil nárok žalobcu ako dôvodný a uložil žalovanému povinnosť uhradiť mu
uplatnený nárok spolu s príslušným úrokom z omeškania s poukazom na to, že predbežné opatrenie
zaniklo a v zmysle § 77 ods. 1 písm. b) ods. 3 OSP, keďže návrhu vo veci samej nebolo vyhovené,

žalovaný je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli, na strane žalobcu ide o
škodu v zmysle § 442 OZ, keďže žalovaný ako príjemca si musel byť vedomý toho, že išlo o dočasnú
úpravu plnenia, ktoré v prípade neúspechu v konaní musí vrátiť.

Žalovaný sa v konaní bránil tým, že poukázané sumy neprevzal, pretože boli vyplatené na účet jeho

manželky. Obranu žalovaného o tom, že mu suma 520.000,- Sk, resp. 17.260,84 eura mu nebola
vyplatená, nepovažoval súd prvého stupňa za dôvodnú. Žalovaný v čase, ako sa mu predmetné plnenie
žalobcom uhrádzalo, síce neoznámil žalobcovi svoj účet v peňažnom ústave, na ktorý je potrebné
plnenie poukazovať, avšak z preukázaných dôkazov vyplynulo, že počas trvania pracovného pomerumu bola mzda poukázaná na predmetný účet, žalovaný toto nikdy nenamietal, medzi účastníkmi
nevznikli spory o tom, že by mu mzda na účet zasielaná nebola. Správnosť svojich záverov súd prvého
stupňa napokon zdôvodnil i poukazom na prípis žalovaného zo dňa 10.11.2008, kedy práve žalovaný

vyzval žalobcu na zaplatenie sumy 66.444,- Sk na účet, na ktorý mu bola poukazovaná výplata súm
vyplácaných na základe predmetného predbežného opatrenia.

V súvislosti so zaplatením žalobcom požadovaného plnenia, ktoré žalovanému poskytol na základe
nariadeného predbežného opatrenia, súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie a svoje

rozhodnutie náležite skutkovo i právne odôvodnil.

Takýto záver ale nemohol odvolací súd prijať v súvislosti s námietkou žalovaného na započítanie
vzájomných pohľadávok.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou, v súlade s ktorou žalobca v žalobnej

žiadosti vymedzuje súdu, o čom má rozhodnúť. Žalobný petit musí preto spĺňať požiadavku určitosti
a presnosti. Ak ju nespĺňa, je povinnosťou súdu, postupom podľa § 43 OSP pokúsiť sa o odstránenie
tohto nedostatku. Kvalitatívne posúdenie existujúcich vád zákonodarca zveruje súdu, ktorý skúma, či
ide o také vady, pri ktorých nemožno o nároku konať a rozhodnúť. Obdobne musí súd postupovať v
prípade, ak žalovaný uplatňuje námietku na započítanie, i keď len ako procesnú obranu (ak vzhľadom na

komplikovanosť nároku nestačí, aby bol nárok špecifikovaný a vyčíslený napríklad čo i len do zápisnice
o pojednávaní).

Podľa § 98 OSP vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.

Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Ustanovenie § 98 OSP poskytuje súdu návod, ako má hodnotiť prejav žalovaného na započítanie
a to v závislosti od toho či navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac ako uplatnil v žalobe žalobca.
Ak uplatnil menej, takýto prejav sa posudzuje iba ako obrana, s ktorou sa bude musieť vyporiadať

súd ako s otázkou predbežnou. Ak však navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac ako uplatnil žalobca,
takýto prejav má dôsledky predpokladané ustanovením § 97. Správne posúdenie prejavu žalovaného
je významné aj preto, aby súd rozhodol o celej prejednávanej veci. Ak má prejav povahu obrany,
vo výroku rozsudku netreba o kompenzačnej námietke rozhodnúť, stačí, ak sa s touto otázkou
súd vyporiada v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ak však započítacia pohľadávka prevyšuje plnenie

uplatnené žalobcom, o vzájomnom návrhu treba rozhodnúť vo výroku rozhodnutia.

Žalovanýuplatňujesvojupohľadávkunazapočítanie,ktoráčodovýškyneprevyšujepohľadávkužalobcu
a s ktorou sa súd prvého stupňa musí vyporiadať len ako s otázkou predbežnou. Napriek tomu musí
byť v konaní celkom jasné, o aký nárok ide, z čoho pozostáva, kedy vznikol, ako a kedy ho žalovaný

voči žalobcovi uplatnil, ako a kedy ho prípadne žalobca vyčíslil, či ho uznal, ak nie prečo a podobne.
Preto si súd musí zabezpečiť dostatok skutkových i právnych podkladov k posúdeniu takéhoto práva
uplatneného žalovaným.

Účastníci, ako bolo uvedené vyššie, boli medzi sebou vo vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec.

Pracovný pomer medzi nimi skončil na základe výpovede dňom 30.11.2001. Účastníci mali však voči
sebe vzájomné práva a povinnosti, ktoré riešili i vzájomným započítaním.

Žalovaný zastúpený advokátom na pojednávaní dňa 24.03.2001 uviedol, že ak súd bude považovať
nárok žalobcu za dôvodný, v rámci obrany uplatňuje nevyplatenú mzdu v sume 197.400,- Sk. Uplatnil

si tiež nevyplatené trojmesačné odstupné, ktoré síce žalobca započítal, ale započítanie nemohlo byť
účinné, pretože žalobca si kompenzoval platbu za rok 1999 a ak niekto prijal plnenie ako zamestnanec
v zmysle Zákonníka práce, ide o dobromyseľné prijatie a započítanie nie je možné.

Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku zaoberal námietkou započítania v súvislosti s nárokom

žalovaného na odstupné, ktoré v prvom rade nepovažoval za dôvodné s poukazom na to, že pracovný
pomer skončil pre fikciu nadbytočnosti, nie pre samotnú nadbytočnosť. Preto išlo o pohľadávku, ktorá
nebola spôsobilá na započítanie proti pohľadávke žalobcu. Súd prvého stupňa však mal súčasne
zisťovať i to, že žalobca pôvodne nárok žalovaného na odstupné uznal, ba dokonca odstupné po zrazenípríslušných dávok žalovanému vyplatil, avšak žalovaný vyplatené odstupné neprijal a žalobcovi toto
vrátil. Preto sa súd prvého stupňa mal a mohol vyporiadať i s tým, či v danom prípade nedošlo k zániku
záväzku (ak by tento existoval) splnením (§ 559 OZ).

Započítanie podľa ustanovenia § 580 O. z. je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok
veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli
splnené všetky podmienky na to potrebné. Rozlišujeme jednostranné započítanie upravené v tomto
ustanovení a dohodu o započítaní (§ 581 ods. 3O. z.). Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky

medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a
dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu. Započítanie sa najčastejšie
uplatní pri peňažných pohľadávkach, ale zákon nevylučuje ani možnosť započítania aj iných vzájomných
pohľadávok rovnakého druhu. Pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Započítať nemožno
pohľadávky, pri ktorých je to vylúčené zo zákona (§ 581) alebo dohodou účastníkov. K započítaniu
nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z

účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého
je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa.
Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam § 34 a nasl. O. z..

Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho

možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť, keď sa pohľadávky stretli, a to od
okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok
v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká
len do výšky započítavanej protipohľadávky.

Odvolací súd považoval za predčasný právny záver súdu prvého stupňa, že námietka započítania nie
je dôvodná. Žalovaný v odvolaní poukazuje na námietku započítania s tým, že sa opätovne domáha
započítania nároku na mzdu v sume 197.400,- Sk, ktorá mu bola vypočítaná v liste žalobcu zo dňa
14.10.2008 a túto je treba započítať voči nároku žalobcu. Preto rozsudok považuje za nepreskúmateľný.

Z listu žalobcu zo dňa 14.10.2008 (porovnaj č.l. 244 a nasl. spisu) vyplýva, že žalobca sa domáha
voči žalovanému úhrady bezdôvodného obohatenia 285.992,- Sk, avšak uznáva nárok žalovaného na
náhradumzdyzaobdobieodaugusta2001donovembra2001vovýške119.428,-Sk.Pozapočítanítejto
pohľadávky voči pohľadávke žalobcu zostáva dlh zamestnanca 165.564,- Sk. Súčasne poukazuje na to,
že žalovanému odstupné neprislúcha. Uplatňuje ďalej náhradu súm vyplatených na základe vydaného

predbežného opatrenia v celkovej výške 520.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania.

Z uvedeného listu žalobcu nevyplýva nárok žalovaného na mzdu v sume 197.400,- Sk. Sám žalovaný
sa nepreukázal žiadnym listom, kde by ním požadovaná suma náhrady mzdy 197.400,- Sk bola
špecifikovaná (o aký nárok ide, od kedy do kedy vznikol, z čoho pozostáva, kedy ho voči žalobcovi

uplatnil, akou formou).

Súd prvého stupňa tomuto nároku žalovaného nevenoval žiadnu pozornosť, nezistil, o aký nárok sa
jedná. Predmetný nárok bol síce uplatnený v rámci procesnej obrany žalovaného, avšak ako nárok
na započítanie pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu. Pretože tento nárok nebol nijako

špecifikovaný, nie je uvedené, za aké obdobie mal predmetný nárok vzniknúť a z čoho pozostáva,
kedy uskutočnil žalovaný započítací prejav, mal sa súd prvého stupňa pokúsiť tieto skutočnosti zistiť
buď na pojednávaní alebo postupom podľa § 42 ods. 3 s použitím § 43 ods. 1 OSP a len v prípade,
ak by bol nárok riadne špecifikovaný, vada započítacieho prejavu by bola odstránená, bolo by naň
možné prihliadať. Pokiaľ súd prvého stupňa takto nepostupoval, nezadovážil si pre svoje rozhodnutie

skutkové podklady, resp. s nárokom žalovaného na započítanie požadovanej mzdy 197.400,- Sk sa
nijako nevyporiadal a o ňom nerozhodol, i keď o ňom rozhodnúť bol povinný. Preto rozhodnutie súdu
prvého stupňa v tejto časti je potrebné považovať za nepreskúmateľné, čím sa účastníkom odníma
možnosť konať pred súdom.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené
zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami ale
aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republikyz 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001 a z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/2002). Právo na súdnu ochranu,
okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1) zabezpečujú a vykonávajú aj

jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., § 115 O.s.p. a
pod.). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa
jeho vec ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní. Túto vadu vzniknutú pred súdom
prvého stupňa nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní s ohľadom na porušenie práv účastníka
konať pred súdom, pretože by mu bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie, spravodlivý súdny

proces.Odvolacísúdnemôževplnomrozsahunahradiťdvojinštančnosťkonaniaareparovaťvady,ktoré
bolo potrebné zachovať pred súdom prvého stupňa, tým by totiž založil svoje rozhodnutie nečakane na
iných právnych záveroch, než súd prvého stupňa, čím by odňal účastníkovi právo namietať správnosť
jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom odvolacieho súdu by sa
účastnícinemalimožnosťvyjadriť,prípadnepredložiťnovédôkazy,ktorézhľadiskadoterajšíchprávnych
záverov súdu prvého stupňa sa nejavili byť významné. Ak by odvolací súd dospel k iným právnym

záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, musí rozhodnutie súdu prvého
stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného
princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania môže odvolací súd učiniť zadosť iba kasačným
rozhodnutím. Ak by tak odvolací súd nepostupoval, znemožnil by účastníkom realizáciu ich procesných
práv, odoprel by im možnosť prieskumu správnosti nových rozhodujúcich skutkových zistení (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 267/2007).

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa posúdi opätovne nárok žalobcu na plnenie voči žalovanému, a to
až po vyporiadaní sa s námietkou započítania, ktorú v prvostupňovom konaní uplatnil žalovaný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
OSP).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.