Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 30, 2012

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/65/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010183
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2012:5812010183.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Lofajovej a PhDr. Jána Laštíka, v trestnej veci proti obžalovanému Y. Z., pre zločin
krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, § 138 písm. j/ Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.10.2012 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. Z., nar. XX.X.XXXX v Z., bytom Z., L. XXXX/X, slobodný, bez pracovného pomeru, na
slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

- v časti X. vreckovým nožíkom poškodil zámok ľavých predných dverí zaparkovaného, uzamknutého
motorového vozidla P. R., ev. č. B.-XXXH. takto vozidlo otvoril a odcudzil z neho autorádiu nezistenej
značky, sadu žiaroviek, dve nabíjačky k mobilným telefónom, elektrický zapaľovač a doklady od vozidla,
čím Y. V., nar. XX. XX. XXXX, spôsobil škodu odcudzením vo výške 85,- € a škodu poškodením vo
výške 56,- €

- v časti X. oproti chalupe č. XXX, vreckovým nožíkom vypáčil a rozbil sklenenú výplň predných
batožinového priestoru zaparkovaného a uzamknutého motorového vozidla W. U., ev. č. O.XXE., takto
vozidlo otvoril a odcudzil z neho tri zapaľovač, čím N.. Y. T., nar. XX. XX. XXXX, spôsobil škodu
odcudzením vo výške 1,- € a škodu poškodenému vo výške 163,- €,

- v časti I. pred rodinným domom č. XXX, vreckovým nožíkom poškodil zámok pravých predných dverí
zaparkovaného, uzamknutého motorového vozidla K. L., ev. č. S.-XXXX., takto vozidlo otvoril a odcudzil
z neho zapaľovač, kľúč od garáže s diódovým svetlom, balenie žuvačiek Orbit, puzdro s 15 hudobnými

CD nosičmi a doklady od vozidla, čím T. X., nar. XX. XX. XXXX, spôsobil škodu odcudzením vo výške
46,-€ a škodu poškodením vo výške 61,- €,

t e d a

-pokračujúcimkonanímsiprisvojilcudziuvectým,žesajejzmocnilačinspáchalvlámaním,závažnejším
spôsobom konania - na viacerých osobách,

t ý m s p á c h a l

- zločin krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, § 138 písm. j/ Trestného
zákona

- prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona,

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2,
3 a § 36 písm. j/, l/ Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 5 (päť) mesiacov

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje trestný rozkaz Okresného súdu v Žiline č. k. XXT/

XXX/XXXX-XX zo dňa 18.11.2011 právoplatný dňa 12.1.2012 vo výroku o treste ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť škodu
poškodenému T. X., nar. X.X.XXXX v K., trvale bytom B. X. XX vo výške 61,-Eur, poškodenému N.. Y.

T., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom P. XXX vo výške 163,-Eur a Y. V., nar. X.X.XXXX v J. W., bytom
C. I., X. XXX vo výške 56,-Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodených T. X., nar. X.X.XXXX v K., trvale bytom B. X.
XX, N.. Y. T., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom P. XXX a Y. Habláka, nar. X.X.XXXX v J. W., bytom

C. I., X. XXX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra v Námestove pod sp. zn. Pv XXX/XX podala dňa 18.6.2012 tunajšiemu súdu
obžalobu na Y. Z. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. písm. b/ Trestného zákona a iné.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil
vyhlásenie,žejevinnýzospáchaniaskutku,ktorýmujekladenýzavinu.Navšetkyustanovenia vzmysle
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, ktoré mu súd prečítal, obžalovaný odpovedal, že
rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä
o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon

ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za skutky uvedené
v obžalobe. Prokurátor k vyhláseniu obžalovaného zaujal stanovisko, že nemá námietky proti tomu,
aby súd jeho vyhlásenie prijal. Súd postupujúc podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného o vine a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom

o treste a o náhrade škody.

Súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, pretože mal za to, že konanie obžalovaného vykazuje všetky
znaky žalovaných trestných činov, zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného
zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného

zákona.

Zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona sa dopustí, kto si prisvojí
cudziu vec tým, že sa jej zmocni a čin spácha vlámaním a závažnejším spôsobom konania- na viacerých
osobách.

Prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 sa dopustí, kto poškodí cudziu vec a spôsobí
tak na cudzom majetku malú škodu.

Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a) Tr. zák, pretože

chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Všetkysúdenéskutkyobžalovanýspáchalvrovnakýdeň,jednalosaorovnakútrestnúčinnosťvovzťahu
k viacerým poškodeným, a preto všetky skutky bolo potrebné posúdiť ako čiastkové útoky síce viacerých
trestných činov, ale spáchaných v jednočinnom súbehu. Súd tak žalovanú trestnú činnosť posudzoval

ako jeden skutkový dej spáchaný viacerými dielčimi útokmi v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zák. Zapokračovanie v trestnom čine totiž možno považovať uskutočňovanie spoločného zákonom zakázaného
zámeru konaním, ktoré stále a opätovne naplňuje skutkovú podstatu toho istého trestného činu (či už
prečinu alebo zločinu). Základnou podmienkou pokračovania je teda opätovné uskutočňovanie jednej

a tej istej skutkovej podstaty trestného činu či už formou páchateľstva, prípadne spolupáchateľstva,
prípadne v štádiu dokonania alebo pokusu.

Obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil závažnejším spôsobom konania podľa ust. § 138 písm. j)
Trestného zákona, v zmysle ktorého sa za závažnejší spôsob konania považuje páchanie trestného činu

na viacerých osobách. Podľa § 127 ods. 12 Trestného zákona sa viacerými osobami na účely Trestného
zákona rozumejú najmenej tri osoby, teda presne tri osoby alebo viac ako tri osoby. Z okolností prípadu,
spôsobu vykonania trestnej činnosti a aj výpvede obžalovaného bolo preukázané, že obžalovaný musel
mať vedomosť o tom, že svojim protiprávnym konaním poškodzuje viaceré osoby.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal k osobným a k majetkovým pomerom a svoje konanie

pred súdom oľutoval. Prejavil ochotu nahradiť škodu poškodeným, škodu však ku dňu vykonania
hlavného pojednávania poškodeným neuhradil. Uviedol, že je slobodný, bol dlhodobo nezamestnaný,
momentálne pacuje ako brigádnik v supermarkete, je nemajetný. K pohnútke, ktorá ho viedla k trestnej
činnosti vypovedal, že uvedeného dňa bol na chate spolu so sestrou a poškodenými. Po nezhodách
ho vyhodili z chaty, potom spáchal skutky, ktoré sú mu kladené za vinu, dopustil sa ich pod vplyvom

alkoholu, na ich okolnosti si nepamätá, tým ale nechce ospravedlniť svoje správanie. Políciu privolala
vlastne jeho sestra, s ktorou má dobrý vzťah a snaží sa mu pomôcť. Svoje správanie oľutoval.

Súd čítal a oboznámil odpis z registra trestov, správy o povesti a hodnotenia vzťahujúce sa na
obžalovaného a pripojený súdny spis Okresného súdu v Žiline sp. zn. XXT/XXX/XXXX.

K osobe obžalovaného súd zistil, že je slobodný, v registri priestupkov nemá žiaden záznam a
momentálne voči nemu nie je vedené žiadne iné trestné stíhanie. V registri trestov má obžalovaný
jeden záznam, naposledy bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu v Žiline
č.k.. XX T/XXX/XXXX zo dňa 18.11.2011, bol uznaný vinným za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1

Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so
skúšobnou dobou 12 mesiacov. Trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 3.1.2012, uvedený deň
sa považuje aj za deň jeho oznámenia a keďže sa súdenej trestnej činnosti tak dopustil ešte skôr, ako
mu bol doručený predmetný trestný rozkaz za iný jeho trestný čin, súd obžalovanému ukladal súhrnný
trest, za použitia asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Trestného zákona). Na súdený prípad súd aplikoval

asperačnú zásadu, nakoľko obžalovanému ukladal trest za viac úmyselných trestných činov, a to nie len
za zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ale aj za prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, pre ktorý bol odsúdený Okresným súdom v Žiline č.k.. XX T/XXX/
XXXX dňa 18.11.201, teda obžalovaného odsudzoval za trestné činy spáchané dvoma skutkami, pričom

jedným z nich bol zločin.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd uložil obžalovanému, po vyhodnotení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 5 mesiacov. Pri ukladaní trestu súd obligatórne
prihliadol podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich
okolností (pred spáchaním trestnej činnosti, pre ktorú mu súd ukladal trest viedol riadny život, k trestnej

činnosti sa priznal a úprimne ju oľutoval), priťažujúce okolnosti súd nezistil.

Pri ukladaní trestu obžalovanému, súd využil inštitút účinnej ľútosti podľa § 39 ods. 1 Trestného
zákona, nakoľko rozpätie trestnej sadzby po jej zvýšení podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, považovalvzhľadom na všetky okolnosti prípadu a pomery obžalovaného za neprimerane prísne a mal za to, že
na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Pod okolnosťami prípadu treba rozumieť
všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy , charakteru a závažnosti trestného činu,

vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu možno odôvodniť aj okolnosťami,
ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou
boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú
zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. V danom prípade, súd považoval za okolnosti prípadu, na
základe ktorých mimoriadne znižoval trestnú sadzbu okolnosti súdeného trestného činu, ktorého sa

obžalovaný dopustil pod vplyvom alkoholu, požitím ktorého bolo zjavne ovplyvnené celé jeho konanie,
ktorým v priebehu jedného večera, v krátkej časovej súvislosti sa vlámal do troch osobných motorových
vozidiel, troch rozdielnych majiteľov, čím spáchal trestný čin na viacerých osobách, čo je zároveň
hraničný počet poškodených osôb, pre použitie kvalifikačného znaku podľa 138 písm. j) Trestného
zákona. Zároveň súd prihliadal na skutočnosť, že v danom prípade boli od samého začiatku splnené
podmienky na konanie o dohode o vine a treste, súd preto znížil dolnú hranicu trestnej sadzby tak, ako

keby k uzavretiu dohody o vine a treste došlo. Obžalovaného na výkon trestu zaradil do Ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol (§ 48
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona). Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý.

Zároveň obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť škodu poškodeným: T. X., N.. Y. T. a Y. V. do

výšky nimi uplatneného nároku, o výške ktorého súd nemal pochybnosti, a to vzhľadom na v spise sa
nachádzajúce vyčíslenie a so zvyškom nároku boli poškodení odkázaní na občianske súdne konanie.
- zločin krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, § 138 písm. j/ Trestného
zákona

- prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.