Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 26, 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111240518
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:1111240518.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: T. Y., narodený X. X. XXXX, bytom F. XX, W., proti

odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 28. 11. 2011 doručeným súdu dňa 29. 11. 2011 v spojení s doplnením návrhu zo dňa 4.
6. 2012 a prednesom na pojednávaní dňa 11. 10. 2012 sa navrhovateľ voči odporca domáha zaplatenia
sumy 96 256,56 eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 96 256,65 eur od 6. 6. 1997 do zaplatenia

(vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 13C/11/2008), sumy 285 444 eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy
21.444,- eur od 1.7.1997 do 1.7.1998, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.1998 do zaplatenia, zo sumy 21.444,-
eur od 1.7.1999 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2000 do zaplatenia, zo sumy 21.444,-
eur od 1.7.2001 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2002 do zaplatenia, zo sumy 21.444,-
eur od 1.7.2003 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2004 do zaplatenia, zo sumy 21.444,-
eur od 1.7.2005 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2006 do zaplatenia, zo sumy 21.444,-
eur od 1.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 21.444,-

eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur
od 1.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od
1.7.2012 do zaplatenia /vo vzťahu ku konaniu (5C/28/2008), nemajetkovej ujmy v sume 130 000 eur
(vo vzťahu ku konaniam sp. zn. 13C/11/1998 a sp. zn. 5C/28/2008), náhrady sumy 680,48 eur ako
nákladov spojených s konaním 13C/11/1998.
Návrh odôvodnil tak, že v konaní sp. zn. 13C/11/1998 súd nezákonne rozhodol rozsudkom č. k.
13C/11/1998-29 zo dňa 17. 3. 1998, čiastočným rozsudkom č. k. 13C/11/1998-90

zo dňa 16. 11. 2000, koná nesprávnym úradným postupom, robí zbytočné prieťahy v konaní. Konanie
sp. zn. 5C/28/2008 nie je právoplatne ukončené, z dôvodu nesprávneho úradného postupu, zbytočných
prieťahov v konaní a nezákonného rozhodnutia. Uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co
113/2007-88 zo dňa 28. 9. 2007 mu bolo doručené dňa 13. 10. 2009, hoci bolo doručené na OS Trnava
dňa 19. 10. 2007, o jeho odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 5C/28/2008-129 zo dňa
8. 6. 2010 nebolo rozhodnuté.

Odporca v písomnej vyjadrení zo dňa 10. 8. 2012 uviedol, že žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť.
V súvislosti s konaním sp. zn. 13C/11/2008, je potrebné i prípadný nárok na náhradu škody posudzovať
podľa zákona č. 58/1969 Zb., nakoľko rozhodnutia v konaní, ktoré majú byť nezákonné boli vydané pred
1.7.2004,okremkonečnéhorozhodnutiavoveci.Konaniesp.zn.5C/28/2008začalopo1.7.2004,pretoi prípadný vznik nároku na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Nie je
preukázaný nezákonný úradný postup orgánov verejnej moci, resp. vydanie nezákonného rozhodnutia,
v namietaných konaniach, vznik škody, ako ani priama príčinná súvislosť medzi namietaným konaním

súdu a vznikom ujmy. Konanie vo veci 13C/11/1998 skončilo právoplatným rozsudkom Krajského súdu
v Trnave zo dňa 27. 6. 2006, ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý. Ani konečný
rozsudok vo veci ako ani žiadne iné rozhodnutie okresného a krajského súdu v konaní, nebolo zrušené
po nadobudnutí právoplatnosti a žiadne rozhodnutie nespĺňa podmienku nezákonnosti ustanovenú v §
4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., resp. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Všeobecný súd v konaní

o náhradu škody nie je orgánom príslušným na ustálenie zásahu do ústavou garantovaného práva
na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a prípadné priznanie primeraného zadosťučinenia za
porušenie tohto práva. Vo vzťahu k nárokom vyplývajúcich z namietaných prieťahov v konaní Okresného
súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave v konaní sp. zn. 13C/11/2008 odporca vznáša námietku
premlčania. V zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. ako aj § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. sa právo na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci premlčí za

tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Žalobca bližšie nešpecifikoval obdobie počas,
ktorého malo v konaní sp. zn. 13C/11/1998 dochádzať k prieťahom v dôsledku, ktorých mu mala byť
spôsobená škoda - nemajetková ujma, konanie však skončilo právoplatným rozsudkom Krajského súdu
v Trnave zo dňa 27. 6. 2006, teda najneskôr tento deň začala navrhovateľovi plynúť trojročná premlčacia
lehota na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy. Táto premlčacia lehota neplynula odo dňa podania

žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do skončenia predbežného prerokovania,
najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov. Doba troch rokov a šiestich mesiacov odo dňa 27. 6. 2006,
teda od právoplatného skončenia konania, v ktorom malo dochádzať k prieťahom uplynula dňa 27.
12. 2009. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 29. 11. 2011. Ako nesprávny úradný postup súdov, v
dôsledku ktorého mal navrhovateľ utrpieť nemajetkovú ujmu označuje i činnosť súdov v konaní sp.

zn. 5C/28/2008, v ktorom podľa tvrdenia navrhovatelia súdy konajú neefektívne a spôsobujú prieťahy.
Navrhovateľnepreukázal,žebypostupomsúdovdochádzalokzbytočnýmprieťahom,nepreukázalvznik
a rozsah ujmy, príčinnú súvislosť medzi konaním orgánov verejnej moci a navrhovateľom tvrdenou
ujmou v podobe zhoršenia jeho zdravotného stavu, ku ktorému malo dôjsť práve v dôsledku dlhodobo
prebiehajúcich súdnych konaní.

Na pojednávaní dňa 26. 10. 2012 súd pripustil zmenu návrhu, odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
sumu 127.813,65 eur, úrok z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 95.446,62 eur od 10.3.1988 do
zaplatenia, zo sumy 32.379,64 eur od 27.11.1999 do zaplatenia, sumu 285.444,- eur, úroku z omeškania
17,6 % ročne zo sumy 21.444,- eur od 1.7.1997 do 1.7.1998, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.1998 do

zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.1999 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2000 do
zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2001 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2002 do
zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2003 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2004 do
zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2005 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2006 do
zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2008 do

zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2009 do
zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2011 do
zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2012 do zaplatenia, sumu 260.000,- eur (nemajetková ujma)
a sumu 680,48 eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
spisovéhomateriálu,najmänávrhomzodňa28.11.2011,kópiamipreukazuobčanasťažkýmzdravotným
postihnutím navrhovateľa na č.l. 5, žiadosťou o dôchodok navrhovateľa zo dňa 15.7.1998 na č.l.
6, písomnosťou sociálnej poisťovne zo dňa 2.9.1998 na č.l. 7, písomnosťou navrhovateľa zo dňa
18.1.1999 na č.l. 8, lekárskym záznamom zo dňa 20.4.1998, psychiatrická kontrola na č.l. 9, lekárskou

správou z 31.3.1998, psychologické vyšetrenie na č.l. 10, lekárskym nálezom J.. P. H. na č.l. 11,
lekárskou správou zo dňa 2.10.1983 na č.l. 10, lekárskou správou zo 4.3.2003, zo 6.7.2001 na č.l. 12,
lekárskym nálezom z 24.3.2009, 23.2.2009 na č.l. 13, lekárskym nálezom J.. R. R. zo dňa 18.3.2011
na č.l. 14, sťažnosťou navrhovateľa zo dňa 30.11.2000 na č.l. 15, oznámením o vybavení sťažnosti
Okresného súdu v Trnave z 13.1.2001 na č.l. 16, sťažnosťou navrhovateľa zo dňa 13.5.2002 na č.l.

17, urgenciou navrhovateľa vybavenie sťažnosti zo dňa 2.7.2002 na č.l.18, oznámením OS Trnava
prešetrenie sťažnosti zo dňa 2.7.2002 na č.l. 19, žiadosťou o vybavenie sťažnosti zo dňa 29.3.2005
na č.l. 20, sťažnosťou navrhovateľa zo dňa 12.12.2005 na č.l. 21, urgenciou navrhovateľa zo dňa
9.8.2006 na č.l. 22, oznámením OS Trnava zo dňa 3.1.2006 na č.l. 23, urgenciou navrhovateľa zodňa 23.4.2007 na č.l. 24, urgenciou navrhovateľa zo dňa 2.2.2007 na č.l. 25, odpoveďou Krajského
súdu v Trnave zo dňa 22.5.2007 na č.l. 26, upovedomením o postúpení spisu zo 4.1.2008 na č.l. 27,
sťažnosťou navrhovateľa zo dňa 22.6.2010 na č.l. 28, odpoveďou OS Piešťany zo dňa 28.6.2010 na č.l.

29, odvolaním navrhovateľa vo veci 5C/28/2008 zo dňa 8.7.2010 na č.l. 30, rozsudkom OS Piešťany
vo veci sp. zn. 5C/28/2008 zo dňa 8. júna 2010 na č.l. 32, doplnením petitu zo dňa 23.10.2010 vo
veci 5C/28/2008 na č.l. 37, Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/113/2007-88 zo dňa
28.9.2007 na č.l. 38, Uznesením OS Trnava č.k. 26C/9/2005-61 zo dňa 11.2.2005 na č.l. 42, Uznesením
OS Trnava č.k. 26C/9/2005-69 zo dňa 15.11.2006, písomnosťou navrhovateľa zo dňa 4.2.2005 na

č.l. 44, návrhom žaloby o náhradu mzdy zo dňa 1.2.2005 na č.l. 47, Uznesením Krajského súdu v
Trnave č.k. 10Co/125/04-215 zo dňa 31.12.2004 na č.l. 54, Uznesením Okresného súdu v Trnave
č.k. 13C/11/1998-192 zo dňa 16.12.2003 na č.l. 55, výpoveďou zo dňa 24.3.1997, návrhom žaloby
zo dňa 13.1.1998 na č.l. 58, rozsudkom OS Trnava č.k. 13C/11/1998-29 zo dňa 17.3.1998 na č.l. 61,
uznesením KS v Trnave č.k. 6Co/187/1998-38 zo dňa 26.2.1999 na č.l. 62, čiastočným rozsudkom OS
Trnava č.k. 13C/11/1999-90 zo dňa 16.11.2000 na č.l. 64, odvolaním navrhovateľa vo veci 13C/11/1998

na č.l. 65, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/312/2001-109 zo dňa 2.10.2001 na č.l. 67,
žiadosťou navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 3.5.2011 na č.l. 69, oznámením
Ministerstva spravodlivosti zo dňa 23.5.2011 na č.l. 70, odpoveďou navrhovateľa zo dňa 9.6.2011 na č.l.
71, stanoviskom Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 24.10.2011 na čl. 73, vyjadrením Slovakofarmy
Hlohovec zo dňa 28.9.1998 na č.l. 74, podaním navrhovateľa zo dňa 4.6.2012 na č.l. 90, vyjadrením

odporcu zo dňa 10.8.2012, spisom tunajšieho súdu 13C/11/1998 (návrhom na č.l. 1, rozsudkom zo dňa
17.3.1998 na č.l. 29, Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.2.1999 na č.l. 98, upresnením
petitu zo dňa 16.12.1999 na č.l. 47, čiastočným rozsudkom zo dňa 16.11.2000 na č.l. 90, odvolaním
navrhovateľa zo dňa 21.1.2001 na č.l. 92, rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 2.10.2001 na
č.l. 109, dovolaním navrhovateľa zo dňa 9.3.2001 na č.l. 114, podnetom na podanie mimoriadneho

dovolania navrhovateľom zo dňa 19.11.2002 na č.l. 56, uznesením o nepripustení zmeny petitu zo dňa
16.12.2003 na č.l. 192, uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.12.2004 na č.l. 215, rozsudkom
OS Trnava zo dňa 5.5.2005 na č.l. 243, nálezom Ústavného súdu SR III.US 8/05 zo dňa 13.4.2005 na
č.l. 245, rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. júna 2006 na č.l. 288), spisom 5C/28/2008
(návrhom žaloby doručenej 1.2.2005, uznesením o pripustení zmeny návrhu zo dňa 11.2.2005 na č.l.

61, Uznesením OS Trnava zo dňa 15.11.2006 na č.l. 69, uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa
28.9.2007 na č.l. 88, Rozsudkom OS Piešťany zo dňa 8.6.2010 na č.l. 129, odvolaním navrhovateľa zo
dňa 8.7.2010 na č.l. 134, uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.1.2012 na č.l. 177), s obsahom
spisu OS Trnava 13C/11/1998, spisu OS Piešťany 5C/28/2008, s obsahom celého spisového materiálu
a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Navrhovateľ uviedol, že v konaní sp. zn. 13C/11/1998 ako nezákonné rozhodnutie považuje rozsudok
č. k. 13C/11/1998 zo dňa 17.3.1998, čiastočný rozsudok č. k. 13C/11/1998-90 zo dňa 16.11.2000,
rozsudok č. k. 13C/11/1998-243 zo dňa 5.5.2005, rozsudok Krajského súdu č. k. 9Co/312/2001-109 zo
dňa 2.10.2001, rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/334/2005-288 zo dňa 28.6.2006. V konaní

sp. zn. 5C/28/2008 je nezákonné rozhodnutie uznesenie Krajského súdu v Trnave 23Co/113/07-88 zo
dňa 28.9.2007, uznesenie Krajského súdu v Trnave 23Co/238/2010-177 zo dňa 31.1.2012. Konanie
5C/28/2008 nadväzuje na konanie pod sp. zn. 13C/11/1998. Z toho dôvodu, že spor nie je ukončený
od roku 1998 do dnešného dňa, je jednoznačne preukázané, že súdy robia vo veci zbytočné súdne
prieťahy, neefektívne konajú a tak mu úmyselne spôsobujú majetkovú aj nemajetkovú škodu. Pokiaľ ide

o nemajetkovú ujmu vo vzťahu ku konaniu 13C11/1998 a 5C/28/2008 mu je spôsobovaná opakovane
psychická trauma, na čo sa musel liečiť u psychiatra, ktorého začal príležitostne navštevovať v priebehu
konania 13C/11/1998. Okrem toho je osobou ťažko zdravotne postihnutou so sprievodcom.

Odporca uviedol, že návrh navrhuje v celom rozsahu zamietnuť a pridržiava sa písomného podania

zo dňa 10.8.2012. Niektoré nároky sú toho času premlčané. Ani vo vzťahu konaniu 13C/11/1998, ani
vo vzťahu ku konaniu 5C/28/2008 neboli vydané nezákonné rozhodnutia, t.j. prípadné právoplatné
rozhodnutia neboli zrušené na základne mimoriadneho opravného prostriedku. Konkrétne zákonné
dôvody sú uvedené v zákone č. 58/1969 a v zákone č. 514/2003. V prípade, že tieto nie sú
naplnené nie je možné o rozhodnutí hovoriť ako o nezákonnom rozhodnutí. Všeobecný súd nie je

oprávnený rozhodovať o prieťahoch v konaní, o uvedenom môže rozhodovať ústavný súd, prípadne
predseda príslušného súdu a až na základe takéhoto konštatovania ústavného súdu, prípadne predsedu
súdu možno hovoriť a konštatovať, že došlo k prieťahom a v tejto súvislosti aj následne požadovať
náhradu škody v súvislosti so vzniknutými prieťahmi v konaní. Ústavný súd rozhodoval o konaní sp. zn.13C/11/1998 nálezom zo dňa 13.4.2005 a konštatoval, že vo veci nedošlo k prieťahom na strane súdu.
Navrhovateľ nepreukázal vznik škody, nakoľko túto škodu odôvodňuje ako náhradu mzdy, ktorej úhrady
sa domáhal v konaní 13C/11/1998 a 5C/28/2008. Ani v jednom z týchto konaní nebolo právoplatne

rozhodnuté o priznaní mu náhrady mzdy. Konanie sp. zn. 13C/11/1998 bolo právoplatne skončené dňa
27.6.2006 a návrh vo veci 8C/26/2012 bol podaný dňa 29.11.2011, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty v
zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Vo veci sp. zn. 5C/28/2008 nebolo doteraz právoplatne rozhodnuté a v
tomtokonaníniejemožné domáhaťsanáhradyškodyvyčíslenejakonáhradamzdy,ktorájepredmetom
konania v konaní 5C/28/2008. Už v žiadosti o predbežné prerokovanie je potrebné vyčísliť náhradu

škody.

Zo žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody zo dňa 3. 5. 2011
vyplýva, že si v súvislosti s konaniami sp. zn. 13C/11/1998, sp. zn. 5C/28/2008 uplatnil majetkovú ujmu,
nemajetkovú ujmu, ďalšie náklady a výdavky podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

Zo žiadosti o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie škody zo dňa 3. 5. 2011 vyplýva, že
navrhovateľ od odporcu žiada majetkovú ujmu v sume 96 256,56 eur s úrokom z omeškania 17,6 %
ročne odo dňa vzniku nároku až do zaplatenia, sumu 285 444 eur s úrokom z omeškania 17,6 % ročne
odo dňa vzniku nároku až do zaplatenia, nemajetkovú ujmu v sume 130 000 eur v súvislosti s konaniami
sp. zn. 13C/11/1998, sp. zn. 5C/28/2008, náklady a výdavky v sume 680,48 eur v súvislosti s konaním

13C/11/1998.

Zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR k žiadosti o predbežné prekovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 24. 10. 2011 vyplýva, že žiadosť navrhovateľa doručená mu dňa 5. 5. 2011 je
neopodstatnená.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ
nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej

len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli, ods.
2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným
v tomto konaní.

Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 58/1969 Zb. ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť

podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor, alebo sťažnosť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť, nezrušil príslušný orgán,
ods. 2 ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe
opravného prostriedku podľa § 3 zrušené alebo zmenené. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci
o náhrade škody viazaný.

Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s

výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to:
1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17 zákona č.
58/69 Zb., /o vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou ide vtedy, ak škoda
vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia a teda konkrétne nezákonné rozhodnutie bolo podstatnou
a rozhodujúcou príčinou vzniku škody/, 2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom podľa § 18 a § 19 zákona č. 58/69 Zb. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a
teda nesprávny úradný postup bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody.Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v

trestnomkonaní,akoajvkonanípredštátnymnotárstvomalebomiestnymľudovýmsúdom,jeústredným
orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom
stupni.Akvšakideorozhodnutievydanévtrestnomkonaníprotiosobámpodliehajúcimvojenskejsúdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej

republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom
bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej
socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy,
v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo
spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie
(§ 1 ods. 1), ods. 2 ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na ústrednom orgáne, ktorý nie

je príslušný, postúpi ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v tomto prípade zachovávajú.

Podľa ustanovenia § 10 zákona č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do
šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia, ods. 2 najneskôr sa právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému

bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide
o škodu na zdraví, ods. 3 ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods.
1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie po dobu šiestich
mesiacov, neplynie.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá
podľa tohto zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie vydal štátny orgán
Československejsocialistickejrepubliky;vostatnýchprípadochzodpovedáČeskásocialistickárepublika
alebo Slovenská socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ods. 2 v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu

ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1.

Taktiež zákon č. 514/2003 Z. z. rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to: 1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím podľa § 5, 2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa

§ 9.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom, ods. 2 zodpovednosti podľa
odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní, ods. 2 právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané
ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť, ods. 3 ak bolonezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo
na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení ak tento zákon neustanovuje
inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgán, ods.
2 právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu

riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak
ide o prípady hodné osobitného zreteľa, ods. 3 ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím,
ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný postup do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, ods.
2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11, ods. 2 ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne,

je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.
Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde, ods. 2 každý je
povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne
oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda

a ušlý zisk.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení náhrada škody zahŕňa aj
náhradutrovkonania,ktorépoškodenémuvzniklivkonaní,vktorombolovydanénezákonnérozhodnutie
alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení

osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu, ods. 2 náhrada škody
zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom, ods. 3
súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom zmení právo na náhradu škody sa
premlčí za tri rok odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva

na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ods. 2 najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov
odo dňa keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8, ods. 3 lehotaneplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení zodpovednosť za škodu podľa
tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, ods. 2 zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

O objektívnej zodpovednosti štátu za škodu ide za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./
existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2./ nesprávny úradný postup
orgánuštátualebonezákonnérozhodnutiea3./príčinnásúvislosťmedziškodouanesprávnymúradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Ak chýba čo len jeden atribút vzniku škody, škoda nemôže

vzniknúť.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods.2, 3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v

rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho
nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje
zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže

prekročiť, takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým
štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie
orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa
v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa
vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným

postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka
predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj
všeobecná záväznosť práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj
dostupnosť ( publikovateľnosť ) ich adresátom.

Zákon č. 58/1969 Zb. ako aj zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah
jej náhrady. Keďže obidva zákony sú vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym,
ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú vtedy, keď špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu. V
danom prípade je preto potrebné pri škode a jej náhrade aplikovať § 442 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého škoda predstavuje vo všeobecnosti ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného

a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, uhrádza sa pritom škoda skutočná a to čo poškodenému ušlo,
tzv. ušlý zisk.

V súvislosti so zákonom č. 58/1969 Zb. a so zákonom č. 514/2003 Z. z. navrhovateľ mal povinnosť
prejednať nárok najskôr v zmysle § 9 a § 10 zákona č. 58/1969 Zb. a taktiež predbežne prejednať v

zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 513/2004 Z. z. Až po neuspokojení nároku na náhradu škody do šiestich
mesiacov od prijatia žiadosti príslušným orgánom, je poškodený oprávnený domáhať sa uplatnenia
nároku na súde. Navrhovateľ si povinnosť splnil, keď svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
poškodeného doručil dňa 5. 5. 2011 Ministerstvu spravodlivosti SR (doplnená žiadosť zo dňa 9. 6.
2011). Listom zo dňa 24. 10. 2011 bola žiadosť navrhovateľa označená ako nedôvodná. Následne

návrhom doručeným súdu dňa 29. 11. 2011 si uplatnil svoj nárok na súde. Zo žiadosti o doplnenie
žiadosti o predbežné prerokovanie škody zo dňa 3. 5. 2011 vyplýva, že navrhovateľ od odporcu žiada
náhradu škody v sume 96 256,56 eur s úrokom z omeškania 17,6 % ročne odo dňa vzniku nároku až
do zaplatenia, v sume 285 444 eur s úrokom z omeškania 17,6 % ročne odo dňa vzniku nároku až do
zaplatenia, nemajetkovú ujmu v sume 130 000 eur v súvislosti s konaniami sp. zn. 13C/11/1998, sp. zn.

5C/28/2008, náklady a výdavky v sume 680,48 eur v súvislosti s konaním 13C/11/1998. Na rozdiel od
uvedeného sa v tomto konaní navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 127.813,65 eur, úrok z omeškania
17,6 % ročne zo sumy 95.446,62 eur od 10.3.1988 do zaplatenia, zo sumy 32.379,64 eur od 27.11.1999
do zaplatenia v súvislosti s konaním sp. zn. 13C/11/1998, sumy 285.444,- eur, úroku z omeškania 17,6 %ročne zo sumy 21.444,- eur od 1.7.1997 do 1.7.1998, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.1998 do zaplatenia,
zo sumy 21.444,- eur od 1.7.1999 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2000 do zaplatenia,
zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2001 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2002 do zaplatenia, zo

sumy 21.444,- eur od 1.7.2003 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2004 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2005 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2006 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2008 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2011 do zaplatenia, zo

sumy 21.444,- eur od 1.7.2012 do zaplatenia, v súvislosti s konaním 13C/11/1998 nemajetkovej ujmy
130 000 eur, v súvislosti s konaním 5C/28/2008 nemajetkovej ujmy 130 000 eur, sumy 680,48 eur
v súvislosti s konaním 13C/11/1998. Na základe uvedeného vyplýva, že navrhovateľ si v súvislosti s
požiadavkou na zaplatenie sumy 31 557,65 eur /127 813,65 eur - 96 256,56 eur/ a úroku z omeškania
17,6 % ročne zo sumy 31 569,70 eur /96 256,56 eur - 95.446,62 eur - 32.379,64 eur/ od 27. 11. 1999
do zaplatenia nesplnil povinnosť v zmysle § 9 a § 10 zákona. Zároveň túto povinnosť navrhovateľ

nesplnil ani v časti požiadavky na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 130 000 eur ako súčet sumy 65
000 eur vo vzťahu ku konaniu 13C/11/1998 a 65 000 eur vo vzťahu konaniu 5C/28/2008, keď v tomto
konaní sa domáha nemajetkovej ujmy po 130 000 eur vo vzťahu ku každému z oboch konaní sp. zn.
13C/11/1998 a sp. zn. 5C/28/2008. Navrhovateľ vo svojej žiadosti o predbežné prerokovanie zo dňa 3. 5.
2011 nekonkretizoval resp. nerozdelil sumu 130 000 eur nemajetkovej ujmy vo vzťahu ku konkrétnemu

konaniu, preto možno konštatovať, že vo svojej žiadosti sa domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy 65
000 eur vo vzťahu ku konaniu 13C/11/1998 a nemajetkovej ujmy 65 000 eur vo vzťahu ku konaniu
5C/28/2008. Zákonný termín je potrebné vopred predbežne prejednať - § 15 ods. 1 zákona č. 513/2004
Z.z. predstavuje povinnosť prejednania nároku najskôr s orgánom vymedzeným v § 4 alebo v § 11
zákona č. 513/2004 Z.z. Uvedené je zrejmé nielen z gramatického a logického výkladu dotknutého

zákonného ustanovenia, ale osobitne zo znenia § 16 zákona č. 513/2004 Z.z., podľa ktorého až po
neuspokojení nároku na náhradu škody do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti príslušným orgánom, je
poškodený oprávnený domáhať sa uplatnenia nároku na súde. Rovnaká povinnosť predchádzajúceho
prerokovania bola upravená i v predošlom zákone o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom - § 9 a § 10 zákona č. 58/1969 Zb. V článku

46 ods. 1, 4 Ústavy SR je výslovne zdôraznené, že súdnej ochrany sa možno domáhať zákonom
ustanoveným spôsobom resp., že podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon. Rovnako
Listina základných práv a slobôd v článku 36 ods. 4 uvádza - podmienky a podrobnosti práva na
súdnu ochranu upravuje zákon. To znamená, že pri uplatňovaní základného, ústavného práva na súdnu
ochranu a na náhradu škody spôsobenej nezákonným postupom štátu resp. jeho orgánu nie je prípustné

obchádzať zákonnú úpravu - v súdenej veci zákon č. 58/1969 Zb., ktorý okrem iného neupravoval inštitút
nemajetkovej ujmy. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je hmotnoprávnou podmienkou
jej uplatnenia na súde, ktorú však navrhovateľ v zmysle uvedeného nesplnil a to v časti sumy 31 557,65
eur a úroku z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 31 569,70 eur od 27. 11. 1999 do zaplatenia vo vzťahu
ku konaniu sp. zn. 13C/11/1998, nemajetkovej ujmy v sume 130 000 eur vzťahu ku konaniu sp. zn.

5C/28/2008 , resp. v sume 65 0000 eur ku konaniu sp. zn. 13C/11/1998 a v sume 65 000 eur ku konaniu
sp. zn. 5C/28/2008, keď súd zohľadní to, že v rámci predbežného prerokovania žiadal navrhovateľ ku
každému konaniu po 65 000 eur. Preto súd návrh v tejto časti považuje za nedôvodný a návrh v tejto
časti zamietol.

Požiadavku navrhovateľa na náhradu škody (ako majetkovej škody) v sume 127.813,65 eur, úroku z
omeškania 17,6 % ročne zo sumy 95.446,62 eur od 10.3.1988 do zaplatenia, zo sumy 32.379,64 eur od

27.11.1999 do zaplatenia, v sume 130 000 eur (ako nemajetkovej ujmy) a sumy 680,48 eur vo vzťahu ku
konaniu sp. zn. 13C/11/1998 posudzoval súd podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo nesprávnym úradným postupom zároveň aj podľa
ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2004 (a to na úkony od 1. 7. 2004). Pokiaľ

ide o pasívnu legitimáciu odporcu v tomto konaní vo vzťahu požiadavky na náhradu škody ku konaniu
13C/11/1998 súd ju mal preukázanú v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. a podľa
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. nakoľko vo veci sp. zn. 13C/11/1998 vydávalia vykonávali úkony Okresný súd Trnava, Krajský súd v Trnave. Na základe uvedeného má za to, že
jediným orgánom, ktorý v tejto veci koná v mene Slovenskej republiky je Ministerstvo spravodlivosti SR.

Konanie vedené pod sp. zn. 13C/11/1998 na Okresnom súdu Trnava začalo návrhom navrhovateľa
doručeným súdu dňa 16. 1. 1998, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru zo dňa 13. 1. 1998. Dňa 17. 2. 1998 súd rozsudkom č. k. 13C/11/1998-29 návrh
zamietol. Dňa 24. 2. 1998 bolo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 12. 3. 1998 za účelom
vypočutia navrhovateľa k návrhu. Dňa 12. 3. 1998 bolo nariadené pojednávanie, ktoré bolo odročené

na deň 17. 3. 1998 za účelom vynesenia rozsudku. Dňa 17. 3. 1998 bol vyhlásený rozsudok č. k.
13C/11/1998-29, ktorým súd návrh zamietol. Uznesením č. k. 6Co/187/1998 zo dňa 26. 2. 1999 Krajský
súd v Trnave na odvolanie navrhovateľa zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Podaním doručeným súdu dňa 20. 12. 1999 právny zástupca navrhovateľa
upresnil návrh (mzdové nároky - 3 850 514 Sk/127 813,65 eur s príslušenstvom). Dňa 16. 11. 2000 súd
čiastočným rozsudkom č. k. 13C/11/1998-90 rozhodol tak, že návrh na určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru výpoveďou zamieta. Dňa 26. 1. 2000 bolo doručené odvolanie navrhovateľa voči
čiastočnému rozsudku. Dňa 31. 1. 2001 predsedníčka Okresného súdu Trnava oznámila navrhovateľovi
výsledokprešetreniasťažnosti.Dňa2.10.2001KrajskýsúdvTrnaverozsudkomč.k.9Co/312/2001-109
ako odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a v časti trov prvostupňového
konania zrušil. Dňa 10. 12. 2001 doručené dovolanie navrhovateľa voči čiastočnému rozsudku.

Uznesením č. k. 4Cdo 152/2002 zo dňa 19. 6. 2003 Najvyšší súd SR dovolanie navrhovateľa odmietol.
Dňa 26. 11. 2003 predsedníčka súdu oznámila navrhovateľovi, či jeho sťažnosť je neopodstatnená. Dňa
11. 12. 2003 bolo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené za účelom rozhodnutia o pripustení zmeny
návrhu. Dňa 16. 12. 2003 bolo na pojednávaní rozhodnutí o zmene návrhu, tak že návrh na pripustenie
zmeny návrhu sa nepripúšťa. Uznesením č. k. 13C/11/1998-192 zo dňa 16. 12. 2003 bolo rozhodnuté, že

súd nepripúšťa zmenu návrhu navrhovateľa, ktorým podaním doručeným na súd dňa 20. 12. 1999 žiadal
zaviazať odporcu na zaplatenie doplatku mzdy za obdobie od 10. 3. 1988 do 23. 6. 1997, nepripúšťa
zmenu návrhu, ktorým žiadal navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 22. 8. 2003 určiť, že výpovedná
lehota odo dňa výpovede, ktorá mu bola doručená dňa 27. 3. 1997 trvá. Dňa 10. 2. 2004 bolo doručené
súdu odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu zo dňa 16. 12. 2003. Dňa 31. 12. 2004 Krajský súd v

Trnave uznesením č. k. 10Co 125/2004-215 odvolanie navrhovateľa odmietol. Uznesením Ústavného
súdusp.zn.III.ÚS8/05-42zodňa11.1.2005okreminéhobolaprijatásťažnosťnavrhovateľanaprieťahy
v konaní sp. zn. 13C/11/1998. Dňa 21. 3. 2005 predsedníčka súdu sa vyjadrila k ústavnej sťažnosti
navrhovateľa. Dňa 5. 5. 2005 rozsudkom č. k. 13C 11/1998-243 bol návrh navrhovateľa zamietnutý
(navrhovateľ sa domáhal zaplatenia náhrady mzdy vo výške 3 850 514 Sk/127 813,65 eur za obdobie

10. 3. 1988 do 23. 6. 1997). Dňa 15. 5. 2005 bol doručený nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 8/05
zo dňa 13. 4. 2005, ktorým bolo rozhodnuté, že právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní sp. zn. 13C/11/1998 porušené nebolo. Dňa 18. 7. 2005
bolo doručené odvolanie navrhovateľa voči rozsudku zo dňa 5. 5. 2005. Dňa 27. 6. 2006 Krajský súd
v Trnave rozsudkom č. k. 9Co/334/2005-288 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil /právoplatné 9. 8.

2006, doručené navrhovateľovi 9. 8. 2006/.

Pokiaľ ide o konanie sp. zn. 13C/11/1998 začalo na Okresnom súde Trnava dňa 16. 1. 1998 bolo
právoplatne skončené dňa 9. 8. 2006. Zákon č. 514/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1.7.2004. V
zmysle prechodného ustanovenia § 27 ods. 2 označeného právneho predpisu sa zodpovednosť za

škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa
posudzuje podľa doterajších predpisov. Nároky navrhovateľa vo vzťahu k predmetnému konaniu súd
teda posudzoval podľa ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. aj zákona č. 514/2003 Z. z.

Navrhovateľ ako nezákonné rozhodnutia vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 13C/11/1998 označil rozsudok
Okresného súdu Trnava č. k. 13C/11/1998-29 zo dňa 17.3.1998, čiastočný rozsudok Okresného
súdu Trnava č. k. 13C/11/1998-90 zo dňa 16.11.2000, rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.
9Co/312/2001-109 zo dňa 2.10.2001, ohľadom ktorých sa na požiadavku navrhovateľa na náhradu
škody vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb., ďalej označil ako nezákonné rozhodnutia rozsudok Okresného

súdu Trnava č. k. 13C/11/1998-243 zo dňa 5.5.2005, rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.
9Co/334/2005-288 zo dňa 28.6.2006, ohľadom ktorých sa na požiadavku navrhovateľa na náhradu
škody vzťahuje zákon č. 514/2003 Z. z. Zároveň navrhovateľ bez toho aby, bližšie konkretizoval svoj
návrh, uviedol, že v konaní sp. zn. 13C/11/1998 došlo k nesprávnemu úradnému postupu a zbytočnýmprieťahom, súd teda posudzoval prípadný nesprávny úradný postup, prieťahy v konaní do 30. 6. 2004
podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. a od 1. 7. 2004 podľa ustanovení zákona č. 514/2003. Z. z.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia t. j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s
objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná
súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím
riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu (§ 3 zákona č. 58/1969

Zb. a § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.), ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa. Vznik tejto
zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie, zmenilo pre nezákonnosť príslušným
orgánom (§ 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.).

Všetky označované rozhodnutia súdov (nielen rozhodnutia Okresného súdu Trnava ale aj rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave) v konaní sp. zn. 13C/11/1998 a to rozsudok č. k. 13C/11/1998-29 zo

dňa 17.3.1998, čiastočný rozsudok č. k. 13C/11/1998-90 zo dňa 16.11.2000, rozsudok Krajského
súdu v Trnave č. k. 9Co/312/2001-109 zo dňa 2.10.2001 rozsudok č. k. 13C/11/1998-243 zo dňa
5.5.2005, rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/334/2005-288 zo dňa 28.6.2006 vychádzajú
z právnych predpisov, ktoré upravujú súdne konanie a ich správnosť nebola nijako relevantne
spochybnená, keď len samotné tvrdenie navrhovateľa, že ide o nezákonné rozhodnutia nemôže

podmieniť ich nesprávnosť či nezákonnosť. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žiadne z
rozhodnutí označených navrhovateľom za nezákonné nebolo zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť
príslušným orgánom, keď v konaní sp. zn. 13C/11/1998 bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu
právoplatne zamietnutý dňom 9. 8. 2006. Navrhovateľ nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia
v konaní sp. zn. 13C/11/1998, ktorého existenciu vyžaduje (§ 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. a § 6 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z. z.) ako jeden z predpokladom zodpovednosti štátu za prípadnú škodu vzniknutú
navrhovateľovi.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je formou zodpovednosti štátu za
činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov. Nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať

ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami. Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musí ísť o porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých úkonoch, ktoré sú realizované v
rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v obsahu vydaného rozhodnutia. O
zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia toho predpokladu, že poškodenému

vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným
postupom. Nesprávny úradný postup môže byť v širšom význame chápaný ako akákoľvek činnosť
spojená s výkonnom právomoci určitého orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu.
Aj keď zákon nesprávny úradný postup bližšie nedefinuje, pretože nie je spravidla možné právnym

predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone
právomoci štátneho orgánu vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. V prípade nesprávneho úradného postupu
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone
alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie

alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto
formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia
nevedúaakjerozhodnutievydané,bezprostrednesavjehoobsahuneprejaviaaleboideoinúnečinnosť
orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. O zodpovednosti štátu však možno
hovoriť iba vtedy, ak ide o taký nedostatok v činnosti orgánu štátu, ktorý mal dopad do majetkovej sféry

občana a iba ak je nesprávny úradný postup orgánu štátu príčinou vzniku zmenšenia majetku občana.
Zodpovednosť štátu teda vzniká, ak sa preukáže, že pri správnom úradnom postupe orgánu štátu by
ku škode nedošlo.

Podľa platnej judikatúry za nesprávny úradný postup (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 60/2003

a sp.zn. 3 Cdo 134/2003) je potrebné považovať aj nečinnosť štátneho orgánu, ak jeho úkony nie sú
vykonávané vôbec, alebo v určitej lehote či v lehote primeranej zodpovedajúcej právu na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov. Samotná dĺžka konania však neoprávňuje záver, o zodpovednosti štátu,
za vznik škody. Súd pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu v namietanom konaní sp. zn.13C/11/1998 vychádzal aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 8/05 zo dňa 13. 4. 2005,
ktorým bolo rozhodnuté, že v konaní sp. zn. 13C/11/1998, právo navrhovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov nebolo porušené. Zo skutkových okolností prípadu súd dovodil, že v danom

prípadenavrhovateľsvojnárokprotiodporcovivyvodzujeajzneefektívnehokonaniasúduprvéhostupňa
ako aj odvolacieho súdu. Postup súdov upravuje občiansky súdny poriadok, pričom súdy rozhodujú na
základe platných právnych predpisov. Z obsahu spisu 13C/11/1998 mal súd preukázané aj s poukazom
na vyššie uvedené, že vo veci sp. zn. 13C/11/1998 nedošlo k takému postupu konajúcich súdov, ktorý
možno považovať za nesprávny úradný postup v zmysle § 19 zákona č. 58/1969 Zb. alebo § 9 zákona

č. 514/2003 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že v namietanom konaní nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu a teda neboli splnené podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, keď navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu súdov v
konaní sp. zn. 13C/11/1998, ktoré by odôvodňovali požiadavku navrhovateľa na náhradu škody.

Zároveň má súd za to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu škody v súvislosti s konaním

sp. zn. 13C/11/1998, keď vyčíslená žalovaná suma v tomto konaní predstavuje náhrada škody z titulu
neplatnéhorozviazaniapracovnéhopomeru,ktorámunebolaanivkonanísp.zn.13C/11/1998priznaná,
keď jeho návrh bol v celom rozsahu zamietnutý. Navrhovateľ teda nepreukázal ani ďalší predpoklad
vzniku škody a to preukázanie jej existencie. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemohol preukázal
ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, prípadne nesprávnym úradným

postupom. Súd má za to, že v súvislosti s konaním sp. zn. 13C/11/1998 navrhovateľ nepreukázal ani
jeden z troch predpokladov požadovaných zákonom na priznanie nároku na náhradu škody.

Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd nepochybne dospel k právnemu
záveru, že u navrhovateľa nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie žalovaného nároku

podľa teraz platného zákona č. 514/2003 Z.z., a to konkrétne podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého
platí, že v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. V danom prípade súd
dáva za pravdu obrane odporcu, ktorý poukázal práve na nemožnosť navrhovateľa uplatňovať si tento

nový právny inštitút - nemajetkovú ujmu v peniazoch podľa teraz platného právneho predpisu, pretože
mal navrhovateľ postupovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pretože
konanie sp. zn. 13C/11/1998 začalo na Okresnom súdu Trnava dňa 16. 1. 1998 a bolo právoplatne
skončené dňa 9. 8. 2006. Teda na daný prípad sa v plnom rozsahu na úkony súdov od 16. 1. 1998 do

30. 6. 2004 vzťahuje časová pôsobnosť v tom čase platného zákona č. 58/1969 Zb. Uvedený právny
predpis, podľa ktorého mal navrhovateľ pri uplatňovaní svojich možných nárokov postupovať, však
neupravoval novozavedený inštitút, a to náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a ktorú zaviedol
až nový právny predpis, a to zákon č. 514/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.7.2004. Preto je nad rámec
tohto súdneho konania bližšie vyhodnocovať, aké dôsledky pre navrhovateľa majú prípadné nezákonné

rozhodnutia ako aj prípadný nesprávny úradný postupom, prípadná nečinnosť príslušných súdov za
obdobie od 16. 1. 1998 do 30. 6. 2004. Keďže sa však súd v súvislosti s konaním sp. zn. 13C/11/1998
na úkony od 1. 7. 2004 aplikoval zákon č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého, konkrétne § 17 ods.
2 má navrhovateľ právo žiadať aj nemajetkovú ujmu skúmal v konaní či zo strany navrhovateľa boli
splnenézákonnépredpokladyzodpovednostiodporcuzavzniknemajetkovejujmynavrhovateľovi,ktorej

sa v súvislosti s konaním sp. zn. 13C/11/1998 domáha. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v
konaní sp. zn. 13C/11/1998 ani od 1. 7. 2004 do 9. 8. 2006 nebola preukázaná existencia nezákonného
rozhodnutia, ani nesprávneho úradného postupu ani nečinnosť príslušných súdov a teda ako už bolo
vyššie konštatované navrhovateľovi nevzniklo právo na náhradu majetkovej škody a teda nemožno
konštatovať porušenie jeho práva a teda navrhovateľ nepreukázal vznik práva na nemajetkovú ujmu v

súvislosti s konaním sp. zn. 13C/11/1998. A teda súd v konaní aj z dôvodu hospodárnosti nevykonával
ďalej ohľadom vzniku nemajetkovej škody dokazovanie. Návrh navrhovateľa aj v časti nemajetkovej
ujmy v súvislosti s konaním sp. zn. 13C/11/1998 považoval súd za nedôvodný, súd návrh navrhovateľa
aj v tejto časti zamietol.

Pokiaľ ide o požiadavku navrhovateľa na zaplatenie sumy 680,48 eur ako náhrady trov konania v
súvislosti s konaním sp. zn. 13C/11/1998 súd návrh ani v tejto časti nepovažoval za dôvodný, nakoľko
ako už bolo vyššie uvedené v konaní sp. zn. 13C/11/1998 bola preukázaná existencia nezákonného
rozhodnutia ani existencia nesprávneho úradného postupu a teda v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1zákona č. 514/2003 Z. z. navrhovateľovi nevznikla škoda, ktorá by zahŕňala aj požadovanú náhradu
trov konania 680,48 eur a teda v z dôvodu hospodárnosti súd v konaní neviedol dokazovanie ohľadom
zisťovania konkrétneho vyčíslenia sumy 680,48 eur a návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol, keď

neboli splnené zákonné predpoklady na vznik škody.

Aj keď už v zmysle vyššie uvedeného súd nepovažoval návrh navrhovateľa vo vzťahu ku konaniu sp.
zn. 13C/11/1998 za dôvodný, s ohľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu (v zmysle
§ 22 ods. 1, veta prvá zákona č. 58/1969 Zb. a v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v ktorom

je upravená subjektívna premlčacia lehota na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
ako aj nesprávnym úradným postupom, ktorá je 3 ročná a začína plynúť odo dňa keď sa poškodený
o škode dozvedel) má za to, že námietka premlčania je dôvodná, keď konanie sp. zn. 13C/11/1998
skončilo rozhodnutím Krajského súdu v Trnave dňa 27. 6. 2006, ktoré bolo doručené navrhovateľovi
dňa 9. 8. 2006, t. j. najneskôr sa navrhovateľ dozvedel o škode, ktorá mu mala vzniknúť dňa 9. 8. 2006,
od ktorého mu začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá plynula do 9. 8. 2009, avšak k tejto je

potrebné pripočítať dobu predbežného prerokovania nároku navrhovateľa najdlhšie 6 mesiacov a teda
dňa najneskôr dňa 9. 8. 2010 uplynula navrhovateľovi premlčacia lehota, keď návrh v tejto veci bol
podaný po jej uplynutí a to dňa 29. 11. 2011.

Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh navrhovateľa,

ktorý sa v súvislosti s konaním sp. zn. 13C/11/1998 domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy ako
nedôvodný zamietol, keď v konaní nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia ako ani
existencia nesprávneho úradného postupu ako predpokladu na vznik škody, za ktorú by zodpovedal
označený odporca. Zároveň sa súd stotožnil so vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu.

Vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 5C/28/2008 (pôvodne označené 26C/9/2005) súd posudzoval uplatnenú
požiadavku na zaplatenie náhrady škody v sume 285.444,- eur, úroku z omeškania 17,6 % ročne zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.1997 do 1.7.1998, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.1998 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.1999 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2000 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2001 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2002 do zaplatenia, zo

sumy 21.444,- eur od 1.7.2003 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2004 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2005 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2006 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2008 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2009 do zaplatenia, zo
sumy 21.444,- eur od 1.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 21.444,- eur od 1.7.2011 do zaplatenia, zo sumy

21.444,- eur od 1.7.2012 do zaplatenia, nemajetkovú ujmu v sume 130 000,- eur podľa ustanovení
zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2004. Predmetné konanie začalo dňa 1.
2. 2005 a toho času nie je právoplatne skončené.

Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu odporcu v tomto konaní ohľadom požiadavky na náhradu škody ku

konaniu5C/28/2008súdjumalpreukázanúvzmysleustanovenia§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003
Z. z. nakoľko vo veci sp. zn. 5C/28/2008 konali a konajú Okresný súd Trnava, Okresný súd Piešťany,
Krajský súd v Trnave. Na základe uvedeného má za to, že jediným orgánom, ktorý v tejto veci koná v
mene Slovenskej republiky je označený odporca.

Ohľadom konania sp. zn. 5C/28/2008 navrhovateľ označil ako nezákonné rozhodnutie uznesenie
Krajského súdu v Trnave 23Co/113/07-88 zo dňa 28.9.2007, uznesenie Krajského súdu v Trnave
23Co/238/2010-177 zo dňa 31.1.2012, rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 26C/9/2005-69 zo dňa
15. 11. 2006.

KonanievedenépôvodnevedenénaOkresnomsúdeTrnavapodsp.zn.26C/9/2005atohočasuvedené
na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5C/28/2008 začalo na návrh navrhovateľa doručeného súdu
dňa 1. 2. 2005, navrhovateľ sa domáha náhrada mzdy v sume 2 899 825 Sk/96 256,56 eur (za obdobie
1. 1. 1982 do 6. 6. 1997) s 17,6 % ročným úrokom odo dňa vzniku nároku na mzdu až do zaplatenia.
Dňa 7. 2. 2005 doručený na súd návrh na rozšírenie návrhu na začatie konania. Dňa 11. 2. 2005 súd

rozhodol uznesením č. k. 26C/9/2005, že pripúšťa zmenu návrhu, dohoda o zmene pracovnej zmluvy
zo dňa 1. 1. 1982 je naďalej právoplatná, vrátane mzdových nárokov z nej vyplývajúcich. Dňa 3. 1. 2006
predsedníčka súdu oznámila navrhovateľovi, že jeho sťažnosť je nedôvodná. Dňa 15. 11. 2006 súd
uznesením č.k. 26C/9/2005-69 konanie zastavil. Dňa 30. 3. 2007 doručené odvolanie navrhovateľa vočiuzneseniu zo dňa 15. 11. 2006. Dňa 28. 9. 2007 Krajský súd v Trnave uznesením č.k.23Co/113/07-88
zrušil uznesenie súdu prvého stupňa /doručené na Okresný súd Trnava 19. 10. 2007/. Dňa 30. 9.
2009 úprava pre kanceláriu doruč uznesenie KS v Trnave zo dňa 28. 9. 2007 účastníkom konania /

navrhovateľovi doručené dňa 13. 10. 2009/. Dňa 9. 10. 2008 bol spis pridelený na vybavenie sudkyni
Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. 5C/28/2008. Dňa 10. 3. 2010 úprava pre kanceláriu, vytýčený
termín pojednávania na 27. 4. 2010. Dňa 25. 3. 2010 doručené podanie navrhovateľa doplnenie
návrhu v časti petitu. Dňa 27. 4. 2010 bolo pojednávanie, ktoré bolo odročené. Dňa 8. 6. 2010 súd
rozhodol rozsudkom č. k. 5C/28/2008-129, ktorým súd návrh navrhovateľa zamietol. Dňa 28. 6. 2010

predsedníčka Okresného súdu Piešťany oznámila, že sťažnosť navrhovateľa je nedôvodná. Dňa 12. 7.
2010 doručené odvolanie navrhovateľa voči rozsudku zo dňa 8. 6. 2010. Dňa 25. 8. 2010 súd uznesením
č. k. 5C/28/2008-161 priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 31. 1. 2012 Krajský
súd v Trnave uznesením č. k. 23Co/238/2010-177 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie /doručené navrhovateľovi dňa 15. 3. 2012/. Vec nie je toho času právoplatne skončená.

V konaní nebolo preukázané, že navrhovateľom označované rozhodnutia súdov v konaní sp. zn.
5C/28/2008 a to uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/113/07-88 zo dňa 28.9.2007, uznesenie
Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/238/2010-177 zo dňa 31.1.2012, rozsudok Okresného súdu Trnava
č. k. 26C/9/2005-69 zo dňa 15. 11. 2006 sú nezákonnými rozhodnutiami, keď iba samotné tvrdenie
navrhovateľa o ich nezákonnosti nemôže uvedené podmieniť. Dokazovaním nebolo preukázané, že

označené rozhodnutia boli zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom, keď konanie
sp. zn. 5C/28/2008 toho času nie je právoplatne skončené. Súd má za to, že navrhovateľ nepreukázal
existenciu nezákonného rozhodnutia v konaní sp. zn. 5C/28/2008, ktorého existenciu vyžaduje § 6 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. ako jeden z predpokladom zodpovednosti štátu za prípadnú škodu vzniknutú
navrhovateľovi.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup súdov v súvislosti s konaním sp. zn. 5C/28/2008 navrhovateľ
poukazoval na to, že vo veci sa robia zbytočné prieťahy, súdy neefektívne konajú, keď uvedené bližšie
nekonkretizoval pokiaľ ide o konkrétnu činnosť konajúcich súdov. Nezákonné uznesenie Krajského
súdu v Trnave č. k. 23Co 113/2007-88 zo dňa 28. 9. 2007 mu bolo doručené dňa 13. 10. 2009, keď

bolo doručené na OS Trnava dňa 19. 10. 2007. Tvrdenie navrhovateľa ohľadom skutočnosti, že nebolo
rozhodnuté o jeho odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 5C/28/2008-129 zo dňa 8. 6.
2010 bolo vyvrátené, nakoľko o odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23Co/238/2010-
177 zo dňa 31. 1. 2012, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 15. 3. 2012. V konaní bolo zistené,
že uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co 113/2007-88 zo dňa 28. 9. 2007 bolo doručené

navrhovateľovi dňa 13. 10. 2009, keď doručené na OS Trnava bolo dňa 19. 10. 2007. Postup súdov
upravuje občiansky súdny poriadok, pričom súdy rozhodujú na základe platných právnych predpisov. Z
obsahu spisu 5C/28/2008 mal súd preukázané aj s poukazom na vyššie uvedené, že vo veci nedošlo
k takému postupu konajúcich súdov, ktorý možno považovať za nesprávny úradný postup v zmysle
§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že v namietanom konaní nedošlo k

nesprávnemu úradnému postupu a teda neboli splnené podmienky vzniku nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, keď navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho
úradného postupu súdov v konaní, ktoré by odôvodňovali požiadavku navrhovateľa na náhradu škody.

Zároveň má súd za to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu škody v súvislosti s konaním

sp. zn. 5C/28/2008, keď vyčíslená žalovaná suma v tomto konaní predstavuje náhradu škody v sume
285 444 eur /mzdy 1762 eur od 1. 7. 1997 x 162 mesiacov/ vyčíslenej navrhovateľom ako mzdu od 1.
7. 1997. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že v konaní sp. zn. 13C/11/1998 bolo čiastočným
rozsudkom č. k. 13C/11/1998-90 zo dňa 16. 11. 2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č. k. 9Co/312/2001-109 rozhodnuté tak, že návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

výpoveďou doručenej navrhovateľovi dňa 27. 3. 1997 sa zamieta. Z uvedeného teda vyplýva, že
pracovný pomer navrhovateľa sa skončil a teda nemá právo mzdu. Navrhovateľ teda nepreukázal ani
ďalší predpoklad vzniku škody a to preukázanie jej existencie. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ
nemohol preukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, prípadne
nesprávnym úradným postupom. Súd má za to, že v súvislosti s konaním sp. zn. 5C/28/2008 navrhovateľ

nepreukázal ani jeden z troch predpokladov požadovaných zákonom na priznanie nároku na náhradu
škody.Zákonným a prvým predpokladom úspechu účastníka v konaní o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím je, že rozhodnutie, ktorým mala byť účastníkovi konania spôsobená škoda
bolo pre nezákonnosť zrušené odvolacím respektíve dovolacím súdom, ďalším predpokladom úspechu

účastníka v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, že účastník v konaní
preukáže, že takýmto rozhodnutím mu bola spôsobená škoda. V každom prípade však musí byť daná
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním t.j. nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

Súddospelkzáveru,ženavrhovateľnepreukázalodôvodnenosťpožiadavkynazaplatenienemajetkovej

ujmy v súvislosti s konaním sp. zn. 5C/28/2008 podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z /ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa
aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak/. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že v konaní sp. zn. 5C/28/2008 nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia, ani
nesprávnehoúradnéhopostupuaninečinnosťpríslušnýchsúdovatedaakoužbolovyššiekonštatované

navrhovateľovi nevzniklo právo na náhradu majetkovej škody a teda nemožno konštatovať porušenie
jeho práva a teda navrhovateľ nepreukázal vznik práva na nemajetkovú ujmu v súvislosti s konaním
sp. zn. 5C/28/2008. A teda súd v konaní aj z dôvodu hospodárnosti nevykonával ďalej ohľadom
vzniku nemajetkovej škody dokazovanie. Návrh navrhovateľa aj v časti nemajetkovej ujmy v súvislosti
s konaním sp. zn. 5C/28/2008 považoval súd za nedôvodný, súd návrh navrhovateľa aj v tejto časti

zamietol.

V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by odporca uspokojil nárok navrhovateľa či už v lehote 6-tich
mesiacov ako vyplýva z vyššie uvedeného vyjadrenia odporcu, alebo ku dňu vyhlásenia rozsudku.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nárok na úrok z omeškania má oporu v ustanovení § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Podľa
tohto ustanovenia dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Nakoľko súd zamietol návrh navrhovateľa v
časti žalovanej istiny, nepovažoval návrh za dôvodný ani v časti požadovaných úrokov z omeškania a
teda z dôvodu hospodárnosti ďalej neviedol dokazovanie ohľadom výšky úrokov z omeškania ani dňa
vzniku z omeškania.

Súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol s ohľadom na vyššie uvedené a v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami.

Podľa ustanovenia § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky

účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný

úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal.Podľa ustanovenia § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku
1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho

zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. náhrada za spotrebované pohonné látky patrí

zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len
"spotreba")uvedenejvtechnickompreukazecestnéhomotorovéhovozidlaalebovosvedčeníoevidencii
cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz"), ods. 5 cenu pohonnej látky preukazuje
zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej
len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe,
cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec

nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá
platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len
"štatistický úrad“).

Vo veci plne úspešného odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca nepreukázal

svoju požiadavku na zaplatenie cestovného a to predložením technického preukazu k motorovým
vozidlám a dokladu o zakúpení pohonných hmôt ku dňu pojednávania.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh

na súdny výkon rozhodnutia.