Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 12, 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/48/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111204926
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8111204926.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Bytový podnik
Liptovský Mikuláš, a.s., Nám. osloboditeľov 73, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 435 911, zastúpeného Fiačan
& partners, s.r.o., M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti odporcom: 1/ D. O., P..,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Š., W. XX/X, 2/ D. O.O., X.., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Š. XXXX/XX, 3/
Ing. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom, O., T. XX, 4/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, odporcovia

v 3. a 4. rade právne zastúpení JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavá 89, o
zaplatenie 103.189,07 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 103.189,07 Eur, v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť druhého z nich,

z a m i e t a návrh voči odporcom v 3. a 4. rade,

odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy
konania vo výške 4.886,14 Eur, na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku,

odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške

6.191 Eur na účet Okresného súdu Prešov, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

náhradu trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami v 3. a 4. rade navzájom n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súde dňa 20.09.2010 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcov v 1. až 4. rade na
zaplatenie sumy 103.189,07 Eur tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť ostatných ako aj nahradiť mu trovy konania. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že

je veriteľom obchodnej spoločnosti MARKS TATRY s.r.o. na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu na sumu 73.295,82 Eur. Tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
04.07.2009. Nakoľko spoločnosť MARKS TATRY svoju povinnosť nesplnila, bolo vedené voči nej
exekučné konanie, v ktorom exekútor nezistil žiadny majetok postihnuteľný exekúciou. V exekučnom
konaní bolo zistené, že dňa 20.09.2006 valné zhromaždenie spoločnosti MARKS TATRY s.r.o. rozhodlo
o zvýšení základného imania na sumu 30.000.000,- Sk, a to zvýšenými novými peňažnými vkladmi

vtedajších spoločníkov odporcu v 1. rade, odporcu v 3. rade a novým peňažným vkladom nového
spoločníka odporcu v 4. rade. Títo prevzali záväzok na nový peňažný vklad, a to odporca v 1. rade
na sumu 16.275.000,- Sk, odporca v 3. rade na sumu 8.925.000,- Sk a odporca v 4. rade na sumu4.500.000,- Sk. Vklady sa zaviazali splatiť do 10 dní od podpisu písomného vyhlásenia. Napriek výzvam
súdneho exekútora odporcovia v 1., 3. a 4. rade nepreukázali splnenie svojej povinnosti ohľadom
splatenia peňažných vkladov. Správcom vkladov bol odporca v 1. rade, pričom odporca v 2. rade sa stal

neskôr jediným spoločníkom a konateľom MARKS TATRY na základe prevodu obchodných podielov od
odporcov v 1., 3. a 4. rade na valnom zhromaždení dňa 01.08.2008.

Odporcovia v 1. a 2. rade sa k návrhu nevyjadrili.

Odporcovia v 3. a 4. rade nesúhlasili s podaným návrhom z dôvodu, že nemajú žiadne záväzky voči
spoločnosti MARKS TATRY a zvýšenie základného imania z ich strany bolo splatené.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom odporcov v 2., 3. a 4. rade, oboznámením výpisu z
obchodného registra navrhovateľa, výpisu z obchodného registra spoločnosti MARKS TATRY s.r.o.,
platobného rozkazu zo dňa XX.XX.XXXX, návrhu na vykonanie exekúcie, upovedomenia o začatí

exekúcie, zápisnice z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti MARKS TATRY, vyhlásenia o
prevzatí záväzku na nový vklad zo strany odporcov v 3. a 4. rade, predsúdnej korešpondencie medzi
účastníkmi konania, exekučného príkazu súdneho exekútora JUDr. U. L., príjmových pokladničných
dokladov na sumu 8.929.000,- Sk, účtovného denníka, pokladničného dokladu na sumu 4.500.000,- Sk,
spisu Okresného súdu Ž. - obchodný register sp. zn. X. XXXXX/L,pričom bol zistený tento skutkový stav:

Na základe platobného rozkazu Okresného súdu D. P. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, bola povinná spoločnosť MARKS TATRY s.r.o. zaplatiť navrhovateľovi
sumu 73.295,82 Eur. Navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie titulom citovaného exekučného
titulu dňa 23.07.2009. Exekučné konanie doposiaľ nebolo úspešné z dôvodu nemajetnosti povinného.

Obchodná spoločnosť MARKS TATRY s.r.o. vznikla dňa 13.05.2006, kedy jej spoločníkmi boli odporca v
1.radeaodporcav3.rade.Základnéimaniespoločnostipredstavovalosumu300.000,-Sk,pričomvýška
vkladu odporcu v 1. rade činila 225.000,- Sk a odporcu v 3. rade 75.000,- Sk. Konateľom spoločnosti
bol odporca v 1. rade. Na základe rokovania valného zhromaždenia spoločnosti MARKS TATRY s.r.o.

dňa 20.09.2006 bolo schválené zvýšenie základného imania na sumu 30.000.000,- Sk, a to novými
peňažnými vkladmi odporcu v 1. rade na sumu 16.275.000,- Sk, odporcu v 3. rade na sumu 8.925.000,-
Sk a peňažným vkladom nového spoločníka odporcu v 4. rade na sumu 4.500.000,- Sk. Konateľ
spoločnosti-odporcav1.radepísomnevyhlásildňa20.09.2006,žezákladnéimaniespoločnostivcelom
rozsahu 30.000.000,- Sk bolo zaplatené. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti

dňa 01.08.2008 boli prevedené obchodné podiely odporcov v 1., 3. a 4. rade na odporcu v 2. rade,
pričom medzi týmito osobami boli uzatvorené zmluvy o prevode obchodného podielu. Následne sa stal
odporca v 2. rade konateľom spoločnosti od 01.08.2008. Odporcovia v 3. a 4. rade predložili príjmové
pokladničné doklady, boli vyhotovené vtedajším konateľom dlžníka odporcom v 1. rade na ich vklady.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 56 ods. 6 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce jednotlivé formy spoločnosti
ustanovujú v akom rozsahu ručia spoločníci za záväzky spoločnosti. Pre ich ručenie sa použijú obdobne
ustanovenia o ručení (§ 303 a násl.). Pokiaľ z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Ak

je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti len do výšky, v
ktorej veritelia, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení v konkurznom konaní.

Podľa § 60 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom
spoločnosti spravuje zakladateľ, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve (ďalej len správca vkladu).

Podľa § 60 ods. 4 Obchodného zákonníka, osoba spravujúca vklady podľa ods. 1 je povinná vydať
písomné vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho časti jednotlivými spoločníkmi, ktoré sa prikladá k
návrhu na zápis do obchodného registra. Ak správca vkladu uvedie vo vyhlásení vyššiu sumu, než je
splatená, ručí do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie povinnosti spoločníka splatiť vklad

a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti. Ručenie správcu vkladu voči
veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladov, ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo.Podľa § 106 Obchodného zákonníka, spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým
svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu
zapísaného v obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na

splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto
náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím
vkladom podieľa na základnom imaní spoločnosti.

Podľa § 143 ods. 4 Obchodného zákonníka, na zvýšenie základného imania novými vkladmi sa použijú

primerane ustanovenia o splácaní vkladov pri založení spoločnosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ doposiaľ nebol úspešný v exekučnom
konaní voči obchodnej spoločnosti MARKS TATRY o vymoženie svojej pohľadávky vo výške 103.189,07
Eur titulom vykonateľného exekučného titulu. Predmetná pohľadávka navrhovateľa vznikla dňa
04.07.2009, keď nadobudol právoplatnosť platobný rozkaz. Základné imanie spoločnosti od roku 2006

činilo sumu 30.000.000,- Sk. Táto suma bola tvorená vkladmi dovtedajších spoločníkov, resp. novým
vkladom, pričom odporcovia v 1., 3. a 4. rade na základe prevodu svojich obchodných podielov prestali
byť spoločníkmi tejto obchodnej spoločnosti 01.08.2008. Odvtedy jediným spoločníkom a konateľom sa
stal odporca v 2. rade. Tento žiadnym relevantným spôsobom súdu nepreukázal, ako bolo naložené s
finančnými prostriedkami, ktoré mali byť zo strany vtedajších spoločníkov do spoločnosti vložené. Súdny

exekútor zistil, že spoločnosť nemá žiadny majetok napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, pričom v
danom prípade nastupuje ručiteľský záväzok spoločníkov za záväzky spoločnosti. Bolo preukázané, že
odporcovia v 3. a 4. rade disponujú listinnými dôkazmi preukazujúcimi splatenie ich vkladu v prospech
spoločnosti MARKS TATRY s.r.o., ktoré im vydal odporca v 1. rade, v tom čase konateľ spoločnosti. Z
listinných dôkazov ako aj z obsahov výpovedí odporcov v 3. a 4. rade súd nemal preukázané, že došlo

k zaplateniu týchto finančných prostriedkov, nakoľko neuveril tvrdeniam odporcov v 3. a 4. rade, že v
hotovosti vložili sumy cca. 9.000.000,- Sk, resp. 4.500.000,- Sk, bez toho aby predtým tieto finančné
prostriedky mali uložené v banke, resp. iným spôsobom relevantne preukázali právo disponovať takouto
vysokou finančnou sumou, aj v súvislosti s tým, že tvrdili, že tieto finančné prostriedky im boli vyplatené
späť pri ich prevode obchodného podielu 01.08.2008, bez toho aby súdu opäť relevantným spôsobom

preukázali ďalšie nakladanie s týmito finančnými prostriedkami. Napriek tejto skutočnosti súd má za to,
žezodpovednosťzatotokonanie,tedavydaniepotvrdeniaoprijatívkladu,jenaodporcoviv1.rade,ktorý
bol v tom čase konateľom spoločnosti. Ako konateľ spoločnosti odporca v 1. rade nepostupoval v súlade
s § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom odporca v 1. rade ako vtedajší konateľ spoločnosti
podľa názoru súdu v zmysle ustanovenia § 143 ods. 4 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením

§ 60 ods. 4 Obchodného zákonníka ručí do výšky rozdielu, ktorú uvedie vo vyhlásení, než je suma,
ktorá bola splatená za splnenie tejto povinnosti voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti. Podľa
názoru súdu vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov je zrejmé, že odporca v 1. rade ako vtedajší
konateľ spoločnosti neprevzal od odporcov v 3. a 4. rade ich peňažné vklady, napriek tomu, že túto
skutočnosť potvrdil listinnými dôkazmi. Z tohto dôvodu do tejto výšky ručí voči veriteľom spoločnosti,

ktorou je navrhovateľ a tento uplatnil právo na zaplatenie sumy 103.189,07 Eur.

To, že v skutočnosti finančné prostriedky vo výške približne 13.500.000,- Sk neboli zo strany odporcov
v 3. a 4. rade reálne zaplatené, podľa názoru súdu vyplýva nepriamo z dôkazov, ktoré boli v konaní
vykonané. Z výsluchu odporcu v 4. rade vyplýva, že pracoval ako policajt s mesačným príjmom asi

25.000,- Sk, jeho manželka podnikala s textilom, pričom nevedel uviesť aké boli skutočnosti ohľadom
jej príjmov a výdavkov s tým, že peniaze mal mať z vlastných zdrojov ako z peňazí od svokry. Odporca
v 4. rade tvrdil, že tieto finančné prostriedky nemal na svojom účte napriek tomu, že spoločný účet
s manželkou mal v Slovenskej sporiteľni a tvrdil, že mohol usporiť mesačne aj 25.000,- Sk. Z jeho
výpovede vyplýva, že v hotovosti odovzdal 4.500.000,- Sk, pričom ak by mali byť pravdivé jeho tvrdenia,

že mesačne usporil 25.000,- Sk, tieto finančné prostriedky by musel sporiť po dobu 15 rokov. Súd
týmto tvrdeniam neuveril. Vychádzajúc zo skutočnosti, že jeho mesačný príjem bol okolo 25.000, pričom
nepochybne v dobe pred 15 rokmi tieto príjmy ako štátneho zamestnanca, pracovníka policajného
zboru, museli byť nižšie, je nereálne, aby tieto sumy usporil a zároveň bez toho, aby ich mal niekde
uložené v banke. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj to, že následne uviedol, že ani po vrátení týchto

finančných prostriedkov pri prevode jeho obchodného podielu na odporcu v 2. rade tvrdil, že opäť tieto
finančné prostriedky nevložil do finančnej inštitúcie a že peniaze minul, pričom rekonštrukcia domu mala
predstavovať sumu asi 1.000.000,- Sk. Súd má za to, že vzhľadom na finančnú situáciu odporcu v 4.
rade ako štátneho zamestnanca s príjmom pracovníka policajného zboru SR, ktorý reálne ani nemalmožnosť získať iné príjmy, okrem príjmov z výkonu svojho povolania, nie je pravdivé jeho tvrdenie, že
mal v hotovosti 4.500.000,- Sk, ktoré odovzdal ako svoj vklad do obchodnej spoločnosti, a ktoré mu
následnemalibyťvrátené.Opäťtietoskutočnostiplatiaobdobneajpreodporcuv3.rade,ktorýmalzložiť

približne 9.000.000,- Sk. Tento tvrdil, že finančné prostriedky zobral z firiem, v ktorých bol spoločníkom
a opäť tieto finančné prostriedky nemal na konkrétnom účte a následne opäť tieto finančné prostriedky
vložil do týchto spoločností, čo však nepredložil žiadnymi listinnými dôkazmi. Vzhľadom na výšku sumy
a na skutočnosť, že okrem výsluchu žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal pravdivosť týchto
tvrdení, súd mu tiež neuveril s poukazom na výšku finančnej sumy, ktorá mala byť takto odovzdaná a

na reálne možnosti odporcu v 3. rade, ktorý je zamestnancom fy. J. M.. Súd poukazuje na skutočnosť,
že z obsahu vykonaných dôkazov vyplýva, že táto zmena základného imania obchodnej spoločnosti
bola vykonaná účelovo z dôvodu pripravovaného projektu výstavby autosalónu, kde zrejme obchodná
spoločnosť chcela zvýšiť svoju kredibilitu vyšším základným imaním zapísaným v obchodnom registri.
Každopádne zodpovednosť za to, že k reálnemu zaplateniu zvýšeného základného imania nedošlo,
nesie odporca v 1. rade ako správca vkladu, ktorého ručenie vyplýva zo zákona.

Nesplatené vklady odporcov v 3. a 4. rade činili sumu asi 450.000 Eur, čím je zrejmé, že odporca v
1. rade ručí navrhovateľovi na zaplatenie sumy uplatnenej v celom rozsahu v tomto konaní. Obdobný
záver možno prijať aj v súvislosti s nesplatením vkladu samotným odporcom v 1. rade, nakoľko podľa
názoru súdu je situácia obdobná, vychádzajúc z obsahu dôkazov, kedy nie je možné pripustiť záver,

že by obchodná spoločnosť behom jedného roka mohla minúť sumu 30.000.000,- Sk bez toho, aby
to vedela relevantne preukázať listinnými dôkazmi. Preto je daná zodpovednosť odporcu v 1. rade aj
podľa § 106 veta druhá Obchodného zákonníka, kedy ako vtedajší spoločník ručí za záväzky spoločnosti
do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Z citovaného ustanovenia
Obchodného zákonníka vyplýva aj zodpovednosť odporcu v 2. rade ako konateľa spoločnosti MARKS

TATRY s.r.o. od 01.08.2008, nakoľko tento ak fiktívne zaplatil peňažné vklady odporcov v 1., 3. a 4.
rade, je spoluzodpovedný za takéto konanie, ktorým by došlo k ukráteniu dlžníkov spoločnosti, ak by súd
pripustil záver, že takýmto formálnym vydaním potvrdení a následným prevodom obchodných podielov
nazákladefiktívnychobchodovavyrovnaní,možnovylúčiťzodpovednosťpredchádzajúcichspoločníkov
za záväzky spoločnosti. Napriek skutočnosti, že spoločnosť a spoločníci spoločnosti sú samostatnými

subjektami, v záujme ochrany tretích osôb stanovuje inštitút ručenia spoločníka za záväzky spoločnosti s
ručením obmedzeným práve z dôvodu predchádzania takýmto nekalým konaniam. Na tieto skutočnosti
súd prihliadal pri hodnotení týchto dôkazov tak, aby bola braná do úvahy aj zásada dobrých mravov,
resp. zásada poctivého obchodného styku.

Súd zamietol návrh voči odporcom v 3. a 4. rade, nakoľko títo boli spoločníkmi obchodnej spoločnosti
len do 01.08.2008, pričom pohľadávka navrhovateľa vznikla až následne, a to dňa 04.07.2009. Z týchto
dôvodov súd návrh voči odporcom v 3. a 4. rade zamietol ako nedôvodný.

Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania ohľadom vypracovania znaleckého posudku na stavby,

ktoré boli zrealizované, a ktoré boli predmetom v pôvodnom konaní, ktorý bol exekučným titulom,
nakoľko tento návrh nebol dôvodný. Tieto námietky mohli byť uplatnené v pôvodnom konaní. V danom
konaní tieto návrhy nemajú súvislosť s prejednávanou vecou, preto ich súd nevykonával.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami v 1. a 2. rade vyplýva z § 142

ods. 1 O.s.p., keď súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi
trovy konania vo výške 4.886,14 Eur. Trovy konania boli určené v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, kedy z hodnoty veci činila odmena za jeden úkon právnej
služby sumu 632,37 Eur. V konaní bolo vykonaných šesť úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie návrhu na súd a účasť na štyroch súdnych pojednávaniach, pričom jedno súdne

pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, k čomu je nutné pripočítať dvakrát režijný paušál v
roku 2010 po 7,21 Eur, dvakrát režijný paušál po 7,41 Eur za úkony v roku 2011 a dvakrát režijný paušál
v hodnote 7,63 Eur za úkony v roku 2012. Za účasť na pojednávaniach súd priznal cestovné v sume
306,40 Eur v zmysle vyúčtovania, a to za jednu cestu v hodnote 74,80 Eur, resp. až 79,75 Eur podľa
typu motorového vozidla, a to za náhradu za 1 km jazdy + náhradu za PHM za cestu z Liptovského

Mikuláša a späť, spolu 278 km (278 x 0,183 + (7,7 l/100km x 278 x 1,43 Eur)), pričom ceny benzínu boli
rôzne počas jednotlivých pojednávaní. Taktiež súd priznal náhradu za stratu času, a to za pojednávanie
dvakrát po 98,80 Eur a dvakrát po 101,68 Eur. Spolu činia trovy právneho zastúpenia a náhrada za stratu
času ako aj cestovné výdavky 4.071,80 Eur, čo po zvýšení o 20 % sadzbu DPH činí spolu 4.886,14 Eur.Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami v 3. a 4. rade súd o náhradu trov konania rozhodol tak, že
náhradu trov konania navzájom účastníkom nepriznal, napriek skutočnosti, že odporcovia v 3. a 4. rade

boli úspešní v konaní, keďže voči nim bol návrh zamietnutý. O týchto trovách konania súd rozhodoval
postupom podľa § 150 ods. 1 O.s.p., keď za dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o trovách
konania súd považoval skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku, a teda skutočnosť,
že odporcovia v 3. a 4. rade nesplatili v skutočnosti svoje peňažné záväzky v spoločnosti, podieľali
sa na fiktívnom vykazovaní finančných prostriedkov a až v priebehu konania predložili potvrdenia o

zaplatení, pričom tieto nepredložili navrhovateľovi pred začatím súdneho konania, napriek jeho výzvam.
Z týchto dôvodov súd má za to, že bolo by v rozpore so zásadou dobrých mravov priznať náhradu trov
konania odporcom v 3. a 4. rade, ktorí spôsobili stav, že sa musel domáhať navrhovateľ svojich nárokov
touto formou a len skutočnosť, že prestali byť spoločníkmi obchodnej spoločnosti ešte pred vznikom
pohľadávky navrhovateľa, spôsobila, že súd nevyhovel návrhu aj voči nim. Z týchto dôvodov súd má za
to, že toto rozhodnutie o trovách konania je spravodlivé vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami

v 3. a 4. rade.

O povinnosti odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.191 Eur bolo rozhodnuté podľa
§ 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko bol navrhovateľ oslobodený
od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. j), nakoľko sa jedná o navrhovateľa v konaní o

podlžníckej žalobe, súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol vyčíslený podľa položky 1a/
Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 6.191 Eur neúspešných odporcov v 1. a 2. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.