Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 20, 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5P/49/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112205108
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:4112205108.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:

P. X., Q.. XX.XX.XXXX G. D. X., Q.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, deti matky: P. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. F., J. XX,
právne zastúpená JUDr. Petrom Peružekom, Hlohovec, Cintorínska 1 a otca: Z. X., Q.. XX.XX.XXXX, U.
S., M. F. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom Z. X., Q.. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, o zníženie
výživného a zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd s účinnosťou od 01.03.2012 z n i ž u j e výživné na maloleté deti tak, že otec je povinný platiť
výživné na každé z maloletých detí vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného predpisu vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím sa mení rozsudok
Okresného súdu Nitra č.k. 7C/96/2008-180 zo dňa 12.11.2009 v časti výživného na maloletých.

Návrh matky na zvýšenie výživného sa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, došlým súdu dňa 13.02.2012, sa otec domáhal zníženia výživného na maloletú P. zo sumy
100 eur na sumu 26 eur a na maloletú D. zo sumy 66 eur na sumu 26 eur mesačne s účinnosťou od

01.03.2012 s odôvodnením, že je dlhodobo práceneschopný a súdom určené výživné už nedokáže zo
svojho príjmu uhrádzať.

Matka so znížením výživného nesúhlasila a podala na súd návrh na zvýšenie výživného, vedený pod
sp.zn. 8P/79/2012, v ktorom žiadala z dôvodu zmenených pomerov na strane maloletých výživné zvýšiť
na mal. P. na sumu 150 eur a na mal. D. na sumu 100 eur od podania návrhu. Súd obe konania z
dôvodu hospodárnosti spojil na spoločné konanie vedené pod sp.zn. 5P/49/2012 a ďalej konal spoločne

o návrhu na zníženie aj návrhu na zvýšenie výživného.

Súd vykonal dokazovanie obsahom písomných podaní účastníkov konania, ich výsluchom, výsluchom
právneho zástupcu matky a splnomocneného zástupcu otca, rozsudkom Okresného súdu Nitra
č.k. 7C/96/2008-180, potvrdeniami príslušných úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdeniami
Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o dočasnej pracovnej neschopnosti, potvrdeniami o zamestnaní,
okamžitým skončením pracovného pomeru, potvrdeniami o príjmoch rodičov maloletých a ich

nevyhnutných mesačných výdavkoch, lekárskymi správami, listami vlastníctva, potvrdeniami o
nákladoch na výživu maloletých, ďalšími listinnými dôkazmi a obsahom celého spisového materiálu a
zistil nasledovný skutkový stav:Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 7C/96/2008-180 zo dňa 12.11.2009 bolo manželstvo rodičov
maloletých rozvedené, na čas po rozvode boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol
zaviazaný platiť na výživu maloletej P. sumou 100 eur a maloletej D. 66 eur mesačne vždy do 15. dňa

v mesiaci k rukám matky. Súčasne bol otec oprávnený stýkať sa s maloletými dcérami každý párny
víkend, a tiež v čase jednotlivých sviatkov a školských prázdnin v tam uvedenom rozsahu. Pri určení
výživného súd vychádzal z dohody rodičov, ktorú považoval za primeranú zárobkovým schopnostiam a
možnostiam otca v tom čase zamestnaného vo firme KLIMATI - ČP s.r.o. Hlohovec s priemerným čistým
mesačným zárobkom 572,46 eur a priemerným čistým mesačným zárobkom matky vo výške 449,23 eur

zamestnanej vo firme Personálny servis - EUROTRADE - Sk s.r.o.

Výsluchom otca bolo zistené, že naposledy pracoval vo firmy SE Bordnetze- Slovakia s.r.o. Nitra, kde
mu pracovný pomer skončil dňa 22.12.2011, odkedy je dlhodobo práceneschopný, pričom návrat do
práce podľa názoru lekára neprichádza do úvahy. Jeho zdravotné problémy psychického charakteru
sa začali prejavovať ešte počas leta, kedy bol zamestnaný a hoci ho už vtedy lekár odporúčal na

práceneschopnosť, spočiatku to odmietal a trval na tom, že naďalej bude chodiť do práce. Napokon
bol nútený od 22.12.2011 zostať dlhodobo práceneschopný z dôvodu prepuknutia vážnej psychickej
choroby, odvtedy poberá iba nemocenské dávky vo výške 8,925 eur denne, teda cca 270 eur mesačne,
z čoho platí plyn 55 eur, rozhlas a TV 4,64 eur, 30 eur splátku pôžičky CETELEM, ktorú si vzal vo
výške do 300 eur z dôvodu, lebo nemal z čoho vyžiť. Ďalej platí elektrinu 19,57 eur, dodávku pitnej vody

1,92 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti mesačne 2,30 eur, poplatok za vodomer 0,42 eur mesačne,
poštové poplatky za prevody 1,40 eur mesačne a za vedenie účtu 2,36 eur. Býva sám v dome, ktorý je v
bezpodielovom spoluvlastníctve rozvedených rodičov maloletých, ktorý majetok zatiaľ nie je medzi nimi
vysporiadaný, dom zatiaľ nepredali a matka maloletých navrhuje, aby jej otec zaplatil titulom vyrovnania
sumu 600.000 Sk, ktoré on ale nemá z čoho zaplatiť. Jeho náklady na bývanie sú relatívne nízke, to

však z dôvodu, lebo finančne mu vo všetkom vypomáhajú rodičia, u ktorých sa tiež sprchuje, jedáva,
aj mu perú, umývajú riad a podobne, ktorú skutočnosť súdu potvrdili aj jeho rodičia, ktorí ho v konaní
zastupovali na základe plnomocenstva ( takto ho v konaní do 20.09.2012 zastupovala matka a následne
otec). V súvislosti so vzniknutými zdravotnými problémami má zvýšené náklady, keďže musí cestovať k
lekárovi z S. do F., kde má svojho všeobecného aj odborného lekára, a musí platiť doplatky za lieky. V

zmysle súdneho rozhodnutia sa pôvodne s maloletými pravidelne stýkal, po vypuknutí ochorenia prestal,
okrem iného z finančných dôvodov, keďže nemal z čoho zaplatiť benzín, ten dovtedy financovali jeho
rodičia.Keďochorel,rodičiamalidosťstarostísnímsamým,pričommatkaotcajeonkologickápacientka.
Obaja rodičia otcovi finančne významne vypomáhajú, už to však nedokážu utiahnuť, v súčasnosti už im
je veľmi zadlžený. Požičiava si od nich auto, dotujú ho so stravou a so všetkým, pričom za neho platia aj

súdom stanovené výživné, ktoré si netrúfli prestať uhrádzať ani po znížení príjmov otca, pretože keď raz
v auguste 2010 nezaplatil časť výživného ( v tom období boli deti u neho), matka dala návrh na začatie
exekúcie a jeho rodičia museli financovať za neho vysoké trovy. Otec súdu uviedol, že kým mohol,
výživné riadne platil, posielal peniaze aj skôr ako bol termín splatnosti. Teraz však v žiadnom prípade
nie je schopný platiť doterajšie výživné a už vôbec nie zvýšené. Chápe, že matke sa zvyšujú výdavky

na maloletých, ale z nemocenských dávok nie je schopný platiť výživné podľa jej návrhu. Uviedol, že mu
je veľmi ľúto, že musí žiadať o zníženie výživného na minimálnu sumu, ale nemôže si viac požičiavať
peniaze od svojich rodičov, pretože na to jednoducho nemajú.

Splnomocnený zástupca otca, ktorým je jeho otec, súdu potvrdil, že syn si od nich pravidelne požičiava

peniaze na výživné, splatili za neho exekúciu, poskytujú mu stravu, platia za neho lieky a ďalšie výdavky.

Matka žiadala návrh na zníženie výživného zamietnuť a trvala na zvýšení výživného u maloletej P. zo
sumy 100 eur na 150 eur mesačne a u maloletej D. zo sumy 66 eur na 100 eur mesačne s účinnosťou
odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného, teda od 15.11.2011. Tento dôvodila tým, že od rozvodu

manželstva uplynuli 2 roky, počas ktorých maloletá D. začala navštevovať základnú školu, čím sa zvýšili
náklady na jej výživu, stravuje sa v škole, čo stojí mesačne cca 20 eur, navštevuje tiež školský klub, za
čo matka platí 8 eur mesačne, staršia dcéra P. je žiačkou 5. triedy základnej školy, do školy nedochádza,
stravuje sa doma. Obe dcéry majú bežné výdavky na školské pomôcky, učebnice a podobne a nemajú
platenú mimoškolskú činnosť. Matka im platí životné poistky mesačne v hodnote 22 eur na každú z

nich, telefón do 2 eur mesačne každej a paušálne platí internet mesačne približne 17 eur. Uviedla, že si
všimla, že otec od decembra 2011 prakticky nebol pre deti, pričom až v apríli 2012 jej dal vedieť, že je
práceneschopný a tiež ju neupozornil, že v dôsledku práceneschopnosti bude peniaze platiť neskôr. Aj
pomery na strane matky sa zmenili, v r. 2011 bola prepustená z firmy Samsung, kde postupne znižovalipríjem až na minimálnu mzdu, až napokon firma začala prepúšťať zamestnancov. Keďže matka vedela,
že ona nebude patriť medzi tých zamestnancov, ktorých si firma ponechá, keďže pracovala iba cez
agentúru, preto ukončila pracovný pomer dohodou a musela si nájsť prácu ako upratovačka vo firme

GASTROVIKTORIA, s.r.o., kde dosahuje iba minimálny príjem okolo 330 eur mesačne a prídavky na 2
deti. Pracuje v hoteli, kde upratuje kaviareň a následne izby, čo je všetko zahrnuté v jej mzde, mimo toho
nemá žiadne vedľajšie príjmy. Na otázku súdu či dostáva ako chyžná tringelty, uviedla, že iba z času
na čas nejaké drobné. Od júla 2011 do apríla 2012 bývala s oboma dcérami v 1,5-izbovom prenajatom
byte, kde uhrádzala mesačne náklady v hotovosti 75 až 100 eur vrátane energií, ale keďže majiteľka

bytu sa v apríli rozhodla byt predať, bola nútená presťahovať sa s deťmi k rodičom do ich 3-izbového
bytu, kde spolu s nimi býva aj plnoletý brat matky. Matka prispieva rodičom sumou 150 eur na bývanie
a stravu, ale výdavky, týkajúce sa detí, hradí sama.

Kolízny opatrovník žiadal návrh otca na zníženie výživného zamietnuť a vyhovieť návrhu matky.
Poukázal na skutočnosť, že otec zatiaľ nie je poberateľom invalidného dôchodku, ale iba nemocenských

dávok.

Z listinných dôkazov bolo zistené, že posledný pracovný pomer otca bol v spol. SE Bordnetze - Slovakia
s.r.o., a pôvodne bol uzavretý od 23.09.2010 na dobu určitú do 31.08.2011, ktorá doba bola predĺžená
do 31.08.2012. Pracovný pomer bol však skončený dňa 22.12.2011, okamžitým skončením zo strany

zamestnávateľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa otec dopustil tým, že
dňa 09.12.2011, dňa 12.12.2011 a 14.12.2011 neprišiel do práce bez predloženia príslušného dokladu
ospravedlňujúcehojehoneprítomnosť,ktorédnipovažujezamestnávateľzaneospravedlnenúabsenciu.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa otec dosiahol v r. 2011 priemerný čistý mesačný príjem 407,41 eur.

Z listinných dôkazov bolo zistené, že otec je od 22.12.2011 práceneschopný. Podľa rozhodnutia
Sociálnej poisťovne zo dňa 17.01.2012 mu boli priznané nemocenské dávky vo výške 8,925 eur
denne. Z predložených lekárskych správ vyplýva, že u otca bola v r. 2011 diagnostikovaná paranoidná
schizofrénia. Prvý raz sa z dôvodu psychických ťažkostí dostavil k psychiatrovi v júli 2011, kedy lekár
diagnostikoval u neho podľa opísaných prejavov akútnu psychózu podobnú schizofrénii, predpísal

mu lieky a odporučil aby si z dôvodu pretrvávajúcich problémov dal u obvodného lekára vystaviť
práceneschopnosť. Ako vyplýva z ďalšej správy psychiatra z júla 2011, švagriná menovaného oznámila,
že lieky neužíva, odmietol sa liečiť, pretože sa považoval za zdravého, utiekol z domu. Z ďalšej lekárskej
správy vyplýva, že k psychiatrovi prišiel s týmito problémami opäť dňa 22.12.2011, kedy mu aj vystavil
práceneschopenku a odvtedy podstupuje ambulantnú liečbu s kontrolami spočiatku 4 razy mesačne,

neskôr 2-3 razy, resp. raz mesačne, pokračuje v liečbe farmakoterapiou, lekár zvažuje hospitalizáciu.
Podľa poslednej správy lekára práceneschopnosť a liečba trvá, pričom ako perspektívne riešenie lekár
uvádza invalidizáciu, žiadosť bude podaná na jeseň 2012.

Rodičia otca čestne prehlásili, že ku dňu 12.02.2012 otcovi požičali z dôvodu platobnej neschopnosti

sumu spolu vo výške 1.281 eur.

Podľa potvrdenia firmy Samsung Elektronics Slovakia s.r.o., Galanta, matka nemala s firmou uzavretý
pracovný pomer, firma však má zmluvne uzavretú spoluprácu s personálnymi agentúrami, v agentúre
Personálny servis EUROTRADE s.r.o., Galanta mala matka v r. 2010 uzavretý takýto pracovný pomer.

Menovaná agentúra súdu písomne oznámila, že matka bola u nich zamestnaná na základe pracovnej
zmluvy v období od 01.07.2008 do 26.04.2010 na dobu neurčitú, pomer bol skončený na základe dohody
o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce, nie je však už známe, na podnet ktorej
strany došlo k jeho skončeniu. Podľa predloženého potvrdenia o príjmoch tam matka dosahovala v
období od mája 2009 do apríla 2010 netto 260,76 eur. V súčasnosti je matka zamestnnaá v spol.

GASTROVIKTORIA 112, Hlohovec v prevádzke Hotel Jeleň od 04.05.2010 na 40 hodín týždenne za
dohodnutú mesačnú mzdu 307,70 eur brutto. Podľa potvrdenia zamestnávateľa dosiahla za posledných
12 mesiacov priemerný čistý príjem 321 eur vrátane daňového bonusu. Z potvrdení úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny bolo zistené, že matka nie je a nikdy nebola v evidencii uchádzačov o
zamestnanie, ani nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Poberá prídavky na dve deti vo výške 45,08 eur.

Matka predložila čestné vyhlásenie svojich rodičov o tom, že im mesačne prispieva na stravu a bývanie
sumou 150 eur, v čom nie sú zarátané náklady na desiate, hygienické potreby a potreby do školy pre deti.Podľa LV č. XXXX pre kat. úz. S., rodičia maloletých sú spoluvlastníkmi rodinného domu v S., ktorý
nadobudli kúpnou zmluvou v r. 2003.

Podľa § 62 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v

minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri
určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak
dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre mal. dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa
nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd zhodnotil vykonané dokazovanie a porovnaním súčasného skutkového stavu so stavom v čase
posledného rozhodovania dospel k záveru, že je tu dôvod na zníženie výživného.

Od posledného rozhodnutia súdu zo dňa 12.11.2009 došlo k zníženiu príjmov oboch rodičov, keď príjem
matky sa znížil o 168,73 eur a príjem otca sa znížil o 302,46 eur. Hoci matka v konaní uviedla, že otec

stratil zamestnanie vlastnou vinou, pretože pracovný pomer bol skončený okamžite z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny, čím sa dobrovoľne vzal nezodpovedným konaním svojho zametnania,
súd dospel k inému záveru.

Podľa lekárskych správ sa u otca v r. 2011 postupne začali prejavovať príznaky vznikajúceho

psychického ochorenia, neskôr diagnostikovaného ako paranoidná schizofrénia. Prvá návšteva u
psychiatra v júli 2011 síce neskončila prácenschopnosťou pacienta, nie však preto, že by tu na ňu
neboli dôvody ( práve naopak, odborný lekár už vtedy odporučil aby všeobecná lekárka vystavila otcovi
PN), avšak otec si chorobu odmietal priznať a odmietal sa aj liečiť. Nedal si preto práceneschopenku
vystaviť a naďalej chodil do práce. Choroba však pokračovala a o niekoľko mesiacov sa už

opäť prejavovala chorobnými stavmi, ktoré mu viackrát zabránili dostaviť sa do práce a napokon
viedli k dlhodobej práceneschopnosti, ktorá začala dňa 22.12.2011. Je síce pravda, že v dôsledku
troch neospravedlnených absencií bol s otcom predčasne skončený pracovný pomer zo strany
zamestnávateľa, ktorý by inak trval do konca dohodnutej doby určitej, t.j. do 31.08.2012, ale jeho
správanie treba posudzovať z hľadiska už vtedy existujúcej psychickej poruchy, ktorá nepochybne

ovplyvnila racionálne riešenie vzniknutej situácie, pričom z dokazovania je zrejmé, že psychická porucha
u neho už v tom čase existovala. Nemožno teda jednoznačne tvrdiť, že za neospravedlnené absencie
je plne zodpovedný, pretože existencia psychickej poruchy v tom čase ho minimálne sčasti tejto
zodpovednosti zbavuje. Navyše, vzhľadom k tomu, že otec od 22.12.2011 poberá iba nemocenské
dávky, je právne bezvýznamné, či jeho pracovný pomer skončil predčasne dňa 22.12.2011, alebo po

uplynutídobyurčitejdňa31.08.2012,pretožejehopríjembytoajtakneovplyvnilo,príjemzozamestnania
už totiž od 22.12.2011 nemal žiadny a nebol by ho mal ani keby bol pracovný pomer trval do skončenia
dohodnutej doby. Z uvedeného súd dospel k záveru, že otec sa nijako nepričinil o zníženie jeho
príjmu, ale došlo k tomu z objektívneho dôvodu, ktorým je vznik psychického ochorenia, ktoré ho robínespôsobilým ( minimálne od 22.12.2011 doteraz) pracovať. Či sa otec bude ešte môcť niekedy vrátiť
do práce, zatiaľ nie je známe, toto bude závisieť od vývoja jeho zdravotného stavu, ktorý však podľa
názoru odborného lekára by mal vyústiť do invalidity. Matka súdu navrhla vykonanie dôkazu posudkom

lekára z odboru posudkovej činnosti, či u otca maloletých dôjde k absolútnej strate pracovnej schopnosti,
tento dôkaz však súd nevykonal, keďže k posúdeniu jeho zdravotného stavu takýmto lekárom dôjde
v súvislosti s rozhodovaním o návrhu otca na priznanie invalidného dôchodku, kedy v závislosti od
výsledku bude možné súdnym rozhodnutím následne výživné upraviť ( odhliadnuc od toho, že takéto
vyjadrenie posudkového lekára v súčasnosti súd považoval za predčasné a pre súd nezáväzné).

Pokiaľ ide o náklady na výživu detí, deti sú zdravé, nemajú platenú mimoškolskú činnosť a ich náklady sú
bežné, primerané veku, hoci sa mierne zvýšili v súvislosti s tým, že mal. D. začala navštevovať základnú
školu a mal. P. postúpila do 2. stupňa základnej školy. Pokiaľ ide o zárobkové schopnosti matky, tieto
poklesli. Otec síce súdu uviedol, že keď sa pred rokom rozprával s matkou maloletých, uviedla mu,
že má príjem spolu s výživným vo výške 840 eur a preto nie je vylúčené, že jej príjmy sú vyššie než

súdu uviedla, ale toto tvrdenie matka poprela a súdu sa nepodarilo žiadne iné matkine príjmy zistiť, iba
zárobok 321 eur a prídavky na dve deti 45,08 eur, spolu 366 eur. Došlo teda k zníženiu príjmov matky,
ktoré by inak bolo dôvodom na zvýšenie výživného, ale v uvedenom prípade to nie je možné. Obaja
rodičia musia hradiť náklady na bývanie, ktoré má matka nižšie, keďže uhrádza iba na ňu pripadajúci
podiel spoločne s rodičmi a plnoletým bratom, otec žije sám a je odkázaný na finančnú výpomoc rodičov

pri uhrádzaní základných potrieb ako strava, lieky, doprava k lekárovi a pod. Z mesačného príjmu cca
270 eur ( 8,925 eur x 30 alebo 31 dní) nie je viac schopný platiť doterajšie výživné 166 eur, pretože
by bol vystavený vážnym existenčným problémom a nie je možné žiadať od rodičov otca, aby za neho
platili výživné na maloletých ako to robili doteraz, odkedy to sám nedokáže.

Keďže otcove schopnosti a možnosti sú z objektívnych dôvodov podstatne znížené, súdu nezostávalo
iné, než výživné znížiť, keďže vzhľadom k jeho ochoreniu nie je viac schopný dlhodobo dosahovať vyššie
príjmy než nemocenské dávky. Prevažnú časť výživy maloletých tak bude musieť nateraz zabezpečovať
matka, ktorá je zdravá a môže si nájsť buď vedľajší príjem alebo lepšie platené miesto, ktorú možnosť
v súčasnosti otec nemá, pretože psychické ochorenie mu neumožňuje plne využívať svoje schopnosti

( východiskom z takto zhoršenej situácie matky s deťmi by bol predaj spoločného majetku rodičov
maloletých). Súd preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a súčasne výživné znížil u oboch
dcér na 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o
rodine, pretože vyššie výživné by nezodpovedalo jeho aktuálnym schopnostiam a možnostiam a opäť by
museli jeho vyživovaciu povinnosť suplovať jeho rodičia. Výška takto stanoveného výživného je určená

zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s
príslušnými Opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými sa vždy k 01. júlu
príslušného kalendárneho roka upravujú sumy životného minima.

Súd znížil výživné od 01.03.2012 teda od podania návrhu na súd, ako otec žiadal, kedy už existovali

dôvodynazníženievýživnéhoasúčasnesúd upravilsplatnosťvýživnéhoz15.dňana20.deňvmesiaci,
podľa návrhu otca, voči ktorému matka nemala výhrady. V zmysle vyššie uvedených právnych predpisov
suma 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa predstavovala v období od 01.03.2012 do
30.06.2012 sumu 26 eur a od 01.07.2012 predstavuje sumu 26, 64 eur. Pokiaľ však otec v uvedenom
období od marca 2012 zaplatil na výživnom viac, nemá nárok na vrátenie spotrebovaného výživného.

O trovách konania súd rozhodol s použitím ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať
i bez návrhu.
.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trnave.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.