Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2012

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 2T/33/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010166
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kurian
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2012:8711010166.1

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuriana a prísediacich Ing.
Heleny Ruttkayovej a Ing. Jany Andrássyovej, v trestnej veci proti obžalovanému A.. K. P.F., na hlavnom
pojednávaní dňa 6. septembra 2012 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A.. K. P. C. Š. F. S., nar. XX.X.XXXX Y. J.,

trvale bytom R. Š., N.. F. Č.. XXX/XX,
okres J., súkromný podnikateľ,

j e v i n n ý , ž e

- dňa 27.10.2008 v čase okolo 23.00 hod. na Sobotskom námestí v Poprade - Spišská Sobota násilím, a

to chytením za ľavú ruku stiahol S. L. do svojho vozidla Citroen, EČ: KE-099DH na miesto spolujazdca
vpredu, vozidlom hneď nato pohol a centrálnym uzamykaním rýchlo uzamkol dvere a pokračoval v jazde
po Spišskej Sobote v smere na Ul. B. Němcovej, pričom počas jazdy jej vulgárne nadával, následne
s vozidlom zastavil, kde začal opätovne na ňu kričať, pričom ju rukami chytil za vlasy a zozadu ju za
hlavu tlačil o palubnú dosku auta v dôsledku čoho sa poškodená viackrát udrela, následne ju žiadal o

jej mobilný telefón, ktorý skôr ako nato zareagovala, jej zobral zo sedadla vedľa nej v úmysle prehľadať
zaslané sms správy a volané hovory, pričom medzitým pohol s vozidlom, kde po niekoľkých metroch
na Ul. B. Němcovej zastavil a v zlosti mobilný telefón zn. Samsung SGH-X480 hodil o cestu, potom
osobnémotorovévozidloviedolnaparkoviskokZimnémuštadiónuvPoprade,kdejejopätovnevulgárne
nadával a vyhrážal sa jej, že ju utopí v rieke, následne v presne nezistenom čase medzi 23.00 - 24.00
hod. sa s autom presunul na miesto, kde poškodil mobilný telefón, s cieľom ho nájsť a vystúpil z vozidla,

čo poškodená využila a z vozidla vystúpila a utekala smerom do Spišskej Soboty, kde ju obvinený
dostihol a ťahaním za vlasy a ruky sa ju snažil naložiť do auta, pričom poškodená začala kričať a
tak ju pustil a ďalej ju prenasledoval v aute, kde pre križovatkou v Spišskej Sobote ju opätovne týmto
spôsobom ťahal do auta a na volanie o pomoc ju pustil a odišiel, čím poškodenej S. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom N., L. Č.. XX/XX, N. spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v spánkovej časti oblasti vľavo,
podvrtnutiekrčnejchrbtice,pomliaždeniemäkkýchtkanívskrvnýmipodliatinamivdriekovejoblastivľavo

a vnútorných častí oboch stehien s dobou liečenia od 28.10.2008 do 16.11.2008, s obmedzením na
obvyklom spôsobe života bolesťami hlavy a krčnej chrbtice a obmedzeným pohybom krčnej chrbtice,
následným užívaním liekov proti bolesti a uvoľnenie svalstva po dobu 3 týždňov, nosením molitanového
goliera po dobu 1 týždňa, podliatinami na stehnách a v driekovej oblasti vľavo, bolestivými na dotyk
po dobu 14 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania na chránenej osobe,

č í m s p á ch a l- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona

a za to mu u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona a § 36 písm. j), § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2
Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere

18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu ukladá povinnosť uhradiť poškodenej S. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom R. Š., N.. F. XXX/XX sumu 936,40 eur (28.210,- Sk).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú S. L. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkazuje na občianske súdne konanie.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného A.. K. P.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry v Poprade pod č. 2 Pv 929/08 zo dňa
8.4.2011 pre skutky právne kvalifikované ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona a zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.

d) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že

- v presne nezistenom dni v mesiaci január 2008 s cieľom zamedziť manželke S. E. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom N., L. Č.. XX/XX, N., návštevu jej rodičov na Ukrajine s mal. dcérou R. P.., nar. XX.X.XXXX, vytrhol
z jej cestovného pasu stranu so zápisom ich mal. dcéry R., taktiež jej vzal sobášny list a rodný list dcéry

R. P.. a po návrate manželky z Ukrajiny v presne nezistenom dni v máji 2008 s novým pasom, jej tento
vzal s tým, že pas bude u neho a keď bude chcieť ísť domov, tak jej pas vydá, pričom sa vyhrážal, že
ak to oznámi, zabezpečí jej vycestovanie na Ukrajinu bez dieťaťa a zároveň príde o dcéru,
- v presne nezistenom období na jar v roku 2008, potom čo odmietol ísť na prechádzku s mal. dcérou R.
P.., nar. XX.X.XXXX na reakciu manželky S. L., že pôjde na prechádzku s dcérou bez neho, ju za vlasy

vtiahol do izby, kde ju zamkol a asi po piatich minútach ju odomkol,
- potom čo dňa 22.8.2008 manželke S. L. povedal, že si má pobaliť veci a odísť z domu, ktorá odmietala
odísť bez dcéry a povedala mu, že to oznámi polícii, sa jej vyhrážal, že ak to urobí, rozvedie sa s ňou,
zoberú jej povolenie na trvalý pobyt a dieťa už neuvidí, následne jej doniesol do izby tašku, kde jej začal
baliť veci, potom sa poškodená dobalila sama, pretože jej povedal, ak sa nezbalí sama, urobí to on, dal

jej do ruky cestovný doklad a povedal aby odišla autobusom preč a keď mu povedala, že nikde nejde,
chytil ju za ruku a vyviedol z domu na autobusovú zastávku v obci Spišský Štiavnik, kde poškodená S.
L. do autobusu odmietla nastúpiť, preto ju násilím odtiahol do vozidla a odviezol ju na Železničnú
stanicu Poprad - Tatry, kde jej kúpil cestovný lístok na vlak do Košíc, ktorý jej dal a povedal jej, aby odišla
a že ak tak neurobí, tak zariadi zrušenie povolenia na jej pobyt a dcéru viac neuvidí,

p r e t o , ž e

nebolo dokázané, že sa skutky stali, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i eSúd po zhodnotení dôkazov, ktoré vykonal na hlavných pojednávaniach ustálil skutkový stav tak, ako
ho uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že obžalovaného uznal vinným z prečinu ublíženia

na zdraví a prečinu nebezpečného vyhrážania a zo zločinu vydierania a zločinu obmedzovania osobnej
slobody ho oslobodil.

ObžalovanýA..K.P.nahlavnompojednávanínavýzvupredsedusenátuvzmysle§257ods.1Trestného
poriadku vyhlásil, že zo skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu v zmysle obžaloby je nevinný. Uviedol,

že obžaloba predstavuje súhrn vzťahov medzi ním a jeho manželkou o dcéru R. z ich manželstva. Ku
skutku v zmysle obžaloby, že mal vytrhnúť z cestovného pasu stranu so zápisom ich maloletej dcéry R.
nie je pravda, pretože ani nevedel kde osobné doklady má a taktiež sa to týka aj rodného listu maloletej
dcéry a ich sobášneho listu, ktoré mal jej zobrať, čo nemá logiku prečo by to robil. Ďalšie jeho konanie
uvedené v skutkovej vete obžaloby, že mal manželku vtiahnuť do izby za vlasy s tým, aby nešla na
prechádzku s dcérou, kde ju mal zamknúť a asi po 5 minútach ju mal odomknúť, je absurditou. Uviedol,

že v spoločnej domácnosti, keď bývali v Spišskom Štiavniku u rodičov s jeho synom, vždy bol niekto
doma a pokiaľ by k niečomu takému došlo, tak by o tom vedeli rodičia.
Vyhrážky vo vzťahu k manželke, že jej zoberie povolenie na trvalý pobyt, keďže ona je ukrajinskej
národnosti taktiež nie sú pravdivé. Manželka v pravidelných dvojmesačných intervaloch chodila na
Ukrajinu, kde chodila bez dcéry. V roku 2008 bola dokonca na Ukrajine celé dva mesiace, kde išla

bez jeho vedomia a keď sa vrátila vtedy jej povedal, že takto nemôžu fungovať a že keď sa to bude
opakovať, tak má za to, aby sa rozviedli. Keďže takéto jej konanie pokračovalo, v auguste 2008 sa
dohodli,ženebudúužspolužiť,žesarozvedú,čopoichrozhovoretooznámiliajjehorodičom.Manželka
s návrhom na rozvod súhlasila a taktiež súhlasila, aby dcéra ostala uňho, pretože má lepšie podmienky
ako na Ukrajine. Uvedené je v rozpore čo manželka tvrdila, že mal jej dať pas a mal ju nasilu zbaliť

pred odchodom zo spoločnej domácnosti. Zbalila sa sama a on bol s ňou pri autobusovej zastávke,
avšak keď videl, že s týmto autobusom ide viacej rómov, tak jej sám navrhol, aby sa vrátili domov, že
ju odvezie autom do Popradu na vlakovú stanicu. Uvedené môže potvrdiť aj jeho syn, ktorý bol doma
a staral sa o R..
Dňa 27.10.2008 v čase okolo 23,00 hod. nebol v Spišskej Sobote na námestí ako tvrdí poškodená, lebo

ona už nebola s nimi v spoločnej domácnosti a on sa večer od dcéry nevzďaľoval, bola zvyknutá s ním
spať aj sa on osobne o ňu staral. Jej tvrdenie ohľadom popisu čo sa stalo na námestí nie je pravdivé,
ani ju fyzicky nenapadol.
V ďalšom uviedol, že po narodení dcéry na Ukrajine sa vysťahovali na Slovensko k rodičom v Spišskom
Štiavniku. Manželku - poškodenú charakterizoval ako osobu, ktorá sa pohybuje v extrémoch vo svojom

chovaní, kedy buď ozajstne prejavovala lásku k nemu alebo ďalší extrém spočívajúci v častých
výbuchoch zlosti. Vo vzťahu k jej povahe sa vždy snažil pri akomkoľvek probléme to riešiť s kľudom.
Počas ich manželstva nedochádzalo k fyzickým ani psychickým útokom. Všetko čo poškodená uviedla
na jeho adresu súvisí s bojom o dcéru.
Vo vzťahu ku konaniu súvisiaceho s doručenými SMS správami sa vyjadril, že na požiadanie manželky

jej mal doniesť do Spišskej Soboty krém na exém, ktorý jej ale neodovzdal, pretože sa nestretli a preto
uvedené mal sprostredkovať následne jeho syn, ktorý má 19 rokov a ktorý mal tento telefón, ktorý on
používal a správy sú záležitosťou jeho syna. Na jeho telefonovanie, resp. SMS-ky ona nereagovala.
K ich spolužitiu v ďalšom uviedol, že po dohode s manželkou, že odíde na Ukrajinu a že dieťa zostane
pri ňom, keďže tu sú pre jeho život lepšie podmienky, on sa vyjadril, že vzhľadom na jej časté odchody

na Ukrajinu nemá zmysel pokračovať v takomto manželskom spolužití, preto podal návrh na rozvod
ich manželstva, predovšetkým, aby manželstvo bolo rozvedené kým je dieťa ešte malé. Keď sa vrátila
z Ukrajiny návrh na rozvod vzal späť. Začali v záujme spolužitia žiť v prenajatom byte v Poprade.
Ubezpečovala ho počas tohto spolužitia, že už jej odchody na Ukrajinu nebudú. Chcel tomuto vzťahu
dať novú šancu, preto bývali v Poprade najprv v 1-izbovom byte, potom zohnal 3-izbový, avšak nakoniec

ich spolužitie nebolo ideálne, preto podal opätovne návrh na rozvod ich manželstva v roku 2009, ktoré
doposiaľ nie je skončené. Všetky skutočnosti, ktoré viedli k ich nezhodám a v konečnom dôsledku až s
podaním návrhu na rozvod manželstva sa udiali od jari do jesene roku 2008.

Svedkyňa - poškodená S. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že manželstvo s obžalovaným uzavreli na

Ukrajine 5.10.2006. V októbri tohto roku sa im narodila dcéra R., presťahovali sa následne na Slovensko
do Spišského Štiavnika. Problémy v ich manželstve začali v roku 2007, keď stratil prácu. Vznikali hádky,
manžel jej povedal, že keď sa jej nepáči môže ísť späť na Ukrajinu. Ona vzhľadom k tomu, že má rodinu
na Ukrajine, túto chcela navštevovať, avšak nebolo jej to umožnené vo väčšom rozsahu, pretože nemalapeniaze na cestu. Keď dcéra mala asi rok, chcela ísť na Ukrajinu, manžel jej však vytrhol z pasu stranu,
kde bola zapísaná ich dcéra, takže im bol znemožnený jej odchod s dcérou. Ona však išla sama na
Ukrajinu, vybavila si nový pas, kde dala zapísať aj dcéru. Keď sa vrátila a manžel zistil, že má nový pas,

tak jej ho zobral, taktiež sobášny list a rodný list dcéry. Jej povedal, aby zo spoločného bydliska odišla
a že dcéru si nechá on, s čím ona nesúhlasila a žiadala ho, aby to povedal svojím rodičom, aby oni k
tomu zaujali stanovisko. Obžalovaný to oznámil rodičom, že ona chce odísť preč a že dcéru si nechá,
na čo ona povedala, že oni fakt nemôžu spolu žiť, ale nesúhlasí s tým, aby dcéra ostala a ona odišla.
Rodičia sa k takému návrhu nevyjadrili. Následne jej manžel povedal, že sa s ňou rozvedie a že tým ona

stratí občianstvo a on si nechá dcéru. Keďže jej následne povedal, že rodičia si neprajú, aby ostala v ich
dome, ona si sama zbalila svoje veci a bolo jej jasné, že musí odísť z tejto domácnosti preč. Manžel išiel
s ňou k autobusu v Spišskom Štiavniku, ona na autobus nechcela nastúpiť, na čo ju manžel odviezol do
Popradu na železničnú stanicu, kde jej kúpil lístok na vlak. Následne ona volala políciu, že jej dieťa ostalo
v Spišskom Štiavniku. Policajti jej uviedli, že musí mať doklady svoje a dcérine, aby bolo zrejmé, že si
uplatňuje svoje práva k dieťaťu. Odišla na Ukrajinu, vybavila náhradné doklady a následne sa vrátila na

Slovensko, kde sa ubytovala v penzióne Sv. Juraj v Spišskej Sobote. Keďže jej manžel neumožnil sa
kontaktovať s dcérou, oznámila to polícii. Manžel podal návrh na rozvod manželstva, požiadal o zverenie
dieťaťa do jeho výchovy a ona taktiež podala návrh o zverenie dcéry do jej výchovy.
Ku skutku, ktorého sa mal dopustiť jej manžel dňa 27.10.2008 uviedla, že večer okolo 20,00 hod. jej
prezváňal na jej mobilný telefón, ona ho zámerne nedvíhala, bola v tom čase so svojím známym E.

na večeri a vracala sa okolo 23,00 hod. do Penziónu sv. Juraja, kde bývala. V aute si prečítala SMS
správu, na ktorú neodpovedala. Následne jej opätovne písal, že s dcérou je zle, že je v nemocnici, čo ju
vystrašilo. Na túto správu však tiež nereagovala. Pred penziónom si všimla manželove vozidlo v ktorom
bol on. E. povedala, aby nezastavoval a pokračoval v jazde, avšak manžel išiel so svojím vozidlom za
nimi a následne ich zablokoval v jazde. Ona vystúpila z vozidla, aby nedošlo k nepríjemnostiam a išla

k manželovmu vozidlu. Chcel, aby som si sadla k nemu, avšak ona nechcela, na čo ju on vtiahol do
vozidla, pričom sa buchla hlavou o dvere. Následne pohol s vozidlom a ona zatvorila dvere, aby náhodou
nevypadla z auta. Dotazoval sa jej kde bola, s kým, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej, že ju zabije.
Potom s vozidlom zastavil, opätovne na ňu kričal s tým, že kde bola, s kým, na čo mu povedala, že
nič ho nie je do toho, kmásal ju za vlasy a zozadu rukou jej tlačil hlavu o palubnú dosku, čím si párkrát

udrela tvárovú časť o palubnú dosku vozidla. Následne ju požiadal o jej mobil, ktorý jej zobral, pričom
začal z neho vymazávať SMS správy. Potom pohol s vozidlom, opätovne zastavil a mobilný telefón hodil
o cestu. Vozidlo potom zaparkoval pri zimnom štadióne, kde jej opätovne nadával, vyhrážal sa jej, že
ju utopí v rieke, mala strach. Potom išiel hľadať mobilný telefón, ktorý vyhodil, čo ona využila a utekala
z tohto miesta, kde ju dostihol. Násilím ju ťahal späť k vozidlu, ale ona začala kričať o pomoc, čoho sa

zrejme zľakol a preto ju pustil. Videla, že manžel s vozidlom odchádzal, preto ona taxíkom sa doviezla
na políciu, kde podala trestné oznámenie. Z tohto jeho hrubého správania, fyzickým útokom jej spôsobil
pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti a modriny na stehnách.

Svedok E. C. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je občanom Ruskej federácie a na Slovensku žije

6 rokov. Poškodenú S. L. pozná asi 1 - 2 mesiace z penziónu sv. Juraj v Spišskej Sobote, ktorý patrí jeho
kamarátovi a kde ona bývala. Jeho vzťah k nej bol kamarátsky, niekoľkokrát boli spolu na káve alebo
večer. Od nej vie, že je vydatá za Slováka a majú 2-ročnú dcéru. Dňa 27.10.2008 sa s ňou dohodol,
že pôjdu na večeru. Prišiel pre ňu okolo 20,00 hod., kde bola ubytovaná. Počas večere mala niekoľko
telefonátov, ako aj SMS správy. Vie z toho len toľko, že na jednej správe bolo uvedené, že ich dcéra je

choráajevnemocnici,poktorejspráveodišlizvečereaviezoljukpenziónukdebývala.Predpenziónom
stálo auto zn. Citroen, na čo mu povedala, že je to jej manžel. Chcel zaparkovať pred penziónom a keď
chcel zastaviť všimol si postavu muža, ktorý sa snažil otvoriť dvere na strane S.. On na to reagoval tak,
že pridal plyn a s vozidlom odišiel. Po námestí v Spišskej Sobote prešiel asi 200 metrov a v proti smere
išlo oproti ním auto, kedy si všimol, že je to auto, čo stálo pred penziónom. Na pokyn S. zastavil. On

ostal sedieť vo vozidle, S. vystúpila s tým, že sa chcela opýtať manžela čo je s dieťaťom. On cez spätné
zrkadlo videl ako sa otvorili dvere na vozidle, do ktorého nasadla S.. Akým spôsobom nastúpila, či to
bolo dobrovoľne alebo nasilu nevidel. Potom vozidlo s S. odišlo smerom na Poprad. S. potom videl po
tejto udalosti asi o jeden alebo dva dni.

Svedok Š. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho syn s poškodenou mali od začiatku
bezproblémové spolužitie ako manželia. Neskôr dochádzalo medzi nimi k nedorozumeniam. Má za to,
že dôvodom bola žiarlivosť poškodenej vo vzťahu k manželovi, chcela odísť z ich domácnosti. Nezhoda
medzi nimi prepukla, keď v kuchyni im syn spolu s nevestou oznámili, že sa chcú rozísť, kedy nevestapovedala, že vie, že dieťaťu by bolo na Slovensku lepšie a že ona odíde, preto chce, aby dieťa ostalo
pri synovi. Po niekoľkých dňoch si to zrejme premyslela a začala o dieťa bojovať. Ona z ich domácnosti
odišla a nastal konflikt záujmov u nich, kedy syn jej dieťa nechcel dať a ona bola ubytovaná v Spišskej

Sobote v penzióne.
K situácii zo dňa 27.10.2008 uviedol, že on bol doma celý čas, takisto dcéra a nevesta S. už v ich
domácnosti nebola. Pamätá, že vnuk doma nebol a nevie kde išiel, ani kedy sa vrátil. Jeho syn,
obžalovaný, sa v ich prítomnosti nikdy neprimerane nesprával k manželke, nemá násilnú povahu a
nevesta poškodená sa nikdy na nevhodné správanie syna nesťažovala.

PokiaľideojejcestynaUkrajinu,uviedol,žechodilatamskorokaždýmesiacanemápoznatkyotom,aby
on jej bránil v týchto výjazdoch. Na to sa nesťažovala ani poškodená. V mieste bydliska s dcérou chodila
na prechádzky, predovšetkým mala priateľky s ktorými spolu po obci ako mladé mamičky kočíkovali deti.

Svedkyňa C. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že manželské spolužitie syna K. a nevesty S.
bolo od začiatku dobré, spolu s nimi celá ich rodina trávila večery spoločne v obývacej miestnosti.

Nespozorovala,abymalinejakénezhody.Oproblémochsmerujúcichkrozvodusadozvedelaažodnich,
ktorí oznámili, že sa rozídu. Nevesta sa vyjadrila, že podmienky pre dcéru R. sú lepšie na Slovensku,
ako u nich na Ukrajine, takže keď sa rozídu mohla R. ostať u nich. O odchode z ich domácnosti nevesty
vedela,lebonatomsadohodli.Oichspoločnúdcérusaviacstaralichsyn,ktorýjukaždývečerkúpal.Má
za to, že konflikty, ktoré vznikli boli zo žiarlivosti nevesty k synovi a potom boj o dcéru. Násilie v ich vzťahu

vylučuje tak zo strany syna, ako aj nevesty a určite to nie je príčinou ich rozchodu. Nemá vedomosť
o tom, že by syn S. sťažoval alebo obmedzoval ju pri vycestovaní na Ukrajinu alebo prechádzkach s
dcérou v Spišskom Štiavniku. Keď bola na Ukrajine, tak niekedy tam bola aj mesiac a syn sa výlučne
staral o dcéru.

Svedok K. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s otcom, jeho manželkou a ich dcérou žili v spoločnej
domácnosti u otcových rodičov v Spišskom Štiavniku. Mal za to, že ich manželstvo trvalo kvôli ich dcére
a nejaké city zo strany otca k manželke nevidel. Keď poškodená odišla z ich spoločnej domácnosti, on
následne jej písal SMS-ku týkajúcu sa stretnutia s ňou, pokúšal sa jej tiež dovolať, ale mobil nedvíhala,
preto jej písal SMS-ky s rôznym obsahom. On osobne k poškodenej necítil žiadny vzťah a od prvej

chvíle sa ignorovali. Pokiaľ ide o mobilný telefón otca, on mal mobil na kredit, preto používal aj otcov
mobilný telefón. Pokiaľ ide o odchod poškodenej z ich spoločnej domácnosti v Spišskom Štiavniku zo
dňa 22.8.2008, tento bol z jej strany dobrovoľný.

Svedok H. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodenou sa skontaktoval tak, že jeho známa z

Ukrajiny mu povedala, že má priateľku, ktorá by potrebovala umiestnenie v jeho zariadení v Spišskej
Sobote. Na základe toho jej umožnil ubytovanie v jeho penzióne na neurčitý čas. Uviedla, že má s
manželom problémy. Počas jej ubytovania v penzióne bol jej manžel za ňou niekedy v októbri 2008 dva
až trikrát. On mal taktiež s ním raz krátky rozhovor, kde vysvetlil pánovi P., že jeho manželka je u neho
ako klient. Má za to, že poškodená bola ubytovaná v Poprade, lebo chcela byť v kontakte so svojou

dcérou, ktorá sa nachádzala u otca v Spišskom Štiavniku.
Ku dňu 27.10.2008 uviedol, že mohla byť polnoc na 28.10.2008, kedy prišla do penziónu poškodená, on
bol na recepcii. Pri príchode mu poškodená povedala, že ju manžel zbil. Vie, že spomínala, že ju niečo
bolí a že chce volať políciu, ale že nemá telefón, lebo ho rozbil manžel. Následne jej požičal mobilný
telefón, z ktorého niekde poškodená volala, nevie komu, ani obsah, pretože sa od neho vzdialila. Už

nepamätá,čiostalanaizbe,prípadneišlanapolíciualebolekárskeošetrenie.Jejpohybužneregistroval.
On si zranenia nevšimol, ale bola vystrašená, rozrušená, rozprávala inak ako pri bežnom rozhovore,
akoby chcela plakať. Až neskôr mu poškodená uviedla skutočnosti, ktoré oznámila na polícii a že bola
aj na lekárskom ošetrení. On sa jej na detaily nepýtal, ani mu ich neuvádzala.
V ďalšom uviedol, že on sám bol s poškodenou autom na Ukrajine, čo bolo viackrát, lebo on mal tam

služobnú cestu. Raz ju viezol na Ukrajinu aj s dcérou.

Znalec MUDr. Zdeněk Holešovský na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe uznesenia
vyšetrovateľa vypracoval znalecký posudok na poranenia, ktoré mali byť spôsobené poškodenej S. L.
obžalovaným. Znalecký posudok vypracoval 27.11.2008, vychádzal z vyšetrovacieho spisu, zdravotnej

dokumentácie poškodenej a jej vyšetrenia. Poranenia, ktoré utrpela poškodená boli pomliaždeniny
mäkkých tkanív hlavy, spánkovej oblasti vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždeniny mäkkých
tkanív s krvnými podliatinami v driekovej oblasti vľavo a vnútorných častí oboch stehien. Tieto
poranenia hodnotil ako ľahké bez trvalých následkov. Najzávažnejším poranením, ktoré ovplyvnilo dobuliečenia bolo podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré sa zisťuje klinicky vyšetrením na základe obmedzeného
pohybu krkom, eventuálne spojené s bolesťou, pričom sa robí RTG vyšetrenie za účelom vylúčenia
závažnejšieho poranenia. Poškodená bola vyšetrená dňa 28.10.2008 o 02,52 hod. na chirurgickej

ambulancii OCP Poprad. Dňa 29.10.2008 bola vyšetrená v neurologickej ambulancii. Zároveň objasnil
problémy pri podvrtnutí krčnej chrbtice, kde sa bolestivosť prejaví na druhý deň alebo až po dvoch
dňoch, čo je bežné. V tomto smere vychádzal z popisu na neurologickom vyšetrení. Dňa 30.10.2008
bola vyšetrená na traumatologickej ambulancii, kde dominovali ťažkosti v súvislosti s pohybom krčnej
chrbtice. Pre poranenia bola liečená mäkkým molitanovým golierom. Zároveň mala predpísané lieky

na tlmenie bolesti a uvoľnenie okolochrbticového svalstva. K poraneniam, ktoré uvádzala poškodená
spôsobené obžalovaným, uviedol, že mohlo sa tak stať, ale vzhľadom na minimálne objektívne vonkajšie
zmeny čisto z medicínskeho hľadiska sa to nedá objektívne zrekonštruovať. Pomliaždenia vnútornej
strany stehien s krvnými podliatinami nie sú bežné pri pádoch a bežných úrazoch.

MUDr. Ivica Mitríková Kmečová na hlavnom pojednávaní uviedla, že znalecký posudok vypracovala

s MUDr. Safkom, CSc. na poškodenú S. L.. Uviedla, že u poškodenej, čo protokolovali aj v záveroch
posudku, nezistili psychiatrickým vyšetrením duševnú poruchu ani chorobu, v dôsledku konfliktnej
situácie u poškodenej v manželstve došlo k rozvoju neurotických prejavov, ktoré sú prechodného
charakteru. Nezanechajú trvalé následky, nemožno ich charakterizovať ako ujmu na zdraví a po
konfliktnej situácii spontánne ustúpia. Jej neurotické prejavy sa prejavovali úzkosťou, obavou o seba, že

by mohla prísť o dieťa, bližšie však nechcela hovoriť o prejavoch, pretože má obavy, že by nálezy mohli
byť využité, aby jej bolo odobrané dieťa. V súvislosti s týmito prejavmi bola raz pohotovostne vyšetrená,
kde jej bol podaný liek na zmiernenia napätia a úzkosti.

Znalkyňa PhDr. Ľubica Pokrievková na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný A.. P. bol

psychologicky vyšetrený, kde vyšetrením zistila, že sa jedná o osobnosť s intelektovými schopnosťami
vysoko nadpriemernými. Ide o osobnosť primerane diferencovanú s intenzívnym vnútorným prežívaním,
kde agresivita je vyvažovaná úzkosťou. Svoje emócie sa snaží regulovať, ale v prípade nadmerného
nahromadenéhonapätiamôžeunehodochádzaťkprekvapivémusprávaniu,môžutobyťvýbuchyhnevu
alebonaopakstiahnutiesa,alevždyideoneadekvátnesprávaniesavsituácii.Jehoosobnosťjevýrazne

nekompromisná,vyžadujeabsolútnuotvorenosť,alesámvtýchtovzťahochvystupujevpodstatevsvojej
skutočnej podstate. Vyšetrením nebolo potvrdené, aby sa agresivita prejavovala takmer v každej situácii.
Má tendencie nátlakovosti, príp. agresívne jednanie je skôr na verbálnej úrovni. V čase vyšetrenia u
obžalovaného neboli zistené príznaky depresie, neurotické, ktoré by boli prejavom nadmernej záťaže.
Jeho správanie sa dá dať do súvisu čo naozaj prežíva. Agresivita nie je jeho stabilným prejavom, môže

sa skôr vyskytnúť na verbálnej úrovni. Jeho agresivita sa nevymyká ani úzkosť z bežného priemeru.
Konflikty môže spôsobovať jeho nekompromisnosť.
V čase vyšetrenia u obžalovaného nebola vystupňovaná úzkosť, ktorá by sa dala dať do súvisu uňho
napr. s rozvodovým konaním, avšak tá situácia vyšetrenia sama o sebe pre neho bola stresujúca.

Znalkyňa PhDr. Mária Gažiová, PhD. vypracovala znalecký posudok z odboru psychológie, na
záveroch ktorých v plnom rozsahu trvá. U poškodenej uviedla, že z pohľadu osobnosti ide o
primerane intelektovo a emocionálne diferencovanú, komponovanú do sangvinicko-cholerického typu
temperamentu, spoločensky vitálnu, činorodú, aktívnu s intelektovou a pamäťovou kapacitou v pásme
solídnej normy, bez prítomnosti pamäťových porúch, porúch prežívania bez povahových sklonov a

patologických sklonov klamať, vymýšľať, skresľovať a zveličovať prežité udalosti.
U poškodenej v čase vyšetrenia nemala možnosť oboznámiť sa s výsledkami znaleckého dokazovania
z oblasti psychiatrie. U poškodenej je zachytávaná vyššia miera neurotizácie, ale nie v takej hladine
klinickej významnosti, aby tento psychický stav paralyzoval racionalitu.

Súd mal ďalej skutkový stav preukázaný listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v trestnom spise a po
vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne dospel k tomu, že obžalovaného uznal
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Zo zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa

§ 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona ho oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa
stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.U prečinu ublíženia na zdraví súd vychádzal z výpovede poškodenej, ktorá obdobne, ako v prípravnom
konaní, aj na hlavnom pojednávaní, popísala situáciu súvisiacu s konaním obžalovaného zo dňa
27.10.2008. Jeho fyzické útoky vo vzťahu k nej mali za následok skutočnosť, že táto bola v noci dňa

28.10.2008 o 02,52 hod. na chirurgickej ambulancii centrálneho príjmu Nemocnice s poliklinikou v
Poprade. Znalec v tomto smere pri vypracovaní znaleckého posudku, ako aj na hlavnom pojednávaní
uviedol, že poranenia, ktoré ona uvádzala môžu mať svoj pôvod v jeho konaní, ktorú skutočnosť v
konečnom dôsledku aj potvrdil tým, že pomliaždenia vnútornej strany stehien s krvnými podliatinami
nie sú bežné pri pádoch a bežných úrazoch. Obdobne sa vyjadril aj ku poraneniam krčnej chrbtice

s tým, že takéto poranenie pri podvrtnutí krčnej chrbtice sa môže prejaviť na druhý deň alebo až po
dvoch dňoch, čo je bežné. V tomto smere aj výpoveď svedka Y. preukazuje skutočnosť, že poškodená
mu mala povedať, že ju manžel zbil, že ju niečo bolí a že chce volať políciu. Zároveň uviedol, že
zranenia vonkajšieho charakteru si nevšimol, ale poškodená bola vystrašená a rozrušená a skutočnosť,
že konanie obžalovaného bola oznámiť na polícii, akože bola aj na lekárskom ošetrení mu povedala až
následne. Všetky tieto skutočnosti viedli súd k tomu, že ho z prečinu ublíženia na zdraví uznal vinným

v zmysle obžaloby.
Taktiež súd obžalovaného uznal vinným aj z prečinu nebezpečného vyhrážania, ktoré konanie
obžalovaného vo vzťahu k poškodenej nasvedčuje tomu, že jeho vulgárne vyjadrovania, vyhrážania sa
v tom, že ju utopí v rieke mohli vzbudiť u nej dôvodnú obavu o svoje zdravie a život. V tomto smere
opätovne tomu nasvedčuje aj výpoveď svedka Y.Č., ktorý okolo polnoci z 27.10. na 28.10.2008, keď

mal vo svojom penzióne službu na recepcii, videl, s ňou komunikoval a sám uviedol tak v prípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, že poškodená bola vystrašená, rozrušená, rozprávala inak ako
pri bežnom rozhovore, akoby chcela plakať.
Na druhej strane výpoveď svedkyne P. súvisiaca s vyjadrením sa kde bol jej syn 27.10.2008 a uvedením,
že ten sa staral o dcéru a ani jeden večer neodišiel z domu preč, pretože sa často budila, takže určite

bol doma, súd bral ako účelovú napomôcť synovi a taktiež aj výpoveď K. P., syna obžalovaného.

Súd obžalovaného zo zločinu obmedzovania osobnej slobody a zločinu vydierania oslobodil, keďže u
oboch týchto skutkov nevzhliadol také konanie, ktoré by nasvedčovalo tomu, že sa tieto skutky stali.
Predovšetkým treba uviesť, že oba zločiny už svojím popisom v skutkovej vete obžaloby dávajú

pochybnosti o závažnom konaní obžalovaného, ktoré už svojou formuláciou „v presne nezistenom dni v
mesiaci január 2008“, „v presne nezistenom období na jar roku 2008“, popisujú konanie obžalovaného,
ktoré by mali naplniť skutkovú podstatu oboch trestných činov. Takéto všeobecné konštatovanie
dáva pochybnosti o konaní obžalovaného, ako aj pochybnosti súvisiace skutočne so stavom ich
rozvodového konania, ako aj konania o zverení maloletej dcéry. V tomto smere je zrejmé, že vždy

počas „aktivít“ obžalovaného a následne úkonov súdu v týchto civilných veciach reagovala poškodená
trestnými oznámeniami o neumožňovaní kontaktu a styku s maloletou dcérou. Z výsledkov vykonaného
dokazovania vo vzťahu k ich spolužitiu, a to tak obžalovaného, ako aj jeho rodičov a syna je nepochybné,
žeponasťahovanísadomiestabydliskavSpišskomŠtiavniku-dorodinnéhodomujehorodičov,boloich
manželstvo bezproblémové a až neskôr ich spolužitie dostávalo trhliny, čo v konečnom dôsledku malo za

následok podanie návrhu na rozvod manželstva. Odchod poškodenej z tohto rodinného prostredia nebol
násilný, čo je aj jej vyjadrením (č. l. 398 zápisnica z hlavného pojednávania), ale dobrovoľný a taktiež
na rozdiel od obžaloby, že jej mal začať baliť veci, ktoré si potom dobalila sama, pretože jej povedal, že
ak sa nepobalí sama urobí to on, na hlavnom pojednávaní uviedla, že si veci zbalila sama. Obdobne
na rozdiel od obžaloby aj odchod zo spoločnej domácnosti v Spišskom Štiavniku nebol násilný v tom

smere, aby odmietla ísť autobusom, čo mal následne obžalovaný riešiť chytením za ruku a vyvedením
z domu na autobusovú zástavku a mal ju nasilu odtiahnuť do vozidla a odviezť na železničnú stanicu
v Poprade. Z hlavného pojednávania z jej vyjadrenia je zrejmé, že išiel s ňou k autobusu v Spišskom
Štiavniku, na ktorý nechcela nastúpiť (podľa vyjadrenia obžalovaného, pretože tam bolo veľa rómov),
následne ju odviezol autom do Popradu na železničnú stanicu, kde jej kúpil lístok na vlak.

Jej ďalší kontakt po odchode zo spoločnej domácnosti s maloletou dcérou, ako aj obžalovaným bol
nepravidelný a zrejme vždy po návšteve s pocitom obmedzenia prístupu k dcére, čo riešila podávaním
trestných oznámení o neumožnení styku s dcérou.
Obmedzovanie jej ciest na Ukrajinu obžalovaným je tvrdením poškodenej, ktoré zo strany súdu nemôže
byť akceptované v jej ponímaní. V konečnom dôsledku aj svedok Y., majiteľ penziónu, kde bola

ubytovaná bol s ňou viackrát na Ukrajine a raz aj s jej maloletou dcérou.

Pre súd je rozhodujúcim manželské spolužitie obžalovaného s poškodenou, ich rozhodnutie o rozvode
tohto manželstva, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené a spis je t. č. od 1.3.2012 u znalca vodbore psychológia detí (lustráciou v občiansko-právnej kancelárii tunajšieho súdu bolo zistené, že prvý
návrh na rozvod manželstva, ktorý podal obžalovaný bol dňa 18.9.2008, ktorý zobral späť a konanie
bolo zastavené 20.11.2008. Druhý návrh bol podaný 14.1.2009.).

Spáchané zločiny obžalovaným vo vzťahu k poškodenej boli oznámené v čase podľa obžaloby v
presne nezistenom období, ale predovšetkým v čase keď došlo k zintenzívneniu konfliktov medzi nimi
a následnému podaniu návrhu na rozvod manželstva a o zverení ich maloletej dcéry obžalovanému.
Súd má za to, že zo strany poškodenej išlo o účelovosť pri podávaní trestných oznámení, ktoré by
mali pri uznaní viny manžela - obžalovaného mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie súdu o zverení

maloletej dcéry do jej výchovy a zaviazať otca - obžalovaného na platenie vyživovacej povinnosti. V
tomtosmerejetusnahapoškodiťobžalovanému,keďžeichďalšiespolužitieajpovzájomnýchsnaháchs
bývaním mimo bydliska v rodičovskom dome v Spišskom Štiavniku je vylúčené. Hodnovernosť výpovede
poškodenejjepresúdspochybnená,pretožejezameranávýlučnenazískanievýhodnejšiehopostavenia
pre rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do jej výchovy.

Na všetky vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa oslobodenia obžalovaného zo zločinov je aplikácia
zásady „in dubio pro reo“ pre súd jednoznačná v tom, že sú tu skutky popísané všeobecne, sú tu
nezrovnalosti a pochybnosti zjavné, ktoré sa vykonaným dokazovaním nepodarilo ustáliť tak, aby bolo
nepochybné, že došlo k ich spáchaniu a že ich spáchal obžalovaný. Je treba poukázať aj na znalecké
posudky z odboru psychológie, psychiatrie, že u oboch, a to tak obžalovaného, ako aj poškodenej

ide o osoby, ktoré v zásade konajú na vyššom stupni rozumovej vyspelosti s hodnotením osoby
obžalovaného, ktorý disponuje s vysoko nadpriemernými intelektovými schopnosťami a poškodená ako
osoba spoločenská, vitálna, aktívna, kultivovaná s vecným myslením primerane kritická s priemernou
toleranciou na telesnú a psychickú záťaž. Zámery tak obžalovaného, ako aj poškodenej sú rovnaké
iba tým, že každý z nich sa snaží svojím spôsobom podloženým svojimi povahovými a intelektovými

schopnosťami zabezpečiť, resp. vytvoriť také podmienky pre ďalšie konanie pri rozhodovaní o rozvode
a zverení maloletej dcéry, aby ju získal on.

Z hľadiska subjektu je obžalovaný A.. K. P. osobou príčetnou, plne trestne zodpovednou. Z hľadiska
subjektívnej stránky u oboch prečinov sa ich dopustil formou priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a)

Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom. Konanie obžalovaného naplnilo po právnej stránke znaky skutkovej
podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného
zákona, pretože sa poškodenej vyhrážal smrťou spôsobom čo mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o zdravie
a život, ako aj prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keďže

poškodenej úmyselne ublížil na zdraví. Stupeň závažnosti konania obžalovaného je zvýšený tým, že
konaní sa dopustil násilím a na chránenej osobe, ktorou poškodená ako osoba blízka je.

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, doposiaľ nebol súdne trestaný, ani v rámci
priestupkového konania.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov
v zmysle § 34 Trestného zákona. Pri hodnotení poľahčujúcich okolností zistil skutočnosť, že pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život a pri hodnotení priťažujúcich okolností je skutočnosť, že
spáchal viac trestných činov. Súd preto v ďalšom postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona a

podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona mu uložil trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby, pričom
zároveň výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Súd zároveň rozhodol o náhrade škody, ktorú si poškodená uplatnila riadne v prípravnom konaní s tým,
že jej priznal sumu 936,40 eur (28.210,- Sk), ktorá suma predstavuje bolestné v zmysle znaleckého

posudku a so zvyškom nároku na náhradu škody ju odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.