Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/56/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212201106
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3212201106.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnému: Q. O., bytom X. U. XXXX/XX, O. K. O., o vymoženie 1.141,01 eur s
príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou,
č.k.3Er/212/2012-12 zo dňa 04. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 ods.
1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania
exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zo dňa 12.07.2011 sp. zn. SR 05344/11, ktorý priznal oprávnenému právo na peňažné plnenie
na základe zmenky, ktorá slúžila na zabezpečenie pohľadávky oprávneného zo zmluvy o úvere zo
dňa 20.09.2010. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je
súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový
vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 20.09.2010, kde povinný vystupoval ako
vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového

vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku, oprávnený
vyplnil dňa 25.04.2011 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.141,01
eur s dátumom začiatku úročenia dňa 13.03.2011 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa
02.05.2011.Zmenkovásuma1.141,01eurpozostávazistinyvovýške920,00eur,poplatkuzazasielanie
upomienok vo výške 20,- eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,00 eur a trov mediačného konania vo výške
201,01 eur. Okrem toho rozhodcovský súd v exekučnom titule priznal oprávnenému i zmenkový úrok

vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.141,01 eur od 13.03.2011 do zaplatenia a zákonný úrok vo výške
6% ročne zo sumy 1.141,01 eur od 02.05.2011 do zaplatenia. Oprávnený pripojil k
exekučnému titulu aj zmluvu o úvere uzavretú dňa 20.09.2010. V zmluve je povinný označený dvomi
spôsobmi, a to ako fyzická osoba nepodnikateľ - svojim menom, priezviskom, rodným číslom a tiež aj
ako fyzická osoba podnikateľ - vrátane IČO a prehlásenia, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté
na výkon podnikania. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ)

vyhotovené oprávneným ako formulár. V článku 16. VPPÚ je obsiahnutá dohoda účastníkov o tom, že
v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy budú spravovať Obchodným
zákonníkom. V článku 13. VPPÚ pod názvom Dohoda o vyplnení zmenky je zakotvená nasledovná
dohoda: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remintentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmeny

zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatnýokamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia

zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Účastníci ďalej uzavreli rozhodcovskú
zmluvu zo dňa 20.09.2010 k zmluve o úvere č. 301900043 s tým, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy o úvere, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú
zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským

súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu. Súd po dôkladnom preskúmaní veci dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Poukázal na
čl. 7 ods. 2 ústavy SR, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 4 Obč. zák, § 25 ods. 1, 2, 5 zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1-3, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2 písm. j/, § 4 ods. 3, 6 zák. č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a konštatoval, že právny vzťah medzi účastníkmi konania
založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere, predstavuje jednoznačne spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého je bez právneho významu právna forma zmluvy. Povinný
je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Napriek

tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o
úver na výkon podnikania, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o
spotrebiteľský úver, nakoľko účel povinnému poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon podnikania
nebol v konaní preukázaný. Súd poukázal na to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver
bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku,

teda veriteľa. Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o
uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku,
aké je zamestnanie/ povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním
či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. V uvedenom zmysle však
oprávnený svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, preto súd konštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia

úveru v konkrétnej veci „na výkon podnikania“ v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov
zo strany oprávneného malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec, t.j. súd
na vec musel aplikovať i ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Z uvedených dôvodov sa vo veci použije špeciálna právna úprava obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako

aj ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ aj bod 16 VPPÚ obsahuje
klauzulu v zmysle § 262 ods. 1 Obch. zák., t.j. že na všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere
sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie § 54
ods. 1, ods. 2 Obč. zák., a je preto zo zákona neplatná. Predmetná zmluva o úvere pritom neobsahuje
základnúnáležitosťzmluvyospotrebiteľskomúvere vzmysle§4ods.2písm.j/zákonač.258/2001Z.

z.ospotrebiteľskýchúveroch,atoRPMN,ktorýnedostatokspájazákonsnásledkom,žeposkytnutýúver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský rozsudok pritom nie je preskúmateľný v tom
zmysle, že z neho nie je možné vyvodiť, čo z priznanej istiny predstavuje nevrátené peňažné prostriedky
a čo nedovolené úroky a poplatky, a to s poukazom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol
rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola

vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Súd však považoval dohodu o vyplnení
zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie
vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/ Obč. zák.). Dohoda obsiahnutá
v čl. 13 VPPÚ umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a

dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktoré údaje za určitých podmienok môže vyplniť oprávnený
ako remitent. Zmenkovú sumu vyplní oprávnený v rozsahu všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o
vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi
účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva

žiadnu ochranu spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľnú, a tým neplatnú zmluvnú podmienky v
súlade s § 54 ods. 5 Obč. zák., resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zák., ako i
dojednanie rozporné s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Takouto dohodou
veriteľ(oprávnený)jednostrannezmenilpodmienkyzmluvy.Uzavretímdohodyovyplnenízmenkypritomoprávnený dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so
zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o/ Obč. zák.. Pokiaľ ide o zmenkový úrok 0,25%
denne z dlžnej sumy, t. j. 91,25% ročne, ktorý predstavuje úrok z omeškania, je zrejmé, že tento si

oprávnený „pripravil“ v zmenke, ktorú povinný podpísal pri uzavretí zmluvy. Takto špecifikované úroky z
omeškania nie sú dojednané ani v zmluve, pretože v čl. 6 VPPÚ zmluvy si účastníci dohodli, že ak sa
stane celý dlh splatný naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi
úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obch. zák. Poukázal na skutočnosť, že v čase
uzavretia zmluvy o úvere už bola účinná nová právna úprava, smerujúca k ochrane spotrebiteľa a podľa

§ 369 ods. 1 veta tretia Obch. zák., na ktorého použitie odkazuje i samotná zmluva (VPPÚ), ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Oprávnený teda v rozpore so zákonom i s
vlastnou zmluvou voči povinnému uplatňuje „zmenkový“ úrok v uvedenej výške. Pokiaľ rozhodcovský
súdpriznalvrozporesozákonomistinuaúrokyzúveruvprospechoprávneného,povinnýakospotrebiteľ
nesmie doplácať na nezákonnosť postupu oprávneného a rozhodcovského súdu, a tieto náklady

na rozhodcovské konanie nemôžu byť od neho vymáhané. Trovy rozhodcovského konania, ktoré
predstavujú príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák., nemožno vzhľadom na uvedenú
situáciu a za použitia princípu proporcionality pripísať na vrub povinného. Bolo by to nespravodlivé a v
rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje
aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom

konaní podľa úpravy uvedenej vyššie. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, musí súd v exekučnom konaní v tomto
štádiu exekúcie zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu, pričom
následne dôjde k úplnému zastaveniu exekučného konania. Poukázal i na skutočnosť, že rozhodcovská
doložka vo veci je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu

a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská
doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou VPPÚ. Dospel k názoru, že v takom
prípade obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský
proces, nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol

len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. Obč. zák. a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Na základe uvedeného konštatoval, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ

ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS a rozsiahlou judikatúrou ESD,
týkajúcu sa ochrany práv spotrebiteľa. Exekúcia založená na viacerých neprijateľných podmienkach
by bola v rozpore s dobrými mravmi, a preto rozhodol tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu
oprávnený,ktorýnavrholjehozrušenieavrátenieveci súduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Vodvolaní
namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že v danej veci súd aplikoval
ustanovenia spotrebiteľského práva bez toho, aby mal preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského

právnehovzťahu.Zdôraznil,žepovinnýjepodnikateľomaúvermubolposkytnutýzaúčelompodnikania,
a teda nemôže byť spotrebiteľom v zmysle vnútroštátnej či európskej judikatúry. Ďalej dôvodil, že
zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom a z uvedeného vyplýva, že jej platnosť nie
je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je
platnou v prípade, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 1 a § 2 zák. č. 191/1950 Zb. V

prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade
s dohodou o vyplňovacom práve zmenky. Avšak považoval za nutné uviesť, že zmenkový úrok 0,25%
denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani nebol predmetom
vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere, je bez
právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom, t.

j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Vytýkal súdu, že síce poukazuje na existenciu zmenky a
dohody o vyplňovacom práve zmenky, avšak na takto správne zistený skutkový stav vôbec neaplikoval
príslušné ustanovenia zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.
S poukazom na § 10 cit. zákona vyplýva, že vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená vrozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo V 43/2006, keď
v rozhodcovskom konaní nebola vznesená námietka smerujúca proti použitiu zmenky povinným, preto
súd nemal bez existencie tejto námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky, a teda nemal dôvod

zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora. Namietal, že súd nemôže sám ex offo vzniesť námietku
nedostatku dôvodu na použitie zmenky, pričom tento zmenkový vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. V
rozhodcovskom konaní povinný takúto námietku nevzniesol, pričom o návrhu bol riadne upovedomený.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a v plnom rozsahu
sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody
napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam

práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Pri právnej úprave
spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany
a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany.
Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť
obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Nevyhnutné je preto aspoň rámcovo vymedziť, ktoré

podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom toho je, že sú
neplatné.

Odvolací súd na základe uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.