Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by JUDr. Janka Butašová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3Er/272/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2710201247
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2012:2710201247.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so
sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 vo veci pobočky Senica,
Hollého 1219, 905 01 Senica, proti povinnému: J & J DREVOEX, s.r.o., č. 20, 908 49 Vrádište, IČO: 34
117 148, pre vymoženie 114,30 €, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súdnej exekútorke sa náhrada trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 014576 zo dňa 17.03.2010 bola súdna exekútorka JUDr.

Mária Zervanová, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Záhradnícka 18, 811 07 Bratislava, poverená
podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia
Sociálnej poisťovne č. 700-0711634309-GC04/09 zo dňa 07.12.2009. Exekučné konanie sa
začalo dňa 18.02.2010 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi.

Súdna exekútorka podala dňa 21.06.2012 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra. Súd z výpisu z Obchodného
registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 1039/T zistil, že povinný bol dňa 03.04.2012
ex offo vymazaný z Obchodného registra, bez právneho nástupcu a dňa 03.03.2012 zrušený, pričom
právnym dôvodom zrušenia povinného bolo rozhodnutie súdu o zastavení konkurzného konania pre
nedostatok majetku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak
len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 18 ods. l zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom
registri zaniká dňom výmazu z tohto zákona, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. l veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

V exekučnom konaní sú účastníkmi konania oprávnený a povinný a ak súd rozhoduje o trovách aj

exekútor. Vo veci bolo zistené, že povinný bol vymazaný z obchodného registra, čo s poukazom na
ustanovenie § 20a ods. 2 OZ znamená, že spôsobilosť povinného, právnickej osoby, mať práva a
povinnosti zanikla dňom výmazu z obchodného registra.

Podľa § 103 O.s.p. súd skúmal, či sú splnené procesné podmienky konania, z ktorých jednou je v zmysle

§ 19 O.s.p. aj spôsobilosť účastníka byť účastníkom konania, ktorú má mať účastník v zmysle § 20 O.s.p.
Povinnému zanikla spôsobilosť mať práva a povinnosti výmazom z obchodného registra, tým stratil aj
procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania a keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.) súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú

účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri
vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku). Súdna exekútorka žiadala priznať trovy
exekúcie vo výške 208,79 EUR s DPH.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Exekučný poriadok pripúšťa výnimku zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný a to v ustanovení §
203 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd skúmal, či k zastaveniu exekúcie

došlo zavinením oprávneného. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej
opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť
spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu
exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. V
tomto konaní podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko mu nebola uhradená

pohľadávka povinným a návrh bol podaný v čase, keď povinný ešte nebol zrušený. Povinný bol
zrušený od 03.03.2012 a vymazaný z Obchodného registra dňa 03.04.2012. K výmazu povinného z
Obchodného registra došlo počas exekučného konania, v dôsledku čoho stratil povinný spôsobilosť mať
práva a povinnosti a v nadväznosti na to i spôsobilosť byť účastníkom konania. Nakoľko oprávnený
nezavinil zastavenie exekúcie, pretože ani pri vynaložení náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod

jej zastavenia, keď k výmazu povinného došlo až dva roky po začatí exekúcie, súd mu nemôže v zmysle
§203ods.1Exekučnéhoporiadkuuložiťpovinnosťzaplatiťsúdnemuexekútorovináhradutrovexekúcie.Ust. § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu
trov zastavenej exekúcie, nakoľko dáva súdu možnosť vyhodnotenia postupu oprávneného, miery
jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Dôvodom pre

uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť
samotná skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol. Len v situácii, keď k tejto objektívnej
skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy
(procesné zavinenie oprávneného), môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Jeho
procesnézavinenievšaknemožnobezďalšiehozaložiťibanadispozičnomúkone-návrhunanariadenie

exekúcie.

Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Keďže je povinný vymazaný z obchodného registra,
súd už neposudzuje majetnosť alebo nemajetnosť povinného, nakoľko v čase rozhodovania o zastavení
exekúcie povinný neexistuje. Prvoradým hľadiskom tu nie je majetok povinného, ale neexistencia

povinného subjektu, v prípade neexistencie povinného je neexistencia jeho majetku druhoradým
hľadiskom, ktorý nebol prioritným pre rozhodnutie súdu o neprípustnosti exekúcie. Nedošlo k zastaveniu
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle ust. § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pri splnení ktorého by bolo možné oprávnenému uložiť nahradiť
trovy exekúcie. Posudzovanie majetnosti povinného prichádza do úvahy, len ak povinný právne existuje.

Pokiaľ však už povinný právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti. Nemožno
totiž klásť na ťarchu oprávnenému, že došlo k zániku povinného, keďže bezprostredným dôvodom
zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom konania.
Preto nemožno zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie ani podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku.

Do úvahy nepripadá ani aplikácia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku 3, ktoré rieši otázku náhrady
trov exekúcie v prípade ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený
konkurz, vtedy znáša nevyhnutné trovy exekúcie oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh
exekútorarozhodneoichvýške.Bezprostrednýmdôvodomzastaveniaexekúcieniejeskutočnosť,žena

majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nakoľko povinný v čase rozhodovania súdu stratil spôsobilosť
byť účastníkom konania. Priznanie náhrady trov exekúcie povinného v zmysle uvedeného ustanovenia
prichádza do úvahy, len ak povinný právne existuje.

Súd dospel k záveru, že v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil oprávnený, pretože

ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Nakoľko iné prípady, kedy
možno oprávnenému uložiť povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Exekučný poriadok
neustanovuje, súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nemôže priznať trovy exekúcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205
ods.2 O.s.p. ).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.