Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 29, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 15C/69/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308206667
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Kurinec

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1308206667.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, rozhodol sudcom JUDr. Mariánom Kurincom, v právnej veci

navrhovateľa X. I., O. W. X, XXX XX O., zastúpeného Advokátska kancelária Advokáti Henrich s.r.o.,
Lombardiniho 22 B, 831 03 Bratislava, proti odporkyni X/. W. Q., O. K.. U.. F.. J. W. XX, XXX XX O.,
zastúpenou Advokátska kancelária Stoklasa & Stoklasová s.r.o., Farská 25, 941 01 Nitra a odporcovi 2/
X. Q., O. U. X, XXX XX O., o uloženie povinnosti zaplatiť sumu 100 000 Eur a príslušenstvo pohľadávky,

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Účastníkom súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu podal dňa 16. 5. 2008 návrh na začatie konania, v ktorom

uplatnil voči odporkyni 1/ a odporcovi 2/, aby mu boli povinní kúpiť do osobného vlastníctva 4-izbový byt
v Bratislave alebo zaplatiť mu finančnú náhradu v priemernej cene 4-izbového bytu v Bratislave podľa
určenia znaleckým posudkom.

Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že ako predávajúci uzavrel s odporkyňou 1/ a odporcom 2/
dňa 4. 5. 2005 kúpnu zmluvu, premetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. 7, o rozlohe 146 m2, na 1.,
nadzemnom podlaží bytového domu, na W. X B. O.. Kúpnu zmluvu v tom čase uzavrel ešte s manželkou

S. I., ktorá zomrela. Odporkyňa 1/ a odporca 2/ sa zároveň zaviazali predávajúcim zabezpečiť a kúpiť
4-izbový byt v Bratislave, do 3. poschodia, do osobného vlastníctva. Odporkyňa 1/ a odporca 2/ prijali
jeho plnenie - nadobudli byt do vlastníctva byt na W. X B. O., avšak nesplnili svoju povinnosť - kúpiť mu
byt do osobného vlastníctva v Bratislave. Napriek dobe, ktorá uplynula od doby, čo sa vysťahoval z bytu
na W., nesplnili svoju povinnosť. Pokiaľ nie sú schopní realizovať svoju povinnosť, sú povinní poskytnúť
mu finančnú náhradu v priemernej cene 4-izbového bytu v Bratislave, aby si mohol kúpiť byt sám, ani
takéto plnenie mu však nechcú poskytnúť, /č. l. 1 - 3/.

Dňa 22. 5. 2009 podal navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu návrh na pripustenie zmeny návrhu
na začatie konania, ktorým uplatnil voči odporkyni 1/ a odporcovi 2/ povinnosť zaplatiť mu spoločne a
nerozdielne sumu 100 000 Eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 100 000 Eur odo
dňa 18. 5. 2005 až do zaplatenia , /č. l. 31 - 33/.

Uvedenú zmenu návrhu na začatie konania odôvodnil identickým skutkovým stavom ako v pôvodnom
návrhu na začatie konania s tým, že odporkyňa 1/ a odporca 2/ jednak porušili zmluvnú povinnosť,

keď napriek záväzku nesplnili svoju povinnosť a nekúpili navrhovateľovi byt do osobného vlastníctva, v
dôsledkučohomuvzniklaškodaaichkonaniedosiahloajstavrozporusdobrýmimravmi,keďdosiahliod
žalobcu nadobudnutie 4 -izbového bytu v centre Bratislavy o výmere 146 m2, ktorý navrhovateľ predával
v tiesnivých pomeroch smrteľnej choroby svojej manželky, pričom odporcovia mu prisľúbili iný byt doosobného vlastníctva, ktorý však do dnešného dňa neposkytli. Konanie odporkyne 1/ a odporcu 2/ preto
vykazuje znaky zákernosti a neprimeranej ziskuchtivosti, v dôsledku čoho vznikla navrhovateľovi škoda,
pričom výšku škody za nesplnenie povinností navrhovateľ odvíja od priemernej ceny 4-izbového bytu v

Bratislave a jednak na úvahu súdu v zmysle § 136 OSP.

Súd pripustil uvedený návrh na zmenu návrhu na začatie konania na pojednávaní dňa 25. 4. 2012, /
č. l.197 - 199/.

Odporkyňa 1/ a odporca 2/ s návrhom na začatie konania nesúhlasili.

Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav :
Dňa 4. 5. 2005 uzavreli navrhovateľ a jeho manželka S. I., ako predávajúci, a odporkyňou 1/ a odporcom
2/, ako kupujúcimi, kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol 4-izbový byt č. 7, na 1. poschodí bytového domu
B. O. na W. X, /„Článok II. označený ako „Predmet zmluvy“ /č. l. 9 - 17/.

V „Článku VIII.“ uvedenej zmluvy označenom ako „Stanovenie kúpnej ceny“, je uvedené, že:
„1., Predávajúci prevádza na kupujúceho uvedený byt vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ... , za dohodnutú kúpnu cenu 1
100000,-Sk.Predávajúciakupujúcisadohodli,žekupujúcizaplatiakúpnucenuzaprevádzanúuvedenú

nehnuteľnosť nasledovne:
- časť kúpnej ceny - sumu vo výške 600 000,-Sk zaplatili kupujúci ako preddavok do realitnej kancelárie
MasuraInvest,s.r.o.,...,ktorébudúpoužiténavyplatenievšetkýchnedoplatkovspojenýchspredmetným
bytom.
- časť kúpnej ceny - sumu vo výške 100 000,-Sk zaplatia kupujúci v hotovosti v deň podpisu uvedenej

zmluvy, čo predávajúci potvrdí podpisom uvedenej zmluvy, pričom uvedenú čiastku budú zmluvné strany
akceptovať ako preddavok,
- časť kúpnej ceny - sumu vo výške 400 000,-Sk zaplatia kupujúci po obdržaní listu vlastníctva na ich
meno.
2.Kupujúci vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadenia domu a pozemku a

pozemku za dohodnutú cenu kupuje“.

V „Článku VI.“ uvedenej zmluvy označenom ako „Odovzdanie a prevzatie nehnuteľnosti“, je uvedené, že:
„Predávajúci sa zaväzujú odovzdať/uvoľniť nehnuteľnosť a odovzdať kľúče od nehnuteľnosti /bytu/
kupujúcemu po splnení vzájomnej dohody, a to:

zabezpečenia a kúpi 4-izbového bytu, do OV do 3. poschodia“.

Zmluva neobsahovala údaj, na základe čoho bola stanovená kúpna cena.

Vklad uvedenej zmluvy bol katastrom nehnuteľností povolený dňa 17. 5. 2005, pod č. V 1386/05.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 29. 6. 2012, /č. l. 213 - 221/, uviedol, že:
„sa spojil s otcom odporcu 2/ B. Q. s tým, že vedel, že je majiteľom, pracovníkom realitnej kancelárie
Masura Invest. Prisľúbil mu, že mu pomôže v rámci svojich možností, ale rozhodovacie právo má jeho
syn, teda odporca 2/. Rozhodovacie právo má teda odporca 2/ v tom, že on je majiteľom firmy. Uzavreli

kúpnu zmluvu, na základe ktorej prepísali byt na odporcov 1/ a 2/ s tým, že „budeme“ hľadať byt pre
neho. V tom čase býval v byte s manželkou S. a ich tromi deťmi. Navštívili s odporcom 2/ niekoľko bytov
a nakoniec sa dohodli, že im vyhovuje byt na W. X B. O.. S odporcom 2/, s pánom X., ktorý bol majiteľ,
užívateľ bytu na W. X, boli na stavebnom bytovom družstve č. 2, kde im pracovník družstva povedala, že
je všetko v poriadku, že nie je problém, aby sa stal členom družstva, treba však len dotiahnuť dedičské

práva na pána X., Podľa vyjadrenia pána X., ako aj pracovníka družstva, malo toto prebehnúť do dvoch
mesiacov. Ten byt na W. bol bytom družstevným, predtým tam bývala a zomrela pani O. a pán X. mal byť
dedičom. To bolo začiatkom septembra 2005. Na základe toho ubezpečenia, že je všetko v poriadku, ako
mi povedal pracovník družstva, sa presťahoval do bytu na W. X B. O. v septembri 2005 s manželkou a
tromi deťmi. Kde býval pán X., to nevie a keď sa byt neprepisoval, spojil sa s odporcom 2/, aj s pánom X.,

stretli sa niekoľkokrát s odporkyňou 1/ a odporcom 2/ v prítomnosti jeho zástupcu, a to aj z toho dôvodu,
že hoci boli prepísané dedičské práva na pána X., byt na W. V. X. na neho neprepísal, teda členské
práva, tak vyzvali pána X., aby sa zúčastnil ich jednania. Stretli sa pán X., odporkyňa 1/, odporca 2/, s ich
právnymizástupcami,sjehoprávnymzástupcomaním.PánX.tvrdil,resp.,žiadal,žekeďmudoplatia35000 Eur, ktoré postupne zvyšoval, tak byt, resp., členské práva prepíše na neho. Medzitým cez internet
zistili, že členské práva prepísal na svoju dcéru pani E., ktorá v roku 2011 aj byt odkúpila a podala
žalobu na vypratanie bytu. Čo sa týka toho, že predávajúci sa zaväzujú odovzdať/uvoľniť nehnuteľnosť

a odovzdať kľúče od nehnuteľnosti /bytu/ kupujúcemu po splnení vzájomnej dohody, a to zabezpečenia
a kúpi 4-izbového bytu v Bratislave do OV, do 3. poschodia, to bolo myslené ako vyrovnanie kúpnej ceny
bytu na W. X B. O.. Bolo dohodnuté, že kľúče od bytu odovzdá, až keď mu zoženú a zaplatia náhradný
byt za W. X B. O., mali mu teda kúpiť 4-izbový byt do osobného vlastníctva, do 3. poschodia. To sa
následne dohodli tak, že si vyberie niečo a následne, ak s tým budú súhlasiť, tak ho odporcovia 1/ a 2/

pre nich odkúpia. On stále býval na W. X B. O., v čase uzavretia kúpnej zmluvy býval na W. X v Bratislave
a v septembri 2005 sa presťahoval na W. X., B. O.. Presťahoval sa tam preto, lebo bol ubezpečený
odporcami 1/ a 2/, ako aj pracovníkom družstva, že všetky dlžoby odporca 2/ za neho vyplatil a je len
otázka času toho prepisu členských práv. To zabezpečenie bytu malo byť ten prepis bytu na neho. Byt
na W. X B. O. je 3-izbový. V septembri 2005 odovzdal odporcom 1/ a 2/ kľúče od bytu na W. X B. O.
a presťahoval sa na W. X B. O.. Jeho manželka, S. I., zomrela v novembri 2006, momentálne býva v

byte na W. X B. O. syn X., P. S. U. B. S.. Nepamätá si už, prečo nebolo to zabezpečenie, resp., kúpa 4-
izbového bytu v Bratislave, uvedené v článku o stanovení kúpnej ceny“.

Zástupca odporkyne 1/ vo svojej výpovedi na uvedenom pojednávaní uviedol, že: „neexistuje žiadna
právna skutočnosť, ktorá by zakladala nárok navrhovateľa voči odporkyni 1/, ďalej poukazuje na

námietku premlčania, ak by totiž Článok VI. kúpnej zmluvy mal byť interpretovaný ako záväzok na
plnenie, premlčacia lehota začala plynúť nasledujúcim dňom po dni uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. dňom
5. 5. 2005“, čím „má za to, že od platnosti a účinnosti zmluvy uplynula všeobecná premlčacia lehota v
zmysle § 100 ods. 2 a § 101 OZ,“ /č. l. 142/.

Odporca 2/ vo svojej výpovedi na uvedenom pojednávaní uviedol, že:
„v tom čase bol majiteľom firmy Masura Invest s.r.o., to bola realitná kancelária, stanovená kúpna
cena bola 1 100 000,-Sk a toto zabezpečenie, kúpa 4-izbpvého bytu bola dojednaná ako osobitné
ustanovenie. Toto bolo dojednané preto, lebo sa nedá presne špecifikovať byt, ktorý by vyhovoval
navrhovateľovi. A bolo to dojednané ako džentlmenská dohoda, aby sa mal kde presťahovať. Nebolo

to myslené ako dorovnanie kúpnej ceny. Následne navrhovateľovi zabezpečil družstevný 3-izbový byt
na W. T.., na 1. poschodí, za ktorý zaplatil pánovi X. sumu 1 150 000,-Sk, v ktorej sa pán X. zaviazal
previesť družstevné práva na navrhovateľa. Byt pán X. po vyplatení peňazí uvoľnil a dal k riadnemu
užívaniu navrhovateľovi s tým, že sa zaviazal, že prevedie tieto členské práva na navrhovateľa. Táto
zmluva s pánom X. bola nazvaná ako zmluva o pôžičke, na základe ktorej dal pánovi X. 1 150 000,-Sk.

Myslel si, že celá vec je ukončená a každý budú bývať vo svojich bytoch. Kľúče od predmetného bytu
mu odovzdal navrhovateľ, nevie presne kedy to bolo, asi po zavkladovaní v katastri nehnuteľnosti“.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na uvedenom pojednávaní uviedol, že:
„chce konštatovať, že kľúče od bytu odovzdal odporcovi 2/ v septembri 2005, t.j. 4 - 5 mesiacov po

kúpnej zmluve“, a na otázku zástupcu odporkyne 1/, z akého dôvodu sa odsťahoval z bytu na W. X B. O.
do 3-izbového bytu na W. X B. O., hoci ako podmienka pre uvoľnenie bytu navrhovateľom bolo uvedené
zabezpečenie a kúpa 4-izbového bytu, uviedol, že „ak sa nemýli, vo februári alebo v marci zomrela jeho
svokra a zanechala 1-izbový byt na X., kde sa presťahoval jeho syn Q. s nastávajúcou nevestou a dnes
jeho manželkou, preto vzhľadom na ich rodinnú situáciu, ako aj ťažkú chorobu manželky, im stačil 3-

izbový byt.“/č. l. 218/.

Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení Občianskeho zákonníka :
Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa§35ods.1cit.zák.,prejavvôlesamôžeurobiťkonanímaleboopomenutím;môžesastaťvýslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa ods. 2 cit. ust. zák., právne úkony treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 37 ods. 1 cit. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.
Podľa § 3 ods. 1 cit. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.Podľa § 39 cit. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 cit. zák., ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 588 cit. zák., z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 589 cit. zák., cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak

je zmluva neplatná podľa § 40a.
Podľa § 40a vety prvej cit. zák., ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a,
§ 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2., považuje sa právny úkon za platný,
pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu dovolá.
Podľavetytretejcit.ust.zák.,akjeprávnyúkonvrozporesovšeobecnezáväznýmprávnympredpisomo
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom

dotknutý, neplatnosti nedovolá.
Podľa § 100 ods. 1 cit. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /
§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ods. 2 vety prvej cit. ust. zák., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho

práva.
Podľa § 101 cit. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh na začatie konania nebol podaný dôvodne,

a preto ho zamietol, a to z nasledovných dôvodov:
1. V prvom rade súd konštatuje, že zo samotného znenia článku VI., označenom ako „Odovzdanie
a prevzatie nehnuteľnosti“ predmetnej zmluvy nevyplýva, aký bol jeho účel, resp., kvôli čomu mali
predávajúci odovzdať /uvoľniť/ nehnuteľnosť a odovzdať kľúče od nehnuteľnosti /bytu/ kupujúcemu po
splnení vzájomnej dohody, a to:

zabezpečenie a kúpy 4-izbového bytu, do OV do 3 poschodia.

2. Ďalej súd konštatuje, že, samozrejme, odporkyňa 1/ a odporca 2/ právne nemohli kúpiť byt priamo
navrhovateľovi, resp., v tom čase aj jeho manželke S. I., ako predávajúcim.

3. Je nepochybné, že požadovaný byt mali kúpiť do svojho vlastníctva, následne ho napríklad darovať
navrhovateľovi, resp., v tom čase aj jeho manželke, určite však bezplatne.

4. Keďže je teda zrejmé, aký bol úmysel účastníkov zmluvy analyzovaný v bodoch 2. a 3., nerobí
analyzované znenie samotný Článok VI., zmluvy neplatným.

5. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že účelom Článku VI., zmluvy bolo vyrovnanie kúpnej ceny
bytu na W. X.

6. Odporca 2/ vo svojej výpovedi uviedol, že stanovená kúpna cena bola 1 100 000,-Sk a toto

zabezpečenie, kúpa 4-izbového bytu bola dojednaná ako osobitné ustanovenie. Toto bolo dojednané
preto, lebo sa nedá presne špecifikovať byt, ktorý by vyhovoval navrhovateľovi. A bolo to dojednané ako
džentlmenská dohoda, aby sa mal kde presťahovať.

7. Ako už súd v bode 1., konštatoval, zo samotného znenia Článku VI., zmluvy nevyplýva, aký bol jeho

účel, resp., kvôli čomu mali ... .

8. Je zrejmé, že znenie Článku VI., zmluvy nie je uvedené v Článku VIII., Zmluvy označenom ako
„Stanovenie kúpnej ceny“.

9. Súd konštatuje, že výpoveď navrhovateľa uvedená v bode 5., má napriek bodom 6., 7., a 8., logiku
a súd jej uveril.

10. Iný výklad je totiž nelogický, a to z nasledovných dôvodov.11. Odporkyňa 1/ a odporca 2/ nemali dôvod kupovať byt navrhovateľovi, resp., v tom čase aj jeho
manželke.

12. A to 4-izbového bytu v Bratislave, ktorého hodnota mohla predstavovať niekoľko miliónov Sk.

13. Hodnota takého bytu by musela byť totiž určená ako všeobecná hodnota.

14. Všeobecná hodnota bytu sa stanovuje v znaleckom posudku aj podľa lokality v Bratislave.

15. Samozrejme všeobecná hodnota 4-izbového bytu v Petržalke bude v zásade nižšia, resp., aj
podstatne nižšia ako 4-izbového bytu v centre Bratislavy, napr., na Sienkiewiczovej 2.

16. Je nelogické, aby odporkyňa 1/ a odporca 2/ kupovali do vlastníctva 4-izbový byt v Bratislave v

hodnote niekoľkých miliónov Sk a následne ho previedli na navrhovateľa, resp., v tom čase aj jeho
manželku, a to bezplatne.

17. Odporkyni 1/ a odporcovi 2/ mohlo byť predsa jedno kde bude navrhovateľ, resp., v tom čase aj jeho
manželka, budú bývať.

18. „Džentlmenská dohoda, aby sa mal kde presťahovať“, ako to uviedol odporca 2/, je nelogická.

19. Ďalej treba uviesť, že v zmluve stanovená cena 4-izbového bytu na W. X B. O., teda v jej centre,
1 100 000,-Sk je zjavne nízka.

20. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, čo už predtým uviedol, že zmluva totiž neobsahovala údaj,
na základe čoho bola stanovená kúpna cena, resp., z čoho sa vychádzalo pri jej stanovení, k čomu sa
súd ešte vráti.

21. Ďalej treba uviesť, že odporkyni 1/ a odporcovi 2/ „nevadil“ tlak, že byt im bude môcť byť odovzdaný,
resp., uvoľnený a odovzdané im kľúče až po kúpe analyzovanej v bodoch 11., až 21., a to v dokonca
časovo neurčenom horizonte.

22. Možno teda konštatovať, že pre odporkyňu 1/ a odporcu 2/ bola takáto zmluva aj s inak

„nepochopiteľným“ Článkom VI., zmluvy výhodná, pričom nepochybne odporca 2/, keďže sa sám
pohyboval na trhu s realitami, takže poznal hodnotu bytu na W. X B. O..

23. Zároveň však treba prisvedčiť odporcovi 2/, že sa skutočne snažil byt na W. X B. O. pre navrhovateľa
a jeho manželku zabezpečiť.

24. Skutočnosť, že navrhovateľ sa aj s manželkou odsťahoval z bytu na W. X B. O. ešte pred kúpou
tohto bytu, resp., iného bytu, neznamená, že by upustil od povinnosti odporkyne 1/ a odporcu 2/ v zmysle
Článku VI., zmluvy.

25. Zabezpečenie a kúpa bytu sa však nediala podľa predstáv žalobcu, a preto podal dňa 16. 5. 2008
návrh na začatie tohto konania.

26. V ňom uplatnil voči odporkyni 1/ a odporcovi 2/, aby mu boli povinní kúpiť do osobného vlastníctva
4-izbový byt v Bratislave alebo zaplatiť mu finančnú náhradu v priemernej cene 4-izbového bytu v

Bratislave.

27. Vzhľadom k predchádzajúcej analýze je zrejmé, že navrhovateľ chcel „vyrovnať“ kúpnu cenu bytu
na W. X B. O..

28. Je pravdou, že kúpna cena bytu nebola dojednaná v súlade so všeobecne záväznými predpismi, a
to Vyhláškou č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z., o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinnou od 1. 9. 2004 a Vyhlášky č. 492/2004
Z.z., o stanovení všeobecnej hodnoty majetku účinnou od 1. 9. 2004.29. A to znamená, že stanovená cena bytu by bola čiastočne neplatným právnym úkonom, keďže obe
uvedené vyhlášky boli účinné už v čase uzavretia zmluvy.

30. Avšak relatívne neplatným.

31. To znamená, že pokiaľ sa navrhovateľ tejto relatívnej neplatnosti nedovolá, je tento právny úkon
platným.

32. Právo dovolať sa tejto relatívnej neplatnosti sa však premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe.

33. Navrhovateľ tým, že podal návrh na začatie konania sa tejto relatívnej neplatnosti dovolal, podal
ho včas dňa 16.5. 2008 v lehote počítanej odo dňa 17.5. 2005, teda od účinnosti zmluvy jej povolením

vkladu katastrom nehnuteľností.

34.Pokiaľideovýkladpojmov„dovolaťsa“relatívnejneplatnostiprávnehoúkonua„uplatniťnárok“podľa
ustanovenia § 40a OZ, a otázky možnosti, aby nastali účinky prerušenia premlčacej trojročnej doby, toto
dovolanie sa neplatnosti, sa môže stať len podaním návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti a

neplatnosť musí byť určená vo výroku rozsudku, čo pôvodný návrh na začatie konania neobsahoval.

35. Takému rozhodnutiu však musí predchádzať znalecký posudok, pretože právny úkon by bol neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu.

36. V tomto prípade by však nebol opodstatnený, pretože právny úkon „vyrovnania“ kúpnej ceny bytu
na W. X B. O. spôsobom uvedeným v Článku VI., zmluvy, je absolútne neplatným právnym úkonom,
odporuje totiž OZ v tom, že cenu možno dojednať len v peňažnom vyjadrení.

37. Vzhľadom k tomu, je však celý právny úkon dojednania ceny v zmluve 1 100 000,-Sk, absolútne

neplatným právnym úkonom, totiž dojednanie absolútne neplatného právneho úkonu v zmysle bodu 36.,
nemožno oddeliť od ostatného obsahu dojednanej ceny 1 100 000,-Sk, keďže cena musí predstavovať
dojednaný peňažný celok.

38. A keďže kúpna cena je podstatná náležitosť kúpnej zmluvy, je celá kúpna zmluva ako právny úkon

absolútne neplatným, časť ceny nemožno totiž oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu, a to
vzhľadom na jeho povahu i obsah.

39. Samozrejme zmenený návrh na začatie konania, ktorým bolo uplatnené právo na náhradu škody,
je v zmysle doterajšej analýzy právne nedôvodný, keďže právne nesúvisí s absolútnou neplatnosťou

právneho úkonu v zmysle bodu 38.

40. Súd pre úplnosť poukazuje na to, že uplatnená náhrada škody by právne nesúvisela ani s relatívnou
neplatnosťouprávnehoúkonuuplatnenouvpôvodnomnávrhunazačatiekonaniaasúdbyjejnevyhovel,
samozrejme pokiaľ by pôvodný návrh na začatie konania bol v súlade s bodom 34.

O náhrade trov konania navrhovateľa súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, teda podľa zásady
úspechu v konaní a keďže v konaní úspech nemal, súd mu nepriznal ich náhradu.

Zástupca odporkyne 1/ a odporca 2/, aj keď v konaní mali úspech, uviedli, že si náhradu trov konania

neuplatňujú.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na
Okresnom súde Bratislava III.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje na nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 2 cit. ust. zákona odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. zák., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.