Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Iveta Jankovičová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/53/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512204991
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2512204991.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloleté deti N.: M., nar. XX.XX.XXXX a F., nar.
XX.XX.XXXX, deti rodičov: M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., H. X, zastúpená: S.. S. Y., trvale
bytom X., E. XXX/XX, a F. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., A. XX, o návrhu matky na zákaz
styku otca s maloletými deťmi, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti
uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/50/2012 - 20 zo dňa 14. mája 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia s odôvodnením ust.
§ 102 ods. 1 O.s.p. a § 75 ods. 2 a 9 O.s.p., pretože vychádzajúc z tvrdení uvedených v návrhu a
predložených listinných dôkazov súd dospel k názoru, že v danom prípade nariadenie predbežného
opatrenia, tak ako matka navrhuje, nie je dôvodné a prekračuje potrebu dočasnej úpravy pomerov.

Predložené listinné dôkazy do určitej miery korešpondujú s tvrdeniami uvedenými v návrhu, avšak
samé o sebe nepredstavujú tak závažný dôvod, aby boli pomery účastní v prebiehajúcom konaní o
zákaz styku s mal. deťmi upravované predbežným opatrením v navrhnutom znení. Súd preskúmal
predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia a zistil, že matka riadne neosvedčila ani jednu zo
základných podmienok, po splnení ktorej možno nariadiť predbežné opatrenie, tzn. nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Z listinných dôkazov nevyplýva, že proti otcovi bolo vedené trestné, resp.

priestupkové konanie z uvádzaných dôvodov matkou a súd nemal osvedčenú ani skutočnosť, že matka
oznámila príslušným štátnym orgánom opisované správanie otca. Z dôvodu neprístojného správania
otca síce zavolala políciu, ako uviedla, ktorá danú situáciu riešila, avšak táto skutočnosť zostala v
rovine nepodložených tvrdení. Súd dospel k záveru, že pomery účastníkov nevyžadujú potrebu úpravy
predbežným opatrením v navrhovanom znení, keď listinné dôkazy, ktoré predložila, nie sú dostatočne
presvedčivé, aby mohol súd urobiť záver o osvedčení potreby predbežnej úpravy pomerov účastníkov

tak, žeby otcovi zakázal styk s mal. deťmi v súdom upravenom rozsahu. Podľa názoru súdu listinné
dôkazy v dostatočnej miere neosvedčujú potrebu úpravy pomerov tak závažného rozhodnutia, akým
nepochybne zákaz otca na styk s mal. deťmi je. Takéto rozhodnutie by privolalo neprimeraný zásah do
práv otca, pričom predložené dôkazy neposkytujú pre takéto rozhodnutie dostatočný podklad. Súd v
závere poznamenal, že matkou predložené psychologické vyšetrenia oboch mal. detí boli vyhotovené
ešte v roku 2008, pričom ohľadom vzťahu otca k mal. deťom bol podaný znalecký posudok z decembra

2010, z ktorého vyplývalo, že symptómy psychickej traumy a dekompenzácie u mal. M. doznievajú a M.
otca nezaznáva, neprechováva voči nemu averzívny postoj, nemá z neho strach; mal. F. potom, čo sa jej
otec prihovoril, napätie sa uvoľnilo a s otcom komunikovala. Citový vzťah otca s deťmi nie je negatívny.
Naopak z posudku vyplynulo, že zo strany matky sa stupňuje nenávisť k otcovi a deti sú pripájané do
tohto sporu a presvedčované, že otec je zlý a môže im ublížiť, že sa ho treba báť, pričom z osobnostného
dotazníka matky bolo zrejmé vysoké skóre lží a z prezentácie vzťahu detí k otcovi bola u matky zrejmá

tendencia presvedčiť ich, že sa otca boja. Súd preto návrh zamietol.V odvolaní matky, ktoré podala v zastúpení svojim zástupcom sa uvádza, že navrhuje vec zrušiť a vrátiť
na nové konania s potrebou vykonania detailnejšieho dokazovania vo veci, aby, ak už súd chcel konať
v zápale slepej spravodlivosti a vykonával svoju činnosť dôsledne, a tým zabezpečil i judikovanie na

najvyššej možnej kvalitatívnej úrovni. Navrhovateľka preto žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť
a zvážiť potrebu vydania predbežného opatrenia na zákaz styku mal. detí s otcom z dôvodu, že o ne
za posledné tri mesiace opäť neprejavil záujem, že neplatí na ich výživu a používa ich len ako nástroj v
boji s ňou, pričom im však spôsobuje ťažké psychické ujmy. V odvolaní poukázala na ust. § 89a ods. 9
zák. č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, že na poskytovanie údajov z evidencie

priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupnení informácií. Navrhovateľka sa
teda legálne nemohla k informácii, ktorá by súdu preukázala, či sa vedie priestupkové konanie vo veci
skutku, ktorého sa dopustil odporca, dopracovať, hoci túto snahu vyvinula. Je možné si však vyžiadať
predmetné informácie súdom, buď cestou účastníka konania, keď účastníkmi konania sú Z. P. ako
poškodená a odporca ako páchateľ, pričom Z. P. odmietla poskytnúť v tejto veci sestre súčinnosť z obavy
osvojubezpečnosť,osúčinnosťodporcupochopiteľneniejepotrebnéaniuvažovať,alemožnositoteda

vyžiadať aj cestou súdu. Navrhovateľka tiež poukazuje na ust. § 11 ods. 1 písm. d) infozákona, pokiaľ
ide o trestné konanie. Preto sa navrhovateľka domnieva, že prvostupňový súd, ak chcel mať detailne
preukázanú skutočnosť, či konanie odporcu bolo ohlásené na príslušnom orgáne ako kvalifikované, mal
v tomto smere konať, no nekonal, a to by mal odvolací súd zvážiť ako okolnosť odôvodňujúcu zrušenie
rozhodnutia a vrátenie na nové konanie. Navrhovateľka nesúhlasí ani s posudkom znalkyne z roku 2010,

lebo psychický stav detí a názorová platforma sa mohli od toho času výrazne zmeniť. Súd mal vykonať
nové znalecké dokazovania, keď chcel objektívne postupovať.

Vyjadrenie k tomuto odvolaniu otec nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.), vec prejednal nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania, pretože sa jedná o
vec, ktorú možno začať i bez návrhu (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), po tom, čo zistil, že bolo odvolanie
podané oprávnenou osobu a včas (§ 201 a § 204 O.s.p.), dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je vecne správne.

Podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

O predpokladoch na nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ust. §§ 74 až 77 O.s.p.

Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je
potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

Z citácie tohto ustanovenia vyplýva, že pred začatím konania môže byť dôvodom na nariadenie
predbežného opatrenia 1. tá skutočnosť, že je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov,
2. ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súd však môže nariadiť predbežné
opatrenie iba v tom prípade, ak je osvedčená aspoň danosť práva. Pre osvedčenie práva je

pritom potrebné, aby navrhovateľ bol vecne legitimovaný a tiež, aby navrhovateľom uplatnený nárok
nebol zjavne neopodstatnený. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov treba rozumieť stav vzťahov
účastníkov, ktorý neznesie odklad. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia musí súd zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu
do vzťahov účastníkov, alebo tretích osôb.

Je nepochybné, že v predmetnom konaní o zákaz styku s mal. deťmi prvostupňový súd konal v zmysle
ust. § 102 ods. 1 O.s.p., kedy je možné aj za konania nariadiť predbežné opatrenie a za splnenie
podmienok v zmysle ust. § 74, a to potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, alebo obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

V danom prípade však platí, že musí byť aspoň osvedčená danosť práva a danosť nároku, čo sa
navrhovateľke, matke mal. detí, nepodarilo. Navrhovateľka nepreukázala danosť práva a danosť nároku,
pretože nepredložila také listinné dôkazy, ktoré by ozrejmovali, alebo potvrdzovali skutočnosti uvádzanév návrhu. Ako aj sama v odvolaní uviedla, prostredníctvom svojho zástupcu, uvádzané trestné konanie
sa neviedlo v súvislosti so správaním otca k mal. deťom, ale zrejme ten, kto oznámil na polícii konanie
odporcu, bola sestra matky mal. detí, ktorá v tom danom, či už priestupkovom alebo inom konaní, bola

ako poškodená. Nijakým spôsobom však nebolo preukázané, ani psychologickými vyšetreniami, že styk,
ktorý prebieha s otcom, je pre mal. deti nevhodný, či nakoniec ohrozujúci a vyžadoval by zo strany
súdu okamžitý zásah, dočasnú úpravu pomerov, a to predbežne zakázať otcovi styk s deťmi. Práve
predmetom dokazovania v základom konaní bude, aby bolo vykonané nové psychologické šetrenie,
znalecké dokazovanie za účelom preukázania tejto skutočnosti.

Pri vydaní predbežného opatrenia sa nevykonávajú dôkazy. Naopak navrhovateľ, ktorý ho navrhuje
vydať, musí osvedčiť danosť nároku a danosť práva, čo sa navrhovateľke vôbec nepodarilo.
Prvostupňový súd dôsledne odôvodnil svoje rozhodnutie zamietnutím tohto návrhu, zaoberal sa
všetkými okolnosťami, ktoré navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla ako dôvod na vydanie
predbežného opatrenia a zistil, že predpoklady na jeho vydanie neexistujú, nie je zdôvodnené

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by si vyžadovalo dočasnú úpravu pomerov.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd s doplnením ďalších dôvodov sa v ostatnom stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pretože konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 219 ods.
2 O.s.p.

Vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdené.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.