Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209010550
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4209010550.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.

Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovanej G. M. , pre prečin krádeže podľa
§ 212 odsek 2 písmeno e/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej G. M. proti rozsudku Okresného
súdu Komárno z 29.02.2012, sp. zn. 2T/123/2009, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 14. júna
2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaná
G. M. , narodená XX.XX.XXXX v L.,
trvale bytom T., L.
číslo XX, prechodne bytom T.,
Q. číslo X,

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (po nezistení
žiadnej, v ustanovení § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej okolnosti a po zistení priťažujúcej
okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona), § 56 odsek 1 a § 57 odsek 1 Trestného
zákona na peňažný trest 200,- (dvesto) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona s a u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci samosudcom rozsudkom z 29.02.2012
sp. zn. 2T/123/2009 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovanú G. M. (ďalej len „obžalovaná“)

vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno e/ Trestného zákona, na tom
skutkom základe, že:v období od 17.12.2008 do 11.20 hodiny dňa 17.06.2009 v Hurbanove, na Z. L. XX, v mieste svojho
trvalého bydliska bez platne uzatvorenej zmluvy odoberala elektrickú energiu tým spôsobom, že na
bývalom odbernom mieste XXXXXXXXXX boli z meracieho zariadenia - elektromeru číslo XXXXXXX na

svorkovnici odstránené podnikové zabezpečovacie plomby, na ktorú boli pripojené odvodové vodiče
bytovej inštalácie, a tým neoprávnene odoberala elektrickú energiu na osvetlenie svojej domácnosti za
použitia žiarovky 75 W, dvoch žiaroviek 100 W, pračky značky ROMO, variča - dvojplatničky značky
LAMA, malého farebného televízora značky BEJING a farebného televízora značky OVP ORAVA, čím
pre spoločnosť Q., N., a.s. so sídlom v R., W. číslo X IČO: XX XXX XXX (ďalej len „poškodená právnická

osoba“) spôsobila škodu vo výške 1.255,72 eur.

Za tento prečin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil podľa § 212 odsek 2 Trestného
zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (po nezistení žiadnej, v ustanovení § 36
Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej okolnosti a po zistení priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37
písmeno m/ Trestného zákona) trest odňatia slobody na osem mesiacov so zaradením obžalovanej na

jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Ďalšími výrokmi napadnutého rozsudku súd prvého stupňa jednak podľa § 287 odsek 1 Trestného
poriadku uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej právnickej osobe škodu vo výške 1.319,14

eur, jednak podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodenú právnickú osobu so zvyškom ňou
uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanej (aj prokurátorovi) oznámený vyhlásením v jej prítomnosti na
hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 29.02.2012 (poškodenej právnickej osobe

doručením jeho rovnopisu 03.04.2012), ihneď po ktorom oznámení, teda včas, podala obžalovaná
odvolanie, ktoré odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným súdu
prvého stupňa 27.04.2012 tým, že súd prvého stupňa pri ukladaní jej trestu napadnutým rozsudkom
neskúmal možnosť uloženia jej peňažného trestu.

Verejné zasadnutie Krajského súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“), ktorému súd prvého stupňa
predložil, prejednávanú vec (v ktorej bola obžaloba podaná 26.08.2009) na rozhodnutie o odvolaní
obžalovanej 16.05.2012, sa po splnení podmienok a predpokladov ustanovených v § 293 odsek 5
Trestného poriadku uskutočnilo v neprítomnosti obžalovanej.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu považujúc všetky výroky
napadnutého rozsudku, vrátane výroku o obžalovanej uloženom treste, za správne a majúc za to, že
peňažný trest by v prejednávanej veci nesplnil svoj účel, navrhla odvolanie obžalovanej ako nedôvodné
podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu potvrdil, že odvolanie obžalovanej
smeruje iba proti výroku napadnutého rozsudku o uloženom jej treste a predložiac písomné potvrdenie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za rok
2012, potvrdenie Sociálnej poisťovne Komárno o poberaní invalidného dôchodku a taktiež potvrdenie
Slovenskej pošty o výplate invalidného dôchodku mal za to, že obžalovaná aj za podpory s ňou v

spoločnej domácnosti žijúcej rodiny je schopná zaplatiť peňažný trest, ktorý navrhol odvolaciemu súdu
obžalovanej uložiť tvrdiac, že v jej prípade splní účel trestu tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej
prevencie a že obžalovaná je zároveň schopná nahradiť aj škodu spôsobenú poškodenej právnickej
osobe.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací súd
na podklade odvolania podaného obžalovanou preskúmal iba výrok o treste napadnutého rozsudku a
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo; výrok o vine a výrok o náhrade škody napadnutéhorozsudku a postup súdu prvého stupňa im predchádzajúci odvolací súd preskúmal iba v rozsahu zistenia
prípadných chýb, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku
zistiac, že na takýto postup zrejme nie sú splnené zákonné podmienky a predpoklady.

Plnením z dôvodov vyššie uvedených na výrok o treste napadnutého rozsudku obmedzenej prieskumnej
povinnostiodvolacísúdnáslednezistil,žeužorgánmičinnýmivtrestnomkonaníbolvprejednávanejveci
zadovážený dostatok dostupných dôkazov nevyhnutne potrebných na objasnenie všetkých skutočností
dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1

písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré dôkazy súd prvého stupňa ako potrebné pre svoje rozhodnutie o
treste ukladanom obžalovanej na hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci aj vykonal (§ 321 odsek
1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov zameraných na objasnenie skutočností dôležitých pre
určenie druhu trestu a jeho výmery na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení

Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných
chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na tieto zistenia, alebo
v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovanej na obhajobu.

Zistenia súdu prvého stupňa dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré mohol mať a mal za

preukázané, tak mohli vychádzať a v podstate aj vychádzajú z výsledkov z vyššie uvedených hľadísk
úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajúceho kritériám uvedeným v § 2
odsek 10 Trestného poriadku, pričom súd prvého stupňa okrem výnimky ďalej uvedenej pri hodnotení
týchto dôkazov postupoval aj podľa ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 12 Trestného
poriadku (teda predovšetkým ich v prejednávanej veci hodnotil tak jednotlivo ako aj v ich súhrne, a

nepochybne aj podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu) a tiež sa pri ich hodnotení spravoval aj právnymi úvahami zodpovedajúcimi (s
výnimkou ustanovenia § 34 odsek 1, odsek 6, § 56 a § 57, ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku
úplne absentujú) všetkým ostatným, v prejednávanej veci v tomto štádiu trestného konania do úvahy
prichádzajúcim ustanoveniam Trestného zákona.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o treste je (s výnimkou vyššie
uvedenou) v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, pretože
súd prvého stupňa v ňom uviedol, ktoré všetky skutočnosti a z akých dôvodov vzal aj z ostatných
hľadísk určenia druhu trestu a jeho výmery (§ 34 odsek 4 Trestného zákona) za dokázané, o ktoré

dôkazy oprel tieto svoje zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými (vrátane právnych úvah) sa aj odvolací súd stotožňuje a považujúc ich za opodstatnené a
zákonu zodpovedajúce na ne poukazuje majúc ale súčasne za to, že u obžalovanej boli splnené v §
34 odsek 6, § 56 odsek 1, § 57 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona ustanovené podmienky
a predpoklady na uloženie peňažného trestu. Súd prvého stupňa totiž podľa názoru odvolacieho súdu

v tomto smere neopodstatnene neprihliadol na tie okolnosti prípadu a pomery obžalovanej, ktoré sú
v prejednávanej veci charakterizované nielen tým, že obžalovanou neoprávnene odoberaná elektrická
energia bola spotrebovaná spoločnou domácnosťou všetkých s obžalovanou v nej žijúcich osôb, ale
aj tým, že obžalovaná síce prečin v prejednávanej veci spáchala v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia za iný úmyselný prečin, avšak iného ako majetkového druhu a okrem tohto jedného skoršieho

odsúdenia z roku 2009, obžalovaná napriek svojmu veku nebola doposiaľ súdne trestaná, ktoré všetky
skutočnosti a okolnosti vo svojom súhrne z hľadiska druhu trestu, uloženie ktorého obžalovanej v
prejednávanej veci prichádzalo do úvahy, jeho výmery a napokon (a zvlášť) dosiahnutia jeho účelu mali
a majú zásadnú povahu a význam.

Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
(písmeno b/);

- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo
odsek 2 Trestného poriadku, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 § 321 Trestného poriadku
zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy

súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek
2 Trestného poriadku zrušil odvolaním obžalovanej napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o treste a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám odvolací
súd (po tom, čo postupom podľa § 269 Trestného poriadku spočívajúcim v prečítaní obsahu obhajcom
obžalovanej predložených listín na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie v prejednávanej veci o
zistenie, že obžalovaná poberá vdovský dôchodok vo výške 112,30 eur a jej deti K. a L. s ňou žijúce
v spoločnej domácnosti invalidný dôchodok vo výške 307,80eur a peňažný príspevok na opatrovanie

vo výške 236,46 eur mesačne ) vo veci rozhodol rozsudkom tak, že na podklade súdom prvého stupňa
zistených a odvolacím súdom doplnených skutočností a okolností majúcich vplyv a význam pre určenie
druhu trestu a jeho výmery avšak po ich zákonu zodpovedajúcom vyhodnotení obžalovanej uložil podľa
§ 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (nezistiac žiadnu
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37

písmeno m/ Trestného zákona), § 56 odsek 1 a § 57 odsek 1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere
dvesto eur dvoch rokov s tým, že podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona jeho zaplatená suma pripadne
štátu a podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona stanoviac (pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu)
náhradný trest odňatia slobody na dva mesiace.

Odvolací súd mal za to, že tento druh a výmera obžalovanej v prejednávanej veci odvolacím súdom
uloženého peňažného trestu tiež zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v §
34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, nezistená
poľahčujúca okolnosť a zistená priťažujúca okolnosť, osoba páchateľky, jej pomery a možnosti jej
nápravy) a preto je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v

oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred
obžalovanou tak, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jej výchovu k
tomu, aby viedla riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne
vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.