Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/262/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108226047
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108226047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudcov JUDr.

Zuzany Šoltýsovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu K. O. M. C., A..P..U.. so sídlom v C., B.
G. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému O. K., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu v C., O. Č.. XX, zast.:
C., Q. C.P. s.r.o. so sídlom v C., Y. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.3.2009 sp.zn. 12C/210/2008-32 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom:

1/ u l o ž i l pôvodne žalovanej právnej predchodkyni žalovaného N. K. povinnosť so všetkými, ktorí s
ňou v predmetnom byte bývajú vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa v C. G. O. F..Č..XX, pozostávajúci z
2 izieb, kuchyne a príslušenstva do 30 dní po zabezpečení náhradného ubytovania a

2/ u l o ž i l právnej predchodkyni žalovaného povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 eura.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že právna predchodkyňa žalovaného (jeho matka) užívala byt č.
XX na O. Č.. XX Z. C. na X. poschodí na základe zmluvy o nájme bytu, uzatvorenej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 30.8.1995, podľa evidenčného listu so žalovanou v byte bývala
jejmatkaJ.T.ajejsynO.K.aakotovyplynulozvyúčtovanianákladovzaslužbyspojenésužívanímbytu
za rok 2003 na byte bol preplatok 1.890,07 Sk. Ku dňu 16.7.2004 mala už však právna predchodkyňa
žalovaného na nájomnom dlh vo výške 10.865,-Sk (bez poplatku z omeškania, ktorý jej ešte nebol

vyčíslený)anatomzákladejejboladňa16.7.2004danávýpoveďznájmuobecnéhobytupodľaust.§711
ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za plnenia poskytované
s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace. Právna predchodkyňa žalovaného prevzala výpoveď z
nájmu bytu dňa 27.7.2004, čo potvrdila vlastnoručným podpisom na poštovej doručenke. Trojmesačná
výpovedná lehota jej začala plynúť dňom 1.8.2004 a uplynula dňom 31.10.2004. Žalobu o neplatnosť
výpovede z nájmu bytu na súde právna predchodkyňa žalovaného nepodala.

Na základe takto zisteného skutkového stavu s poukazom na ust. § 711 ods. 1 písm. d/, § 710 ods. 3
a 4 a § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka uzavrel, že od 1.11.2004 právna predchodkyňa žalovaného
bývala v predmetnom byte bez právneho titulu a preto jej uložil povinnosť predmetný byt vypratať a to
so všetkými, ktorí s ňou v tomto byte bývajú.S poukazom na ust. § 712a ods. 3, § 712 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ako aj § 2 zák.č. 599/2003
Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 2 písm. b/ zák.č. 601/2003

Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov uzavrel, že stav hmotnej núdze
právnej predchodkyne žalovaného a jej syna (žalovaného) vznikol z objektívnych dôvodov a preto
rozhodol, že právna predchodkyňa žalovaného je povinná sa z predmetného bytu vysťahovať do 30 dní
po zabezpečení náhradného ubytovania. Prihliadol na to, že právna predchodkyňa žalovaného mesačne
poberala 261,50 eura, jej syn O. K. bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom

nemal žiaden príjem a obaja teda žili zo starobného dôchodku právnej predchodkyne žalovaného. Na
jedného potom pripadalo 130,75 eura mesačne, čo prevyšuje životné minimum o 5,94 eura mesačne,
t.j. v minimálnej výške, čo predstavuje sumu, kedy sa fyzické osoby nachádzajú v hmotnej núdzi.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za návrh 99,50 eura.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala právna predchodkyňa žalovaného. Z obsahu odvolania vyplýva,
že nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvého stupňa s poukazom na mediačné konanie, ktoré sa
uskutočnilo medzi účastníkmi a vzhľadom na to, že žije v hmotnej núdzi, nemá z čoho zaplatiť ani trovy
konania žalobcovi.

V priebehu odvolacieho konania dňa 13.6.2009 právna predchodkyňa žalovaného N. K. zomrela, preto
odvolací súd pokračoval v odvolacom konaní s jej dedičom - synom O. K. (§ 107 ods. 3 O.s.p.).

Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne tento rozsudok

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na podanie žalobcu, v ktorom
navrhol pokračovať v odvolacom konaní s ním, z čoho mal za to, že na neho prešli v zmysle ust. §
706 Obč. zákonníka v znení neskorších predpisov práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o nájme
bytu, ktorú uzatvorila jeho právna predchodkyňa so žalobcom dňa 30.8.1995. V deň smrti jeho právnej
predchodkyne totiž žil s touto v spoločnej domácnosti len on ako jej syn. Nemal vlastný byt a nemá ho

do dnešného dňa. K prechodu nájmu bytu mohlo dôjsť len za predpokladu existencie platnej nájomnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a jeho matkou, preto zastával názor, že zmluva o nájme bytu zo
dňa 30.8.1995 je platná, ak k jej účinnej výpovedi nedošlo. Za účelom preukázania existencie platnej
nájomnej zmluvy medzi žalobcom a jeho právnou predchodkyňou resp. ním poukázal tiež na mediačnú
dohodu, uzatvorenú medzi žalobcom a jeho matkou dňa 15.5.2007, z ktorej vyplýva, že predmetom

sporu bola skutočnosť, že jeho právna predchodkyňa spochybnila výšku nedoplatku uvedeného v
upomienke zo dňa 18.4.2004 a ďalej že výpoveď z nájmu z roku 2004 neprevzala a návratka zo dňa
27.7.2004 pod č. V 1057 sa nevzťahuje na výpoveď, ale sa viaže na prevzatie vyúčtovania za rok
2003. Mediačnou dohodou sa žalobca s jeho právnou predchodkyňou vzájomne dohodli, že vzájomné
sporné dve otázky vysporiadajú tak, že jeho právna predchodkyňa sa zaviazala uhradiť dlžné nájomné

v sume 91.036 Sk tak, že bude uhrádzať popri bežnom mesačnom nájomnom dlžnú sumu v splátke
1.000,-Sk mesačne. Na poplatok z omeškania bude dohodnutý splátkový kalendár po zaplatení celej
dlžnej istiny. Práve so zreteľom na obsah mediačnej dohody, že totiž jeho právna predchodkyňa bude
mesačne uhrádzať pri bežnom mesačnom nájomnom dlžnú sumu, je nepochybné, že nájomný vzťah
medzi žalobcom a jeho právnou predchodkyňou trval aj po uzavretí mediačnej dohody. Mal za to,

že z obsahu mediačnej dohody je zrejmá vôľa žalobcu a jeho právnej predchodkyne, že nájomný
vzťah medzi žalobcom a ňou naďalej existuje a teda nájomná zmluva zo dňa 30.8.2005 je naďalej
platná, pokiaľ má jeho právna predchodkyňa okrem splácania dlžného nájomného aj naďalej uhrádzať
nájomné. Jeho právna predchodkyňa v zmysle uvedenej dohody popri bežnom mesačnom nájomnom
uhrádzala aj splátky za dlžnú sumu a spolu s ním predmetný dlh vo výške 91.036,-Sk uhradila v lehote

skoršej ako to predpokladala mediačná dohoda. V ďalšom poukázal na ust. § 710 ods. 4 Občianskeho
zákonníka o predĺžení výpovednej lehoty o ochrannú lehotu, v prípade nájomcu, ktorý je v hmotnej núdzi
z objektívnych dôvodov a na ust. § 711 ods. 5 Obč. zákonníka o zániku dôvodu výpovede nájmu bytu.
Jeho právna predchodkyňa bola v čase doručovania výpovede v hmotnej núdzi. Namietal nedostatočné
zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa, nesprávnosť posúdenia skutkového stavu, ako aj

nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Žalobca navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Poukázal na to, že v rámci
mediačného konania síce právna predchodkyňa žalovaného namietala nedoručenie výpovede z nájmubytu a z toho dôvodu jej neplatnosť, avšak následne bolo doručenie tejto výpovede do jej vlastných rúk
v konaní preukázané a na pojednávaní dňa 13.2.2009 aj uznala, že jej výpoveď doručená bola, že ju
niekde položila na stôl. Uviedol tiež, že pôvodná žalovaná v čase plynutia výpovednej lehoty z výpovede

z nájmu bytu nenamietala stav hmotnej núdze a ani túto skutočnosť mu neoznámila a preto nebol dôvod
uvažovať o predĺžení výpovednej lehoty.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec prejednal, podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného je nedôvodné. Súd prvého stupňa správne zistil potrebný skutkový stav a aj jeho právny
záver zodpovedá zákonu.

Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, naň poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.)
a len na zdôraznenie správnosti dôvodov tohto rozsudku, a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva:

V posudzovanej veci išlo o žalobcom proti právnej predchodkyni žalovaného t.č. nebohej N. K., matke
žalovaného uplatňovaný nárok na vypratanie bytu v C. G. O. Č.. XX z dôvodu, že jej nájom bytu
zanikol uplynutím výpovednej lehoty, vyplývajúcej z výpovede, danej jej podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč.
zákonníka t.j. dňom 31.10.2004 a od 1.11.2004 teda užíva byt bez právneho dôvodu.

Žalovaný vo svojom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia súdom prvého stupňa a ďalej, že
napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Menovite namietal, že súd prvého
stupňa neprihliadal na skutočnosti, ktoré boli preukázané resp. vyšli v konaní najavo, keď neprihliadal
na obsah mediačnej dohody zo dňa 15.5.2007, ktorou sa jeho právna predchodkyňa zaviazala mesačne
uhrádzať splátky dlžného nájomného popri bežnom mesačnom nájomnom, z čoho vyplýva, že nájomný

vzťah medzi ňou a žalobcom trval aj po uzavretí mediačnej dohody a na tom základe nesprávne uzavrel,
že jeho právna predchodkyňa od 1.11.2004 bývala v predmetnom byte bez právneho titulu.

Výpoveď z nájmu bytu je jednostranným hmotnoprávnym úkonom prenajímateľa voči nájomcovi. Pre
tento právny úkon je predpísaná písomná forma a okrem všeobecných náležitosti právneho úkonu (§

34 a nasl. Obč.zákonníka) musí byť v ňom uvedená lehota, kedy má nájom skončiť (§ 710 ods. 3
Obč. zákonníka), ako aj dôvod výpovede (§ 711 ods. 1 Obč. zákonníka). Ak bola daná platná písomná
výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína
plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.
Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Ak bola daná výpoveď z dôvodu

podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zákonníka, t.j. z dôvodu, že nájomca neplatil nájomné a úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi
z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predĺžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá 6 mesiacov (§
710 ods. 4 Obč. zákonníka). Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo poruší svoje
povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, že nezaplatí nájomné a úhradu za plnenia poskytované

s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace, alebo tým, že prenechal byt, alebo jeho časť inému
do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa (§ 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zákonníka). Ak
nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4
Obč. zákonníka) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné, alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom
o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol (§ 11 ods. 5 Obč.

zákonníka).

Predpokladom zániku dôvodu výpovede z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 5 Obč. zákonníka je splnenie
dvoch zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne a to že: 1/ nájomca v
určenom časovom limite a to najneskôr do konca výpovednej lehoty (§ 710 ods. 3 veta druhá a tretia

Obč. zákonníka) preukáže prenajímateľovi, že svoju povinnosť platiť nájomné nesplnil z dôvodu, že ku
dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a 2/ pred uplynutím ochrannej
lehoty, o ktorú sa výpovedná lehota predĺžila pri splnení podmienky uvedenej pod 1/ zhora nájomca buď
prenajímateľovi zaplatí celé dlžné nájomné, alebo medzi nimi dôjde k dohode o spôsobe úhrady.

Nájomca, ktorému prenajímateľ dal výpoveď z nájmu bytu, môže tiež pokiaľ chce zániku nájmu bytu
zabrániť, v zákonom ustanovenej 3-mesačnej lehote odo dňa doručenia výpovede, podať návrh na súd
o neplatnosť výpovede (§ 711 ods. 6 prvá veta Obč. zákonníka). V opačnom prípade právo nájomcuuplatniť tento nárok na súde zaniká a otázka platnosti výpovede z nájmu bytu už v takomto prípade
nemôže byť riešená v rámci iného konania, ani ako otázka predbežná.

V prejednávanej veci výsledkami dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je preukázané, že
právnej predchodkyni žalovaného bola daná výpoveď z nájmu predmetného bytu podľa ust. § 711
ods. 1 písm. d/ Obč. zákonníka dňa 16.7.2004 pod číslom výpovede 1057 a doručená jej bola do
vlastných rúk dňa 27.7.2004 čo nepochybne vyplýva z doručenky pripojenej v spise, kde v časti
odosielateľ sú uvedené zhodné údaje o značke žalobcu, ako aj o čísle výpovede, ako na písomnej

výpovedi. Právna predchodkyňa žalovaného žalobu o neplatnosť výpovede na súd nepodala. Žalobcovi
do konca výpovednej lehote nepreukázala, že v čase dania výpovede bola v hmotnej núdzi, k predĺženiu
výpovednej lehoty o ochrannú lehotu preto nedošlo. Za tohto stavu by už bolo bez právneho významu,
či žalobcovi do uplynutia výpovednej lehoty zaplatila dlžné nájomné, poprípade sa s ním dohodla o
spôsobe úhrady. Nájom bytu za tohto stavu zanikol uplynutím výpovednej lehoty, t.j. dňom 31.10.2004
ako správne uzavrel aj súd prvého stupňa.

Na správnosti tohto záveru nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že právna predchodkyňa žalovaného
spolu so žalovaným zostali v predmetnom byte bývať aj po skončení nájmu a že po uplynutí výpovednej
lehoty (cca po 2,5 roku od skončenia nájmu) sa právna predchodkyňa žalovaného so žalobcom
zúčastnili na mediácii, ktorej výsledkom bola mediačná dohoda, ktorou sa právna predchodkyňa

žalovaného zaviazala mesačne uhrádzať popri bežnom mesačnom nájomnom dlžnú sumu (XX.XXX,-
A.) v splátke X.XXX,-A. mesačne s tým, že na poplatok z omeškania bude dohodnutý splátkový kalendár
po zaplatení celej dlžnej istiny. Uvedená mediačná dohoda totiž mohla mať za následok len splnenie
dlhu na nájomnom, nijako však nemohla ovplyvniť vzhľadom na jej obsah zaniknutý nájom, keďže
neobsahovala žiaden záväzok žalobcu v tom smere, že po uhradení dlžného nájomného uzavrie s

právnou predchodkyňou žalovaného novú nájomnú zmluvu a pod. Uzavretie takejto novej nájomnej
zmluvy medzi účastníkmi nebolo ani preukázané (a napokon ani žalovaným tvrdené) a zo samej
skutočnosti,že mediačná dohoda obsahuje formuláciu o platení dlžného nájomného „popri bežnom
mesačnom nájomnom“ nemožno vyvodiť uznanie žalobcu, že k skončeniu nájmu nedošlo. Právna
predchodkyňa žalovaného a žalovaný mali totiž právo bývania v predmetnom byte až do zabezpečenia

náhradného ubytovania, ktoré im patrí vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že boli (je) v hmotnej núdzi
z objektívnych dôvodov (§ 712a ods. 3 Obč. zákonníka) a počas výkonu tohto práva bývania aj mali
povinnosť bežné nájomné uhrádzať.

Za tohto stavu sa žalovaný ani nemohol stať nájomcom bytu podľa ust. § 706 ods. 1 Obč. zákonníka,

keď jeho právna predchodkyňa v čase jej smrti už nebola nositeľkou práv a povinností vyplývajúcich zo
zmluvy o nájme bytu zo dňa 30.8.1995.

Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako
vecne správny.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo žalovaný nemal v odvolacom konaní
úspech a v odvolacom konaní úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.