Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 27, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/323/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011898237
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011898237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň

JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcov: 1) D.Í. Y., T.. XX. Z.
XXXX, 2) C. Y., T.. XX. G. XXXX, 3) M. Y., T.. XX. Z. XXXX, všetci bytom R. X, H., 4) Š. U., D. XX, H.,
5) V.. C. Y., T. XXX, G., 6) V.. D. G., V. X. XX, H., žalobcovia 4) až 6) zast. advokátom JUDr. Eduardom
Šmelkom, Pod Rovnicami 7, Bratislava, proti žalovanému: Ing. Jozef Lamprecht - KODOS, Dopravná 14,
Bratislava, IČO: 22 653 911, zast. advokátom JUDr. Miroslavom Králikom, Grösslingová 4, Bratislava, o
zaplatenie 49.790,88 EUR, o odvolaní žalobcov 4) až 6) proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v
Bratislave, č. k. 12Cb 121/92-452 zo dňa 8. apríla 2011, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č. k. 12Cb 121/92-452 zo
dňa 8. apríla 2011 v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa žalobcov v 4., 5. a 6. rade a súvisiacom
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca 4) je povinný zaplatiť žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania sumu 168,57 EUR k
rukám právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca 5) je povinný zaplatiť žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania sumu 168,57 EUR k
rukám právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca 6) je povinný zaplatiť žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania sumu 168,57 EUR k
rukám právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia
celkovo 49.790,88 EUR, žalobcovi 1), 2) a 3) uložil povinnosť zaplatiť žalovanému každým po 166,95
EUR náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi 4), 5) a 6) uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému každým po 667,81 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa konštatoval, že účastníci dňa 15. augusta 1991 uzatvorili
hospodársku zmluvu Č.. XX/XX v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 9. decembra 1991, ktorej predmetom bola
dodávka stavebných objektov v nej uvedených, pričom konštatoval, že pre určenie rozsahu predmetu
plnenia nie je podstatná vedomosť žalovaného v čase podpisu zmluvy o obsahu projektu, ale samotný
obsah zmluvy, z ktorého vyplýva, že rozsah plnenia bol určený zadaním stavby. Ďalej uviedol, že o
pravdivosti tvrdenia žalobcov, že žalovaný mal stavbu realizovať v rozsahu podľa projektu, nesvedčí

ani nimi uzatvorená hospodárska zmluva Č.. XX/XX F. S. XX. N. XXXX so Slovenskými uholnými
baňami š. p. Prievidza a jej dodatok č. 1 zo dňa 14. novembra 1991. Súd prvého stupňa v odôvodnení
ďalej uviedol, že bolo preukázané, že sa po podpise hospodárskej zmluvy účastníkmi zmenil rozsah
vykonávanej stavby. Vysloviac názor, že Hospodársky zákonník neobsahuje ustanovenie, ktoré bybolo možné na túto situáciu použiť, posúdil vzťah účastníkov podľa § 549 Obchodného zákonníka.
Pri posudzovaní otázky, či žalovaný získal na úkor žalobcov majetkový prospech, ktorý mu nepatrí,
vychádzal z účastníkmi v hospodárskej zmluve Č.. XX/XX v znení jej dodatku č. 1 dohodnutej pevnej

ceny 15.500.000,- Kčs, z percenta rozostavanosti stavby, nákladov na navyše práce stanovených
posudkom č. XXX/XX vyhotoveným V.. V. M. F. S. XX. I. XXXX. Súd prvého stupňa vychádzal z tohto
posudku s odôvodnením, že je to jediný odborný dôkaz, ktorý bol vyhotovený na základe ohliadky v čase
rozostavanosti stavby, pričom prihliadol aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní
dňa 20. júna 1994, že síce nesúhlasí s vyčíslením, ktoré charakterizuje žalovaným vykonané práce,

ale súhlasil s rozsahom vykonaných prác či už podľa projektovej dokumentácie alebo podľa zadania
a s rozsahom vykonaných prác súhlasil aj pôvodný žalobca 1) V.. D. Y. na pojednávaní dňa 4. júla
1994. Vzhľadom na uvedené a záver posudku V.. M. mal za preukázané dokončenie stavby podľa
projektu v rozsahu 71,5%. Vychádzajúc z objektívne zvýšených nákladov na navyše práce, ktoré mal
žalovaný vykonať a čiastočne ich aj vykonal, a to v sume 2.570.200,- Kčs, predstavovala hodnota
vykonaného diela celkove sumu 18.070.200,- Kčs (15.500.000,- Kčs + 2.570.200,- Kčs), potom pri

rozsahu realizácie diela 71,5% predstavuje hodnota nedokončeného diela odovzdaného žalobcom
sumu 12.920.193,- Kčs. Potom pri výške vyplatených preddavkov 12.700.000,- Kčs predstavuje rozdiel
220.193,- Kčs v neprospech žalobcov. So zreteľom na uvedené súd prvého stupňa vyslovil záver, že
žalobcovia nepreukázali, že by žalovaný prijatím preddavkov v sume 12.700.000,- Kčs získal majetkový
prospech, pretože bolo preukázané, že po uzavretí hospodárskej zmluvy došlo k zmene vykonávanej

stavby a žalovaný toto dielo dokončil v hodnote zodpovedajúcej poskytnutým preddavkom. O náhrade
trov rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., vznik trov na zaplatenom preddavku na znalecké
dokazovanie v sume 165,97 EUR a právnom zastúpení v sume 2.505,27 EUR. Pri určení trov právneho
zastúpenia vychádzal z ustanovení § 17 ods. 4 vyhl. č. 240/1990 Zb. a § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Za niektoré vyjadrenia a podania na súd náhradu nepriznal, lebo neboli účelné, za účasť na odročenom

pojednávaní dňa 31. marca 2002 odmena nepatrí a na pojednávaní dňa 12. septembra 1994 sa právny
zástupca žalovaného nezúčastnil. Súd prvého stupňa nepriznal ani náhradu dane z pridanej hodnoty,
nakoľko nebolo preukázané, že advokát žalovaného je platiteľom dane.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 4) a 6) navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť,

prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia
prvostupňového rozsudku navrhol, aby odvolací súd pripustil možnosť podania dovolania, pričom za
otázky zásadného právneho významu označil otázku, či sa má hospodárskoprávna vec a nároky z
nej vyplývajúce posudzovať podľa Hospodárskeho zákonníka alebo je možné použiť aj Obchodný
zákonník, či plnenie získané ako bezzmluvná dodávka predstavuje neoprávnený majetkový prospech

a či možno fakturovať neoprávnený majetkový prospech získaný z bezzmluvnej dodávky. Vytýkal súdu
prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, keď vychádzal z § 549 Obch. zákonníka. Len preto,
že Hospodársky zákonník neobsahoval úpravu rozšírenia diela, nemohol súd prvého stupňa prijať
právny záver, že úprava Hospodárskeho zákonníka je nekompletná, a že je preto potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. Ďalej súdu prvého stupňa vytýkali, že nezistil dostatočne skutkový

stav, keď vôbec nezistil, na čo použil žalovaný poskytnuté preddavky v rozsahu 12.700.000,- Kčs a
či ich skutočne použil v celej výške na dosiahnutie rozostavanosti v rozsahu 71,5% jeho subdodávky.
Namietali, že žalovaný ku dňu opustenia staveniska nevystavil faktúru a nevyrovnal v nej zaplatené
preddavky. Ďalej namietal, že realizačný projekt bez pečiatok a podpisov príslušných osôb oprávnených
na jeho vypracovanie a schválenie mali ako žalobcovia, tak aj žalovaný k dispozícii už dňa 15. augusta

1991, teda v deň uzatvorenia Hospodárskej zmluvy Č.. XX/XX. Obsahovo mal tento projekt rovnaké
náležitosti ako začiatkom augusta 1991 tak aj dňa 15. augusta 1991 a aj 7. januára 1992. Vykonávací
projekt sa nemenil a súd prvého stupňa preto dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď tvrdil,
že predmet zmluvy bol dohodnutý na základe zadania. O tom, že žalovaný mal k dispozícii vykonávací
projekt už 15. augusta 1991 svedčia jednak ním uzatvorené zmluvy ako aj vykonané práce. Poukázali

na to, že žalovaný si bol pri uzatváraní zmluvy vedomý, že ide o pevnú cenu, ktorú nebolo možné
zvyšovať pri zachovaní predmetu dodávky. Ak sa žalovaný domnieval, že po 15. auguste došlo k zmene
projektovej dokumentácie a na jej základe k zvýšeniu ceny diela, mal požiadať žalobcov o uzatvorenie
dodatku k hospodárskej zmluve č. XX/XX, prípadne mohol odmietnuť realizovať stavbu v rozsahu, v
ktorom podľa jeho názoru presahovala rozsah zmluvného predmetu plnenia. Ďalej namietal, že súd

prvého stupňa pochybil, keď nešpecifikoval, čo bolo predmetom zmluvnej dodávky a čo predstavovalo
bezzmluvnú dodávku podľa rozsahu konkrétnych stavebných prác vykonaných žalovaným a poskytnuté
preddavky nespájal iba so zmluvnou dodávkou. Práce naviac nemôžu byť zmluvnou dodávkou a
predstavovať rozšírenie diela, ale vždy majú povahu bezzmluvnej dodávky.Proti časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a priznať mu celú ním
uplatnenú náhradu trov. Vyslovil názor, že v danom prípade nešlo o spojené veci, ale viacerí žalobcovia

žalovali spoločne v jednej žalobe jednu sumu 53.110,27 EUR z jednej zmluvy, ktorú uzatvorili žalobcovia
spoločne. V súvislosti s náhradou trov za odročené pojednávanie zo dňa 31. marca 2002 mal súd prvého
stupňa aplikovať § 16 ods. 3 vyhl. č. 240/1990 Zb. Pokiaľ ide o náhradu DPH uviedol, že z vyhl. č.
655/2004 Z. z. nevyplýva, že by advokát bol automaticky povinný preukázať aj osvedčenie o registrácii
DPH.

Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na to, že podkladom pre uzatvorenie hospodárskej zmluvy s investorom bolo zadanie stavby,
vypracované hlavným investorom Slovenské uholné bane š. p. Prievidza, zastúpený ČSD, v ktorom
hlavný investor špecifikoval objekty a činnosti, o vyhotovenie ktorých má záujem a následne bola
uzatvorená aj hospodárska zmluva účastníkov, ktorá obsahovo vychádzala z rovnakého zadania stavby

vypracovaného investorom, ktoré bolo podkladom pre uzatvorenie hospodárskej zmluvy s investorom,
o čom svedčí rovnaký predmet objektov, ktoré bol žalovaný povinný na základe hospodárskej zmluvy
účastníkov zhotoviť. Ďalej poukázal na čl. II bod 2, veta druhá obidvoch hospodárskych zmlúv, zo
znenia ktorých vyplýva, že vychádzali zo zadania stavby vypracovaného hlavným investorom a obe
pripúšťali zmenu rozsahu prác oproti tomuto zadaniu kedykoľvek po podpise zmluvy, čo sa napokon

aj stalo a zmena týchto prác bola zapracovaná v projekte stavby, vypracovanom projektantom 30.
augusta 1995. Ak teda v porovnaní so zadaním došlo ku kvantitatívnemu nárastu prác potrebných na
realizovanie diela, muselo dôjsť aj ku kvantitatívnemu nárastu ceny za takto vykonané práce. Preto je
nemysliteľné, aby žalovaný uzatvoril absolútne nevýhodnú zmluvu s rozšíreným predmetom činnosti
podľa projektu za 15.500.000,- Kčs, ktorá je v skutočnosti o 4.231.338,- Kčs nižšia ako skutočná hodnota

nákladov na zhotovenie diela vypočítaná v rozpočte k projektu stavby. Poukázal na to, že žalobcovia
dosiahli zmenu ceny vo vzťahu k hlavnému investorovi, ktorý túto navýšil, ale v rozpore so zásadou
poctivého obchodného styku odmietol uzatvorenie takéhoto dodatku so žalovaným. Poukázal tiež na
znalecký posudok, ktorý objektívne špecifikoval značne zvýšené množstvo prác, ktoré musel žalovaný
na zhotovenie diela vykonať a tiež preukázal, že v porovnaní so zadaním stavby došlo k vytvoreniu úplne

nového stavebného objektu, a to oporného múru.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil
vykonané dôkazy a vec síce v celom rozsahu neposúdil správne po právnej stránke, avšak toto

pochybenie nemalo podstatný vplyv na správnosť rozsudku.

Podľa § 763 ods. 1 Obch. zák. týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho
účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté predo dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj
práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých predo dňom

účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi. Zmluvy o bežnom účte, zmluvy o vkladovom
účte, zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt sa však spravujú týmto zákonom odo dňa jeho
účinnosti, aj keď k ich uzatvoreniu došlo pred týmto dňom.

Nakoľko Obchodný zákonník podľa § 775 nadobudol účinnosť 1. januára 1992, právny vzťah účastníkov

bol založený hospodárskou zmluvou č. XX/XX F. S. XX. Z. XXXX a nejedná sa o zmluvu uvedenú v
tretej vete citovaného ustanovenia, bolo potrebné právny vzťah účastníkov posudzovať výlučne podľa
ustanovení Hospodárskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto pochybil, keď právny vzťah účastníkov
posudzoval čiastočne aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka, postup ktorý § 763 ods. 1 Obch.
zák. vylučuje.

Podľa § 123 ods. 1 Hosp. zák., ak organizácia prijala plnenie alebo inak získala majetkový prospech,
ktoré jej nepatria, musí ich bez meškania vydať organizácii, na úkor ktorej boli získané.

Podľa § 123 ods. 3 Hosp. zák., ak nie je možné alebo účelné vydať to, čo bolo neoprávnene získané

alebo vec toho istého druhu, organizácia je povinná nahradiť cenu podľa času získania.

Jedným z prípadov neoprávneného získania majetkového prospechu je jeho získanie bez právneho
dôvodu, teda bez riadne uzatvorenej hospodárskej zmluvy, teda v prípade bezzmluvnej dodávky, vprípade ktorej nedochádza k riadnemu splneniu dodávky, a teda nevzniká ani právo fakturovať ani
povinnosť platiť.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno,
keď spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázali ich tvrdenia, že predmet účastníkmi
uzatvorenej hospodárskej zmluvy nevychádzal zo zadania ale z vykonávacieho projektu. Z čl. II bodu 2
účastníkmi uzatvorenej zmluvy nepochybne vyplýva, že dodávka bola realizovaná na základe zadania
stavby, a že sa pripúšťa zmena oproti zadaniu. Je nanajvýš nepravdepodobné, že by boli uzatvorili

zmluvu s takýmto obsahom, ak by bolo pravdivé ich tvrdenie. O pravdivosti tvrdenia žalobcov nesvedčí
ani označenie stavebných objektov v účastníkmi uzatvorenej zmluve, pretože ak by bolo tvrdenie
žalobcov pravdivé, že predmet zmluvy vychádzal z vykonávacieho projektu, nepochybne by stavebné
objekty boli označené spôsobom uvedeným v dodatku č. X/XX k hospodárskej zmluve č. XX/XX F. S.
XX. T. XXXX, ktorý bol uzatvorený na základe dodávateľom (teda žalobcami) vypracovaného porovnania
finančných nákladov medzi zadaním a projektom stavby.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobcovia dňa 3. februára 1992 od zmluvy v zmysle § 139 Hosp.
zák. odstúpili, konaním ktorým došlo k zániku záväzku. Vzhľadom na túto skutočnosť a právne následky
ňou vyvolané, neboli podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné námietky žalobcov, že súd prvého stupňa
dôsledne neurčil, čo bolo predmetom zmluvnej dodávky a čo predstavovalo bezzmluvnú dodávku.

Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď zameral dokazovanie na zistenie hodnoty majetkového
prospechu, ktorý žalobcovia získali v konečnom dôsledku bezzmluvným plnením žalovaného, hoci
pôvodne bolo čiastočne plnené na základe zmluvy, ktorá však v dôsledku odstúpenia zanikla. Pokiaľ
ide o námietky týkajúce sa fakturácie odvolací súd považuje za potrebné k veci uviesť, že podľa čl.
IV prechodných a zrušovacích ustanovení bola vyhl. č. 37/1983 Zb. o fakturovaní a platení dodávok

pre investičnú výstavbu a dodávok geologických prác zrušená 1. májom 1990, navyše podľa § 376
Hosp. zák. právo fakturovať vzniká dňom splnenia - čiastočného splnenia - dodávky, ku ktorému
v prejednávanej právnej veci neprišlo, nakoľko samotní žalobcovia v žalobe uviedli, že žalovaný
celú zmluvnú dodávku nedokončil, z dôvodu ktorého boli nútení na vykonanie nedokončených prác
zabezpečiť ďalších dodávateľov.

Pokiaľ ide o určenie výšky získaného bezdôvodného majetkového prospechu, odvolací súd nepovažoval
za účelné nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, a to vzhľadom na dlhý čas od vykonania prác ako
aj zásahy tretích osôb, ktoré potvrdili aj samotní žalobcovia, keď sami použili ďalších dodávateľov na
dokončenie diela.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný nezískal
neoprávnený majetkový prospech, pretože za finančné prostriedky, ktoré žalobcovia žalovanému
poskytli, dostali protiplnenie vo forme vykonaných stavebných prác, a preto rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd považoval rozsudok za vecne správny aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Súd
prvého stupňa postupoval správne, keď nepriznal náhradu za odročené pojednávanie, nakoľko vyhl. č.
240/1990 Zb. na rozdiel od vyhl. č. 655/2004 Z. z. odmenu za takýto úkon právnej služby nepriznávala.
Ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné aplikovať § 16 ods. 3 vyhl. č. 240/1990 Zb., pretože

ustanovenie totožného znenia obsahuje aj vyhl. č. 655/2004 Z. z. a ak by bolo potrebné podľa neho
postupovať, nebola by odmena za odročené pojednávanie bez prejednania veci upravená v § 14 ods.
5, písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. Súd prvého stupňa tiež postupoval správne, keď žalobcovi nepriznal
náhradu dane z pridanej hodnoty, keď jeho právny zástupca nepreukázal, že je jej platiteľom. Aj zo
samotnej žaloby aj z podania žalobcov zo dňa 24. januára 2011 nepochybne vyplýva, že si každý zo

žalobcov uplatňuje svoj samostatný nárok, a preto súd prvého stupňa správne pri výpočte odmeny použil
ustanovenie § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a § 17 ods. 4 vyhl. č. 240/1990 Zb. So zreteľom na
uvedené odvolací súd ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil rozsudok aj v časti týkajúcej sa
náhrady trov konania.

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto má podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na
náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení za vyjadrenie k odvolaniu žalobcov zo dňa 22.
júla 2011 a účasť na pojednávaní dňa 27. júna 2012 v sadzbe 242,34 EUR s DPH, paušálnej náhradehotových výdavkov 1 x 7,41 EUR a 1 x 7,63 EUR a 6,- EUR náhrade DPH z paušálnej náhrady, t. j. v
celkovej sume 505,72 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona.