Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/58/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8609200636
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8609200636.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu JUDr. I. G., PhD., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., S.
XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Štrkolcom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rubínova 2 proti
žalovanému G. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., ul. Y. XX, zastúpenému JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 66 o náhradu škody s prísl., o odvolaní
účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 21. 02. 2011, č. k. 2C 39/2009-274 v spojení

s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 07. 04. 2011, č. k. 2C 39/2009-311 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 401,38 Eur s 10 % úrokom z omeškania ročne od 06. 02. 2009 do zaplatenia

a do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Svidník na trovách štátu 45,47 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého
stupňa taktiež žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 338,04 Eur na účet
jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti dopĺňacieho rozsudku.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa 16. 09. 2008 vo večerných hodinách na
pozemku pri rodinnom dome, súp. č. 40, postavenom na parcele č. 346, na lesnej ceste parcela č. 342
v obci Suchá došlo k uhynutiu poľovného psa Welsh Terrier, meno FIN Varbej, tet. Č. 1774, narodený v
roku 2002, farby čierno trieslovej, ktorého majiteľom bol žalobca. Pozemky spravuje žalovaný a sú vo
vlastníctve N. U.. Uhynutý poľovnícky pes bol nájdený na parcele KN 342 - lesné pozemky vo výmere
6 606 m2, v k. ú. G.. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že v oplotenom areáli hájovne umiestnil

okolo jazierka nachádzajúceho sa tam za účelom zabránenia prístupu divožijúcej zvery k jazierku.
Zariadenie pozostávajúce z kovových neizolovaných drôtov predlžoviaceho prívodu a izolovaného
kábla, pričom tieto zariadenia po vzájomnom prepojení napojil prostredníctvom transformátora na sieť
230 V. Svedkovia C. G., R. G. a ohliadajúci veterinár MVDr. Q., ako aj príslušníci policajného zboru, ktorý
predmetnú vec šetrili, N. Y. a I. Y. zhodne uviedli, že transformátor predložený žalovaným sa na mieste
činu v čase jeho zdokumentovania nenachádzal, čo vyplýva aj zo zápisnice o ohliadke miesta činu a

príslušnej fotodokumentácie. Z toho je zrejmé, že žalovaný zapojil okolo rybníka elektrické zariadenie,
ktoré bolo pripojené k sieti 230 V bez akéhokoľvek transformátora. Žalovaný si teda nepočínal tak ako to
má na mysli ust. § 4, 115 Občianskeho zákonníka a porušením preventívnej povinnosti vznikla škoda na
majetku žalobcu. Súd prvého stupňa však posúdil aj mieru zavinenia samotného žalobcu na vzniknutej
škode, resp. osôb, ktorým žalobca zveril svojho psa na výkon poľovníctva. Uviedol, že je povinnosťou
toho kto vykonáva právo poľovníctva s poľovne upotrebiteľnými psami mať prehľad, kde sa jeho pes

pohybuje a v prípade potreby ho odvolať. Sám svedok C. G., ktorý bol so psom, vo svojej výpovedi
uviedol, že pes na jeho volanie nereagoval. Pes vnikol na ohradený pozemok, kde nemal čo robiť. Mieruzavinenia súd prvého stupňa stanovil na 50 % a z tohto dôvodu vyčíslenú škodu žalobcom priznal v 1
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a o trovách konania štátu
rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p.. Dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa priznal žalobcovi
separátne trovy v zmysle ust. § 147 ods. 1 O. s. p. s tým, že toto ustanovenie umožňuje, aby bez
zreteľa na úspech v konaní uhradil ten účastník alebo jeho zástupca, ktorý vznik týchto trov spôsobil
svojím zavinením. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že tak pojednávanie konané dňa 01. 06. 2009,

ako aj pojednávanie konané 14. 06. 2010 boli odročené z dôvodu neúčasti žalovaného, jeho právneho
zástupcu, žalovaný vtedy svoju účasť na pojednávaniach riadne a včas neospravedlnil a tak svojím
zavinením spôsobil žalobcovi vznik trov konania v súvislosti s jeho účasťou na týchto pojednávaniach.
Žalovaný je preto povinný nahradiť žalobcovi takto vzniknuté trovy konania a tie pozostávajú z náhrady
cestovných výdavkov za cestu žalobcu na tieto pojednávania v smere Bratislava - Košice - Svidník
- Košice - Bratislava. Na pojednávanie 14. 06. 2010 sa zúčastnil aj právny zástupca žalobcu, ktorý

je advokát a jeho trovy právneho zastúpenia za tento úkon pozostávajú aj z výdavkov cestovných na
ceste Košice - Svidník a z náhrady za stratu času, ako aj z odmeny právneho zástupcu za účasť na
pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci spolu s paušálnou náhradou hotových výdavkov.
Celkovávýškatýchtoseparátnychtrovpodľaust.§147O.s.p.takpodľasúduprvéhostupňapredstavuje
338,04 Eur.

Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti,
keď má za to, že jeho žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a preto navrhol zmeniť rozsudok tak,
aby žalobe bolo vyhovené v zmysle podaného žalobného návrhu. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu

prvého stupňa tak ako posúdil otázku spoluzavinenia poškodeného - žalobcu na vzniknutej škode.
Zdôrazňuje, že v konaní o náhradu škody je súd povinný aj bez návrhu skúmať spoluzavinenie
poškodeného v zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Myslí si, že pokiaľ ide o naplnenie
predpokladov spoluzodpovednosti žalobcu na vzniknutej škode - usmrtením psíka elektrickou pascou
zriadenou žalovaným na neohradenom lesnom pozemku nachádzajúcom sa v extraviláne obce , je

rozhodnutie súdu absolútne nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, čím sa žalobcovi odňala možnosť, aby
pred odvolacím súdom mohol riadne obhajovať a brániť svoje legitímne práva a vo veci skutkovo aj
právnepresneargumentovať.Súdprvéhostupňamalpodľajehonázorunanáhraducelejškodyzaviazať
žalovaného. Zdôrazňuje, že žalobca ako poškodený si uplatnil náhradu celej škody len voči žalovanému.
Zodpovednosť žalovaného bola preukázaná a je bez právneho významu zaoberať sa spoluzavinením

tretích osôb a žalovaného na tomto konaní. Súd prvého stupňa neoznačil právnu normu, z ktorej
pri spoluzavinení vychádzal, nevysvetlil ktoré zákonné predpoklady spoluzodpovednosti považoval za
naplnené a z akých dôvodov voči komu spoluzodpovednosť vyvodzuje, ako a prečo dospel k práve k
miere zavinenia vo výške 50 %. Žalobca zdôrazňuje, že pre záver o zavinení poškodeného musia byť
dané všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Ani jeden z týchto predpokladov

u žalobcu nebol naplnený, čo vylučuje jeho spoluzodpovednosť. Uvádza, že chýba protiprávny úkon
žalobcu, teda konanie, ktoré by bolo priamym dôsledkom vzniku škody. Žalobca vlastník poľovne
upotrebiteľného psa, tohto zveril C. G., osobe spôsobilej odborne aj profesionálne na výkon verejného
práva, ktorým právo poľovníctva je. Pes používaní pri výkone služby bol usmrtený elektrickým prúdom
z elektrickej pasce na neohradenom lesnom pozemku, ktorý sa nachádza mimo zastaveného územia

obce. Osoba, ktorej bol pes zverený je poľovníckym hospodárom, poľovníckou strážou i poľovníkom, a
preto je o jeho odborných predpokladoch pri výkone práva poľovníctva niet pochybností. Pes bol poľovne
upotrebiteľným a bol touto osobou cvičený takmer 6 rokov aj ovládaný. C. G. niekoľko rokov psa využíval
na výkon práva poľovníctva v dotknutej lokalite a nebyť zriadenia elektrickej pasce na lesnom pozemku,
bol by využívaný žalobcom aj dnes. Žalobca tak nezanedbal žiadnu povinnosť, ani len všeobecnú

prevenčnú povinnosť, čo i z nedbanlivosti, pre ktorú by mu mala byť pripisovaná spoluzodpovednosť za
škodu na veci v jeho vlastníctve. Neobstojí záver súdu, že pes na odvolanie tzv. nereagoval. Ak súd
mienil vyvodiť zodpovednosť z toho, že pes údajne nereagoval na povel vodiča, mal by mať o tomto
závere dostatok dôkazov, pretože tento záver z výpovede svedka G. nevyplýva. Svedok vo výpovedi
pred policajným orgánom uviedol, že psa v ťažko prístupnom teréne pustil z vodíka na stopu, mal ho

pod neustálym dohľadom, až keď sa svedok rozhodol, že psa z dohľadávky stiahne, začal ho volať k
sebe. Pes na privolanie nereagoval. Podľa interpretácie žalobcu z výpovede vyplýva, že v nedostupnom
a neprehľadnom teréne mal svedok psa pod dohľadom, čiastočne ho videl, zachytával jeho pohyb.
Následne ale pes na volanie neprišiel. Z výpovede nevyplýva, kde sa nachádzal pes a kde bol vodič vokamihu privolávania. Pokiaľ už bol pes zasiahnutý v tom čase elektrickým prúdom z pasce, nemohol
reagovať na povely svojho vodiča. Súd tohto svedka na pojednávanie k uvedeným skutočnostiam
nevypočúval, aj keď bolo jeho povinnosťou v tomto smere zistiť skutkový stav výsluchom. Žalobca

dodáva, že posúdenie toho, či a ako možno poľovne upotrebiteľného psa, dohliadajúceho zver stiahnuť
z dohľadávky, nepatrí súdu, pretože ide o odbornú otázku. Žalobca tu poukazuje na skúšobný poriadok
pre skúšky malých plemien, kde sa uvádza v bode 2.4 Poslušnosť, že ak pes je v pohybe za zverou,
ktorú našiel v poraste a sleduje ju, či už hlasito alebo nemo a nereaguje na privolanie, nemá to hodnotiť
rozhodca ako neposlušnosť. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované pod

sp. zn. R 28/1990, kde sa pripúšťa, aby poľovný pes pri výkone služby sa prechodne vzdialil z vplyvu
osoby, ktorá ho vedie. Na túto právnu okolnosť upozornil žalobca súd a tento nezaujal K spomínanému
rozhodnutiu žiadne stanovisko poľovnícky hospodár C. G., ktorý viedol tohto poľovníckeho psa vo
výpovedi výslovne uviedol, že psa mal pod dohľadom, sledoval jeho prácu Na mieste, kde mal svedok
istotu, že pes bol, ho na ďalší deň hľadal. Z obecnej cesty videl, že pes nehybne leží a neskôr sa
ukázalo, že bol usmrtený elektrickým prúdom z elektrickej pasce len asi 10 metrov od obecnej cesty

v blízkosti potoka na lesnej parcele. Žalobca je preto toho názoru, že škodu zavinil výlučne žalovaný.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý posúdil zodpovednosť žalobcu v rozsahu 50 % , rovnako ako
zodpovednosť žalovaného, považuje žalobca za zjavne právne nesprávne, prehnané a nespravodlivé.
Žalovaný získal elektrotechnické vzdelanie, poznal veľmi dobre nebezpečné účinky elektrického prúdu,
ako správca lesa mal vedomosť, že na pozemkoch, v k. ú. G. vykonávajú právo poľovníctva členovia

poľovníckeho združenia Jasenov, napriek tomu pozemok nezabezpečil - riadne neoplotil, aj keď na
ňom zriadil nebezpečné zariadenie. Žalovaný tak úmyselným konaním spôsobil vznik škody. Naproti
tomu žalobca nemal žiadnu vedomosť o zriadenie elektrickej pasce na lesnom pozemku, poľovného
psa ponechal na zákonný účel - výkon poľovníctva osobe k tomu odbornej spôsobilej. Žalobca nemá
vedomosť, aby niekedy v obci Suchá došlo k usmrteniu človeka alebo zvieraťa po zásahu elektrickým

prúdom a nenapadlo ho, aby v tak odľahlej a ľuďmi trvalo neobývanej lokalite za obcou Suchá, mohol
byť niekto ohrozovaný elektrickým prúdom. Žalobca preto škodu nezavinil ani len z nedbanlivosti. Súd
prvého stupňa o 50 % znížil nielen skutočnú škodu, ale aj príslušenstvo žalovanej pohľadávky, a teda
náklady spojené s jej uplatnením. Popri skutočnej škode vo výške 612,76 Eur si žalobca uplatnil na
súde podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj náklady za ohliadku psa veterinárnym lekárom

za náklady za pitvu psa, odmenu znalca za vyhotovenie znaleckého posudku a odmenu znalca za
vyhotovenie odborného stanoviska, čo spolu predstavuje 802,75 Eur. Súd prvého stupňa teda založil
rozhodnutie na nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávny je názor súdu, podľa ktorého pes vnikol
na ohradený pozemok, kde nemal čo robiť. Po prvé pozemok nebol a ani v súčasnosti nie je ohradený,
čo potvrdil vo svojej výpovedi aj žalobca a na preukázanie tvrdenia predložil 4 ks fotografií zobrazujúcich

pováľané a prehnité oplotenie, ktoré stotožnil žalovaný s tým, že išlo o pôvodné oplotenie dotknutej
lesnej parcely v smere od lesa. Neohradenie pozemku, zdevastované ohradenie, vstupná brána nad
úrovňou zeme 35 cm, jasne preukazuje fotodokumentácia predložená žalobcom do spisu. Taktiež za
právne neudržateľné žalobca považuje to, že pes nemal čo na dotknutom pozemku robiť, keďže sa
zistilo, že išlo o lesný pozemok, ktorý sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Vo vzťahu k

návrhom žalovaného na vykonanie dôkazov výsluchom svedkov D., G., G. nezachoval súd prvého
stupňa práva žalobcu, keď súd neakceptoval námietky, že písomný návrh na výsluch svedkov nebol
žalovaným zdôvodnením a tento návrh nebol doručený žalobcovi. Celý proces súdu prvého stupňa,
vrátane odôvodnenia zamietavej časti rozsudku vzbudzuje u žalobcu podozrenie o nespravodlivom
priebehu procesu. V závere žalobca zdôraznil, že pokiaľ by žalobca vedel o elektrickej pasci na lesnom

pozemku, nikdy by poľovného psa do revíru v k. ú. obce G. na výkon práva poľovníctva nepoužil a
každého by varoval pred týmto nebezpečenstvom.

Žalovaný v podanom odvolaní argumentuje tým, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový
stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Poukazuje na to, že vlastník psa a osoba, ktorá mala psa na

starosti sa mala postarať o to, aby sa pes nezatúlal na cudzí pozemok. Navrhol rozsudok zmeniť, žalobu
žiadal v celom rozsahu zamietnuť a navrhol priznať mu náhradu trov celého konania. Žalovaný taktiež
nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o trovách konania priznaných žalobcovi podľa ust. § 147
O. s. p. Navrhol, aby náhrada separátnych trov uložená žalobcovi nebola, pokiaľ ide o pojednávanie 01.
06. 2009, právny zástupca žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a samotný žalovaný o tomto

termíne pojednávania nevedel. Čo sa týka pojednávania 14. 06. 2010 na pojednávanie sa žalovaný
nemohol dostaviť pre náhle ochorenie syna, čo telefonicky oznámil súdu. Aj v tomto prípade nebránilo
súdu, aby vo veci konal aj v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Zavinenie a náhoda
sú dôvodom na separáciu nákladov len v prípade, že mali za následok náklady, ktoré boli vynaloženézbytočne. Pre úplnosť žalovaný uvádza, že nepovažuje za účelné, aby na pojednávanie 14. 06. 2010
cestoval jedným motorovým vozidlo žalobca a druhým motorovým vozidlom jeho právny zástupca.

Žalobca vo vyjadrení nesúhlasí s odvolaním žalovaného, ktoré považuje za nedostatočne zdôvodnené.
Navrhuje, aby odvolací súd ho odmietol. Poukazuje na to, že v odvolaní absentuje vymedzenie rozsahu,
obsahu odvolania žalovaného. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o separátnych trovách považuje
žalobca za správne.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zmysle zásad
vyjadrených v ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. spolu s konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, vec prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa nemá oporu v doterajších skutkových zisteniach,
rozhodnutie v spojení s dopĺňacím rozhodnutím nie je dostatočne zdôvodnené a zároveň súd prvého
stupňa sa nezaoberal všetkými právne významnými okolnosťami nevyhnutnými pre správne rozhodnutie

o veci.

Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľaust.§420ods.1,3Občianskehozákonníka,každýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení, základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou. Pod pojmom škody je potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom

V tomto konaní je zistené, že žalobca bol vlastníkom psa plemena Welsh Terrier, meno FIN Varbej, tet.
Č. 1774, narodený v roku 2002, farby čierno trieslovej. Z predložených preukazov je zrejmý pôvod tohto
psa, ako aj vykonané skúšky duričov, lesné skúšky malých plemien a skúšky v brlohárení. Tento pes
bol niekoľko rokov využívaní prostredníctvom osoby odborne spôsobilej na výkon práva poľovníctva. Je
nespochybniteľné, že pes žalobcu uhynul vo veku 6 rokov a 5 mesiacov v dôsledku zastavenia dýchacej

a srdečnej činnosti, následkom zasiahnutia elektrickým prúdom. Tento záver plynie z obsahu pitevného
nálezu Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Dolný Kubín z 18. 09. 2008, výsledky ktorého
napokon ani samotný žalovaný nespochybňoval. K úhynu psa došlo na pozemku správcom ktorého je
žalovaný.

Doterajšie dokazovanie, a to aj v spojení s obsahom trestného konania (ČVS Svidník: ORP368/SP-
SK-2008) potvrdilo, že v areáli hájovne, a to na pozemku, ktorý žalovaný spravuje menovaný umiestnil
okolovodnejnádržezariadeniepozostávajúcezkovovýchneizolovanýchdrôtov,predlžovaciehoprívodu
a izolovaného kábla, ktoré zapojil do elektrickej siete 230 V bez transformátora. Súd prvého stupňa
v tomto smere správne vyhodnotil porušenie povinnosti žalovaným v zmysle ust. § 415 Občianskeho

zákonníka, čím je daná jeho zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcovi.

Súd prvého stupňa určil aj vo vzťahu k žalobcovi spoluzavinenie na vzniku škody majúc za to, že tento
pes vnikol na ohradený pozemok a navyše osoba, ktorej žalobca zveril zviera, nemala prehľad, kde
sa pohybuje a pes na jeho pokyny nereagoval. Tieto závery súdu prvého stupňa však vykonanému

dokazovaniu nezodpovedajú.

Je totiž zrejmé, že pes žalobcu uhynul na pozemku, správcom ktorého je žalovaný, pričom ide o lesný
pozemok nachádzajúci sa mimo zastaveného územia obce.

Tento pozemok nebol dostatočne zabezpečený, čo vyplynulo z predloženej fotodokumentácie. Vstupná
brána na pozemku je osadená asi 40 cm nad úrovňou zeme, čo dostatočne nezabraňuje prechodu zveri
a oplotenie v smere od lesa bolo preukázateľne zničené a zbúrané. Je ďalej zistené, že otec žalobcu
C. G. s predmetným poľovným psom dňa 16. 09. 2008 realizoval výkon poľovníctva v poľovnom revíripoľovníckeho združenia N. - G. - D., čo dokumentuje predložená kópia knihy návštev spomínaného
poľovného revíru (č. l. 101 spisu). C. G. ako člen poľovníckeho združenia disponoval tzv. povolenkou
na poľovačku v tomto revíri platnou od 31. 01. 2008 do 31. 01. 2009. V zmysle ust. § 21 ods. 1 písm.

b), ods. 2 zákona č. 23/1962 Zb. v znení platnom k 16. 09. 2008 poľovný pes sa pri výkone služby
môže prechodne vzdialiť mimo vplyvu svojho vedúceho a na možnosť pohybu loveckého psa, pri výkone
poľovačky prechodne bez dozoru, upozorňuje aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí publikovanom pod sp. zn.
14Co 169/88. Ak lovecký pes žalobcu v doprovode osoby vykonávajúcej v daný deň poľovníctvo, uhynul
na lesnom pozemku nedostatočne zabezpečenom a ohradenom nachádzajúcom sa mimo zastaveného

územia obce v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným, ktorý na spravovanom pozemku zapojil
elektrické zariadenie bez transformátora, nie je potom zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa
uvažoval so spoluzavinením žalobcu na vzniknutej škode.

Keďže výsledky dokazovania svedčia v prospech záveru, že je daná zodpovednosť žalovaného za
vzniknutú škodu, a to bez existencie spoluzavinenia žalobcu, bolo potrebné napadnutý rozsudok v

spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušiť postupom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. a vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 § 221 O. s. p.

Výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti (súdom prvého stupňa určené spoluzavinenie žalobcu na
vzniknutej škode) je od podstatných výrokov v tomto druhu konania nedeliteľný a viazanosť odvolacieho

súdu rozsahom odvolacieho návrhu uplatneného odvolateľom, v prípade ust. § 212 ods. 1 písm. b) O.
s. p. neplatí. V takomto prípade, ak sú dôvody pre zrušenie iba niektorej časti výroku rozsudku súdu
prvého stupňa, je potrebné zrušiť celý výrok tohto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o uplatňovanom nároku žalobcu

s prihliadnutím na prezentované závery odvolacieho súdu.

V novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O . s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.