Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2T/88/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108010634
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD. MBA

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8108010634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu a prísediacich

Ľudmily Palšovej a Pavla Hanudeľa, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.mája 2012 takto

r o z h o d o l :

obžalovaní

1/ ml. C. X., nar. XX.X.XXXX v J., trvale bytom K. č. XXX, okr. R.,

2/ ml. G. R., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom K. č. XX, okr. R.,

3/ H. H., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom K. č. XX, okr. R.,

s ú v i n n í , ž e

dňa X.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spolu s maloletým V.N.

nar. XX.X.XXXX vošli do dvora rodinného domu č. XXX v obci K., okr. R., v ktorom bývala poškodená C.
R. a túto najprv sledovali cez okno a následne obžalovaný H. H. a obžalovaný ml. C. X. s kapucňami na
hlave vošli cez neuzamknuté dvere do kuchyne, kde na posteli ležala poškodená C. R., ktorú po tom, ako
sa z postele postavila obžalovaný ml. C. X. rukou sotil do pleca v dôsledku čoho táto spadla na posteľ a
kričala, aby odišli, obžalovaný ml. C. X. z nej sňal sveter, stiahol jej kamaše, ktoré jej pritom roztrhol, na
jej krik, aby odišli jej dal facku, aby bola ticho, pričom obžalovaný ml. G. R. a maloletý V.N celú situáciu
sledovali cez okno a keď obžalovaný ml. C. X. a obžalovaný H. H. z domu vyšli, všetci štyria spoločne
odišli aj z dvora, avšak následne po opätovnej predchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle uspokojenia

sexuálnej žiadostivosti sa vrátili do dvora rodinného domu poškodenej C. R., pri pozorovaní cez okno,
keď sa obliekala sa dohodli, že po vojdení do domu maloletý V.N zhasne svetlo v kuchyni, obžalovaný
ml. C. X. zhasne svetlo v zadnej izbe a zapne televízor, čo aj po vstupe do uvedeného domu vykonali s
kapucňami na hlave a obžalovaný ml. C. X. so škraboškou na tvári v obývačke poškodenú C. R. zhodil
na posteľ, stiahol jej kamaše, s obžalovaným H. H. jej roztiahli nohy, na to obžalovaný H. H. jej viackrát
vložil pravú ruku do pošvy, obžalovaný ml. C. X. jej viackrát vložil kávovú lyžičku do pošvy, napriek tomu,
že ich poškodená C. R. viackrát vyzývala, aby odišli, obžalovaný ml. G. R. držal poškodenej ľavú nohu

a obžalovaný ml. C. X. si stiahol nohavice nad kolená a niekoľkokrát opakovane zasunul svoj pohlavný
úd do pošvy poškodenej C. R., pričom ho poškodená kopla a následne všetci obžalovaní upustili od
svojho konania a z domu ušli, pričom svojim konaním spôsobili poškodenej C. R. drobné poranenia po
tele, trhlinu pošvovej steny v klembe o rozmeroch 4 x 2,5 cm, ktoré zranenie si vyžiadalo operačný
zákrok s dobou liečenia a práceneschopnosti 5 - 7 dní, ako aj posttraumatickú stresovú poruchu vrátane
reaktívneho úzkostne depresívneho syndrómu s dobou liečenia najmenej 42 kalendárnych dní, počas
ktorej závažným spôsobom ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodenej C. R.,t e d a

spoločným konaním násilím donútili ženu k súloži a spôsobili ním ťažkú ujmu na zdraví, násilím donútili
iného k sexuálnym praktikám a spôsobili ním ťažkú ujmu na zdraví, neoprávnene vnikli do obydlia iného
a čin spáchali najmenej s dvoma osobami,

č i m s p á c h a l i

formouspolupáchateľstvapodľa§20Trestnéhozákonaobzvlášťzávažnýzločinznásilneniapodľa§199
ods. 1, 3 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom sexuálneho násilia
podľa § 200 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á

1/ obžalovanému ml. C. X.

Podľa § 199 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 117 ods.

1, 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 3
(tri) roky.
2/ obžalovanému ml. G. R.

Podľa § 199 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného

zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 117 ods.
1, 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 3
(tri) roky.

3/ obžalovanému H. H.

Podľa § 199 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. d/, j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/
Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 3

(tri) roky.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú C. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. č. XXX,
okr. R. zastúpenú opatrovníkom H. R., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom K. s nárokom na náhradu škody
odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14.5.2008 podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Prešove na Okresný súd Prešov obžalobu na
obžalovaných ml. C. X., ml. G. R. a H. H. v bode 1/ obžaloby pre obzvlášť závažný zločin sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Trestného zákona s poukazom na ustanovenia § 139
písm. f/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Trestného zákona na obžalovaného ml. G. R. v bode 1/ obžaloby pre prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona, obžalovaných ml. C. X., H. H. a ml. G. R. v bode 2/ obžaloby pre obzvlášť
závažný zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákon a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.

1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že v bode 1/ obžaloby v nočnej dobe dňa X.XX.XXXX v čase asi o XX.XX hod.
do XX.XX hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode za účasti mal. Y. X., nar.. XX.X.XXXX, bytom
K. č. XXX prišli na dvor rodinného domu poškodenej C. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. č. XXX,
okr. R., kde potom, čo ju sledovali cez okno, obv. H. H. a obv. ml. C. X. s kapucňami na hlave vošli

cez neuzamknuté dvere do kuchyne, kde na posteli ležala odkrytá C. R. a obv. C. X. ju potom, čo sa
postavila, rukou sotil do pleca načo poškodená spadla na posteľ a keď kričala, aby odišli, stiahol z nej
sveter, ostala do pol pása nahá, poškodená skĺzla na zem, kde jej stiahol kamaše, prekrížila si nohy,
aby jej nestiahol nohavičky, tie jej na boku roztrhol, a keď kričala, aby odišli, dal jej facku, aby bola ticho,
chytil jej pravú nohu v oblasti kolena a stehna, obv. H. H. chytil jej ľavú nohu za koleno, odtiahli jej nohy

od seba, na to obv. H. H. viackrát vložil pravú ruku do pošvy poškodenej, napokon upustil od svojho
konania, keď kričala, obv. mal. G. R. a mal. Y. X. sledovali oboch obvinených cez okno kuchyne a keď
obaja obvinení vyšli z domu, všetci stekali smerom ku schodom vedúcim k cintorínu, v bode 2/ obžaloby
dňa X.XX.XXXX o niekoľko minút neskôr po prechádzajúcej vzájomnej dohode, v úmysle uspokojenia
sexuálnej žiadostivosti, sa opäť vrátili na dvor rodinného domu s popisným číslom XXX v obci K., okr.

R., cez okno kuchyne pozorovali C. R. ako sa oblieka, vzájomne sa dohodli, že po vojdení do domu
mal. Y. X. zhasí svetlo v prednej izbe, obv. ml. C. X. zhasí svetlo v obývačke a zapne televízor, čo aj
po vstupe do domu urobili, s kapucňami na hlave a obv. C. X. so škraboškou na tvári v obývačke C. R.
zhodil na posteľ, stiahol jej kamaše a s obv. H. H. jej roztiahli nohy, na to obv. H. H. jej viackrát vkladal
pravú ruku do pošvy, obv. ml. C. X. jej viackrát vložil kávovú lyžičku do pošvy, popri ruke obv. H. H.,

pričom C. R. ich viackrát vyzývala, aby odišli, napokon obv. ml. G. R. držal ľavú nohu poškodenej a obv.
ml. C. X. si stiahol nohavice nad kolená a niekoľkokrát zasunul svoj pohlavný úd do jej pošvy, a keď
vstával, poškodená ho kopla, následne upustili od svojho konania a z domu ušli, čím svojím konaním
spôsobili C. R. okrem drobných poradní po tele aj trhlinu pošvovej steny v klenbe o rozmeroch 4 x 2,5
cm, zranenie si vyžiadalo operačný zákrok a po psychickej stránke poškodená utrpela posttraumatickú

stresovú poruchu s nutnosťou psychiatrickej liečby, ktorá naďalej trvá.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných ml. C. X., ml. G. R. a H.
H., výsluchom svedkyne poškodenej C. R., svedkov H. R., Y. X., znalcov H.. E. C., H.. F. H., J.. H. D., H..
F. H., čítaním zápisníc o výsluchu svedkov E. L., H.. H. J., V. R., H. R., H. E., Y. D., H. Y., U. M., čítaním

znaleckých posudkov znalkýň MUDr. M. - Y. a MUDr. H. a KEÚ PZ Košice a čítaním listinných dôkazov
a to zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, fotodokumentácie k zraneniu poškodenej
C. R., úradných záznamov o zaistení veci, zápisnice o vydaní a vrátení veci, lekárskych správ, čiernej
škrabošky, fotodokumentácie škrabancov pravej ruky H. H., rozhodnutí Okresného súdu Prešov, správ
a charakteristík, hodnotenia, odpisov z registra trestov a na základe takto vykonaného dokazovania,

po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že skutok ako je
uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento je trestným činom a spáchali ho obžalovaní ml. C. X.,
ml. G. R. a H. H.
Obžalovaný ml. C. X. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto súd
prečítalzápisniceojehoskoršíchvýpovediach.Zjehovýpovedezprípravnéhokonaniazodňa5.11.2007

vyplýva, že v inkriminovaný deň sa všetci traja obžalovaní spoločne s maloletým Y. X. - jeho bratom, nanávrh obžalovaného H. H. dohodli, že pôjdu do domu poškodenej R. s úmyslom mať s ňou pohlavný
styk. Po príchode k uvedenému domu, najprv cez okno pozerali, čo sa deje v dome a dohodli sa, že on
pôjde s H. prvý a ostatní prídu za nimi, pričom navrhol, aby si dali kapucne a on si dal na oči aj škrabošku,

ktorú nosil pri sebe. Do domu dnu vošiel on a obžalovaný H.. Keď boli dnu drgol do poškodenej tak, že
táto spadla na posteľ a vyháňala ich z bytu preč. Stiahol z nej sveter, spadla pri tom z postele na zem,
tam jej stiahol dole kamaše, pod ktorými nemala nič. Bránila sa, niečo kričala, prekrížila nohy, takže
jej nemohol dať dole spodné nohavičky a pritom ako ich jej chcel stiahnuť, jej ich roztrhol. Následne ju
chytil za jednu nohu, obžalovaný H. za druhú, nohy jej roztiahli a vtedy jej obžalovaný H. strčil viackrát

ruku do pošvy. Obžalovaný G. R. spolu s maloletými Y. X. boli vonku. Všetci štyria potom ušli smerom
k cintorínu. Asi po dvoch minútach na jeho otázku či sa vrátia späť, obžalovaný H. povedal, že „dobre,
poďme“, tak sa vrátili späť do domu poškodenej. Všetci štyria vošli dnu, on drgol do poškodenej, ktorá
spadla na gauč, stiahol jej kamaše s obžalovaným H. jej roztiahli nohy tak, že on jej držal pravú nohu v
oblasti kolena a stehna, obžalovaný H. jej držal ľavú nohu. Obžalovaný H. jej viackrát strčil pravú ruku
do jej pošvy a rukou robil pohyby v pošve. On zobral kávovú lyžičku a túto jej popri ruke H. viackrát

zasunul do pošvy asi do hĺbky 5 cm. Obžalovaný H. potom zavolal k ním obžalovaného G. R., aby
jej držal nohu, čo tento aj urobil. Obžalovaný ml. X. ďalej uviedol, že následne sa postavil, rozopol si
nohavice, ľahol si na poškodenú a vnikol do jej pošvy svojim pohlavným údom. Keď jej zbadal na pošve
krv, prestal vo svojom konaní. Na to všetci z domu ušli preč a cestou pri kostole mu obžalovaný H.
ukazoval zakrvavenú pravú ruku, pričom si nevšimol, aby ju mal zakrvavenú predtým, on si pozrel na

svoj penis a videl tam trocha krvi. Obžalovaný na tejto výpovedi zotrval aj na výsluchu pred sudkyňou
pre prípravné konanie, keď bol vypočúvaný v súvislosti s návrhom prokurátora na vzatie do väzby. Z jeho
výpovede zo dňa 8.4.2008, vyplýva, že čiastočne pozmenil svoju predchádzajúcu výpoveď v tom, že keď
vošli do domu poškodenej prvýkrát, vtedy jej obžalovaný H. nestrkal ruku do pošvy. Pokiaľ tak predtým
vypovedal, tak zmenu výpovede zdôvodnil tým, že sa pomýlil a bol v strese. Zotrval na tom, že k vloženiu

ruky do pošvy poškodenej došlo až vtedy, keď došli do domu poškodenej druhýkrát. Zo zápisnice o
výsluchu obžalovaného ml. C. X. z hlavného pojednávania zo dňa 25.8.2008 vyplýva, že tento zotrval
na svojej výpovedi z prípravného konania v pozmenenom znení, tak ako to uvádzal na svojom výsluchu
dňa 8.4.2008 a bol vyzvaný, aby odstránil rozpor medzi svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní a
výpoveďou z prípravného konania zo dňa 5.11.2007. Na hlavnom pojednávaní totiž neuviedol, že dal

poškodenej facku, kým v prípravnom konaní tak uvádzal. Taktiež vo výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedol, že po roztrhnutí nohavičiek poškodenej z domu odišiel, zatiaľ čo v prípravnom konaní uvádzal,
že po roztrhnutí nohavičiek spolu s obžalovaným H. roztiahli nohy poškodenej a obžalovaný H. do nej
viackrát vkladal prsty. Na to obžalovaný uviedol, že keď 5.11.2007 vypovedal, bol v strese a až po čase
rozmýšľal ako to bolo a 8.4.2008 už vypovedal tak ako na hlavnom pojednávaní. Čo sa týka rozporu v

tvrdení zo dňa 5.11.2007, kde uviedol, že zasunul svoj pohlavný úd do poškodenej a urobil to iba raz,
lebo videl, že je tam krv a na hlavnom pojednávaní uviedol, že tak neurobil, na to odpovedal, že tento
rozpor nevie odstrániť, lebo si nie je istý či to urobil alebo nie, ale znečistený pohlavný úd mal, pani R.
tiekla z pošvy krv, možno sa dotkol tej krvi.

Obžalovaný ml. G. R. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto súd
prečítalzápisniceojehoskoršíchvýpovediach.Zjehovýpovedezprípravnéhokonaniazodňa5.11.2007
vyplýva, že vypovedal v podstate rovnako ako obžalovaný ml. C. X., pričom uviedol, že v inkriminovaný
deň spolu s obžalovanými ml. C. X., H. a maloletým Y. X. sa dohodli, že pôjdu do domu poškodenej
R.. Keď vošli do dvora poškodenej pozorovali ju cez okno a videli ju ležať na gauči. Do domu vošli

obžalovaný ml. C. X. a H. pričom predtým ale sa zamaskovali tak, že si na hlavy dali kapucne z búnd.
On spolu s maloletým Y. X. ostali vonku a cez okno pozerali, čo sa deje. Videl, ako poškodenú ml. C. X.
núka fľašou, čo ona odmietla, C. túto fľašu položil na stôl, chytil poškodenú za odev, položil ju na zem
a začal ju vyzliekať, pričom táto sa pri vyzliekaní bránila, tak jej obžalovaný H. držal ruky. Vyzliekli ju od
pol pása nahor, či ju vyzliekli aj od pol pása dole, toto obžalovaný uviesť nevedel, lebo nebolo dobre

vidno. Obžalovaný ml. C. X. ju udrel otvorenou dlaňou po zadku a tiež jej dal facku po tvári, potom sa
postavili a odišli vonku k nim a následne všetci štyria ušli smerom k cintorínu, kde asi po dvoch minútach
na návrh obžalovaného H. sa vrátili späť. Keď všetci štyria vošli dnu do domu, mali už stiahnuté kapucne
na hlavách, aby ich nebolo poznať a obžalovaný ml. C. X. mal na tvári škrabošku. On s maloletým Y.
ostal pri dverách kuchyne a maloletý Y. zhasil svetlo v izbe a obžalovaní ml. C. X. s H. vošli dnu do izby

kde bola poškodená a obžalovaný ml. C. X. zhasol svetlo v tejto izbe a zapol televízor. Keď prišli do
tejto izby s maloletým Y., tak videl, že poškodená už bola nahá, ležala na gauči, obžalovaný H. jej držal
obe ruky a obžalovaný ml. C. X. prišiel k jej nohám, bol akoby v pokľaku, on nevidel čo presne robí.
Poškodená začala kopať, preto na požiadanie obžalovaného H. jej chytil ľavú nohu, obžalovaný ml. C.X. vybral svoj pohlavný úd z nohavíc a tento jej strčil do pošvy, pričom obžalovaný H. jej stále držal obe
jej ruky. Obžalovaný ml. R. ďalej uviedol, že nohu poškodenej neudržal, táto kopla ml. C. X. do boku,
preto ju pustili a ušli preč. Počas toho, ako utekali preč, obžalovaný H. mu ukazoval ruku s tým, že ju má

od krvi. Na to sa obžalovaný ml. C. X. pozrel na svoj pohlavný úd, ktorý mal trocha krvavý. Obžalovaný
na tejto výpovedi zotrval aj na výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie, keď bol vypočúvaný v
súvislosti s návrhom prokurátora na vzatie do väzby, s tým, že je to pravda a nechce už k tomu nič
doplniť. Obžalovaný ml. G. R. na výsluchu dňa 8.4.2008 vypovedal zhodne ako dňa 5.11.2007 a k tomu
ešte uviedol, že keď boli v dome poškodenej prvýkrát, tak nevidel, aby či už obžalovaný H. alebo ml.

C. X. niečo strkali do pošvy poškodenej.

Obžalovaný H. H. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto súd prečítal
zápisnice o jeho skorších výpovediach. Zo zápisnice o výsluchu obvineného H. H. z prípravného konania
zo dňa 5.11.2007, vyplýva, že vypovedal zhodne ako obžalovaní ml. C. X. a ml. G. R., pričom uviedol, že
v inkriminovaný deň spolu s obžalovanými ml. C. X., ml. G. R. a maloletým Y. X. na návrh obžalovaného

ml. C. X. sa dohodli, že pôjdu do domu poškodenej za účelom pohlavného styku s poškodenou. Po
príchode k domu poškodenej najprv cez okno sledovali čo robí poškodená a tak do domu vošiel on
spolu s obžalovaným ml. C. X., pričom na hlavy si nasadili kapucne. Keď vošli dnu, obžalovaný ml. C.
X. k poškodenej pristúpil so slovami: „P., hybaj jebac, poc pic“ a ponúkol ju fľašou, na čo mu táto ruku
odsotila, preto fľašu položil, buchol poškodenú do pleca, táto spadla na posteľ a potom sa zošmykla

na zem. Na zemi jej vyzliekol sveter aj kamaše, nohavičky však už nemohol, lebo poškodená prekrížila
nohy, preto jej ich na boku roztrhol. Poškodená ich vyzývala, aby odišli preč, preto jej obžalovaný ml. C.
X. dal facku po ústach, ako aj po zadku. Poškodená sa postavila a ušla do druhej izby, na čo obžalovaný
ml. C. X. začal bežať preč a všetci traja utekali za ním. Následne sa na návrh obžalovaného ml. C. X.
všetci vrátili späť a vonku sa dohodli, že maloletý Y. zhasne svetlo v kuchyni a ml. C. X. zhasne svetlo

v zadnej izbe a zapne televízor, čo aj spravili. Obžalovaný H. ďalej uviedol, že následne v izbe chytil
poškodenú za stehno pravej nohy, ml. C. X. za ľavú nohu, ale keďže poškodená stiahla nohy, tieto jej
roztiahol späť. Následne jej vopchal jedenkrát dva prsty do pošvy a obžalovaný ml. C. X. jej viackrát
strčil kávovú lyžičku do pošvy. Potom zavolal obžalovaného ml. R., lebo poškodenej nemohol udržať
nohy a keď jej tento chytil nohu, obžalovaný ml. C. X. si rozopol nohavice a svojim pohlavným údom asi

3 alebo 4 krát do poškodenej vnikol a prestal, keď ho táto kopla, zazipsoval sa a ušli preč. Keď prišli k
potoku, zistil, že má krvavé prsty od poškodenej. Obžalovaný na tejto výpovedi zotrval aj na výsluchu
pred sudkyňou pre prípravné konanie, keď bol vypočúvaný v súvislosti s návrhom prokurátora na vzatie
do väzby. Vo svojej výpovedi zo dňa 12.12.2008 obžalovaný uviedol, že nevidel, aby obžalovaný ml.
C. X. vkladal lyžičku do pošvy poškodenej. Poškodenú si vybrali na spáchanie skutku preto, lebo mala

povesť že „za fľašu dá každému.“

SvedkyňapoškodenáC.R.nahlavnompojednávaníuviedla,žetrvánatom,čovypovedalavprípravnom
konaní v celom rozsahu. Prišla domov, prezliekla sa, ľahla si, zapla TV a zaspala. Dvere nechala
otvorené, lebo syn mal ísť za ňou, avšak zdržal sa. Medzi tým kým prišiel, tak ju znásilnili a to všetci traja

obžalovaní, pričom vošli cez otvorené dvere. Najprv pocítila facku a potom sa prebrala až keď prišiel
syn a našiel ju, pričom všade bola krv. Následne išla na snímok, na vyšetrenie, pričom mala poškodený
kŕčok maternice, na ktorý ju hneď operovali. Mala aj podliatiny na prsníku a o psychike ani nehovorí.
Keď obžalovaných vidí, stále sa ich bojí. Čo sa týka psychiky, tak sa stále bála, bola tam úzkosť, plač,
ona sa stále zamykala. Toto trvalo asi 2 roky a po dvoch rokoch sa odvážila vyjsť aj medzi ľudí, ale tie

myšlienky tam stále boli. Po skutku bola 3 dni hospitalizovaná a tak brala lieky, najmä na ukľudnenie,
aby mohla spať, pričom postupne dávky liekov znižovala až po dobu kým ich vysadila, čo trvalo približne
jeden rok po skutku. S obžalovanými sa nestretla, ani sa jej neospravedlnili, pričom oni majú zákaz sa
k nej priblížiť. Ani rodinní príslušníci sa jej neospravedlnili a ani by ospravedlnenie neprijala. Keď bola
prvýkrát vypočúvaná na polícii, uvádzala len skutočnosti, ktoré uvádza teraz, po skutku obžalovaných

videla iba z veľkej diaľky, bližšie sa s nimi nestretla. Svedkyňa poškodená ďalej uviedla, že list ktorý jej
písal obžalovaný ml. C. X. našiel jej syn v schránke, ktorý ho roztrhal. Pani V. X. za ňou bola, ale ona
jej povedala, že toto konanie sa nedá ospravedlniť.

Svedok H. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v F. a tak prišiel do K., kde sa stretol s mamou,

ktorá následne išla domov a on išiel do baru J. F.. Následne išiel domov, cestou ho niekto napadol, on
spadol, ale nevie kto to bol. Tak prišiel domov a našiel mamu, ktorá krvácala a pýtal sa jej, čo sa stalo.
Povedala mu, že ju znásilnili, ale kto, to uviesť nevedela, ani on nikoho nevidel. Tak išiel k bratrancovi,
odkiaľ zavolal prvú pomoc a následne prišla záchranka a aj polícia, mamu odviezli a polícia uzamkladom, aby mohla zabezpečiť dôkazy, preto tú noc ani nespal doma. V čase jeho príchodu domov mal
vypité, avšak nebol až taký opitý, všetko čo videl si pamätá. Na otázky prokurátora svedok uviedol, že
keď prišiel, mama sa postavila a videl, že krváca, mala košeľu, ale či mala aj spodnú bielizeň, svedok

uviesť nevedel. Kto to mal spraviť, mu nepovedala, on keď ju videl a došlo mu čo sa stalo, tak sa zľakol a
rýchlo utekal zavolať záchranku. Mama v tom čase intímny vzťah s iným mužom neudržiavala, ani nemá
vedomosť, aby udržiavala v čase po tomto skutku a kým bol doma, tak si pánske návštevy nevodila, iba
ak jej niekto prišiel pomôcť, čiže o tom nevie. Od skutku sa jej správanie zmenilo, bojí sa, strachuje stále
keď niečo buchne, je stresovaná a tento stav ešte trvá. Na otázky obhajcu JUDr. Naništu svedok uviedol,

že jeho mama v čase jeho príchodu po skutku mala na sebe košeľu, asi nočnú a nevie, či jeho mama
poskytovala rozhovory novinárom, televízia u nich bola, ale on ju nepustil. Na otázky obhajcu JUDr.
Onďáka svedok uviedol, že jeho mama v priebehu inkriminovaného dňa požívala alkoholické nápoje, ale
koľko to uviesť nevedel a či po skutku javila príznaky ich požitia, to si ja nepamätal. V súčasnej dobe jeho
mama vykonáva bežné činnosti tak ako pred skutkom, varí, robí na záhrade, robí okolo domu. Svedok
poprel, aby požičal domček nejakým svojím známym na nejaké intímnosti. Na otázky obhajcu JUDr.

Dubňanského svedok uviedol, že teraz pracuje na dohodu, predtým boli aj na Maďaroch, aj v Bratislave.
Bol zamestnaný na dohodu na obecnom úrade, kedy presne si nepamätá, robil aj v Bratislave. V čase
po skutku bol nezamestnaný. Teraz, keď robí v Prešove tak ráno ide z domu a večer okolo 17.00 hod. je
doma, pričom spáva doma, ale záleží od roboty. Jeho matka po psychickej stránke trpí smrťou manžela,
inú vedomosť o jej fyzickej alebo psychickej chorobe v čase skutku nemá.

Svedok Y. X. využil svoje právo a odmietol vypovedať, z dôvodu, že je bratom obžalovaného ml. C.
X., avšak aj s poukazom na názor Krajského súdu v Prešove, uvedený v uznesení tohto súdu sp. zn.
1To/30/2009 zo dňa 20.5.2009 súd nečítal jeho výpoveď z prípravného konania, nakoľko mal za to, že
táto nebola vykonaná procesným spôsobom.

Znalec MUDr. E. C. PhD. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako súdny znalec bol vyzvaný OR PZ
v Prešove na vypracovanie znaleckého posudku z odboru gynekológia a pôrodníctvo. Všetky uvedené
otázky, ktoré mu boli dané v uznesení boli zodpovedané a za všetkými odpoveďami ako znalec stojí.
Zo záverov jeho znaleckého posudku vyplýva, že došlo k násilnému činu, kde boli spôsobené fyzické

poškodenia na pohlavných orgánoch ženy -menovanej. Jednak sa jednalo o vnútorné ženské pohlavné
orgány a taktiež o oblasť ľavého prsníka. Tieto nálezy, ktoré dostal v rámci vypracovania posudku,
svedčia pre násilné poškodenie organizmu ženy. Ak sa môže vyjadriť k poraneniam, išlo o trhlinu pravej
časti vaginálnej (pošvovej) klenby s následným ošetrením v nemocnici a došlo k vytvoreniu hematómu
(krvnej zrazeniny) v oblasti ľavého prsníka. Pacientka bola hospitalizovaná jeden deň na oddelení

gynekologickom a pôrodníckom v Prešove. Doba liečenia na základe správy od obvodného gynekológa
bola asi týždeň. Z kontrolného vyšetrenia, ktoré bolo o mesiac po úvodnej kontrole gynekologický nález
bol v norme. Podľa posledného kontrolného vyšetrenia, ktoré bolo prevedené mesiac po čine, následky
ani zmeny pohlavného orgánu ženy nie sú, alebo neboli. Čo sa týka trhlín v oblasti pošvy, väčšinou ide
o násilný trestný čin, alebo môže vzniknúť pri športe, alebo iných úkonoch, napr. pri páde na ostré alebo

tupé predmety. V danom prípade išlo o pacientku, ktorá šesťkrát rodila a jej pošvový priestor bol široký a
pošva bola elastická a muselo dôjsť k značnej fyzickej sile, aby došlo k trhline. U mladých žien, ktoré ešte
nerodili, je väčšia pravdepodobnosť vzniku takýchto poranení ako u starších, ktoré už rodili. Uvedené
poškodenie u poškodenej vzniklo v dôsledku použitia lyžičky obžalovanými. Vo všeobecnosti takéto
trhliny vznikajú pri používaní rôznych nástrojov, ako napríklad vibrátor, fľaša a podobne, v tomto prípade

mohlo dôjsť pravdepodobne lyžičkou. Teoreticky mohlo dôjsť k vzniku uvedeného poškodenia rukou,
alebo prstami, alebo muselo by ísť o silný tlak. K takým zraneniam mohlo dôjsť aj pri neadekvátnom
pohlavnom styku, väčšinou sa tak stáva u mladších žien. Má za to, že menovaní nemali predispozíciu
jej spôsobiť takúto trhlinu pri bežnom styku, prsty nie sú schopné zájsť tak hlboko ako lyžička, ktorá
je spôsobila vzniknúť do klenby o niekoľko centimetrov hlbšie. Podľa natrhnutia to vyzeralo, že išlo

poškodenie predmetom a nie prstami, obžalovaní by prstami nevnikli až do klenby. Poškodená nemala
výtoky, netrpela ochoreniami, bola úplne v norme. To či žila pohlavným životom, to sa nedá z vyšetrenia
zistiť, preto sa k tomu nevie vyjadriť.

Znalec MUDr. F. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu s MUDr. H. vyšetrili menovanú

pani R. dvakrát, prvýkrát 30.8.2009, druhýkrát 27.12.2010. Zo záverov tohto znaleckého vyšetrenia
vyplýva, že u menovanej konštatujú syndróm závislosti od alkoholu, pričom tento stav je dlhodobý,
podľa dokumentácie z roku 1980 a ktorý sa prejavil na osobnostných zmenách menovanej v zmysle
degradácie osobnosti. Súčasne konštatujú v prvom znaleckom posudku v čase vyšetrenia prítomnosťreaktívneho stavu, úzkostne - depresívneho syndrómu v trvaní, ktorý bol v priamej súvislosti s
predmetným konaním. Taktiež konštatujú v prvom znaleckom posudku prítomnosť posttraumatickej
stresovej poruchy u menovanej po predmetnom skutku. V druhom znaleckom posudku konštatujú už

zmienený syndróm závislosti od alkoholu s osobnostnými zmenami a degradáciu osobnosti. Obidvoma
znaleckými vyšetreniami u menovanej nezistili prítomnosť závažnej psychickej poruchy (psychózy),
teda stavu, ktorý by chorobne podmienene významnou mierou ovplyvňoval jej rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti. Menovaná je schopná napriek psychickému stavu konštatovanému v záveroch
psychiatrických posudkov (pri osobnostných zmenách v dôsledku dlhoročného konzumu alkoholu s

vytvorením závislosti) správne vnímať, zapamätať si a zreprodukovať prežité predmetné udalosti.
Táto schopnosť môže byť do určitej miery oslabená vzhľadom ku skutočnosti, že v predmetnom
čase mala užité alkoholické nápoje, avšak toto oslabenie nie je forenzne psychiatricky významné.
Znaleckým vyšetrením zistili, že poškodená trpela prítomnosťou posttraumatickej stresovej poruchy
v období po predmetnom skutku, čo predstavovalo priamu psychickú ujmu. Toto zistenie bolo pri
prvom znaleckom vyšetrení v roku 2009. V roku 2010 pri druhom znaleckom vyšetrení konštatujú u

poškodenej, že v čase znaleckého vyšetrenia netrpí žiadnou psychickou poruchou, ktorá by priamo
súvisela s predmetnou udalosťou. Konštatujú u nej príznaky a celkový stav súvisiaci s jej dlhoročným
nadmerným konzumovaním alkoholických nápojov, teda syndróm závislosti od alkoholu s degradáciou
osobnosti. V čase pred spáchaním predmetného činu, ako aj v čase spáchania tohto činu u menovanej
nezistili prítomnosť psychickej choroby ako takej (psychózy), avšak zistili a konštatovali, že ide u

nej o psychickú poruchu vyplývajúcu z dlhodobého užívania alkoholu, teda syndróm závislosti od
alkoholu s degradáciou osobnosti, pričom tento stav sa vyskytoval pred aj v čase spáchania predmetnej
udalosti. U menovanej z psychopatologického hľadiska boli prejavy úzkostne depresívneho syndrómu
v zmysle náladových zmien, teda depresívnej nálady spolu s prejavmi anxiety, teda úzkostnosti
vyššieho psychického napätia, poruchami spánku, poruchami koncentrácie pozornosti, ako aj vzhľadom

k prítomnosti vegetatívneho doprovodu, ktorý sa prejavoval bolesťami hlavy, jemným trasom horných
končatín, pocitmi búšenia srdca, potenia a pocitmi žalúdočnej nervozity, alebo nevoľnosti. Spúšťačom
tohto stavu, resp. syndrómu bola jednoznačne inkriminovaná udalosť, teda negatívny traumaticky
zážitok, alebo exogenný faktor na základe ktorého došlo k vývoju tohto stavu spočiatku len na úrovni
syndrómu úzkostnej depresie, ktorý v ďalšom priebehu progregoval - postupoval, postupne sa vyvíjal

do obrazu posttraumatickej stresovej poruchy. Z hľadiska aktivít bežného života došlo u menovanej k
výraznému narušeniu spánku, s tým spojenou únavou v priebehu dňa, ako aj k zvýšenému potenciálu
sa zľaknúť aj pri neprimerane malom podnete, taktiež k prítomnosti vtieravých neodbytných myšlienok,
v ktorých opätovne prežívala stresujúcu udalosť, tzv. flashbackov. Z hľadiska časového vo všeobecnej
rovine posttraumatická stresová porucha má obmedzené časové trvanie, väčšinou rádovo v mesiacoch

až rokoch, po ktorom období dôjde k zmene tohto stavu buď smerom k úprave (teda vymiznutiu
psychopatologických fenoménov), alebo k progresii do tzv. trvalej zmeny osobnosti po katastrofickom
zážitku. U menovanej z časového hľadiska v decembri 2010 konštatovali ústup psychopatologických
fenoménov do takej miery, že neboli prítomné v čase znaleckého vyšetrenia. Vychádzali zo skutočnosti,
že menovaná nebrala v čase vyšetrenia žiadne psychiatrické lieky, ani nechodila v tom čase na kontroly

k ambulantnému psychiatrovi. Stav postupne slabol, presne na dni sa to nedá určiť, ani sa to nedá
presne špecifikovať, ale určite to bolo po znaleckom vyšetrení v roku 2009, teda niekedy v priebehu
roka 2010. Na otázku obhajcu JUDr. Naništu znalec uviedol, že príznakmi syndrómu závislosti od
alkoholu sú výbuchy hnevu, podráždenosť a poruchy koncentrácie, ale ostražitosť, ľakanie sa a poruchy
spánku nie. Na otázky obhajcu JUDr. Onďáka, či mohol mať mediálny záujem o osobu poškodenej

vplyv na jej stav a vyjadrovala sa poškodená o predmetných veciach pri svojom vyšetrení znalec
uviedol, že z pohľadu znalca medializácia tejto udalosti nemala vplyv na jej daný psychický stav. O
tejto skutočnosti, teda o medializácii, sa v čase vyšetrenia menovaná nezmienila. Menovaná zažila
negatívny traumatizujúci zážitok, ktorý mal vplyv na jej ďalší psychický stav, na jeho vývoj a určité zmeny.
Z hľadiska skutočnosti, že udávala, že si nepamätá, resp. nepresne pamätá na to čo prežila, tento

stav mohol byť do určitej miery ovplyvnený množstvom alkoholu, ktoré mala užité v čase predmetného
skutku, avšak nie vo forenzne psychiatricky významnej miere. Najväčší vplyv na nepresnosti v jej
výpovediach podľa názoru znalca mal čas, ktorý prešiel od predmetnej udalosti. Táto skutočnosť súvisí
s mechanizmom, adaptáciou osobnosti na určitú danú väčšinou stresujúcu životnú situáciu a slúži ako
ochranný faktor v rámci psychického stavu, resp. jeho integrity. Syndróm závislosti od alkoholu spolu

s degradáciou osobnosti menovanej sa prejavoval v prvom rade na jej správaní vo vzťahu k užívaniu
alkoholických nápojov, teda v oslabení kritického postoja k tomu kedy a koľko má vypiť. Vo vzťahu k
telesnému stavu sa tento stav manifestne neprejavoval, teda nezistili u nej prejavy akútneho stavu v
rámci syndrómu závislosti od alkoholu (odvykacieho stavu, alebo delirantného stavu), ktorý by sa moholprejavovať charakteristickým trasom prstov rúk, ako aj neprimeranosťami v správaní. Poškodenú C.
R. prvýkrát vyšetrovali spolu so znalcom MUDr. H. 30.8.2009, v nálezovej časti vychádzali jednak zo
spisu, zo zdravotnej dokumentácie menovanej, konkrétne z psychiatrického oddelenia Prešov, taktiež

z dokumentácie z gynekológie, z ambulantného psychiatrického vyšetrenia MUDr. P. a taktiež brali na
vedomie, resp. vychádzali zo znaleckého posudku MUDr. L., ako aj zo znaleckého posudku MUDr. P..
V priamej a kauzálnej súvislosti s predmetným činom zistili u poškodenej prítomnosť posttraumatickej
stresovej poruchy a taktiež reaktívneho úzkostne - depresívneho syndrómu po danom skutku a to
už pri prvom vyšetrení dňa 30.8.2009.Uvedená posttraumatická stresová porucha sa prejavovala

poruchami vnímania, tzv. flashbackami, čo sú vtieravé neodbytné myšlienky vnucujúce sa človeku, pri
ktorých dochádza k znovuprežívaniu inkriminovanej stresujúcej udalosti, ďalej konštatovali nadmernú
predráždenosť, alebo hyperiritabilitu, ktorá sa prejavuje neprimeranou reakciou aj na malý podnet, ktorý
môže súvisieť obsahovo s daným skutkom, ďalej poruchy spánku, narušenie prosekcie, pozornosti,
zvýšený potenciál k úľaku, anxiete, depresívnu náladu, negatívne napätie, tenziu, ktorá pramení z
pocitov bezmocnosti, frustrácie, z pocitov ohrozenia, taktiež inhibíciu, spomalenie psychomotorického

tempa, konkrétne spontability, a taktiež sprievodné tzv. vegetatívne reakcie ako sú tras končatín, bolesti
hlavy, bolesti žalúdka, búšenie srdca, nadmerné potenie. Tento stav nastal v období po predmetnom
skutku, pričom spúšťačom bol predmetný skutok. Túto postraumatickú stresovú poruchu by bolo možné
hodnotiť,resp.zjehopohľadubyjuhodnotilakostredneťažkúažťažkú.Tentostav,tedaposttraumatická
stresová porucha u človeka mladého vyžaduje takmer vždy práceneschopnosť, to znamená, pokiaľ

sa u niekoho vyskytne, závažnou mierou zasiahne do jeho bežných činnosti, jedna sa najmä o veľmi
nepríjemné zmienené poruchy vnímania, tzv. flashbacky, ktoré človeka vracajú späť k danej udalosti
napriek adekvátnej liečbe. Teda kvalita života človeka, ktorý utrpí posttraumatickú stresovú poruchu, je
významným spôsobom narušená a znížená. Z hľadiska prítomnosti posttraumatickej stresovej poruchy
pokiaľ sa u niekoho vyskytne, tak úzkostne depresívny syndróm je jej súčasťou. Jeho vplyv na kvalitu

života je tak isto negatívny v zmysle zhoršenia nálady a prítomnosti strachu pri konfrontácii s danou
situáciou, či už myšlienkovou, alebo pri stretnutí takto postihnutého človeka s aktérmi takéhoto skutku.
Čo sa týka jeho priebehu, resp. vývoja, tak korešponduje s priebehom posttraumatickej stresovej
poruchy. Dĺžka je prísne individuálna, u každého človeka je iná. V tomto prípade v čase vyšetrenia jeho
prítomnosť konštatovali. V prípade trvania práceneschopnosti u poškodenej by táto trvala jednoznačne

viac ako 42 kalendárnych dní. Zmienený úzkostne depresívny syndróm je súčasťou posttraumatickej
stresovejporuchu,tedajehoprítomnosťtrebachápaťakoprítomnosťposttraumatickejstresovejporuchy
až do jeho odoznenia. Delenie treba chápať prísne akademicky, operacionálne, kde vlastne ostatné
prejavy posttraumatickej stresovej poruchy mali tendenciu ústupu, avšak treba súčasne dodať, že tento
dej znamená ústup posttraumatickej stresovej poruchy, ide o dynamický dej, ktorý je ovplyvňovaný

viacerými faktormi a preto ústup posttraumatickej stresovej poruchy ako celku možno konštatovať
až po odoznení aj tohto úzkostne depresívneho syndrómu. Na otázku obhajcu JUDr. Naništu, či je
možné rozlíšiť u osoby, ktorá mala tento syndróm tie prejavy, ktorými sa preukazuje od prejavov,
ktoré menoval ako prejavy posttraumatickej stresovej poruchy, znalec uviedol, že prejavy alkoholickej
degradácie osobnosti, alebo alkoholickej pseudopsychopatizácie osobnosti vykazujú iné kvality, hlavne

priglobálnomposudzovanídynamikypsychickýchprocesov.Tedanazákladepsychiatrickéhovyšetrenia
anamnestických údajov, heteroanemnestických údajov a po zhodnotení kvality daných psychických
procesov a ich dynamiky možno oddiferencovať, že sa jedná o prejavy posttraumatickej stresovej
poruchy, ktoré majú väčšinou dynamický priebeh od prejavov degradácie osobnosti, ktoré sú viac
stacionárne. Takto postihnutý človek môže urobiť vyhlásenia pre média, resp. vyjadriť sa na kameru o

negatívnych zážitkoch, ktoré zažil kvôli tomu, že je to obyčajne na mieste, kde sa cíti bezpečne, teda má
určitú oporu v tom, aby dokázal zozbierať vnútorné sily a rozprávať o takomto zážitku, táto schopnosť
človeka takto sa vyjadrovať je prísne individuálna a súvisí s obrannými mechanizmami osobnosti
človeka, ktorý musí do určitej miery použiť, aby dokázal urobiť takéto vyjadrenia. Na otázku obhajcu
JUDr. Onďáka znalec uviedol, že poškodená počas znaleckého úkonu pri vyhotovovaní znaleckého

posudku konkretizovala rozdiel v kvalite života pred a po skutku, ktorý sa jej mal stať, keď vravela, že
sa stále bojí, keď dačo buchne, pričom poukazovala na myšlienky, že si mysli, že prišli ľudia, ktorí jej
spravili tento skutok, taktiež konkretizovala zmenu v spôsobe života, kde udávala, že sa zamyká a taktiež
že majú nové okná a nové dvere. V psychiatrii hodnotia tvrdenia človeka v kontexte s jeho emočným
prejavom pri vyšetrení. To znamená, ak človek hovorí, že sa bojí a konštatujú u neho prejav strachu,

ktorý väčšinou nie je prítomný u človeka, ktorý sa v skutočnosti nebojí, takýto údaj musia brať ako vážny,
teda v kontexte čo povie tento človek, ako aj v kontexte jeho nonverbálnych prejavov, mimických, v
čase vyšetrenia, ktoré sa situačne prispôsobujú odpovedi na otázky a v prípade tohto vyšetrenia súhlasil
neverbálny prejav poškodenej s jej verbálnym prejavom. Poškodená neverbalizovala pri vyšetrení,že po skutku nemôže robiť niečo čo predtým mohla. Znalec skonštatoval, že z jeho pohľadu každá
posttraumatická stresová porucha predstavuje závažné ovplyvnenie života, teda aj v tomto prípade ide
o závažné ovplyvnenie života poškodenej.

Znalec PhDr. H. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypracoval v uvedenej veci viacero
znaleckých posudkov. Pod č. 87/2007 vypracoval znalecký posudok na poškodenú C. R. a zistil,
že osobnosť poškodenej je premorbidne simplexná s degradáciou osobnosti v dôsledku syndrómu
závislosti od alkoholu, kvôli čomu mala aj čiastočne obmedzenú spôsobilosť na právne úkony.

Intelektové schopnosti sú na dolnej hranici priemeru. V čase vypracovania znaleckého posudku
boli prítomné známky posttraumatickej stresovej poruchy. Aj keď v dôsledku skutku utrpela ujmu
v zmysle rozvoja posttraumatickej stresovej poruchy, stresová udalosť a nepriaznivé okolnosti boli
príčiny, faktorom, vyskytovalo sa u nej neodbytné vybavovanie a znovuprežívanie stresu v podobe
rušivých spomienok, nočných mor, izolovania sa od ľudí, precitlivenosti vo vzťahu k okoliu, ťažkostí
so spánkom nadmernej úľakovej reakcie. Menovaná v čase vypracovania znaleckého posudku bola

čiastočne schopná v podstatných rysoch vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti,
nakoľko prežitá stresová udalosť má za následok výpadok pamäti, potencovaný tiež požitím alkoholu
pred inkriminovaným skutkom. Vyšetrením poškodenej znalec nezistil také skutočnosti, ktoré by vo
všeobecnosti z psychologického hľadiska znižovali vierohodnosť jej osoby. V znaleckom posudku č.
97/2007 na obvineného ml. C. X. znalec zistil, že jeho osobnosť je mentálne subnormná, v tom čase ešte

nezrelá, vo vývine, ktorý bol disharmonický, s dissociálnymi prejavmi v správaní. Intelektové schopnosti
sú v pásme zjavného podpriemeru. Povahové črty osobnosti obvineného sa v podstate zhodujú
s vykonaným skutkom (psychosexuálne nezrelá, disharmonický vyvíjajúca sa osobnosť, latentne
agresívna, v čase činu bol navyše pod vplyvom alkoholu, ktorý u neho znížil morálne zábrany, spôsobil
odbrzdenosť správania sa, potencoval latentnú agresivitu a vyvolal sexuálnu žiadostivosť. Obvinený

je schopný správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti. Prognóza vývoja
osobnosti vo vzťahu k protispoločenskému konaniu je priaznivá. Obvinený si uvedomil následky svojho
konania, má pocity viny a skutok ľutuje, je schopný svojej sebareflexie. Motivácia činu z psychologického
hľadiska má úzky súvis s požitým alkoholom, stratou zábran, nezrelosťou simplexnejšej osobnosti, jeho
konanie bolo tiež pod značným vplyvom skupiny a súviselo s dedinskými fámami, ktoré sa im pod

vplyvom alkoholu videli lákavé a chceli si to overiť. V znaleckom posudku č. 98/2007 na obvineného
ml. G. R. znalec okrem iného uvádza, že osobnosť menovaného je introvertovaného typu, ešte nezrelá
vo vývine, vývin disharmonicky, s dissociálnymi prejavmi v správaní, intelektové schopnosti sú na
dolnej hranici priemeru. Povahové črty osobnosti obvineného sa v podstate zhodujú s vykonaným
skutkom podobne ako u predchádzajúceho obvineného. Vplyv alkoholu znížil morálne zábrany, spôsobil

odbrzdenosť správania sa, potencoval latentnú agresivitu a vyvolal sexuálnu žiadostivosť. Obvinený
je schopný správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti. Prognóza vývoja
osobnosti je priaznivá, tiež si uvedomil následky svojho konania, má pocity viny, skutok ľutuje, je
schopný svojej sebareflexie. Motivácia činu tak isto má úzky súvis s použitím alkoholu, stratou zábran,
nezrelosťou osobnosti, vplyvom skupiny a s dedinskými fámami. Na obvineného H. H. vypracoval znalec

znalecký posudok č. 99/2007, v ktorom uvádza, že osobnosť obvineného je mentálne subnormná, ešte
nezrelá, intelektové schopnosti sú v pásme zjavného podpriemeru, podobne ako u predchádzajúcich
dvoch obvinených povahové schopnosti sa zhodujú s vykonaným skutkom. Je schopný správne vnímať,
zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti. Prognóza vývoja osobnosti je priaznivá. Motivácia
činu tiež úzko súvisela s požitým alkoholom. Znalec ďalej uviedol, že dissiociálne znaky v správaní

obžalovaných videl v tom, že sa túlali po nociach, požívali alkoholické nápoje, správali sa dissociálne,
pričom týka sa to všetkých obžalovaných, čo bolo dôsledkom disharmonického vývoja osobnosti,
nezvládnutej výchovy a vplyvu skupiny. Aj keď nebol na to výslovne dotazovaný, zistil u všetkých
obvinených zvýšené lží skóre, snahu javiť sa v lepšom svetle a skresľovať udalosti vo svoj prospech a
to vo všeobecnosti a zistené skutočnosti znižujú vierohodnosť obžalovaných vo všeobecnosti. Znalec

skonštatoval, že posttraumatická stresová porucha patrí do odvetvia aj psychiatria, aj psychológia.
Závery, ku ktorým dospel konzultoval aj s psychiatričkou MUDr. Husovskou. K výsledkom dospel na
základe metodík, použitých testov a techník, pričom ide o štandardizované testy. Posttraumatická
stresová porucha má množstvo prejavov, pričom inak sa prejavuje u jednoduchej osobnosti a inak u
intelektuálne vzdelanej osobnosti. Na otázku obhajcu JUDr. Onďáka, či sa môže vyjadriť, či trvá na

závere svojho znaleckého posudku, že resocializačná prognóza u obžalovaného Novotného je priaznivá
za predpokladu, že od spáchania tohto skutku sa nedopustil ďalšieho protispoločenského konania,
znalec uviedol, že za predpokladu, že obžalovaný X. sa nedopustil ďalšieho protispoločenského konania
od spáchania skutku, na tomto závere svojho posudku trvá.Znalec MUDr. F. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na poškodenú C. R. v priebehu rokov
2009, 2010 a 2011 vypracoval tri znalecké posudky, eventuálne doplnky znaleckých posudkov. Už pri

vyšetrení v roku 2009, posudok podaný 30.8.2009, sa konštatuje, že sa u menovanej jedná o syndróm
závislosti od alkoholu s degradáciou osobnosti, úzkostne depresívny reaktívny syndróm a príznaky
posttraumatickej stresovej poruchy už neboli prítomné. Pri vyšetrení 27.12.2010 netrpela žiadnou
psychickou poruchou, ktorá by súvisela s inkriminovanou udalosťou. Posledné znalecké vyšetrenie
s MUDr. O. dňa 1.6.2011, z neho vyberá, že poškodená bola v roku 1991 čiastočne obmedzená

na spôsobilosti na právne úkony a vo finančnej oblasti, v roku 1999 na jej žiadosť bolo znalcom
Dr. Z. prevedené kontrolné vyšetrenie duševného stavu s tým, že nebolo odporučené prinavrátenie
spôsobilosti na právne úkony. Znalkyňa MUDr. P. v znaleckom posudku zo dňa 30.11.2007 konštatovala,
že sa u poškodenej jedná o posttraumatickú stresovú poruchu, podľa jej názoru v čase jej vyšetrenia
stav vyžadoval PN. Dňa 27.2.2008 znalec Dr. L. píše, že v klinickom obraze dominuje posttraumatická
stresová porucha ako dôsledok akútnej reakcie na stres. Ďalej píše, že v minulosti prekonala ťažké

abstinenčné stavy a halucinatórne syndrómy. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že poškodená
bola v roku 1980 opakovane hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení pre syndróm závislosti od
alkoholu. Podľa ich zistení po inkriminovanom skutku navštívila psychiatrickú ambulanciu iba raz,
dňa 4.2.2008 a to ambulanciu Dr. P., ktorá jej doporučila antidepresíva Koaxil, prísny zákaz užívania
alkoholu, Oxazepan podľa potreby. Pri poslednom vyšetrení v roku 2011 znalci konštatovali, že u

poškodenej sa jedná o syndróm závislosti od alkoholu s už spomínanou degradáciou osobnosti, v
čase vyšetrení bez iných psychopatologických syndrómov. Po inkriminovanom skutku, teda po tom
údajnom znásilnení, alebo znásilnení, došlo k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy, ku ktorej dĺžke
trvania je veľmi ťažko sa vyjadriť v tom zmysle, že v praktickom živote znalci majú k týmto veciam
rôzny prístup v tom zmysle, že tá dĺžka môže kolísať od niekoľkých týždňov až po rok liečby. Čo

sa týka dĺžky eventuálnej PN pri posttraumatickej stresovej poruche, ktorá u poškodenej po skutku
vznikla je veľmi ťažké sa vyjadriť v tom zmysle, že priebeh jednotlivých symptómov tejto poruchy
nebol sledovaný a zdokumentovaný žiadnym psychiatrom, keďže poškodená okrem jednej návštevy
psychiatrickej ambulancie v liečbe nepokračovala, podľa jej tvrdení užívať mala nejaké lieky, ktoré
jej predpisoval obvodný lekár, rovnako významným sa javí aj ten fakt, že podľa zistení pri vyšetrení

poškodená 100 % neabstinovala a je jednoznačne známy fakt, že konzumácia alkoholu hlavne vo
väčších množstvách spôsobuje sekundárne depresívny stav, úzkostné stavy a iné symptómy, pre ktoré
ľudia závislý od alkoholu vyhľadávajú lekársku pomoc. V prípade poškodenej je znalcom veľmi ťažko
sa vyjadriť aká dĺžka PN by prináležala posttraumatickej stresovej poruche, o ktorú sa u poškodenej po
určitúdobuposkutkujednalo,čovšaktiežnevediajednoznačneobjektívnedoložiť.Čosatýkanarušenia

obvyklého spôsobu života poškodenej oproti stavu pred inkriminovanou udalosťou, jednalo sa u nej
o určitú psychickú nepohodu spôsobenú nepríjemnými vtieravými spomienkami na zažitú udalosť po
určitú dobu, po určitú dobu trvajúcimi obavami opakovaného napadnutia osobou, občas sa objavujúcimi
úzkostnými stavmi a ľahšou depresiou, nespavosťou. Ako však už uviedol v predchádzajúcej časti
výpovede je ťažké odlíšiť do akej miery sa na týchto nepríjemných stavoch, nepríjemných subjektívnych

prežitkoch spolupodieľali symptómy vyvolané konzumáciou alkoholických nápojov. Posttraumatická
stresová porucha je psychická porucha, ktorá sa vyvinie u každého jedinca po katastrofickom zážitku.
Úzkostný depresívny syndróm, pre ktorý je príznačná úzkosť a depresie je ako následok nepríjemného
zážitku, mysliac tým nielen samotný inkriminovaný skutok, ale všetky náležitosti s tým spojené počnúc
od procesných úkonov, od výsluchov na polícii, opakované znalecké vyšetrovania, účasť na súdnych

pojednávaniach,tedainakpovedanévšetkyokolnostispojenésinkriminovanýmskutkomdourčitejmiery
vyvolávali už spomínanú psychickú nepohodu. Úzkosť a depresia navzájom súvisia a rovnako úzkostný
depresívny stav vznikol v dôsledku skutku a nadväzoval na posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá
bola najskôr a po nej nastúpil depresívne reaktívny syndróm. Flashbacky u poškodenej nezistili a je
to aj tým, že poškodená už má dosť nedobrú pamäť. Ak je poškodená v triezvom stave, netrpí takou

psychickou poruchou aby nemala schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité. V
inkriminovanej dobe mala stredný stupeň opitosti a podľa nich kvôli tomu nebola schopná spomenúť
si na okolnosti skutku, aj keď sa to nedá jednoznačne určiť. Znalec ďalej uviedol, že medzi symptómy
posttraumatickej stresovej poruchy patrí aj hyperiritabilita, teda zvýšená dráždivosť, ale u poškodenej
niečo také nediagnostikovali, poškodená má problém vybavovať si, resp. spomínať na konanie v

minulosti. Nedá sa vylúčiť, že poškodená sa nechce k tomu vracať. Znalci pri vyšetrení pri otázkach
týkajúcich sa okolnosti trestného činu nezistili tendencie zveličovať, eventuálne vymýšľať, domýšľať
nejaké skutočnosti, keďže pri vyšetrení rovnako im poškodená tvrdila, že si nepamätá na detaily skutku.
Pri poslednom vyšetrení udávala, že ju hnevá to, že obžalovaní chodia po dedine, smejú sa jej doočí a nič sa im nestalo a ona sa musí obávať, aby jej neublížili, občas si spomenie na to, čo sa
jej stalo, ale nechce na to myslieť. Na otázku, či požíva alkoholické nápoje odpovedá, že čo to má
spoločné s tým čo sa jej stalo. Je možné dedukovať, že samotné okolnosti inkriminovaného skutku

nerozvádzala, nedetailizovala. Znalci vyšetrením a analýzou spisového materiálu zistili, že u poškodenej
sa v období po skutku jednalo o posttraumatickú stresovú poruchu, ktorej trvanie nevedia upresniť.
Z hľadiska závažnosti posttraumatickej stresovej poruchy by ju definoval ako vážnu duševnú poruchu,
aj keď je tam veľa symptómov, preto sa to ťažko určuje, alebo meria, ale berú to ako ťažkú poruchu.
Znalec skonštatoval, že trvajú na následkoch, ktoré ovplyvnili spôsob života poškodenej uvedené v

znaleckom posudku. Posttraumatická stresová porucha vzniká po katastrofickom zážitku, avšak určité
percento ľudí ju nemusí mať. Nie u každého jedinca po traumatickom zážitku takáto porucha vznikne.
Znalec ďalej skonštatoval, že ak vezmú do úvahy štatistické údaje o dĺžke PN pri posttraumatickej
stresovej poruche, dĺžka 42 dní je určite obvyklá. Určite priemer PN pri takejto posttraumatickej stresovej
poruche je viac ako 42 kalendárnych dní. Ide o vyjadrenie vo vzťahu k zdravému jedincovi, avšak aj
konkrétne u poškodenej C. R. táto porucha trvala viac ako 42 kalendárnych dní. Po oboznámení sa s

výpoveďou znalca MUDr. F. H. znalec MUDr. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že to, čo vypovedal
znalec MUDr. H. je aj v posudku. Poškodená je degradovaná po alkohole a zároveň utrpela ujmu v
podobe posttraumatickej stresovej poruchy. Môže byť diskusia, či ide o ťažkú, alebo ľahkú ujmu, pričom
ide vždy o subjektívne posúdenie. Podľa jeho názoru ide o poruchu stredne ťažkú až ťažkú, pričom
dĺžka PN je podľa neho individuálna, nakoľko podľa jeho názoru je lepšie človeka práceuschopniť a

umožniť mu ísť medzi ľudí. Na otázku prokurátora, či by bola dĺžka prípadnej PN v tomto prípade dlhšia,
alebo kratšia ako 42 kalendárnych dní znalec uviedol, že táto otázka mu pripadá hypotetická, závisí od
individuálneho posúdenia lekára. Na ďalšiu otázku prokurátora, aby sa vyjadril k tomu, že MUDr. H. vo
svojej výpovedi uviedol, že dĺžka PN v takýchto prípadoch je jednoznačne viac ako 42 kalendárnych
dní, znalec MUDr. H. uviedol, že on by to netvrdil, ale v praxi je to tak, že by mala byť dlhšia ako 42

kalendárnych dní. Na otázku súdu, či súhlasí s tým, že v tomto prípade ide o závažné ovplyvnenie života
poškodenej tak ako to konštatoval MUDr. H., znalec MUDr. H. uviedol, že čo sa týka kvality aktuálneho
života poškodenej, ak by to hodnotili s kvalitou života pred skutkom, došlo k zhoršeniu kvality v zmysle
vzniknutej psychickej nepohody, ktorá vyplývala z prítomnosti niektorých symptómov posttraumatickej
stresovej poruchy a to zo strachu, z úzkosti, nespavosti, anticipácie, eventuálneho ďalšieho útoku a

ďalších symptómov, teda áno. Čo sa týka kvality života komplexne, takým podstatnejším zmenám v
zmysle posudzovania plnenia funkcii vo vzťahu poškodenej k rodine, k spoločnosti a v ďalších atribútoch
vzhľadom k jej závislosti od alkoholu, v týchto oblastiach k podstatným zmenám nedošlo. V zmysle
narušeniakvalitypsychikytedaáno,avšakvostatnomnie,najmävovzťahukrodineaživotuvobci,resp.
v spoločenskom živote, v sebarealizácii sa. V prípade posudzovania sťaženia spoločenského uplatnenia

vychádzajú z takýchto širších súvislostí. Na ďalšiu otázku súdu, či súhlasí s vyjadrením MUDr. H., že
prejavy posttraumatickej stresovej poruchy sa dajú oddiferencovať od prejavov alkoholickej degradácie
osobnosti, nakoľko vykazujú iné kvality, hlavne pri globálnom posudzovaní dynamiky, nakoľko prejavy
posttraumatickej stresovej poruchy majú väčšinou dynamický prejav, a prejavy degradácie osobnosti sú
väčšinou stacionárne znalec MUDr. H. uviedol, že v klinickej praxi je možné a dá sa odlíšiť psychická

porucha degradácie osobnosti pri alkoholizme a psychická porucha posttraumatická stresová porucha,
teda súhlasí s vyjadrením MUDr. H..

Zo zápisnice o výsluchu svedka Jozefa Birčáka z prípravného konania zo dňa 3.1.2008 a z hlavného
pojednávania zo dňa 25.8.2008 vyplýva, že v kritický večer bol v spoločnosti s obžalovanými a

obžalovaný H. mu navrhol, aby šli ku poškodenej. On odmietol a šiel domov, s obžalovanými už potom
nebol, až na druhý deň zistil z počutia, že čo sa malo stať. Pokiaľ ide o poškodenú, túto pozná, náhodne
sa stretávali v obchode a pokiaľ ju stretol, tak to väčšinou v pohostinstve. Nepobadal nijaké rozdiely
medzi jej správaním pred skutkom a po skutku.

Zo zápisnice o výsluchu svedka Mgr. H. J. z prípravného konania zo dňa 19.2.2008 a z hlavného
pojednávania zo dňa 25.8.2008 vyplýva, že tento je starostom obce K.. Podľa jeho výpovede nie je
tajomstvom, že poškodená má problémy s alkoholom. Po dedine sa mohlo rozprávať, že ju mohli
navštevovať nejakí chlapi. O tom, že poškodená je pozbavená spôsobilosti k právnym úkonom sa
dozvedel niekedy v prevej polovici roka 2007. Predtým, než sa stal starostom obce nevedel, že je

pozbavená spôsobilosti k právnym úkonom. Neprejavila sa takým spôsobom, aby to potvrdzovalo, že
je zbavená svojprávnosti. Skôr ho táto skutočnosť prekvapila. Z výpovede tohto svedka nevyplýva, aby
v správaní poškodenej bolo niečo také, čo by vybočovalo z priemeru. Na otázku či došlo k nejakým
badateľným zmenám po 2.11.2007, svedok uviedol, že to nevie posúdiť. Všimol si len, že zo začiatkubola mĺkva. Nestretol sa s tým, že by niekto z občanov prišiel na úrad, že jej treba nejako pomôcť, že má
nejaké problémy, aby obec zasiahla. Podľa jeho názoru si ju ľudia nevšímajú, majú ľahostajný postoj.
Nevie o tom, že by mala v obci priateľky alebo priateľov s ktorými by sa porozprávala.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne V. R. z prípravného konania zo dňa 17.4.2008 a z hlavného
pojednávania zo dňa 25.8.2008 vyplýva, že svedkyňa je bezprostrednou susedou poškodenej. Z
obžalovaných pozná H. H. iba letmo, t.j. vie, že je z K. a pozná jeho rodičov, pozná taktiež brata C. X.,
Y., lebo bol spolužiakom jej dcéry a G. R. bol spolužiakom jej syna. Čo sa týka poškodenej, tak vie, že je

zbavená svojprávnosti z dôvodu požívania alkoholických nápojov od jej nebohej mamy. Ak je poškodená
triezva,taksaviepostaraťodomácnosť,avšakzvyknesipravidelnevypiť,najmäkeďdostanedôchodok,
tak ju nie je vidieť aj 3 - 4 dni. Čo sa týka pánskych návštev u poškodenej, svedkyňa nikdy nevidela, že
by za ňou chodili nejakí chlapi a nevie sa vyjadriť ani k tomu, či mala nejakého priateľa. Čo sa týka rečí
o poškodenej, tak svedkyňa tiež počula, že sa hovorí, že za poškodenou chodia chlapi, ktorí s ňou spia
za pálenku, avšak ona nikdy nebola svedkom niečoho takého. O udalosti sa dozvedela na druhý deň,

keď po obci chodili policajti. Svedkyňa udáva, že po udalosti sa na správaní poškodenej nič nezmenilo.
Predtým ako sa skutok stal nepobadala, že by mala nejaké zdravotné problémy.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne H. R. z prípravného konania zo dňa 17.4.2008 a z hlavného
pojednávania zo dňa 25.8.2008 vyplýva, že je susedou poškodenej. O poškodenej vie, že došla bývať z

J. do obce K., býva v rodinnom dome so svojím synom. H.. O tom, čo sa malo stať sa dozvedela od jej
syna H.. Svedkyňa ďalej k osobe poškodenej uviedla, že pokiaľ nevypije, vie sa postarať o domácnosť.
Keď ale pije, zvyčajne to býva v čase, keď dostáva dôchodok, nevidno ju na dvore, má pozatvárané
okná. Svedkyňa nepobadala zmeny v správaní sa poškodenej pred a po skutku. Aj po tom, čo sa skutok
stal, starala sa o záhradku, upratovala, chodila na nákupy. O tom, že je pozbavená spôsobilosti na

právne úkony vedela od jej mamy. Vie o tom, že mala problémy s alkoholom. Svedkyňa nepobadala,
aby poškodená mala po skutku nejaké zmeny v správaní. Nikto z obecného úradu k nej ako k susede
neprišiel s tým, aby bolo potrebné poskytnúť pomoc rodine poškodenej.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne H. E. z hlavného pojednávania zo dňa 14.11.2008 vyplýva, že

je zamestnaná v pohostinstve v K.. Poškodenú pozná zbežne z obce. Do pohostinstva chodila ako
zákazníčka, požívala alkoholické nápoje buď so synom, alebo nejakými inými chlapmi. Pohostinstvo
navštívila aj po skutku, ktorý sa mal stať. Nepobadala zmeny v jej správaní po udalosti, ktorá sa jej mala
stať a ani nemá vedomosti o tom, že by poškodená mala mať nejaké zdravotné problémy. Vie tiež o tom,
že poškodená si brala alkoholické nápoje domov. O poškodenej nie je jej známe nič, čo by sa vymykalo

bežnému rámcu.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne Y. D. z hlavného pojednávania zo dňa 14.11.2008 vyplýva, že
poškodenú pozná, je zamestnaná v pohostinstve na ihrisku v obci K.. K osobe poškodenej uviedla, že
ju pozná a teraz sa správa tak ako sa správala predtým, žiadne zmeny na nej nevidí. Okrem popisu

okolnosti jej prípadného požívania alkoholických nápojov z jej výpovede nevyplynulo, aby pobadala na
poškodenej, že by mala také správania, že je chorá, alebo jej správanie sa vymykalo z bežného rámca.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne H. Y. z hlavného pojednávania zo dňa 14.11.2008 vyplýva, že bola
zamestnaná v obci K. ako predavačka. Poškodenú pozná. V predajni, kde bola zamestnaná, poškodená

R. nakupovala alkohol, pivo a nejaké potraviny. V jej správaní nedošlo ku nijakým zmenám. Po skutku,
ktorý sa jej stal, zo začiatku sa zdala ako vystrašená, ale potom „to už bolo riadne, dostalo sa to riadnych
koľají“. O poškodenej vie, že sa občas zdržiavala pred predajňou v spoločnosti iných ľudí a požívala tam
aj alkoholické nápoje. Niekedy „alkohol užila nad mieru, tam pred predajňou“. Svedkyňa ďalej uviedla,
že poškodená sa jej javila ako bežná kupujúca aj pred a aj po skutku, keď bola triezva, javila sa ako

ostatní bežní občania. Niečo zvláštne na nej nevidela a keby sa bola nejakým zvláštnym spôsobom
prezentovala, bola by to pobadala.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne U. M. z hlavného pojednávania zo dňa 17.2.2009 vyplýva, že je
susedou poškodenej. O skutku nevie nič bližšie povedať, nakoľko spala. S poškodenou sa nestretávali,

nenavštevovali, občas sa náhodne stretli. Vie o poškodenej, že požíva alkoholické nápoje. Nepostrehla
na nej, aby mala nejaké zdravotné problémy a nepostrehla nejaké zmenu v jej návykoch po, alebo pred
skutkom.Zo znaleckého posudku znalkýň z odboru psychiatrie MUDr. U. H. a MUDr. G. M. - Y. zo dňa 15.2.2008
na osobu ml. C. X. č.p. 04/2008 vyplýva, že obvinený mohol v čase spáchania skutku rozpoznať
spoločenskú nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie aj ovládať. V čase

spáchania skutku netrpel ani duševnou chorobou ani prechodnou duševnou poruchou. Skutku sa
nedopustil ani pod vplyvom sexuálnej deviácie. Obvinený sa trestného činu dopustil pri plnom vedomí,
netrpel ani kvalitatívnou poruchou vedomia, ani zmätenosťou. V čase spáchania skutku bol pod vplyvom
alkoholu, išlo však o prostú opilosť. Prognóza ďalšieho vývinu osobnosti je dobrá, menovaný je
schopný chápať zmysel trestného konania v plnom rozsahu. Menovaný nekonal pod vplyvom chorobnej

motivácie.Umenovanéhosanezistilipríznakyduševnejchorobyaniprechodnejduševnejporuchy,preto
nebola navrhnutá ani žiadna forma liečenia. U menovaného nebol zistený prejav sexuálnej úchylky ani
porucha sexuality. U obvineného bolo vykonané phalopletyzmografické vyšetrenie, pričom prítomnosť
sexuálnej deviácie nebola zistená. Pobyt obvineného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre
spoločnosť nebezpečný a nie je potrebné ho liečiť. Obvinený ani po spáchaní trestného činu netrpel
duševnou chorobou ani prechodnou duševnou poruchou, ktorá by bránila v plnohodnotnom chápaní

trestného konania.

Zo znaleckého posudku znalkýň z odboru psychiatrie MUDr. U. H. a MUDr. G. M. - Y. zo dňa
15.2.2008 na osobu H. H. č.p. 05/2008 vyplýva, že rozpoznávacia ani ovládacia schopnosť obvineného
v čase spáchania skutku zmenená, znížená ani zaniknutá nebola. Netrpí ani netrpel žiadnou duševnou

poruchou ani chorobou ani prechodnou psychotickou poruchou. Menovaný bol počas páchania
trestnéhočinupriplnomvedomí,netrpelanikvalitatívnouporuchouvedomiaanizmätenosťou.Prognóza
ďalšieho vývinu osobnosti u menovaného je otázna, menovaný ľahko podlieha vplyvom okolia a skupiny,
preto bude pre neho a ďalší vývin dôležité kde a kto bude na neho vplývať. Jeho schopnosť chápať
správne zmysel trestného konania zmenená ani znížená nie je. Nebolo zistené, že by menovaný konal

pod vplyvom chorobnej motivácie. Obvinený netrpí ani netrpel psychickou poruchou, pre ktorú by ho
bolo treba liečiť. Sexodiagnostickým a phalopletyzmografickým vyšetrením nebola zistená prítomnosť
sexuálnej deviácie, jeho sexuálne motivačné systémy sú integrované, je u neho výrazná črta sexuálnej
dominancie. Phalopletyzmografické vyšetrenie - graf zodpovedá veku a sexuálnym skúsenostiam
menovaného. Je vysoko vzrušivý, reagoval na podnety štandardne, vzhľadom na vysokú vzrušivosť pri

dlhšej explorácii obrázkov sa reakcie stávali viacej všeobecnými, menej špecifickými. Graf potvrdzuje
prítomnosť sexuálnej dominancie. Pobyt obvineného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre
spoločnosť nebezpečný a nie je potrebné ho liečiť. Obvinený netrpel duševnou chorobou či duševnou
poruchou ani pred, ani počas, ani po spáchaní skutku. Menovaný chápe zmysel trestného konania v
plnom rozsahu.

Zo znaleckého posudku znalkýň z odboru psychiatrie MUDr. U. H. a MUDr. G. M. - Y. zo dňa 15.2.2008
na osobu ml. G. R., č.p. 06/2008 vyplýva, že rozpoznávacia ani ovládacia schopnosť obvineného v čase
spáchania skutku neboli znížené ani vymiznuté. Počas skutku netrpel žiadnou duševnou poruchou ani
chorobou, ktorá by mala vplyv na úroveň ovládacích a rozpoznávacích schopností. Menovaný bol počas

páchania trestného činu pri plnom vedomí, netrpel ani kvalitatívnou poruchou vedomia ani zmätenosťou.
Prognóza ďalšieho vývinu osobnosti u menovaného je vcelku priaznivá, avšak vzhľadom na vek a
submisivitu osobnostných štruktúr, sociálne prostredie v ktorom sa menovaný pohybuje je jeho ďalší
vývin od týchto faktorov závislý, preto nie je celkom isté, ako sa bude menovaný vyvíjať. Nie sú však
v osobnosti prítomné antisociálne či agresívne rysy, je skôr submisívny, úzkostlivý, čo je prognosticky

priaznivé. Motivácia činu nemala chorobný charakter, v jeho prípade bolo pre neho motivujúce správanie
sa„vodcov“skupiny,onsapasívnepodriadil.Jehopobytniejezpsychiatrickéhohľadiskaprespoločnosť
a okolie nebezpečný. Nie je potrebné ho psychiatricky liečiť. Sexodiagnostickým a phalografickým
vyšetrením nebola zistená prítomnosť sexuálnej deviácie. Phalopletyzmografické vyšetrenie bolo
vykonané za štandardných podmienok, pri vyšetrení nebola zistená prítomnosť sexuálnej deviácie,

obvinený na erotické podnety reagoval veku primerane a syntónne so svojimi sexuálnymi motivačnými
systémami. Pobyt obvineného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný
a nie je potrebné ho liečiť. Obvinený netrpel duševnou chorobou či duševnou poruchou ani pred ani
počas ani po spáchaní skutku. Menovaný chápe zmysel trestného konania v plnom rozsahu.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, Kuzmányho
8, Košice, č.p. PPZ-4198/KEU-KE-EXP-2007 zo dňa 12.12.2009 vyplýva, že predložené predmety
skúmania označené č. 1 - 20 boli vyhodnotené ako vhodné na ďalšie kriminalisticko - expertízne
skúmanie. DNA profil krvných stôp, zaistených ako predmety skúmania č. 1, 2, 3, krvi, zaistenej znohavičiek (predmet č. 4), krvi zaistenej z plachty (predmet č. 5), krvných stôp, zaistených ako predmety
skúmania č. 6 a 7, krvi, zaistenej z lyžičiek, označených ako predmety č. 11b a 11c, krvi zaistenej z
nočnej košele (predmet č. 12), krvi zaistenej z výteru z pošvy (predmet č. 13) a krvi zaistenej zo šnúrky

mikiny (predmet č. 15) sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej
„C. R., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX“. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodnom uvedených
stôp bola osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „C. R., nar. XX.X.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXX“. DNA profil šiestich ohorkov, označených ako predmet č. 10 sa zhodoval s DNA
profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „H. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/

XXXX“. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodnom uvedených stôp bola osoba, od ktorej bol zaistený
porovnávací materiál označený „H. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX“. DNA analýzou dvoch
ohorkov cigariet nezistených značiek s filtrami bolo zistené, že tieto pochádzajú od jednej a tej istej
osoby mužského pohlavia. Osoby, od ktorých boli zaistené porovnávacie vzorky označené „H. R., nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX“, „C. X., nar. XX.X.XXXX“, „H. H., nar. XX.XX.XXXX“ a G. R., nar.
XX.XX.XXXX“ sú jednoznačne vylúčené ako možní pôvodcovia týchto ohorkov. Pôvodca uvedených

ohorkov je zároveň vylúčený ako možný pôvodca spermy, zaistenej z plachty (predmet č. 5). DNA
analýzou spermy zaistenej z plachty (predmet č. 5) bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického
materiálu, pochádzajúceho od poškodenej C. R. a osoby mužského pohlavia. Osoby, od ktorých boli
zaistené porovnávacie vzorky označené „H. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX“, „C. X., nar.
XX.X.XXXX“, „H. H., nar. XX.XX.XXXX“ a G. R., nar. XX.XX.XXXX“ sú jednoznačne vylúčené ako možní

pôvodcoviaanalyzovanýchspermatickýchstôp.DNAanalýzakrvnýchstôpzaistenýchzlyžičky(predmet
č. 11d) a nohavíc (predmet č. 18) nebola úspešná. Na predmetoch č. 4 - nohavičkách, č. 12 - nočnej
košeli a č. 13 - výtere z pošvy poškodenej C. R. nebola zistená prítomnosť spermy. Na predmetoch č.
11a - kávovej lyžičke, č. 14 - mikine, č. 16 - mikine, č. 17 - tričku, č. 19 - ponožkách a č. 20 slipoch nebola
zistená prítomnosť krvi. DNA profil zistený DNA analýzou predloženej stopy č. 10 - dvoch kusov ohorkov

bol vložený do príslušnej kategórie národnej DNA databázy. V indexoch DNA profilov stôp zaistených z
miest trestných činov, podozrivých, obvinených a právoplatne odsúdených osôb nebol zistený zhodný
DNA profil. Národná DNA databáza bude pravidelne podrobená prehliadaniu. DNA profily zistené DNA
analýzou predložených porovnávacích vzoriek bukálnych výterov označených „C. X., nar. XX.X.XXXX“,
„H. H., nar. XX.XX.XXXX“ a „G. R., nar. XX.XX.XXXX“ boli štandardným spôsobom vložené do príslušnej

kategórie národnej DNA databázy. V DNA indexoch stôp, zaistených z miest trestných činov neboli
zistené zhodné DNA profily.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, Kuzmányho
8, Košice, č.p. PPZ-4198-2/KEU-KE-EXP-2007 zo dňa 17.1.2008 vyplýva, že zaistené predložené

predmety č. 8 (daktyloskopická stopa zaistená z vínovej fľaše zn. Frankovka modrá) a č. 9
(daktyloskopická stopa zaistená z vínovej fľaše zn. Frankovka modrá) sú vhodné na daktyloskopické
skúmanie. Upotrebiteľné daktyloskopické stopy označené číslami 8, 9 sú zhodné s predloženými
odtlačkami poškodenej osoby C. R., nar. 14.X.XXXX. Nakoľko boli daktyloskopické stopy č. 8, 9
stotožnené s odtlačkami poškodenej osoby, ich spracovanie v systéme AFIS vykonané nebolo.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa X.XX.XXXX vyplýva, že miesto činu bolo riadne ohliadnuté,
fotograficky a písomne zdokumentované, na mieste boli zistené a zaistené biologické stopy č. 1 - 7 a
10 a daktyloskopické stopy č. 8 a 9, ktoré boli zaslané na kriminalistické skúmanie. Služobný pes nebol
použitý pre neúčelnosť.

Z fotodokumentácie k zraneniu osoby poškodenej C. R. vyplýva, že úkon bol vykonaný dňa 5.11.2007
a bol zdokumentovaný rozsah zranení poškodenej.

Z úradného záznamu o zaistení veci zo dňa 5.11.2007 vyplýva, že dňa 5.11.2007 v čase o 11.00 hod.

bola H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX zaistená vec 1 ks pánska flisovaná mikina na zips, čierno-
šedej kombinácie s nápisom v hornej ľavej časti „NEWLAND 5“, 1 ks pánska mikina s kapucňou, na hrudi
s chrbte khaki farby, rukávy a kapucňa maskáčového vzoru na hrudi s nadpisom „LONSDALE London“
v strede s vyšitým levom.

Z úradného záznamu o zaistení veci zo dňa 5.11.2007 vyplýva, že dňa 5.11.2007 v čase o 10.30 hod.
bola F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX zaistená vec 1 ks maska zv. škraboška čiernej farby z
podžehľovacej látky s tenkou klobúkovou gumičkou čiernej farby.Z úradného záznamu o zaistení veci zo dňa 5.11.2007 vyplýva, že dňa 5.11.2007 v čase o 14.15 hod.
bola C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX zaistená vec 1 ks dámska nočná košeľa s krátkym rukávom,
podklad bielej farby s ružovými kvetmi, krvavé škvrny.

Z úradného záznamu o zaistení veci zo dňa 5.11.2007 vyplýva, že dňa 5.11.2007 v čase o 10.00 hod.
bola H. R., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XXX zaistená vec 4 ks malých kovových lyžičiek.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 5.11.2007 vyplýva, že ml. C. X. vydal dňa 5.11.2007 o 15.00 hod.

1 ks červená mikina s nápisom Unique style, 1 ks červené tričko s dlhými rukávmi so sivým vzorom
na prednej časti, 1 ks pánske modré rifle zn. BOSS, 1 pár modré pánske ponožky, 1 ks tmavomodré
pánske slipy, dobrovoľne.

Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci vyplýva, že dňa 5.11.2007 o 14.00 hod. boli ppor. Bc. G. L.,
policajtkou OKP ÚJaKP OR PZ Prešov prevzaté veci 1 ks dámska nočná košeľa s krátkym rukávom

podklad bielej farby s ružovými kvetmi, krvavé škvrny, ktoré boli dňa 5.11.2007 zaistené u C. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XXX.

Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci vyplýva, že dňa 5.11.2007 o 12.15 hod. boli ppor. H. O., policajtom
OKP ÚJaKP OR PZ Prešov prevzaté veci 1 ks maska zv. škraboška čiernej farby z podžehľovacej látky s

tenkou klobúkovou gumičkou čiernej farby, ktoré boli dňa 5.11.2007 zaistené u F. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX.

Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci vyplýva, že dňa 5.11.2007 o 12.10 hod. boli ppor. H. O., policajtom
OKP ÚJaKP OR PZ Prešov prevzaté veci 1 ks pánska flisovaná mikina na zips, čierno-šedej kombinácie

s nápisom v hornej ľavej časti „NEWLAND 5“, 1 ks pánska mikina s kapucňou, na hrudi s chrbte khaki
farby, rukávy a kapucňa maskáčového vzoru na hrudi s nadpisom „LONSDALE London“ v strede s
vyšitým levom, ktoré boli dňa 5.11.2007 zaistené u H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX.

Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci vyplýva, že dňa 5.11.2007 o 12.05 hod. boli npor. J. R., policajtom

OKP ÚJaKP OR PZ Prešov prevzaté veci 4 ks malých kovových lyžičiek, ktoré boli dňa 5.11.2007
zaistené u H. R., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XXX.

Zo zápisnice o vrátení veci vyplýva, že dňa 4.2.2008 o 11.40 boli vyšetrovateľom PZ vrátené veci 4 ks
kávové lyžičky, posteľné prestieradlo - biela plachta, dámske nohavičky so vzorom, nočná košeľa bielej

farby, ktoré boli zaistené pri obhliadke miesta činu dňa 3.11.2007 a to H. R. (opatrovníkovi poškodenej
C. R.).

Zo zápisnice o vrátení veci vyplýva, že dňa 26.2.2008 o 12.45 boli vyšetrovateľom PZ vrátené veci 1
ks červená mikina s nápisom Unique style, 1 ks červené tričko s dlhými rukávmi so sivým vzorom na

prednej časti, 1 ks pánske modré rifle zn. BOSS, 1 ks pár modré pánske pomožky, 1 ks tmavomodré
pánsky slipy, a to C. X., nar. XX.X.XXXX, ktoré boli vydané Y. X., nar. XX.X.XXXX.

Zo zápisnice o vrátení veci vyplýva, že dňa 27.2.2008 o 10.00 boli vyšetrovateľom PZ vrátené veci 1 ks
pánska mikina s kapucňou khaki - maskáč s nápisom Lonsdale London, 1 ks pánska flisovaná mikina

čierno-šedej farby s nápisom Newland E. H., nar. X.X.XXXX, ktoré boli zaistené pri obhliadke miesta
činu H. H., nar. XX.X.XXXX.

Z lekárskych správ vyplýva zdravotný stav poškodenej C. R. a lekárske zákroky, ktoré boli vykonané.

Z fotodokumentácie škrabancov pravej ruky H. H. vyplýva rozsah poranení pravej ruky H. H..

Z uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. P/14/92-98 zo dňa 22.9.1999 vyplýva, že C. R., nar.
XX.X.XXXX bol ustanovený opatrovník H. R., nar. X.XX.XXXX, ktorý je oprávnený ju v bežných veciach
zastupovať.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. P/14/92-100 zo dňa 22.9.1999 vyplýva, že bol zamietnutý návrh
na vrátenie spôsobilosti na právne úkony C. R., nar. XX.X.XXXX.Z rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 16Nc/651/91-24 vyplýva, že C. R., nar. XX.X.XXXX bola
pozbavená spôsobilosti na právne úkony s výhradou, že je spôsobilá hospodáriť s finančnou sumou do
500,- Kčs mesačne.

Z posudku Združenej strednej školy v R. zo dňa 13.11.2007 vyplýva, že obžalovaný H. H. ja žiakom
druhého ročníka Združenej strednej školy v R., študuje v učebnom odbore kuchár. Pre slabé študijné
výsledky opakoval prvý ročník. Na vyučovaní je pasívny, príprava na vyučovanie je slabá. Pri praktickom
vyučovaní sa dňa 7.6.2006 dopustil krádeže na pracovisku praktického vyučovania v hoteli V., kde

odcudzil tri krabičky cigariet. V školskej šatni sa dopustil krádeže športovej obuvi zn. Nike. Rád si prisvojil
aj desiate, ktoré si doniesli spolužiaci. V komunikácii so spolužiakmi sa prejavovala jeho nadriadenosť,
ktorá vyplývala z toho, že bol najstarší z ročníka a bol povýšenecký. Mal sklony k podvodom, čoho
dôkazom bolo klamanie ospravedlneniami od lekára, pričom pečiatky boli skenované. Rodičia sa
rodičovských združení nezúčastňovali, jediná účasť je evidovaná v zastúpení jeho sestry.

Z posudku Základnej školy v Z. zo dňa 16.11.2007 vyplýva, že obžalovaný ml. G. R. je žiakom 9.D
triedy ZŠ Z.. Pochádza z neúplnej rodiny, rodičia sú rozvedení. Zákonným zástupcom obžalovaného je
matka,ktoráústretovoreagujenavšetkypožiadavkyohľadomjehopriestupkovpriporušovaníškolského
poriadku. Problémy u obžalovaného sa objavili koncom šiesteho ročníka v podobe záškoláctva a
klamstva, na koncoročnom vysvedčení mal z toho dôvodu zníženú známku zo správania. V siedmom

ročníku nastala v jeho správaní zmena, priznal si keď niečo vyparatil, začal hovoriť pravdu. Počas
siedmeho ročníka s ním neboli takmer žiadne problémy. Nastali na konci ôsmeho ročníka opäť v podobe
záškoláctva. Jeho správanie sa ešte zhoršilo v deviatom ročníku, v jeho komunikácii začalo prevládať
vulgárne vyjadrovanie, fajčil na verejnosti, konflikty riešil násilne. Aj napriek uvedeným skutočnostiam
bol v kolektíve obľúbený.

Z posudku Stredného odborného učilišťa stavebného zo dňa 13.11.2007 vyplýva, že obžalovaný ml. C.
X. je žiakom prvého ročníka učebného odboru autoopravár - mechanik, nie je veľmi komunikatívny, skôr
introvertnýtypbezzáujmunadväzovaťrozhovorysostatnýmispolužiakmi,vočispolužiakomneprejavuje
známky agresivity ani nevhodného správania. Voči pedagogickým zamestnancom je jeho správanie

bezkonfliktné. Dochádzka žiaka bola bezproblémová. Prospech menovaného je podpriemerný.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. zo dňa 11.4.2008 vyplýva, že obžalovaný H. H.
je študentom 2. ročníka Združenej strednej školy v R.. Na oddelení sociálnej kurately je evidovaný od
spáchania skutku. Iné skutočnosti o ňom nie sú známe.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. zo dňa 19.11.2007 vyplýva, že obžalovaný ml. G. R.
pochádza z rodiny, kde rodičia sú rozvedení, pričom obžalovaný bol zverený do osobnej starostlivosti
matky. Je žiakom deviateho ročníka Základnej školy v Z.. V škole je priemerným žiakom. Stravuje
sa doma. Matka mu uhrádza cestovné vo výške 540,- Sk mesačne. Matka je vedená v evidencii

nezamestnaných ako uchádzačka o zamestnanie. Výchovu zabezpečuje sama, otec nemá záujem o
svoje deti, nepomáha pri ich výchove a neprispieva na ich výživu. Pri pohovore matka uviedla, že so
synom G. nemá výchovné problémy. Nikdy sa nesnažil ubližovať ľuďom, občas mal výbušnú povahu.
Doposiaľ nebol na oddelení sociálnej kurately v evidencii.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. zo dňa 19.11.2007 vyplýva, že obžalovaný ml.
C. X. pochádza z manželstva rodičov Y. a F. X., spolu s 2 súrodencami býva v 3 izbovom rodinnom
dome. Je študentom 1. ročníka SOU stavebného v J.. V škole dosahuje stupeň známky 4. Stravuje
sa doma. Mesačne mu rodičia uhrádzajú cestovné vo výške 540,- Sk. Obaja rodičia sú vedení v
evidencii nezamestnaných ako uchádzači o zamestnanie. Otec je dlhodobo práceneschopný. Rodičia

pri pohovore uviedli, že so synom doposiaľ nemali vážnejšie problémy. Od útleho veku bol však
hyperaktívnym dieťaťom. Jeho záľubou boli autá a práce v domácnosti.

Zo správy o povesti Obce K. zo dňa 29.11.2007 vyplýva, že obvinení neboli riešení priestupkovou
komisiou. Ich správanie a povahové vlastnosti na verejnosti boli primerané ich veku - upútať

pozornosť okolia, z čoho vyplývali slovné potýčky so spoluobčanmi. Správanie obvinených však nikdy
nenasvedčovalo tomu, že by boli schopní páchať trestnú činnosť. Poškodená R. bola pozbavená
spôsobilosti na právne úkony. Žije v spoločnej domácnosti so synom H.. Na verejnosti má slušnévystupovanie, nikomu neubližuje, je úctivá. Má sklony k požívaniu alkoholických nápojov, ktoré sú
kontrolovateľné.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného ml. G. R. vyplýva, že tento nemá záznam v registri trestov.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného H. H. vyplýva, že tento nemá záznam v registri trestov.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného ml. C. X. vyplýva, že tento nemá záznam v registri trestov.

Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností, jednotlivo i v ich vzájomnej
súvislosti, dospel súd k záveru že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku, tento je
trestným činom a spáchali ho obžalovaní ml. C. X., ml. G. R. a H. H..

Obžalovaní sú zo spáchania skutku usvedčovaní svojimi výpoveďami z prípravného konania a
obžalovaní ml. C. X. aj z hlavného pojednávania, ktoré súd na hlavnom pojednávaní prečítal, nakoľko
všetci obžalovaní využili svoje právo a odmietli vypovedať. Obžalovaní v týchto výpovediach sa v
podstate k skutku im kladenému za vinu priznali a podrobne opísali spôsob spáchania skutku vrátane
toho ako v inkriminovaný deň po predchádzajúcej vzájomnej dohode spolu s maloletým V.N. išli do

domu poškodenej R., ktorú najprv sledovali cez okno a následne obžalovaní H. a ml. C. X. s kapucňami
na hlave vošli do domu, kde obžalovaný ml. C. X. poškodenú rukou sotil do pleca v dôsledku čoho táto
spadla na posteľ a kričala, aby odišli, vyzliekol jej sveter, stiahol jej kamaše, ktoré jej pritom roztrhol, na
jej krik, aby odišli jej dal facku, aby bola ticho, pričom obžalovaný ml. G. R. a maloletý V.N celú situáciu
sledovali cez okno a keď obžalovaný ml. C. X. a obžalovaný H. H. z domu vyšli, všetci štyria uši z dvora

poškodenej, avšak po opätovnej predchádzajúcej vzájomnej dohode sa vrátili do domu poškodenej R.,
ktorú obžalovaný ml. C. X. zhodil na posteľ, stiahol jej kamaše, s obžalovaným H. H. jej roztiahli nohy,
na to obžalovaný H. H. jej viackrát vložil pravú ruku do pošvy, obžalovaný ml. C. X. jej viackrát vložil
kávovú lyžičku do pošvy, obžalovaný ml. G. R. držal poškodenej ľavú nohu a obžalovaný ml. C. X. si
stiahol nohavice nad kolená a niekoľkokrát opakovane zasunul svoj pohlavný úd do pošvy poškodenej

C. R., pričom ho poškodená kopla a následne všetci obžalovaní upustili od svojho konania a z domu
ušli. Uvedené skutočnosti sú plne podporované výpoveďou svedkyne poškodenej C. R., ktorá uviedla,
že prišla domov, prezliekla sa, ľahla si, zapla TV a zaspala, dvere nechala otvorené, lebo syn mal ísť
za ňou, avšak zdržal sa a medzi tým kým prišiel, ju znásilnili všetci traja obžalovaní, pričom vošli cez
otvorené dvere. Najprv pocítila facku a potom sa prebrala až keď prišiel syn a našiel ju, pričom všade

bola krv. Následne išla na snímok, na vyšetrenie, pričom mala poškodený kŕčok maternice, na ktorý ju
hneď operovali. Mala aj podliatiny na prsníku a o psychike ani nehovorí. Uvedené tvrdenia sú v súlade
aj s výpoveďou svedka H. R. - syna poškodenej, ktorý uviedol, že keď prišiel domov, našiel mamu, ktorá
bola oblečená v košeli, asi nočnej, či mala aj spodnú bielizeň, toto uviesť nevedel, krvácala a pýtal sa jej,
čo sa stalo. Povedala mu, že ju znásilnili, ale kto, to uviesť nevedela, ani on nikoho nevidel. Tak išiel k

bratrancovi, odkiaľ zavolal prvú pomoc a následne prišla záchranka a aj polícia, mamu odviezli a polícia
uzamkla dom, aby mohla zabezpečiť dôkazy. V čase jeho príchodu domov mal vypité, avšak nebol až
taký opitý, všetko čo videl si pamätá. Uvedené skutočnosti sú v plnom rozsahu podporované výpoveďou
znalca z odboru gynekológia a pôrodníctvo MUDr. E. C. PhD., ktorý uviedol, že došlo k násilnému
činu, kde boli spôsobené fyzické poškodenia na pohlavných orgánoch ženy - menovanej. Jednak sa

jednalo o vnútorné ženské pohlavné orgány a taktiež o oblasť ľavého prsníka. Tieto nálezy svedčia pre
násilné poškodenie organizmu ženy. Išlo o trhlinu pravej časti vaginálnej (pošvovej) klenby s následným
ošetrením v nemocnici a došlo k vytvoreniu hematómu (krvnej zrazeniny) v oblasti ľavého prsníka.
Pacientka bola hospitalizovaná jeden deň na oddelení gynekologickom a pôrodníckom v Prešove. Doba
liečenia na základe správy od obvodného gynekológa bola asi týždeň. Z kontrolného vyšetrenia, ktoré

bolo o mesiac po úvodnej kontrole gynekologický nález bol v norme. Podľa posledného kontrolného
vyšetrenia, ktoré bolo prevedené mesiac po čine, následky ani zmeny pohlavného orgánu ženy nie sú,
alebo neboli. Čo sa týka trhlín v oblasti pošvy väčšinou ide o násilný trestný čin, alebo môže vzniknúť
pri športe, alebo iných úkonoch, napr. pri páde na ostré alebo tupé predmety. V danom prípade išlo o
pacientku, ktorá šesťkrát rodila a jej pošvový priestor bol široký a pošva bola elastická a muselo dôjsť k

značnej fyzickej sile, aby došlo k trhline. U mladých žien, ktoré ešte nerodili, je väčšia pravdepodobnosť
vzniku takýchto poranení ako u starších, ktoré už rodili. Uvedené poškodenie u poškodenej vzniklo v
dôsledku použitia lyžičky obžalovanými. Vo všeobecnosti takéto trhliny vznikajú pri používaní rôznych
nástrojov, ako napríklad vibrátor, fľaša a podobne, v tomto prípade mohlo dôjsť pravdepodobne lyžičkou.Teoreticky mohlo dôjsť k vzniku uvedeného poškodenia rukou, alebo prstami, alebo muselo by ísť o
silný tlak. K takým zraneniam mohlo dôjsť aj pri neadekvátnom pohlavnom styku, väčšinou sa tak stáva
u mladších žien. Má za to, že menovaní nemali predispozíciu jej spôsobiť takúto trhlinu pri bežnom

styku, prsty nie sú schopné zájsť tak hlboko ako lyžička, ktorá je spôsobilá vzniknúť do klenby o
niekoľko centimetrov hlbšie. Podľa natrhnutia to vyzeralo, že išlo poškodenie predmetom a nie prstami,
obžalovaní by prstami nevnikli až do klenby. Uvedené výpovede sú v plnom rozsahu podporované aj
listinnými dôkazmi a to najmä zápisnicou o obhliadke miesta činu, fotodokumentáciou poškodenej a
lekárskymi správami poškodenej.

Z výsluchu svedka E. L. vyplývajú iba všeobecné skutočnosti týkajúce sa jeho stretnutia s obžalovanými
v čase bezprostredne pred spáchaním inkriminovaného skutku, pričom aj tento svedok potvrdil, že
obžalovaný H. H. ho volal, aby išiel s nimi k R., čo on odmietol, pričom ostatní obžalovaní išli s H. a
na druhý deň sa dozvedel, že niekto mal R. znásilniť. Rovnako z výsluchu znalca PhDr. H. D. vyplývajú
skutočnosti dôležité pre posúdenie osobnosti a jej štruktúry u poškodenej R. a osobností obžalovaných

ml. X., ml. R. a H. a ich štruktúr. Zo znaleckých posudkov znalkýň MUDr. M. - Y. a MUDr. H. vyplývajú
skutočnosti potrebné pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaných, príp. potrebné pre posúdenie
potreby uloženia ochranného liečenia.

Po právnej stránke bol skutok uvedený v rozsudku, ktorého sa obžalovaní ml. C. X., ml. G. R. a

H. H. dopustili kvalifikovaný ako formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona spáchaný
obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 3 Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s obzvlášť závažným zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a v
jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/
Trestného zákona. Súd nekvalifikoval konanie obžalovaných ako dva samostatné skutky, tak, ako to

navrhovala prokurátorka v obžalobe, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za to, že k skutku došlo tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a je potrebné to kvalifikovať ako jednočinný súbeh uvedených
trestných činov spáchaný formou spolupáchateľstva a to aj s poukazom na názor Krajského súdu v
Prešove uvedený v uznesení tohto súdu sp. zn. 1To/30/2009 zo dňa 20.5.2009.

Objektívna stránka uvedených trestných činov bola naplnená konaním obžalovaných ml. C. X., ml.
G. R. a H. H. a to tým, že spoločným konaním násilím donútili ženu k súloži a spôsobili ním ťažkú
ujmu na zdraví, násilím donútili iného k sexuálnym praktikám a spôsobili ním ťažkú ujmu na zdraví,
neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali najmenej s dvoma osobami. Vo vzťahu k spôsobenej
ťažkej ujme na zdraví zakladajúcej trestnú zodpovednosť za trestný čin znásilnenia podľa § 199 ods.

3 Trestného zákona, resp. za trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 3 Trestného zákona súd
udáva, že podľa § 123 ods. 3 písm. f) Trestného zákona, ods. 4 Trestného zákona ťažkou ujmou na
zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je
porucha zdravia trvajúca dlhší čas, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne
vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych

dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Napriek tomu, že z
výsluchov svedkov R. - syna poškodenej, ktorý uviedol, že mama po skutku varí, robí na záhrade, aj
okolo domu, teda bežné činnosti vykonáva po skutku rovnako ako pred skutkom, svedkov V. R., H.
R., U. M. - susied poškodenej a H. E., Y. D. a H. Y., pracovníčok pohostinstiev v K., resp. potravín
v K., ktoré poškodená navštevovala, ktoré uviedli, že na poškodenej po skutku nezbadali žiadne

zmeny a správa sa pred skutkom tak ako predtým vyplýva, že poškodenej obvyklý spôsob života
nebol v čase po skutku závažne ovplyvnený, mal súd za to, že u poškodenej došlo v súvislosti so
spáchaným skutkom k ťažkej ujme na zdraví a to najmä s poukazom na výpovede znalca z odvetvia
psychiatrie MUDr. F. H., ktorý uviedol, že u poškodenej C. R. v čase po skutku zistili prítomnosť
posttraumatickej stresovej poruchy vrátane úzkostného depresívneho syndrómu, ktorú považujú za

ťažkú poruchu zdravia, ktorá by u poškodenej v prípade PN trvala určite viac ako 42 kalendárnych
dní a v bežnom živote poškodenej došlo k výraznému narušeniu spánku, s tým spojenou únavou v
priebehu dňa, ako aj k zvýšenému potenciálu sa zľaknúť aj pri neprimerane malom podnete, taktiež
k prítomnosti vtieravých neodbytných myšlienok, v ktorých opätovne prežívala stresujúcu udalosť, tzv.
flashbackov, k prítomnosti anxiety, teda úzkostnosti vyššieho psychického napätia, poruchám spánku,

poruchám koncentrácie pozornosti, ako aj vegetatívneho doprovodu, ktorý sa prejavoval bolesťami
hlavy, jemným trasom horných končatín, pocitmi búšenia srdca, potenia a pocitmi žalúdočnej nervozity,
alebo nevoľnosti, pričom znalec potvrdil, že spúšťačom tohto stavu, resp. syndrómu bola jednoznačne
inkriminovaná udalosť, teda negatívny traumaticky zážitok, ako aj to, že kvalita života človeka, ktorýutrpí posttraumatickú stresovú poruchu, je významným spôsobom narušená a znížená. Znalec MUDr. H.
zároveňuviedol,žejemožnérozlíšiťuosoby,ktorámalatentosyndrómtieprejavy,ktorýmisapreukazuje
od prejavov alkoholickej degradácie osobnosti, alebo alkoholickej pseudopsychopatizácie osobnosti,

nakoľko tieto vykazujú iné kvality, hlavne pri globálnom posudzovaní dynamiky psychických procesov,
teda na základe psychiatrického vyšetrenia anamnestických údajov, heteroanemnestických údajov a po
zhodnotení kvality daných psychických procesov a ich dynamiky možno oddiferencovať, že sa jedná
o prejavy posttraumatickej stresovej poruchy, ktoré majú väčšinou dynamický priebeh od prejavov
degradácie osobnosti, ktoré sú viac stacionárne. Uvedené skutočnosti potvrdil aj znalec z odvetvia

psychiatrie MUDr. F. H., ktorý rovnako skonštatoval, že v čase po skutku u poškodenej C. R. zistili
prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy vrátane úzkostného depresívneho syndrómu, pričom
podľa jeho názoru ide o poruchu stredne ťažkú až ťažkú, ktorej dĺžka PN je podľa neho individuálna
a v praxi je to tak, že by dĺžka PN mala byť dlhšia ako 42 kalendárnych dní, pričom došlo k zhoršeniu
kvality v zmysle vzniknutej psychickej nepohody, ktorá vyplývala z prítomnosti niektorých symptómov
posttraumatickej stresovej poruchy a to zo strachu, z úzkosti, nespavosti, anticipácie, eventuálneho

ďalšieho útoku a ďalších symptómov a rovnako uviedol, že v klinickej praxi je možné a dá sa odlíšiť
psychická porucha degradácie osobnosti pri alkoholizme a psychická porucha posttraumatická stresová
porucha. Z uvedeného mal súd za preukázané, že u poškodenej R. došlo konaním obžalovaných k
ťažkej ujme na zdraví. Zároveň vo vzťahu k uvedeným svedkom súd dodáva, že svedkyne H. R., V.
R. a U. M. sú síce susedy poškodenej, ale všetky popreli, aby sa s poškodenou navštevovali, resp.

uviedli, že sa málo stretávajú a svedkyne H. E., Y. D. a H. Y. uviedli, že poškodenú poznajú iba zbežne
z pohostinstva, resp. potravín, kde pracovali, pričom svedkyňa E. uviedla, že poškodenú v pohostinstve
po skutku videla 3 krát až 4 krát a svedkyňa D., že poškodenú v pohostinstve po skutku videla 2 krát,
preto mal súd za to, že tieto osoby sa k psychickému stavu poškodenej, resp. k ujme ktorú mala utrpieť
nevedeli relevantne vyjadriť, nakoľko túto poznali len z bežne a boli s ňou v minimálnom kontakte. K

tomuto súd dodáva, že samotný syn poškodenej - svedok H. R. konštatoval, že správanie poškodenej
sa po skutku zmenilo, táto sa bojí, strachuje stále keď niečo buchne, je stresovaná a tento stav ešte
trvá. Záverom súd dodáva, že výsluchom jednotlivých svedkov sa nepreukázalo, aby o poškodenej bolo
v obci všeobecne známe, že je chorou osobou, resp. že je obmedzená, alebo pozbavená spôsobilosti
na právne úkony, nakoľko tieto skutočnosti vedel potvrdiť len svedok Mgr. J., ktorý sa to dozvedel ako

starosta obce a svedkyne H. a V. R., ktoré sa to dozvedeli ako bezprostredné susedy poškodenej. S
poukazom na uvedené súd neuznal obžalovaných vinných z trestného činu znásilnenia podľa § 199 ods.
2 písm. b/ Trestného zákona, resp. z trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 200 ods. 2 písm. b/
Trestného zákona, tak ako to navrhovala obžaloba, nakoľko nemal za preukázané, že obžalovaní vedeli,
resp. mohli vedieť, že poškodená je obmedzená, alebo pozbavená spôsobilosti na právne úkony, resp.

že je chorou osobou, aj vzhľadom na skutočnosť, že uvedení svedkovia uviedli, že poškodená svojim
správaním sa nijako nezvyčajne neprejavovala.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestných činov znásilnenia a sexuálneho násilia podľa § 199 ods. 1
Trestného zákona, resp. § 200 ods. 1 Trestného zákona obžalovaní ml. C. X., ml. G. R. a H. H. konali vo

forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chceli spôsobom uvedeným
v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem na ochrane ľudskej
dôstojnosti. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestných činov znásilnenia a sexuálneho násilia podľa §
199 ods. 3 Trestného zákona, resp. § 200 ods. 3 Trestného zákona obžalovaní ml. C. X., ml. G. R. a
H. H. konali minimálne vo forme nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b/ Trestného zákona, nakoľko

vedeli, že svojím konaním môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem na
ochrane ľudskej dôstojnosti a pre prípad, že ho spôsobia, boli s tým uzrozumení. Pokiaľ ide o trestný čin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona obžalovaní ml. C.
X., ml. G. R. a H. H. konali vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože
chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j.

záujem na ochrane slobody.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na
zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu

uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej

sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na
zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za
obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona, ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

Podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa
u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem
rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

Podľa § 117 ods. 2 Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému
uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na
predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto
zákona.

Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Za obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 3 Trestného zákona je možné uložiť trest
odňatia slobody na pätnásť až dvadsať rokov.

Za obzvlášť závažný zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 3 Trestného zákona je možné uložiť
trest odňatia slobody na pätnásť až dvadsať rokov.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia

slobody obžalovaného ml. C. X., súd aplikoval ustanovenia § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 a s § 117 ods. 1, 2 Trestného zákona, nakoľko
mal v prípade obžalovaného ml. C. X. za preukázanú jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť. U
obžalovaného bral súd do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť to, že pred spáchaním trestného činu viedol
riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona) a ako priťažujúcu okolnosť to, že obžalovaný spáchal viac

trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestného zákona).

Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou 15 až 20 rokov vzal súd do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na skutočnosť,
že obžalovaný ml. C. X. spáchal čin ako mladistvý ako aj na spôsob spáchania trestného činu, ale aj

na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Na základe týchto skutočností, súd upravil za použitia § 117 ods. 1 Trestného zákona trestnú
sadzbu na 2 až 7 rokov. Súd mal za to, že obžalovanému ml. C. X. zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasneiných odradí od páchania trestných činov, trest odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby v trvaní
7 rokov. Keďže obžalovaný ml. C. X. bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest
odňatia slobody, súd mu zároveň obligatórne uložil ochranný dohľad v trvaní troch rokov.

Aj keď obžalovaný ml. C. X. spáchal obzvlášť závažný zločin, súd ho v zmysle § 48 ods. 3 písm. b/
Trestného zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody nezaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, ale podľa § 48 ods. 2 písm. a/ ods. 4 Trestného
zákonahozaradildoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia,vzhľadom

na to, že uvedený skutok spáchal ako mladistvý a súd mal za to, že v ústave na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia
slobodyobžalovanéhoml.G.R.,súdaplikovalustanovenia§36písm.j/,§37písm.h/Trestnéhozákona,
§ 38 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 a s § 117 ods. 1, 2 Trestného zákona, nakoľko

mal v prípade obžalovaného ml. G. R. za preukázanú jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť.
U obžalovaného ml. G. R. bral súd do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť to, že pred spáchaním trestného
činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona) a ako priťažujúcu okolnosť to, že obžalovaný
spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestného zákona).

Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou pätnásť až dvadsať rokov vzal súd do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na
skutočnosť, že obžalovaný spáchal čin ako mladistvý ako aj na spôsob spáchania trestného činu a
mieru jeho účasti na konaní, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného ml. G. R. a
vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a upravil trestnú sadzbu za použitia § 117 ods.

1 Trestného zákona na 2 až 7 rokov. Súd mal za to, že obžalovanému ml. G. R. zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život
a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej
sadzby v trvaní 3 rokov. Súd u obžalovaného ml. G. R. prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný
v priebehu skutku poškodenej R. iba na požiadanie obžalovaného H. pridržal nohu a na rozdiel od

ostatných spoluobžalovaných jej do pošvy nevložil pohlavný úd, ani lyžičku. Keďže obžalovaný ml. G.
R. bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, súd mu zároveň
obligatórne uložil ochranný dohľad v trvaní troch rokov.

Aj keď obžalovaný ml. G. R. spáchal obzvlášť závažný zločin, súd ho v zmysle § 48 ods. 3 písm. b/

Trestného zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody nezaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, ale podľa § 48 ods. 2 písm. a/ ods. 4 Trestného
zákonahozaradildoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia,vzhľadom
na to, že uvedený skutok spáchal ako mladistvý a súd mal za to, že v ústave na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia
slobody obžalovaného H. H., súd aplikoval ustanovenia § 36 písm. d/, j/, § 37 písm. h/ Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona, nakoľko mal v prípade obžalovaného H. H. za preukázané dve
poľahčujúce a jednu priťažujúcu okolnosť. U obžalovaného H. H. bral súd do úvahy ako poľahčujúce

okolnosti to, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých (§ 36 písm. d/ Trestného zákona)
a pred spáchaním trestného činu viedol riadny život ( § 36 písm. j/ Trestného zákona) a ako priťažujúcu
okolnosť to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestného zákona).

Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou pätnásť až dvadsať rokov vzal súd do úvahy

všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na
spôsob spáchania trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a prevahu
poľahčujúcich okolností, a preto upravil trestnú sadzbu za použitia § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona
na pätnásť rokov až osemnásť rokov a štyri mesiace. Súd mal za to, že obžalovanému H. H. zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol

riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby v trvaní 15 (pätnásť) rokov. Keďže obžalovaný H. H. bol odsúdený za obzvlášť závažný
zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, súd mu zároveň obligatórne uložil ochranný dohľad v
trvaní troch rokov.Nakoľko obžalovaný H. H. spáchal obzvlášť závažný zločin, súd ho podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže

poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom
bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom,
sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom
registri.

Vzhľadom na to, že poškodená C. R. si nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas, avšak podľa
výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody a na rozhodnutie o
povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby
trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.