Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2012

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/89/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611010220
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2012:2611010220.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Třeškovej a prísediacich

Jozefy Hološkovej a Anny Gočálovej v trestnej veci proti obžalovaným ml. I. Ž. a ml. I. W. pre zločin
vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na hlavnom
pojednávaní konanom v Senici dňa 15.5.2012 takto

r o z h o d o l :

obžalovaní

ml. I. Ž. nar. XX.X.XXXX v L., trvale bytom L. č. XXX,
na slobode,

ml. I. W. nar. XX.X.XXXX v Y., trvale bytom Y. L.. R., G. X. E.
Č.. XXX, na slobode,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

dňa 30.9.2010 v presne nezistenom čase na chodníku pri ZŠ Sekule obžalovaní povedali maloletému
A.B. aby išiel s nimi, pretože ak nepôjde, tak ho zbijú, z toho dôvodu maloletý A. B. išiel za obžalovanými
k starej vodárni v Sekuliach, ktorá je vzdialená asi 70 metrov od školy, kde k maloletému A. B. odzadu
pristúpil obžalovaný ml. I. Ž. a chytil mu obe ruky, následne mu vyhrnul tričko a sveter a obžalovaný
ml. I. W. držal v kliešťach žiletku, ktorú nahrieval zapaľovačom, pričom obžalovaný ml. I. Ž. hovoril
obžalovanému ml. I. W., aby tú žiletku poriadne nahrial, a následne obžalovaný ml. I. W. rozpálenú
žiletku priložil maloletému A. B. na hrudník a chvíľu pridržal, pritom sa obaja obžalovaní smiali a ml. I. W.

povedal maloletému A. B., že môže ísť preč, ale ak to niekomu povie, tak ho zbijú tak, že sa nepostaví
na nohy, pričom maloletému A. B. spôsobili na hrudi fialové sfarbenie podkožia o rozmere asi 2,5 x 3,5
cm, pomerne ostro ohraničené a v strede obrazca tri fialové body o priemere asi 2,5 mm,

t e d a

spoločným konaním iného násilím nútili, aby niečo trpel a čin spáchali na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l i

zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j ú

Obžalovaný ml. I. Ž.K. podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona ( ďalej len Tr. zák.), s použitím § 117 ods.

1 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., a § 38 ods. 3 Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa
§ 119 ods. 1 Tr. zák., sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Obžalovaný ml. I. W. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák., §36 písm. j/, l/ Tr. zák.
a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2(dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa
§ 119 ods. 1 Tr. zák., sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom oboch obžalovaných, svedkov ml. E. F.,
F. Ž., S. W., prečítaním výpovedí svedkov X. F., W. Z., Y. Y., A. T., Y.. Y. Y., Y. O., prečítaním znaleckých
posudkov z odboru psychológie a z odboru psychiatrie, a prečítaním listinných dôkazov a to lekárskej
správy, fotodokumentácie, odpisov z registra trestov a posudkov na obžalovaných pričom z výsledkov
vykonaného dokazovania zistil súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný ml. I. Ž. k veci uviedol, že v kritický deň išiel zo školy aj s obžalovaným W., pred nimi išiel E.
F.. Išli do starej vodárne. E. F. zavolali nech ide s nimi, tento s nimi aj išiel. Koho presne tá vec, že skutok
spravia napadla si už nepamätá. Keď tam došli tak vyhrnuli E. F. tričko. Toto tričko mu vyhrnul on a
spoluobžalovaný W. nahrial žiletku a vypálil ju poškodenému na prsia. Po čase videl, že to poškodeného

bolí, tento začal plakať, tak povedal W. nech prestane. Potom poškodený odišiel preč. Tomuto obaja
povedali, nech to nikomu nepovie. Poškodenému sa pritom nejako nevyhrážal, či sa mu vyhrážal W., to
si nepamätá, niečo mu zakričal. Potom odišli preč aj oni dvaja. Bolo to po škole tak okolo 14.00 hod. Jeho
vzťah k poškodenému na základnej škole nebol dobrý, robil si z neho také srandy napr. že mu zobral
peračník a také ďalšie srandy, čo sa robia počas vyučovania. Pokiaľ sa týka veci, ktoré mali pri sebe v

čase skutku kliešte mal W., zapaľovač mal on a kto mal žiletku to už nevie. Zapaľovač mal u seba. Tieto
veci bežne pri sebe nenosievajú, zhodou okolností ich mali, vopred nebolo nič naplánované. Poškodený,
keď ho zavolali k starej vodárni išiel s nimi dobrovoľne. Na mieste činu tomuto vyhrnul tričko, potom sa
už poškodený trochu bránil tak, že si ho dával dole. Následne mu obžalovaný W. vypálil žiletku, neskôr
tomuto povedal, aby prestal a poškodenému pustil dolu tričko. Došlo mu to ľúto. Keď si poškodený začal

dávať dolu tričko tak toto mu pridržiaval, aby stále bolo vyhrnuté. Používal pritom fyzickú prevahu. Kedy
presne ich napadla tá hlúposť so žiletkou to už nevie. Či sa pred hlavným pojednávaním ospravedlnil
poškodenému to už nevie, ale správanie zmenil k oveľa lepšiemu. Doteraz nebol súdne trestaný ani
nebol prejednávaný pre priestupok. S poškodeným sa od skončenia základnej školy nestretáva, nebavia
sa spolu ani mu nič nehovorí.

Obžalovaný ml. I. W. k veci uviedol, že ho celá vec mrzí, neuvedomil si, čo to môže obnášať. Skutok
prebiehal tak ako je uvedené v obžalobe. Po škole išli s obžalovaným Ž. ďalej od školy a tam zobrali
poškodeného. Povedali mu, aby išiel s nimi na stavidlo a tam sa skutok aj stal. Poškodený išiel s
nimi dobrovoľne. To čo spravili poškodenému ich napadlo obidvoch v ten deň ráno. Kliešte, žiletku a

zapaľovač doniesli obaja, každý priniesol niečo. Z akého dôvodu skutok spravili nevie. Pokiaľ sa týka
jeho vzťahu k poškodenému veľmi sa s ním nebavil, ani si ho veľmi nevšímal. Po spáchaní skutku
si už poškodeného vôbec nevšímal. Poškodený sa pri páchaní skutku bránil tým spôsobom, že sa
mykal. Pokiaľ sa týka jeho osoby v minulosti nebol súdne trestaný, ani prejednávaný pre priestupok. V
súčasnosti navštevuje strednú školu, ale škola ho nebaví.

Svedok, poškodený E. F. k veci uviedol, že keď išiel zo školy chytili ho, odviedli ho k vodárni a tam
mu to vypálili. Spravili to tým spôsobom, že jeden ho držal a druhý mu to robil. Kto ho chytil, či
to bol niekto z obžalovaných, alebo či obaja spoločne svedok uviedol, že si už nepamätá presne.
Následne vzhľadom k výpovedi poškodeného na návrh prokurátorky, bola prečítaná výpoveď svedka

poškodeného z prípravného konania kde tento uviedol dňa 8.11.2010, že obžalovaní I. Ž. a I. W. sú jehospolužiaci a asi od 5. ročníka mu robia zle. Obaja zistili, že sa ich bojí a nevie sa brániť a preto mu
pravidelne, len tak pre zábavu ubližujú. Zo začiatku mu občas niečo spravili tak, že mu dali pohlavok
zozadu po hlave, alebo facku cez prestávku v škole. Potom si začali od neho pýtať perá, pravítka a ak

im ich nedal, tak ho zbili tak, že mu dali cez prestávku v škole facku a tiež päsťou ho bili do tela, teda
vždy jeden, alebo druhý mu dali jednu ranu. Toto nikomu nehovoril, pretože sa bál, že by ho zbili ešte
viac, pretože spolužiaci sa ich boja. Brali mu i pomôcky v škole, čo sa dozvedela jeho mama, ktorá išla
do školy a zástupkyňa to vyriešila. Od septembra 2010 mu pomôcky neberú. Dňa 30.9.2010 mali v škole
imatrikuláciu. Po tejto išiel zo školy za mamou do práce, do Moravského Jána. Na chodníku od školy

ho zastavili obžalovaní a povedali mu, aby išiel s nimi, že keď nepôjde zbijú ho. Pretože mal strach,
že by ho skutočne mohli zbiť, tak išiel s nimi. Obžalovaní išli popredu a on išiel za nimi. Išli niekoľko
desiatok metrov mimo chodníka až prišli k starej vodárni, kde zrazu obžalovaný Ž. pristúpil zozadu k
nemu a chytil ho odzadu za ruky, potom mu ich na chvíľočku pustil a zdvihol mu tričko a mikinu tak, že
mu ostalo holé brucho a hruď. Potom ho znovu chytil obž. Ž. za ruky a videl ako obž. W. držal v kliešťoch
žiletku, ktorú nahrieval zapaľovačom. Obž. Ž. hovoril obž. W. aby tú žiletku poriadne nahrial. Potom obž.

W. nahriatu žiletku, ako ju držal v kliešťoch, mu priložil na hrudník a chvíľu mu ju tam pridržal. Veľmi ho
to bolelo, ale nič nepovedal. Obaja obžalovaní sa tomu smiali. Potom mu obž. W. povedal, že môže ísť,
tak odtiaľ odišiel a obžalovaní tam ešte ostali. Tiež mu povedali, že ak to niekomu povie, že ho zbijú
tak, že sa nepostaví na nohy. Tiež sa nevhodne vyjadrovali o jeho mame. Potom išiel za mamou do
práce, ktorej nič nepovedal, lebo sa obžalovaných bál a doma si popáleninu chladil studenou vodou.

Popáleninu, ktorú mal na hrudi si jeho mama všimla v sobotu, keď prišla z práce a on bol v posteli do pol
pása vyzlečený. Najskôr to mame nechcel povedať, pretože mal strach a povedal jej to až v nedeľu a
v pondelok 4.10.2010 to jeho mama telefonicky nahlásila do školy a išli k MUDr. Č.. V piatok 1.10.2010
cez prestávku v škole, v triede medzi 4 a 5 hodinou prišiel k nemu obž. W., postavil sa proti nemu a
dal mu otvorenou dlaňou facku po pravej strane tváre. V škole to nikomu nepovedal, po vyučovaní šiel

za mamou a tá to zbadala. Povedal jej, že mu to spravil obž. W.. Potom nechodil asi týždeň do školy,
pretože sa bál, že by mu mohli ublížiť a tiež navštívil psychológa. Od času ako sa vecou zaoberá polícia
si ho obžalovaní nevšímajú, ale má z nich stále strach.

Svedkyňa F. Ž., matka obžalovaného I. Ž. k veci uviedla, že keď sa dozvedela o skutku, pýtala sa

obžalovaného čo sa stalo, povedal jej, že nič nespravil. Dozvedela sa to až na druhý deň, keď jej zavolali
zo školy, že na jej syna je podané trestné oznámenie. Obžalovaný je v jej osobnej starostlivosti. Chodí
na strednú automobilovú školu v Devínskej Novej Vsi. Vo voľnom čase hrá futbal, chodí na ryby. V
jeho správaní problémy nie sú, v škole sa snaží, vymeškané hodiny nemá. Čo mu povie to spraví. Na
základnej škole mala výchovné problémy so synom, ale snažila sa ich vyriešiť. Jednalo sa hlavne o drzé

správanie voči učiteľom, papuľovanie, odmietanie dávania žiackej knižky. Tieto problémy riešila hlavne
s triednou učiteľkou. S obžalovaným boli i na psychologickom vyšetrení v Senici a sama ho vzala k
psychologičke do Skalice. Zmenu u neho pokiaľ sa týka správania zaregistrovala v poslednom ročníku
základnej školy, kde na pol roku mal zo správania dvojku a na konci už jednotku. Sama učiteľka jej
povedala, že nastal zlom čo sa týka vyučovania, prospechu a správania. Dosť často s ňou komunikovala,

či sú nejaké problémy, teda to riešila. Obžalovaný je registrovaný vo futbalovom klube v Moravskom
Sv. Jáne.

Svedok S. W., otec obž. I. W. k veci uviedol, že pokiaľ sa týka obžalovaného doma s ním nemá žiadne
problémy, poslúcha. Iba v škole sem tam robí hlúposti. Po spáchaní skutku sa jeho správanie zmenilo,

má iný názor na také veci. V súčasnosti obžalovaný chodí do Senice na učňovku. Problémy má v škole
v správaní. Hovoril mu, že ho nebaví učenie za cukrára, ale vybral si to sám. Do školy má chodiť ešte 2
roky. Obžalovaný hrával futbal v Senici a teraz hrá v Moravskom Sv. Jáne, problémy tam s ním nie sú.

Svedok X. F. dňa 9.11.2010 k veci uviedol, že oboch obžalovaných osobne pozná, sú dobrý kamaráti.

Dňa 4.10.2010 asi o 19.00 hod. prišiel k nemu domov obž. I. Ž.K. a povedal mu, že má veľký problém,
že mal niečo spraviť E. F. a policajti mu to chcú našiť a že on to nespravil. Povedal mu, že zajtra bude
vypovedať na polícii a aby policajtom povedal, že dňa 30.9.2010 išiel s ním a s W. Z. domov zo školy.
Obž. Ž. mu povedal, že to má povedať, aby nemal problémy. Nie je pravdou, že by išiel s nimi zo školy
obž. Ž. dňa 30.9.2010. Ten deň išla s ním zo školy W. Z. a E. Š.. Obž. Ž. išiel s nimi zo školy až v utorok

5.10.2010 o pridal sa k nim až pri predajni potravín Jednota, ktoré sa nachádzajú v obci Sekule oproti
kostolu, teda dobehol ich na bicykli. Svedok ešte k veci dodal, že keď bol u neho doma obž. Ž. dňa
4.10.2010 tak zo svojho mobilu volal W. Z., aby povedala policajtom, že dňa 30.9.2010 išiel s nimi zo
školy. Vie, že W. sľúbila, že to povie policajtom. Dňa 30.9.2010 mali 6 hodín, to je do 13,30 hod. Na obednechodí. S obž. W., ktorý je jeho kamarát toho dňa domov nešiel a nevie s kým išiel domov, pretože býva
v Moravskom Jáne. Obž. I. Ž. je dobrý kamarát s obž. I. W. a vie o tom, že robia už dlho zle E. F. a to tak,
že sa mu posmievajú, berú mu peračník a hádžu si ho, vie, že ho veľakrát cez prestávku zbili a to tak, že

buď mu dajú facku, alebo ho udrú len tak päsťou do ramena. E.Á. im nikdy nič nepovie a oni mu ubližujú
preto, že sa nebráni a nikdy to na nich nikomu nepovie, ani učiteľke. Ubližujú mu iba tak pre zábavu.

Svedkyňa W. Z. vo výpovedi dňa 9.11.2010 k veci uviedla, že oboch obžalovaných pozná, sú dobrý
kamaráti. Dňa 4.10.2010 asi o 20,00 hod. jej telefonoval obž. I. Ž. z mobilného telefónu na jej mobilný

telefón a povedal jej, že zajtra, teda 5.10.2010 prídu za ňou policajti a aby im povedala, že štvrtok
30.9.2010 išiel zo školy s ňou a X. F.. Obž. Ž. povedala, že to povie. Toto však nie je pravda, dňa
30.9.2010 išla zo školy s X. F. a s E. Š. a nie je pravda, že by s nimi išiel obž. I. Ž. a ani sa k nim po
ceste nikde nepridal. Išli zo školy po šiestej vyučovacej hodine, okolo potravín Jednota oproti kostolu.
Pri kostole odbočili doľava a išli smerom k hlavnej ceste. Pri hlavnej ceste sa odpojili. Obž. I. Ž. v ten
deň s nimi nešiel. Dňa 5.10.2010 hneď po výsluchu sa jej obž. Ž.K. pýtal či povedala to, čo chcel a

ona ho oklamala, že to povedala. Policajtom však povedala pravdu, teda že s nimi I. Ž. nešiel. Obž. Ž.
oklamala preto, lebo sa bála, že by jej nadával. Obž. Ž. jej povedal, že sa priznal policajtom, že E. F.
spolu s obž. I. W. vypálili žiletku na hruď. Vie o tom, že obaja obžalovaní robili zle E. F., dávali mu facky
a hádzali na technickom na neho piesok. E. sa nikdy nebránil a nikomu to nepovedal. Dňa 8.11.2010
cez veľkú prestávku v škole prišiel za ňou obž. I. Ž.K. a povedal jej, aby pri výsluchu dňa 9.11.2010

znovu povedala, že dňa 30.9.2010 išiel s ňou a s X. F. po škole domov. Nie je to však pravda a ona
klamať kvôli obž. Ž. nebude.

Svedkyňa Y. Y. dňa 16.11.2010 k veci uviedla, že osobne oboch obžalovaných pozná, chodia do jednej
triedy. S obomi sa kamaráti iba v rámci školy a vyučovania. Viac sa rozpráva s obž. I. W., on je o niečo

lepší ako obž. I. Ž., nie je taký agresívny. Obaja obžalovaní si robili srandu z E. F. vysmievali sa mu, pár
krát ho strčili. E. F. im na to nič nepovedal asi sa ich bál. S obžalovanými nechodieva zo školy a stále
chodí na obedy. Obž. Ž. na obedy nechodí. Nepamätá si, že by tento školský rok išla s obž. I. W. zo
školy. Väčšinou chodieva domov s dievčatami a nepamätá si, že by stretla tento školský rok obž. I. W.
so A. T. pri značke Sekule - Moravský Ján.

Svedkyňa A. T. dňa 16.11.2010 k veci uviedla, že osobne pozná oboch obžalovaných , chodia do jednej
triedy. S obomi sa kamaráti iba v rámci školy a vyučovania. Lepšie je to s obž. I. W., má lepšiu povahu.
Vie o tom, že obaja urážali E. F., nadávali mu a niekedy išli okolo neho a dali mu facku. E. je tichý a
bál sa im niečo povedať. Bolo to tuším po imatrikulácii, dobre si to nepamätá, bol tuším štvrtok, bola na

obede so spolužiakmi. Sedeli tam viacerý deviataci a aj obž. I. W.. Poobede sa išli prezliecť do šatne kde
videla aj obž. I. W.. Išla potom domov s Y. Y. zo školy, bez obž. I. W.. Nevie kde tento bol, nestará sa o
neho, nechodia spolu domov a ani v ten štvrtok spolu nešli. Videla ho pri značke Moravský Ján - Sekule
ako bol pred nimi asi 3 metre a odbočil k bytovke pri ktorej býva. Tento teda išiel s niekým zo školy, ale
kto to bol si nepamätá. Obž. I. W. videla ísť domov zo školy viac krát, moc si nepamätá ten september.

Svedok Y.. Y. Y., riaditeľ ZŠ Sekule dňa 16.11.2010 k veci vypovedal, že oboch obžalovaných dobre
pozná a oboch aj vyučuje zemepis. Na jeho hodinách nemajú šancu vyrušovať, ale na hodinách
učiteliek sa správajú nedisciplinovane, drzo, teda skáču učiteľkám do reči, nenosia si pomôcky, žiacke
knižky, popíjajú malinovku cez vyučovanie, ignorujú pokyny učiteliek, smejú sa im do oči, berú ich ako

menejcenných ľudí a vôbec nedodržujú školský poriadok. Po niekoľko rokov majú zníženú známku
za správanie nielen pre správanie voči vyučujúcim, ale aj za záškoláctvo. Teda spolužiaci z nich majú
vyslovene strach, boja sa otvoriť a niečo na týchto spolužiakov povedať, pretože títo dvaja sú schopní
plniť svoje vyhrážky a spolužiaci to vedia, že ak by niečo na týchto dvoch povedali, tak ich zbijú,
alebo iným spôsobom ublížia. Obaja obžalovaní si našli v triede jednu obeť a to chlapca E. F., ktorý

je utiahnutý, nekonfliktný, bojazlivý. V škole nikdy nič nenahlasoval, teda že mu obžalovaní ubližujú.
Vedeli, že obžalovaní mu brali pomôcky do školy, ktoré následne triedna učiteľka mala v úschove. Dňa
4.10.2010 na začiatku vyučovania volala pani F., že na synovi doma keď bol vyzlečený zbadala, že na
tele má vytlačený nejaký znak a že sa od syna dozvedela, že mu to spravil obž. Ž. a obž. W. a či vedia,
že na škole sa deti takto šikanujú. Zavolali v ten deň E. F., pani F. a políciu z OOPZ Šaštín - Stráže.

Po príchode polície sa policajti za prítomnosti matky porozprávali s E. a boli zaslaný so zranením ,
ktoré im E. na prsiach ukázal k lekárovi. E. pred policajtmi, pred ním, zástupkyňou a triednou učiteľkou
bezprostredne uviedol, že obaja obžalovaní ho po ceste domov zatiahli k stavidlu a povedali mu, že ak
s nimi nepôjde zbijú ho a že obž. Ž. ho zozadu držal za ruky a obž. W. mu rozžeravenú žiletku priložil naprsia. Uviedol, že neslušne nadávali na jeho matku a potom utiekli preč. Následne boli zavolaný z triedy
obaja obžalovaní a to po jednom. Hovorili s nimi policajti za jeho prítomnosti, prítomnosti zástupkyne
a triednej učiteľky. Ako s prvým sa mu zdá, hovorili s obž. Ž., robil sa, že o ničom nevie, postupne

si začal spomínať čo sa týkalo tejto veci, teda popísal ako E. F. držal zozadu za ruky a že obž. W.
mu vypálil znak žiletkou. Hovoril bezprostredne, nikto nerobil na neho žiadny nátlak a ani policajti mu
nepovedali vopred čo sa stalo. Následne sa policajti rovnako za jeho prítomnosti, prítomnosti zástupkyne
a triednej učiteľky rozprávali s obž. I. W., ktorý sa zo začiatku tváril, že nevie o čo ide a po chvíli si
spomenul, ak sa mu spomenul F.N. a žiletka a tiež si spomenul a povedal, že to E. spravili spolu s

obž. Ž., že tento mal žiletku. Obž. W. hovoril spontánne, nebol na neho robený žiadny nátlak. Hneď po
príchode do riaditeľne sa rozplakal, pretože zo začiatku nevedel, prečo tam je, prečo sú tam policajti a
až asi po 10 minútach si spomenul. V osobným veciach obž. Ž. sa našiel nefunkčný zapaľovač a tento
tvrdil, že im slúžil na nahriatie žiletky. Obžalovaní boli v škole od seba oddelení a medzi sebou nemohli
komunikovať a dohovárať sa o tom ako budú vypovedať. Následne asi o 14,00 hod. bol osobne s obomi
obžalovanými prevezený na OOPZ Šaštín -Stráže za účelom spísania zápisnice. Obžalovaní na polícii

boli opäť oddelení, nemohli medzi sebou hovoriť a ani sa dohovárať. Najskôr vypovedal jeden a ten
druhý čakal na chodbe, po výsluchu sa vymenil a vypovedal druhý. Počas celého výsluchu obž. Ž. a aj F.
bol osobne prítomný. Obaja obžalovaní sa pri výsluchu priznali. To čo obžalovaní uviedli pri výsluchu sa
zapísalo a nie je pravdou, že by policajti obžalovaných nútili k odpovediam, alebo im hovorili ako majú
odpovedať. Nie je pravdou, že by im policajti povedali, čo sa stalo. Policajti k tomu dospeli na základe

odpovedí chlapcov. Po skončení výsluchu sa zápisnica vytlačila, obžalovaní sú ju prečítali a následne
dobrovoľne, bez nátlaku podpísali. Obžalovaní boli následne odvezení po výsluchu s ním pred budovu
školy. Toto sa dialo dňa 4.10.2010. Dňa 5.10.2010 v doobedňajších hodinách prišli opäť policajti za
oboma obžalovanými a za jeho prítomnosti títo povedali policajtom, že boli dňa 4.10.2010 donútení k
výpovedi, že im bolo vyhrážané zo strany polície a obž. Ž. v tom povedal, že má dvoch svedkov, ktorí im

dosvedčia, že oni to spraviť nemohli, pretože išli s nimi domov. Povedali meno F.V. a Z.. Policajti si ihneď
zavolali F.Í. a Z. tak, že sa nemohli stretnúť s obžalovanými. F. najskôr povedal, že je pravdou, že Ž. išiel
s nimi, že sa mali stretnúť v Sekuliach pri cukrárni a následne ako sa ho policajti opakovane pýtali, tak
uviedol, že je pravdou, že dňa 4.10.2010 bol za ním obž. Ž. a povedal mu, že má problém a aby povedal,
ak sa ho bude niekto pýtať, že išiel v ten deň keď sa to malo stať F. s ním domov. Následne bolo hovorené

s Z. a tá ihneď uviedla, že obž. Ž. nebol u nej doma, ale deň predtým t.j. 4.10.2010 jej vo večerných
hodinách volal a povedal jej, aby policajtom povedala, že išla s ním zo školy domov v ten deň, ako sa to
stalo F.. Teda títo dvaja žiaci boli vypočutí v škole za jeho prítomnosti a bol pri celom výsluchu prítomný
a to, čo títo dvaja uviedli, to sa zapísalo. To čo uvádzajú obaja obžalovaní, že k výpovedi boli donútení
a bolo im vyhrážané nie je pravda a toto si vymýšľajú, pretože bol prítomný pri ich celom výsluchu a ani

zvýšený hlas na nich nebol. Asi za 3 dni prišla na ich pozvanie do školy pani Ž., vedela, čo sa deje a
rozprávali sa v prítomnosti zástupkyne a pani Ž. uviedla, že je ochotná uveriť tomu, že jej syn I. by bol
schopný toto spraviť F.. O niekoľko dní sa dostavil pán W., keď sa mu podarilo uvoľniť z práce, vedel o
čo sa jedná a tvrdil, že oni majú advokátku, ktorá sa bude o to zaujímať. Dňa 11.11.2010 bola celá trieda
v Senici na prezentácií a ako vystúpili z autobusu tak obžalovaný Ž. dal facku Z. preto, ako vypovedala

na polícii. Toto videli spolužiaci. Na druhý deň tú skutočnosť ohlásila matka W. Z. a menovaná uviedla,
že jej to dal preto, ako vypovedala na polícii. Následne boli obž. Ž. a Z.Á. predvolaní do riaditeľne, kde
sa Ž. Z.Í. ospravedlnil. Obaja obžalovaní sú nebezpeční a klamú, voči učiteľom sa správajú suverénne a
majú pocit, že sa im nemôže nič stať. Učitelia majú zo správania týchto dvoch žiakov strach, majú strach
o svoj život a preto podpísali prehlásenie, ktoré dokladá do spisu. Škola si zo správaním obžalovaných

nemá možnosť ako zjednať nápravu, nakoľko pohovory s rodičmi sú bezvýsledné, nepriniesli žiadnu
zmenu a ani nápravu, rodičia oboch žiakov výchovu nezvládajú a nevedia si dať s nimi rady.

Svedkyňa Y. O., predtým F., matka poškodeného vo výpovedi dňa 8.11.2010 uviedla, že o udalosti z

30.9.2010 sa dozvedela dňa 2.10.2010 a to tak, že prišla skôr z práce, jej syn sa učil v posteli pričom
bol do pol pása vyzlečený a zakrytý perinou. Zbadala fialové sfarbenie kože v ľavej časti hrudníka nad
prsným svalom. E. sa hneď spýtala čo to má na tele. Najskôr zatĺkal že to nič nie je, že nevie čo to je.
Lepšie sa pozrela a bolo jasne vidieť, že sa jedná o odtlačok žiletky. Hneď jej prišlo, že jej synovi to
spravil niekto v škole, nakoľko od 5 ročníka má problémy s obomi obžalovanými. Syn jej najskôr všetko

popieral, ale potom sa priznal, že mu to spravili obžalovaní. Obaja obžalovaní mu robili stále zle, bili ho v
škole po hlave a po tele a veľa krát si všimla, že jej syn mal po tele modriny. Po skutku prišiel syn za ňou
do práce, nebol uplakaný a správal sa normálne, iba si stále chytal tričko na hrudi a toto si odťahoval
od tela. Na druhý deň prišiel zo školy a na tvári mal vyrazenú ruku a to na pravej strane tváre a totovidela, ešte keď prišiel po vyučovaní. Hneď jej nepovedal čo sa stalo, ale až v sobotu jej povedal, že mu
to spravil obž. Ž., teda, že v škole cez prestávku prišiel k nemu a dal mu facku. Synovi sľúbila, že to
nikomu nepovie, ale i napriek tomu dňa 4.10.2010 toto oznámila triednej učiteľke a okolo obeda jej táto

zavolala, že vec rieši polícia. V tej chvíli nechcela túto vec riešiť cez políciu, pretože mala strach, aby
to nepoškodilo jej synovi, pretože sa nevie brániť pred obžalovanými. Dňa 4.10.2010 navštívila MUDr.
Č. zo synom za účelom vyšetrenia a prezretia zranenia, pričom lekárka si zranenie prezrela a popísala
ho do lekárskej správy. Potom ako sa vecou začala zaoberať polícia jej syn odmietal chodiť do školy,
pretože sa bál obžalovaných, že mu ublížia. Asi týždeň bol vypísaný a v tomto období na odporučenie

detskej lekársky navštívili psychológa, aby sa so synom porozprával. Následne začal chodiť do školy
a zatiaľ je všetko v poriadku.

V rámci dokazovania bol prečítaný znalecký posudok znalkyne zo odboru psychológia týkajúci
sa poškodeného E. F. z ktorého bolo zistené, že tento absolvoval psychologické vyšetrenie dňa
16.12.2010 v psychologickej ambulancii v Malackách v sprievode matky. Aplikované boli adekvátne

psychodiagnostické metódy. Poškodený E. F. je schopný správne vnímať a reprodukovať prežité
udalosti. Jeho osobnostná štruktúra je nezrelá, s priemernou intelektovou kapacitou, vyvíjajúca
sa smerom k introverzii. Je utiahnutý, výrazne rezervovaný, citovo nadviazaný na matku. Ťažšie
nadväzuje kontakty s cudzími ľuďmi. Bezpečne sa cíti v prostredí a v okruhu ľudí pre neho známych
a tých, medzi ktorými sa necíti ohrozený. Takým je pre neho prostredie kostola a ľudia, ktorý

ho navštevujú. Od ostatných si udržiava odstup. Je kľudný, spoľahlivý, dokáže ovládať svoje city,
kontroluje ich. Len zriedkavo sa správa sebapresadzujúco. Je rozvážny a mierumilovný. Práve preto
sa nedokáže brániť voči tým, ktorí mu ubližujú. Význam majú pre neho kresťanské a etické hodnoty. Z
psychologického pohľadu faktory všeobecnej i špecifickej vierohodnosti sú u poškodeného podpornými
faktormi. Všeobecná vierohodnosť jej ovplyvňovaná vekom, úrovňou rozumového a mravného vývoja,

emotivitou a celkovou integráciou osobnosti. Výsledok vyšetrenia ukázal, že ani jeden z uvedených
faktorov všeobecnú vierohodnosť neznižuje. Úroveň rozumového a mravného vývoja, aj celková
integrácia osobnosti sú primerané. V emočnej oblasti sa nepreukázala nadmerná sugestibilita ani
ľahká ovplyvnitelnosť. Nemanifestovali sa sklony ku konfabulovaniu. Pri špecifickej vierohodnosti je
ovplyvňujúcim faktorom jednak spôsobom zdieľania udalosti, primeranosť jazyka, emočný doprovod

a súhlasné prezentovanie udalostí i s časovým odstupom. Dôležitý je ale motivačný faktor zdelenia
prežitých udalostí. Poškodený sa dokázal zveriť až pod tlakom vonkajších udalostí a náhodného
odhalenia matkou. Vzťah poškodeného k obžalovaným je v súčasnej dobe indiferentný, vníma ich ako
spolužiakov, ktorých si nevybral sám a musí spolu s nimi v jednej triede dokončiť povinnú školskú
dochádzku. Keďže ich neprimerané správanie voči nemu pretrváva dlhodobo a škola nebola schopná

ho adekvátne vyriešiť, napriek tomu, že o tom vedela, dostal sa do stavu, keď bol so svojim trápením
sám. Uzatváral sa a zo strachu pre ich ďalším ubližovaním nemal odvahu požiadať o pomoc ani niekoho
iného z okolia. Utiekal sa k viere, pokoj a bezpečie hľadal v kostole. Poskytoval mu ochranu.

Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, ktorí vyšetrili duševný stav

oboch obžalovaných bolo zistené, že obžalovaní v čase spáchania trestného činu netrpeli duševným
ochorením alebo poruchou. Ich ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli nenarušené. Obžalovaní v
čase spáchania trestného činu vedeli rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a v
čase spáchania trestného činu mohli svoje konanie ovládať. Nemajú taký deficit psychických funkcií, aby
neboli schopní chápať zmysel trestného konania. Obžalovaní netrpia takou duševnou poruchou, aby

znalci navrhovali ochranné liečebné opatrenie. U obžalovaných nebol zistený problematický konzum
návykových látok. Ich psychosomatický vývoj vrátane intelektu zodpovedal dosiahnutému veku a
vzdelaniu. Znalci sa domnievajú, že aj napriek svojmu veku a osobnej nezrelosti disponovali obaja obž.
v čase spáchania trestného činu takou rozumovou a vôlovou kapacitou, aby dokázali posúdiť aj hlavne
zvážiť dôsledky svojho konania. Menšia mravná diferencovanosť u oboch súvisí s nižšou sociálnou

stimuláciou týchto jedincov. V čase skutku boli obžalovaní napriek uvedeným skutočnostiam (nezrelí,
menej mravne diferencovaní) schopní rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a boli
aj schopní svoje konanie ovládať.

Z lekárskej správy MUDr. X. Č. ambulancia všeobecného lekára pre deti a dorast, Y. L.. R. zo dňa

4.10.2010 bolo zistené, že v predmetný deň bol lekárkou vyšetrený poškodený E. F. pričom u neho bolo
lekárkou zistené fialové sfarbenie podkožia v ľavej časti hrudníka, nad prsným svalom, rozmerov asi
2,5 x 3,5 cm pomerne ostro ohraničené, v strede obrazca 3 fialové body asi v priemere 2,5 mm, môžu
modelovať tvar žiletky. O spôsobe zranenia poškodený udal, že dňa 30.9.2010 mu 2 spolužiaci priložilina hrudník rozpálenú žiletku. Podľa zistenia lekárky bolo zranenie spôsobené tlakom a teplom žiletky.
Mohlo byť spôsobené tak ako uvádza poškodený. Jedná sa o úraz ľahký.

Z fotodokumentácie založenej vo vyšetrovacom spise mal súd možnosť zistiť ako zranenie poškodeného
vyzeralo.

Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní uznal súd oboch obžalovaných za vinných
zo zločinu vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,

nakoľko bolo preukázané, že spoločným konaním iného násilím nútili, aby niečo trpel a čin spáchali na
chránenej osobe. Obžalovaný ml. I. Ž. sa k trestnej činnosti v podstate priznal, z tejto je usvedčovaný
spoluobžalovaným ml. I. W., ktorý sa k trestnej činnosti doznal v plnom rozsahu. Obaja obžalovaní sú
priamo usvedčovaní poškodeným E. F., ktorý priebeh skutku vo výpovedi podrobne popísal. Uviedol,
že cestou zo školy ho zastavili obžalovaní a povedali mu, aby išiel s nimi, že keď nepôjde ho zbijú.
Pretože mal strach, žeby ho mohli skutočne zbiť išiel s nimi. Prišli k starej vodárni, kde zrazu obžalovaný

Ž. k nemu zozadu pristúpil, chytil ho za ruky, zdvihol mu tričko a mikinu tak, že mal holé brucho a
hruď. Obžalovaný I. W. držal v kliešťoch žiletku, ktorú nahrieval zapaľovačom. Obžalovaný I. Ž. hovoril
obžalovanému W., aby žiletku poriadne nahrial. Potom mu obžalovaný W. nahriatu žiletku, ktorú držal v
kliešťoch priložil na hrudník a chvíľu ju tam pridržal. Následne ho obžalovaní pustili, pričom mu povedali,
že ak to niekomu povie zbijú ho tak, že sa nepostaví na nohy. Z výpovede poškodeného bolo tiež zistené,

že obžalovaní mu dlhodobo asi od 5. ročníka robili zle, pravidelne, len tak pre zábavu mu ubližovali,
bili ho. To, že obaja obžalovaní poškodeného pred spáchaním skutku fyzicky napádali dávaním faciek,
úderom päsťou, robili mu rôzne schválnosti a posmievali sa mu vyplýva i z výpovedí svedkov X. F., W. Z.
a Mgr. Y. Y.. Poškodený bol teda už pred spáchaním skutku vystavený príkoriam zo strany obžalovaných
ktorým sa nevedel brániť čo sa podstatným spôsobom podpísalo i na spáchaní teraz prejednávanej

trestnej činnosti. Jediným dôvodom prečo na miesto činu poškodený išiel bol teda len strach a obava
z možnej hrozby bitkou od obžalovaných. Znaleckým dokazovaním z odboru psychológie neboli u
poškodeného zistené sklony ku konfabuláciam, preto súd nemá dôvod pochybovať o vierohodnosti jeho
výpovede. Obžalovaní mali v čase spáchania skutku pri sebe veci, ktoré bežne do školy žiaci nenosia
a to kliešte, zapaľovač, žiletku z čoho je zrejmé, že sa vopred na spáchanie skutku pripravili. Trestný

čin spáchali spoločným konaním. Obaja obžalovaní násilím neoprávnene nútili poškodeného, aby niečo
trpel, pričom poškodený bol v tom čase osobou maloletou , dieťaťom, ktorá v zmysle § 139 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák. je chránenou osobnou. Súd má za to, že trestná činnosť oboch obžalovaných bola vykonaným
dokazovaním v celom rozsahu preukázaná a ich následná trestná zodpovednosť je plne dôvodná.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy oboch obžalovaných bolo zistené, že obžalovaný ml.
I. Ž. nebol doteraz súdne trestaný ani prejednávaní pre priestupok. Podľa správy obce Sekule zo dňa
15.7.2011 žije spolu s matkou a sestrou v rodinnom dome u priateľa matky. Navštevuje základná školu.
Vzhľadom na správanie obžalovaného v škole boli uskutočnené pohovory s matkou a jej priateľom.
V správe Základnej školy Sekule zo dňa 8.11.2010 obžalovaný nie je kladne hodnotený. Na Úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej
ochrany detí, sociálnej kurately a poradensko-psychologických služieb sa obžalovaný ml. I. Ž. v evidencii
detí s problémovým správaním nachádza od roku 2010. Pokiaľ sa týka obžalovaného ml. I. W. tento
doteraz súdne trestaný nebol, nebol prejednávaní ani pre priestupok. Podľa správy obce Moravský
Sv. Ján správanie obžalovaného nebolo doteraz prerokúvané komisiou verejného poriadku a neboli

mu udelené žiadne sankcie v súvislosti s porušovaním verejného poriadku. Zo strany Základnej školy
Sekule vzhľadom k svojmu správaniu kladne hodnotený nebol. Podľa správy Úradu práce, sociálnych
veci a rodiny v Senici, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálno-právnej ochrany detí, sociálnej
kurately a poradensko-psychologických služieb je obžalovaný v starostlivosti svojho otca. Ku dňu
podania správy 22.11.2010 obžalovaný ml. I. W. nebol vedený v evidencii detí s problémovým správaním

a podľa ďalšej správy zo dňa 15.2.2011 obžalovaný ml. I. W. aj s otcom boli opakovane pozvaní
na odborné konzultácie na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a poradensko-
psychologických služieb, na ktoré sa nedostavili a žiadnym spôsobom neospravedlnili. Zo správy
strednej odbornej školy Senica zo dňa 9. mája 2012 bolo zistené, že obžalovaný ml. I. W. je žiak
1. ročníka odboru cukrár, cukrárka triedy 1.B. Má po prvom polroku školského roka 2011/2012 z

teoretického vyučovania 2 neospravedlnené hodiny a 122 ospravedlnených. V súčasnosti má niekoľko
hodín neospravedlnených za úteky z posledných hodín v škole a z praxe. Na teoretickom vyučovaní má
občas problémy s chovaním, je výbušnej až agresívnej povahy. Majsterka často rieši jeho neprimeranéreakcie na kritiku a výbušnosť. Na hodinách sa bežne vyjadruje vulgárne. Čo sa týka známok je slabší
študent.

Pri ukladaní trestu obžalovaným súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností. U oboch obžalovaných boli zistené dve poľahčujúce okolnosti a to, že viedli pred
spáchaním trestného činu riadny život ( § 36 písm. j/ Tr. zák. ) a ďalej že sa priznali k spáchaniu trestného
činu a trestný čin oľutovali ( § 36 písm. l/, Tr. zák.) a na hlavnom pojednávaní sa obaja poškodenému
i ospravedlnili. Priťažujúcu okolnosť u obžalovaných súd nezistil žiadnu. Keďže obžalovaní sa doteraz

nedostali do konfliktu so zákonom a jedná sa u nich o prvé vybočenie z noriem správania uložil súd obom
obžalovaným výchovné tresty na slobode v rámci trestných sadzieb určených pre trestanie mladistvých
páchateľov v súlade s ustanovením § 117 ods. 1 Tr. zák..

Podľa § 117 ods. 1 Tr. zák. trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých
znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná

hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

Vzhľadom k uvedenému súd uložil obom obžalovaným tresty odňatia slobody v trvaní dva roky s tým,
že výkon trestu odňatia slobody bol u oboch obžalovaných podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní dva roky. Súd má zato, že uložené tresty sú dostatočné a spôsobilé splniť svoj účel v každom

smere.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu to rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
Senica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. ( § 309 ods. 1 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku ( § 307/1a Tr. por), a to v neprospech i prospech
obžalovaného ( § 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného. ( § 308/2 Tr. por.),
Obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.),atolenvosvojprospech
( § 308/2 Tr. por.),

Príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh ( pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného ), a to len v jeho prospech ( § 308/2 Tr. por.),
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli ( § 308/2 Tr. por. ),
Štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1 Tr. por.), poškodený, ktorý uplatniť
nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody ( § 307/1c Tr. por.), a to v neprospech
obžalovaného ( § 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu ( § 68 Tr. por.),
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d Tr. por., § 45/1 Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.