Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2012

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6T/141/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411010300
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bohuslav Majerníček

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2012:8411010300.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.05.2012 v senáte zloženom z

predsedusenátuJUDr.BohuslavaMajerníčkaazprísediacichX.S.U.S.O.vtrestnejveciobžalovaného
X. P. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného
zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

X. P. T. P. U. Š. S. R. , K.. XX.XX.XXXX B. S., I. O. J., V. S. XX, okr. Kežmarok, nezamestnaného,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v mieste svojho trvalého bydliska v rodinnom dome v obci Lendak, V. S. XX, sporadicky od druhej
polovice roku 2003 do rpesne nezisteného dňa jesene 2009 svojej manželke U. vo večerných hodinách
vulgárne nadával, sporadicky niekoľkokrát vyhodil svoju manželku U. U. P. B. z domu. V období od
jesene 2009 do 11.03.2011 sporadicky, bezdôvodne nadával svojej manželke a dcére B. a sporadicky

svojej manželke a deťom hlučným správaním nedovolil spať a niekoľkokrát fyzicky napadol dcéru Q. tak,
že ju udieral po tvári,, ako aj dcéru B., ktorú dňa 06.01.2011 sotil tak, že narazila do sklenených dverí
vedúcich z chodby do kuchyne, pričom jej spôsobil rezné poranenia n tvári a ramene a dňa 10.03.2011
okolo 01.00 hod zobudil manželku U., od ktorej žiadal, aby mu zohriala večeru, pričom jej vulgárne
nadával, chytil ju pod krk, pritlačil ju o kuchynskú linku a udieral ju po tvári,

t e d a

týral blízke osoby spôsobujúc im fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ubližovaním,
vyvolávaním strachu a bezdôvodným odopieraním spánku a bývania,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á na

skúšobnú s probačným dohľadom v trvaní 4 /štyroch / rokov.Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona mu súd u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona mu súd u k l a d á ochranné liečenie protialkoholické,
ktoré sa vykoná ústavnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného zákona súd odkazuje poškodených B. G. V. U..W.. V. U. W. V., V. V. s ich
nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Kežmarku podala na obvineného X. P. obžalobu pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) Tr. zákona.

Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní mal súd jednoznačne
preukázané, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a dopustil sa ho

obžalovaný.

Obžalovaný sa k činu nepriznal, na svoju obranu uviedol, že od roku 1998 pracoval mimo Slovenskej
republiky, stále bol 6-8 týždňov preč. Od roku 1998 do 2004 v Českej republike, od roku 2004 bol v
Rakúsku, kde pracoval 8 týždňov a týždeň doma, tri mesiace bol v Írsku, následne opäť v Rakúsku a

v Českej republike, kde chodil na 25 dní a 4 až 7 dní bol doma. Čo sa týka jeho pitia, v práci nepije
vôbec, po šichte si dal sem tam dve pivá. On si môže dať 1-2 pivá denne, jemu je po alkohole zle.
Správanie k poškodenej bolo dobré. Raz prišiel domov skôr ako mal a našiel v domácnosti 3 chlapov
a fľašu pálenky. Stalo sa aj, že mu zaklopal muž, ktorého obžalovaný nepozná a pýtal, či je manželka
doma. Manželke nadával, keď mal podozrenie z jej nevery, ale zmieril sa s tým, hoci ona jeho dôveru

stratila. Nevyhodil ju z domu, len jej povedal, buď ona alebo on, lebo takto si manželstvo nepredstavoval.
Pokiaľ bol obžalovaný doma, jeho manželka v aute nespala, jedine keď nebol doma. Keď sa s manželkou
pohádali, tak sa pohádali, nebolo to v noci, v spánku jej nebránil. Stalo sa, že prišiel domov niekedy o 7-8
hodine večer a ak deti spali, zobudil ich, aby im dal darčeky, čo im kúpil, nič viac. Čo sa týka napadnutia
manželky, obžalovaný uviedol, že po nej hodil čižmu, lebo ho provokovala a nadávala mu, po tvári ju však

neudieral. Priznal sa, že ju chytil pod krk, keď išiel do práce a ona mu priala, aby havarovali. 10. marca
sa bavili s kolegom o práci, nerobil 3 mesiace, bola zima, murári nerobili, manželka ho provokovala, v
noci o 1 sa však nič nestalo, nedusil ju, on bol pod vplyvom alkoholu. Ohriatie večere od nej nežiadal
v noci a nenadával jej. Vtedy po nej hodil čižmu, neudrel ju, nechytil ju pod krk, ona sa spravila, že
spadla, pomohol jej teda dostať sa do postele. Problémom bolo, keď obžalovaný nemal prácu v decembri

2010 až marci 2011 a nebol zárobkovo činný, vtedy mu manželka vykrikovala, nech si hľadá robotu, ona
začínala hádky. Od roku 2003 dával manželke financie na chod domácnosti, ale ona ich zlikvidovala,
potom deti chodili po susedoch a pýtali peniaze. Mama obžalovaného kupovala manželke potraviny, aby
mali čo jesť, aby to nebolo na hanbu. Potom im stále kupoval jedlo obžalovaný, keď poslal peniaze,
všetko sa vyplatilo a aj keď odchádzal na turnus, bolo jedlo. Dcéra mu stále volal, že má prísť, lebo

chladnička sa vyprázdňuje. Človek robí, najviac sa však minie na sviatky a stane sa, že majiteľ nevyplatí
a sú problémy, obžalovaný sa vždy postaral, aj si požičiaval, bolo aj slabšie, ale prežiť sa dalo, bolo
treba len vydržať. Povedal manželke, že odíde zo spoločnej domácnosti, na čo mu ona povedala, že keď
otrčí kopytá, tak ona si rýchlo niekoho nájde, na čo jej on povedal, že nemusia čakať a môžu sa rozísť.
Čo sa týka požívania alkoholických nápojov u manželky, vie, že minulý rok, keď kúpil fľašu pálenky na

narodeniny, pila s ním a pila rovnako ako chlapi. 11. marca ráno mu manželka povedala, že do večera
bude spať v base. Potom prišla aj suseda, dostal 4 facky, skočili po ňom obe, potom išiel spať, zobudila
ho mama, že je tam polícia. keď prišla polícia, vošla tam aj suseda, bola opitá, ešte mali na stole fľašku.
Pokiaľ ide o dcéru B., túto z domu nevyhadzoval. Často chodila k susedom, keď bol obžalovaný doma,
vždy sa opýtala, či tam môže ísť alebo kamarátka suseda sa pýtala. U susedy B. nespala, keď sa s

manželkou hádali, ona sa vždy opýtala, či tam môže ostať na noc, obžalovaný sa aj pýtal suseda, či
to nevadí, keď tam toľko chodí, ten povedal, že nie. Vie, že dal B. facku, lebo chcela ísť na Silvestra
do Popradu a má len 16 rokov a keď jej povedal, že naštartuje auto a idú na návštevu, povedala, že
nejde, keď však odchádzal, povedala, že ide. Dňa 6.1.2011 jej nedal jednu facku, on otvoril dvere, tie sa
otvorili, praskla sklenená výplň. Oni potom odišli, v ten deň neboli doma, B. nebola doma 3 dni, ale nevie,či bola v nemocnici, len mama mu povedala, že Veronika je chorá. Pokiaľ ide o dcéru Q.Y., nepamätá
si, že by ju napadol alebo hodil po nej topánku.

Zo spáchania trestnej činnosti obžalovaného usvedčila výpoveď svedkyne - poškodenej U. P., ktorá tak
v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní podrobne popísala okolnosti prípadu, správanie
obžalovaného k nej. Kým obžalovaný tak nepil, až také hrozné to nebolo, potom začal požívať
alkoholické nápoje, začal sa zle správať, hrešil, sem tam ju aj udrel, nadával jej vulgárne, aj pred deťmi,
ale len keď bol opitý. Keď nemal pri sebe kamaráta, bol v pohode. Bolo to tak raz do týždňa, niekedy

dvakrát, bol aj hlučný, kričal, v noci pustil rádio, televízor, kričal na deti, nemohli spať. Fyzicky ju napádal,
keď mal vypité, začal ju fackovať, sem tam ju ťahal za vlasy. U lekára nebola, iba teraz, keď sa nemohla
postaviť. K deťom sa začal správať zle odkedy nerobil, asi 4 mesiace, vlastne už od jesene roku 2009.
Veroniku aj zbil, dal jej facku, ťahal ju za vlasy, keď bol spitý hrešil na deti aj na ňu. Veronika chodila spať
ku susede, lebo sa ho bála, aj k rodičom poškodenej. V januári 2011 bol u nich sused, ona spala, mali
vypité a poškodená nevie, či dcéra preletela cez dvere sklo sa rozbilo, či ju obžalovaný sotil, poškodená

počula len buchot, keď prišla dole, dcéra ležala na schodoch, prišli jej pomôcť aj susedia, ju osprchovali
a odviezli ich k rodičom poškodenej, to bolo asi o štvrť na 12, na druhý deň s ňou chcela ísť poškodená
k lekárovi, dcéra však opuchla, odpadla, zavolala preto RZP, zobrali ju do nemocnice, či nemá otras
mozgu. Obžalovaný neurobil nič, keď sa sklo rozbilo, poškodená si nepamätala, odkiaľ dcére tiekla
krv, ale vie, že bola zakrvavená. Q. hodil papuču do tváre, nemala zranenie. Poškodenú obžalovaný

za posledný rok napadol asi 5 krát, pri bežnej hádke jej kričal, že má vypadnúť, lebo všetko je jeho,
poškodená spala aj v aute, keď bol opitý. Stávalo sa aj, že bol hlučný a nútil poškodenú sedieť pri ňom aj
do 12 v noci. V marci 2011 obžalovaný prišiel hore za poškodenou a pýtal ju jesť, ona spala a povedala
mu, nech si prihreje, tým ho asi vytočila, chytil čižmu, udrel ju do tváre a cez panvu, nemohla sa postaviť,
potom ju zobral a odniesol do izby, možno ju aj dusil, nepamätala si to. Robila sa, že ide volať na políciu,

hodil jej telefón o zem. Ráno volala synovi, nemohla sa postaviť, volala aj kolegyni, že nepríde do práce,
lebo spadla. Doktor ju poslal na chirurgiu so silným úderom panvy. trestné oznámenie podala preto, že
sa to už nedalo znášať, chodila nevyspatá do práce. Dobré obdobia nevedela presne určiť, bolo to však
vtedy, keď obžalovaný nepil. Nie je pravda, že mu nadávala, správala sa k nemu normálne, nevodila si
domov cudzích mužov. Nevykrikovala mu, že ho nebude živiť, ale že mu nedá na alkohol, lebo za tie

4 mesiace robila sama. Je pravdou, že v čase, keď bol obžalovaný vo väzbe, písala žiadosť, že ak by
išiel do práce, bolo by všetko v poriadku, lebo by nemal čas na alkohol. Možno ho vyprovokovala aj ona,
keď sa ho pýtala, či musí piť. Keď pracoval, zarobil dostatok prostriedkov na živobytie rodiny, porobil
aj všetko okolo domu, bol starostlivý otec. Napriek tomu sa dostali do dlhov, poškodená si požičiavala
od rodičov. Na otázku, prečo potom bola vypnutá elektrina, keď dával peniaze, poškodená uviedla, že

dával, kupovalo sa aj uhlie, obžalovaný ale väčšinou rozbil peniaze, ona mala pre seba a pre deti. Čo
sa týka incidentu z 11. marca 2011, suseda K. prišla až potom, ako prišli policajti, celý čas boli v izbe,
obžalovaný susede ešte štamperlík nalial, ona ho potiahla a niečo mu roztrhla. Čo sa týka toho, že
ho suseda mala vyfackať, poškodená uviedla, že bola v bolestiach, mala ísť k lekárovi, suseda s ňou
nechcela ísť, lebo poškodená by povedala, že spadla, obžalovaný šiel do poškodenej skočiť a suseda

skočila za ním. Poškodená uviedla, že manželovi nikdy vulgárne nenadávala. Nevedela vysvetliť, prečo
v prípravnom konaní uviedla, že s manželom žila ako žila, občas sa pohádali, keď mal vypité, u nich
na dedine sa tak žije, chce s manželom žiť ďalej, nechce sa rozviesť, dňa 11.03.2011 bola na manžela
nahnevaná, preto na polícii povedala aj to, čo by nepovedala, možno to bolo v dôsledku brania liekov,
antibiotík. Na otázku, či správanie manžela vnímala ako fyzické a psychické utrpenie uviedla, že to bolo

normálne spolužitie, až na posledný incident, ten ju nahneval.

Splnomocnený zástupca poškodenej B. G. V., a.s. uviedol, že zdravotná poisťovňa žiada náhradu škody
v celkovej sume 376,63 € za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenej U. P. a mal. B. P..

Splnomocnený zástupca poškodenej Sociálnej poisťovne uviedol, že poškodená U. P. bola v dôsledku
zranení, ktoré utrpela dňa 10.03.2011 dočasne práceneschopná, od 11.03.2011 do 09.04.2011, pričom
za toto obdobie jej bolo vyplatené nemocenské v sume 131,60 € a túto sumu ako spôsobenú škodu
žiada poisťovňa nahradiť.

Ustanovený opatrovník maloletých poškodených - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku sa
pripojil k trestnému konaniu.Svedkyňa B. P. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať využijúc svoje právo, keďže je dcérou
obžalovaného. Súd preto prečítal jej výpoveď z prípravného konania, kde uviedla, že keď bol obžalovaný
triezvy, správal sa k nim dobre, ale keď prišiel pod vplyvom alkoholu, mame často vulgárne nadával,

posledné dva roky takto nadával aj jej, bezdôvodne. Keď v takom stave prišiel večer domov, bol hlučný,
kričal na nich, chcel, aby išli k nemu do izby a počúvali, čo hovorí, aj vtedy, keď bolo po 22.00 hod. a už
spali, zobudil ich buď tým, že nahlas vykrikoval ich mená alebo začal búchať kovovým predmetom po
radiátore. Deťom dovolil ísť spať, až keď sa rozplakali a žiadali ho, aby im dovolil ísť spať. Takto budil
neskoro v noci aj ich matku len preto, aby mu zohriala večeru. Za posledný rok sa viackrát stalo, že v noci

ušla spať k susede Q., pretože obžalovaný prišiel domov opitý a hneď jej nadával. Obžalovaný vyháňal
z domu aj mamu, ktorá zo strachu ušla na noc k svojim rodičom do Spišskej Belej, kam zobrala aj deti,
to sa stávalo asi raz za pol roka. Obžalovaný svedkyňu aj fyzicky napadol, za posledný rok ju udrel
niekoľkokrát, dal jej facky, naposledy ju napadol 06.01.2011, kedy okolo 22.00 hod. už bola v posteli,
zavolal ju k sebe do kuchyne, bol opitý a chcel, aby zo svojho mobilu napísala SMS jeho šéfovi, u ktorého
niekedy pracoval v Českej republike, že potrebuje peniaze na školu a živobytie, čo svedkyňa odmietla

urobiť, lebo sa hanbila. Potom ju začal vyháňať z izby, dal jej silnú facku, po ktorej stratila rovnováhu,
narazila do dverí, na ktorých rozbila sklenenú výplň. Potom stratila vedomie, prebrala sa na to, že jej
krváca ruka, z nosa a uší. Bola pri nej mama, s ktorou šla do izby, kde za nimi prišiel otec a ešte ju ťahal
za vlasy, prestal na prosenie matky. neskôr k nim prišiel krstný otec W. S., ktorý žiadal obžalovaného, aby
sa prestal k nej takto zle správať. Na druhý deň bola opuchnutá, keď išla dole schodmi, stratila rovnováhu

a odpadla. Mama ju vzala do nemocnice v Kežmarku, kde ležala osem alebo deväť dní. Po tomto útoku
sa rozhodla, že nebude bývať doma a išla k starým rodičom do Spišskej Belej. Bola svedkom toho, ako
na Silvestra 2010/2011 vyfackal jej sestru Máriu len preto, že neustlala posteľ bratovi. V minulosti videla,
ako obžalovaný počas hádok bil mamu, hlavne ju fackoval a dusil. Keď prišla 11.03.2011 domov, sestra
Mária plakala, povedala jej, že mama chcela z mobilu zavolať políciu, ale obžalovaný jej ho vytrhol z ruky

a hodil ho o zem, preto ju mama požiadala, aby zavolala políciu zo svojho mobilu, čo aj urobila. Dodala,
že obžalovaný sa k mame správal zle už niekoľko rokov, k nej hlavne posledný rok, najmä po tom, ako
začal častejšie piť so svojím kamarátom V.. Keď bývala doma, chodil domov pod vplyvom alkoholu raz,
niekedy dvakrát do týždňa.

Svedok W. S. zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania. Obžalovaného s manželkou navštevoval
tak raz, dvakrát do roka, nevedel o žiadnych problémoch v ich spolužití. B. ho zavolala, aby prišiel k nim,
keď prišiel do detskej izby, ležala tam B., mala niečo priložené na oku, bolo to mokré. Krv na jej tvári
nevidel, len na uteráku, čo mala obtočený. Pýtala sa ho, či môže ísť s ním, na čo svedok povedal, že
hej a zobral ju. Až neskôr mu povedala, že ju otec zbil, preletela cez dvere, keď jej dal facku. Povedal

jej, že ju odvezie k lekárovi, ona na to povedala, že nie, že chcú ísť do Spišskej Belej. Obžalovaný mal
vtedy vypité, bránil tomu, aby svedok zobral B., ale len ho chytil. V izbe s ním bol aj X. V.. Neskôr sa u
nich zastavil a povedal, že ak ich obžalovaný bije, môžu to ísť oznámiť.

Svedok I. Z., sused obžalovaného, trval na svojej výpovedi z prípravného konania. Bol svedkom

viacerých vecí, ale bolo to navzájom. Keď k nim prišiel, ona sedela, obžalovaný jej hneď začal nadávať,
ona jemu že je spitý, pričom ona držala pohár. Obžalovaný nerobil hluk, on len má taký hlas. Svedok
nevedel uviesť, ako často obžalovaný požíval alkohol, keďže obžalovaný bol v robote, ale keď prišiel,
tak si vypil. Bol svedkom toho, že deti boli večer vonku, keď sa ich opýtal, čo tam robia, povedali mu, že
nemôžu ísť domov, lebo je tam ujo X.. Nebol svedkom toho, že by sa obžalovaný vyhrážal manželke,

len keď tam sedela K. a mu nadávala, lebo jej nechcel naliať. Svedok nevidel, že by obžalovaný
fyzicky napádal manželku, vedel iba to, čo mu ona hovorila, manželka obžalovanému nadávala, ona ho
vyprovokovala.K.videlnapadnúťobžalovanéhoibavtedy,keďhotakchytila.Zrozprávaniavedel,žedeti
písali úlohy u susedov, bolo to v čase, keď obžalovaný bol preč, v zamestnaní. Manželka obžalovaného
do Spišskej Belej chodila, aj keď bol obžalovaný v práci, skoro každý víkend, asi preto, že nemali

elektrinu, inak by nechodili bo Belej. To, či manželka obžalovaného mala mužov doma dnu, nevidel, ale
von ich bolo viac, X. Z. U. Z., niekedy aj v noci. Čo sa týka pitia manželky obžalovaného, keď bol u
nich, vypila si s ním aj s obžalovaným, z rozprávania, čo povedali susedia, si vypila, keď bola u nich
návšteva, aj do krčmy chodila. B. bola ako jej rodičia, malých šikanovala, raz malú Q. vyfackala pred
svedkom na chodbe.

Svedok X. Z., sused obžalovaného, trval na svojej výpovedi z prípravného konania. Obžalovaný
pravidelneodroku2001chodildoČeskejrepubliky,Rakúskananepravidelnéturnusy.Keďprišieldomov,
išiel hneď vyrovnať energiu, lebo tá bola odpojená, manželka neplatila, čo mala. Zobral auto, išiel doTesca na veľké nákupy, aby mali čo jesť. Doma bol zhruba 7-10 dní a keď odchádzal, zas nakúpil tak, aby
mali z čoho žiť. Manželka sa nestarala o nič. Obžalovaný s manželkou si nadávali navzájom, posledné
mesiace dozadu mu stále nadávala, aby havaroval, aby sa nevrátil. Svedok má doma psy, takže počuje,

že u susedy sú návštevy, krik, to je pravidelne každé dva týždne. Svedok mal s poškodenou konflikt, ona
popíja, prišla ožratá a hovorila svedkovi, že ho zabije, pôjde za tým kokotom do basy. Každé leto majú
vysokú trávu, tento rok prišiel jeden pán a pokosil, nosila mu pivá, pili spolu. Väčšinou je opitá, svedok
tam radšej nepozerá. Pokiaľ ide o pánske návštevy, ešte aj teraz tam išli nejakí páni okolo 22 hodiny.
Mala takéto návštevy často, odkedy robí v lese na dohodu je to hrozné. Aj deti boli uňho a plakali, že sú

hladné a mam nie je doma. Do Belej zobrala deti pravidelne v piatok, keď obžalovaný nebol doma, tam
sa nemusela o nič starať. Keď bol doma, tak sedela doma, lebo on všetko nakúpil, zaplatil. O incidente
v marci 2011 mu vravela švagriná, neveril tomu, obžalovaný bol ráno ešte u neho na kávu, potom už
ho nebolo. Čo sa týka jeho správania k deťom, nemal s nimi problémy, svedok bol niekedy v marci
svedkom, že obžalovaný išiel vyvárať do veľkého hrnca, bol mu pomôcť dať hrniec z pece, obžalovaný
volal na deti, aby išli čistiť, najmladšia prišla a pýtala sa, čo má robiť, B. mu len odfrkla, že ona to nerobí.

Ona ho ignoruje, aj svedka poslala do piči a tykala mu, pred tým, ako bol preč, aj chlapec mu nadával a
hrešil. Svedok doplnil svoju výpoveď, keď uviedol, že poškodená požívala aj požíva alkoholické nápoje,
sám ju videl v situácii, keď bola opitá. Išla s krompáčom v ruke, taká bola ožratá, že spadla na zem,
deti išli po ňu, zdvíhali ju zo zeme, nevládala sa ani zdvihnúť. Takéto situácie sa stávali častejšie, aj
teraz má také návštevy, nepadá, ale pridržiavajú sa za ruky, majú teraz takpovediac voľný dom, má tam

seberovných, pijú, idú večer, vyjdú ráno, pravidelne je to. Všimol si, že poškodená mala nejaké modriny,
niekedy na ústach, ona mu vždy pripadal nejaká modrá, aj od pitia aj od toho padania. Obžalovaný bol
nonstop v Rakúsku, Írsku, Čechách, nikdy nebol doma, ani na veľkú noc nebol doma, keď bol bližšie, tak
aj pár týždňov, niekedy aj pol roka neprišiel. Keď bol obžalovaný vo väzbe, poškodená napádala svedka,
povedala, že na neho zavolá policajtov, keď neprišli, zavolal ich svedok, vyhrážala sa, že svedka zabije,

že nemá také robiť, vtedy bol u brata na dvore. V minulosti, ešte bol sneh, sa chcela so svedkom hádať,
on ju vyhodil, potom s vrátila aj s neplnoletým synom, ktorý svedka napádal, že ho zabije, aj ona sa
pridala, bolo to na svedkovom dvore, bola ožratá, tento incident neoznámil nikomu. V tom čase jeho
malé dieťa spalo na chodbe, preto ju hneď vyhodil von. Pokiaľ ide o jej správanie voči obžalovanému, k
tomu sa svedok vyjadriť nevedel. Väčšinou nemali elektrický prúd, na víkend chodili k jej mame, nemali

čo jesť, obžalovaný keď prišiel domov, nakúpil jedlo, zaplatil prúd a odišiel. Raz keď sa vrátil, prišiel k
svedkovi o pol štvrtej v noci, že či nevie, kde je jeho žena, svedok nevedel, na čo obžalovaný povedal,
že ide spať k mame, on nebude spať v tej krupiarni. Poškodená na druhý deň povedala, že spala na
pôjde. Poškodená s deťmi chodili spať pravidelne do Belej, aj keď nebol obžalovaný doma, lebo doma
nemali čo jesť. Deti keď boli menšie, hrali sa u nich, keď bola zima, išli aj dnu, aj sa u nich najedli, keď

bol obžalovaný v práci, ona mala svoje rajóny, čo obchádzala, deti veľakrát písali úlohy pri krčme, kde
oni sedeli. Veľakrát deti boli u svedka a plakali, že mama nie je doma, videli ju, ako išla opitá a spadla,
tak jej deti utekali pomôcť. S obžalovaným o tom, ako sa jeho žena správa hovoril veľakrát, on vie ako sa
správa, raz sa len pousmial a išiel preč. Možno pred 6 rokmi sa chcel rozviesť, ale jeho mama povedala,
aby nerobil blbosti, že deti sú malé.

Svedok X. V., sused obžalovaného, taktiež trval na svojej výpovedi z prípravného konania. Uviedol,
že nebol svedkom agresívneho správania obžalovaného, oni sa spolu hádali, poškodená provokovala
obžalovaného. Pokiaľ ide o udalosť, ktorá sa stala na Troch kráľov, obžalovaný chcel dcéru B. vyhodiť,
otvoril dvere, rozbilo sa sklo, kúsok poškriabal Veroniku, išla jej krv, obžalovaný dcéru pred ním neudrel.

Na chodbe sa urobil, že odpadla. V. S. prišiel potom, zobral deti aj manželku obžalovaného išli do Belej.
Nebol tam žiaden incident do bitky, svedok nikoho nerozdeľoval.

Svedkyňa Z. P., matka obžalovaného, trvala na svojej výpovedi z prípravného konania, uviedla, že
nebola svedkom žiadnych konfliktov, syn sa jej nesťažoval. Na Troch kráľov prišli k nim s S. a hovorili,

že otec B. prehodil cez dvere. B. po tom nevidela, prišiel k nim pán S.Á. sám. V marci jej zavolali, že k
nim ide polícia, tak tam išla a pýtala sa manželky obžalovaného, či ho chce zatvoriť, hovorila policajtom,
aby ho nebrali, manželka obžalovaného sa ešte pýtala detí, či si dajú otca zatvoriť. Keď tam svedkyňa
prišla, on spal. K. povedala, že strelila obžalovanému v pysk, mala vypité, aj nevesta, znesie viac ako
chlap. Obžalovaný požíva alkohol, ale nie často, veď chodí do roboty.

Svedkyňa Q. Z., svokra obžalovaného, trvala na svojej výpovedi z prípravného konania a uviedla, že
problémy mali, ale ona nevie, čo to bolo, vie, že sa bili, keď sa obžalovaný opil, robil balamutu, hocikedy
ich vyhodil, viac nevie, dcéra o ničom nerozprávala. Bil ju, viackrát ju zbil, ale deti nebil, len B. raz, asipred rokom. Nebudil ich zo spánku, nevie, či im nejako nadával. Svedkyňa nevidela, ako obžalovaný
poškodenú bil, len ju videla, že je zbitá, nebola svedkom ani hádok medzi nimi. Vnučka B. bývala u
nich, aj keď bol obžalovaný na pracovných cestách, keď nemala peniaze na autobus, dávali jej peniaze

na cestu. Pokiaľ ide o to, či dcéra požíva alkoholické nápoje, u nich nie, ale inak možno áno, možno
nie. Dcéra sa na obžalovaného sťažovala, keď sa pobili, Vianoce a Veľká noc bola u nich vždy vojna,
nevie ale prečo. Na otázku, ako vie, že obžalovaný mal svoju manželku biť, keď pri incidentoch nebola,
svedkyňa uviedla, že poškodená prišla k nim zbitá, s nožom popichaná. Na otázku, prečo v prípravnom
konaní svedkyňa doslova uviedla, že dcéra jej občas spomenula, že ju manžel udrel, ale nespomína

si, ako často sa to stalo a kedy k tomu došlo, ona nikdy na vlastné oči nevidela, že by obžalovaný
manželku udrel, ani na nej nikdy nevidela modriny, svedkyňa uviedla, že je tam niečo napísané, ona
takto nevypovedala, možno pred 5 rokmi videla modriny dá sa povedať na celom tele okrem tváre.

S výpoveďou tejto svedkyne obžalovaný nesúhlasil, on manželku nebil.

Svedok A. Z., švagor obžalovaného, svedkyňa Q. J., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní
využili svoje právo a odmietli vypovedať. Súd preto prečítal ich výpovede z prípravného konania, kde sa
však k spolunažívaniu obžalovaného a poškodenej nevedeli vyjadriť.

U. S., švagriná obžalovaného, W. Z., svokor obžalovaného, využili svoje právo a tak v prípravnom konaní

ako aj na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať.

Svedkyňa U. K. trvala na svojej výpovedi z prípravného konania. Je susedou obžalovaného a
poškodenej, o ich spolužití uviedla, že v rodine príde aj hádka, nevie, či by to mala nazvať problémom,
obžalovaný keď si vypil hlasno rozprával, kričal, ale na druhý deň to išlo. Je pravda, že obžalovaný

poškodenú udrel čižmou, brala ju k lekárovi, poškodená mu chcela povedať, že spadla, nakoniec k
lekárovi nešla, svedkyňa jej dala ibalgin a masť a povedala jej, že ak to neprejde, pôjde k lekárovi,
povedala jej, že ju príde pozrieť. Volala jej, na čo jej poškodená povedala, že sedia, tak išla k nim, sedeli
spolu, obžalovaný jej aj štamperlík nalial. Obžalovaný rozprával, že keď robil v Rakúsku, nosil peniaze,
na čo poškodená povedala, že ona na vraha robiť nebude, on v tom momente vyskočil, išiel, že ju udrie,

svedkyňa ho chytila za ruku, že čo robí, on sa spamätal. Poškodená povedala, že má toho dosť, ide
volať políciu, na čo obžalovaný jej vytrhol mobil z ruky a rozbil ho, políciu zavolala B.. Svedkyňa požila
asi 2 štamperlíky alkoholu, hoci v prípravnom konaní uviedla, že to boli 4 štamperlíky, nemohlo to byť
toľko, bola to malá fľaška a bolo už odpité. Obžalovanému roztrhla rukáv, na čo sa on potom ukľudnil.
Nie je pravdou, že ho udrela po tvári. Na otázku, či sa priznáva, že mu roztrhla rukáv, svedkyňa uviedla,

že ona nevie. Na otázku, či je agresívna, uviedla, že je normálna. Udrela obžalovaného raz, keď povedal
manželovi svedkyne, že takú ženu ako ona treba biť, vtedy ho čapla, on ju tiež čapol, bola to sranda.
Nikdy ho fyzicky nenapadla. Príčinou hádok medzi obžalovaným a poškodenou bolo, že nemal prácu,
vtedy je každý chlap nervózny. Poškodená chodila do roboty, mali úspory. Keď obžalovaný povedal
poškodenej ty pi, ona mu povedala ty ko. Obžalovaný v reakcii na túto výpoveď uviedol, že v ten deň

išiel k bratovi založiť vaňu, manželka už bola u svedkyne a povedala, že do večera bude v base. Večer
prišiel domov, obe sedeli v kuchyni, prvé slová svedkyne boli, čo frajeru a dala mu po papuli, jeho žena
mu trhala montérky a ťahala ho za vlasy.

Svedkyňa Q. F. trvala na svojej výpovedi z prípravného konania. O spolužití obžalovaného a poškodenej

vedela len z rozprávania B., s ktorou sú dobré kamarátky, strávia spolu veľa času. Otca sa bála, hovorila,
že u nich doma to nefunguje, stále sa hádajú, otec kričí po deťoch, po mame, otec tiež pije. Pod vplyvom
alkoholu bol vulgárny, kričal, svedkyňa to nevidela na vlastné oči, len počula od B.. Vie, že B. bil a ťahal
ju za vlasy po sviatkoch. Vie, že ich vyháňal z domu, v zime sa stalo, že svedkyňa bola doma s priateľom
a prišla B., hovorila, že otec má vypité, na čo jej svedkyňa povedala, aby ostala u nej, potom prišiel

asi brat, že má ísť domov, lebo to bude ešte horšie, oni to museli trpieť. Všetko to bolo o alkohole, on
ich nerešpektoval, nevychovával, nevážil si ich. Trvá to asi 5 rokov u nich. Povahu B. opísala tak, že
je drzá, nemá žiaden rešpekt, malicherná, nevie sa správať, má dobré srdce. Bola svedkom toho, ako
odvrávala rodičom, keď zdvihla mame telefón, hneď povedala niečo zlé, keď s ňou rozprávala a mama
jej povedala, aby niečo spravila, povedala, že ona nie je slúžka. S otcom ju tiež počula iba telefonovať a

to bol normálny. Na otázku, či obžalovaný nemal dôvod, že sa k dcére choval prísnejšie, nemohla to byť
výchovná facka, svedkyňa uviedla, že by si to aj zaslúžila, ale nie v stave, keď bol opitý, to plakala a mala
stresy ešte týždeň. Či požívala alkoholické nápoje aj poškodená, tak bolo vidieť, že mala vypité, z počutia
tiež vie, že pila, ona ju piť nevidela, jedine na návšteve. Čo sa týka dňa 11.03., svedkyňa prišla, až keďjej veronika volala, že obžalovaného odviezli, povedala, čo sa stalo, že otec opitý vybehol na mamu.
Mama p. P. a suseda K. tam kričali. Obžalovaný uviedol v súvislosti s touto výpoveďou uviedol, že dcéra
B. k tejto svedkyni chodila veľmi často, jej otcovi to vraj nevadilo, aspoň sa majú s kým porozprávať,

ona bola u nich asi len dvakrát, len s požiadaním, či môže ísť B. na pizzu, on ju pustil, bol rád, že B. je
s dievčaťom, že by nemalo dôjsť k drogám a iným veciam.

Svedkyňa Q. P., kolegyňa poškodenej, trvala na svojej výpovedi z prípravného konania, uviedla, že o
spolužití obžalovaného a poškodenej nevie nič, vie len, čo povedala poškodená o požívaní alkoholických

nápojov obžalovaným, že si vypije, keď príde domov z práce, keď príde nejaká návšteva, uviedla, že
pili spoločne. Nevšimla si, že by poškodená bola niekedy unavená v práci, v prípravnom konaní síce
uviedla, že je pravdou, že U. bola v práci unavená, ale to len raz za čas, nie vždy a to je aj svedkyňa.
Okrem pitia sa poškodená nesťažovala na obžalovaného.

Svedok Q.. X. S. uviedol, že vie len o jednom incidente, dňa 11.03.2011, nevie presne ako

bola poškodená napadnutá, udala, že spadla, povedala, že mala byť udretá manželom, mala
pomliaždeniny ľavej časti panvy, nesťažovala sa na manžela. Na otázku, z akého dôvodu mohli byť
tie pomliaždeniny, svedok uviedol, že poškodená povedala o napadnutí manželom, boli tam objektívne
známky pomliaždenia, vyžiadalo si to 2-3 kľud, lieky od bolesti, bola aj práceneschopná.

Svedkyňa Z. O. zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania, s obžalovaným a poškodenou sa
pozná cez deti, chodili spolu do školy, hrali sa, keď potrebovali úlohy a tak. Dôverne sa s nimi nepozná,
v dávnej minulosti jej otvorila dvere na šope, bola tam zatvorená, inak nič, povedala, že ju tam manžel
zatvoril.

Svedok Y. S. trval na svojej výpovedi z prípravného konania, uviedol, že vie len z rečí, čo sa stalo,
poškodená aj matka obžalovaného u nich pracujú, všetci na firme o tom hovoria, keď sa opýtal
poškodenej, čo sa jej stalo, povedala, že manžel jej ublížil. Raz prišla a krívala na nohu, povedala, že
spadla, potom povedala, že jej praskala žilka, mala modriny na tvári. Počul, že ju mal obžalovaný biť,
všetci v Lendaku o tom rozprávajú, priamo od nej nič nepočul. Obžalovaný v reakcii na túto výpoveď

uviedol, že X. Z. mu viackrát povedal, že v čase, keď on bol v práci na turnusoch, videl on jeho manželku
opitú váľať sa na zemi. Na to svedok uviedol, že v práci alkohol určite nepožíva.

Svedkyňa Q.. H. X. zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania, bola lekárkou detí P., neevidovala
u nich žiadne zranenia ani nič iné násilného charakteru. U mal. Q. nebol záznam o napadnutí, ale u

mal. Veroniky, táto bola odvezená rýchlou záchrannou službou po odpadnutí, bola hospitalizovaná na
detskom oddelení dňa 07.01.2011, v prepúšťacej správe je údaj, že večer bola napadnutá opitým otcom,
ktorý kričal, skákal do mamy aj na Veroniku, ona narazila do sklenených dverí, ktoré sa rozbili, mala
poranenú tvár, pravú ruku, odreniny na lakti a ramene, nikomu inému vtedy otec neublížil, následne
po bitke bol privolaný krstný otec, ktorý je policajt, chcel vziať deti a matku k sebe domov, oni ale

chceli ísť k starým rodičom do Spišskej Belej, matka ráno chcela Veroniku odviesť k lekárovi, tá však
skolabovala, museli volať záchrannú službu, na detskom oddelení bola do 12.01.2011, svedkyňa sa
o tejto skutočnosti dozvedela až keď matka prišla s prepúšťacou správou dňa 13.01.2011. Všetky tri
deti sú veľmi utiahnuté, uzavreté, ťažko komunikujú s okolím, svedkyňa nevie, či je to dané rodinnými
podmienkami. Keď Veronika prišla po hospitalizácii, po kolapse, po strese, nevedela opísať tú situáciu,

ona iné známky nevidela. Sťažovala sa na bolesti hlavy, hrdla, dostala antibiotiká, bola odoslaná na
psychologické vyšetrenie, ďalšiu dokumentáciu svedkyňa nemá, ďalšia hospitalizácia bola až v máji.
Nemá žiaden záznam, kde by sa spomínalo, ako sa správa otec. V prípravnom konaní svedkyňa
povedala, že pri vyšetrení jej Veronika povedala aj to, že otec požíva alkohol, na čo svedkyňa uviedla, že
je to pravda, ale nikdy to nepovedala pred hospitalizáciou, nevedela o tom, že deti sú nejako týrané. Ku

kolapsu Veroniky došlo v dôsledku psychického vypätia, ktoré sa odohralo večer pred tým. Antibiotiká na
hrdlo dostala až 13.01.2011. V správe je to uvedené ako nešpecifikovaná reakcia ťažký stres, tak je to
uvedené aj na ospravedlnení do školy a ešte akútny respiračný infekt spojený so zápalom lymfatických
uzlín. Bolesť hlavy s tým mohla súvisieť. Obžalovaný v reakcii na túto výpoveď uviedol, že on jej dal len
jednu facku, dvere zavrel silnejšie, vypadla sklenená výplň.

Svedok X. Z., švagor obžalovaného, využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať.
V prípravnom konaní uviedol, že býva spolu s rodičmi a bratom v Spišskej Belej, sestru a obžalovaného
nenavštevoval, oni s deťmi chodili k nim. Z rozprávania sestry a detí vedel, že niekedy, keď si obžalovanývypil, robil vojnu, nevedel, čo tým presne mysleli. Za posledné roky asi trikrát sa stalo, že sestra s
deťmi prišla v noci k nim, nechceli byť doma s ním. Naposledy to bolo v januári 2011, potom, ako mal
obžalovaný napadnúť B., kedy mala po jeho útoku preletieť cez dvere. Od detí sa dozvedel, že niekedy

sestra išla na noc spať do auta, na dvor alebo do šopy, lebo sa obžalovaného bála. Dňa 11.03.2011
sestru a deti k nim priviezol W. S. a povedal, že u nich doma boli policajti, lebo obžalovaný udrel sestru.

Svedkyňa Q.. G. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že B.K. prijímala dňa 06.01.2011, prišla na príjem,
donieslajuzáchranka,prišlasňoumatka.Nepamätíásivšetko,čohovorila,udávala,žedeňpredprijatím

boli doma, otec bol opitý, pričom Veroniku strčil, matka uviedla, že deň pred prijatím boli doma, otec
bol opitý, kričal, strkal do matky, strčil do veroniky, narazila do sklenených dverí, mala poranenú tvár,
pravú ruku, odreniny na lakti a ramene. Nikomu inému neublížil. Zavolala krstného, policajta, do ktorého
sa otec tiež pustil. otec sa hneval na matku, že zavolala policajta, krstný ho zachytil, odporučil, aby sa
všetci zbalili a išli spať k nemu, B. plakala, že pôjde radšej k babke, tak išli k babke do Spišskej Belej,
ráno mala ísť matka s Veronikou k lekárke, ale zakrútila sa jej hlava a museli volať záchranku.

Svedkyňa Q.. S. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa o dieťa starala posledné dva dni, prepúšťala
ju, počas toho obdobia sa nesťažovala, svedkyňa riešila len momentálne zdravotné problémy.

Za účelom posúdenia a zodpovedania otázok súvisiacich s duševným stavom obžalovaného boli do

konania pribratí znalci z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie Q.. U. Y. U. Q.. J. J.. V znaleckom
posudku skonštatovali, že u obžalovaného nezistili prítomnosť duševnej choroby, nemá porušené
vnímanie, jeho myslenie je v kontakte s realitou, je schopný pamätať si a reprodukovať udalosti. Jeho
pamäťové schopnosti ani intelekt nejavia známky hrubého poškodenia. Znalci u obžalovaného zistili
anomálne štruktúrovanú osobnosť (zmiešaná porucha osobnosti podľa MKCH-10) s rysmi impulzivity

a nezdržanlivosti, ktorá sa prejavuje sťaženou kontrolou emócií, zníženou frustračnou toleranciou,
explozivitou, egocentrizmom a sklonom k výbuchom hnevu, ktoré sú potencované užitím alkoholu. U
obžalovaného konštatovali viacročné denné užívanie alkoholu s rozvojom závislosti v III. štádiu podľa
Jellineka. Závislosť na iných návykových látkach nezistili, s výnimkou nikotínu. Vylúčili patologickú
opitosť v dobe spáchania trestného činu. Obžalovaný bol v čase spáchania trestného činu pod vplyvom

alkoholu, dychovou skúškou v čase zadržania bolo zistené 1,24 mg/l alkoholu v dychu, čo vzhľadom k
tolerancii a stupňu závislosti svedčí o stredne ťažkej opitosti. Na základe tejto opitosti bola schopnosť
rozpoznať protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť zachovaná a schopnosť toto konanie ovládať
znížená nepodstatnou mierou vzhľadom k anomálnej štruktúre osobnosti so zvýšenou impulzivitou,
explozivitou a sklonom k afektívnym raptom, čo užitie alkoholu potencovalo. Okrem uvedených zložiek u

obžalovaného nebola zistená žiadna iná duševná porucha, hoci krátkeho trvania, ktorá by ovplyvňovala
niektorú zo zložiek. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania a je schopný plnohodnotne sa
zúčastňovať úkonov trestného konania. Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode znalci
nepovažujú za nebezpečný pre spoločnosť, keďže nejde o kvalifikovanú duševnú chorobu. Vzhľadom k
tomu, že znalci diagnostikovali u obžalovaného poruchy psychiky a správania súvisiace s nadužívaním

alkoholu v III. štádiu závislosti podľa Jellineka, navrhli ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou aj napriek postoju obžalovaného, nakoľko predpokladajú pozitívny vplyv tohto opatrenia na jeho
ďalšie fungovanie.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa Q.. U. Y. potvrdila závery znaleckého posudku. Obžalovaný

nesúhlasil so záverom znaleckého posudku ohľadom protialkoholického liečenia, on pracuje od rána do
večera, v práci alkohol nepožíva, po práci si dá 2-3 pivká a myslí si, že to nemôže škodiť.

Za účelom zistenia a posúdenia celkového psychického stavu poškodenej, jej rozumových a
pamäťových schopností bola do konania pribratá znalkyňa z odboru klinickej psychológie V.. Ľ. V.,

ktorá v znaleckom posudku skonštatovala, že u poškodenej U. P. ide o osobnosť s podpriemernými
intelektovými schopnosťami, jednoduchšie štruktúrovanú, uzavretú, nadmerne prispôsobivú, ktorá sa
ľahko prispôsobuje osobám, ktoré ju napádajú. Je neistá s veľmi nízkym sebavedomím, vystupňovanou
úzkosťou. U mal. B. D. ide o osobnosť s podpriemernými intelektovými schopnosťami, nezrelú,
ešte vo vývine, s intenzívnou afektivitou, slabšou racionálnou kontrolou impulzov, zvýšene dráždivú,

energickú, ťažšie sa prispôsobujúcu, so sklonom k rebelovaniu. U mal. X. P.. ide o osobnosť s
intelektovými schopnosťami na rozhraní pásma podpriemeru a hraničného pásma, nezrelú, zameranú
na seba, s plochou afektivitou, primerane prispôsobivú. U mal. Q. P.. ide o osobnosť s priemernými
intelektovými schopnosťami, nezrelú, detsky otvorenú, spontánnu, priemerne prispôsobivú. U žiadnehozo svedkov neboli preukázané poruchy vnímania. U poškodenej U. P. pamäťové schopnosti sú v spodnej
časti priemeru, je schopná zreprodukovať podstatu prežitých udalostí, s menším počtom detailov,
nemá tendenciu k výraznému skresľovaniu. Je schopná správne vnímať, zapamätať si a následne

reprodukovať prežité udalosti. U mal. B. P.. sú pamäťové schopnosti v spodnej časti priemeru, je
schopná zapamätať si podstatu udalostí, pri ich reprodukcii má tendenciu dopĺňať detaily, ktoré si
nezapamätala, na základe vlastných skúseností a predpokladov. Pamäťové schopnosti mal. Jozefa
D. sú podpriemerné, dokáže si zapamätať prežité udalosti len v hrubých črtách, s malým počtom
detailov. Pamäťové schopnosti mal. Q. P.. sú priemerné, dokáže zreprodukovať priebeh udalostí bez

výrazných skreslení. U poškodenej U. P. neboli preukázané výrazné sklony k vymýšľaniu. Udalosti,
ktoré sú predmetom vyšetrovania, popísala pri znaleckom vyšetrení v podstate zhodne ako vo svojej
výpovedi, bolo však potrebné klásť viacero doplňujúcich otázok, pretože niektoré okolnosti správania
obžalovaného najprv spontánne neuviedla. Na kontrolné otázky dokázala adekvátne odpovedať, neboli
u nej prítomné uviaznutia, zaváhania, či zmeny emocionálneho ladenia a pod. Z psychologického
hľadiska sa jej výpoveď dá považovať za objektívnu. U mal. Veroniky D. neboli zistené výrazné tendencie

k vymýšľaniu, sú však u nej prítomné sklony k skresľovaniu detailov, tie detaily, ktoré si nezapamätá,
má tendenciu dopĺňať na základe vlastných predpokladov, skúseností. Jej výpoveď a to, čo uviedla pri
znaleckom vyšetrení sa zhodovalo, rozpory boli pri popise udalosti, keď mala rukou rozbiť sklenenú
výplň dverí. Z psychologického hľadiska sa jej výpoveď v hlavných rysoch dá považovať za objektívnu,
treba však rátať s určitými skresleniami, dopĺňaním detailov. U poškodenej U. P. sa nepotvrdili príznaky

posttraumatickejstresovejporuchy,napr.náhlesaobjavujúceaneodbytnéspomienkynatraumatizujúcu
udalosť, desivé sny. Je však uzavretá, ťažko nadväzuje kontakty, ťažko je k nej sa priblížiť. Je nadmerne
prispôsobivá, podrobivá, snaží sa vyhovieť iným aj na úkor seba. Je neistá, jej sebavedomie je veľmi
nízke, verí ľuďom, ktorí ju napádajú, že majú nad ňou moc, že napr. splnia svoje vyhrážky. Jej
kompetencie vo vzťahu k svojim právam sú veľmi nízke. Je u nej prítomné zakrývanie závažnosti

správania obžalovaného, aj pri znaleckom vyšetrení mala tendenciu znižovať závažnosť útoku voči nej.
Nie je vylúčené, že je to aktuálne ovplyvnené aj strachom z toho, že nie je vlastníčkou domu a bojí sa
toho, že ju a deti by mohli z toho domu vyhodiť. To potvrdzuje aj to, čo uviedla pri znaleckom vyšetrení
mal. B., že „ak by otec mal z toho súd, tak oni s mamou už v Lendaku byť nemôžu, lebo dom je babky a
otcov“. Aktuálne u nej nie sú prítomné depresívne príznaky. Nie je u nej prítomné sebaobviňovanie, čo

je typické pre ľudí trpiacich syndrómom týranej osoby. U menovanej sú prítomné niektoré z príznakov
spadajúcich pod syndróm týranej osoby, ale jednotlivé príznaky nedosahujú takú intenzitu, aby mohol
byť syndróm týranej osoby stanovený. Je však pravdepodobné, že ak sa intenzita a závažnosť útokov zo
strany obžalovaného budú stupňovať, príznaky môžu byť výraznejšie. U mal. B. P.. je prítomný strach z
otcovho agresívneho správania voči nej i matke, ale ostatné príznaky syndrómu týranej osoby absentujú.

U mal. X. P.. je vzťah k otcovi dobrý, ako uviedli aj ostatní rodinní príslušníci, útoky obžalovaného neboli
mierené voči nemu. Syndróm týranej osoby sa u neho nepreukázal. U mal. Q. P.. vzťah k otcovi nie je
výrazne negatívny, otca sa však bojí, keď je opitý. Syndróm týranej osoby sa u nej nepreukázal.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa V.. V. potvrdila závery znaleckého dokazovania. Uviedla, že afektivita

je u poškodenej znížená, čiže do istej miery sa to dá chápať ako obrana, ktorá s tým súvisela, keď sa
človek uzavrie do seba, až tak sa ho to netýka, takto to mohla vnímať. Mohla pocitovo menej prežívať,
lebo keď sa uzavrie pred svetom, tak si to nepripustí, aj z toho dôvodu si znalkyňa myslí, že to tak
dlho neriešila. K príznakom sa mohla podpísať aj tragédia úmrtia jej sestry, každá závažná tragédia ,
ktorá sa odohrala, v tomto prípade zabitie sestry poškodenej jej manželom, teda strata blízkeho človeka,

ovplyvní naše prežívanie, u niekoho to môže spôsobiť zvýraznenie emocionálnych prejavov, strachu,
neistoty, u iných môže pôsobiť opačne, čiže človek sa uzavrie, nepripúšťa si emócie, čiže určite toto
do istej miery mohlo jej prežívanie ovplyvniť. Pokiaľ ide o dcéru, táto je oveľa akčnejšia, energickejšia,
preto môže dochádzať k viacerým konfliktom. Obžalovaný na výpoveď znalkyne uviedol, že ak by ho
manželka svojimi rečami neprovokovala, určite by sa nič nebolo stalo a nebol by tu. Na to znalkyňa

uviedla, že poškodená je prispôsobivá, nie je typ, ktorý by vyvolával konflikty.

Súd zistil skutkový stav aj z priložených listinných dôkazov a to zápisnice o trestnom oznámení, zápisov
o dychovej skúške, zápisnice o konfrontácii, správy z prešetrenia rodinných pomerov, uplatnenia nároku
na náhradu škody, správy Sociálnej poisťovne, charakteristík na obžalovaného, správy Ústavu na výkon

väzby v Prešove, Obce Lendak, Obvodného úradu Kežmarok a odpisu z registra trestov.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený len všeobecne. Nebol riešený v rámci
priestupkového konania pred Obvodným úradom v Kežmarku. Z výpisu z registra trestov je zrejmé,že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Ústav na výkon väzby Prešov uviedol, že správanie
obžalovaného je v súlade so stanoveným ústavným poriadkom, na podmienky väzby sa adaptoval
bez problémov. S obvinenými na cele vychádza dobre, udržiava si poriadok v osobných veciach. K

príslušníkom ZVJS sa správa slušne, plní ich príkazy, disciplinárne riešený nebol. Kontakt s rodinou
udržiava formou korešpondencie.

Súd potom vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnom súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný
sa skutku dopustil, avšak nie tak ako je to uvedené v obžalobe. Zo spáchania zločinu týrania blízkej a

zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona ho usvedčila poškodená U. P.Š.,
ktorá tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní podrobne popísala konanie obžalovaného
k nej, a ktorej výpoveď bola podporená výpoveďou vypočutej svedkyne B. P.. Zároveň znalkyňa V..
V. v znaleckom posudku konštatovala, že výpoveď poškodenej je možné z hľadiska psychologického
považovať za objektívnu.

V obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry Kežmarok sp. zn. V. XXX/XX zo dňa 30.08.2011 sa
obžalovanému kladie za vinu aj spáchanie skutku závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm.
b) Tr. zákona, teda po dlhší čas, taktiež podľa § 138 písm. j) Tr. zákona, teda na viacerých osobách.
Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom „týra osobu“ v zmysle § 208 Tr. zákona je potrebné rozumieť
zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo zverenou osobou, ktorým páchateľ so zreteľom na formu

použitého násilia a jeho následky prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Takéto konanie
sa musí vyznačovať určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti, pričom sa nevyžaduje, aby blízkej
alebo zverenej osobe vznikla ujma na zdraví, ale musí ísť o konanie, ktoré blízka alebo zverená osoba
pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Pod pojmom páchanie
trestného činu po dlhší čas treba rozumieť pokračovanie v trestnej činnosti po dobu viacerých mesiacov.

Súdnapraxakceptuječasovéobdobiespravidla6mesiacov,čímjevšakintenzitaútokunižšia,týmdlhšie
časové obdobie sa vyžaduje a naopak. Vzhľadom na to, že týranie je vlastne zlé zaobchádzanie, ktoré sa
vyznačuje určitým trvaním, musí sa pri pokračovaní v páchaní tohto trestného činu po dlhšiu dobu jednať
o dobu trvania rádovo v mesiacoch, pričom čím menej intenzívne je týranie, tým dlhšiu dobu bude musieť
takéto zlé zaobchádzanie trvať, aby sa mohlo jednať o naplnenie tejto okolnosti podmieňujúcej použitie

vyššej trestnej sadzby a naopak. Trvalosť páchateľovho konania je preto nutné posudzovať v závislosti
od intenzity zlého zaobchádzania. Aby súd mohol vysloviť, že ide o páchanie trestného činu po dlhší
čas, nie je rozhodujúce, aký dlhý čas uplynul medzi dvoma najbližšími čiastkovými útokmi, rozhodujúce
je, aby boli tieto čiastkové útoky páchané v slede aspoň niekoľkých mesiacov s pravidelnosťou vždy
aspoň po niekoľkých týždňoch, vyžaduje sa teda určitá miera sústavnosti, inak nejde o § 138 písm. b) Tr.

zák. Viacerými osobami sa v zmysle § 127 ods. 12 Tr. zákona rozumejú najmenej tri osoby, teda presne
tri osoby alebo viac ako tri osoby, maximálny počet osôb obmedzený nie je. Aby došlo k spáchaniu
trestného činu závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. j) Tr. zákona, musia byť daným
trestným činom poškodené najmenej tri osoby.

S poukazom na vyššie uvedené a so zreteľom na vykonané dôkazy súd má za to, že okolnosti
podmieňujúcepoužitievyššejtrestnejsadzby,tedapáchanieskutkupodlhšíčasanaviacerýchosobách,
neboli naplnené. Súd pri tomto konštatovaní vychádzal z výpovedí poškodenej, svedkyne B. P., výpovedí
svedkov Q. Z., X. Z., Q.. X., ako aj zo znaleckého posudku znalkyne V.. V., ktorá vo svojom posudku
uviedla, že u mladších detí, u mal. Jozefa a mal. Márie nie je vzťah k otcovi negatívny, syndróm týranej

osoby sa u nich nepreukázal, nebolo preukázané akékoľvek zlé zaobchádzanie zo strany obžalovaného
voči týmto dvom deťom. Pokiaľ ide o naplnenie pojmu po dlhší čas, tu súd poukazuje na výpovede
viacerých svedkov, a to I. Z., X. Z., X. V., ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaný s poškodenou si nadávali
navzájom, poškodená obžalovanému nahlas nadávala, aby havaroval, aby sa nevrátil, provokovala ho,
taktiež požívala alkoholické nápoje, po ktorých bola agresívna. P. B. bola drzá k obom rodičom, čo

potvrdila aj svedkyňa Q. F. U. W. X. Z., ktorí boli priami svedkovia jej správania voči otcovi a matke.
Svedkovia taktiež potvrdili, že obžalovaný od roku 1998 až do decembra 2010 pracoval v zahraničí,
domov chodil len sporadicky, na niekoľko dní, potom bol znova dlhodobo preč. Z uvedeného je teda
zrejmé, že okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby, a to páchanie trestného činu po dlhší
čas nebola naplnená, keďže obžalovaný bol už v marci 2011 vzatý do väzby.

Obžalovaný X. P., ako plne trestne zodpovedný subjekt, svojím konaním tým, že v priamom úmysle v
zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, týral blízke osoby spôsobujúc im fyzické utrpenie a psychické
utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyvolávaním strachu, bezdôvodným odopieraním spánku abývania, naplnil po subjektívnej ako aj objektívnej stránke zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona. Z hľadiska
objektívnej stránky sa trestného činu dopustil svojím konaním spočívajúcim v tom, že týral blízke osoby

tým, že im vulgárne nadával, fyzicky ich napádal, vyháňal ich z domu, budil zo spánku a svojím konaním
vyvolával u nich obavu o život a zdravie. Stupeň protiprávnosti konania obžalovaného je potrebné vidieť
v tom, že porušil záujem spoločnosti na ochrane blízkych osôb, ich života, zdravia, pričom zneužil svoje
postavenie manžela a otca.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol na zásady uvedené v § 34 Trestného zákona,
na následok trestného činu, spôsob vykonania činu, možnosť nápravy a pomery páchateľa a tiež na
účel trestu.

Súd prihliadol najmä na tú skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, nebol ani
priestupkovo riešený, prihliadol na doterajší spôsob života obžalovaného a mal za to, že v tomto

konkrétnom prípade uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo voči obžalovanému
neprimerane prísne. Nakoľko Trestný zákon umožňuje podmienečne odložiť trest odňatia slobody
neprevyšujúci tri roky na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, rozhodol súd tak, že určil
obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, čo podľa názoru súdu posilní
preventívny účel trestu a bude pôsobiť na obžalovaného tak, aby v budúcnosti viedol riadny život. V

zmysle § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona uložil súd zároveň obžalovanému obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov.

Keďže na základe vykonaných znaleckých posudkov bolo konštatované, že u obžalovaného sa jedná
o nadužívanie alkoholu v III. vývojovej fáze, pričom znalci odporúčali nariadiť protialkoholickú liečbu

ústavnou formou, najmä vzhľadom na postoj obžalovaného k liečeniu závislosti, súd po vyhodnotení
týchto dôkazov, ako aj po vyhodnotení svedeckých výpovedí, najmä výpovede poškodenej, rozhodol
tak, že obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie, ktoré v zmysle odporúčania znalcov
nariadil vykonať ústavnou formou. Súd má za to, že aj toto uložené ochranné opatrenie podporí nápravu
obžalovaného.

O náhrade škody súd rozhodol v zmysle § 288 ods. 1 Tr. poriadku s tým, že poškodené strany odkázal
na občianske súdne konanie, a to z dôvodu, že na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by
bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré však presahuje potreby trestného stíhania a týmto
dokazovaním by sa trestné stíhanie predĺžilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.