Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 2, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 43C/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512206818
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2012:1512206818.3

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľa: Q. X., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, W., pr. zast.:
JUDr. Ivan Petrovič, advokát, so sídlom Lesnícka 16, Bratislava proti odporcom: 1. Spoločný stavebný
úrad, Mestská časť Bratislava - Rusovce, IČO: 00 304 611, so sídlom Vývojová 8, Bratislava, zast.:
Dušan Antoš, starosta Mestskej časti Bratislava - Rusovce, 2. A. M., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX W. o
ochranu práv navrhovateľa ako vlastníka a o nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

Súd nepriznáva odporcoviv1.a2.radenáhradutrovkonaniaonariadeniepredbežnéhoopatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.4.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil
predbežné opatrenie, ktorým by podľa § 76 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

OSP) uložil odporkyni v 2. rade ako stavebníčke povinnosť, aby okamžite zastavila akékoľvek stavebné
práve na navrhovateľovom pozemku par. č. XXX v k. ú. H. a súčasne odstránila všetky veci, ktoré
tam v tejto súvislosti vniesla, a rovnako tak ju predbežným opatrením zaviazal povinnosťou nahradiť
navrhovateľovi majetkové škody, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli ako aj trovy za správne či súdne
konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že návrhom vo veci samej sa
mieni domáhať toho, aby súd uložil odporkyni v 2. rade zákaz vstupovať bez súhlasu navrhovateľa

ako vlastníka na jeho pozemok a vykonávať stavebné práce na jeho pozemku par. č. XXX v k. ú. H.
a rovnako tak toho, aby, a to za predpokladu, že naozaj existuje písomné právoplatné rozhodnutie
odporcu v 1. rade z nezisteného dňa pod sp. zn. P. o postavení oplotenia na parcele, ktorá je
vo vlastníctve navrhovateľa, uložil odporcovi v 1. rade povinnosť doručiť navrhovateľovi rozhodnutie
vydané v konaní pod sp. zn. MÚ/R-XXXX-X/XXXX na príslušné konanie v tejto veci. Navrhovateľ
požadované odôvodnil tým, že dňa 22.5.2007 sa jeho suseda - odporkyňa v 2. rade, obrátila na odporcu

v 1. rade so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia na stavbu RD, a to na pozemku s parc.
č. XXX/X a XXX/X, na základe ktorej starosta obce ako zástupca odporcu v 1. rade vydal pod sp.
zn. J dňa 2.7.2007 oznámenie o začatí zlúčeného územného a stavebného konania a následne aj
stavebné povolenie, ktorým odporkyni v 2. rade vyhovel a neakceptoval návrhy navrhovateľa, proti
ktorému sa navrhovateľ odvolal a o ktorom odvolací správny orgán rozhodol dňa 8.8.2008 a to tak, že
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec na vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Od tohto dňa nebolo

navrhovateľovi ani jeho právnemu zástupcovi doručené žiadne rozhodnutie a na ich urgenciu príslušné
ministerstvo potvrdilo, že vo veci prebieha odvolacie konanie, o ktorom budú vyrozumení, čo sa do
dňa vyhotovenia tohto podania nestalo. Navrhovateľ má za to, že odvolacie konanie nebolo doposiaľ
právoplatne ukončené, a aj napriek tomu bolo navrhovateľovi doručené dňa 13.4.2012 vyrozumenie
o tom, že dňa 16.4.2012 aj bez súhlasu navrhovateľa vstúpi odporkyňa v 2. rade ako stavebníčka
spolu s ďalšími osobami na navrhovateľovi patriacu parcelu č. XXX, následne zaberie pre seba do

jej údajného vlastníctva okolo 42 m2 a takto neoprávnene získaný navrhovateľovi vlastnícky patriaci
majetok si súčasne oplotí so zemou pevne spojeným keramickým plotom. Odporkyňa v 2. rade túto jejhrozbu napriek navrhovateľovej výzve, aby upustila od protiprávneho konania, neakceptovala a začala
príslušné oplotenie stavať, čím nerešpektovala navrhovateľove vlastnícke práva, ktoré zdedil po svojich
rodičoch. Odporkyňa v 2. rade rovnako tak neposkytla navrhovateľovi na jeho požiadanie ani žiadne

písomné rozhodnutie o tom, či vôbec, ako a od koho predmetný pozemok nadobudla. Ako listiné dôkazy
preukazujúcejehotvrdeniapriložilksvojmunávrhunavrhovateľOsvedčenieodedičstve č.k.D72/96-29
zo dňa 16.1.1997, Osvedčenie o dedičstve vydané v konaní pod sp. zn. D 203/01 dňa 16.5.2001,
Podanie námietok navrhovateľom zo dňa 17.7.2007, Rozhodnutie odporcu v 1. rade zo dňa 20.9.2007,
Odvolanie navrhovateľa zo dňa 9.10.2007 a Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave zo

dňa 8.8.2008.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá OSP predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.

Podľa § 75 ods. 2 prvá a druhá veta OSP návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods.
1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého

dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá
nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do
zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

„Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní predbežného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku
toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pre účely preskúmavanej veci treba zdôrazniť, že v dôsledku

osobitnej povahy konania a rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je potrebné
dbať na tie formálne požiadavky, ktoré zákon predpisuje pre proces dokazovania vytvárajúci podklady
pre rozhodnutie vo veci samej. Keďže sa procesné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia
iba osvedčujú, a to spravidla listinami, nie je súd pred rozhodnutím o predbežnom opatrení povinný
vytvoriť účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých vyvodzuje závery

o predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia.“
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17.12. 2009, sp. zn. 3 Cdo 338/2009)

„Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia
posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín.

Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7
O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a
pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie predbežnéhoopatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto
procesného inštitútu zmarený.“
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 7. 2010, sp. z n. 5 Cdo 65/2010)

„Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo
ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred
nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu,
prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je
ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom

nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.“
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010)

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Základnými znakmi
predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Nejde teda o konečnú a definitívnu úpravu
vzťahov medzi subjektmi. Predbežné opatrenie možno nariadiť v prípadoch: ak je potrebné, aby boli
dočasne upravené pomery účastníkov konania alebo ak by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený,
príp. je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami. Prvý z uvedených

dôvodov nastáva vtedy, ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi
účastníkmi, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. V druhom prípade ide o situácie, keď
sa povinný subjekt správa tak, že úmyselne zmenšuje svoj majetok s cieľom vyhnúť sa plneniu.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ musí preukázať konkrétny dôvod, spočívajúci napr. v správaní

toho, proti komu návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje. Navrhovateľ tiež musí preukázať
existenciu hroziacej ujmy, to znamená že navrhovateľ musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného
opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná.

Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je, aby bola aspoň osvedčená danosť práva alebo

nároku, ktorého sa má opatrenie týkať, potreba rýchlej a dočasnej úpravy a aby právne pomery medzi
účastníkmi alebo nárok boli ohrozené a toto ohrozenie bolo osvedčené (nemusí byť dokázané). Toto
ohrozenie nároku musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami a predbežné opatrenie sa musí
týkať otázky, ktorá je predmetom samotného konania. Súčasná právna úprava vylučuje formalistické
posudzovanie návrhov na nariadenie predbežného opatrenia a necháva posúdenie dôvodnosti návrhu

na úvahe súdu a konkrétnych okolnostiach prípadu v intenciách vyššie uvedených ustanovení.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že navrhovateľ neosvedčil nárok na
nariadenie predbežného opatrenia, situácia medzi účastníkmi konania si podľa názoru súdu nevyžaduje
rýchlu a dočasnú úpravu pomerov, ani nehrozí vznik reálnej ujmy či jej zväčšovanie, a to z nasledujúcich

dôvodov:

Navrhovateľ sa v prípade nariadenia predbežného opatrenia domáhal, aby odporkyňa v 2. rade okamžite
zastavila akékoľvek stavebné práve na navrhovateľovom pozemku par. c. XXX v k. ú. H. a súčasne
odstránila všetky veci, ktoré tam v tejto súvislosti vniesla a rovnako tak ju predbežným opatrením

zaviazal povinnosťou nahradiť navrhovateľovi majetkové škody, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli, ako
aj trovy za správne či súdne konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia vyjadril obavu z toho, že nakoľko, a to aj napriek tomu, že odvolacie
konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené, mu bolo doručené dňa 13.4.2012 „vyrozumenie“ o tom,
že dňa 16.4.2012 odporkyňa v 2. rade ako stavebníčka vstúpi aj bez súhlasu navrhovateľa spolu s

ďalšími osobami na navrhovateľovi patriacu parcelu č. XXX, následne zaberie pre seba do jej údajného
vlastníctva okolo 42 m2 a takto neoprávnene získaný navrhovateľovi vlastnícky patriaci majetok si
súčasne oplotí so zemou pevne spojeným keramickým plotom.Súd má za to, že navrhovateľ neosvedčil, čím ale súd na tomto mieste nespochybňuje jeho vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti, že je vlastníkom nehnuteľnosti špecifikovanej v petite návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, t. j. k návrhu nepriložil list vlastníctva či geometrický plán, z ktorého

by bolo nepochybne zrejmé jeho vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti. Rovnako tak súd poukazuje
na to, že navrhovateľ sa, pokiaľ ide o odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
obmedzil iba na konštatovanie, že odporkyňa v 2. rade ako stavebníčka dňa 16.4.2012 vstúpi aj
bez súhlasu navrhovateľa na parcelu č. XXX, ktorá je v jeho vlastníctve a následne zaberie okolo
42 m2 a tento pozemok si oplotí, pričom uvedené „vyrozumenie“ nepredložil. Súd ďalej konštatuje,

že návrh na nariadenie predbežného opatrenia v časti čo do uloženia povinnosti odporkyni v 2.
rade nahradiť navrhovateľovi škodu ako aj trovy konania nespĺňa podmienky stanovené v citovaných
zákonných ustanoveniach, nakoľko v tomto prípade by nebola splnená podmienka dočasnej úpravy
pomerov účastníkov konania, a rovnako tak súd vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa o úmysle odporkyne
v 2. rade oplotiť pozemok plotom, ktorý je nepochybne odstrániteľný, má za to, že nenariadením
predbežného opatrenia v navrhovanom znení nevznikne v budúcnosti ujma značná, závažná či dokonca

neodstrániteľná.

S prihliadnutím na vyššie citovanú zákonnú úpravu predbežného opatrenia súd návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nevyhovel a návrh v zmysle § 75 ods. 6 a 8 OSP zamietol bez výsluchu
účastníkov konania ako aj bez nariadenia pojednávania z dôvodu absencie naplnenia zákonných

podmienok pre jeho nariadenie v navrhovanom znení.

O trovách konania rozhodol súd podľa §142 ods. 1 OSP a nakoľko odporcovi v 1. rade a odporkyni v 2.
rade trovy v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave, cestou podpísaného súdu so všeobecnými náležitosťami
podľa § 42 ods. 3 OSP a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 OSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha), a to len s odôvodnením v súlade s § 205 ods. 2 OSP (vady konania podľa

§ 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie
skutkového stavu veci, pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených - § 205a, nesprávne posúdenie veci).