Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 27, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoE/174/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011898876
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011898876.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Q., U..G..C.., so sídlom v X. X., O. U. XX, IČO:
XXXXXXXX, zastúpeného Y.. Z. W., advokátkou, W.É. X, X. X., proti povinnému: R., U.. U. G..C.., so
sídlom v U., J. XXX, IČO: XXXXXXXX, o vymoženie 165,97 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym
exekútorom Y.. Y. Š., Exekútorský úrad U. B. P., J. X, U. B. P., pod č. EX 90/98, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.4.2011 č.k. 0Er/1193/98-19 jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň exekúciu
zastavil, a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi Y.. Y. Š. trovy exekúcie v sume 329,79

eur.

Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora
bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Y.. Y. Š.. Podaním doručeným súdu dňa 18.1.2011
exekútor žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu zániku povinného. Zároveň žiadal priznať trovy exekúcie vo
výške 428,84 eur.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), a dôvodu výmazu povinného
z obchodného registra exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súd zaviazal na náhradu
trov exekúcie oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

O výške trov exekúcie súd rozhodol podľa § 14, § 15, § 22, § 23 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej do 30.4.2008 (ďalej len vyhláška) a súdnemu
exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 329,79 eur a to nasledovne:
paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky za získanie
poverenia - 3,32 eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 3,32 eur, doručenie príkazu na začatie
exekúcie - 3,32 eur, zisťovanie bydliska povinného - 3,32 eur, zisťovanie účtu povinného - 3,32 eur,

3x zisťovanie majetku povinného - 9,96 eur, t.j. 26,55 eur; 19% DPH z odmeny vo výške 5,05 eur;
náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky za poštovné - 17,84 eur, kolky - 10,62 eur, poplatky
za overovanie - 7,30 eur, telefónne poplatky - 8 eur, cestovné dňa 18.8.1998 - 11,12 eur (za účelom
zisťovania majetkových pomerov v pôvodnom sídle povinného) a dňa 17.9.1998 - 235,38 eur (U. - U. H.
U.) a náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky vo výške 7,92 eur (12 polhodín po 0,66 eur).

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.
Uviedol, že dôvodom na zastavenie exekúcie bol výmaz povinného z obchodného registra a nienemajetnosť povinného. Preto navrhol napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zmeniť
a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať. Poukázal tiež na to, že exekučné konanie
trvalo neprimerane dlho, a to aj v dôsledku nečinnosti exekútora, čoho dôkazom je i podanie návrhu

na zastavenie exekúcie takmer 7 rokov po výmaze povinného z obchodného registra a exekútor
nepostupoval efektívne a hospodárne, keďže trovy exekúcie predstavujú dvojnásobok vymáhanej istiny.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa

§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie nebolo odvolaním
napadnuté, teda nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), preto nebolo v odvolacom konaní
preskúmavané.

Po preskúmaní spisu odvolací súd zistil, že námietka oprávneného nie je dôvodná a súd prvého stupňa
správne na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 ods.1 Exekučného poriadku).

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto

prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods.
2 Exekučného poriadku).

Vo výnimočných prípadoch musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil
a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu

trov exekúcie.

Ak súd zistil nedostatok majetku a konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastavil, prichádza
do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku

z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (Uznesenie NS SR zo dňa
26.1.2012 sp.zn. 5M Cdo 16/2011).

V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra.
Odvolací súd z Obchodného vestníka zistil, že povinný bol vymazaný z obchodného registra z toho

dôvodu, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3.11.2003 č.k.: 1K/234/97-42 bol zamietnutý
návrh na vyhlásenie konkurzu na povinného pre jeho nemajetnosť.

Dôvod výmazu povinného z obchodného registra má dopad na dôvod zastavenia exekúcie podľa §
57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia

exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie
sa rozhodne podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z uvedeného vyplýva, že dôvodom pre zastavenie exekúcie bola nemajetnosť povinného. V danej veci
preto prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z

dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Právny záver súdu prvého stupňa, ktorým ustálil dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. l písm. g/Exekučného poriadku, treba preto považovať, za nesprávny. Súd prvého stupňa mal exekúciu zastaviť
podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

S poukazom na tieto dôvody považuje odvolací súd výrok uznesenia ktorým bol oprávnený zaviazaný
na náhradu trov exekúcie, čo do základu za správny.

Vychádzajúc zo záveru, že pokiaľ odvolanie smeruje proti základu rozhodnutia je potrebné zaoberať
sa aj jeho výškou, dospel odvolací súd k záveru, že v tejto časti je rozhodnutie o trovách exekúcie

predčasné. Z exekučného spisu odvolací súd totiž zistil, že oprávnený zaplatil súdnemu exekútorovi dňa
7.5.1998 preddavok na trovy exekúcie v sume 980,-Sk. Tak súdny exekútor vo vyúčtovaní trov ako ani
súd prvého stupňa sa však s touto zálohou nevyporiadal a preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako
uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zrušiť. Po vrátení bude povinnosťou súdu 1. stupňa vyzvať
súdneho exekútora, aby konkretizoval, ako sa vo vyúčtovaní vyporiadal so zloženým preddavkom a o
trovách exekúcie znovu rozhodnúť.

Preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p. ako nepreskúmateľné a v zrušenej časti vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude tiež opätovne sa zaoberať účelnosťou trov predmetnej exekúcie.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách tohto
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.