Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 12, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/88/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211203555
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211203555.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a

sudcov JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľa: F. N., Z.
N. XX, N., zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Kulom, Mäsiarska 30, Košice, proti odporcovi:
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, Bratislava, o určenie trvania
štátnozamestnaneckého pomeru, určenie neplatnosti výpovede a zaplatenie náhrady mzdy, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 20C/29/2011-82, zo dňa 5.
decembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ (po jeho poslednej
pripustenej zmene) domáhal určenia, že jeho štátnozamestnanecký pomer u odporcu vo funkcii
Radca - Inšpektor SOI III, organizačného útvaru Inšpektorát SOI so sídlom v Košiciach pre Košický
kraj s územnou pôsobnosťou pre vybrané okresy v zmysle Organizačného poriadku SOI v odbore
štátnej služby 2.04 Hospodárstvo, správa a privatizácia národného majetku, regulácia sieťových
odvetví, druh štátnej služby - stála štátna služba, od 1.1.2011 trvá; určenia neplatnosti skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou odporcu podľa § 47 ods. písm. b) zákona o štátnej službe
danej navrhovateľovi listom zo dňa 22.10.2010 a zaplatenia 5.544 eur titulom náhrady mzdy za apríl -
november 2011.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.12.1997, v znení jej dodatkov a rozhodnutia o trvalom preložení
zo dňa 27.9.2007 vo funkcii Radca - Inšpektor SOI III. organizačného útvaru Inšpektorát SOI so sídlom

v Košiciach pre Košický kraj s územnou pôsobnosťou pre vybrané okresy v zmysle Organizačného
poriadku SOI, v odbore štátnej služby 2.04 - Hospodárstvo, správa a privatizácia národného majetku,
regulácia sieťových odvetví.

Z obsahu výpovede zo dňa 22.10.2010 vyplýva, že navrhovateľovi bola daná výpoveď podľa § 46 ods. 1
písm. b) zákona o štátnej službe. Výpovedným dôvodom bolo zrušenie štátnozamestnaneckého miesta
radca - Inšpektor SOI III., na Inšpektoráte SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj dňom 1. januára

2011. K zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta došlo na základe rozhodnutia vedúcej služobného
úradu o znížení stavu zamestnancov - Rozpis plánovaného počtu zamestnancov SOI na rok 2011, č.
1558/51/2010, zo dňa 20.10.2010, o 3 zamestnancov na Inšpektoráte SOI so sídlom v Košiciach pre
Košický kraj, k 1.1.2011.Z obsahu "Záznamu z odovzdávania výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru" zo dňa 25.10.2010
vyplýva, že dňa 25.10.2010 o 8.15 hod., riaditeľ Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický

kraj - R.. W. W., v prítomnosti W.. M. Q. - vedúcej OTKV a OS a V.. M. R. - vedúcej právneho
odboru oboznámil navrhovateľa s obsahom oznámenia č. 445/53/1/2010 zo dňa 22.10.2010 o zrušení
štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa k 1.1.2011, s možnosťou trvalého preloženia na iné
vhodné štátnozamestnanecké miesto a s tým, že v prípade nesúhlasu s touto zmenou s ním bude
skončený štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b) zák. č. 400/2009

Z.z.. Z obsahu tejto listiny zároveň vyplýva, že nakoľko navrhovateľ nevyjadril s trvalým preložením
súhlas, bol riaditeľom Inšpektorátu SOI vyzvaný, aby prevzal a podpísal obe písomné vyhotovenia
listiny Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou č. 451/53/1/2010 zo dňa 22.10.2010, čo
navrhovateľ odmietol. Svedkovia R.. W. W., W.. M. Q. F. V.. M. R. potvrdili, že boli prítomní pri doručovaní
výpovede navrhovateľovi dňa 25.10.2010, ktorému obsah listiny - Skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru výpoveďou - bol nahlas prečítaný riaditeľom inšpektorátu R.. W. W., pričom navrhovateľ odmietol

prevzatie tejto listiny.

Súd prvého stupňa tak mal preukázané písomným záznamom zo dňa 25.10.2011 (o ktorom navrhovateľ
nepreukázal svoje tvrdenie, že bol vyhotovený dodatočne a účelovo), ale aj výpoveďami svedkov W.,
Q. F. R., že navrhovateľovi bola výpoveď doručená dňa 25.10.2010 a to podľa § 38 ods. 4 Zák. práce,

podľa ktorého účinky doručenia výpovede nastanú aj odmietnutím jej prevzatia. 2 - mesačná výpovedná
lehota potom začala navrhovateľovi plynúť dňa 1.11.2010 a jej plynutie skončilo dňa 31.12.2010. Týmto
dňom zároveň začala navrhovateľovi plynúť lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru. Lehota na podanie žaloby uplynula dňa 28.2.2011. Navrhovateľ sa
neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou domáhal až návrhom predneseným

právnym zástupcom navrhovateľa na pojednávaní dňa 1.6.2011, na ktorom súd prvého stupňa zmenu
žalobného návrhu aj pripustil. Lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného
(štátnozamestnaneckého) pomeru je lehotou prekluzívnu (prepadnou) a jej márnym uplynutím nemožno
neplatnosť skončenia pracovného (štátnozamestnaneckého) pomeru napadnúť na súde. Uvedené
znamená, že skončenie pracovného pomeru sa považuje za platné a súd sa už ďalej nemôže

zaoberať splnením ďalších hmotnoprávnych predpokladov platného skončenia pracovného pomeru
(splnením ponukovej povinnosti, zákonného dôvodu výpovede, splnením povinnosti vopred prerokovať
výpoveď so zástupcami zamestnancov) a to ani ako otázkou prejudiciálnou v konaní o určenie, že
štátnozamestnanecký pomer trvá, ako sa nesprávne domnieval právny zástupca navrhovateľa. Tým,
že ust. § 77 Zák. práce priznáva účastníkovi pracovnoprávneho (štátnozamestnaneckého) vzťahu

možnosť uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru, je zároveň z aspektu ust. § 80
písm. c) O.s.p. (naliehavosti právneho záujmu) vylúčené, aby sa niektorý z účastníkov domáhal z
rovnakého právneho dôvodu (základu) žalobou podanou podľa § 80 písm. c) O.s.p. určenia, že pracovný
(štátnozamestnanecký) pomer trvá, pretože rozhodnutie o takejto určovacej žalobe by predpokladalo
prejudiciálne posúdiť platnosť alebo neplatnosť skončenia pracovného pomeru, čo je však z dôvodu

uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
vylúčené. Súd prvého stupňa preto z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol
aj žalobu o určenie, že štátnozamestnanecký pomer trvá. Nakoľko žaloba o neplatnosť skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru nie je dôvodná, zamietol aj návrh na zaplatenie náhrady mzdy titulom
neplatného skončenia pracovného (štátnozamestnaneckého) pomeru.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.; úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov
konania, nakoľko túto nežiadal.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie

konanie, resp. zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že výpoveď mu nebola doručená postupom v zmysle
§ 38 ods. 4 Zák. práce. Po prevzatí oznámenia o zrušení štátnozamestnaneckého miesta opustil
kanceláriu riaditeľa; nikto z prítomných mu výpoveď z pracovného pomeru nedoručoval. Za danej
situácie (prítomnosť dvoch zamestnancov odporcu vrátane riaditeľa) nemal dôvod odopierať prevzatie
výpovede, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že od 25.10.2010 do 26.12.2010 bol nepretržite na

pracovisku, teda odporca mal dostatok času a možností výpoveď z pracovného pomeru doručiť na
pracovisku či poštou. Súd prvého stupňa nezisťoval, prečo odporca následne riadne nedoručil výpoveď,
keď navrhovateľ bol v uvedenom období nepretržite v práci; nerobil teda žiadne úkony, ktorými by
doručenievýpovedezpracovnéhopomerumaril.Popodpiseoznámeniasavzdialilzkancelárieriaditeľa.Nikdy výslovne nepovedal, že odmieta prijatie akejkoľvek písomnosti. R.. W. F. W.. Q. neurobili žiaden
úkon,ktorýbynasvedčoval,žedošlokdoručeniuvýpovedevzmysle§38ods.4Zák.práce.Navrhovateľ
zároveň poprel prítomnosť V.. M. R. v kancelárii riaditeľa dňa 25.10.2010.

K záznamu z odovzdávania výpovede uviedol, že 25.10.2010 mu bolo oznámené zrušenie jeho
štátnozamestnaneckého miesta a preradenie do Bratislavy, k čomu sa na mieste nevyjadril, ale na
dokument vpísal poznámku „v priebehu týždňa sa rozhodnem, nakoľko mám veľmi závažný problém“.
Štvrtý odsek logicky nenadväzuje na tretí, podľa ktorého sa p. N. nevyjadril, pričom následne sa uvádza,

že „nakoľko B.. N. nevyjadril súhlas so zmenou ...“. Záznam mu nebol doručený a dozvedel sa o ňom
až 23.5.2011. W.. M. Q. dokument nepodpísala, nakoľko jej podpis na zázname a podpis na zápisnici
o jej výsluchu z 10.8.2011 je úplne odlišný. Záznam je potrebné považovať z pohľadu § 134 O.s.p.
za súkromnú listinu a preto je potrebné skúmať jeho pravosť i pravdivosť, ktoré v konaní namietal;
odporca tak mal preukazovať skutočnosti uvedené v zázname. Na uvedenom základe má za to, že
záznam bol vyhotovený dodatočne pre účely súdneho konania, nakoľko mu nikdy nebol doručený.

Práceneschopným sa stal až 27.12.2010; odporcovi tak nič nebránilo doručiť mu výpoveď aj záznam do
uvedeného obdobia. Tvrdenie odporcu o údajnom doručení výpovede je spochybniteľné aj vzhľadom
k tvrdenému zaužívanému postupu odporcu, že v prípade, ak zamestnanec nesúhlasí s preložením,
bezodkladne sa mu predkladá výpoveď. V jeho prípade však k udeleniu nesúhlasu s preložením
nedošlo. Navrhovateľ ďalej poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov W. F. Q. ohľadom doručenia

dokumentov do kancelárie riaditeľa a v postupe riaditeľa po oznámení zrušenia štátnozamestnaneckého
miesta. Ani jeden zo svedkov konkrétne neuviedol, akým konaním navrhovateľ odmietol prevzatie
výpovede. Záverom uviedol, že práceneschopný bol do 11.12.2011, odkedy je vedený v evidencii
nezamestnaných. Jeho štátnozamestnanecký pomer tak skončil v zmysle § 64 ods. 2 Zák. práce
11.12.2011. Súd prvého stupňa sa s touto otázkou nevysporiadal; predovšetkým s tým, ako sa mal

pracovný pomer s poukazom na § 64 ods. 2 Zák. práce skončiť. Súd prvého stupňa teda neúplne zistil
skutkový stav, najmä ohľadom doručovania výpovede. Mal veľmi podrobne zisťovať, ktorí svedkovia boli
prítomní, aké úkony robili a či tieto úkony možno považovať za úkony smerujúce k doručeniu výpovede.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že z výpovedí svedkov

bolo preukázané, že navrhovateľ po tom, ako sa jednoznačne nevyjadril k možnosti trvalého preloženia,
bol oboznámený s rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. So služobným záznamom
nebolo potrebné navrhovateľa oboznámiť. Ku spochybňovaniu výpovedí svedkov odporca uviedol, že
právny zástupca navrhovateľa bol prítomný pri výsluchu svedkov na dožiadanom súde, pričom počas
konania výsluchov tieto výpovede nespochybnil.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.
s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12.4.2012 (§ 211
ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.).

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 219 ods. l, 2 O. s. p.).

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý po právnej

stránke aj správne posúdil. Skutočnosťami uvedenými v odvolaní navrhovateľ vecnú správnosť
napadnutého rozsudku nespochybnil.

Na okolnosti doručenia výpovede súd prvého stupňa vykonal dokazovanie podľa návrhov účastníkov
konania. Svedok R.. W. W. uviedol, že po prečítaní „Skončenia štátnozamestnaneckého pomeru“

navrhovateľ odmietol prevzatie výpovede. S touto výpoveďou jednoznačne korešponduje aj výpoveď
svedkýň W.. M. Q. F. V.. M. R. (že navrhovateľ odmietol prevzatie výpovede). Obsah týchto výpovedí
zodpovedá záznamu z odovzdávania výpovede z 25.10.2010, podľa ktorého navrhovateľ bol vyzvaný
na prevzatie a podpísanie listiny „Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou“, čo odmietol.
Doručenie výpovede nepriamo vyplýva aj z odpovede odporcu z 11.11.2010 adresovanej navrhovateľovi

(doručenej 29.11.2010), v ktorej odporca uvádza, že počas dvoch mesiacov, ktoré má navrhovateľ k
dispozícii na hľadanie nového zamestnania, resp. troch mesiacov, za ktoré mu bude vyplatené odstupné,
využije vo svoj prospech. Ak teda k dátumu vyhotovenia odpovede, t.j. k 11.11.2010 mal navrhovateľ
k dispozícii dva mesiace na hľadanie nového zamestnania, išlo o mesiace november a december akomesiace zodpovedajúce prebiehajúcej výpovednej dobe. Odvolacia námietka týkajúca sa neúplného
zistenia skutkového stavu, najmä ohľadom doručovania výpovede (keď podľa navrhovateľa mal súd
prvého stupňa veľmi podrobne zisťovať, ktorí svedkovia boli prítomní, aké úkony robili a či tieto úkony

možno považovať za úkony smerujúce k doručeniu výpovede), je preto nedôvodná. Odvolací súd v
tejto súvislosti zhodne s odporcom uvádza, že právny zástupca navrhovateľa bol prítomný pri výsluchu
všetkých troch svedkov vypočutých dožiadaným súdom, pričom mal možnosť klásť svedkom ďalšie
otázky; následne na pojednávaniach dňa 7.11.2011 ani 5.12.2011 nemal ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania.

K námietke pravosti a pravdivosti záznamu z 25.10.2010 odvolací súd uvádza, že je povinnosťou súdu
skúmať pravosť súkromnej listiny, t.j. či pochádza od vystaviteľa, a jej pravdivosť, t.j. správnosť jej
obsahu. Pri popretí pravosti či pravdivosti súkromnej listiny zaťažuje dôkazné bremeno preukázania
jej pravosti či pravdivosti toho, kto listinu predložil; v predmetnej veci odporcu. Súd prvého stupňa na
preukázanie pravosti a pravdivosti záznamu z 25.10.2010 vypočul svedkov R.. W. (na návrh oboch

účastníkov) a W.. Q. a V.. R. (na návrh navrhovateľa), pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku
dostatočne odôvodnil záver o preukázaní pravosti a pravdivosti záznamu. Odvolací súd v tejto súvislosti
dodáva, že pri hodnotení dôkazov v súlade s § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli
účastníci, nemožno dospieť k inému záveru, keď výpovede všetkých troch svedkov jednak k otázke

spísania záznamu a jednak k otázke odmietnutia prijatia písomnosti - výpovede navrhovateľom boli
jednoznačné a zodpovedali ako obsahu záznamu, tak aj obsahu odpovede z 11.11.2010.

Nakoľko v konaní bola preukázaná skutočnosť, že navrhovateľ odmietol prevziať výpoveď, nebolo
povinnosťou odporcu po 25.10.2010 opätovne mu výpoveď doručovať na pracovisku či poštou.

Súd prvého stupňa preto nebol povinný zaoberať sa touto otázkou, teda nebol povinný vykonávať
dokazovanie na túto skutočnosť, ani odôvodňovať ju v napadnutom rozsudku.

Navrhovateľ záverom odvolania namietal, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal so skončením
štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle § 64 ods. 2 Zák. práce dňom 11.12.2011. Odvolací súd

uvádza, že počiatok a plynutie lehoty na uplatnenie práva na určenie neplatnosti výpovede nemôže
ovplyvniť ani prípadná práceneschopnosť zamestnanca (R 119/99). Neplatnosť výpovede v zmysle §
77 Zák. práce možno totiž uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal
pracovný pomer skončiť; uvedená prekluzívna lehota je teda viazaná na deň, kedy sa mal pracovný
pomer skončiť na základe danej výpovede. Súd prvého stupňa dostatočne odôvodnil ako zamietnutie

návrhu v časti určenia neplatnosti výpovede, tak aj v časti určenia, že štátnozamestnanecký pomer trvá
a v časti náhrady mzdy. Nebol preto povinný odôvodňovať plynutie ochrannej doby v zmysle § 64 ods. 2
Zák. práce a vzhľadom k predmetu konania ani skončenie pracovného pomeru s poukazom na uvedené
ustanovenie.

O náhrade trov odvolacieho konania odporcu odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p. (v odvolacom konaní mal plný úspech) tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko tieto si neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.